Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)568/362604.86324e.pdf
PDF · 133.45 KB
No categories available
8Sžo/173/2010
Najvyšší súd 8Sžo/173/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci ţalobcu: M. G., bytom S. X., B., zastúpený advokátom JUDr. V. K., AK so sídlom
K. X., B. proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v B., Krajský dopravný
inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008, o odvolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/34/2009-27 zo dňa 10. marca 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/34/2009-
-27 zo dňa 10. marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe z r u š u j e rozhodnutie ţalovaného č.k.
KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec
v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania
vo výške 267,54 Euro a to k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku
zo dňa 24. júla 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-229/II-OBCP-2008-M zo dňa 9. jú-
na 2008, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, za porušenie § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách a to tým, ţe dňa 6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol
motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Za
priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo
výške 500 Sk. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, ţe v priestupkovom konaní bolo
spáchanie priestupku ţalobcovi preukázané, čomu nasvedčujú aj listiny spísané pri riešení
priestupku tak, ako skutkový dej opísali príslušníci policajného zboru a preto súd vyhodnotil
obranu ţalobcu ako účelovú, motivovanú snahou vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok po tom,
čo ţalobca zistil, ţe vec bude riešená na mieste blokovou pokutou. Súd nepovaţoval z potrebné
zaoberať sa prepisovaním sumy na bloku pri pokute nezaplatenej na mieste, keďţe podľa súdu
boli bez právneho významu, keďţe ţalobcov priestupok bol riešený v správnom a nie blokovom
konaní.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol, ţe skutok za ktorý bol potrestaný sa nestal. O svojich tvrdeniach predloţil dôkaz,
ţe policajná hliadka bola voči nemu zaujatá a to jednak dopisovanie pokutového dokladu a podľa
jeho názoru sa mal súd touto skutočnosťou zaoberať. Táto skutočnosť podľa neho spochybňuje
hodnovernosť skutkových zistení, na základe ktorých mu bola pokuta uloţená. A mal zrušiť
rozhodnutie ţalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zrušiť rozhodnutie
ţalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie. V prípade úspech si ţiadal priznať náhradu trov
konania v sume 267,54 Euro.
Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Podľa jeho názoru si ţalobca bol vedomý spáchania priestupku, nakoľko
policajná hliadka jednoznačne uviedla, ţe ţalobca nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi.
Ak by si bol ţalobca vedomý toho, ţe ţiadny priestupok nespáchal, nesúhlasil by so začatím
blokového konania. Námietku ţalobcu, ţe sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s jeho
tvrdením, ţe výška pokuty na tlačive bloku o pokute nezaplatenej na mieste je prepisovaná,
povaţoval za nedôvodnú, nakoľko toto nemalo na posúdenie veci ţiadny význam. Ţalobca nebol
riešený priestupkovo v blokom konaní, ale bol riešený v správnom konaní a spáchania
priestupku za ktorý mu bola uloţená sankcia sa jednoznačne dopustil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nemoţno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ustanovení § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa
28. apríla 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Bratislava II, Okresného dopravného inšpektorátu – oddelenie bezpečnosti
cestnej premávky č. ORP-P-229/II-OBCP-2008- M zo dňa 9. júna 2008. Týmto rozhodnutím bol
ţalobca uznaný vinným z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal na tom skutkovom základe, ţe dňa
6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby
bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, čím porušil ust. § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách. Za priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 1000
Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500 Sk.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca spáchal alebo nespáchal priestupok tak,
ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom, a či správne orgány dostatočne a objektívne
zistili skutkový stav tak, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi
krajského súdu a správnych orgánov oboch stupňov, ktoré poukázali na to, ţe v priestupkovom
konaní bolo spáchanie priestupku ţalobcovi riadne preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ţe obrana ţalobu sa javí ako účelová s cieľom
vyhnúť sa uloţeniu sankcie.
Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správny orgán nevykonal vo veci náleţité
dokazovanie, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona
č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti a záver, ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému
dokazovaniu a zásadám logického myslenia uvaţovania. Zo správneho spisu vyplýva, ţe
poverený príslušník PZ OOPZ Cífer nstrţm. A... M. (IČ X.) uviedol, v č.p. ORP-P-59/CI-2008
zo 6. marca 2008 ţe ţalobca odmietol podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č.
bloku AA 1702745, pričom v tomto pokutovom bloku je uloţená pokuta vo výške 1500 Sk
a v spodnej časti je uvedené, ţe páchateľ priestupku súhlasí s blokovým konaním a preberá
poštovú poukáţku na sumu 500 Sk. Zo záznamu č. ORP-P-57/CI- 2008 z 5. marca 2008
vyplýva, ţe nstrţm. A... M. a ppráp. E. A. dňa 6. marca 2008 čase o 23,00 hod. zastavovali
v obci S. N. P. vozidlo, ktoré viedol ţalobca a bolo spozorované, ţe ţalobca nebol pripútaný
bezpečnostným pásom a uviedli, ţe ţalobca sa mal vyjadriť tak, ţe si je vedomý spáchania
priestupku a bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu nezaplatenú na mieste. Následne odmietol
podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom bol poučený, ţe s ním bude na mieste
spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a vec bude postúpená OR PZ ODI Trnava na
prejednanie priestupku. Potom sa o 23,14 hod. ţalobca podrobil vykonaniu dychovej skúšky na
alkohol s negatívnym výsledkom. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky č.p. ORP-P-59/CI-2008 zo 6. marca 2008 spísanej
nstrţm. A. M. a ppráp. E. A. vyplýva, ţe ţalobca mal spáchať priestupok proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, za porušenie § 5 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách a to tým, ţe dňa 6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol
motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom.
Ţalobca sa v predmetnej správe o objasnení priestupku zo 6. marca 2008 vyjadril tak, ţe
bezpečnostné pásy zapnuté mal.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného
zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náleţitosti.
Pokiaľ ide o námietku ţalobcu ohľadom skutočnosti, ţe správne orgány nedostatočne
zistili skutkový stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak najvyšší
súd poukazuje na skutočnosť, ţe v danom prípade sú váţne pochybnosti o tom, či ţalobca
predmetný priestupok spáchal tak, ako bol opísaný v správe o výsledku objasňovania priestupku
zo 6. marca 2009 č. p. ORP-P-59/CI-2008 a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom
rozhodnutí ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatočnosť zistenia
skutkového stavu spočíva v tom, ţe správne orgány sa ţiadnym spôsobom v svojom rozhodnutí
nevysporiadali s námietkou ţalobcu, ktorou poukazoval na to, ţe v čase údajného spáchania
priestupku bol pripútaný bezpečnostnými pásmi a tieto si rozopol pri vyberaní dokladov
zo zadného vrecka svojich nohavíc. Správne orgány sa taktieţ ţiadnym spôsobom nevysporiadali
s tým, ţe prečo v pokutovom bloku č. AA 1702745 je uvedená pokuta vo výške 1500 Sk
a prevzatie poukáţky na zaplatenie pokuty nezaplatenej na mieste na sumu 500 Sk. Záznam
č. ORP-P-57/CI-2008 z 5. marca 2008 (nevedno prečo je označený číslicou 57 a datovaný
5. marca 2008) neobsahuje dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom celý skutkový priebeh deja tak,
aby bolo moţné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, ţe hlásenie príslušníkov hliadky
PZ o tom, ţe ţalobca spáchal priestupok z ktorého bol obvinený je bez ďalšieho
nespochybniteľné a pravdivé.
Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva
a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré
je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje
obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu
prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti
a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu
nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, ţe správny orgán
je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť
v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).
Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, ţe „ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“.
V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné
zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania
podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce
finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).
V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania.
Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej
zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade
sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy
Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.
Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe
ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá
aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady
vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak,
aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť
zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia.
Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho orgánu, ktorý vedie
konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť,
či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť
o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva
z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu
zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu,
na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch zaloţené, taktieţ zo zásady
hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však
neznamená, ţe by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej
štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné
práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke zákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý
zaručuje právo na spravodlivý proces.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom
krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho
konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţnému pochybeniu, pretoţe správne orgány
sa riadne nevysporiadali s tvrdením ţalobcu, ţe bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom
a tento si odopol pri vyťahovaní dokladov zo zadného vrecka a ani sa ţiadnym spôsobom
nevysporiadali s tým, ţe prečo mu mala byť v blokovom konaní udelená pokuta 1500 Sk, hoci na
pokutovom bloku je uvedené, ţe ţalobca poštovú poukáţku na zaplatenie pokuty nezaplatenej na
mieste na sumu 500 Sk prevzal.
Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe správne orgány nemôţu pri tomto type
priestupku vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku ţalobcom
neexistujú ţiadne iné dôkazy, neţ jej hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená
zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov,
ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, ţe priestupok nespáchala, mohli byť
vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou.
S ohľadom na hore uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a aj nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Za účelom náleţitého zistenia
skutkového stavu veci bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy a iba po doplnení dokazovania bude
správny orgán postupovať v naznačenom smere a bude moţné vo veci opätovne rozhodnúť.
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý
rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 220 ods.1 OSP zmenil a rozhodnutie ţalovaného
č.k. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal
náhradu za tri úkony právnej sluţby podľa § 11 ods. 1 a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom
v rozhodujúcom období (1/13 výpočtového základu v príslušnom kalendárnom roku) vo výške
267,54 Euro, hoci by mu patrila náhrada trov konania vo výške 296,46 Euro. Za prevzatie
zastupovania dňa 10. septembra 2008 vrátane prvej porady s klientom a podanie ţaloby na súd
dňa 22. septembra 2008 a podanie odvolania 28. apríla 2010 a to v sume 2x1371 Sk a reţijný
paušál (§16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) RP vo výške 2x 178 Sk, t.j. celkom 3098 Sk a súdny
poplatok 1000 Sk, teda celkom 4098 Sk, t.j. 136,02 Euro a za rok 2010 mu patrila náhrada trov
odvolacieho konania vo výške 120,23 Euro a RP vo výške 7,21 Euro, t.j. celkom 127,44 Euro
a súdny poplatok 33 euro, t.j. 160,44 Euro + 136,02 Euro, t.j. celkom 296,46 Euro.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská