Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/322/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcov: 1/ L.. I. O., bytom D. O. nad S., A. XX, 2/ M. O., bytom H., A. XXX/XX, zastúpený žalobcom 1/, proti žalovanej: W. M., bytom H., Y. 3, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 361/20, IČO: 36 839 132, o odstránenie plota a iné, o odvolaní žalobcov 1/,2/ a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/176/2013-333 zo dňa 24. februára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie uložil žalovanej na vlastné náklady odstrániť betónový plot z parcely KN C č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H., ktorý plot je zakreslený na grafickej prílohe znaleckého posudku znalkyne z odboru geodézie a kartografie Ing. Ivany Bendovej č. 2/2016 zo dňa 4.4.2016, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a štát má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 50 %, proti žalovanej v rozsahu 50%. Znalkyňa z odboru geodézie a kartografie Ing. Ivana Bendová má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom 1/, 2/ v rozsahu 50 %, proti žalovanej v rozsahu 50%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Žalobcovia 1/, 2/ sú každý v podiele po 1/ 2 vlastníkmi pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/ X záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H.. A. výpisu z LV č. XXXX k.ú. H. je žalovaná vlastníčka pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá parcela má spoločnú hranicu s parc. č. XXXX/X. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-178 zo dňa 08.12.2011 bolo určené, že hranica medzi CKN parcelou č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX zapísanej na LV č. XX k.ú. H. a parcelou Y. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX zapísanou na LV č. XXXX k.ú. Trenčín je spojnica bodov 45-62, 4, 45-205 tak ako boli stanovené v geometrickom pláne na opravu hranice medzi pozemkami parc. č. 2146/7 a XXXX/XX č. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX Ing. Ivana Špačeka, ktorý je súčasťou rozsudku. Na základe odvolania žalovanej bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/265/2010-44 zo dňa 10.11.2010. Geometrický plán tvorí prílohu č. 7 znaleckého posudku znalca Ing. Ivana Špačeka č. 3/2009 zo dňa 12.05.2009 ustanoveného súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 28C 126/2007, v závere ktorého posudku znalec konštatoval, že v obnovenom katastrálnom operáte z roku 2003 je nesprávne zobrazená hranica medzi parcelami č. XXXX/X a č. XXXX/XX ako spojnica bodov

45-62 a 45-74 a správnu hranicu parciel sporových strán aj s prihliadnutím na pôvodný geometrický plán z roku 1937 tvorí spojnica bodov 45-62, 4, 45-205 s tým, že bod 45-205 je zateplený roh prístavby domu súp. č. XXX a bod 4 je východný roh prístavby. Znalec zameral aj prístavbu rodinného domu žalovanej. Všetky miery v rámci merania boli dvakrát merané, teda prekontrolované. Došlo k zmene výmer parciel o 7 m2 a to tak, že výmera parcely č. XXXX/XX sa zmenšila z 226 m2 na 219 m2 a výmera parcely č. XXXX/X sa zväčšila z 421 m2 na 428 m2, ako to vyplýva aj z výkazu výmer geometrického plánu. Geometrický plán Ing. Ivana Špačeka bol úradne overený Správou katastra Trenčín dňa 19.5.2009. V zázname podrobného merania zmien je uvedené, že bol použitý meračský prístroj pásmo, a nové hranice sú označené zatepleným múrom domu. Žalovaná dňa 18.05.2011 podala na Mesto Trenčín ohlásenie drobnej stavby - oplotenia pozemku medzi parc. č. 2146/7, a č. XXXX/XX k.ú. Trenčín. Mesto Trenčín vydalo dňa 11.07.2011 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby - oplotenia z prefabrikovaných panelových dielov s povrchovou úpravou výšky 1,5 m s tým, že prefabrikované diely budú ukotvené do betónových stĺpov zabetónovaných do podložia v zmysle potvrdenej situácie. V oznámení stavebný úrad stanovil podmienky, v zmysle ktorých stavba mala byť vykonaná podľa potvrdenej situácie, mala byť realizovaná výlučne na pozemku parc. č. XXXX/XX k.ú. Trenčín, jestvujúce oplotenie medzi parc. č. XXXX/X, a č. XXXX/XX bude odstránené, pri realizácii nového oplotenia a odstránení pôvodného oplotenia môže stavebníčka vstupovať na susedný pozemok len so súhlasom jeho vlastníka, a ďalšie podmienky, ktoré bola žalovaná stavebníčka povinná dodržať. Spoločnosť GEOFENA s.r.o. Trenčín na objednávku žalovanej vypracovala geometrický plán č. 4/11 Ing. Igorom Gabrižom dňa 21.07.2011, v ktorom po zameraní zakreslila prístavbu rodinného domu žalovanej postaveného na parc. č. XXXX/X k.ú. Trenčín. Plán bol úradne overený Správou katastra Trenčín dňa 26.07.2011. Žalobca 1/ požiadal vtedajšiu Správu katastra Trenčín o opravu údajov evidovaných v katastri nehnuteľnosti týkajúcich sa hranice medzi parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. Trenčín, pretože mal za to, že zápisom geometrického plánu č. 4/11 zo dňa 21.07.2011 sa súčasne zmenila hranica určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010. Správa katastra Trenčín Rozhodnutím č. X-131/13 zo dňa 10.09.2013 návrh žalobcu 1/ na vykonanie opravy chýb zamietla. Na základe odvolania žalobcov Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov svojim rozhodnutím č.j. Xo 22/2013 - M zo dňa 10.01.2014 rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcov proti nemu zamietol. Žalobca 1/ podal na Krajský súd Trenčíne správnu žalobu proti žalovanému Okresnému úradu Trenčín o preskúmanie rozhodnutia č. Xo 22/2013-M z 10.01.2014. Krajský súd v Trenčíne na pojednávaní dňa 28.10.2015 rozsudkom zamietol žalobu žalobcu 1/. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že v dôsledku zamerania prístavby rodinného domu žalovanej nedošlo k zmene už predtým do katastrálnej mapy zakreslenej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX k.ú. Trenčín určenej na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.5.2010. Hranica medzi pozemkami je stále určená v zmysle geometrického plánu Ing. Ivana Špačeka. Na uvedenom nič nemení ani súčasné zakreslenie rohu prístavby rodinného domu žalovanej a jej posunutie smerom 8 cm do pozemku žalovanej, pretože predmetom geometrického plánu Ing. Ivana Špačeka nebolo zameranie budovy súp. č. XXX v pôdoryse jej prístavby, ale určenie priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 2146/7 a č. XXXX/XX k.ú. Trenčín a pre posúdenie veci je podstatné pre aký účel boli geometrické plány vyhotovené. Opačný názor by viedol k situácii, že vlastník rodinného domu súp. č. XXX, ktorej zateplený roh tvorí bod 45-62, 4 určenej hranice by nikdy nemohol toto zateplenie odstrániť, resp. zmeniť jeho hrúbku, lebo by tým zmenil súdom určenú hranicu. Predmetné súdne rozhodnutie o priebehu hranice by pre vlastníka rodinného domu predstavovalo obmedzenie jeho vlastníckeho práva , nakoľko by nemohol svoju nehnuteľnosť prestavať, zmeniť jej pôdorys, zbúrať a pod. Súdne rozhodnutie o určení priebehu hranice za žiadnych okolností nemôže pre jedného z vlastníkov pozemkov predstavovať trvalú prekážku s úplnou dispozíciou s predmetom svojho vlastníctva. Rozhodnutím Mesta Trenčín sp. zn. USŽPDI/646/2396/2013/9-Ki zo dňa 20.02.2013 bolo konanie o dodatočnom povolení stavby plota prerušené do rozhodnutia súdu o predbežnej otázke občianskoprávneho charakteru podľa § 29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona vzhľadom k tomu, že žalovaná ako vlastník stavby nepreukázala, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jej časti alebo, že má k nemu iné právo a žalobcovia ako vlastníci zastavaného pozemku s dodatočným povolením nesúhlasili a zároveň boli žalobcovia ako vlastníci pozemku parc. č. 2146/7 odkázaní na súd. Mesto Trenčín začalo z vlastného podnetu oznámením č. SpSÚ/73074/100999/2011/ Lg zo dňa 17.10.2011 konanie o dodatočnom povolení stavby oplotenia medzi pozemkami parc. č. 2416/7 a č. 2416/13 k.ú. Trenčín z dôvodu, že stavba plota bola postavená v rozpore s oznámením k ohláseniu drobnej stavby. Z výsluchu svedka Ing. Ivana Špačeka bolo zistené, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 28C/126/2007 ako súdom ustanovený znalec zisťoval správny priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 2146/7 a 2146/13 k.ú. Trenčín, pričom pri meraní použil

pásmo, penta hranol a iné klasické pomôcky geodeta. Vychádzal aj z geometrického plánu z roku 1938. Vypracoval znalecký posudok č. 3/2009, v ktorom skonštatoval, že hranica medzi pozemkami účastníkov tvorí spojnica bodov 45-62,4 a 45-205. Body 4 a 45-205 predstavujú hranicu, pričom tá je vrátane zateplenia domu. Bod 45-62 predstavuje roh trojparcelia 2146/7, 2146/12, 2146/13 a v čase , keď svedok vykonal meranie, bola v tomto bode tyč. Odchýlka merania bola plus mínus 10 cm, čo je v rámci technickej normy. Pri meraniach v roku 2009, kedy vyhotovoval znalecký posudok, zameral svedok aj prístavbu rodinného domu žalovanej, ktorej v tom čase nebolo udelené stavebné povolenie a preto nemal pozemok pod prístavbou vlastné parcelné číslo, prístavbe chýbalo vtedy aj kolaudačné rozhodnutie. Svedok Ing. L. B. na pojednávaní potvrdil, že za firmu Geofena s.r.o. vyhotovil geometrický plán č. 4/2011 na zameranie prístavby rodinného domu žalovanej v Trenčíne. Pri meraní použil GPS, lejca prístroj 900, zistil meračské body - rajóny, z nich potom zameral rohy prístavby, pričom porovnal pôvodné rohy domu žalovanej, ku ktorému bola prístavba postavená. Rozmery prístavby rodinného domu žalovanej svedok meral pásmom. Zameranie prístavby vykonal svedok v júli 2011. Počas merania prístavby svedok nevstupoval na pozemok žalobcov. Je pravda, že v roku 2006 svedok vytyčoval meračský bod č. 5002 a na tento účely vstúpil na pozemok žalobcov. V roku 2006 svedok vytyčoval na danom mieste hranicu pozemkov parc. č. 2146/13 a 2146/7, pričom vtedy vychádzal z údajov z katastra nehnuteľnosti podľa stavu po vykonanom ROEP. Pri vypracovaní geometrického plánu č. 4/2011 svedok nemal vedomosť o tom, že existuje znalecký posudok č. 3/2009 Ing. Špačeka obsahujúci geometrický plán, v ktorom bol zaznačený priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. 2146/7 a 2146/13. Svedok vychádzal z podkladov, digitálnych súradníc zadovážených od Správy katastra Trenčín. Svedok vysvetlil, že v prílohe k geometrickému plánu č. 4/2011 na č.l. 71 spisu, červená čiara predstavuje svedkom zameranú prístavbu domu žalovanej vrátane zateplenia, čierna čiara označená dvomi krátkymi rovnobežkami je čiara, ktorú svedok mal od správy katastra a tá bola na základe geometrického plánu č. 4/2011 zrušená a ďalšia čierna čiara vyznačuje hranicu medzi parcelami č. 2146/7 a 2146/13. Medzi hranou prístavby rodinného domu žalovanej a pozemkom žalobcov existuje ešte plocha pozemku, ktorá patrí žalovanej. V zadnom rohu je to 17 cm a v druhom rohu 9 cm. Pri meraniach vykonaných svedkom je povolená odchýlka 8 cm. Pokiaľ je v geometrickom pláne č. 4/2011 uvedené, že hranice boli označené múrom, je tým myslená hranica prístavby rodinného domu medzi parcelami č. 2146/13 a č. 2146/5. Súd prvej inštancie vo veci ustanovil znalkyňu z odbore geodézie a kartografie Ing. Ivanu Bendovú, ktorá vypracovala dňa 04.04.2016 znalecký posudok č. 2/2016, v ktorom na základe výsledkov merania uzavrela, že plot presahuje do pozemku žalobcov v bode A v rozsahu 0,05 m a v bode B v rozsahu 0,09 m, čo je vzhľadom na povolené maximálne odchýlky v zmysle vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 461/2009 Z.z. zanedbateľný záber a konštatovala, že hranica parcely č. 2146/7 a č. 2146/13 prechádza stredom betónového plota. Vzhľadom na dĺžku plota 8,31 m a šírku podporných stĺpov 0,14 m a keď hranica prechádza stredom plota, plot zasahuje do pozemku žalobcov v rozsahu 0,58 m2, avšak reálne vzhľadom na konštrukciu plota, keď betónové platne osadené v podporných stĺpoch majú šírku 0,04 m, a podporné stĺpy majú šírku 0,14m, predstavuje záber 0,21 m2. Prílohou č. 5 posudku je grafická príloha zamerania betónového plota. Znalkyňa Ing. Ivana Bendová i na pojednávaní trvala na záveroch svojho posudku. Ako podklad pre jeho vypracovanie použila aktuálny stav číselnej vektorovej katastrálnej mapy zabezpečenej z katastrálneho odboru Okresného úradu Trenčín, geometrický plán firmy Geofena, s.r.o. č. 4/201, vychádzala aj z geometrického plánu Ing. Ivana Špačeka č. 3/2009. Hranicu medzi pozemkami neposunula. Na tvári miesta zamerala polárnou metódou existujúci plot, prostredníctvom GPS určila pomocné meračské body, dĺžka plotu bola overená aj meračským pásmom. Takto zistila, že presah betónového plotu do pozemku žalobcov je v jednom bode 5 cm a v druhom bode 9 cm, ktorý presah je vzhľadom na povolené maximálne odchýlky zanedbateľný. V číselnej vektorovej katastrálnej mape sú dovolené odchýlky až do 24 cm na identických bodoch a to v zmysle usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 9/2013. Ďalej uviedla, že podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28C/126/2007 zo dňa 28.05.2010 boli hranice parciel sporových strán vymedzené ako spojnica bodov 45-62, 4 a 45-205 a tieto boli zakreslené do katastrálnej mapy na základe uvedeného rozsudku, pričom následne na základe geometrického plánu č. 4/2011 firmy Geofena, s.r.o. bola do katastrálnej mapy zakreslená prístavba rodinného domu žalovanej a spresnené rohy jej prístavby a to tak, že tieto sú vzdialené asi 9 cm od hranice parciel sporových strán. Rohy plotu merala znalkyňa prístrojom Lejca TCR 407. Medzi týmto prístrojom a prístrojom Lejca TPS 407 nie je rozdiel v presnosti merania. Dĺžku a hrúbku plota skontrolovala znalkyňa následne pásmom. Dĺžka plotu vyšla 831 cm. Žalobcom uvádzaná dĺžka 842,5 cm nie je dĺžkou plotu, pretože v nej je zahrnutá aj časť resp. dĺžka od plotu k vykrivenému železnému stĺpiku. Pokiaľ Ing. Ivan Špaček vo svojom znaleckom posudku uviedol, že bod 45-205 je zateplený roh prístavby domu žalovanej a bod 4 je východný roh prístavby domu žalovanej, bolo to dané zrejme tým, že ako meračskú pomôcku použil pásmo s tým, že následne

bol vyhotovený geometrický plán firmou Geofena, s.r.o., pri ktorej bola použitá presnejšia GPS metóda na zameranie prístavby domu žalovanej a upresnené miesto, kde sa nachádzajú uvedené dva body. Na ohliadke na parcelách č. 2146/7 a č. 2146/13 k.ú. Trenčín súd prvej inštancie zistil, že predmetný plot pozostáva z betónových panelov osadených v betónových stĺpikoch v počte 5 kusov , ktoré sú zabetónované do zeme. Plot je vysoký asi 180 cm. Na jednej strane plot obopína prístavbu rodinného domu žalovanej v dĺžke asi 40 cm. Najbližší strom na parcele žalobcov je od plotu vzdialený približne 1,30 m. Pri ohliadke parcely žalovanej č. 2146/13 súd zistil, že v blízkosti plotu sú na pozemku žalovanej vysadené rastliny, o ktorých žalovaná uviedla, že ide o rododendróny a azalky a na pozemku žalovanej sa asi dva metre od plota nachádza trávnik.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 127 ods. 2, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a dospel k názoru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.

4. Predmetný plot, odstránenia ktorého sa žalobcovia domáhajú, je stavbou v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) , pretože je spojený so zemou pevným základom a príslušným stavebným úradom bolo vydané dňa 11.07.2011 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom boli definované podmienky realizácie drobnej stavby. V oznámení k ohláseniu drobnej stavby bolo jasne uvedené, že stavebníčka - žalovaná je oprávnená plot postaviť výlučne na svojom pozemku parcele KN C č. 2146/13 k.ú. Trenčín. Uvedená podmienka realizácie stavby vyplýva zo základnej zásady, že stavebník je oprávnený stavať iba na svojom pozemku. Zo znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca geodeta Ing. Ivana Špačeka č. 3/2009 zo dňa 12.05.2009 ako aj zo znaleckého posudku súdom ustanovenej znalkyne z odbore geodézie a kartografie Ing. Ivany Bendovej č. 2/2016 zo dňa 04.04.2016 bolo preukázané, že žalovaná plot postavila aj na pozemku parc. KN C č. 2146/7 k.ú. Trenčín, ktorý je podielovým spoluvlastníctvom žalobcov. Jedná sa síce o malý záber do pozemku žalobcov, ktorý vypočítala znalkyňa Ing. Bendová na 0,58 m2, resp. vzhľadom na konštrukciu plota reálny záber predstavuje 0,21 m2, no napriek tomu stavbou plota na pozemku žalobcov bola zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcov. Nemožno podľa názoru súdu brať do úvahy povolené maximálne odchýlky meraní v zmysle vyhl. č. 461/20009 Z.z. a usmernenia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 9/2013, ktoré nepresahuje záber plota do pozemku žalobcov podľa vyjadrenia znalkyne Ing. Ivany Bendovej, a to z dôvodu, že priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej bol už určený rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, právoplatným dňa 09.12.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-178 zo dňa 08.12.2011 ako spojnica bodov 45

- 62, 4 a 45 - 205 s tým, že súčasťou rozsudku je aj uvedený geometrický plán, v ktorom sú tieto body vyznačené, a v znaleckom posudku Ing. Ivana Špačeka ako aj na str. 3 odôvodnenia rozsudku súdu je jednoznačne uvedené kadiaľ tieto body vedú, a síce že bod 45 - 205 je zateplený roh prístavby domu žalovanej súp. č. 972, a bod 4 je východný roh prístavby domu žalovanej. Dovolené odchýlky meraní by mali význam pri posudzovaní oprávnenosti stavby plota v prípade, pokiaľ by stavebníkovi nebolo celkom jasné kadiaľ v teréne vedia hranica medzi pozemkami sporových strán zakreslená v katastrálnej mape. V danej veci však žalovaná na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, znaleckého posudku Ing. Ivana Špačeka a jeho geometrického plánu z 12.50.2009 mala v čase začatia výstavby predmetného plotu vedomosť, že hranica medzi pozemkami vedie zateplenými rohmi prístavby jej rodinného domu. Keďže uvádzané listiny, ktoré jednoznačne určovali priebeh hranice medzi pozemkami strán mala žalovaná v dispozícii už v čase, keď začala stavať predmetný plot v auguste 2011, muselo byť zrejmé tak jej ako aj každému inému v takejto situácii bez toho, aby mala právnické alebo geodetické vzdelanie , že pokiaľ plot postaví tak, že bude obopínať prístavbu jej domu, plot tým postaví na pozemku žalobcov. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že nevedela, kde sa bod 4 nachádza, keďže tento bod bol v teréne jednoznačne lokalizovaný jeho stotožnením s východným rohom prístavby domu žalovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa ( druhý odsek 3. strany) ako aj v znaleckom posudku Ing. Ivana Špačeka, v ktorého geometrickom pláne je tento bod navyše aj jednoznačne zakreslený. Pokiaľ aj bolo chybou v písaní v citovanom rozsudku Okresného súdu Trenčín uvedené, že hranica medzi pozemkami strán predstavuje spojnica bodov 45 - 62, a 45 - 205, muselo byť stranám sporu jasné, že šlo o zrejmú nesprávnosť, keďže z výroku rozsudku Okresného súdu Trenčín ako aj jeho odôvodnenia nepochybne vyplýva, že súd pri určovaní priebehu hranice vychádzal z geometrického plánu Ing. Ivana Špačeka zo dňa 12.05.2009, ktorý jednoznačne určil priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovanej ako spojnicu bodov 45 - 62, 4 a 45 - 205. Táto zrejmá nesprávnosť bola napokon opravená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-178 zo dňa 08.12.2011, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 4Co/84/2012-187 zo dňa 10.04.2012. Citovaný rozsudok Okresného súdu Trenčín, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 265/2010-44 zo dňa 10.11.2010 bola žalovaná ako účastníčka súdneho konania povinná rešpektovať. Výrok rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 bol podľa § 159 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) záväzný pre všetky strany sporu ako aj pre všetky orgány, pričom súčasťou rozsudku je geometrický plán znalca Ing. Ivana Špačeka č. 3/2009 zo dňa 12.05.2009, v ktorom sú jednoznačne stanovené body, ktorými vedie hranica medzi pozemkami strán. Súd v danej veci pri rozhodovaní o uplatnenom nároku na odstránenie plota nevychádzal z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/50/2014-75 zo dňa 28.10.2015, ako to navrhoval právny zástupca žalovanej. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ku dňu vyhlásenia rozsudku nebol právoplatný, Najvyšší súd SR zatiaľ nerozhodol o odvolaní žalobcu 1/. Súd musel pre rozhodnutie o žalobou uplatnenom nároku zistiť, či plot žalovanej presahuje cez hranicu pozemkov aj na pozemok žalobcov, a v tomto smere bol pre súd v zmysle § 228 záväzný právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, ktorý určil priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej a následne z vykonaného dokazovania bolo zistené, na koho pozemku bol plot postavený. Podstatné v danej veci je, že znalec Ing. Ivan Špaček pri zisťovaní priebehu hranice medzi pozemkami strán zameral aj prístavbu rodinného domu žalovanej vrátane zateplenia, ako to vyplýva z obsahu jeho znaleckého posudku č. 3/2009 a aj z jeho výsluchu a určil hranicu medzi pozemkami ako spojnicu bodov 45-205, 4, 45-62 s tým, že bod 4 (konkrétne bod 4244-4 podľa čísla meračského náčrtu 4244 jeho geometrického plánu zo dňa 12.5.2009 ako uviedla znalkyňa Ing. Ivana Bendová vo svojom posudku) stotožnil s východným zatepleným rohom prístavby domu žalovanej a druhý zateplený roh prístavby stotožnil s bodom 45-205. Všetky tri body podľa rozsudku súdu a geometrického plánu zo dňa 12.05.2009 boli zakreslené do katastrálnej mapy. Z tvrdení strán, ani z obsahu spisu nijako nevyplýva, žeby sa od vykonania merania Ing. Ivana Špačeka po vykonanie zamerania prístavby domu žalovanej firmou Geofena, s.r.o. menila hrúbka zateplenia prístavby domu žalovanej a keďže v geometrickom pláne č. 4/2011 firmy Geofena, s.r.o. zo dňa 21.7.2011 zateplené rohy prístavby domu žalovanej už neboli totožné s bodmi 45-205 a 4 v zmysle geometrického plánu Ing. Ivana Špačeka zo dňa 12.05.2009, ale boli zakreslené v iných miestach s posunom asi 8 cm do pozemku žalovanej a boli označené ako body 4569-4 a 4569-1 (podľa čísla meračského náčrtu 4569 geometrického plánu č. 4/2011), je podľa názoru súdu nepochybné, že tento geometrický plán č. X/XXXX odporuje záväznému rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorý určuje priebeh hranice medzi pozemkami. Z uvedeného potom nemožno vyvodiť záver, že žalovaná bola dobromyseľná v tom, že stavala plot výlučne na svojom pozemku. V tomto smere nie je rozhodujúca ani skutočnosť, že znalec Ing. Ivan Špaček pri meraní a vyhotovení geometrického plánu zo dňa 12.05.2009 použil pásmo a Ing. Igor Gabriž za firmu Geofena s.r.o. pri meraní a vyhotovení geometrického plánu č. 4/11 použil merací prístroj so systémom GPS, ktorý má byť presnejší ako uvádzala žalovaná. Žalovaná mala možnosť namietať proti presnosti použitého meracieho prístroja - pásma znalcom Ing. Ivanom Špačekom v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, avšak z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie a ani z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku súdu druhej inštancie nevyplýva, žeby žalovaná rozporovala správnosť priebehu vlastníckej hranice ako ju zameral Ing. Ivan Špaček vo svojom geometrickom pláne z dôvodu, že menovaný znalec použil meracie pásmo, hoci presnejšie meranie by bolo dosiahnuté s použitím meracieho prístroja GPS systémom. Je neprípustné poukazovaním na odchýlky meraní meniť právoplatný rozsudok súdu o určení priebehu vlastníckej hranice, keďže sa tým v rozpore so zákonom zasahuje do základného pravidla v zmysle § 226 CSP, podľa ktorého právoplatný rozsudok zmenený byť nemôže s výnimkou uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku. Žalovaná síce podala dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/265/2010-44 zo dňa 10.11.2010, no napokon dovolanie vzala späť. S poukazom na uvedené skutočnosti konanie žalovanej, ktorá predmetný plot v auguste 2011 postavila tak, že presahoval za roh prístavby jej domu potom súd musel vyhodnotiť ako konanie protiprávne, keďže žalovaná vedome v rozpore s právoplatným rozsudkom súdu stavala plot na časti cudzieho pozemku. Od vlastníkov susedného pozemku pritom žalovaná súhlas so stavbou plotu na pozemku žalobcov nemala. Žalobca 1/ žalovanú ihneď po začatí výstavby plotu ju vyzýval, aby upustila od takéhoto konania, no neúspešne, ona odmietla upustiť od stavby, s odôvodnením, že si dala vypracovať nový geometrický plán. Je potom nutné konštatovať, že v prípade predmetného betónového plotu ide o neoprávnenú stavbu. V zmysle konštantnej judikatúry pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Je preto bez významu, že príslušným stavebným úradom bolo vydané dňa 11.07.2011 oznámenie k ohláseniu drobnej stavby. Žalovanej chýba občianskoprávny dôvod (titul), z ktorého by jej vyplývalo právo mať na cudzom pozemku stavbu plotu. Znalkyňa Ing. Ivana Bendová v znaleckom posudku č. 2/2016 uzavrela, že časť plotu

sa nachádza na pozemku žalovanej a časť plotu na pozemku žalobcov s tým, že konštatovala, že hranica medzi pozemkami strán prechádza stredom plotu. V tejto súvislosti súdu poukazuje na to, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 6. 1. 2004, sp. zn. 22Cdo/268/2003).

5. Vzhľadom na situáciu, keď stavba plotu bola zriadená na cudzom pozemku, v § 135c Občianskeho zákonníka sú stanovené spôsoby vyrovnania právnych vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku. Vlastník pozemku sa môže na súde domáhať, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil, teda na náklady žalovanej, ktorá postavila plot aj na pozemku žalobcov. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/432/2002, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.06.2003, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/178/2005 zo dňa 11.07.2005) účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je treba vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého jednotlivého prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy musí súd prihliadať aj na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Prihliada sa najmä na povahu a rozsah hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, k akému účelu bola stavba zriadená, aký je jej charakter, na čo slúži, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe býva, aký je rozsah zastavaného pozemku, k tomu, za akých okolností bola stavba zriadená, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, či naopak staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí, či vlastník pozemku proti stavbe zakročil. Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby, so záujmom na ďalšom využití stavby. Súd po zohľadnení okolností daného prípadu nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by nebolo odstránenie betónového plotu účelné. Súd uzavrel, že hospodársky význam stavby je malý, pretože neslúži na bývanie stavebníkovi, keďže ide o stavbu betónového plotu, ktorý je cca 8,30 m dlhý, oddeľujúci pozemky strán sporu. Ako zistila znalkyňa Ing. Ivana Bendová na ohliadke a súd na ohliadke, a ako vyplynulo aj z fotodokumentácie založenej v spise plot tvoria betónové platne osadené v 5 oporných stĺpoch, ktoré platne majú šírku 0,04 m a podporné stĺpiky majú šírku 0,14 m a plot je vysoký cca 180 cm. Žalovaná nepopierala tvrdenie žalobcov, že betónové platne je možné z podporných stĺpov odobrať bez toho, aby boli platne znehodnotené a následne je ich možné využiť pri stavbe nového plotu na pozemku žalovanej. Trávnik s obrubníkmi a jazierko sa na pozemku žalovanej nachádza až 2 metre od plotu a preto odstránenie plotu a jeho presunutie na pozemok žalovanej nemôže v tomto smere privodiť žiadnu majetkovú ujmu žalovanej. Žalovaná uvádzala, že do zhotovenia betónových platní a oporných múrikov plotu investovala sumu 1.800 Eur a sumu 1.500 Eur zaplatila za betónovanie plotu, no nepreukázala, žeby náklady na odstránenie plota boli neúmerne vysoké. Pokiaľ by aj pri odstraňovaní plotu došlo k porušeniu niektorých koreňových sústav okrasných rastlín, ktoré má žalovaná vysadené na svojom pozemku v blízkosti plotu, uvedené nemôže súd zohľadniť v tom smere, žeby súd na základe tohto následku považoval odstránenie plotu za neúčelné. Predmetný plot podľa meraní a výpočtu znalkyne Ing. Ivany Bendovej v znaleckom posudku č. 2/2016 presahuje do pozemku žalobcov v jednom bode 5 cm a v druhom bode 9 cm a zaberá z pozemku žalobcov celkovú plochu 58 cm2, resp. vzhľadom na konštrukciu plota 21 cm2, a tento plot výrazne žalobcov neobmedzuje v užívaní ich pozemku, keď najbližší strom majú posadený od plota asi 1,30 metra, a odstránenie plotu by sa mohlo na prvý pohľad zdať ako nehospodárne a bez praktického významu, avšak v danom prípade je nutné vziať zreteľ na v konaní preukázanú podstatnú skutočnosť, a síce, že žalovaná realizovala stavbu plotu na cudzom pozemku, napriek tomu, že jej bolo v tom čase z právoplatného rozsudku určujúceho vlastnícku hranicu pozemkov známe, že nie je vlastníčkou pozemku za hranicou prístavby jej domu. Od svojho konania neupustila ani po výzve žalobcu 1/. Rozsudok súdu teda stavbou plotu nerešpektovala, konala úmyselne v rozpore s rozsudkom súdu, s cieľom ho obísť, odvolávajúc sa účelovo na ňou objednané zameranie prístavby domu v súkromnej geodetickej firme Geofena, s.r.o., Trenčín, o ktorom vedela, že je v rozpore s rozsudkom súdu o určení priebehu hranice. Z konania žalovanej potom vyplýva aj neúcta k právam iným, konkrétne k vlastníckemu právu žalobcov, ktoré je garantované článkom 20 Ústavy SR a ktoré by malo byť v demokratickom právnom štáte zo strany jednotlivcov všeobecne rešpektovanou hodnotou a princípom, ktorý štátne orgány vrátane súdu sú povinné presadzovať a chrániť. Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. III ÚS 455/03 zo dňa 25.1.2005 konštatoval, že aj v prípade, ak neoprávnená stavba obmedzuje vlastníka pozemku len minimálne a jej odstránenie by sa javilo ako nehospodárne, nemožno prehliadnuť také okolnosti, keď stavebník stavbu zriaďoval vedome na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku, teda protiprávne. Pri posudzovaní prípadov neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka musí byť ochrana vlastníckych práv majiteľa pozemku prioritná. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to dopady nie len na samotného vlastníka, ale

na celú spoločnosť, v ktorej sa tak vytvára povedomie o „výhodnosti“ nedodržiavania práv ostatných so všetkými nežiadúcimi dôsledkami. Nemožno mať za to, že by v záujme spoločnosti bola ochrana takéhoto neoprávneného stavebníka. V záujme spoločnosti však je, aby vo vzťahu k stavebníkovi nedochádzalo k nadmerne tvrdým a všeobecne neakceptovateľným riešeniam. O odstránení stavby podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka treba uvažovať vtedy, ak na strane tohto stavebníka neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade ako už bolo konštatované vyššie súd žiadne takéto dôvody nezistil, pretože predmetná stavba plotu neslúži verejnoprospešným účelom, nikto na nej nie je existenčne závislý, neslúži ani na bývanie stavebníčky, prípadne iných osôb, a nejde ani o stavbu značnej ekonomickej hodnoty. S poukazom na uvedené dôvody súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prejednávanej veci je spravodlivé v záujme ochrany vlastníckeho práva žalobcov uložiť žalovanej povinnosť odstrániť betónový plot z pozemku žalobcov, a to na náklady žalovanej, v zmysle ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd nevyhovel zvyšnej časti žaloby, ktorou žalobcovia žiadali, aby súd žalovanej uložil povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán v zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010. Občiansky zákonník neukladá priamo povinnosť každému vlastníkovi pozemku oplotiť si svoj pozemok. Je teda na slobodnom rozhodnutí vlastníka pozemku, či postaví plot okolo pozemku, alebo v niektorej jeho časti. V ustanovení § 127 ods. 2 Občiansky zákonník stanovuje, že na základe žaloby súd môže rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný oplotiť celý pozemok, prípadne zriadiť plot na časti hranice, a stanovuje základnú podmienku pre takéto rozhodnutie, a síce, že oplotenie je potrebné a ďalšou podmienkou je, aby oplotenie nebránilo účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. V prípade, že súd zistí potrebu oplotenia pozemku, vyžiada si stanovisko príslušného stavebného úradu k oploteniu pozemku. V zmysle judikatúry súdov (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 1614/2005, sp. zn. 22Cdo 1614/2005) je účelom uloženia povinnosti vlastníkovi pozemku oplotiť pozemok zamedziť rušeniu žalobcu, ktoré rušenie vychádza z pozemku žalovaného vlastníka pozemku, a účelom je aj brániť hroziacim škodám. Jedná sa o prípady, kedy je vlastník pozemku rušený napríklad imisiami prenikajúcimi zo susedovho pozemku ( napr. pevnými a tekutými odpadmi, alebo chované zvieratá vnikajú na susediaci pozemok), teda zdroj rušenia musí byť na pozemku, ktorý má byť oplotený. Uznávaným účelom oplotenia pozemku je aj zamedzenie iným neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu. Uložiť povinnosť oplotiť pozemok je teda namieste vtedy, ak oplotenie poskytne ochranu pred takým neoprávneným zásahom, ktorým iným spôsobom nejde zabrániť (R 37/1985 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). V danom prípade kladné stanovisko stavebného úradu k oploteniu je zrejmé z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, v ktorom boli definované podmienky realizácie drobnej stavby - plotu na pozemku žalovanej. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno čo do potreby oplotenia pozemku. Žalobcovia žiadosť uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot v súlade s vyššie citovaným rozsudkom súdu, ktorým bol určený priebeh vlastníckej hranice odôvodňovali tým, že žalovaná nerešpektovala vlastnícke právo žalobcov, keď postavila plot na pozemku žalobcov, tým, že postavený plot pokiaľ ide o jeho vzhľad pôsobí na žalobcov rušivo, a aj tým, že žalovaná v minulosti sľúbila, že plot postaví na tom istom mieste, ako bol pôvodne postavený pletivový plot, ktorý sľub však nedodržala. Tieto skutočnosti nezakladajú podľa názoru súdu potrebu oplotenia pozemku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia teda netvrdili žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver o potrebe uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán. Nebolo preukázané, žeby boli ohrozené práva žalobcov, ktoré by nevyhnutne vyžadovali uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot. Podľa názoru súdu žalobcom nič nebráni, aby si na hranici svojho pozemku postavili vlastný plot. Za situácie, keď nebolo preukázané, že je potrebné uložiť žalovanej požadovanú povinnosť a keďže táto povinnosť žalovanej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, súd žalobu v tejto časti výrokom II. zamietol.

6. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom 1/ výsluchom svedka L. zamestnankyne stavebného úradu, pretože pre rozhodnutie súdu o tom, či stavba plotu je neoprávnenou stavbou nie je potrebné skúmať, z akého dôvodu táto svedkyňa neoznámila žalobcovi 1/ začatie stavebného konania, ku ktorej skutočnosti ju navrhol vypočuť žalobca 1/. Z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti súd nevykonal ani ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom 1/, a to vyžiadanie od stavebného úradu fotodokumentácie ohľadom štátneho stavebného dohľadu zo dňa 06.09.2011 na preukázanie toho ako pracuje stavebný úrad, vyžiadanie priestupkového konania z Mesta Trenčín vedeného voči žalovanej ohľadom stavby plota. Pre súd by tieto dôkazy neboli relevantné, keďže z nich by nebolo možné bezpečne zistiť, či žalovaná plot postavila na pozemku žalobcov. Súd nevyhovel ani návrhu žalobcu 1/, aby opätovne predvolal svedka Ing. Igora Gabriža, keďže jeho výpoveď na pojednávaní zo dňa 11.11.2015 bola dostačujúca pre rozhodnutie o žalobe. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté

žalovanou výsluchom svedkov O.. M. T., M.. V. S., ktorí vydali rozhodnutia v stavebnom konaní a v konaní o oprave chýb v katastri nehnuteľností, pretože pre rozhodnutie súdu o žalobe nebolo potrebné vypočúvať týchto svedkov ohľadom objasňovania ďalších okolností, ktoré predchádzali vydaniu týchto rozhodnutí v správnom konaní, keďže obsah oboznámených vydaných rozhodnutí bol postačujúci pre ustálenie skutkového stavu.

7. O trovách konania strán, štátu a znalkyne rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 CSP. 8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná čo do výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť odstrániť plot a súvisiacom výroku o trovách konania, v ktorom žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V čase realizácie plota nemohla rešpektovať rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 z dôvodu jeho chýb, nie je odborne spôsobilou osobou, aby vedela, že ide len o chybu v písaní. Oplotenie realizovala v dňoch 03. až 05.08.2011, teda pred vydaním opravného uznesenia. Geometrický plán č. 4/2011 bol úradne overený Správou katastra Trenčín. Podľa jej názoru postupovala správne, keď sa spravovala týmto geometrickým plánom a určením hranice pozemkov v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 28C/126/2007. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď nezohľadnil odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vo veci vedenej pod sp.zn. 13S/50/2014 zo dňa 28.10.2015. Skutočnosť, že o odvolaní žalobcu 1/ proti tomuto rozsudku nebolo rozhodnuté, neznamená, že súd nemohol zobrať do úvahy fakt, že prístavba stavby domu bola v čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 len rozostavanou stavbou a nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, v ktorom bola vyznačená len hranica pozemkov. Po predložení kolaudačného rozhodnutia a jeho prílohy - geometrického plánu číslo 4/2011 vo záznamom vykonaný ďalší zápis do katastra, vyznačenie pôdorysu domu s.č. 972 a súčasne zmena výmery parc. č. 2146/5 o výmeru, ktorá zodpovedá pôdorysu prístavby. Žalovaná postupovala správne, keď za hranicu pozemku považovala hranicu pozemkov zapísanú v katastri a určenú ako spojnicu bodov 45 - 205, 4, 45 - 62 bez prihliadnutia na roh rozostavanej prístavby. Označenia bodu 4 nie sú v posudku Ing. Špačeka identické so súradnicami bodu 4 geometrického plánu číslo 4/2011. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná stavbu plota realizovala úmyselne na pozemku žalobcovi je nesprávny, bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalovaná budovala plot v dobrej viere, že tento je celý umiestnený na jej pozemku a nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Poukázala na to, že maximálne povolené odchýlky meraní v zmysle vyhlášky č. 461 /2009 Z.z. na usmernenia ÚGKaK SR č. 9/2013 neboli prekročené. Z uvedeného je zrejmé, že plot postavený žalovanou nie je neoprávnenou stavbou. Na rozdiel od súdu prvej inštancie považovala za významné, že znalec Ing. Špaček použil pri meraniach vyhotovení geometrického plánu pásmom a Ing. Gabriž merací prístroj so systémom GPS. Zdôraznila, že odstránenie plotu, vzhľadom na minimálny záber pozemku žalobcov, tak ako ho nariadil súd prvej inštancie, je neúčelné, nehospodárne a bez zásadnejšieho praktického významu. Ekonomický dosah odstránenia stavby na majetok žalovanej je v nepomere s ekonomickou stratou na strane žalobcov, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. V konaní žiadala vypočuť svedka L., ktorý by súdu ozrejmil nátlakovej spôsoby žalobcu 1/ pri presadzovaní svojich záujmov, ale súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal. Poukázala na to, že už v prvostupňovom konaní uviedla, že je pripravená vyplatiť žalobcovi jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, spočívajúceho práve v umiestnení plota na pozemok žalobcov. Súd prvej inštancie tak mohol usporiadať pomery medzi stranami inak, napríklad zriadením príslušného vecného bremena.

9. Proti rozsudku v časti vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania podali odvolanie aj žalobcovia 1/,2/, ktorí žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu. Poukázali na správanie žalovanej, vzhľadom na ktoré vyvstáva potreba postavenia plota s potrebnými náležitosťami, pretože od žalovanej, ktorá postavila už tri ploty a každý zámerne inak ako mala, sa môžu dočkať hocičoho. Žalovaná zrejme opäť niečo vymyslí, celý tento proces sa bude opakovať. Ak teda rozhodnutie súdu má opakovaniu zamedziť, musí presne určiť hraničné znaky v teréne tak, aby každý videl, či sa plot stavia správne alebo nie. Poukázali na to, že zameranou hranicou nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú existujúce právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Spor o vlastníctvo nie je možné riešiť pomocou správnych konaní.

10. Žalobcovia 1/,2/ sa k odvolaniu žalovanej písomne vyjadrili tak, že konanie sp.zn. 13S/50/2014 doposiaľ nebolo ukončené. Prístavba bola dostavaná v roku 2007, kedy žalovaná podala na stavebnom úrade žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Preto nie je pravdivé jej tvrdenie, že išlo len o rozostavanú stavbu. Geometrický posudok č. 4/ 2011 naviac nie je správny, znalec nemeral lomové body hranice v teréne. Žalovaná nedodržala polohu plota. Tvrdenie o nutnosti odstránenia prístrešku spolu s plotom nie je pravdivé, nie sú spojené. Cena plota a prístrešku uvádzané žalovanou sú podľa ich názoru premrštené. Poukázali na to, že žalovaná zaplatila za geometrický plán č. 4/2011, ďalej za posudok č. 9/2016 - určenie ceny záhrady žalobcov bez ich prítomnosti, za posudok v tomto súdnom konaní aj advokátovi. Pritom stačí plot posunúť asi o 15 centimetrov. V tomto smere už nejde o ekonomickú stratu, ale o argument pre stavebné povolenie na prístavbu. Žiadali, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol.

11. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadrila tak, že z ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť vlastníka pozemku oplotiť pozemok, oplotenie pozemku možno chápať ako odporúčanie, nie ako príkaz. Žalobcovia v danej veci neuniesli dôkazné bremeno, na základe ktorého by vyplývala jej povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov tak, ako to žiadajú. Geometrický plán 4/2011 zobrazuje skutočný stav zameranej prístavby rodinného domu žalovanej, čo napokon potvrdil aj Krajský súd rozhodnutím č.k. 13S/50/2014-75 zo dňa 28.10.2015. Tento geometrický plán je riadne úradne overený Správou katastra Trenčín. Pri jeho vyhotovovaní bola použitá presnejšia znalecká metóda a žalovaná postupovala správne, keď za hranicu pozemkov považovala hranicu zapísanú v katastri a určenú ako spojnicu bodov 45 - 205, 4, 45 - 62 bez prihliadnutia na roh rozostavanej prístavby. Žalobca 1/ nehnuteľnosť neužíva, nestará sa o ňu, pozemok žalobcov je skladiskom. Naďalej zastávala názor, že odstránenie stavby by nebolo účelné, naopak bolo by nehospodárne. Žiadala, aby odvolací súd výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť odstrániť plot zrušil a výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá potvrdil ako vecne správny.

12. Žalobcovia 1/,2/ ďalej písomne uviedli, že o povinnosti oplotiť pozemok hovorí Občiansky zákonník. Obhájiť porušovanie zákona neúčelnosťou odstránenia plotu by viedlo k tomu, že niekto postaví v polovici susednej záhrady niečo drahé a bude tvrdiť, že celá záhrada nemá takú cenu, takže sa nič odstraňovať nebude.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa ust. § 385 ods. 1 nebolo potrebné na prejednanie odvolaní žalobcov a žalovanej nariaďovať pojednávanie.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

16. V zmysle § 378 ods. 1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 .

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Žalovaná v odvolaní namietala odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. e/, f/ a h/ . Z obsahu odvolania žalobcov vyplýva, že vo svojom odvolaní uplatňujú odvolací dôvod spočívajúci v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ .

21. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykoná.

22. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolacom konaní stranami vznesené a stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 poukazuje.

25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

26. Vo vzťahu k odvolaniu žalovanej odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná realizovala stavbu plotu na cudzom pozemku, napriek tomu, že jej bola v tom čase z právoplatného rozsudku známa hranica pozemkov. Rozsudok súdu (rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C 126/2007-105 zo dňa 28.05.2010 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-178 zo dňa 08.12.2011) stavbou plotu nerešpektovala a konala s cieľom tento rozsudok obísť, tak ako to uviedol súd prvej inštancie. Je pravdou, že v čase zamerania prístavby jej domu geometrickým plánom č. 4/2011 nebolo vydané opravné uznesenie vo vzťahu k uvedenému rozsudku, avšak žalovaná bola účastníčkou predmetného súdneho konania, rozsudok jej bol doručený, pričom z jeho odôvodnenia a súčasti - geometrického plánu Ing. Špačeka bez akýchkoľvek pochybností vyplýva správne označenie bodov hranice, s tým, že vo výroku rozsudku išlo len o zrejmú nesprávnosť v tomto označení. Pokiaľ žalovaná namieta, že na posúdenie tejto skutočnosti nemala odborné vzdelanie, táto námietka neobstojí, pretože nešlo o posúdenie odbornej otázky, ale len o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozsudku, tzv. preklep, ktorý súd odstránil len vydaním opravného uznesenia v príslušnom konaní. Znalec Ing. Gabriž, ktorý vyhotovil geometrický plán č. 4/2011, na ktorý sa žalovaná odvoláva, pri výsluchu uviedol, že o existencii geometrického plánu Ing. Špačeka nemal vedomosť pri vyhotovení geometrického plánu č. 4/2011, pričom žalovaná, ktorá si plán objednávala, o tomto vedomosť mala. Pokiaľ žalovaná v odvolaní

uvádza, že budovala plot v dobrej viere, že tento je celý umiestnený na jej pozemku a nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcov, sama na druhej strane potvrdila svoju vedomosť o tom, že označenie, resp. súradnice bodu 4 nie sú v posudku Ing. Špačeka identické so súradnicami bodu 4 geometrického plánu číslo 4/2011, čo mohlo u nej vyvolať minimálne pochybnosti o správnosti a zákonnosti svojho konania. Uvedené konanie žalovanej i podľa názoru odvolacieho súdu vyjadruje neúctu k ústavným právam iných vlastníkov (ktorých vlastnícke práva sú rovnocenné). Takéto správanie, ktorého zrejme prevažujúcou motiváciou je úmysel znevýhodniť inú osobu, vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa vo vzťahu medzi stranami.

27. V súvislosti s uvedeným sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní prípadu neoprávnenej stavby, ku zriadeniu ktorej došlo úmyselným protiprávnym konaním stavebníka, musí byť prioritne braný zreteľ na ochranu vlastníckych práv majiteľa pozemku. Ak tento princíp rešpektovaný nebude, má to vplyv nielen na samotného vlastníka, ale na celú spoločnosť. V súdenej veci pritom neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odstráneniu stavby bránili, pričom hospodársky dopad na žalovanú, ktorá daný nezákonný stav svojim vedomým správaním vyvolala, nemôže byť jediným dôvodom, pre ktorý by nemalo dôjsť k odstráneniu neoprávnenej stavby, s prihliadnutím na jej charakter v danej veci. Zriadenie vecného bremena, ktorého sa žalovaná domáha podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka pritom predstavuje dispozíciu, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov, čo sa však v zmysle vyššie uvedeného netýka rozhodovanej veci (keďže boli splnené zákonné podmienky na uloženie povinnosti odstrániť stavbu).

28. Ak žalovaná argumentuje rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/50/2014-75 zo dňa 28.10.2015, odvolací súd uvádza, že išlo o správne konanie, ktorého predmetom bolo odstránenie tvrdených chýb v katastrálnom operáte a na posúdenie opodstatnenosti žalovaného nároku nebolo relevantné. Odvolací súd zdôrazňuje, že relevanciu by malo len rozhodnutie o skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pričom v danej veci rozhodnutie vo veci samej nie je objektívne závislé od vyriešenia otázky odstránenie tvrdených chýb v katastrálnom operáte v rámci správneho konania. Rozhodnutie vo veci samej totiž závisí len od otázok, ktoré je súd oprávnený v konaní riešiť sám. V tomto súdnom konaní súd prvej inštancie správne sám, bez ohľadu na uvedené konanie, zodpovedal otázku, či plot žalovanej presahuje cez hranicu pozemkov aj na pozemok žalobcov alebo nie, a v tomto smere bol preň v zmysle § 228 záväzný právoplatný rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 28C/126/2007-105 zo dňa 28.05.2010, ktorý určil priebeh vlastníckej hranice medzi pozemkami žalobcov a žalovanej.

29. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcov 1/,2/ odvolací súd poukazuje na to, že vlastník pozemku zásadne nie je povinný svoj pozemok oplotiť. Túto povinnosť môže výnimočne, za splnenia viacerých hmotnoprávnych predpokladov, uložiť súd, ktorý tak rozhodne až po zistení stanoviska príslušného úradu životného prostredia. Zisťovaniu tohto stanoviska však predchádza záver o objektívnej potrebe oplotenia a o tom, že toto oplotenie nebude brániť účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb. Súd musí tiež skúmať, či tomu, kto o poskytnutie takej ochrany žiada, nič nebráni v tom, aby si pozemok oplotil sám. Ak sú splnené uvedené predpoklady, súd rozhodne o povinnosti pozemok oplotiť, avšak nemôže rozhodnúť o tom, aké musí byť toto oplotenie.

30. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa v dostatočnom rozsahu skutkovo i právne vysporiadal s týmto nárokom uplatneným žalobcami a jeho záveru, že žalobcovia netvrdili a nepreukázali žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver o nevyhnutnej potrebe uložiť žalovanej povinnosť postaviť plot na hranici pozemkov strán, pretože by inak boli ohrozené práva žalobcov, s tým, že žalobcom nič nebráni, aby si na hranici svojho pozemku postavili vlastný plot, niet čo vytknúť.

31. Žalobcovia 1/,2/ ani žalovaná k veci samotnej vo svojom odvolaní neuviedlil žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené, odvolanie žalobcov 1/,2/ a odvolanie žalovanej nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 potvrdil v celom rozsahu.

32. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože pomer úspechu a neúspechu strán v odvolacom konaní bol zásadne rovnaký.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .