Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sa-18-2021.pdf
PDF · 109.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcu: X. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S., Q. Č.. X, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa Bratislava, so sídlom 813 63 Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 04. 2021, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2021, č. XXX XXX XXXX X, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 26. 01. 2021 a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 03. 12. 2020, č. XXX XXX XXXX X, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2021 na sumu 249,60 eur mesačne a podľa § 82b citovaného zákona zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2021 na sumu minimálneho dôchodku 359,60 eur mesačne.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 20. 02. 2017. Ku dňu 31. 12. 2020 mu bol vyplácaný starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, ktorý predstavuje 240,20 eur mesačne, pričom suma starobného dôchodku bola vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie a predstavovala 231,20 eur mesačne.
3. Žalovaná citujúc ustanovenia § 82 ods. 1, ods. 3, § 293dx a § 82b zákona o sociálnom poistení konštatovala, že starobný dôchodok žalobcu bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia, čo je o 9,40 eur mesačne na sumu 249,60 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 6,30 eur mesačne. Súčasne bol posúdený aj nárok žalobcu na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku s tým, že suma minimálneho dôchodku za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal ku dňu vzniku nároku na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, je 359,60 eur mesačne. Od 01. 01. 2021 je suma starobného dôchodku žalobcu, vypočítaná z vymeriavacích základov, z ktorých bolo v rozhodujúcom období platené poistné na dôchodkové poistenie, naďalej nižšia (249,60 eur mesačne), ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu zodpovedajúca 36 rokom obdobia dôchodkového poistenia, platná od 01. 01. 2021, čo je 359,60 eur mesačne. Z tohto dôvodu sa žalobcovi od 01. 01. 2021 naďalej vypláca starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku, teda v sume 359,60 eur mesačne,
pretože je stále vyšší, ako zákonná suma jeho starobného dôchodku, t. j. 249,60 eur mesačne. Suma minimálneho dôchodku za obdobie rokov po roku 2020, uvedená v prílohe č. 4a zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01. 01. 2021, je rovnaká ako v roku 2020.
4. Námietku žalobcu, vznesenú v odvolaní, ktorou poukazuje na nezvýšenie sumy starobného dôchodku, považovala za nedôvodnú. Zároveň konštatovala, že námietka žalobcu, týkajúca sa nehodnotenia hrubých zárobkov v rokoch 1988 až 1990, 2002 až 2003 a 2017 až 2020, je predmetom sporov prebiehajúcich na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Sa/17/2018 a 2Sa/32/2020, na základe žalôb, podaných proti rozhodnutiam Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07. 09. 2020 a zo dňa 09. 09. 2019, v ktorých doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o zvýšení sumy starobného dôchodku od 01. 01. 2021. Na základe uvedených skutočností konštatovala, že starobný dôchodok žalobcu sa vypláca v správnej sume, ktorá bola určená v súlade s príslušnými právnymi predpismi. V súlade s § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení odvolací správny orgán zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Včas osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. 06. 2021 podanou správnou žalobou zo dňa 18. 06. 2021, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie pre jeho nesprávnosť, nezákonnosť a svojvoľné nerešpektovanie zákona.
6. Uviedol, že nesúhlasí so stanovenou sumou starobného dôchodku, ako aj sumou minimálneho dôchodku. Poukázal na to, že minimálny dôchodok mu bol schválený v roku 2020, preto žalovaná bola povinná započítať mu všetky roky dôchodkového poistenia od roku 1970 až do 31. 12. 2020 s tým, že podmienka kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia bola zrušená zákonom č. 382/2019 Z. z. Preto pre výpočet jeho nároku na minimálny dôchodok bolo žalovanou nesprávne zhodnotených iba 36 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia namiesto 50 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného má žalobca za to, že suma jeho starobného dôchodku mu mala byť zvýšená na sumu minimálneho dôchodku s poukazom na kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia, pričom namietal aj odlišné obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené pre výpočet starobného dôchodku a pre výpočet minimálneho dôchodku. Namietal tiež, že pre nárok na jeho starobný dôchodok mu nebolo zhodnotené obdobie rokov 1988, 1989 a 1990, kedy vykonával samostatnú zárobkovú činnosť, a to i napriek tomu, že štátu z príjmu, dosiahnutého v uvedenom období riadne odviedol daň i odvody, čím bol ukrátený na svojich právach.
7. V písomnom vyjadrení zo dňa 11. 11. 2021 žalovaná navrhla žalobu žalobcu zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí jej Generálneho riaditeľa, ktoré zopakovala. Námietku žalobcu, týkajúcu sa priznanej výšky minimálneho dôchodku považovala za nedôvodnú, pretože podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení, starobný dôchodok sa v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy tohto druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. 06. 2020, to znamená najmenej 9,40 eur mesačne. Starobný dôchodok bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku bol k 31. 12. 2020 v sume 240,20 eur. Starobný dôchodok bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku bol od 01. 01. 2021 zvýšený o 9,40 eur na sumu 249,60 eur mesačne. Od 01. 01. 2021 suma starobného dôchodku bola 249,60 eur mesačne a bola nižšia ako zákonom garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu platná od 01. 01. 2021 za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia, čo je 359,60 eur mesačne, preto sa starobný dôchodok od 01. 01. 2021 vyplácal v sume 359,60 eur so zvýšením na sumu minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku na obdobie rokov po roku 2020 je uvedená v prílohe č. 4a zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže právne predpisy sumu minimálneho dôchodku v roku 2021 nezmenili, suma minimálneho dôchodku je rovnaká ako bola v roku 2020. Znamená to, že sa vypláca starobný dôchodok v rovnakej sume, ako pred 01. 01. 2021. Z uvedeného vyplýva, že suma starobného dôchodku bola žalobcovi zvýšená podľa ustanovenia § 82 a § 293dx a § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov na sumu minimálneho dôchodku správne. Zdôraznila, že podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. bol starobný dôchodok žalobcu zvýšený od 01. 01. 2018 (obdobie dôchodkového poistenia od 21. 02. 2017 do 31. 12. 2017) a od 01. 01. 2019 (obdobie dôchodkového poistenia od 01. 01. 2018 do 31. 12. 2018) na základe vystavených evidenčných listov dôchodkového poistenia. Uviedla, že námietka týkajúca
sa nehodnotenia hrubých zárobkov za roky 1988, 1989 a 1990 je predmetom sporu prebiehajúceho na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 9Sa/17/2018 a súčasne prebiehajú aj ďalšie spory vo veci zvýšenia starobného dôchodku sp. zn. 5Sa/13/2019 a sp. zn. 2Sa/32/2020, o ktorých doposiaľ nebolo rozhodnuté.
8. V replike zo dňa 15. 12. 2021, doručenej správnemu súdu dňa 22. 12. 2021, žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe zo dňa 18. 06. 2021.
9. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k replike žalobcu svojou duplikou nevyužila.
10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej a po oboznámení sa s obsahom jej administratívneho spisu dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné priznať úspech.
11. Z pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi bol ku dňu 31. 12. 2020 vyplácaný starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku v sume 240,20 eur mesačne, pričom suma starobného dôchodku predstavovala 231,20 eur mesačne vychádzajúc z vymeriavacích základov, z ktorých bolo platené poistné na dôchodkové poistenie.
12. V zmysle § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok sa v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. 06. 2020, t. j. najmenej o 9,40 eur mesačne. Starobný dôchodok žalobcu po uvedenom zvýšení predstavoval 249,60 eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, ktoré zvýšenie predstavuje 6,30 eur mesačne.
13. Žalovaná zároveň posudzovala aj splnenie podmienok pre nárok žalobcu na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade s § 82b zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého suma minimálneho dôchodku za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré získal ku dňu vzniku nároku na účely zvýšenia dôchodku (k 01. 01. 2021) na sumu minimálneho dôchodku predstavuje 359, 60 eur mesačne.
14. Garantovaná suma minimálneho dôchodkového príjmu platná od 01. 01. 2021 za 36 rokov obdobia dôchodkového poistenia predstavuje suma 359,60 eur, keďže suma minimálneho dôchodku právnymi predpismi v roku 2021 zmenená nebola, t. j. je rovnaká ako bola v roku 2020.
15. Dňa 03. 12. 2020 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok od 01. 01. 2021 na sumu 249,60 eur mesačne a zároveň podľa § 82b citovaného zákona bol tento od uvedeného dátumu zvýšený na sumu minimálneho dôchodku 359,60 eur mesačne.
16. O odvolaní žalobcu zo dňa 26. 01. 2021, dôvody ktorého korešpondujú aj s dôvodmi podanej správnej žaloby, rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán napadnutým rozhodnutím.
17. Na pojednávaní dňa 12. 04. 2022 žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že podľa jeho názoru Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v predmetnej veci úmyselne porušila zákon a nerešpektovala novelu zákona o sociálnom poistení, konkrétne zákon č. 382/2019 Z. z., ktorý hovorí o tom, že pri zvyšovaní dôchodku na sumu minimálneho dôchodku je potrebné zohľadniť celé obdobie dôchodkového poistenia, tzn. že bolo zrušené posudzovanie tohto nároku na základe kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
18. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 12. 04. 2022 navrhla žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že postup Sociálnej poisťovne bol súladný s platnou právnou úpravou.
19. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôchodková dávka, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
20. Podľa § 82 ods. 2 citovaného zákona príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva. Dôchodková dávka vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje od 1. januára príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje odo dňa jej priznania.
21. Podľa § 82 ods. 3 citovaného zákona na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
22. Podľa § 82 ods. 9 citovaného zákona zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou.
23. Podľa § 293dx ods. 1 citovaného zákona od 1. januára 2018 do 31. decembra 2021 sa dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka zvyšuje podľa § 82, najmenej o pevnú sumu určenú 2% z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušnou dôchodkovou dávkou podľa prvej vety pre
a) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%,
b) invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% je invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.
24. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá sa
a) nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa nevypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok,
b) vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok, sa určí z priemernej mesačnej sumy príslušnej dôchodkovej dávky, ktorá sa vypláca v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkových dávok.
25. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia na určenie priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70% sa zohľadňuje suma starobného dôchodku a suma invalidného dôchodku bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku.
26. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia Sociálna poisťovňa na svojom webovom sídle zverejní
a) priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely odsekov 1 až 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
b) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
27. Podľa § 82b ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, sa určuje podľa prílohy č. 4a.
28. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak
a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov,
b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,
c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a
d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu.
29. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané
a) v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak, b) pred 1. januárom 1993, c) v cudzine alebo d) v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (záver NS SR spis. zn. 2 Sžo32/2014).
31. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v rozpore s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Žalovaná sa dostatočným spôsobom vysporiadala so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
32. Správny súd konštatuje, že predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom napadnutého rozhodnutia.
33. Postup žalovanej pri vydávaní valorizačného rozhodnutia a výpočte sumy zvýšenia dôchodkovej dávky je presne stanovený v citovaných ustanoveniach § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení. V ich zmysle starobný dôchodok sa v roku 2021 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6 % mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2 % z priemernej mesačnej sumy príslušného druhu dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou ku dňu 30. 06. 2020, t. j. najmenej o 9,40 eur mesačne. V danom prípade je táto garantovaná minimálna suma zvýšenia starobného dôchodku k 01. 01. 2021 vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosť dôchodcov, čo u žalobcu predstavuje 6,30 eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného nemožno považovať za nezákonný postup a naň nadväzujúce rozhodnutia žalovanej, v zmysle ktorých žalobcovi priznala zvýšenie jeho starobného dôchodku od 01. 01. 2021 zo sumy 240,20 eur mesačne bez zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, na sumu 249,60 eur mesačne, t. j. o sumu 9,40 eur.
34. K námietke žalobcu, týkajúcej sa jeho nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, považuje správny súd za potrebné uviesť, že z citovaných ustanovení § 82 a § 82b zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku.
35. Inštitút minimálneho dôchodku bol do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zavedený zákonom č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu: „Cieľom minimálneho dôchodku je zabezpečiť poistencovi, ktorý počas väčšiny svojho pracovného života vykonával zárobkovú činnosť, dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebol ako jednotlivec odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi. Za tým účelom sa starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok vyplácaný po dovŕšení dôchodkového veku zvýši, poistencovi, ktorý splní zákonom ustanovené podmienky, tak, aby suma tohto dôchodku alebo suma úhrnu dôchodkov, ktoré sa poistencovi vyplácajú alebo na ktoré má nárok, bola vyššia ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.“
36. V danom prípade, vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že žalovaná sa aj s touto námietkou žalobcu náležitým spôsobom vysporiadala a podrobne vysvetlila aj svoj postup pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho starobného dôchodku, ktorá bola stanovená prílohou 4a k zákonu o sociálnom poistení v závislosti od obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku v rokoch (za 36 rokov - minimálny dôchodok v sume 359,6 eur mesačne).
37. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávnosť základnej výšky jeho starobného dôchodku, vychádzajúcej z obdobia jeho dôchodkového poistenia (nezohľadnené obdobia rokov 1988 až 1990, 2002 až 2003 a 2017 až 2020), ktorá je predmetom iného konania pred správnym súdom a táto bude vyhodnotená v uvedenom konaní (sp. zn. 9Sa/17/2018, 5Sa/32/2019 a ďalšie), v nadväznosti na ktoré v prípade, žeby došlo k zrušeniu rozhodnutia o základnej výške jeho starobného dôchodku, a následne
k vydaniu nového rozhodnutia, povinnosťou žalovanej bude bez návrhu pristúpiť k zmene všetkých naň nadväzujúcich rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o valorizácii takto nanovo priznaného dôchodku aj k 01. 01. 2021. Vychádzajúc z uvedeného súd túto námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.
38. Správny súd zvážil všetky vyššie uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, správnu žalobu žalobcu podľa ustanovenia § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých, účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanej voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).