Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5CoP-49-2021.pdf
PDF · 100.78 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/49/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti o mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, bytom u matky, z rodičov: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., H. V. XX a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., D. X, o návrhu manžela matky D. A., nar. X.X.XXXX, bytom D., H. V. XX, v konaní zastúpený JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Farská 12, o osvojenie, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. septembra 2021 č. k. 10P/8/2020-180, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Levice) rozsudkom zo dňa 7.9.2021 č. k. 10P/8/2020-180 pri právnom posúdení podľa § 97 ods. 1, 2, § 99 ods. 1, 2, § 100 ods. 3, § 101 ods. 1, 2, § 102, § 104, § 105, § 106 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 a § 108 Zák. o rodine (ďalej iba „ZOR“) ako nedôvodný zamietol návrh navrhovateľa ohľadne osvojenia mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX.
2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (§ 52 Civilného mimosporového poriadku /ďalej iba „CMP“/).
3. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vo veci samej, v danej prejednávanej veci súd skúmal splnenie podmienok potrebných k vysloveniu osvojenia navrhovateľom vo vzťahu k mal. G.. V danom prípade ide o tzv. „sociálne rodičovstvo“, t. j. také, ktoré nie je založené na pokrvných zväzkoch, ale na spolužití v rodine založenej manželstvom rodiča s novým partnerom. Osvojením manželom rodiča dieťaťa sa sociálne rodičovstvo mení na právne rodičovstvo. Aj v prejednávanej veci je predpokladom vyslovenia osvojenia zistenie, že samotné osvojenie bude na prospech mal. dieťaťa a to nielen v súčasnosti, ale aj do budúcnosti. V konaní bolo zistené, že maloletému nechýba úplné rodinné prostredie a zároveň sa zúčastňuje aj výhod rezultujúcich zo spolužitia v spoločnej domácnosti a to jedného rodiča (matky) spolu s jej súčasným manželom.
4. Maloletý G. sa narodil z mimomanželského zväzku, v priebehu konania vedeného na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 11C/130/2009 bolo určené otcovstvo k tomuto dieťaťu určené súhlasným vyhlásením rodičov a konanie o určenie otcovstva tým bolo zastavené. Rozsudkom zo dňa 29.4.2010 č. k. 11C/130/2009-53 bol maloletý G. zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na toto dieťa v sume 30 eur od narodenia dieťaťa. Maloletý G. v súčasnej dobe navštevuje 8. ročník základnej školy, pričom z hodnotenia ZŠ vyplýva, že ide o žiaka nesústredeného, nekoncentrovaného so
špeciálnymi poruchami učenia. Z oznámenia psychiatričky MUDr. Meszárošovej vyplýva, že od februára 2013 bol maloletý v pedopsychatrickej liečbe pre poruchy správania, disharmonický vývoj. Bola u neho zistená hyperaktívna porucha správania s autistickými črtami.
5. Kolízny opatrovník navrhol podaný návrh zamietnuť. Poukázal na to, že maloletý od útleho veku nemal vedomosť, kto je jeho otcom. Matka na dieťa nepôsobila a nevytvárala priestor, aby si maloletý mohol vytvoriť s otcom vzťah, pričom o tom, že navrhovateľ nie je jeho biologickým otcom sa dozvedel náhodne, za nepríjemnej situácie. Matka s navrhovateľom už boli v rozvodovom konaní a napriek tomu, že návrh bol vzatý späť, svedčí to o narušení vzťahov v rodine. Poukázal na to, že otec o dieťa záujem javí, i keď dieťa navštevuje sporadicky, výživné uhrádza.
6. Zásadne nie je možné osvojiť dieťa bez súhlasu druhého rodiča. Nesúhlas, čo i len jedného rodiča s osvojením predstavuje prekážku pre osvojenie. Rodič svoj nesúhlas s osvojením nie je povinný odôvodniť, pričom súd nemôže prehodnocovať, či jeho postoj k osvojeniu je alebo nie je v záujme dieťaťa.
7. V danej veci bolo zo strany súdu prioritne skúmané, či otec ako nesúhlasiaci s osvojením, nespĺňa podmienky kvalifikovaného nezáujmu o dieťa, t. j. či jeho súhlas s osvojením je vôbec potrebný. Súhlas rodičov dieťaťa s jeho osvojením zákon nevyžaduje iba v prípadoch taxatívne uvedených v rámci ust. § 102 ZoR, pričom v danom prípade by prichádzalo do úvahy iba písmeno a/ ust. § 102 ZoR.
8. Osvojenie má zabezpečiť trvalé zlepšenie osobných a právnych pomerov dieťaťa. V tejto súvislosti nemožno stratiť zo zreteľa najvážnejší následok osvojenia, ktorý spočíva v strate doterajších rodinnoprávnych väzieb s biologickou rodinou. Každé dieťa má právo poznať vlastných rodičov a zároveň má aj právo na ich starostlivosť v zmysle čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Takisto má aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v zmysle čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa. V čl. 8 citovaného dohovoru sa uvádza právo každého subjektu na rešpektovanie svojho rodinného života. Z týchto ustanovení vyplýva záujem chrániť a posilňovať predovšetkým prirodzené rodinnoprávne vzťahy (väzby) a náhradné inštitúty využívať iba v tých prípadoch, keď s ohľadom na stav prirodzene právnych rodinných väzieb možno usúdiť, že je pre dieťa lepšie tieto väzby nezachovať a ponechať priestor pre vytvorenie väzieb s novou rodinou. Jednoznačne však biologické príbuzenstvo má prednosť pred osvojením.
9. Dokazovaním bolo preukázané, že po narodení mal. G. otec o svojho syna prejavoval záujem, navštevoval ho niekoľkokrát týždenne. Asi vo veku troch rokov tohto dieťaťa matka nadviazala vzťah s navrhovateľom, pričom maloletého spoločne vychovávali s vedomím, že jeho otcom je navrhovateľ, ktorú skutočnosť otec dieťaťa toleroval. Napriek tomu otec syna pravidelne navštevoval až do jeho nástupu do základnej školy a následne jeden až dvakrát ročne, čo nepoprela ani jeho matka. Mal. G. sa až v roku 2017 dozvedel, kto je jeho biologickým otcom. Matka jednoznačne neviedla mal. G. ku vzťahu k svojmu otcovi, neumožnila biologickému otcovi vytvoriť si s maloletým vzťah. Naopak, aktívne bránila, aby otec spolu so svojím synom trávili čas osamote a mimo jej domácnosti. Pri návštevách otca bola spolu s navrhovateľom prítomná, čo potvrdil aj maloletý. Otec dieťaťa nepoprel, že sa s mal. G. naposledy náhodne stretol na jeseň v roku 2020. Ďalej uviedol, že o syna prejavoval záujem, ako aj o stretnutia s ním prostredníctvom sms správ, resp. telefonicky, avšak bez odozvy zo strany matky. Aj keď matka popiera záujem otca o mal. G., tvrdeniam otca nasvedčuje i vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaní dňa 21.7.2020, na ktorom podanie návrhu z jeho strany odôvodnil tým, že mal. G. sa nechcel s otcom stretávať, resp., že nechce, aby ho otec nútil k nemu chodiť (súkromný znalecký posudok) a zároveň aj tvrdenie matky v tom smere, že otec chce, aby maloletý chodil do školy v Leviciach a chodil k nemu (súkromný znalecký posudok), ako aj vyjadrenie samotného maloletého, že otec sa s ním chcel stretávať. Skutočnosť, že otec mal. G. nepodal návrh na úpravu styku súdnou cestou, sama o sebe nedokazuje, že o svojho syna nejaví záujem. Záujem o dieťa sa nemusí vždy prejaviť osobným stretávaním, ale aj z iného konania rodiča musí byť jednoznačne zrejmé, že mu nie je ľahostajný osud dieťaťa.
10. Právo dať súhlas s osvojením nie je viazané na výkon rodičovských práv a povinností, pričom je chápaný ako osobitné právo každého rodiča. V danom prípade súd návrh navrhovateľa na osvojenie zamietol z dôvodu nesplnenia podmienky udelenia súhlasu otca s osvojením mal. G., keď dospel k záveru, že v prejednávanej veci je pre vyslovenie osvojenia mal. G. navrhovateľom súhlas zo strany otca potrebný. Aj v prípade nevyžadovania súhlasu otca s osvojením by podanému návrhu navrhovateľa
vyhovené nebolo, pretože sú dané pochybnosti o usporiadaných vzťahoch medzi navrhovateľom a matkou mal. dieťaťa, vychádzajúc zo závažných dôvodov podaného návrhu na rozvod manželstva, ktorý návrh v roku 2017 podala manželka navrhovateľa, t. j. matka mal. G.. Tieto dôvody podaného návrhu na rozvod manželstva sa týkali správania navrhovateľa voči mal. G., úmyselného protiprávneho konania navrhovateľa (priestupok), realizovaného zrejme v čase dekompenzácie psychiatrického ochorenia navrhovateľa.
11. Dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov a znaleckým posudkom (súkromným), ktorý mal preukázať vzájomný vzťah medzi navrhovateľom a mal. G. súd nevykonal, keď zistený skutkový stav považoval súd pre rozhodnutie postačujúci pričom ďalšie navrhovateľom navrhnuté dokazovanie by bolo nadbytočné a zároveň aj nehospodárne.
12. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnuté prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie vo veci, alternatívne, aby zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a vysloví osvojenie mal. G. B. navrhovateľom ako manželom matky. Podané odvolanie nie je snahou navrhovateľa nezmyselne napádať rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale ide o snahu navrhovateľa zachovať dieťaťu to, čo doposiaľ malo v rodine navrhovateľa, t. j. všestrannú starostlivosť, citovú a materiálnu saturáciu potrieb, ktoré od svojho biologického otca nemá ani v forme výživného. Navrhovateľovi je zrejmá zásada, že vo vzťahu k osvojeniu by mal byť favorizovaný vzťah založený na biologickom príbuzenstve, avšak cieľom favorizácie by malo byť udržiavanie predovšetkým takého vzťahu, ktorý existuje a má tendenciu sa rozvíjať. V prípade biologického otca ide o viac ako jednoročný nezáujem o maloletého a ľahostajnosť k jeho potrebám vrátane výživného. I zistený názor mal. G. odzrkadľuje faktický stav nezáujmu otca, kedy došlo k citovému odcudzeniu. Práve rodič mal. dieťaťa by mal podľa ZoR vyvíjať skutočnú snahu o vzťah k dieťaťu a nie naopak sa brániť tým, že on nič nebude a nemusí. Postoj otca v danej veci nie je vlastne nič iné, ako konanie v rozpore so záujmom dieťaťa a zároveň presne opisuje jeho charakterové vlastnosti. V rodine navrhovateľa má mal. G. vytvorené všetky predpoklady pre riadny duševný a psychický vývoj. Nezosúladením právneho a skutkového stavu sa podpisuje na psychike dieťaťa, pričom je potrebné tomuto dieťaťu dať domov a rodinu.
13. Súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal so znaleckým posudkom znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD., ktorá v závere svojho posudku označila osvojenie mal. G. ako celkový prínos pre psychiku tohto dieťaťa. Svojím postupom a rozhodnutím súd odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, čo zakladá odvolací a aj dovolací dôvod. Ako má navrhovateľ skutkovo a právne argumentovať, ak súd nedá odpovede na podstatné otázky nastolené v konaní. Za porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné v zmysle judikatúry ESĽP a ÚSSR považovať aj nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Porušením tohto práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007).
14. Povinnosťou súdu bolo v rámci dokazovania sa vysporiadať s predmetným znaleckým posudkom. Keď už súd ignoroval znalecký posudok PhDr. Halašovej, mal a mohol vykonať znalecké dokazovanie nariadené súdom. V prejednávanej veci ide o 14-ročného chlapca, ktorého názor vzhľadom na jeho vek a rozumové schopnosti súd zisťoval. Z výsluchu chlapca vyplýva, že aj on by si želal byť osvojený a k rodine sa vyjadril tak, že mamina s navrhovateľom sa chovajú k sebe dobre. Osvojením by sa pre neho nič nezmenilo, len priezvisko. Práve toto je dôkazom toho, že rodina navrhovateľa funguje a mal. G. má v nej pevné miesto. Každé dieťa má právo vyrastať v rodine a zaslúži si patriť do nejakej rodiny. Aj napriek želaniu 14-ročného chlapca popri splnení iných zákonných podmienok súd odmietol vysloviť osvojenie. Súd síce uviedol predmetné ustanovenia Dohovoru, avšak ho nesprávne aplikoval. Biologický otec nepreukázal v konaní vo vzťahu k podmienkam uvedeným v ust. § 102 ods. 1 písm. a/ ZoR fakticky nič. Biologickému otcovi stačil trucovito nedať súhlas a trápiť maloleté dieťa, pričom súd prvého stupňa takémuto nemorálnemu konaniu poskytne ochranu. V tomto smere mal súd prvého stupňa prihliadnuť predovšetkým na to, čo je najlepším záujmom mal. dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ten, v ktorom sa mu dostávajú všetky jeho potreby.
15. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že pevne verí a cíti zmenu rozhodnutia okresného súdu, ktoré z G. robí vlastne sirotu bez možnosti včlenenia sa do rodiny, v ktorej
žije od malička. Trhá jej srdce ako matke, keď sa jej 14-ročný syn opýta, či už bude osvojený jeho otcom
- navrhovateľom.
16. Podmienku, ktorú vyžaduje ust. § 103 ods. 1 ZoR považuje za splnenú, pretože mal. G. vyrastá spoločne s navrhovateľom od svojich troch rokov. V rámci odôvodnenia rozsudku sa súd zameral, resp. doslova zneužil to, že s manželom - navrhovateľom mali problémy. To bolo však pred niekoľkými rokmi, pričom v posledných rokoch sú vzťahy v ich rodine výborné.
17. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v rámci zákonnej lehoty pre podanie odvolania v zmysle § 362 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd dospel k záveru, že podané odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a rozhodol o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 101 ods. 1 veta prvá a druhá ZoR, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 102 ods. 1 písm. a/ ZoR, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka. 19. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu navrhovateľa týkajúceho sa osvojenia mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy posúdil dodržiac myšlienkový postup hodnotenia dôkazov v zmysle § 191 ods. 1 CSP, t. j. jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Následne prejednávanú vec aj správne právne posúdil podľa odcitovaných ustanovení ZoR (§ 100 a nasl. tohto zákona). Pri akceptovaní uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v ďalšom odkazuje na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 20. Na zdôraznenie správnosti odvolaním zo strany navrhovateľa napadnutého prvoinštančného rozsudku o zamietnutí jeho návrhu na osvojenie odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie k zaujatiu negatívneho (zamietajúceho) stanoviska vo vzťahu k podanému návrhu správne vychádzal zo špecifík prejednávanej veci. Napriek pozitívnemu stanovisku mal. G. k navrhovanému osvojeniu bola zo strany súdu akceptovaná celková genéza vzťahov otec versus mal. G. z ktorej vyplýva, že prirodzený otec toto dieťa (syna) pravidelne navštevoval až do jeho nástupu do základnej školy a neskôr jeden až dvakrát ročne, pričom uvedené matka potvrdila. Matka neviedla maloletého k vybudovaniu vzťahu so svojím prirodzeným (biologickým) otcom, naopak aktívnou formou bránila otcovi, aby so svojím synom mohol tráviť čas osamote, mimo domácnosti, v ktorej vyrastal a stále aj vyrastá. Pri realizácii návštev otca u svojho syna trvala na svojej osobnej prítomnosti, čo nakoniec vo svojej výpovedi potvrdil aj mal. G..
21. V rámci svojej účastníckej výpovede otec uviedol, že s maloletým sa náhodne stretol na jeseň v roku 2020, pričom prostredníctvom sms správ sa snažil o vzájomné stretnutia, avšak bez odozvy zo strany matky. Maloletý G. sa až v roku 2017 dozvedel to, kto je jeho skutočným otcom. Aj matkou, resp. navrhovateľom prezentované tvrdenia v tom smere, že jeho skutočný otec prejavil záujem o stretávanie s ním, resp. chce, aby navštevoval školu v Leviciach a potom sa s ním aj stretával, nasvedčujú o záujme otca vo vzťahu k mal. G.. K samotnému osvojeniu sa mal. G. vyjadril v tom smere, že vie čo tento pojem znamená, t. j. bol by dieťaťom navrhovateľa, pričom jeho osvojením by sa nič nezmenilo, okrem jeho priezviska.
22. K zamietnutiu predmetného návrhu ako nedôvodného do určitej miery prispeli aj vyhrotené zlé medzimanželské vzťahy medzi navrhovateľom a jeho manželkou (matkou mal. G.) v roku 2017 a najmä špecifikácia dôvodov požadovaného rozvodu manželstva matkou maloletého, spočívajúcich jednak v negatívnom sa správaní navrhovateľa vo vzťahu aj k mal. G. a jednak aj v nezodpovednom prístupe navrhovateľa k vlastnému zdravotnému stavu, kedy bol po vysadení liekov voči svojmu okoliu agresívny a mal aj samovražedné sklony. Aj napriek časovému odstupu takmer štyroch rokov od predmetného späťvzatia návrhu matkou na rozvod manželstva v novembri r. 2021 a matkou tvrdenou bezproblémovosťou ich manželského spolužitia v súčasnosti, nie je nad všetky pochybnosti možné prijať záver o bezproblémovosti vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a maloletým G.. V dôsledku uvedeného je potom potrebné aj zo strany odvolacieho súdu hodnotiť po skutkovej a aj právnej stránke za vecne správny záver prvoinštančného súdu ohľadne zamietnutia návrhu navrhovateľa na osvojenie mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX a to pre neudelenie súhlasu prirodzeného otca na osvojenie tohto mal. dieťaťa, pretože v danom prípade je tento súhlas potrebný (§ 101 ods. 1 veta prvá ZoR). Takisto je potrebné súhlasiť so zaujatým právnym záverom prvoinštančného súdu z hľadiska jeho skutkového aj právneho posúdenia, ktorý sa prejavil v tej konštatácii, že prirodzený otec mal. G., ktorý s navrhovaným osvojením vyjadril nesúhlas, nespĺňa ani podmienky kvalifikovaného nesúhlasu ustanovené v § 102 ZoR, pričom na danú prejednávanú vec sa vzťahuje iba nesplnenie podmienok v zmysle § 102 ods. 1 písm. a/ ZoR. Prejavom skutočného záujmu o dieťa podľa § 102 ods. 1 písm. a/ cit. zák. nemusí byť iba priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné počínanie rodiča, z ktorého je celkom zrejmé, že si rodič uchoval k dieťaťu rodičovský vzťah. Skutočný nezáujem rodiča o mal. dieťa musí byť zrejmý z jeho celkového postoja a vzťahu k dieťaťu. V danom prípade vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie správne skonštatoval nedôvodnosť podaného návrhu navrhovateľa, pretože neboli splnené podmienky udelenia súhlasu zo strany prirodzeného otca a takisto nebola splnená ani podmienka skutočného nezáujmu o maloleté dieťa v trvaní šesť mesiacov.
23. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
24. Záverom odvolací súd poznamenáva, že na elektronické podanie došlé odvolaciemu súdu dňa 7.3.2022 nebolo možné prihliadnuť, pretože k nemu došlo po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, ktorá v danom prípade navrhovateľovi uplynula dňom 24.11.2021. Takisto aj avizovaná doba neplnenia si vyživovacej povinnosti prirodzeným otcom predstavuje celkovo dĺžku štyroch a nie viac ako šesť mesiacov, ako to je uvedené v § 102 ods. 1 písm. a/ ZoR. Súd prvej inštancie sa v rámci odôvodnenia zmienil o vypracovanom súhrnnom znaleckom posudku, avšak pre nesplnenie zákonných podmienok pre osvojenie nebol z jeho strany dôvod v plnom rozsahu akceptovať jeho záver.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že nárok na ich náhradu nemá žiaden z účastníkov.
26. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).