Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/84/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci starostlivosti o maloletú M. C., narodenú XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: D.. F. C., narodená XX.X.XXXX, bytom U.. U. XXXX/XX, K., zastúpená: NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otca: D.. F. C., narodený XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, C., zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, Hlavná 25, Trnava, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, v časti o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd u k l a d á rodičom maloletej M. C., výchovné opatrenie, a to aby sa podrobili rodičovskej terapii a poradenstvu a spolupracovali s organizáciou Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov strediska po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v počte minimálne 8 hodín mesačne, za účelom obnovenia rodičovských zručností a kompetencii, s cieľom zabezpečenia obnovenia stretávania otca s maloletou. .

II. Súd u k l a d á maloletej M. C. výchovné opatrenie, a to aby sa podrobila odbornému poradenstvu a spolupracovala s organizáciou Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov strediska po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia počnúc septembrom 2018 v počte 6 hodín mesačne podľa určenia organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar za účelom zlepšenia vzťahu maloletej s otcom a prípravy maloletej na asistované stretnutia s otcom.

III. Nariaďuje nad výchovou maloletej M. C. dohľad.

IV. Návrh otca na zmenu zverenia zamieta.

V. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom zamieta.

VI. Styk otca s maloletou neupravuje.

VII. Súd mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/236/2010-496 zo dňa 20.06.2014 v časti úpravy styku otca s maloletou.

VIII. D.. F. C., narodený XX.X.XXXX, je povinný zaplatiť znalkyni X.. F. O. náhradu znalečného vo výške 286,08 eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

IX. D.. F. C., narodená XX.X.XXXX, je povinná zaplatiť znalkyni X.. F. O. náhradu znalečného vo výške 286,08 eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

X. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.9.2015 vedeným pod sp.zn. 8P 84/2015 sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal styk otca s maloletou. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že od apríla 2014 navštevovala maloletá školu na Limbovej ulici v Trnave, avšak maloletá odmietla do tohto zariadenia chodiť a matka vyhľadala pomoc u X.. B.. Psychologická správa X.. B. a pretrvávajúci odpor maloletej navštevovať materskú školu na ulici Limbová v Trnave viedli matku k zmene školského zariadenia a maloletá začala navštevovať Súkromnú materskú školu „Kúzelná škôlka“ od septembra 2014. Zo správy Adaptácia a prejavy správania zo dňa 13.10.2014 vyplýva, že matka má zvážiť iný spôsob vyzdvihovania, nakoľko nevôľa maloletej odísť s otcom pôsobila negatívne aj na iné deti. Po poslednej návšteve dňa 21.10.2014 u X.. I. B., ktorá maloletú skontaktovala s otcom, už maloletá odmieta aj pani psychologičku, čím stratila v ňu dôveru a postavila sa na odpor. Od 1.9.2014 do 30.6.2015 navštevovala maloletá Súkromnú materskú školu, „Kúzelná škôlka“, počas tohto obdobia otec realizoval styk v zmysle rozsudku, každý nepárny piatok sa otec dostavil do tejto škôlky presne o 16.00 hod. si prevziať maloletú, ktorá s ním však ani raz neodišla, návštevu otca sprevádzali úteky medzi skrinky a verbálne deklarovanie, že s ním nepôjde, otec dokázal maloletú zaujať pri prahu dverí na 5 - 10 minút. Následne otec oznámil matke mailom zo dňa 27.10.2014, že vzhľadom na psychický zdravotný stav maloletej bude na stretnutia v sobotu chodiť iba vtedy, ak mu matka pošle sms, že maloletá je pripravená s ním ísť. Matka otcovi odpovedala, že sa aj v soboty na miesto určené rozsudkom dostavovať bude a aj sa dostavovala. Napokon otec chodil následne nepravidelne v soboty a po vianočných sviatkoch v roku 2014 už chodiť úplne v soboty až doposiaľ prestal. Otec si svojvoľne vybral, že styk bude realizovať iba v čase, keď má maloletú preberať v školskom zariadení, čiže v mieste, kde sú svedkovia, a kde sa môže prezentovať ako otec, ktorý má záujem o svoju dcéru ako aj o styk s ňou. Iný deň (párne soboty), kedy má možnosť sa s maloletou tiež stretnúť, minimálne ju vidieť, tieto nevyužíva. Od 2.9.2015 začala maloletá so školskou dochádzkou na Základnej škole Maxima Gorkého 21, Trnava, pričom hneď v prvý školský deň sa zúčastnil úvodného dňa aj otec, pričom maloletá sa dostala do stresu, trvala na tom, aby matka pri nej stále bola, aby neodchádzala. Odvtedy sa maloletá stále dopytuje, či do školy znovu príde otec, že tam nechce ísť, že sa ho bojí. Maloletá sa bojí, že bude aj terčom posmechu ostatných spolužiakov. Dňa 23.9.2015 bola matka dozorom v šatni v škole s tým, že maloletú má doprevádzať iba po bránu školy a odtiaľ už má dieťa ísť samo do šatne a triedy. Maloletá však toto kŕčovito odmieta a trvá na tom, aby ju matka odprevadila až po triedu, čo bolo následne matke triednym dozorom povolené dočasne. Z čoho je zrejmé, že maloletá musí cítiť stabilitu a istotu, aby sa situácia zmenila. PhDr. I. B. v správe zo dňa 29.9.2015 doporučila, aby otec maloletú v škole nenavštevoval, pretože predpokladá rozvoj panickej poruchy, ktorá môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky pre ďalší vývin maloletej a odporučila zvážiť dočasné obmedzenie stretávania s maloletej s otcom. S poukazom na uvedené má matka za to, že je nevyhnutné z dôvodu ochrany duševného zdravia maloletej a jej nevystavovania zvýšenej psychickej záťaži, maloletú v prvom rade stabilizovať a úplne jej brániť takýmto stresovým situáciám, aby sa jej z dlhodobého hľadiska jej duševné zdravie nezvratne nepoškodilo.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 5.10.2015 vedeným pod sp.zn. 11P/79/2015 sa otec domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti, určenia výživného matke 180 eur mesačne a úpravy styku tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou M. každý párny týždeň od piatku 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. Počas letných prázdnin od 5.7. od 9:00 hod. do 30.7. do 18:00 hod. a od 15. 8. od 9:00 hod. do 30. 8. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok 24.12. od 9:00 hod. do 25. 12. do 18:00 hod. a počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 9:00 hod. do nasledovnej soboty do 18:00 hod. s tým, že matka si maloletú prevezme v mieste bydliska otca v určenom čase a maloletú v určenom čase v mieste bydliska otca odovzdá. Otec maloletej je povinný maloletú na styk riadne pripraviť, obaja rodičia sú povinní dodržiavať určený rozsah styku. Zároveň sa uvedeným návrhom otec domáhal nariadenia predbežného opatrenia, otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou každú stredu v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave za účasti psychológa, pričom matka maloletej je povinná maloletú odovzdať poverenému zamestnancovi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave v určenom čase a otec je povinný maloletú v určenom čase matke na uvedenom úrade odovzdať. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletej je voči nemu silne nepriateľsky naladená a túto svoju nenávisť a odpor voči nemu, priamo či nepriamo prenáša na dcéru.

Prítomnosť matky s takýmto odmietavým postojom voči nemu značne skomplikovala tento styk s dcérou a tento sťažovala. S poukazom na uvedený postoj matky, obmedzený rozsah styku s dcérou došlo k narušeniu vzťahu maloletej k nemu. Postupne maloletá považovala prítomnosť matky za automatickú a odmietala ísť kdekoľvek bez matky, keď časom prebrala postoj matky, že otec je zlý a nebezpečný. Keď matka videla, že maloletá bez nej nepôjde, začala túto situáciu zneužívať, prestala zo dňa na deň trvať na svojej osobnej účasti dovtedy tvrdo presadzovanej prítomnosti pri styku a pri stretnutiach ostentatívne posielala dcéru za otcom, vediac, že dcéra už bez nej nepôjde. Takto vzniklo množstvo emočne vypätých konfliktných situácií, ktoré nakoniec v záujme dcéry riešil tak, že síce na stretnutie sa vždy dostavil, ale dcéru si proti jej vôli so sebou nebral a snažil sa jej len prihovoriť a čo najmenej ju stresovať. Napriek uvedenému sa styku zúčastňoval i napriek tomu, že tento trval len pár minút. Matka v máji 2014 pristúpila, na základe hrôzy potrestania súdom, k riešeniu, že si dcéru vyzdvihne zo škôlky. Zo škôlky dcéra s otcom odišla a bezproblémovo trávila 3 hodiny. Krátko na to, súd vo veci vyniesol rozsudok, ktorým schválil rodičovskú dohodu o úprave styku a o výživnom. S poukazom na súdnu úpravu styku, zobral návrh na výkon rozhodnutia týkajúceho sa styku späť. Matka síce vždy priviezla maloletú na určené miesto, dcéra však bez matky s otcom odmietala ísť. Po niekoľko emočne vypätých situáciách v decembri minulého roka dospel k záveru, že to nie je na prospech maloletej a oznámil matke, že takouto formou odovzdávanie nechce riešiť a keďže odlišná dohoda s matkou možná nebola, rezignoval na styk sobotu. Preto sa snažil s dcérou stretávať aspoň v piatky v materskej škole, tieto stretnutia nevynechal ani raz. V neprítomnosti matky sa dcéra k otcovi správa úplne bez problémov, spontánne a bezprostredne; naopak nápadná zmena v jej správaní nastala, keď do škôlky prišla stará matka. Napriek skutočnosti, že mal právo si dcéru zo škôlky prevziať, a keď dcéra zbadala matku, resp. starú matku, už s otcom nechcela ísť. Keď maloletá nastúpila v septembri do základnej školy, i tento minimálny styk s dcérou sa stal nemožným. Matka dcéru neprihlásila do družiny, teda dcéra odchádza z domu hneď po škole a trávi čas so starou matkou, hoci v zmysle rozsudku je oprávnený si dcéru prevziať o 16:00 hod. v školskom zariadení. Opätovne sa pokúsil s matkou dohodnúť, ale táto odpovedala cez právnu zástupkyňu a navrhla preberanie na Námestí Slovenského učeného tovarišstva. Čo považuje za výsmech. Od začiatku školského roka sa s dcérou stretol len raz na chvíľu. Zúčastnil sa otvorenia školského roka, aby mohol dcére aspoň zakývať. Nemá vôbec reálnu možnosť sa s maloletou stretávať a pre odmietavý postoj matky nie je žiadna dohoda možná. Poukázal na znalecký posudok č. 42/2013 X.. T. B. vypracovaný v konaní sp. zn. 8C/236/2010 (vedené na Okresnom súde Piešťany), keď znalec uviedol: „ Maloletá.. je aj naďalej závislá od postoja a názoru pre ňu vzťahovo významnej osoby - matky. Aj počas vyšetrovania bolo možné pozorovať, že matka a stará matka maloletej verbálne, ale najmä svojím konaním dávali najavo, že majú strach z osoby otca maloletej...Z hľadiska sociálnej psychológie sa u maloletej jedná o sociálne naučené správanie odpozorovaním, kedy maloletá preberá vzorce správania osôb, ktoré sú pre ňu vzťahovo významné. Jedná s o naučenú strachovú reakciu. Matka svojím konaním potentuje resp. umocňuje syndróm zavrhnutého rodiča a v prípade, že v tomto konaní bude pokračovať, je vysoko pravdepodobné, že sa daný syndróm v blízkej budúcnosti aj rozvinie“. Má za to, že konaním matky v dobe po vyhotovení predmetného posudku k tomuto rozvinutiu syndrómu zavrhnutého rodiča u maloletej i došlo a stav stretávania je toho jednoznačným dôkazom. Tvrdí, že v danej situácii je potrebné aplikovať § 25 ods. 4 Zákona o rodine a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca. Napriek enormnej snahe zachovať vzťah s vlastným dieťaťom proti vôli matka a za situácie, že dcéru bude zverená matke, nemá reálnu nádej nielenže svoje dieťa vychovávať, ale ani len zachovať čo i len základný, rámcový vzťah s ním, nech by sa snažil akokoľvek a hoc by bol dokonalým otcom, proti inteligentnej, odhodlanej a vytrvalo nenávidiacej matky nič nezmôže. Nakoľko teda výchovné prostredie matky nedáva nielenže záruku zachovania vzťahu maloletej s druhým rodičom, ale matka svojím konaním priamo prispieva k pretrhnutiu vzťahu našej dcéry s otcom, je plne dôvodné pre stabilitou tohto nevhodného výchovného prostredia uprednostniť záujem dieťaťa na zachovaní vzťahu k obom rodičom a rozhodnúť o zmene výchovného prostredia.

3. Súd uznesením č.k. 11P/79/2015-41 zo dňa 13.10.2015 spojil konanie 8P 84/2015 a konanie 11P 79/2015 do jedného konania po spisovú značku 8P 84/2015. O oboch návrhoch na nariadenie predbežného opatrenia súd rozhodol tak, že návrh matky na zákaz styku aj otca, aby stretnutia prebiehali na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny zamietol. Súčasne uložil rodičom výchovné opatrenie, aby sa podrobili odbornému poradenstvu na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej len „UPSVR“) na Referáte poradensko-psychologických služieb.

4. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 8C/236/2010-76 zo dňa 7.6.2011 bolo manželstvo rodičov právoplatne rozvedené dňa 28.6.2011 rozvedené a zároveň bola maloletá zverená na čas po rozvode do

osobnej starostlivosti odporkyne (matky). Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 8C/236/2010-496 zo dňa 20.6.2014 súd schválil rodičovskú dohodu v časti výživného a úpravy styku (právoplatné dňa 1.7.2014), navrhovateľ (otec) je oprávnený stretávať sa s maloletou každú párnu sobotu v čase od 9:30 hod. do 19:00 hod, pričom matka maloletú navrhovateľovi odovzdá v určenom čase na námestí Slovenského učeného Tovarišstva v Trnave a navrhovateľ vráti maloletú odporkyni v určenom čase v mieste bydliska maloletej, každý nepárny piatok v čase od 16:00 hod. do 19:30 hod. s tým, že matka v období od 1.7. do 31.8. v roku maloletú navrhovateľovi odovzdá v určenom čase na námestí Slovenského učeného Tovarišstva v Trnave a navrhovateľ vráti maloletú odporkyni v určenom čase v mieste bydliska maloletej s tým, že v období od 1.9.2014 si navrhovateľ maloletú vyzdvihne v školskom zariadení v určenom čase a túto odporkyni odovzdá v mieste bydliska maloletej v určenom čase. Navrhovateľ je oprávnený stretávať sa s maloletou dňa 26.12. v roku od 9:30 do 19:00 hod., pričom odporkyňa maloletú navrhovateľovi odovzdá v určenom čase na námestí Slovenského učeného tovarišstva v Trnave a navrhovateľ vráti maloletú odporkyni v určenom čase v mieste bydliska maloletej.

5. Zo záverov znaleckého posudku č. 42/2013 X.. T. B. (konanie sp. zn. 8C/236/2010 vyplýva, že matka je pre maloletú aj naďalej najvýznamnejšia osoba z hľadiska uspokojovania základných citových potrieb. Maloletá si síce v jej aktuálnom vývinovom období dokáže budovať vzťahy s druhými do značnej miery autonómne, ale aj naďalej je závislá od postoja a názoru pre ňu vzťahovo významnej osoby - matky. Vzájomná citová väzba maloletej a otca je aktuálne oslabená v dôsledku naučenej strachovej reakcie voči osobe otca a kratšieho trvania spoločne tráveného času s otcom. Je schopná plnej individualizácie to znamená, že je schopná znášať primerane dlhú separáciu od vzťahovo významnej osoby matky napríklad aj tým, že pravidelne navštevuje materskú školu. Maloletá prijíma osobu otca, má s otcom vytvorený vzťah, dokáže s ním kooperovať a taktiež je pre ňu aj emocionálne významnou a dôvernou osobou. Vo vzťahu k otcovi však maloletej chýba pozitívny postoj zo strany matky, ktorá je k osobe otca výrazne negatívne nastavená, čo prenáša do vzťahu maloletej k otcovi. Náhľad na správnosť resp. nesprávnosť správania druhých je určovaný autoritou, maloletá hodnotí svoje a aj správanie iných na základe hodnotenia správania zo strany matky, či inej autority. Maloletá vníma disharmóniu medzi rodičmi, keď ich vzájomný vzťah je výrazne disharmonický. Obaja rodičia majú dostatočné schopnosti na optimálne výchovné vplývanie na maloletú M.. Schopnosť rodičov spolupracovať pri výchove maloletej je toho času výrazne oslabená v dôsledku negatívneho postoja matky maloletej voči otcovi maloletej. Matka a stará matka maloletej verbálne, ale najmä svojím konaním dávali najavo, že majú strach z osoby otca maloletej. A to aj napriek tomu, že maloletá takéto pocity primárne voči otcovi nezdieľa, ale skôr ich sekundárne preberá. Z hľadiska sociálnej psychológie sa u maloletej takýmto konaním jej najvýznamnejších vzorov rozvinula naučená strachová reakcia. Matka potentuje, resp. umocňuje syndróm zavrhnutého rodiča a v prípade, že v tom bude pokračovať je vysoko pravdepodobné, že sa daný syndróm v blízkej budúcnosti aj rozvinie. Je potrebné si uvedomiť, že ak maloletá odmieta otca, tak to nie je výsledkom jej vlastného rozhodnutia, ale prejavom strachu zo straty dôvery zo strany matky. Otec maloletej viac sleduje v celom procese maloletú a nie je natoľko ovplyvnený vzťahom k matke maloletej. V tomto období už nevidím žiadny opodstatnený dôvod, aby bola matka prítomná pri stretávaní sa maloletej s otcom.

6. Zo správy pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zo dňa 13.5.2014 vyplýva, že ku dňu vyšetrenia 12.5.2014 maloletá bez emočného napätia opísala situáciu, keď sa nezhodla s pani učiteľkou, ku ktorej pociťuje hnev. S tatom nechce byť. Lebo veľmi kričí. Predpokladajú, že spracovanie incidentu v MŠ u dieťaťa je toho času takmer zvládnuté. Nie je nutné sa k téme vracať. Ako sa ďalej vyvinie vzťah M. k učiteľkám, bude vo veľkej miere závisieť od ich vzájomného rešpektu, od opätovného vytvorenia dôvery a bezpečia.

7. Zo záveru psychologickej správy X.. I. B. zo dňa 4.7.2014 vyplýva, že ide o päťročné dieťa pochádzajúce z rozvedenej rodiny, kde matka je pre ňu zdrojom istoty, bezpečia a lásky a otec je zdrojom vnútorných konfliktov, ktoré sa manifestujú v psychosomatickej oblasti (zvýšenie úzkosti a úzkostnosti v prežívaní s následnými gastrointestinálnymi ťažkosťami). Pre maloletú sa ukazuje ako zdroj psychosomatickej záťaže aj pobyt v MŠ po strate dôvery personálu, ktorý jej nebol nápomocný v konfliktnej záťažovej situácii. Doporučuje zmenu predškolského zariadenia, zlepšiť komunikáciu otca s matkou, aby maloletá bola svedkom, že otec sa k matke správa slušne, úctivo, bez konfrontačného tónu.

8. Z vyjadrenia Súkromnej materskej školy „Kúzelná škôlka“, školský rok 2014/2015 vyplýva, že správanie M. je bezproblémové, až na pravidelné návštevy otca každý druhý piatok. Emailom informovali

a žiadali matku, aby vyzdvihovanie mohlo prebiehať mimo ich škôlky. Spôsob vyzdvihovania začína negatívne pôsobiť aj na iné deti. Už trikrát M. nemala záujem s otcom ísť. V danom emaily odporúčali zvážiť odovzdávanie dieťaťa otcovi až po vyzdvihnutí M. zo škôlky mamou, alebo babkou, resp. niekým, s kým chce ísť.

9. Z vyjadrenia X.. I. B. zo dňa 21.10.2014 vyplýva, že intenzívne návštevy začali od 4.7.2014, kedy maloletá úplne odmietala chodiť k otcovi so záchvatmi plaču doprevádzajúcimi spočiatku psychomotorickým nekľudom, ktorý postupne prerástol do masívneho odporu. Pri poslednej návšteve v ambulancii dňa 10.10.2014 maloletá odmietala komunikáciu, dokonca vstup do ambulancie, nakoľko ju kontaktovala s otcom (osobné stretnutie v ambulancii), čím stratila dôveru a postavila sa na odpor.

10. Z vyjadrenia Súkromnej materskej školy „Kúzelná škôlka“ na čl. 11 vyplýva, že je vydaná na žiadosť matky. Otec prichádzal, každý druhý piatok, presne o 16.00 hod., vyzdvihnúť svoje dieťa do zariadenia. Ani jedenkrát s ním nakoniec M. zo zariadenia neodišla. Návštevu otca sprevádzali úteky medzi skrinky, verbálne deklarovanie, že s ním nepôjde. Po čase M. dokázal otec zaujať, prinášal jej darčeky...a snažil sa získať jej pozornosť. Takýmto spôsobom s ním M. komunikovala cez prah dverí v priemere 5-10 minút. Nikdy s ním neodišla.

11. Z mailovej komunikácie otca s matkou zo dňa 27.11.2014 na č.l. 12 vyplýva, že navrhuje, aby začali chodiť na psychoterapiu. Na stretnutia s M. v sobotu pôjde len ak mu dá matka dopredu včas vedieť, že M. je nachystaná ísť s otcom a naozaj chce ísť. Príde pre M. v sobotu (myslí každú párnu sobotu, nie len tu najbližšiu), len ak bude samotná M. chcieť. Čo sa týka vyzdvihnutia zo škôlky, to zatiaľ zostáva tak ako to je, teda si ju podľa rozhodnutia vyzdvihne každý nepárny piatok. Z odpovede matky vyplýva, že Napriek odporúčaniam lekárov je povinná dodržiavať rozsudok. Či sa otec dostaví je na ňom. Žiadnu sms mu posielať nebude.

12. Zo správy triedneho učiteľa Základnej školy, Maxima Gorkého 21, Trnava na čl. 13 vyplýva, že dňa 22.9.2015 matka požiadala o písomné vyjadrenie s tým, že dňa 22.9.2015 mala osobný rozhovor s matkou maloletej, ktorá navštevuje prvý ročník základnej školy. Prvý deň prišla maloletá do školy s plačom, v škole boli otec aj mama. Rodičia v triede neboli pri sebe, M. bola s matkou. V prvé dni maloletá pôsobila neisto, placho, smutne, ale vždy bola pozorná a pracovala podľa pokynov. V tomto období sa stalo, že maloletá nechcela mamu pustiť z triedy, plakala a dožadovala sa jej. Považovala za vhodné nechať matku s maloletou aj počas výučby, pokiaľ sa maloletá neupokojí. Postupom času je M. pokojnejšia, pomaly si zvyká na prostredie triedy, školy, má v triede kamarátky. Nemá problém nadviazať kontakt s rovesníkmi, je pozorná a pracuje podľa pokynov učiteliek. Svoje miesto neopúšťa počas celého vyučovania (prestávky trávi v triede kreslením si mieste), na WC chodí stále s doprovodom.

13. Z vyjadrenia X.. I. B. zo dňa 29.9.2015 vyplýva, že dieťa je v starostlivosti ambulancie od 6.8.2013 pre problémy správania pri stretávaní sa s otcom. Dňa 10.10.2014 realizovali stretnutie maloletej s otcom v ambulancii, kedy dostala záchvat paniky. Následné stretnutia podľa súdneho rozhodnutia sa prakticky nerealizovali z dôvodu odmietania otca maloletou, no matka na ne vždy prichádzala. Koncom roka sa stav maloletej natoľko zhoršil, že si vyžiadal hospitalizáciu na pedopsychiatrii, no ani po nej stav nezlepšil. 1.9.2015 začala maloletá navštevovať 1. ročník ZŠ, kde sa dostavil aj otec v prvý deň a odvtedy odmietala ísť ráno do školy, resp. išla s plačom a uisťovaním, že tam nepríde otec. V škole je tenzná, obáva sa chodiť sama v priestoroch školy. Doporučuje, aby dieťa otec v škole nenavštevoval, pretože predpokladá rozvoj panickej poruchy, ktorá môže mať veľmi nepriaznivé dôsledky pre ďalší vývin maloletej. Doporučuje zvážiť obmedzenie stretávania sa otca s maloletou.

14. Zo správy UPSVR plynie, že výchovné opatrenie sa pri rodičoch minulo účinkom, nakoľko rodičia sa reálne ani raz nestretli na UPSVR, nakoľko matka odmietla spoločné stretnutia s otcom.

15. Dňa 02.06.2016 doručila matka súdu podanie, kde uviedla, že maloletá pred stretnutím s otcom ako aj po ňom prejavuje psychosomatické príznaky neurozity, odmietania otca, má desivé sny. Matka rozporovala predchádzajúce otcove tvrdenia, že by negatívny psychický stav dcéry vyplýval z jej postupu a postojov.

16. Dňa 22.08.2016 matka podala vyjadrenie, v ktorom uviedla, že sa podrobila odbornému poradenstvu na UPSVR, pričom do súčasnosti s UPSVR komunikuje. Matka ďalej uviedla, že dieťa vždy na stretnutie

riadne pripraví, pokúsi sa ho odovzdať, pričom však vzhľadom na nesúhlas dieťaťa, nie je možné stretnutie realizovať.

17. Zo správy UPSVR (č.l.XXX) plynie, že styk otca s maloletou sa nerealizuje, nakoľko pri stretnutí maloletá od otca uteká a odmieta ho. Následne sa otec s dcérou rozlúči a odchádza.

18. Súd uznesením č.k. 8P/84/2015-133 zo dňa 02.11.2016 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil stretávanie maloletej s otcom na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Trnava na referáte poradensko-psychologických služieb (ďalej len „RPPS“)pod odborným dohľadom psychológa. Súd určil, že uznesenie bude trvať počas štyroch mesiacov, pričom toto zaniklo uplynutím stanoveného času.

19. Matka označila v podaní doručenom súdu dňa 03.02.2017 styk maloletej s otcom realizovaný v rámci neodkladného opatrenia, ako poškodzujúci záujem maloletej, ohrozujúci jej priaznivý psychický vývoj, protichodný s jej názorom na styk s otcom ale aj kontraproduktívny so všetkým čo sa vo vzťahu rodič - dieťa (otca s dcérou) sa má dosiahnuť. Podľa názoru matky, otec sa takýmto postupom ešte viac vzďaľuje maloletej. Maloletá styk s otcom odmieta a celou situáciou trpí. Matka musí nútiť maloletú do styku s otcom aj napriek odmietaniu maloletej. Matka poukázala na zvukovú nahrávku z priebehu styku, ktorá podľa nej preukazuje, že je pod tlakom všetkých prítomných nútená k tomu. čo nechce. Matka žiadala vypočuť názor maloletej. Matka popísala priebeh jednotlivých stretnutí na UPSVR. Matka pripojila emailovú komunikáciu medzi rodičmi.

20. Zo správy UPSVR č.l. 203 plynie, že počas stretnutí bol nasledovný postoj: a) maloletej:

- situácia jej bola nepríjemná

- odmietla vstúpiť do miestnosti psychológa

- na chodbe hlasno kričala, dupala nástojčivo nohou, odmietala diskutovať so psychológom,

- maloletá odmietla darček od otca

- krik a aktívny odpor bol zaznamenaný až tesne pred otvorenými dverami do priestorov referátu poradensko-psychologických služieb

- u maloletej bolo pozorované, že jej správanie a neverbálna komunikácia vykazovala známky nástojčivosti a hnevu, avšak neboli u maloletej spozorované známky strachu. b) matky:

- uviedla, že má záujem, aby sa zmenil postoj dcéry k stretávaniu s otcom

- neoponovala dcére, neuplatnila svoju rodičovskú autoritu voči dcére, nepokúšala sa presvedčiť dcéru k spolupráci. Matka okrem verbálneho gesta, nesnažila o to, aby dcéra bola schopná ísť za psychológom do miestnosti.

- matka odmietla prevziať list a darčeky od otca pre dcéru, nakoľko táto by sa matku doma hnevala

- po zastavení sedení a daní návrhu na rodičovské konzultácie, tieto matka odmietla s odvolaním sa na agresívny spôsob komunikácie a správanie otca voči nej. c) otca:

- otec maloletej spolupracoval v miere potrebnej pre uskutočnenie stretnutí s maloletou.

- dodržiaval usmernenia psychológa, realisticky vnímal odmietavý postoj dcéry,

- k dcére sa snažil pristupovať vľúdne, neusiloval sa matku nútiť k tomu, aby sa stretnutia realizovali Zo záverov správy RPPS č.l. 203 plynie, že stretnutia neboli úspešné. Podľa názoru RPPS matka spolupracovala len formálne. Na odmietanie M. otca je potrebný systémový pohľad na rodinu: M. žije v úzkom spojení s rodinou matky, bez reálneho kontaktu s otcom. Na základe vyjadrení otca a z pozorovania M. a matky dospel RPPS k záveru, že rodinný systém na strane matky je nastavený značne kriticky, opozične voči otcovi. Pre M. je vzhľadom na jej vek (7,5r.) primerané detské správanie, determinované napodobňovaním postojov a správania blízkych dospelých. Bez zmeny nastavenia rodinného systému voči otcovi preto nemožno očakávať izolovanú zmenu v postoji maloletej. Potrebnou pre zmenu je spolupráca (spoločná snaha) rodičov.

21. Matka podala k správe vyjadrenie zo dňa 16.02.2017 č.l. 204, z ktorého plynie, že nesúhlasí so závermi správy, ani z jej obsahom. Správu považuje za subjektívnu. Matka ďalej uviedla, že jej ide predovšetkým o maloletú, pričom nemožno všetku vinu zvaliť na matku za nerealizáciu stretnutí.

22. Na pojednávaní dňa 17.02.2017 súd vypočul maloletú M.. Maloletá pri výsluchu uviedla, že dôvodom účasti na súde je kvôli tatinovi, lebo chce byť s ňou. Má v škole kamarátov, mám Z., A. a B.. Maloletá

si nepamätá, že sa hrávala s tatinom. Nechce sa stretávať s tatinom, lebo ho nemá rada, kričí na ňu. Mama ju pripravuje na odovzdanie. Otec kričí iba na maminu. Chodila sa sánkovať u babky v Krupej. Vie , že tatino pre ňu má nachystané dve izbičky, vie to, lebo jej to mama povedala. Nechce komunikovať s otcom cez počítač, nemá ho rada, nechce s ním byť. Nechce hračky od tatina. Nechce byť s otcom a nemá ho rada, chce ísť domov , chcem bývať s mamou. Nechce komunikovať. Otec po mame kričí , a nie je pravda, že by ju nepripravovala. Mama hovorí keď ju pripravuje , že by mala ísť s tatom, ale je to na nej. Mamina povedala, že tatino má ma rád. Mame verí. Mama povedala, že tatino má ma rád, ale maloletá ho nemá rada. Rada pozerá Minimax, hrá sa s maminkou. Niekedy obidve (mama, babka) sa s ňou učia. Babku má rada. Aj dedka má rada. Strana matky na pojednávaní apelovala na otca, aby netrval na stretnutiach. Súčasne opätovne poukázala na to, že otec v minulosti zlomil matke ruku.

23. Otec návrhom podaným na súde dňa 29.07.2017 navrhol, do konania pribrať znalca z odboru detskej psychológie, pričom podľa jeho návrhu predmetom znaleckého dokazovania by okrem obvyklého posúdenia vzťahov dieťaťa k rodičom malo byť zistenie, akým spôsobom je možné dosiahnuť obnovenie môjho stretávania s mal. M. a či je návrh otca na zmenu výchovného prostredia (odňatie dcéry zo starostlivosti matky z dôvodu trvalého bránenia v styku a zverenie do mojej starostlivosti) dôvodný. Otec poukázal aj na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý na poslednom pojednávaní explicitne navrhol možnosť odňatia maloletej z osobnej starostlivosti matky a jej umiestnenie do diagnostického centra za účelom odbornej diagnostiky, a to na dobu 3 až 6 mesiacov. Znalec by sa mal teda vyjadriť aj k tejto možnosti. Otec tiež uviedol, že dcéru už niekoľko mesiacov ani nevidel (okrem niekoľkosekundových stretnutie na chodbe ÚPSVaR Trnava pred kanceláriou psychológa), keďže v zmysle odporučenia súdu na pojednávaní dňa 2.11.2016 upustil od pokusov stretnúť sa s dcérou a túto som s cieľom nezhoršovať situáciu nekontaktoval. Zo strany matky maloletej mu samozrejme nebolo vôbec umožnené ani len odovzdať dcére darčeky na Vianoce, ktoré jej ako každý rok kúpil.

24. Súd uznesením č.k. 8P/84/2015-232 zo dňa 21.07.2017 pribral do konania Komisára pre deti, so sídlom Odborárske námestie 3, 811 07 Bratislava, IČO: 51 159 399.

25. Súd uznesením 8P/84/2015-233 zo dňa 21.07.2017 v spojení s uznesením č.k. 8P/84/2015-253 zo dňa 08.11.2017 pribral do konania znalca X.. F. O., X., a uložil jej povinnosť vypracovať znalecký posudok a zodpovedať položené otázky. Dňa 15.02.2018 bol súdu doručený vypracovaný znalecký posudok č. 5/2018 na nasledovné otázky označené ako 1 až 18, znalec uviedol zistenia: 1. Aký je v súčasnej dobe telesný a duševný vývin maloletého dieťaťa? Odpoveď znalca: Telesný vývoj maloletej zodpovedá norme. Psychický stav mal. je aktuálne destabilizovaný, čo predstavuje hrozbu pre zdravý psychický vývin. 2. Aký má matka vzťah k maloletej a aký má vzťah maloletá k matke? Odpoveď znalca: Matka má k maloletej pozitívny vzťah. Vzťah maloletej k matke je pozitívny. 3. Aký má otec vzťah k maloletej a aký má vzťah maloletá k otcovi? Ad 3. Otec má k maloletej pozitívny vzťah. Maloletá vyjadrila k svojmu otcovi výrazne negatívny vzťah. 4. Charakterizujte osobnosť matky. Odpoveď znalca: Aktuálna úroveň intelektových schopností matky celkovo orientačne v rámci normy; verbálna zložka orientačne v hornom pásme priemeru, neverbálna zložka zistená v pásme priemeru; osobné pracovné tempo priemerné. V štruktúre osobnostných charakteristík matky dominuje vážnosť, nezdieľnosť, obozretnosť, vytrvalosť, svedomitosť. Je sebaistá, húževnatá, spolieha sa na seba, jedná na základe logickej evidencie. V pozitívnom vyladení dôverčivá, prispôsobivá, chápavá, zmierlivá, tolerantná. Osobná rodová identita zachovaná, narušená veková identita. Prítomné popieranie agresivity vnútornej aj obrátenej navonok. V náročných a vypätých situáciách sa môže prejaviť zistená silnejšia pudová zložka osobnosti, strnulosť, strohosť menšia citlivosť na súhlas a nesúhlas iných, tvrdosť až cynizmus, kritickosť, chlad, uzavretosť, nekompromisnosť, výrazné náznaky anankastickej poruchy osobnosti (rigidita, formalizmus, perfekcionizmus, detailizmus, a tiež schizoidné a anxiózne náznaky (uzavretosť, odťažitosť). Nepociťuje rodičovskú spolupatričnosť a dôveru; zachováva si vnútornú samostatnosť a obrnenosť voči citovým väzbám bez urážajúcich sporo závislosti a starostí. Vo svojich osobných zámeroch sa nedá ovplyvniť, chce žiť v ustálených, usporiadaných pomeroch, presadiť a a realizovať svoje nároky; vtedy sa cíti uvoľnená a v pohode. V súčasnosti si začína u edomovať zaťaženie požiadavkami a zložitými úlohami. Chce sa zbaviť vysiľujúcich problémov a robiť podľa svoje ľubovôle, čo sa jej zachce. Je kritická, ostražitá, chce mat' jasný prehľad a byť nad vecou. Ženský princíp vníma ako rovnocenný s mužským. Má tendenciu nahrádzať osoby otca v rodine a v živote mal. postavou starej

