Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_45Sa-15-2017.pdf
PDF · 162.38 KB
Case nature
Area
Subarea
45Sa/15/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: PharmDr. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, XXX XX Q., právne zastúpeného: JUDr. Marián Ďurina, advokát, sídlo ul. Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2017, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.01.2017 podľa ustanovení § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) a podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“, príp. „ZSZ“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku.
2. Správny orgán dôchodkového zabezpečenia prvého stupňa zamietnutie žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôvodil zisteným skutočným stavom a obsahom podkladov zabezpečených pre účely konania, a to odpoveďou z Vojenského archívu v Trnave, podľa ktorého žalobca od 8. augusta 1976 do 15. júla 1978 vykonával základnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií a od 16. júla 1978 do 31. decembra 1994 bol žalobca vojakom z povolania v I. kategórii funkcií. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na obsah potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. VUSZ - 874-49/2016-OVZ zo dňa 22.11.2016 a z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚSRK-51-396/2016 zo dňa 09.12.2016, z ktorých vyplývalo, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a žalobca nezískal obdobie vojenskej služby v rozsahu, ktoré by zakladalo nárok na výsluhový dôchodok.
3. Vyššie uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila tak, že žalobca nezískal najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) ZSZ a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) citovaného zákona, a preto mu nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení k 15. júlu 2016 nevznikol. Prvostupňový správny orgán taktiež s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 2 ZSZ uviedol, že toto ustanovenie zákona o sociálnom zabezpečení sa na žalobcu nevťahuje, nakoľko žalobca službu
zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával do 31.12.1994, t. j. jeho služba I. kategórie funkcií netrvala k 31.12.1999.
4. Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie a namietal nepriznanie starobného dôchodku a nezhodnotenie doby jeho štúdia od 01.08.1974 do 07.08.1976 v I. kategórii funkcií (štúdium 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy - poznámka správneho súdu).
5. V rámci odvolacieho administratívneho konania generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako vecne správne potvrdil.
6. V súvislosti s odvolacou námietkou správny orgán druhého stupňa správnosť vyhodnotenia skutočného stavu prvostupňovým správnym orgánom pre účely žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôvodil, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej aj „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na vojenské gymnázium (ďalej aj „VG“) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Správny orgán citoval prílohu 3 smernice, podľa ktorej „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“
7. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na písomnú odpoveď Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. FZ-40-10/2017 zo dňa 13.03.2017, zaslanú na základe dožiadania Sociálnej poisťovne, podľa ktorej obdobie štúdia žalobcu na Vojenskej strednej škole v Žiline v období od 1. septembra 1974 do 7. augusta 1976 bolo zaradené do III. kategórie. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa nie je oprávnená zaraďovať zamestnania do pracovných kategórii, resp. výkon služby do zvýhodnenej kategórii funkcií, takéto oprávnenia prislúchali iba zamestnávateľom, resp. organizáciám, do pôsobnosti ktorých činnosť patrila, a to na základe rezortných zoznamov príslušných odvetví.
8. Okrem uvedených dôvodov žalovaná zároveň, zhodne s právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, s poukazom na § 174 ods. 2 ZSZ skonštatovala, že žalobca nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona sociálnom zabezpečení, a preto bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 15. júla 2016, odo dňa dovŕšenia veku 57 rokov, správnym orgánom prvého stupňa správne zamietnutá.
II. Žaloba a jej dôvody
9. Žalobca podal proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovanej včas správnu žalobu z dôvodu nesprávnosti zamietnutia žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku a navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.04.2017 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby vo veci rozhodol sám. Zároveň si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
10. Žalobca namietal nepriznanie starobného dôchodku a nezhodnotenie doby štúdia od 01.08.1974 do 07.08.1976 v I. kategórií funkcií. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa len zľahka dotýka problematiky, ktorá sa skutočne dramaticky odohrávala na vojenských stredných školách. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Sd/216/2013 zo dňa 6. júna 2014 a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6Sd/21/2016 zo dňa 14. septembra 2016, ktorými boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa nedostatočne vysvetlila, čo sa rozumie pod pojmom „ostatná vojenská služba“.
11. V súvislosti so štúdiom na VSOŠ dôvodil, že vojenská škola bola rozdelená na dve rovnaké polovice, pričom prvým dvom ročníkom priznala iba nevýhodnú III. pracovnú kategóriu a nasledujúcemu tretiemu a štvrtému ročníku zase priznala preferovanú I. kategóriu funkcií. Vo vojenskej knižke účastníka konania je obdobie označené ako „vojenská činná služba“ a je potrebné ju považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vojenská knižka je oficiálny úradný dokument. Ohľadom pojmu „služba“ žalobca uviedol, že hoci zákonodarca zámerne nešpecifikoval (§ 132 ods. 1 ZSZ), o aký presný druh služby ide, považuje za hrubo zavádzajúce tvrdenie, že vojenskí stredoškoláci nevykonávali dozornú službu, alebo službu spojok, nedržali stálu bojovú pohotovosť a podobne, pričom vojaci mali zafixovaných asi 20 druhov služieb.
12. Tvrdenie, že v prípade žiakov 1. a 2. ročníkov VSOŠ išlo o výkon vojenskej služby, žalobca podporuje poukazom na skutočnosti, že : · Predmetní žiaci, hoci neboli vojakmi základnej vojenskej služby, mali pridelené osobné strelné zbrane
- samopaly vz. 58, vedeli s nimi narábať a presne strieľať, čo dokladuje aj fotkami týchto ozbrojených žiakov, podľa žalobcu išlo v podstate o výchovu tzv. detských vojakov. · Počas stálej bojovej pohotovosti, držanej povinne v ČSĽA, žiaci zohrávali nezastupiteľnú úlohu pri zvolávaní svojich veliteľov do kasární, boli neoddeliteľnou súčasťou tohto systému v súlade s Plánom mobilizačného rozvinutia vojsk. · V nadväznosti na uvedené je potrebné požadovať zadosťučinenie od štátu, pretože mladiství na vojenských školách museli od prvého ročníka držať pohotovosť, aby mohli okamžite privolať svojich veliteľov do kasární v časovom limite, pod sankciou behu niekoľkých kilometrov v prípade jeho prekročenia / nedodržania. · Mladiství žiaci na VSOŠ museli od prvého ročníka vykonávať 33-hodinové dozorné služby (8 hodín výučba, 1 hodina príprava do služby a preskúšanie, 24 hodín dozorná služba u jednotky), a to niekoľko krát mesačne. · Vojenské školstvo patrilo pod Federálne ministerstvo národnej obrany ČSSR, hrubo sa pri jeho realizácii porušoval Zákonník práce, školské zákony, porušovala sa zákonná úprava pracovného nočného času mladistvých, porušovali sa ustanovenia o dohode o hmotnej zodpovednosti, podľa § 178 ZP a § 255 ods. 1 ZP sa ohľadne zverených vecí používala len forma písomného potvrdenia, pričom tomuto nezákonnému stavu sa museli žiaci podrobiť už od prvého dňa ich nástupu do VSOŠ, keďže v dozorných službách preberali zodpovednosť za nepoškodené, zapečatené sklady, zbrojné miestnosti, kancelárie dôstojníkov, sklad materiálu výkonného práporčíka, ... Žiaci boli držaní v oplotených a strážených kasárňach, vychádzky mali len na povolenie. Na základe uvedených obmedzení a porušovaní zákonov sa takýto výkon vojenského školstva musí považovať za nútené práce, obmedzovanie osobnej slobody, vyhrážky násilím, prípravu detských vojakov a porušovanie základných ľudských práv. · Žalobca ako pätnásťročný vykonal dňa 29.08.1974 vojenský sľub, do základnej vojenskej služby bol predvolaný už dňa 30.08.1978, pričom pred nástupom do ZVS sa musel niekoľko mesiacov predtým v roku 1973 podrobiť nevyhnutnému vojenskému odvodu a jednomesačnému vojenskému prípravnému výcviku od 01.08.1974, t. j. tesne po dosiahnutí 15. roku fyzického veku. · Žalobca musel znášať oveľa viac povinností a zodpovednosti ako jeho ostatní vrstovníci, čo by malo byť dnes spravodlivo zohľadnené v prospech žalobcu. Napríklad 14 - 15 roční banícki učni a sklárski učni mali toto obdobie uznané ako preferovanú I. resp. II. pracovnú kategóriu.
13. Žalobca splnenie zákonných podmienok na zníženie jeho dôchodkového veku odôvodňuje konkretizáciou relevantných skutočností, pričom uviedol, že žalobca dňa XX.XX.XXXX dosiahol vek 57 rokov, bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 6 784 dní, t. j. 18 rokov a 214 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií: VSOŠ - Vojenská stredná odborná škola, študijný odbor zdravotníctvo) 1. a 2. ročník od 01.08.1974 do 07.08.1976 - 738 dní, VSOŠ - 3. a 4. ročník od 08.08.1976 do 15.07.1978
- 707 dní. Vojenská základná služba v ČSĽA od 16.07.1978 do 31.12.1994 - 6 013 dní, spolu 7 458 dní, t. j. 20 rokov a 158 dní. Ďalej žalobca odpracoval 7 832 dní, t. j. 21 rokov a 167 dní v zamestnaní v III. pracovnej kategórií SCORPIO Slovakia od 01.01.1995 do 30.09.1997 - 1 004 dní, civilné zamestnanie od 01.10.1997 do 30.11.2004 - 2 618 dní, NÚP - evidovaný nezamestnaný od 01.12.2004 do 31.12.2004
- 31 dní, civilné zamestnanie od 01.01.2005 do 24.02.2010 - 1 881 dní, NÚP - evidovaný nezamestnaný od 25.02.2010 do 10.05.2010 - 75 dní, SZČO od 0l.01.2011 do 31.01.2017 - 2 223 dní, spolu 7 832 dní, t. j. 21 rokov a 167 dní. Žalobca má za to, že odslúžil v I. kategórií funkcií 7 458 dní, t. j. 20 rokov a 158 dní, pričom spolu odslúžil a odpracoval 7 458 dní a 7 832 dní spolu 15 290 dní, t. j. 41 rokov a 325 dní.
14. Právny základ na zaradenie štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ do I. kategórie funkcií podľa žalobcu tvoria aj právne predpisy účinné v čase štúdia žalobcu na predmetnej VSOŠ; zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a jeho vykonávacie vyhláška č. 102/1964 Zb., vládna vyhláška č. 107/1964 Zb., nariadenie vlády ČSSR č. 136/1975 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, zákon NZ ČSR č. 88/1952 o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl, ktorý v ustanovení § 2 uvádzal, že sa vzťahuje na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a na žiakov škôl ozbrojených síl, § 2 ods. 1 písm. c) zákona NZ ČSR č. 2/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách, podľa ktorého účastníkmi nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách sú aj žiaci vojenských škôl, zákon FZ ČSR č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov. V tejto súvislosti žalobca, poukazujúc na ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 55/1956 Zb. o dôchodkovom poistení, § 6 ods. 4 bod 4 zákona č. 101/1964 Zb. o dôchodkovom zabezpečení, § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, uviedol, že po celú dobu bol náhľad na prípravu na budúce povolanie i na základnú vojenskú službu zhodný, teda doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola vždy považovaná za dobu zamestnania (poistenia) a doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ nešlo o službu vojaka z povolania.
15. S poukazom na možnosť rezortných ministrov národnej obrany a vnútra ČSSR určiť vo svojej pôsobnosti taxatívne zoznamy funkcií zaraďovaných do I. kategórie, ako aj s poukazom na stanovisko NS ČSSR sp. zn. Cpjf 46/77 zo dňa 10.10.1977, žalobca uviedol, že súdy mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. kategórie, pričom však museli posudzovať všetky podmienky, za ktorých mohlo byť zamestnanie zaradené do rezortného zoznamu.
16. Zároveň žalobca poukázal na právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sdo/13/2011 zo dňa 24.11.2011 a ustanovenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.2023, t. j. aj za účinnosti zákona o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.).
17. Žalobca vyjadril nesúhlas s právnym názorom žalovanej, že polovicu štúdia žalobcu na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline nie je možné považovať za službu. Túto VSOŠ žalobca absolvoval ako bezprostrednú a ničím neprerušovanú prípravu na budúce vojenské povolanie. Je teda nevyhnutné, aby táto doba služby bola rešpektovaná a započítaná u žalobcu na účely dôchodkového zabezpečenia, a nie len polovica služby v I. kategórií a druhá polovica služby zase v III. pracovnej kategórií. Žalobca nie je ochotný uspokojiť sa len s názorom jednotlivca z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, bez akejkoľvek primárnej väzby na právne normy Slovenskej republiky. Žalobca pre vznik starobného dôchodku spĺňal podmienky už oveľa skôr, spolu mal odpracovaných 41 rokov a 325 dní.
III. Vyjadrenia žalovanej a žalobu
18. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
19. S poukazom na ustanovenie § 174 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení žalovaná uviedla, že jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
20. Žalovaná zotrvala na dôvodoch a argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, pričom opätovne poukázala na obsah potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia v Bratislave č. VUSZ - 874-49/2016-0VZ zo dňa 22.11.2016 a potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚSRK-51-396/2016 zo dňa 09.12.2016, z ktorých vyplýva, že žalobca nie je poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a taktiež nezískal obdobie vojenskej služby v rozsahu, ktoré by zakladalo nárok na výsluhový dôchodok.
21. Ďalej žalovaná zopakovala, že žalobca od 08.08.1976 do 15.07.1978 vykonával základnú vojenskú službu v I. kategórii funkcií a od 16.07.1978 do 31.12.1994 bol žalobca vojakom z povolania v I. kategórii funkcií. Žalobca získal celkovo 6 720 dní doby služby v I. kategórii funkcií, t. j. 18 rokov a 150 dní.
22. Ohľadom zákonných podmienok na priznanie zníženia dôchodkového veku podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ods. 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, žalovaná uviedla, že za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia.
23. Podľa názoru žalovanej žalobca nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v § 174 ZSZ, nakoľko doba jeho služby v I. kategórii funkcií trvala len k 31. decembru 1994, a nie k 31. decembru 1999. Uvedené tvrdenie vyplýva z Evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 25. januára 1995. Zároveň žalovaná poukázala na obsah potvrdenia Nemocnice Ministerstva obrany Bratislava o dĺžke výkonu vojenskej činnej služby zo dňa 15.12.1994, z ktorého vyplýva, že žalobca bol dňa 31.12.1994 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť po splnení prevzatého záväzku.
24. Žalovaná zotrvala na správnosti vyhodnotenia skutkového stavu správnymi orgánmi oboch stupňov a opakovane konštatovala, že žalobca nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., a teda žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku bola správne zamietnutá.
25. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rovnaký právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015, v ktorom sa uvádza, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999.
26. V replike na vyjadrenie žalovanej k žalobe žalobca zopakoval žalobné dôvody a k žalovanou poukazovanej odpovedi Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej aj „MO SR“) č. UFZ-40-10/2017 zo dňa 13.03.2017 uviedol, že na tento tzv. „dôkaz“ by správny súd nemal prihliadať, pretože ide o paušálnu písomnú informáciu pre Sociálnu poisťovňu, ktorá nie je ničím podložená a overená. Zároveň žalobca uviedol, že neexistuje v rezorte obrany Slovenskej republiky, ani v rezorte obrany bývalej ČSSR, ani jeden oficiálny zoznam preferovaných kategórií funkcií, preto nemôže žalovaná prihliadať na vyjadrenie MO SR o tom, že obdobie štúdia žalobcu na VSOŠ v období od 01.09.1974 do 07.08.1976 bolo zaradené do III. kategórie. V tomto ohľade sa žalobca nemôže uspokojiť len s individuálnym názorom jednotlivca z MO SR, bez akejkoľvek primárnej väzby a nadväznosti na platné právne normy a predpisy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vyjadril vážnu nespokojnosť, aby v dôsledku týchto subjektívnych názorov vojenskí vyslúžilci mali trvalo zostať ukrátení na svojich nárokoch. Žalobca dôsledne trvá na požiadavke, aby žalovaná správnemu súdu predložila takýto zoznam, kde by bolo vyhranené rozhodné obdobie služby študentov VSOŠ, VG SNP, a ostatných vojenských stredných škôl, resp. ktorý by oficiálne vyčleňoval a vylučoval túto dobu štúdia z I. kategórii funkcií od ich veku 15. rokov. Podľa žalobcu, ak takýto zoznam Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii, neuniesla dôkazné bremeno a na jej tvrdenia nemôže žiadny všeobecný súd SR prihliadať. Podľa žalobcu podsúvanie subjektívnych a neoverených názorov nejakého zamestnanca z MO SR adresovaných tejto dôchodkovej inštitúcii nie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. K podanej replike žalobca na podporu svojich tvrdení o zneužívaní detskej práce na VSOŠ a o výkone vojenského výcviku žiakov týchto škôl pripojil ako príklad ďalšie listinné dôkazy: fotokópiu Potvrzení o přijetí na vojenskú strednú školu z 19.03.1968, fotokópiu Povolávacieho rozkazu na Vojenské gymnázium SNP z 18.08.1969, Článok o detských vojakoch z časopisu GEO, fotokópiu Žiadosti o prijatie ku štúdiu do vojenskej strednej odbornej školy.
27. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.
28. Správnemu súdu bolo dňa 05.06.2018 doručené písomné podanie žalobcu zo dňa 03.06.2018, označené ako Doplnenie dôkazov, ku ktorej pripojil fotografie samopalmi ozbrojených žiakov VŠJŽ a
VG SNP, Článok o detských vojakoch vo svete z časopisu GEO (s pozn., že to isté sa odohrávalo aj v ČSSR), fotokópiu Povolávacieho rozkazu zo dňa 30.08.1969, s upozornením o trestných následkoch jeho neuposlúchnutia, hoci takéto povolávacie rozkazy boli adresované iba 15-ročným mladíkom v civile, fotokópiu Žiadosti o prijatie ku štúdiu do vojenskej strednej odbornej školy zo dňa 27.05.1968, ktorú podpisovali maloletý žiak a jeho rodičia, fotokópiu Vojenskej prísahy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.08.1970, pričom vek dospelosti dosiahol až v novembri 1970. V súvislosti so žiadosťou o prijatie ku štúdiu na VSOŠ a s vojenskou prísahou žalobca uviedol, že išlo o dobrovoľný vstup do vojska ČSĽA v súlade s branným zákonom.
29. V súvislosti so zmenami v dôchodkovom zabezpečení príslušníkov vojenských ozbrojených síl žalobca poukázal na kvantitatívne zmeny a drastické znižovanie personálneho stavu v ozbrojených silách Slovenskej republiky, zapríčinené spoločenskými zmenami po roku 1989, počnúc rozpustením Varšavskej zmluvy, cez realizáciu postupných vojenských stratégií a zmien v cieľoch a zásadách národnej bezpečnosti, až po koncepcie reformy rezortu obrany SR spojené so vstupom Slovenskej republiky do NATO a EÚ. Zároveň s poukazom na všeobecne záväzné právne predpisy a vývoj pracovných kategórií v SR po rozdelení ČSFR žalobca apeloval na dodržiavanie ústavného princípu právnej istoty v zmysle právnej vety vyplývajúcej z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2012 zo dňa 02.05.2012: „Z hľadiska rešpektovania základných princípov právneho štátu by bolo neakceptovateľné pripustiť, aby sa nároky sťažovateľa, ktoré vznikli za predchádzajúcej právnej úpravy, riadili novou právnou úpravou.“
30. Žalobca má za to, že práve takejto závažnej chyby sa v preskúmavanom rozhodnutí dopustila žalovaná, ktoré vydala na základe novely § 174 zavedenej zákonom č. 355/1999 Z. z., pričom mala použiť novelu § 174 zavedenú zákonom č. 71/1994 Z. z. zo dňa 18.02.1994 pre posudzovanie nárokov vzniknutých v roku 1993, ako to už vyplýva z nadpisu tohto ustanovenia, ktoré v odseku 2 vyžaduje, aby zamestnanie alebo služba I. alebo II. pracovnej kategórie trvali k 31.12.1994, čo žalobca jednoznačne splnil. Podľa žalobcu táto novela bola účinná v dobe, kedy žalobcovi odpracovaním rokov v zamestnaní I. kategórie funkcií vznikol nárok na skorší odchod do dôchodku.
31. Na podporu tvrdení o výkone vojenskej služby žiakmi VSOŠ žalobca doplnil poukaz na znenia zákonov o zbraniach a strelive platných od roku 1949, upravujúcich oprávnenie držania a nosenia zbraní príslušníkmi ozbrojených síl ČSSR, ktoré sa vzťahovali na žalobcu, pričom zdôraznil, že všetko svedčí o tom, že podľa relevantných ustanovení zákonov o zbraniach a strelive, mohli s týmito zbraňami a strelivom narábať iba vojenské osoby v činnej službe a to sa vzťahovalo aj na všetkých žiakov vojenských stredných škôl. Je tu podobnosť alebo úplná totožnosť s výkonom vojenskej služby.
IV. Relevantná právna úprava
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
35. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
36. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
37. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
38. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
39. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
40. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
41. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.07.2016 (ďalej len „ZSP“) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
42. Podľa § 65 ods. 2 ZSP dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.
43. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
44. Podľa § 274 ods. 2 ZSP suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
45. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“) zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
46. Podľa § 14 ods. 4 ZSZ ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
47. Podľa § 14 ods. 5 ZSZ ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.
48. Podľa § 21 ods. 1 písm. d) a c) ZSZ občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
49. Podľa § 129 ZSZ pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.
50. Podľa § 174 ods. 1 ZSZ (Desiata časť, druhá hlava ZSZ - Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999) občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
51. Podľa § 174 ods. 2 ZSZ podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
52. Podľa § 2 ods. 2 Branný zákon č. 92/1949 Sb. v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „Branný zákon“) vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15, ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20).
53. Podľa § 15 ods. 1 Branného zákona zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.
54. Podľa § 5 ods. 2 vety prvej Branného zákona branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6, ods. 1), dňom prevzatia.
55. Podľa § 6 ods. 1 Branného zákona osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v ktorom dovŕšia 17. rok, za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zákona o obrane štátu) bez ohľadu na vek, so svolením, potrebným podľa tohto zákona, dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky, ustanovené týmto zákonom a predpismi, vydanými na jeho vykonanie.
56. Podľa § 20 ods. 1 Branného zákona služobnou povinnosťou je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2).
57. Podľa § 20 ods. 2 písm. a) až g) Branného zákona vojenská činná služba zahrnuje: a) základnú službu (§ 27), b) náhradnú službu (§ 28), c) ďalšiu službu (§ 37), d) službu vojakov z povolania (§ 25, ods. 1), e) službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (§ 25, ods. 3), f) vojenské cvičenia (§ 39) a g) mimoriadnu službu (§ 46, ods. 1, § 47, ods. 1, § 49, ods. 2).
58. Podľa § 20 ods. 4 Branného zákona vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby.
59. Podľa § 25 ods. 1 Branného zákona vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.
60. Zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov
61. Podľa § 2 ods. 1 zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „zákon č. 76/1959 Zb.“) vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.
62. Podľa návetia § 2 ods. 2 zákona č. 76/1959 Zb. vojaci sú povinní zložiť prísahu.
63. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. ) Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.
64. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 76/1959 Zb., ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.
65. Podľa § 25 zákona č. 76/1959 Zb. služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.
66. Podľa § 37 ods. 1 vety prvej Branného zákona vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali ďalšiu službu.
67. Podľa § 37 ods. 2 písm. a) Branného zákona ďalšou službou sú povinní vojaci, ktorí vykonali základnú službu, ak boli na svoju žiadosť vzdelaní a vycvičení na náklad štátu pre službu vojakov z povolania alebo ak dostali na to štipendiá alebo aspoň čiastočnú náhradu študijných nákladov.
68. Podľa § 96 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 ministri národnej obrany a vnútra určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých týchto funkcií do doby zamestnania.
69. Podľa § 120 (Kategórie funkcií) ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.
70. Podľa § 120 (Kategórie funkcií) ods. 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
71. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203
ods. 1 a 2 SSP), na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktorého sa zúčastnili účastníci konania a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
72. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.
73. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie splnenia zákonných podmienok nároku žalobcu na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom primárnou požiadavkou žalobcu je, zaradiť obdobie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole v Žiline, v období od 01.08.1974 do 07.08.1976 do I. kategórie funkcií. Žalobca vychádza zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej služby povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné služby, bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou vojakmi, ktorá bola zaradená do I. kategórie služieb, a to napriek tomu, že rezortné ministerstvo obrany na základe príslušného zákona nevytvorilo register alebo zoznam funkcií zaraďovaných do I. kategórie funkcií. Žalobca má za to, že súdy majú rozhodovacou činnosťou odstrániť nespravodlivé posudzovanie činnosti žiakov prvých a druhých ročníkov vojenských stredných odborných škôl a pre účely určenia zníženého dôchodkového veku priznať im zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií.
74. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku s použitím ustanovení zákona o znížení jeho dôchodkového veku z titulu zaradenia časti pracovnej činnosti žalobcu do preferovanej I. kategórie funkcií ako vojaka z povolania, v nastolenej právnej otázke je potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom predpokladaného vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a z jeho intertemporálnych ustanovení ohľadom sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania.
75. Hoci zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 01.01.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia § 274 ods. 1 ZSP v znení účinnom od 01.07.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.06.2015 ich priznával do 31. decembra 2023).
76. Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby je nevyhnutné vychádzať zo znenia zákona, ktorý predmetné zvýhodnenia upravoval, resp. upravuje, t. j. nie je možné priznať viac nárokov, ako tejto osobe priznal všeobecne záväzný právny predpis upravujúci zvýhodnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, napr. znížením dôchodkového veku. Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (č. 100/1988 Zb.).
77. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňuje nárok na starobný dôchodok dovŕšením 57. roku veku života z titulu splnenia podmienok podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko splnil zákonom stanovenú podmienku doby odpracovanej v službe I. kategórie funkcií. Zároveň má za to, že splnil podmienku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko bol zamestnaný najmenej 20 rokov (vrátane štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ) v službe vojakov z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií (§ 14 ods. 2 písm. b/ až h/ ZSZ v spojení s § 14 ods. 4 ZSZ a § 129 ZSZ).
78. Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, so vznikom tohto nároku na zníženie dôchodkového veku je spojená ďalšia zákonná podmienka podľa § 174 ods. 2 ZSZ, a to trvanie služby I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999.
79. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov vyplýva medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že žalobca službu zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával do 31.12.1994, kedy zanikol jeho služobný pomer k ozbrojeným silám Slovenskej republiky na základe žiadosti žalobcu o končenie vojenskej služby.
80. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť ukončenia vojenskej služby žalobcu ako vojaka z povolania zaradenej v I. kategórii funkcií (dňa 31.12.1994) a vzhľadom na bez akýchkoľvek výnimiek uplatňované podmienky priznania nároku na zníženie dôchodkového veku podľa ustanovení § 174 ods. 1 písm. b) a ods. 2 ZSZ (trvanie služby zaradenej do I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999), nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci a jeho protizákonnému aplikovaniu na vyššie uvedené hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení. Na vyhodnotení relevantných skutočností v spojení s posúdením splnenia predmetných zákonných podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok nič nemenia ani okolnosti vyvolané reorganizáciou v Armáde SR v nadväznosti na spoločenské zmeny a na stratégie v ozbrojených silách štátu, predchádzajúce úkonu žalobcu v súvislosti so žiadosťou o ukončenie jeho vojenskej služby.
81. Keďže žalobca pristúpil na dobrovoľné ukončenie služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť a nebol prepustený, resp. uvoľnený zo služby z racionalizačných a organizačných dôvodov, ani zo zdravotných dôvodov predpokladaných ustanovením § 12 ods. 3 písm. d) a e) ZSZ, do úvahy prichádza už len posúdenie splnenia podmienok na zníženie dôchodkového veku u žalobcu podľa § 21 ods. 1 písm. c) ZSZ.
82. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou s poukazom na § 132 ods. 1 ZSZ napáda nedostatočné vysporiadanie sa s pojmom „ostatná služba“ a protizákonné nezhodnotenie doby štúdia žalobcu od 01.08.1974 do 07.08.1976 v I. kategórii funkcií Sociálnou poisťovňou, správny súd uvádza, že pre posúdenie doby výkonu služby žalobcu zaradenej v I. kategórii funkcií nie je možné vychádzať z nárokov upravených v ustanovení § 132 ods. 1 ZSZ, pretože ustanovenia tohto paragrafu zákona o sociálnom zabezpečení sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov od 1. júla 2002 nepoužijú. V tejto súvislosti len vo všeobecnej rovine správny súd dodáva, že i podľa písmena b) ustanovenia § 12 ods. 1 ZSZ, upravujúceho vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 57 rokov, ak vojak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch, muselo ísť o vojaka z povolania (návetie § 132 ods. 1 citovaného zákona).
83. Služba vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia.
84. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ v Žiline, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na predmetnej VSOŠ (august 1974 až august 1976), v zmysle účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie (zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975 a jeho vykonávacej vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, ako aj zákon č. 121/1975 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenských odborných stredných školách nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe predmetných zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórie funkcií.
85. Taktiež možno konštatovať, že podľa zákona č. 100/1988 Z. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 01.10.1988 do 01.01.2004, sporné obdobie prvých dvoch ročníkov štúdia na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonného splnomocnenia ministrom obrany Slovenskej republiky nebola činnosť žiakov vojenských odborných stredných škôl v spornom období štúdia zaradená do I. kategórie funkcií (§ 130 ods. 2 ZSZ). V kontexte s ustanovením § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZSP) je potrebné vychádzať z uvedeného právneho stavu, pokiaľ sa posudzuje nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcu v nadväznosti na požiadavku zohľadnenia jeho štúdia v prvých dvoch ročníkoch na VSOŠ.
86. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOŠ v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s
následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie.
87. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradenej do I. kategórie funkcií (§ 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).
88. Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom ( zákon č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t. j. na 1. januára roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. januára roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok (§ 5 ods. 2 a § 6 ods. 1 Branného zákona v znení účinnom do 31.12.1978, aj v znení do 01.01.1998), okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu (§ 6 ods. 1 Branného zákona).
89. Status vojaka definovalo ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá Branného zákona, podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené (§ 15 ods. 1) a mali služobnú povinnosť (§ 20). V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií.
90. Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 14 - 15 rokov, po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá ešte jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby (§ 15 ods. 1 Branného zákona).
91. Zároveň je potrebné konštatovať, že činnosť 14 až 16-ročných žiakov v prvých a druhých ročníkoch vojenských stredných odborných škôl nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb v zmysle ustanovení § 20 ods. 2 písm. a) až g) Branného zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania podľa ustanovení § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení § 24 ods. 1 a 2, § 25 zákona č. 76/1959 Zb. v spojení s § 25 ods. 1 Branného zákona. Vzhľadom na Branným zákonom stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOŠ mohli skladať prísahu až v 3. ročníku VSOŠ, t. j. v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života.
92. Žiaci VSOŠ až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania podľa § 24 ods. 1 a 2, § 25 zákona č. 76/1959 Zb. a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou podľa ustanovení zákona č. 76/1959 Zb. v spojení s § 25 ods. 1 in fine Branného zákona. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona (§ 20 ods. 1 a 2 v spojení s § 25 ods. 1 citovaného zákona). V tomto ohľade možno na základe vyššie uvedeného konštatovať, že žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej služby (§ 20 ods. 4 Branného zákona), a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.
93. Pokiaľ žalobca namieta zneužívanie detskej práce, obmedzovanie osobnej slobody žiakov a prísny režim pri ich výchove počas sporných dvoch ročníkov na VSOŠ, ako aj ich protizákonné ozbrojovanie a porušovanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov o zbraniach a strelive a Zákonníka
práce, správny súd uvádza, že tieto tvrdené skutočnosti nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu.
94. Rovnako možno konštatovať, že ozbrojovanie 14 až 16-ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania, nezakladali a ani v zmysle Branného zákona a zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov nemohli založiť služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií v zmysle § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, rozhodujúci.
95. Z uvedeného dôvodu nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žalobcom uvádzané stanovisko NS ČSSR sp. zn. Cpjf 46/77 zo dňa 10.10.1977, podľa ktorého súdy mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. kategórie, vo vzťahu k meritu tejto veci nemožno aplikovať.
96. Ohľadom listinných dôkazov zabezpečených žalovanou pre účely konania vo veci žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok, napr. aj žalobcom bagatelizovanej vierohodnosti odpovede Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. UFZ-40-10/2017 zo dňa 13.03.2017, správny súd uvádza, že žalovaná správne zabezpečila podklady pre rozhodnutie od orgánov sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, ktoré boli na výkon sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania a na vedenie predmetných evidencií určené zákonom (§ 114 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.), pričom o vierohodnosti nimi vedenej evidencie, pokiaľ nebol preukázaný skutkový opak, nemožno pochybovať.
97. S prihliadnutím na zistený skutočný stav veci žalovanou a na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že žalovaná sa riadne vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu a v súlade so zákonom o sociálnom poistení vyhodnotila správne každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy, nevybočiac z medzí zákona, a v súlade s účelom sledovaným sociálnymi zákonmi aplikovala hmotnoprávne ustanovenia § 274 ods. 1 ZSP a § 21 ZSZ a § 174 ods. 1 a 2 ZSZ pri posúdení splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok dovŕšením 57. roku z titulu zníženia jeho dôchodkového veku.
98. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).
99. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)