Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/173/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci ţalobcu: M. G., bytom S. X., B., zastúpený advokátom JUDr. V. K., AK so sídlom

K. X., B. proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v B., Krajský dopravný

inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -27 zo dňa 10. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/34/2009-

-27 zo dňa 10. marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe z r u š u j e rozhodnutie ţalovaného č.k.

KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008 podľa a a vec

v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.

Ţalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania

vo výške 267,54 Euro a to k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku

zo dňa 24. júla 2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-229/II-OBCP-2008-M zo dňa 9. jú-

na 2008, ktorým bol ţalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, za porušenie o premávke

na pozemných komunikáciách a to tým, ţe dňa 6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol

motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Za

priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo

výške 500 Sk. V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, ţe v priestupkovom konaní bolo

spáchanie priestupku ţalobcovi preukázané, čomu nasvedčujú aj listiny spísané pri riešení

priestupku tak, ako skutkový dej opísali príslušníci policajného zboru a preto súd vyhodnotil

obranu ţalobcu ako účelovú, motivovanú snahou vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok po tom,

čo ţalobca zistil, ţe vec bude riešená na mieste blokovou pokutou. Súd nepovaţoval z potrebné

zaoberať sa prepisovaním sumy na bloku pri pokute nezaplatenej na mieste, keďţe podľa súdu

boli bez právneho významu, keďţe ţalobcov priestupok bol riešený v správnom a nie blokovom

konaní.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, ţe skutok za ktorý bol potrestaný sa nestal. O svojich tvrdeniach predloţil dôkaz,

ţe policajná hliadka bola voči nemu zaujatá a to jednak dopisovanie pokutového dokladu a podľa

jeho názoru sa mal súd touto skutočnosťou zaoberať. Táto skutočnosť podľa neho spochybňuje

hodnovernosť skutkových zistení, na základe ktorých mu bola pokuta uloţená. A mal zrušiť

rozhodnutie ţalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu. Navrhol napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alebo zrušiť rozhodnutie

ţalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie. V prípade úspech si ţiadal priznať náhradu trov

konania v sume 267,54 Euro.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdiť. Podľa jeho názoru si ţalobca bol vedomý spáchania priestupku, nakoľko

policajná hliadka jednoznačne uviedla, ţe ţalobca nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi.

Ak by si bol ţalobca vedomý toho, ţe ţiadny priestupok nespáchal, nesúhlasil by so začatím

blokového konania. Námietku ţalobcu, ţe sa krajský súd dostatočne nevysporiadal s jeho

tvrdením, ţe výška pokuty na tlačive bloku o pokute nezaplatenej na mieste je prepisovaná,

povaţoval za nedôvodnú, nakoľko toto nemalo na posúdenie veci ţiadny význam. Ţalobca nebol

riešený priestupkovo v blokom konaní, ale bol riešený v správnom konaní a spáchania

priestupku za ktorý mu bola uloţená sankcia sa jednoznačne dopustil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nemoţno priznať úspech. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovení , s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk a bol verejne vyhlásený dňa

28. apríla 2011 ( a ).

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava II, Okresného dopravného inšpektorátu – oddelenie bezpečnosti

cestnej premávky č. ORP-P-229/II-OBCP-2008- M zo dňa 9. júna 2008. Týmto rozhodnutím bol

ţalobca uznaný vinným z priestupku podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý spáchal na tom skutkovom základe, ţe dňa

6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby

bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, čím porušil ust.

o premávke na pozemných komunikáciách. Za priestupok mu bola uloţená pokuta vo výške 1000

Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 500 Sk.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalobca spáchal alebo nespáchal priestupok tak,

ako bolo zistené prvostupňovým správnym orgánom, a či správne orgány dostatočne a objektívne

zistili skutkový stav tak, aby mohlo byť vo veci rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi

krajského súdu a správnych orgánov oboch stupňov, ktoré poukázali na to, ţe v priestupkovom

konaní bolo spáchanie priestupku ţalobcovi riadne preukázané tak, ako je to uvedené vo výroku

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ţe obrana ţalobu sa javí ako účelová s cieľom

vyhnúť sa uloţeniu sankcie.

Z administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe správny orgán nevykonal vo veci náleţité

dokazovanie, vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona

č. v znení neskorších predpisov, t.j. kaţdý jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti a záver, ku ktorému správny orgán dospel, nezodpovedal vykonanému

dokazovaniu a zásadám logického myslenia uvaţovania. Zo správneho spisu vyplýva, ţe

poverený príslušník PZ OOPZ Cífer nstrţm. A... M. (IČ X.) uviedol, v č.p. ORP-P-59/CI-2008

zo 6. marca 2008 ţe ţalobca odmietol podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č.

bloku AA 1702745, pričom v tomto pokutovom bloku je uloţená pokuta vo výške 1500 Sk

a v spodnej časti je uvedené, ţe páchateľ priestupku súhlasí s blokovým konaním a preberá

poštovú poukáţku na sumu 500 Sk. Zo záznamu č. ORP-P-57/CI- 2008 z 5. marca 2008

vyplýva, ţe nstrţm. A... M. a ppráp. E. A. dňa 6. marca 2008 čase o 23,00 hod. zastavovali

v obci S. N. P. vozidlo, ktoré viedol ţalobca a bolo spozorované, ţe ţalobca nebol pripútaný

bezpečnostným pásom a uviedli, ţe ţalobca sa mal vyjadriť tak, ţe si je vedomý spáchania

priestupku a bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu nezaplatenú na mieste. Následne odmietol

podpísať blok na pokutu nezaplatenú na mieste, pričom bol poučený, ţe s ním bude na mieste

spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a vec bude postúpená OR PZ ODI Trnava na

prejednanie priestupku. Potom sa o 23,14 hod. ţalobca podrobil vykonaniu dychovej skúšky na

alkohol s negatívnym výsledkom. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky č.p. ORP-P-59/CI-2008 zo 6. marca 2008 spísanej

nstrţm. A. M. a ppráp. E. A. vyplýva, ţe ţalobca mal spáchať priestupok proti bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, za porušenie o premávke na

pozemných komunikáciách a to tým, ţe dňa 6. marca 2008 o 23,00 hod. v obci S. N. P. viedol

motorové vozidlo O. M. ev.č. B. bez toho, aby bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom.

Ţalobca sa v predmetnej správe o objasnení priestupku zo 6. marca 2008 vyjadril tak, ţe

bezpečnostné pásy zapnuté mal.

Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 5 citovaného zákona). Podľa § 46 citovaného

zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí

ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náleţitosti.

Pokiaľ ide o námietku ţalobcu ohľadom skutočnosti, ţe správne orgány nedostatočne

zistili skutkový stav a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tak najvyšší

súd poukazuje na skutočnosť, ţe v danom prípade sú váţne pochybnosti o tom, či ţalobca

predmetný priestupok spáchal tak, ako bol opísaný v správe o výsledku objasňovania priestupku

zo 6. marca 2009 č. p. ORP-P-59/CI-2008 a to aj pre nedostatok dôvodov v napadnutom

rozhodnutí ako aj rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nedostatočnosť zistenia

skutkového stavu spočíva v tom, ţe správne orgány sa ţiadnym spôsobom v svojom rozhodnutí

nevysporiadali s námietkou ţalobcu, ktorou poukazoval na to, ţe v čase údajného spáchania

priestupku bol pripútaný bezpečnostnými pásmi a tieto si rozopol pri vyberaní dokladov

zo zadného vrecka svojich nohavíc. Správne orgány sa taktieţ ţiadnym spôsobom nevysporiadali

s tým, ţe prečo v pokutovom bloku č. AA 1702745 je uvedená pokuta vo výške 1500 Sk

a prevzatie poukáţky na zaplatenie pokuty nezaplatenej na mieste na sumu 500 Sk. Záznam

č. ORP-P-57/CI-2008 z 5. marca 2008 (nevedno prečo je označený číslicou 57 a datovaný

5. marca 2008) neobsahuje dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom celý skutkový priebeh deja tak,

aby bolo moţné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, ţe hlásenie príslušníkov hliadky

PZ o tom, ţe ţalobca spáchal priestupok z ktorého bol obvinený je bez ďalšieho

nespochybniteľné a pravdivé.