matky z matkinej strany. V jej prežívaní matky prevláda téma mal. Emmy (trápi ju rozpoloženie mal., teší sa na jej objatie, úsmev, radosť, najšťastnejšia doba v jej živote bolo narodenie dcérky). Rodičovské výchovné postoje matky sú forrnatívne nevýrazné, jej výchovná stratégia je skôr pasívna; vo vzťahu k dieťaťu je zmierlivá, ústupčivá, kopírujúca nároky a záujmy dieťaťa. 5. Charakterizujte osobnosť otca. Odpoveď znalca: Intelektová úroveň celkovo orientačne v rámci normy. Verbálna zložka orientačne v pásme nad priemeru, neverbálna zložka zistená v rámci nadpriemeru. Zistená vysoká všeobecná rozumová kapacita, dobrý úsudok, sklon k intelektuálnym záujmom; vytrvalý, bystrý, chápavý. Osobné pracovné tempo priemerné. V štruktúre osobnostných charakteristík otca dominuje tendencia k racionálnemu riešeniu problémov, citová vyrovnanosť, zrelosť, stálosť, adaptabilita, odolnosť VOCI stresu, dôverčivosť, chápavosť, zmierlivosť. Je skôr konzervatívny, s rešpektom k tradíciám a vžitým sociálnym hodnotám; schopný dávať a prijímať lásku a vytvárať pozitívne vzťahy. V záťažových a vypätých situáciách sa uňho môžu prejaviť náznaky anankastickej poruchy osobnosti ako detailizmus, perfekcionizmus, prílišná opatrnosť. Aktuálne je psychosomaticky podráždený, labilný, napätý a prestimulovaný. Možno konštatovať menšiu flexibilitu a istotu, tiež vnímanie rovnocennosti mužského a ženského fenoménu a problémy v partnerských vzťahoch (neurčitosť, neistota). Mal sklon aj k radikálnym riešeniam s cieľom oslobodiť sa od súčasnej neuspokojivej situácie. Chcel by sa odkloniť od minulosti, od pocitov izolovanosti a osamelosti. Želá si bezkonfliktné a bezstarostné rodinné a rodičovské vzťahy bez príliš silnej väzby a vnútornej závislosti. Snaží sa odstrániť ubíjajúce napätie a hľadať kompromisné riešenie prijateľné pre všetkých. Verí v lepšie podmienky s väčšou slobodou prežívania a rozvoja. V prežívaní otca dominujú osobné témy. Zdá sa, že svojím prežívaním uviazol v pôvodnej rodine napriek tomu, že žil istú dobu v manželskom vzťahu, z ktorého pochádza mal. M.. Seba neidentifikoval v žiadnej nakreslenej figúre, čo evokuje jeho narušenú rodinnú identitu. Jeho najväčšie prianie je byt' s dcérou. Jeho rodičovské výchovné postoje sú v porovnaní s matkou podstatne výraznejšie; podobne ako matka má tendenciu prispôsobovať sa vôli dieťaťa. Má záujem podnecovať prejavy dieťaťa, prejavovať mu nadmernú starostlivosť, byt' s dieťaťom kamarátsky a solidárny a ako rodič byt' dieťaťu rovný. 6. Vyjadrite sa k osobnosti otca maloletého z hľadiska jeho vnímania matky maloletej, ako aj ku schopnosti otca komunikovať s matkou a uzatvárať s ňou dohody v otázkach starostlivosti o maloletého. Odpoveď znalca: Otec vníma matku skôr neutrálne. Jeho záujem o komunikáciu s matkou sa obmedzuje na spoločnú mal. dcéru, je schopný dohody s matkou v otázkach starostlivosti o mal. v najlepšom záujme mal. 7. Vyjadrite sa k osobnosti matky maloletých z hľadiska jej vnímania otca maloletej, ako aj ku schopnosti matky komunikovať s otcom a uzatvárať s ním dohody v otázkach starostlivosti o maloletého. Odpoveď znalca: Matka vníma otca výrazne negatívne. Jej schopnosť komunikovať s otcom je zachovaná, jej motivácia komunikovať s otcom a uzatvárať s ním dohody v otázkach starostlivosti o mal. je výrazne ovplyvnená týmto negatívnym vnímaním. 8. Vyjadrite sa k osobnosti otca z hľadiska existencie rizika ovplyvňovania názorov a postojov maloletého, ako aj vnímania osoby matky zo strany maloletého. Odpoveď znalca: Otec dlhodobo nie je v reálnom kontakte s mal. Existencia rizika ovplyvňovania jej postojov a názorov ako aj vnímania osoby matky je minimálna.. 9. Vyjadrite sa k osobnosti matky z hľadiska existencie rizika ovplyvňovania názorov a postojov maloletého, ako aj vnímania osoby otca zo strany maloletého. Odpoveď znalca: Vzhľadom na to, že mal. je dlhodobo vo výchovnom prostredí matky, matka má všetky možnosti utvárať, a teda aj ovplyvňovať, názory a postoje mal. vrátane vnímania osoby otca. 10. Bolo znaleckým dokazovaním zistené priame alebo nepriame ovplyvňovanie maloletého niektorým z rodičov proti druhému rodičovi, prípadne treťou osobou? Odpoveď znalca: Znaleckým dokazovaním nebolo zistené priame alebo nepriame ovplyvňovanie mal. otcom voči matke. Nebolo zistené ani priame ovplyvňovanie maloletej matkou, prípadne osobami v jej výchovnom prostredí, proti otcovi. Vzhľadom na vysoko negatívne naladenie matky voči otcovi, pretrvávajúce susp. z obdobia konfliktného rozchodu a porozvodovej situácie, je vysoko pravdepodobné, že na podvedomej úrovni mal. toto matkino nastavenie dlhodobo vnímala a zdieľala a v rámci lojality uvedené negatívne nastavenie matky voči otcovi prežíva ako svoje vlastné. 11. Bolo znaleckým dokazovaním zistené, že by mal maloletý strach, príp. neprimeraný rešpekt pred niektorým z rodičov? Odpoveď znalca: Znaleckým dokazovaním nebolo zistené, že by mal. mala strach, príp. neprimeraný rešpekt pred niektorým z rodičov. Naopak, je skôr zjavné, že mal. získala neprimeranú moc nad svojím otcom a postupne čiastočne aj nad svojou matkou a niektorými dospelými osobami (učiteľka, psychologička). Mal. si podvedome vynucuje nadmernú a škodlivú pozornosť namiesto toho, aby boli

primerane saturované jej vývinové potreby - láska a ochrana oboch rodičov, poznávanie a vnímanie príbuzenstva z obidvoch strán rodičov, intelektuálny, citový, sociálny rozvoj atď. Kontroluje a diktuje spôsob a rozsah vzájomných kontaktov, "zamestná a" osoby vo výchovnom prostredí oboch rodičov, inštitúcie a odborníkov 12. Sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať maloleté dieťa? Odpoveď znalca: Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať mal. dieťa. Ich dlhoročné konflikty však natoľko poznačili ich prežívanie a správanie, že potrebujú urgentne rodičovskú terapiu a poradenstvo vrátane individuálnej psychoterapie. 13. Môže byť úprava styku podľa predstavy dieťaťa s otcom prínosom pre jeho vzťah k otcovi? Odpoveď znalca: Vzhľadom na destabilizovaný psychický stav mal. M. a jej výraznú naviazanosť na matku nepovažujem radikálnu zmenu výchovného prostredia mal. za vhodnú. V prípade, že by pozitívnu zmenu vo vzťahu mal. k otcovi neprinieslo ani absolvovanie kurzu rodičovskej terapie a poradenstva, považujem za možné umiestnenie mal. v diagnostickom centre, kde by ku kontaktu s otcom dochádzalo v kontrolovanom, neutrálnom prostredí pod dohľadom odborník na detský vývin a rodinné vzťahy. 14. Existujú dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zmeniť doterajší spôsob zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa? Odpoveď znalca: V súčasnosti existujú vážne dôvody pre zmenu doterajšieho zabezpečovania starostlivosti o mal. dieťa. Mal. dieťa sa dlhodobo reálne nestretáva so svojím otcom a s jeho rodinou a príbuzenstvom, a bez ohľadu na frontálne odmietanie stretávania sa s otcom je týmto výrazne ochudobnené. Matka uviedla, že ju súčasná nepriaznivá situácia znepokojuje a chce ju riešiť, čo avšak bez konštruktívnej komunikácie a spolupráce s otcom nie je možné. 15. Je maloletá schopná s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor k otázke formy starostlivosti o nich? Ak áno, zistite aktuálny názor maloletého dieťaťa. Odpoveď znalca: Mal. nie je schopná s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor k otázke formy starostlivosti o ňu. Súčasná forma starostlivosti (keď je zverená do osobnej starostlivosti svojej matky) je jediná, ktorú pozná; matka je pre mal. jediným poznaným zdrojom istoty a bezpečia, a preto mal. prirodzene, zo sebazáchovných dôvodov, túto formu starostlivosti (matkinu blízkosť, náklonnosť a lásku) uprednostňuje. 16. Aká je vzájomná komunikácia rodičov? Ak nie je vhodná, v čom vidí znalec nedostatky v komunikácii a na strane ktorého z rodičov? Odpoveď znalca: Vzájomná komunikácia rodičov je nedostatočná, neefektívna a nekonštruktívna. Otec má eminentný záujem komunikovať s matkou a spolupracovať s ňou v záujme ich spoločnej mal. dcéry. Matka priamo a otvorene odmieta komunikovať s otcom, aj v záujme blaha ich spoločného dieťaťa. Toto odmietanie pravdepodobne súvisí s pred rozchodovým incidentom rodičov mal. v mieste ich spoločnej domácnosti a s neskorším incidentom po rozvode v mieste bydliska matkiných rodičov, pri ktorom podľa rozsudku súdu otec matke zlomil člnkovú kosť na ruke. Uvedené incidenty medzi rodičmi sú poľutovaniahodné, teba však konštatovať, že otcove konanie nebolo namierené proti mal., ktorá v tom čase mala 1-2 roky a nemôže sa na ne pamätať, a už vôbec ich nemôže interpretovať optikou dospelého človeka, ktorému bolo ublížené. 17. Má maloleté dieťa strach z mužov? Ak áno, prečo? Odpoveď znalca: Mal. dieťa neprezentovalo strach z mužov. 18. Uveďte iné zistenia, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu. Odpoveď znalca: Obidvaja rodičia by mali urýchlene absolvovať kurz rodičovskej terapie a poradenstva s cieľmi: prijať svoj diel zodpovednosti za rozpad partnerského vzťahu; uznať, že druhý rodič má rovnakú zodpovednosť za výchovu a starostlivosť o spoločné dieťa; uznať, že druhý rodič je ich spoločnému dieťaťu dobrým rodičom a robí, čo je v jeho silách; obnoviť vzájomnú komunikáciu (a snažiť sa o konštruktivitu v komunikácii) v záujme mal. M.; napriek všetkému, čo obidvoch vo vzájomnom partnerskom vzťahu a po jeho skončení sklamalo a zranilo, neodvrátiť sa vnútorne od druhého rodiča mal. Emmy, nevypovedať rodičovský vzťah; snažiť sa pochopiť druhého rodiča mal. láskavou trpezlivosťou; nerobiť si ilúzie a neposudzovať druhého rodiča výlučne podľa vlastných ideálov a princípov; nezneužívať svoje aktuálne postavenie a netriumfovať nad druhým rodičom.

26. Matka sa vyjadrila k posudku podaním zo dňa 23.03.2018, kde uviedla, že nesúhlasí so závermi v odpovedi na otázku č. 13, a to v časti kde by v prípade zlyhania kurzu rodičovskej terapie mala byť maloletá umiestnená do diagnostického zariadenia. V súvislosti s týmto názorom matka uviedla pomerne rozsiahlu argumentáciu, kde mimo iné poukázala na vyjadrenia tretích osôb, ktoré pripojila k vyjadreniu. Matka uviedla, že nemožno akceptovať odporúčanie znalkyne na umiestnenie maloletej v diagnostickom centre, pričom má za to, že znalecký posudok je vnútorne rozporný a nejasný. Matka súčasne uviedla,

že má za to, že je v záujme maloletej, aby vhodne zvolenou terapiou spracovala zážitky a emócie voči otcovi.

27. Matka pripojila odpoveď z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (č.l.307), z ktorej plynie, že znalkyňa v znaleckom posudku neodporučila odbornú diagnostiku v ústave, ale pod diagnostickým centrom mala na mysli neutrálne miesto, kde sa pod odborným dohľadom realizuje asistovaný styk otca s dieťaťom.

28. Matka ďalej pripojila vyjadrenie ošetrujúcej odbornej lekárky maloletej č.l. 326, ktorá sa v rámci záverov vyjadrila proti umiestneniu maloletej do diagnostického centra a odporučila psychoterapeutický výcvik otcovi.

29. Súd na pojednávaní dňa 20.03.2018 vypočul znalkyňu, ktorá uviedla, že sa pridžiava záverov, pričom pri ich konštruovaní vychádzala zo spis a z vlastného vyšetrenia. Osobnosť matky a otca popísala detailne v znaleckom posudku. Čo sa týka vzťahu otca k matke vníma ju neutrálne, chcel by komunikovať o svojej dcére. Matka vníma otca výrazne, negatívne, je zachovaná komunikácia s otcom. Otec nie je dlhodobo reálne s kont. s maloletou. Z hľadiska matky, matka má všetky možnosti utvárať postoje maloletej. Nebolo zistené priame alebo nepriame ovplyvňovanie otca voči matke a taktiež naopak. Je tam vysoko negatívne naladenie matky voči otcovi. Maloletá nemá strach, ani neprimeraný rešpekt. Maloletá rodičov ovláda a oni ustupujú jej nárokom a prejaveným prianiam. Obaja rodičia sú spôsobilí vychovávať dieťa. Radikálnu zmenu výchovného prostredia nepovažuje znalkyňa za dobrú, mohlo by to destabilizovať a deštruovať jej správanie. Ak by to nepomohlo, tak by mohlo byť dieťa umiestnené do Diagnostického centra. Maloletá nie je schopná sa samostatne vyjadriť sa k forme starostlivosti o ňu. Nemá prehľad, aby mohla hodnotiť rodičov o starostlivosť. Vzájomná komunikácia je nedostatočná. Dieťa sa tak pravdepodobne identifikuje s matkou, že jej názory a pocity môže prežívať ako vlastné a tieto stereotypné opakuje. Na to čo bolo v minulosti (zlomenina ruky) si dieťa nemôže, tak pamätať. Neprezentovala strach z mužov. Na otázku súdu upravili by ste stretávanie otca s dieťaťom, ak áno, tak ako? Pokiaľ už beží rodičovská terapia, od podania posudku ubehol čas, myslí, že v tomto momente prežívania maloletej by maloletá bola iba podráždená a prehĺbilo to jej negativizmus. Na otázku súdu? Mala by sa terapie maloletá zúčastniť aj rodičovskej terapie ? Mala by mal. byť v starostlivosti odborníka, ktorý bude pracovať na zmene a postoji k obom rodičom a mal by sa zaoberať stabilizáciou jej psychického stavu. PZ matky kladie otázky znalcovi: Aký je dôvod umiestnenia do Diagnostického centra? Je to také terminálne riešenie v prípade, že by rodičovská terapia poradenstvo nepriniesli výsledky vo vzťahu vnímania dieťaťa voči otcovi z pohľadu zmiernenia negativity matky voči otcovi, pretože táto negativita významne modeluje vzťah maloletej k otcovi, ktorý nemôže byť korigovaný osobným kontaktom s otcom za tejto situácie. A ako to vyrieši Diagnostické centrum? Je to terminálne riešenie a je efektívne, ak jemné formy o ovplyvňovania postoja rodičov nie sú účinné. Prostredie Diagnostického centra a podobných inštitúcii kde je dieťa na prechodnú dobu umiestnené poskytujú neutrálnu pôdu, ktorej môže byť jednak zisťované a jednak pozitívne formované postoje a vzťahy dieťaťa k rodičom bez toho aby dieťa bolo trvalé v niektorom výchovnom prostredí, vedome alebo nevedome negatívne v sýtené voči niektorému z rodičov. V čo je ten zásah lepší, než to riešiť tak, že sa zverí do starostlivosti otca? Dieťa má obrovské problémy, musí vynakladať úsilie, aby sa takto javila. Tento stav sa vyvíjal vo výchovnom prostrední matky dlhodobo a sama matka pokiaľ som vyrozumela so súdneho spisu matka by si to želala inak, preto ak nebude účinná rodičovská terapia tak je diagnostické centrum terminálne riešenie. Ako by to malo prebiehať a kde? V certifikovanom pracovisku, ktorý sa zaoberá, či už je štátne, súkromné alebo mimovládne, je potrebné pol roka takejto terapie, v intervaloch 2 týždňových v rozsahu v 8 hod. s prestávkami po 2 hod. s väčšou prestávkou po 4 hod. s jasným určeným cieľom s rozvrhnutím jednotlivých úloh. PZ otca kladie otázky znalcovi: Myslíte si, že opätovná rodičovská terapia na treťom mieste by viedla k efektívnemu zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi ?

Som si istá, že môže priniesť efekt, hlavne, ak obaja rodičia vedia, že neprekonajú vzájomné animozity, resp. dlho konzervovanú negativitu a navzájom si neodpustia, môže to viesť k zvereniu dieťaťa tomu rodičovi, ktorý v sebe uvedené vyriešil a je v ňom viac lásky. Z vášho pohľadu umiestenie maloletej do diagnostického centra nemusí byť 24 hod. ale ambulantnou formou? Nie Myslíte si, že tieto mäkšie formy výchovného opatrenia, ako napomenutie, dohľad, nie je potrebné realizovať? V zásade mám za to, že do súčasnosti boli tieto opatrenia zrealizované v rámci súdneho konania. Ak bude prebiehať napr. formou výchovného opatrenia čo s mal. a s jej stykom s otcom nebudú prebiehať? Aj dieťa by malo byť v starostlivosti odborníka a ten ako posúdi posun dieťaťa , to súvisí ako bude matka s dieťaťom pracovať počas obdobia, kedy bude zapojená, odborník by sa mal vyjadriť po dvoch týždňoch, či je možné realizovať stretnutie alebo nie, resp. posúdiť ďalšie okolnosti. Kol. opatrovník kladie otázky? Odporúčate, aby mal. navštevovala aj naďalej súčasné centrum pomoci pre rodinu? Neviem aké sú tam ciele, nevidela som vyhodnotenie, pri všetkej úcte považujem to pôsobenie za neefektívne.

30. Súd na pojednávaní dňa 29.03.2018 vyhlásil uznesenie, ktorým začal konanie o uložení výchovného opatrenia rodičom a maloletej. Súd následne pojednávanie odročil za účelom zistenia zariadenia, kde by mohlo byť realizované výchovné opatrenie.

31. Matka sa podaním zo dňa 03.05.2018 vyjadrila, že súhlasí s absolvovaním rodinnej terapie v zariadení Úsmev ako dar (č.l.365-367).

32. Spoločnosť priateľov detí z detských domovov - Úsmev ako dar, vyjadrili podaním zo dňa 15.05.2018 (č.l.372), kde uviedli, že ako prioritnú považujú prácu s rodičmi, ktorá začala 05.04.2018.

33. Matka podaním zo dňa 22.05.2018 opätovne tvrdila, že dieťa podvedome reaguje na udalosti z ranného detstva (trestný čin otca proti matke). Ďalej matka poukázala na to, že maloletá za ostatný čas sa musela podrobovať viacerým vyšetreniam a kontaktom s tretími osobami, pričom je potrebné vziať v úvahu života musela zvykať na niekoľko pre ňu cudzích ľudí, množstvo času trávila tým, že rôzni odborníci a inštitúcie sa pokúšali o vytvorenie vzťahu medzi ňou a jej otcom, mnohí pre ňu cudzí ľudia ju vystavovali pre ňu nepríjemným situáciám a témam. Vzhľadom k tomu, že išlo zakaždým o nové a neefektívne „Pokusy", uvedené je nevyhnutné začať vnímať aj cez prizmu zásahov súdu do práva na súkromie a rodinný život maloletej M. a jej matky. Miera únosnosti a primeranosti sa v tejto chvíli javí ako nie bezvýznamná otázka v ďalšom postupe konajúceho súdu. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v súdnom spise, zohľadňujúc pritom aj údaje uvádzané v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej M., je nevyhnutné konštatovať, že medzi otcom a dcérou nikdy nevznikol vzťah. na ktorom by bolo možné ďalej stavať a tento vzťah (keďže nebol vytvorený prirodzeným spôsobom) je nevyhnutné budovať od začiatku. čo vzhľadom na vek maloletej a jej doterajšie zážitky bude nepochybne predstavovať dlhodobú záležitosť. Otec počas celého konania nepreukázal. že by urobil niečo. čím by sa pokúšal svoju dcérku pochopiť a priblížiť sa jej. Nepodstúpil ani žiadnu individuálnu psychoterapiu. svoj podiel zodpovednosti za aktuálny stav si vôbec nepripúšťa a na zodpovednosť berie výhradne matku maloletej. Otec taktiež navrhoval v konaní radikálne riešenia, ktoré by maloletú M. vystavili ďalšej neznesiteľne] emocionálnej ujme (napr. umiestnenie do diagnostického centra), nezaujímajúc sa pritom o negatívne dôsledky na ďalší vývin maloletej M.. Otec sa v konaní prejavuje premotivovane, vidiac iba svoje práva a záujmy, nehľadiac však na dobro samotnej Emmky. V situáciách, k ď ho samotná matka vyzýva k aktivite a prejavuje vôľu napomáhať vytváraniu jeho vzťahu s M., otec reaguje veľmi zdráhavo a doslova ho je potrebné presviedčať, aby sa aj on pričinil o vytváranie si vzťahu s dcérkou a využil jemu ponúkané príležitosti. Matka záverom navrhla súdu, aby v súlade so závermi znaleckého posudku X.r. F. O., PhD č. 5/2018 zo dňa 8.2.2018 uložil rodičom maloletej M. výchovné opatrenie - podrobenie sa odbornému poradenstvu rodinnej terapii v zariadení Úsmev ako dar v Trnave. a to v rozsahu 8 hodín mesačne po dobu pol roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Matka nesúhlasila s uložením výchovného opatrenia maloletej.

34. V rámci záverečnej reči strana matky uviedla, že v celom rozsahu sa pridržiava skutočností uvedených v poslednom písomnom podaní z 22.05.2018. Má za to, že uloženie výchovného opatrenia maloletej by bolo trestajúcim a preto sú toho názoru, že výchovné opatrenie by malo byť uložené len rodičom, nakoľko doterajší stav je výsledkom konfliktných situácii medzi rodičmi. Strana otca uviedla, že sú toho názoru, že je potrebné uložiť výchovné opatrenie, tak rodičom, ako aj maloletému dieťaťu za účelom pracovania na zmene názoru, nakoľko prípadne uloženie výchovného opatrenia len rodičom by sa mohlo minúť účinkom s tým, že prípadné začatie stretnutia s maloletou od septembra ponechávajú na uvážení súdu, avšak sú toho názoru, že je potrebné začať pracovať s maloletou čo najskôr. Opatrovník maloletej pre konanie uviedol, že je toho názoru na základe výsledkov znaleckého posudku, ako výsluchu znalca je potrebné uložiť výchovné opatrenie, tak rodičom, ako aj maloletej, pričom, ak by sa opatrenie minulo účinkom, navrhovali by vyňatie maloletej zo starostlivosti a umiestnenie do zariadenia za účelom odbornej diagnostiky.

35. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ako aj vyjadreniami strán, pričom súd konštatuje, že všetky listiny boli doručené jednotlivým stranám v konaní.

36. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

37. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

38 Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

39. Podľa § 30 ods. 1 ZR, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

40. Podľa § 24 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

41. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

42. Podľa § 24 ods. 3 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

43. Podľa § 24 ods. 4 ZR, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti..

44. Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

45. Podľa § 37 ods. 1 ZR, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností.

46. Podľa § 37 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

47. Podľa § 37 ods. 3 ZR, Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých. Podľa § 37 ods. 4 ZR, na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, 48. Podľa § 37 ods. 5 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa odseku 2..

49. Podľa § 37 ods. 7 ZR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

50. Podľa § 37 ods. 8 ZR, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.

51. Podľa Čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona..

52. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

53. Podľa Čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za

výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

54 Súd konštatuje, že v konaní sa matka domáhala zákazu styku otca s maloletou a otec sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do svojej starostlivosti a úpravy styku matky s maloletou. Súd vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom v konaní bolo nesporne zistené, že momentálne neexistuje vzťah medzi otcom a maloletou v pozitívnom zmysle zo strany maloletej (aj keď otec pozitívny vzťah k maloletej jednoznačne má, čo plynie tak z obsahu znaleckého posudku, ako aj z jeho vlastných tvrdení, a vo svojej podstate z celého postoja v konaní, kedy otec bojuje o tom, aby sa mohol s maloletou dcérou stretávať). Súčasne súd z vykonaného dokazovania zistil, že reálne sa otec s dcérou stretávať nemôže, čo plynie jednak z reálneho priebehu stretávania (viď správy z realizácie asistovaného odborného styku otca s maloletou na RPPS UPSVR, ako aj samotných vyjadrení matky, znalkyne v znaleckom posudku, otca, ošetrujúcej odbornej lekárky maloletej). Uvedené skutočnosti boli v konaní nespornými medzi stranami, pričom nespornou sa v priebehu konania stal aj jedna z príčin v podobe nekomunikácie rodičov. Spornou bol podiel samotnej maloletej na danom stave a otázka riešenia daného stavu z pohľadu uloženia výchovného opatrenia maloletej. Súd na základe celého priebehu konania (neúspešný výsledok nariadeného neodkladného opatrenia) a vykonaného dokazovania (najmä znaleckého posudku a výsluchu znalca) dospel k záveru, že nemôže vyhovieť návrhu otca na zmenu zverenia, nakoľko z obsahu znaleckého posudku, ako aj vyjadrenia znalca (viď odpoveď na otázku 13, kde znalec výslovne uviedol, že by súčasná zmena výchovného prostredia nebola v záujme maloletej), plynie, že nie sú splnené podmienky na takéto rozhodnutie podľa § 26 ale ani § 24 ods. 4 ZR, nakoľko to nie je v záujme maloletej, a preto rozhodol tak, že návrh otca na zmenu zverenia, ktorý bol pôvodne podaný pod sp.zn. 11P/79/2015 zamietol ako nedôvodný vo výroku IV. tohto rozhodnutia. Súd súčasne zamietol aj návrh matky na zákaz styku otca s maloletou, nakoľko má za to, že nie je dôvod na zákaz styku otca s maloletou, nakoľko nie je dôvod na to, aby styk otca s maloletou bol zakázaný. Otec sa nedopustil takého konania, ktoré by uvedené odôvodňovalo, pričom takýto zákaz by bol neodôvodneným zásahom do jeho rodičovských práv a povinností, pričom samotný otec momentálne styk nerealizuje a netrvá na ňom, pričom vyslovene postupuje len v súlade s odporúčaniami odborníkov. Súd však vzhľadom na vzniknutú situáciu, kedy sa otec objektívne nemôže stretávať s dcérou, lebo by to ešte viac zhoršilo súčasný stav a jeho vzťah s dcérou, ktorý je potrebný budovať za odbornej pomoci, rozhodol súd tak, že styk otca s maloletou neupravil a súčasne zmenil ostatné rozhodnutie o úprave stretávania otca s maloletou dcérou a to rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. 8C/236/2010-496 zo dňa 20.06.2014. Súd styk otca neupravil, aby otec v prípade zmeny pomerov na strane maloletej mohol realizovať stretnutia s dcérou. Súd má za to, že vzniknutá situácia potrebuje reálne riešenie v podobe úpravy rodinných pomerov otca, matky a maloletej, a preto začal konanie o uložení výchovného opatrenia, a to tak rodičom maloletej ako aj samotnej maloletej.

55. Súd uvádza, že s výchovných opatrení v zmysle ustanovenia § 37 Zákona o rodine je vybudovaná systematicky, od miernejších zásahov k vážnejším zásahom. Veľmi účinným sa v poslednom období ukázalo najmä využitie uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach, ktoré súd môže uložiť rodičom maloletého dieťaťa alebo maloletému dieťaťu. Hoci zákon hovorí všeobecne o odbornom poradenstve, využíva sa prevažne psychologické poradenstvo. Poradenstvo možno uložiť jednému z rodičov, obom rodičom spoločne, niektorému z rodičov alebo obom rodičom a maloletému dieťaťu. Poradenstvo možno uložiť aj maloletému dieťaťu osobitne. Výhodou tohto opatrenia je, že súd po uložení výchovného opatrenia sleduje jeho vykonávanie a to v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, v súčinnosti s obcou alebo s príslušným zariadením, v ktorom je dieťa umiestnené. Podľa záverov poradenstva rozhodne o aplikácii ďalších opatrení, pričom môže využiť napr. predĺženie poradenstva, resp. jeho rozšírenie o nové ciele. Hmotno- právnou podmienkou uloženia výchovného opatrenia je, že to vyžaduje záujem dieťaťa. Pokiaľ má súd za to, že výchovné opatrenie už nie je potrebné, môže ho zrušiť. Ak výchovné opatrenie neprinesenie želaný výsledok, ktorým je zvyčajne zmena postoja niektorého rodiča, resp. oboch rodičov alebo zmena postoja dieťaťa, potom môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. Účinnosť uloženého výchovného opatrenia súd hodnotí jednak priebežne, jednak po skončení doby, na ktorú bolo uložené. Podkladom pre hodnotenie budú správy predkladané osobami, ktoré spolupracujú so súdom pri sledovaní výkonu jednotlivých opatrení. Pri vykonávaní dohľadu je to podľa potreby orgán sociálno-právnej ochrany detí, obec, škola, neštátne subjekty a iné. Pri povinnosti podrobiť sa poradenstvu je podkladom správa, ktorú vyhotoví

subjekt, ktorý sociálne poradenstvo, resp. odborné poradenstvo v špecializovanom zariadení vykoná. Rozhodnutie súdu nasledujúce po zhodnotení účinnosti výchovného opatrenia môže spočívať buď v zrušení nariadeného výchovného opatrenia alebo v uložení iného výchovného opatrenia, príp. v predlžení doby trvania výchovného opatrenia. Ak súd zistí, že výchovné opatrenie splnilo sledovaný účel svoje rozhodnutie zruší. Ak zistí, že sledovaný účel nebol dosiahnutý, môže nariadiť iné výchovné opatrenie.

56. Súd v konaní stranám uviedol, že mieni rodičom uložiť výchovné opatrenie, nakoľko z vykonaného dokazovania (znalecké dokazovanie, ako aj reálne vystupovanie oboch strán na pojednávaniach, resp. nahrávky zo stretnutí), dospel k záveru, že nie je v silách rodičov, aby dokázali upraviť svoje pomery sami, ale musia sa podrobiť odbornému poradenstvu a spolupráci s rodičovskej terapii a aby spolupracovali s organizáciou Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar , a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov strediska po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v počte minimálne 8 hodín mesačne, za účelom obnovenia rodičovských zručností a kompetencii, s cieľom zabezpečenia obnovenia stretávania otca s maloletou. Súd pri uložení výchovného opatrenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola preukázaná dôvodnosť takejto úpravy s cieľom obnoviť stretávanie otca s maloletou dcérou, pričom vzhľadom na všetky okolnosti (vyjadrenia strán, znalecký posudok, vyjadrenia znalca, ostatných listinných dôkazov) má súd za to, že uvedené už rodičia nedokážu sami, a preto rozhodol za súhlasu oboch rodičov tak, že týmto uložil výchovné opatrenie, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. Súd súčasne uložil výchovné opatrenie aj maloletej, nakoľko má za to, že je to v záujme maloletej, kde táto tak ako plynie zo znaleckého dokazovania je v destabilizovanom psychickom stave, pričom uložil začiatok tohto výchovného opatrenia počnúc septembrom 2018 opäť v zariadení Úsmev ako dar, a to v pravidelných intervaloch podľa pokynov strediska po dobu nasledujúcich 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v počte 6 hodín mesačne podľa určenia organizácie Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar za účelom zlepšenia vzťahu maloletej s otcom a prípravy maloletej na asistované stretnutia s otcom. Súd má za to, že uvedené je v záujme maloletej za účelom motivácie rodičov, ako aj konečného vyriešenia stavu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na výpoveď znalca a závery znaleckého posudku, s ktorými sa storožňuje a z ktorých pri ukladaní výchovného opatrenia primárne vychádzal, zohľadňujúc ostatné vykonané dôkazy a vyjadrenia vykonané v konaní. Súd súčasne uvádza, že ak by sa podarilo realizovať stretnutia otca s maloletou pred uplynutím výchovného opatrenia, tak toto môže byť zrušené na návrh, ktoréhokoľvek rodiča. Je však potrebné pracovať aj s maloletou, nakoľko v zmysle záverov posudku, je potrebné pracovať aj na jej názore, pričom doterajšie intervencie zo strany odborníkov a matky boli neúčinné. Súd uvádza, že pre rodičov je nevyhnutné aby spolupracovali so zariadením, ako aj na sebe s cieľom dosiahnutia takého stavu, ktorý bude prospešný pre maloletú a napraví v ideálnom prípade súčasný stav tak, že rodičia sa dokážu dohodnúť aj bez rozhodnutia súdu a maloletá bude akceptovať tento stav, pričom s otcom sa bude reálne stretávať.

57. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

58. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak..

60. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len vyhláška), hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 eura, ak nie je ďalej ustanovené inak..

61. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) až c) vyhlášky, znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať paušálnu náhradu za a) každé písomné vyhotovenie znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 2,66 eura; rovnaká náhrada sa vzťahuje aj na každé vyhotovenie v elektronickej forme, b) vyhotovenie jedného čiernobieleho listu písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0,1 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3; c) vyhotovenie farebného listu s

grafickým obsahom písomne podaného znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu vo výške 0, 83 eura za formát A4 a 1, 66 eura za formát A3.

62. Súd po preskúmaní vyúčtovania podaného znalkyňou dospel k záveru, že znalkyňa si znalečné za vyhotovenie znaleckého posudku č. 5/2018 vyúčtovala v súlade s vyhláškou MS SR č. 491/2004 Z.z. a priznal jej znalečné v uplatnenej výške 575,16 eur. Priznané znalečné predstavuje: Tarifná odmena hodinová § 6 Tarifná odmena hodinová................................40 hod. á 13,28 eur.........................531,20 eur (súdnoznalecká analýza spisového materiálu - 8 hod, pschologické vyšetrenie 7 hodín, psychodiagnostické vyhodnotenie 13 hodín, postulovanie záverov a písomné vypracovanie znaleckého posudku 12 hodín) Paušálna odmena prevzatie uznesenia a prvotné oboznámenie s konaním ..........................................19,92 eur Hotové a paušálne výdavky § 14 Paušálne výdavky

1. písomné vyhotovenie znaleckého úkonu 4 ks á 2,66 eur .................................. 10,64 eur 2. čiernobiele vyhotovenie listu A4 104 ks á 0,10 eur ......................................... 10,40 eur

Priznané znalečné za znalecký posudok č. 5/2018 celkom ...............................572,16 eur

63 Podľa § 2 ods. 1CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

64. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

65. Súd konštatuje, že v konaní bolo navrhnuté a vykonané znalecké dokazovanie, kde znalec vyúčtoval trovy znaleckého posudku vo výške 572,16 eur, faktúrou č.l. 276, a teda uplatnil návrhom nárok na priznanie trov konania. Súd má za to, že tieto trovy boli v konaní podľa výsledku vyvolané obomi rodičmi, a to ich doterajším postojom v rámci starostlivosti matky o dieťa a otca pri stretnutiach. Súd má za to, že strany konania sú povinné nahradiť znalcovi ako účastníkovi (pre trovy znaleckého dokazovania v pozícii svedka), ktoré si riadne uplatnil, a preto súd zaviazal obe strany na ich pomernú náhradu vo výške 1/2, t.j. každá zo strán v jednej polovici. Súd má za to, že v konaniach vo veci starostlivosti o maloletého nemožno hovoriť o úspechu a neúspechu, ale ide o konanie v jeho záujme a jeho prospech a tak, ako rodičia sú povinní. v zásade znášať náklady na neho v jednej polovici, tak sú povinní znášať aj trovy znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal oboch rodičov zaplatiť trovy znaleckého dokazovania vo výške 572,16 eur (rozpočítanie znalečného je v nasledujúcom odseku). Súd vzhľadom na žiadosť zúčastnených strán umožnil obom stranám zaplatiť sumu 286,08 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

66. Súd o náhrade trov konania účastníkov konania rozhodol podľa § 52 tak, že ani jeden z nich nemá nárok na náhradu trov konania, s výnimkou trov znalca. V konaniach podľa mimosporového poriadku platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám. Toto všeobecné pravidlo formulované ako generálna klauzula je prelomené v dvoch prípadoch, a to náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon (§ 53 Civilného mimosporového poriadku) a vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 Civilného mimosporového poriadku). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 53 alebo § 55 Civilného mimosporového poriadku, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (§ 52 Civilného mimosporového poriadku).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 .