Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci žalobcu: Mgr. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/G, W., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o žalobe vo veci správneho trestania (preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-84/2019-P zo dňa 11.12.2019 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. ORP-P-167/BAIV-ODI1-2019 zo dňa 05.09.2019), takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

administratívne konanie

1. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-84/2019-P zo dňa 11.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako druhostupňový orgán verejnej správy zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č. ORP-P-167/ BAIV-ODI1-2019 zo dňa 05.09.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného do 30.11.2019 (ďalej aj „“), vzhľadom k tomu, že ako účastník cestnej premávky svojím konaním porušil ust. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 30.11.2019 (ďalej aj „“) a súčasne mu bola uložená pokuta vo výške 60,- eur.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že dňa 15.03.2019 v čase o cca 22.05 hod. viedol žalobca ako vodič motorové vozidlo zn. X. O., EČ : W v obci Sološnica, po štátnej ceste 11/501, pričom počas vedenia vozidla používal telefónny prístroj, na základe čoho bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Rohožník. Pri rozhodovaní o priestupku vychádzal prvostupňový správny orgán zo správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, výpisu z evidencie vodiča, evidenčnej karty vozidla, ospravedlnenia (PN) žalobcu, e-mailovej komunikácie, zápisnice o výsluchu svedka (ppor. P.. F. Q., ppráp. P. W., F. D.). Dňa 27.06.2019 vykonal ústne pojednávanie o priestupku a žalobca sa k nemu vyjadril do zápisnice. Po obvinení bol žalobca riadne poučený o svojich právach. Dňa 31.07.2019 vypočul prvostupňový správny orgán svedka ppor. Mgr. F. Q. a dňa 05.08.2019 svedkov ppráp. P. W. a F. D.. Vyššie uvedený skutkový stav mal prvostupňový orgán verejnej správy úplne a nepochybne zistený a v podstatnej časti riadne preukázaný zhodnými výpoveďami

dvoch príslušníkov polície a dobrovoľného strážcu poriadku, ktoré sú obsahom priestupkového spisu. Pri určovaní výšky uloženej pokuty prihliadol tiež na skutočnosť, že žalobca používal telefónny prístroj počas vedenia vozidla opakovane.

3. V odvolaní, ktoré proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal, poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu, teda že by v čase vedenia motorového vozidla používal telefónny prístroj. Argumentoval nedostatkom objektívnych dôkazov (napr. obrazovým záznamom alebo fotodokumentáciou), tým, že svedkovia pre tmu nemohli vidieť, či sa vo vozidle používa telefónny prístroj, žiadal vykonanie rekonštrukcie za rovnakých svetelných podmienok a zadováženie výpisu hovorov od mobilného operátora. Poukázal aj na rozpory vo výpovediach svedkov a z uvedených dôvodov navrhol, aby správny orgán konanie o priestupku zastavil.

4. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-84/2019-P zo dňa 11.12.2019 tak, že ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. S odvolacími námietkami žalobcu sa nestotožnil, považoval ich za účelové, nepodložené žiadnym relevantným dôkazom, nedôvodné a s úmyslom vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Žalobca mal pri prejednávaní priestupku právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu, navrhovať dôkazy uvedené až v odvolaní, bol e-mailom upovedomený o vykonaní procesných úkonov, na ktorých mohol svedkom klásť otázky, teda mal dostatok priestoru uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu. Navrhovaným dôkazom, uvedeným v odvolaní, žalovaný nevyhovel z dôvodu, že konanie na odvolacom orgáne nemá nahrádzať správne konanie prvostupňového orgánu. Zabezpečenie výpisu hovorov od mobilného operátora považoval za neúčelné a námietku o rozpore vo výpovediach neakceptoval, pretože výpovede svedkov považoval za hodnoverné, odlišujúce sa len v nepodstatných drobnostiach a konštatoval, že vykonanie rekonštrukcie za rovnakých svetelných podmienok by dôkaznú situáciu nezmenilo a ani výrazne neovplyvnilo. Žalovaný poukázal na zásadu materiálnej pravdy, v zmysle ktorej prvostupňový orgán verejnej správy úplne a presne zistil skutočný stav danej veci a zaobstaral si potrebné podklady na rozhodnutie. Na uvedenom základe sa stotožnil s postupom ako aj s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý žalobcovi uložil sankciu, pokutu vo výške 60,- eur.

II.

žaloba

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a aj zrušenia jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobu odôvodnil nepostačujúcim zistením skutkového stavu na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, za v rozpore so spismi alebo v nich nemajúci oporu. Poukázal najmä na skutočnosť, že dôkazom o jeho vine mali byť len výpovede zasahujúcich policajtov, pričom jeho výpoveď žalovaný označil za účelovú, resp. ju hodnotil ako snahu vyhnúť sa trestu. Žalovaný podľa jeho názoru uvedeným spôsobom poprel zmysel prezumpcie neviny a práva obvinenej osoby na obhajobu (od počiatku ho považuje za vinného, pokiaľ sa jeho výpoveď nezhoduje s výpoveďou policajta). Poznamenal, že žiaden dôkaz nemá zákonom predpísanú silu, či už sa jedná o výpoveď policajta, obvineného alebo ktorejkoľvek tretej osoby a vyslovil presvedčenie, že ak správny orgán nedisponuje iným dôkazom ako je výpoveď policajta, ktorá bola obvineným spochybnená (t. j. obvinený uviedol vlastné skutočnosti, odlišné od policajta), je potrebné v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ rozhodnúť v prospech obvineného.

6. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. zo dňa 26.06.2013, sp. zn. zo dňa 28.04.2011, sp. zn. zo dňa 10.09.2013, sp. zn. zo dňa 08.10.2013, ktorými je spochybnená relevantnosť výpovede policajtov ako svedkov v správnom konaní. Zopakoval argumentáciu o nedostatku objektívnych dôkazov v danej veci, napr. v podobe obrazového záznamu alebo fotodokumentácie, ktoré by preukazovali, že počas jazdy používal telefónny prístroj, nakoľko v čase, v ktorom sa mal dopustiť priestupku, bola tma a svedkovia za takých svetelných podmienok nemohli vidieť, či sa vo vozidle používa telefónny prístroj. Za účelom preukázania tvrdenia svedkov mal žalovaný vykonať rekonštrukciu za rovnakých svetelných podmienok a tiež zabezpečiť výpis hovorov od mobilného operátora. Poukázal aj na podstatný rozpor vo výpovediach svedkov.

III.

vyjadrenie

7. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.10.2020 žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí, ktoré označil za vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu. Uviedol, že policajná hliadka pri objasňovaní priestupku spísala so žalobcom správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy, prvostupňový správny orgán následne vykonal výsluchy členov hliadky PZ a dobrovoľného strážcu poriadku ako svedkov, ktorí vo svojich vyjadreniach zhodne a jednoznačne potvrdili, že žalobca počas vedenia motorového vozidla používal telefónny prístroj. Tiež uviedol, že výpovede svedkov pred správnym orgánom zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a sú bez akéhokoľvek rozporu už od okamihu zastavenia žalobcu, ako vodiča motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného svedecké výpovede sú v súlade s ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku a sú akceptovateľným dôkazom. Tvrdenia žalobcu o neobjektívnosti týchto výpovedí policajtov považoval za nedôvodné a vyhodnotil ich ako hodnoverné a postačujúce na prijatie záveru o spáchaní priestupku. Príslušníci PZ sú viazaní , zákonmi, prísahou a svojim spoločenským postavením a pri plnení úloh, ktoré im vyplývali z ich služobného zaradenia pri zabezpečovaní bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nemali žiaden dôvod poškodiť žalobcu, vypovedali pravdivo a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. S poukazom na rozsah vykonaného dokazovania nemal pochybnosti o odbornosti členov hliadky PZ pri objasňovaní priestupku, plne sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali zaujatosť hliadky PZ voči žalobcovi, a rovnako nezistil, že by konali v rozpore so zákonom, resp. služobnou prísahou alebo by sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a vyhodnotili ako uvedený priestupok. Tiež poukázal na skutočnosť, že svedkom neboli len policajti ale aj dobrovoľný strážca poriadku.

8. Vo vzťahu k rozsudkom NS SR, na ktoré poukazoval žalobca v žalobe, a ktorými bola spochybnená relevantnosť výpovede policajtov ako svedkov v správnom konaní, žalovaný uviedol, že označené rozsudky nemožno automaticky paušalizovať na každý obdobný prípad, keďže každý prípad je individuálny a vychádza z iných skutkových ako aj procesných okolností. Zároveň upriamil pozornosť na iné rozsudky NS SR (sp. zn. zo dňa 28.05.2014, sp. zn. zo dňa 30.01.2008, sp. zn. zo dňa 29.10.2019), z ktorých okrem iného vyplýva skutočnosť, že pokiaľ sú tvrdenia, resp. výpovede policajtov zhodné a nevznikol medzi nimi rozpor, sú dostatočným dôkazom na preukázanie viny, aj keď si priestupca vinu nepriznáva. Ak nie sú dané pochybnosti o akomkoľvek dôkaze, bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádza a ak bol zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je potrebné obstarávať ďalšie dôkazné prostriedky. V súvislosti s preukázaním spáchania priestupku poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 5Asan/l/2016 zo dňa 19.10.2017.

9. Žalovaný nesúhlasil ani s návrhom žalobcu na zabezpečenie výpisu hovorov od mobilného operátora a považoval ho za neúčelný z dvoch dôvodov:

1/ Nie je možné jednoznačne určiť, aký telefónny prístroj žalobca používal, t.j. nebolo na mieste zisťované, či používal vlastný alebo prípadne iný telefón.

2/ Ak by aj bolo jednoznačne určené, ktorý telefónny prístroj žalobca používal, prípadný výpis hovorov by bol dôkaz absolútne neúčelný, keďže na vykonávanie hlasových hovorov sa bežne používajú aplikácie, ktoré na prenos hlasu využívajú dátový prenos, pričom mobilný operátor takéto hovory nezaznamenáva ako vykonanie hovoru.

10. K námietke žalobcu, že žalovaný nezabezpečil dostatok objektívnych dôkazov (napr. obrazový záznam, fotodokumentáciu), žalovaný poznamenal, že žiaden všeobecný alebo interný právny predpis neukladá policajtovi povinnosť použiť technický prostriedok na zaznamenávanie obrazu. Povinnosť dokumentovať priestupky technickými prostriedkami má policajt pri meraní konkrétnych fyzikálnych veličín (napr. meranie rýchlosti, meranie hmotnosti a rozmerov, meranie množstva alkoholu v dychu a pod.). V danom prípade logicky nie je možné dodatočne vyhotoviť videozáznam. Žalovaný v tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že ak by v prípadoch, pri ktorých chýba dôkaz získaný technickými prostriedkami, vždy dal za pravdu žalobcovi, vznikol by do budúcnosti nebezpečný precedens, podľa ktorého by za určité, iným spôsobom preukázané porušenia zákona, nebolo možné páchateľov priestupkov vôbec potrestať. Pre preukázanie spáchania priestupku nie je podstatné, či je jeho spáchanie preukázané iba jedným alebo viacerými dôkazmi, či ide o výpoveď príslušníka PZ alebo obvineného z

priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

11. Žalobca napriek výzve súdu zo dňa 16.11.2020 nevyužil možnosť podania repliky.

IV.

právne posúdenie krajského súdu

12. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný na konanie ( a v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle (ani jeden z účastníkov netrval na nariadení pojednávania). Doplnenie dokazovania nepovažoval súd za potrebné a na základe oboznámenia sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a podľa ust. v spojení s ust. ju zamietol.

13. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, správny súd uzavrel, že z neho vyplýva obsah a závery administratívneho konania, v ktorom orgány verejnej správy oboch stupňov u žalobcu konštatovali porušenie právnej povinnosti, uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

14. Podľa (ďalej aj „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

16. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

17. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 20. Podľa , na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 21. Podľa , priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a/ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. 22. Podľa v znení účinnom v čase spáchania priestupku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a/ až k/, poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 23. Podľa v znení účinnom v čase spáchania priestupku, za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100 eur. 24. Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 25. Podľa , objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,

c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

26. Podľa , účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 27. Podľa , účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. 28. Podľa , v znení účinnom v čase spáchania priestupku, vodič nesmie počas vedenia vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla; to neplatí pre vodiča vozidla ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Vojenskej polície, obecnej polície, Hasičského a záchranného zboru, ostatných hasičských jednotiek, Horskej záchrannej služby, záchrannej zdravotnej služby, banskej záchrannej služby, Vojenského spravodajstva a Slovenskej informačnej služby pri plnení svojich úloh. 29. Podľa ust. , , Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 30. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 31. Podľa , , , , Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32. Podľa Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 33. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález ÚS SR č. k. -21) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých orgán verejnej správy vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. 34. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné

pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia , definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky) na naplnenie subjektívnej stránky postačuje v zmysle zavinenie z nedbanlivosti. 35. Ak v priebehu objasňovania priestupku a dokazovania vykonaného správnym orgánom bol skutkový stav zistený v dostačujúcej miere, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i v neprospech obvineného z priestupku a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za priestupok. Pre preukázanie spáchania priestupku nezáleží na tom, či je preukázaný jediným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale podľa ust. Správneho poriadku aj svedkami páchania priestupkov. 36. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak správny orgán pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. Správneho poriadku, dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane povinnosti rozhodnutie odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako správny orgán v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní. V. 37. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách námietok vznesených žalobcom, najmä z pohľadu najpodstatnejšieho argumentu, ktorým je nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor s administratívnymi spismi alebo chýbajúca opora v týchto spisoch, preskúmal či sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní zo dňa 18.10.2019 a či preskúmavaným rozhodnutím správne posúdil zákonnosť a správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu. Dôvod na postup podľa ust. nezistil. 38. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej sú orgány verejnej správy (prvostupňové aj druhostupňové) povinné vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite a objektívne objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci a to bez ohľadu na to, v koho prospech svedčia. Tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu veci nemožno považovať za relevantné, ale za účelové, keďže z administratívnych spisov predložených konajúcemu správnemu súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním napadnutých rozhodnutí dostatočným spôsobom zistili skutkový stav veci, s uvedením vykonaných dôkazov spôsobom ich vyhodnotenia. 39. Z napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že používaním mobilného telefónneho prístroja bez použitia systému „voľné ruky“ počas vedenia motorového vozidla sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to porušením zákazu zakotveného v ust. , v znení účinnom v čase spáchania priestupku. Orgány verejnej správy založili svoje rozhodnutie na správe o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 15.03.2019, na výsledkoch dokazovania na ústnom pojednávaní dňa 27.06.2019, na ktorom bol vypočutý žalobca, na výsluchu svedka F. D., dobrovoľného strážcu poriadku a na výsluchoch svedkov ppor. Mgr. F. Q. a ppráp. P. W., príslušníkov PZ, ktorí v rámci výkonu služobných povinností vykonávali hliadkovú činnosť a zistili priestupok, ktorého sa mal žalobca dopustiť. 40. V správnej žalobe žalobca namietal porušenie zásady prezumpcie neviny a v tej súvislosti porušenie zásady in „dubio pro reo.“ Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že orgán verejnej správy je povinný dokazovať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v jeho prospech. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že orgány verejnej správy pochybnosti o zodpovednosti žalobcu za priestupok nemali, rozhodnutie založili na vykonanom dokazovaní, ktoré preukázalo, že skutok, ktorý je priestupkom sa stal a že ho spáchal žalobca ako osoba podozrivá z

jeho spáchania. Správny súd rovnako ako správne orgány dospel k záveru, že v administratívnom konaní nevznikol dôvod na aplikáciu zásady in „dubio pro reo,“ nakoľko oproti dôkazom svedčiacim o vine žalobcu stálo len jeho tvrdenie o tom, že priestupok nespáchal a toto tvrdenie samo o sebe nebolo spôsobilé vniesť pochybnosti do skutočného stavu zisteného vykonaným dokazovaním orgánmi verejnej správy. 41. Žalobca sa v administratívnom konaní v zásade obmedzil iba na tvrdenie, že sa skutku, ktorý mu bol kladený za vinu nedopustil, bez jeho podpory ďalším ním zadováženým dôkazom, príp. dôkazom zadováženým orgánmi verejnej správy. Žalobca ako osoba podozrivá zo spáchania priestupku a účastník administratívneho konania mal možnosť využiť svoje zákonné práva, okrem iného, právo vyjadrovať sa vo veci, zúčastniť sa prejednania veci, navrhovať dôkazy a klásť svedkom otázky. Ak žalovaný svoje rozhodnutie založil na dôkazoch, ktoré v konaní zadovážil a vykonal, pokiaľ mu dávali dostatočný podklad pre rozhodnutie, je jeho postup v súlade so zákonom a ak nadobudol presvedčenie, že vykonané dokazovanie preukázalo zodpovednosť žalobcu zo spáchania priestupku, nebol dôvod na vykonávanie ďalších dôkazov. 42. Ani podané odvolanie a právna argumentácia žalobcu neobsahujú žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenia preukázal. Ak neskôr tvrdil, že orgány verejnej správy vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech, ide len o vyjadrenie nesúhlasu s hodnotením dôkazov preukazujúcich že sa priestupku dopustil, a preto by bolo v rozpore so zásadou logiky, aby boli hodnotené v rozpore so skutočnosťou, ktorú preukazovali. Správny súd tiež dospel k záveru, že nemožno konštatovať porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku). Orgán verejnej správy môže hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané a už prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na dôkazy, ktoré mal pri rozhodovaní k dispozícii a na skutkové zistenia, ktoré z nich vyplývali. Záver orgánov verejnej správy o tom, že sa žalobca priestupku kladeného mu za vinu dopustil, vyplýva z jednoduchého logického úsudku, najmä ak neexistoval dôkaz opaku a ani žiaden ďalší dôkaz, ktorý by tento záver orgánu verejnej správy spochybnil. 43. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie o uložení sankcie sa zakladalo výlučne na subjektívnych tvrdeniach zasahujúcich príslušníkov PZ a dôkazy nimi produkované nie je možné bez akýchkoľvek pochybností považovať za vierohodné. Orgány policajného zboru objasňujú aj priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ( ), ktoré sa vykonáva na základe vlastného zistenia orgánov oprávnených objasňovať priestupky ( ). Objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných pre rozhodnutie správneho orgánu. Z citovaných ustanovení je nesporné, že sú to práve orgány policajného zboru, ktoré boli oprávnené a zároveň povinné priestupok objasňovať a bez výpovedí zasahujúcich príslušníkov polície, ktorí sú nielen zasahujúcim orgánom, ale i svedkami páchania priestupku, nemožno objasnenie priestupku v doprave očakávať. Správny súd však zdôrazňuje, že ani dôkaz spočívajúci vo výpovedi zasahujúceho policajta nie je absolútnym, nevyvrátiteľným dôkazom a je možné ho spochybniť. Na to však nepostačuje iba tvrdenie žalobcu, že priestupku kladeného mu za vinu sa nedopustil. 44. Tvrdenie každej osoby o tom, čo vnímala svojimi zmyslami, je jej subjektívnym tvrdením, čo znamená, že ak zasahujúci policajt videl, že žalobca pri vedení motorového vozidla používa telefónny prístroj, vyjadrenie tejto skutočnosti je dôkazom s rovnakou váhou ako iné dôkazy. Dôkazy založené na tvrdeniach zasahujúcich policajtov, nemajú medzi ostatnými dôkazmi v priestupkovom konaní osobité postavenie nielen v tom, že sú s ostatnými dôkazmi rovnocenné, ale aj v tom smere, že nie je možné ich a priori považovať za nedostatočné pre posúdenie zodpovednosti podozrivej osoby zo spáchania priestupku (ust. Správneho poriadku, v zmysle ktorého svedok musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať). 45. Medzi vyjadreniami uvedenými v správe o výsledku objasňovania priestupku a pri výsluchoch svedkov rozpory nevznikli. Správny súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že svedkovia vykonávali hliadkovú činnosť spoločne a z toho vyplýva, že aj porušenie predpisov zo strany žalobcu mohli, resp. museli zo služobného vozidla vnímať rovnako. Svedok má v rámci výsluchu možnosť, aby sám súvisle vypovedal a až potom je vhodné klásť mu otázky, pričom podstatný obsah výpovede sa zaznamenáva a svedkovia už pri svojej výpovedi uviedli, že vodič motorového vozidla používal počas vedenia motorového vozidla telefónny prístroj. Je pochopiteľné, že každá osoba obvinená či uznaná vinnou zo spáchania priestupku bude tvrdiť, že skutok nespáchala. Bez ďalších konkrétnych indícií, či dôkazov predložených na podporu svojho tvrdenia, ktoré by bolo možné verifikovať, však nemožno samotné tvrdenie o nevine považovať za dôkaz relevantne spochybňujúci ucelenú výpoveď policajta a automaticky vyžadujúci realizáciu ďalšieho dokazovania v konaní.

46. Pokiaľ žalobca nepredložil v administratívnom ani v súdnom konaní žiadne dôkazy ani nepoukazoval na žiadne konkrétne indície (a to tak v postupe policajtov voči nemu samotnému, alebo aj v iných prípadoch netýkajúcich sa priamo žalobcu), ktoré by mali svedčiť o zaujatom a neobjektívnom objasňovaní priestupku, potom je potrebné na výpovede policajtov hľadieť ako na nestrannú svedeckú výpoveď a nepodliehať špekuláciám, že policajti pre vidinu vykázania výsledkov služobnej činnosti vyfabulovali voči žalobcovi fiktívne zistenie priestupku. 47. V súvislosti s poukazom žalobcu na vybranú judikatúru súdov, správny súd uvádza, že ani v rozhodnutiach NS SR, na ktoré žalobca poukazoval, nemožno identifikovať úplne zhodné prvky s prejednávanou vecou, a to tak ohľadne skutkových okolností, ako aj vyslovených právnych záverov. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 26.06.2013 napríklad NS SR vyčítal správnemu orgánu nesprávny postup pri dokumentovaní priestupku na mieste, ako aj nesprávny (zaujatý) spôsob vedenia výsluchu svedkov, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. V rozhodnutí NS SR sp. zn. zo dňa 28.04.2011 nespočíval dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného prioritne len v potrebe vykonania ďalšieho dokazovania, ale NS SR vyčítal žalovanému najmä to, že sa v rozhodnutí rozpornými tvrdeniami relevantne nezaoberal a nevyhodnotil ich v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov. Výňatky záverov obsiahnutých v uvedených rozhodnutiach NS SR, na ktoré poukazoval žalobca, nemožno aplikovať izolovane bez uceleného vnímania kontextu, ktorý nie je v uvedených rozhodnutiach zhodný s prejednávanou vecou. 48. Vo vzťahu k zisteniu priestupku žalobca tiež namietal, že zasahujúci policajti nemohli vidieť, či za jazdy používal mobilný telefón, pretože v čase spáchania priestupku bola tma. Táto argumentácia neobstojí, pretože zasahujúci policajti mali priestupok spoľahlivo a nepochybne zistený spozorovaním vlastnými zmyslami, ako vodič motorového vozidla počas jazdy používa mobilný telefón. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný nevykonal rekonštrukciu za rovnakých svetelných podmienok, správny súd poukazuje na časť napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný odôvodnil nevykonanie predmetného dôkazu pre jeho nehospodárnosť, pretože vykonaním rekonštrukcie by sa dôkazná situácia nezmenila a ani by sa tým výrazne neovplyvnila. Je totiž výlučne na orgáne verejnej správy, či dôkaz vykoná alebo ho posúdi ako neúčelný pre spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci. Uvedený postup je pritom v súlade s konštantnou judikatúrou, ktorá nastoľuje požiadavku vo vzťahu k orgánu verejnej správy vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba relevantnými argumentmi účastníka konania. V záujme preskúmateľnosti rozhodnutia je potom postačujúce, ak orgán verejnej správy iba minimálnym spôsobom a stručne objasní, prečo je argument, v danom prípade dôkaz, irelevantný. 49. Žalobca v odvolaní a neskôr aj v správnej žalobe namietal, že vo veci nebol zadovážený dostatok objektívnych dôkazov, napr. obrazový záznam alebo fotodokumentácia. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí touto odvolacou námietkou žalobcu vysporiadal konštatovaním, že žiaden právny predpis neukladá policajtovi povinnosť použiť technický prostriedok na zaznamenávanie obrazu. Keďže predmetný skutok nebol zaznamenaný obrazovo, a teda neexistuje ani obrazový záznam, je logické, že nie je možné dodatočne takýto dôkaz vykonať. Policajt má povinnosť dokumentovať priestupky technickými prostriedkami pri meraní určitých fyzikálnych veličín (rýchlosť, hmotnosť, rozmery,...). 50. Aj s otázkou zadováženia výpisu z hovorov od mobilného operátora sa žalovaný riadne vysporiadal a mal ju podporenú dostatkom argumentov, pre ktoré by bolo vykonanie takéhoto dôkazu neúčelné. 51. Správny súd k uvedeným námietkam konštatuje, že v zistení skutkového stavu zo strany správneho orgánu nedošlo k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti. Rozhodnutiu správneho orgánu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas jeho konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia až , alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 52. S názorom vysloveným v napadnutom rozhodnutí sa správny súd preto stotožnil, skutkový stav považuje pre záver, že k spáchaniu priestupku zo strany žalobcu došlo tak, ako ho opísal prvostupňový a potvrdil odvolací orgán verejnej správy, za dostatočne zistený. Súd nezistil ani iné skutočnosti, v žalobe neuvedené, ktoré by vyvolali nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 53. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností, a pretože žiadna z námietok vznesených žalobcom voči napadnutému, či prvostupňovému rozhodnutiu nebola dôvodná, súd žalobu podľa ust. v spojení s ust. zamietol.

54. Podľa ust. , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 55. O trovách konania žalobcu súd rozhodol postupom a contrario s a s poukazom na výsledok konania mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. ( ) Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (, ) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).