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva

a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré

je upravené v o správnom konaní v znení neskorších predpisov poskytuje

obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým zakotvuje zásadu

prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti

a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu

nemôţe byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, ţe správny orgán

je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť

v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ustanovení § 51 zakotvuje, ţe „ak nie je v tomto zákone

ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní“.

V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza o správnom konaní (správny poriadok).

To znamená, ţe správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodrţiavať najmä základné

zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania

podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce

finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).

V ustanovení § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania.

Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej

zásady vyplýva, ţe správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade

s , zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade

sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s

Slovenskej republiky majú prednosť pred zákonmi.

Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe

ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu

veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá

aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady

vyplýva, ţe správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak,

aby boli náleţite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôleţité pre posúdenie veci (úplnosť

zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného

dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,

ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia.

Odvolací súd nemá pochybnosti o tom, ţe je právom správneho orgánu, ktorý vedie

konanie o priestupku rozhodnúť, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť,

či určitý dôkaz nie je potrebné vykonať (§ 32 správneho poriadku). Oprávnenie rozhodnúť

o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva

z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu

zákonom voči subjektom podriadeným mu pri rozhodovaní ako aj z vyšetrovacieho princípu,

na ktorom je priestupkové konanie v zákone o priestupkoch zaloţené, taktieţ zo zásady

hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta správneho poriadku). To však

neznamená, ţe by správny orgán v prípade konania o priestupku, ktoré má v zmysle ustálenej

štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné

práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke ), ktorý

zaručuje právo na spravodlivý proces.

Odvolací súd po oboznámení sa s predloţeným kompletným spisovým materiálom

krajského súdu, vrátane administratívneho spisu ţalovaného zistil, ţe v priebehu správneho

konania došlo zo strany správnych orgánov k závaţnému pochybeniu, pretoţe správne orgány

sa riadne nevysporiadali s tvrdením ţalobcu, ţe bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom

a tento si odopol pri vyťahovaní dokladov zo zadného vrecka a ani sa ţiadnym spôsobom

nevysporiadali s tým, ţe prečo mu mala byť v blokovom konaní udelená pokuta 1500 Sk, hoci na

pokutovom bloku je uvedené, ţe ţalobca poštovú poukáţku na zaplatenie pokuty nezaplatenej na

mieste na sumu 500 Sk prevzal.

Odvolací súd zároveň poukazuje na skutočnosť, ţe správne orgány nemôţu pri tomto type

priestupku vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku ţalobcom

neexistujú ţiadne iné dôkazy, neţ jej hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená

zo spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov,

ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, ţe priestupok nespáchala, mohli byť

vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou.

S ohľadom na hore uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového

stavu veci a aj nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné. Za účelom náleţitého zistenia

skutkového stavu veci bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy a iba po doplnení dokazovania bude

správny orgán postupovať v naznačenom smere a bude moţné vo veci opätovne rozhodnúť.

S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu v súlade s ust. zmenil a rozhodnutie ţalovaného

č.k. KRP-P-97/DI-BCP-2008-Ku zo dňa 24. júla 2008 podľa a

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní mal úspech, priznal

náhradu za tri úkony právnej sluţby podľa a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení účinnom

v rozhodujúcom období (1/13 výpočtového základu v príslušnom kalendárnom roku) vo výške

267,54 Euro, hoci by mu patrila náhrada trov konania vo výške 296,46 Euro. Za prevzatie

zastupovania dňa 10. septembra 2008 vrátane prvej porady s klientom a podanie ţaloby na súd

dňa 22. septembra 2008 a podanie odvolania 28. apríla 2010 a to v sume 2x1371 Sk a reţijný

paušál ( Vyhl. č. ) RP vo výške 2x 178 Sk, t.j. celkom 3098 Sk a súdny

poplatok 1000 Sk, teda celkom 4098 Sk, t.j. 136,02 Euro a za rok 2010 mu patrila náhrada trov

odvolacieho konania vo výške 120,23 Euro a RP vo výške 7,21 Euro, t.j. celkom 127,44 Euro

a súdny poplatok 33 euro, t.j. 160,44 Euro + 136,02 Euro, t.j. celkom 296,46 Euro.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská