Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17C-299-2015.pdf
PDF · 116.95 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/299/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská vesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 360 622 35, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: JQ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, v konaní o zaplatenie 7.975,06 Eur. s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7 975,06 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 08.07.2015 doručil žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 7.975,06 Eur a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval tým, že dňa 07.11.2001 žalovaný spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol svoje motorové vozidlo značky Š. Y. N.: O. XXXAF po ceste II/5565 v smere od Giraltoviec na Bardejov a v úseku medzi obcou Brezov a Lascov neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať a pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou nezvládol riadenie, s vozidlom sa dostal na pravú krajnicu v smere svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou narazil do železného zábradlia, pričom jeho spolujazdci M. B., Y. C. Q. A. C. utrpeli pri tejto dopravnej nehode škodu na zdraví. V čase dopravnej nehody bolo zistené u žalovaného požitie alkoholu 1,36 - 1,72 promile. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný porušením ustanovenia § 15 ods. 1 a § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. V čase dopravnej nehody bol žalovaný na základe právneho predpisu § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poistení v Slovenskej poisťovni, a.s. pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. Y. N.: O. XXXAF. Za spôsobenú škodu dopravnou nehodou z titulu zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka žalovaný zodpovedá ako vodič vozidla. Za žalovaného z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca vyplatil na základe predložených dokladov a zistenej výšky škody Sociálnej poisťovni náhradu škody, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok poškodenému M. B. za obdobie od 08.11.2012 do 07.11.2013 vo výške 3.941,14 Eur a za obdobie od 08.11.2013 do 07.11.2014 vo výške 4.033,92 Eur, spolu 7.975,06 Eur. Pričom bola zohľadnená spoluvina poškodeného 5 %. Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z tohto dôvodu má žalobca v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. nárok voči žalovanému na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho vyplatil. Za žalovaného vyplatil sumu 7.975,06 Eur, ktorú mu žalovaný doteraz neuhradil. Aktívna legitimácia žalobcu je daná v zmysle § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z.
2.Vo veci súd vydal platobný rozkaz 23.09.2015, ktorým uložil žalovanému, aby zaplatil žalobcovi 7.975,06 Eur a nahradil trovy konania vo výške 478,50 Eur alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor.
3. Žalovaný v 15 - dňovej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom namietal nedôvodnenosť uplatneného nároku, žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný podal odpor v súlade s vtedy platným § 172 ods. 1 OSP. Podaním odporu došlo k jeho zrušeniu a súd vo veci nariadil pojednávanie postupom podľa § 174 ods. 2 OSP. Žalovaný v písomnom podaní doručenom 16.10.2015 žiadal žalobu zamietnuť, postup žalobcu považoval za likvidačný, neprimeraný a podľa jeho názoru zmyslom a účelom uplatnenia regresnej náhrady nemá byť kompenzácia plnení vyplatených poisťovňou v prospech poškodeného, ale jednorazové uplatnenie voči poistenému. Je zrejmé, že takto bude nútený do budúcna opakovane poskytovať v prospech poškodených osôb jednotlivé plnenia, minimálne invalidný dôchodok v prospech poškodeného M. B., a preto je toho názoru, že nemôže byť do budúcna trestaný tým, že si žalobca bude od neho uplatňovať každý rok jednotlivé plnenia, ktoré vyplatil v prospech poškodených. V takomto prípade inštitút regresu voči poistenému stráca svoj zmysel a neplní účel. Takýto postup žalobcu pri vysporiadávaní práv a povinností zo zákonného poistenia je v rozpore s § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ako aj v rozpore s účelom právneho inštitútu regresu. Aj právny predchodca žalobcu Slovenská poisťovňa, a.s. v praxi uplatňovala § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. vo svojich vnútorných predpisoch tak, že regres chápala nie ako opakujúce sa plnenie, ale jednorazové plnenie so stanovenou maximálnou výškou regresnej náhrady poisťovne voči poistenému. Uplatnenie regresného nároku proti poistenému má plniť výchovný účel a nie existenčne ho ohroziť. Ustanovenie § 826 je k ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. a.) vyhlášky č. 423/1991 Zb. ustanovením, ktoré určuje mieru uplatnenia nároku na náhradu súm, ktoré žalobca vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poškodenému. Už len zo slovného spojenia, ktoré spočíva v práve na primeranú náhradu vyplýva, že nejde o náhradu celého plnenia. Regresný nárok žalobcu je neprimeraný a uplatňovaná suma je v rozpore so všeobecnou úpravou ustanovení § 826 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že v zmysle platnej právnej úpravy možnosť znížiť postihový nárok je výlučným právom žalobcu, ktorý jediný môže podľa vlastného zváženia taký postihový nárok znížiť. Predmetom žaloby je náhrada vyplatených súm podľa § 11 vyhlášky 423/1991 Zb., ktorý je osobitným nárokom poisťovne proti poistenému, ide o tzv. regres poisťovne, ktorý smeruje proti poistenému, za ktorého poisťovňa nahradila škodu zo zákonného poistenia. Toto regresné postihové právo poisťovne nemá povahu nároku na náhradu škody, nakoľko poisťovňa v zmysle neho uplatňuje nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, lebo za neho nahradila škodu poškodenému, preto nejde o nárok s charakterom nároku na náhradu škody a uvedené má význam v tom, že ani súd rozhodujúci o uplatnenom regresnom nároku poisťovne proti poistenému nemôže použiť zmierňovacie právo podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. Právo zmiernenia má len poisťovňa podľa ustanovenia § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. a je len na nej, či toto právo využije a v akom rozsahu. Takisto je nesprávne tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu je uplatnený v rozpore s ustanovením § 826 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia § 26 vyhlášky č. 423/1991 Zb. Aplikácia ustanovenia § 826 Občianskeho zákonníka je vylúčená, lebo platí špeciálne ustanovenie § 11 vyhlášky 423/1991 Zb. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je jedine poisťovateľ oprávneným subjektom v určení výšky požadovanej náhrady v zmysle ustanovenia § 11 vyhlášky 423/1991 Zb., pričom súd nemôže toto postihové právo moderovať podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka a nemôže ani posudzovať jeho neprimeranosť. Súd má len objektívne posúdiť, či sú dané základné predpoklady žalobcu, žiadať od žalovaného náhradu vyplatených súm v súlade s platnou právnou úpravou, pričom jediným limitujúcim faktorom pri uplatňovaní predmetného nároku je, že poisťovateľ nemôže voči poistenému uplatniť náhradu súm vo vyššom rozsahu ako sám poskytol plnenie za poisteného. Ak pri uplatnení nároku žalobca nevyužil svoje právo v zmysle zníženia uplatneného postihu podľa § 25 vyhlášky 423/1991 Zb., súd nemôže nahrádzať vôľu žalobcu a vnútiť mu zníženie uplatneného nároku, lebo takýto postup nemá oporu v platnom právnom poriadku. Ani osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného nie sú spôsobilé meniť a ovplyvňovať výklad relevantných právnych predpisov, nakoľko žalovanému je poskytnutá zákonná ochrana inými legálnymi nástrojmi, a preto ak by na tieto súd pri rozhodovaní prihliadal, učinil by tak v rozpore s platnou právnou úpravou a jeho rozhodnutie by bolo nesprávne. Žalobca ďalej poukázal nato, že voči žalovanému uplatnil ďalšou žalobou zo dňa 21.06.2016 nárok na náhradu vyplatených súm - dávky dôchodkového zabezpečenia vyplatené Sociálnou poisťovňou formou invalidného dôchodku poškodenému M. B. za obdobie od novembra 2014 do októbra 2015 vo výške 4.091,73 Eur, pričom toto konanie sa viedlo pod sp. zn. 29C/214/2016. Vo veci súd vydal 25.08.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť túto sumu a nahradiť trovy konania, pričom voči nemu žalovaný nepodal odpor a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.09.2016. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1M Cdo 3/2004 zo dňa 23.11.2004,
právny názor v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 653/2015, ako aj na najaktuálnejšie rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 17Co/23/2017, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov 9C/119/2012, na ktorý sa žalovaný vo svojej obrane odvolával.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalobcu i žalovaného, oboznámením sa s rozsudkom 2T/44/2002 OS Bardejov, spisom 14C/24/2010 OS Prešov a zistil tento skutkový stav:
6. Rozsudkom OS Bardejov zo dňa 17.01.2003 bol žalovaný B. R. uznaný vinným preto, že dňa 07.11.2001 v čase okolo 23:00 hodiny viedol pod vplyvom alkoholu s hladinou v rozpätí od 1,36 -1,72 promile alkoholu v krvi osobné motorové vozidlo značky Škoda Favorit, evidenčné číslo O. XXXAF po ceste T. v smere od Giraltoviec na Bardejov, kde v úseku cesty medzi obcou Brezov a Lascov (okres Bardejov) neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať a pri prejazde miernou ľavotočivou zákrutou nezvládol vedenie motorového vozidla, s ktorým sa dostal na pravú krajnicu svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou svojho vozidla narazil do železného zábradlia mosta, pričom spolujazdec M. B. utrpel úrazovú amputáciu pravej hornej končatiny, úrazovú zlomeninu tretieho až siedmeho rebra na ľavej strane, krvácanie do pohrudničnej dutiny, tržnopohmoždenú ranu čelovej temennej oblasti, otras mozgu ľahkého stupňa, pohmoždenie pravej ľadviny s krvácaním do moču, so znalecky predpokladanou dobou liečenia a PN do 08.02.2002, pričom od 08.03.2002 je trvale invalidný. Spolujazdec Y. C. utrpel trieštivú zlomeninu ľavej ramennej kosti, vykĺbenie vonkajšieho konca pravej kľúčnej kosti so znalecky predpokladanou dobou liečenia a PN do 08.02.2002, pričom reálne bol práce neschopný do 08.11.2002. Spolujazdec A. C. utrpel zlomeninu stehennej kosti vpravo, otvorenú zlomeninu čelovej kosti so znalecky predpokladanou dobou liečenia do 08.04.2002, pričom je liečený a práce neschopný doposiaľ. Ďalej došlo k poškodeniu vozidla majiteľa O. M., čím vodič B. R. svojim konaním porušil predpisy ustanovené v § 15 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách a z nedbanlivosti spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví a vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takýmto činom inému ublíženie na zdraví, čím spáchal trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 a 2 Trestného zákona a trestný čim ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona. Podľa § 229 poškodených M. B., Y. C. Q. A. C. a Slovenskú správu ciest Bratislava súd odkázal na občianskoprávne konanie.
7. Zo spisu 14C/24/2010 mal súd za preukázané, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 33.813,33 Eur s príslušenstvom a v spojení s rozsudkom Krajského súdu 11Co/51/2013 zo dňa 30.01.2014 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť 33.813,33 Eur s príslušenstvom, ktorým boli úroky za omeškanie. Krajský súd vo svojom rozhodnutí na strane 9 konštatoval, že na daný prípad je potrebné aplikovať vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola do 01.01.2002, keďže k nehode došlo 07.11.2001, ako to vyplýva z rozsudku OS Bardejov 2T/44/2002. Z tohto rozsudku je evidentné, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a z toho dôvodu, v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 423/1991 Zb. vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho žalobca vyplatil. Z dokazovania vyplynulo, že za žalovaného bola vyplatená celková náhrada 90.843,89 Eur, pričom na základe jeho žiadosti zo dňa 16.03.2009 žalobca rozhodol o častí vymáhania nároku upustiť a uplatňuje si len nárok na zaplatenie 30.000 Eur. Ak teda si žalobca uplatnil nižšie plnenie, zodpovedá potom jeho uplatnený nárok zásade proporcionality a primeranosti, a teda možno konštatovať, že ide o nárok oprávnený, v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. Uplatnená požadovaná suma 33.813,33 Eur oproti vzniknutému nároku 90.843,89 Eur zodpovedá 37%, pričom súd musel vziať do úvahy aj to, z akého dôvodu je regresná náhrada od žalovaného žiadaná, keďže škodu spôsobil po požití alkoholického nápoja, keď mu bol v krvi zistený obsah alkoholu vo výške 1,36 - 1,72 promile, lebo túto okolnosť nemožno nijakým spôsobom zľahčovať ani brať vôbec do úvahy.
8. Sociálna poisťovňa dňa 15.11.2013 vydala výzvu Č.. XX/XXXX tretej osobe na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok M. B. za obdobie od 08.11.2012 do 07.11.2013 vo výške 4.148,57 Eur a Listom z 18.12.2014 vydala ďalšiu výzvu č. XX/XXXX v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok M. B. za obdobie od 08.11.2013-07.11.2014 vo výške 4.246,23 Eur.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnou žalobou, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, rozsudkom OS Bardejov 2T/44/2002, výzvou z 15.11.2013, 18.12.2013, bankovými výpismi, listom zo 04.02.2015, platobným rozkazom, odporom proti platobnému rozkazu, rozsudkom OS Prešov 14C/24/2010 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 11Co/51/2013.
10. Žalobca si od žalovaného uplatňuje náhradu vo výške 7.975,06 Eur ako postihové právo z dôvodu, že žalovaný dňa 07.11.2011 spôsobil dopravnú nehodu, keď viedol motorové vozidlo Š. Y. N.: O. XXXAF na ceste v smere od Giraltoviec do Bardejova, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, nezvládol riadenie, dostal sa na pravú krajnicu v smere svojej jazdy, kde bočnou pravou časťou vozidla narazil do železného zábradlia, pričom jeho spolujazdci M. B.Č., Y. C. Q. A. C. utrpeli pri dopravenej nehode škodu na zdraví. U žalovaného v čase dopravnej nehody bolo zistené požitie alkoholu 1,36-1,72 promile. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný porušením ustanovenia § 15 ods. 1, § 4 ods. 3b zákona 315/1996 Z.z. V čase dopravnej nehody bol žalovaný poistený podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. v Slovenskej poisťovni pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Š. Y. N.: O. XXXAF. Žalovaný bol uznaný vinným v trestnom konaní vedenom na OS Bardejov 2T/44/2002, rozsudkom zo 17.01.2003 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom poškodený M. B., Y. C., A. C.Č. a Slovenská správa ciest, Bratislava boli odkázaný so svojimi nárokmi na občianskoprávne konanie.
11. Sociálna poisťovňa dňa 15.11.2013 vydala výzvu Č.. XX/XXXX, ktorou vyzvala žalovaného na dobrovoľné plnenie náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok pre M. B. vo výške 4.148,57 Eur za obdobie od novembra 2012 do októbra 2013- Z. Č.. XX/XXXX z 18.12.2014 na zaplatenie škody 4.246,23 Eur v súvislosti s výplatou dôchodkových dávok M. B. za obdobie od novembra 2013 do októbra 2014 vo výške 4.246,23 Eur. Žalobca uvedené nároky uhradil 02.01.2014 Sociálnej poisťovni vo výške 3.941,14 Eur a 15.01.2015 vo výške 4.033,92 Eur. Listom zo 04.02.2015 vyzval žalobca žalovaného na úhradu 7.975,06 Eur, ktoré vyplatil Sociálnej poisťovni ako ďalšie poistné plnenia podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 423/1991 Zb. Žalobca dňa 08.07.2015 doručil žalobu, ktorou si tento nárok 7.975,06 Eur uplatnil od žalovaného. Súd vo veci 23.09.2015 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému do 15. dní od jeho doručenia zaplatiť 7.975,06 Eur a nahradiť trovy konania alebo v tej lehote podal odôvodnený odpor. Žalovaný v 15. dňovej lehote od doručenia dňa 16.10.2015 doručil odpor, v ktorom žiadal zrušiť platobný rozkaz a nariadiť vo veci pojednávanie. Podaním odporu podľa vtedy platného OSP podľa § 174 ods. 2 došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.
12. Žalovaný žiadal, aby súd túto žalobu zamietol voči nemu. Mal za to, že regresná náhrada je osobitným a originálnym právom poisťovne, pri ktorej je potrebné uplatniť zásadu primeranosti pre každý prípad osobitne a podľa toho stanoviť výšku, lebo účelom poistenia zodpovednosti je ochrana poisteného, ktorý za týmto účelom platí poistné a regresný nárok má mať funkciu výchovnú, čiastočne represívnu, ale nikdy nie devastačnú a likvidačnú. Škoda, ktorú spôsobil žalovaný vznikla ešte za účinnosti vyhlášky č. 423/1991 Zb., účinnej do 30.09.2001 a v zmysle § 28 ods. 3 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, všetky práva a povinnosti Slovenskej poisťovne vzniknutej zo zákonného poistenia prešli od 01.01.2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom všetky práva a povinnosti v jej mene vykonáva v súčasnosti Alianz, slovenská poisťovňa, a.s. Žalobca by nemal sledovať komerčný záujem, ale primárnym záujmom bol štátny záujem prostredníctvom poisťovne, pri výkone regresných náhrad, pričom bol so stanovením hornej hranice regresnej náhrady. Postoj žalobcu je evidentne represívny, likvidačný a devastačný a takýto výkon práva nemôže mať ochranu zákona a nemôže mu byť priznaná ani právna ochrana. Na tunajšom súde v tom istom čase prebiehajú dve ďalšie konania tých istých účastníkov 14C/24/2010 a 15C/353/2014, kde bol 23.01.2018 vyhlásený rozsudok, podľa ktorého žalovaný bol zaviazaný zaplatiť sumu 2.260,47 Eur a v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu 1Cdo/204/2014 bola zohľadnená zásada primeranosti a proporcionality tak, že žalobcovi bola priznaná suma, ktorá zodpovedala 37 % vyplatenej sumy, ktorú uhradil žalobca Sociálnej poisťovni (ktorá vyplatila nároky poškodeným pri dopravnej nehode), keď v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že poisťovateľ mal svoje postihové právo primerane znížiť, v závislosti od osobných, zárobkových a majetkových pomerov poisteného a od okolnosti za ktorých došlo ku škode, lebo uplatnenie tohto nároku má plniť výchovný účel nie existenčne ohroziť poškodeného. Náhrada v zmysle primeranosti má byť prijateľná, únosná pre obe strany, pričom nesmie byť na úkor jednej z nich. Žalovaný zastáva názor, že v
danom prípade existuje medzera v práve, neexistuje konštantná judikatúra, čo spôsobuje nejednotnosť pri rozhodovaní všeobecných súdov v skutkovo obdobných prípadoch. Žalovaný podal na Ústavný súd ústavnú sťažnosť 25.10.2016 proti porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy SR, o ktorej Ústavný súd doposiaľ nerozhodol. Vzhľadom na každoročne uplatňované regresné nároky zo strany žalobcu, žalovanému nič neostane, iba podať návrh na osobný bankrot žalovaného, vzhľadom na jeho rodinné pomery, v takýchto výškach uplatňovaný regresný nárok znamená nemožné plnenie, ktoré nebude môcť nikdy splatiť.
13. Žalobca vo svojej písomnej replike poukazoval na to, že si uplatňuje nárok v zmysle platnej právnej úpravy, pričom možnosť znížiť postihový nárok je jeho výlučným právom, ktoré jedine sám môže uplatniť podľa vlastného zváženia. Tento nárok si žalobca uplatňuje podľa § 11 zákona 421/1991 Zb., pričom súd nemôže tento nárok znížiť, lebo nejde o náhradu škody v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka. Jeho nárok vyplýva z trestného rozsudku 2T/44/2002 OS Bardejov, pričom okolnosti týkajúce sa príčiny vzniku dopravnej nehody sú absolútne zrejmé z tohto rozhodnutia, že tomu tak bolo, pretože žalovaný požil alkoholické nápoje s hladinou v rozpätí 1,36-1,72 promile alkoholu v krvi a viedol motorové vozidlo, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, vedenie vozidla nezvládol, narazil do železného zábradlia mosta. Žalobca má nárok na náhradu súm, ktoré vyplatil z dôvodu spôsobenej škody, pričom vyhláška nevymedzuje, aby tak mohol urobiť len raz. Z logiky veci vyplýva, že v rôznych časových obdobiach a z rôznych príčin môžu vzniknúť nové nároky na náhradu škody, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou, a ktoré je poisťovateľ povinný plniť, ide o tzv. regres poisťovni, ktorý smeruje proti poistenému, za ktorého poisťovňa nahradila škodu zo zákonného poistenia, a toto regresné postihové právo poisťovne nemá povahu nároku na náhradu škody, preto ani súd rozhodujúci o tomto regresnom nároku nemôže použiť zmierňovacie právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Právo zmiernenia nároku má len poisťovňa podľa § 25 vyhlášky č. 423/1991 Zb. a je len na nej, či toto právo využije a v akom rozsahu. Je nesprávne tvrdenie žalovaného, že ním uplatnený nárok je v rozpore s § 826 Občianskeho zákonníka ako aj § 26 vyhlášky 423/1991 Zb. a že v tomto smere neexistuje konštantná judikatúra v skutkovo obdobných veciach. Vzhľadom nato, že vyhláška v ustanovení § 11 č. 423/1991 Zb. upravuje postihové právo poisťovateľa inak, kde je aplikácia § 826 Občianskeho zákonníka vylúčená a takýto právny názor vyslovil už aj vo svojich rozhodnutiach Najvyšší súd SR 1MCdo/3/2004 z 23.11.2004 ako aj II.ÚS 653/ 2015 a tiež KS Prešov v konaní 17Cdo/23/2017, ktorým zmenil rozsudok OS Prešov 9C/119/2012, na ktorý sa žalovaný vo svojej obrane odvoláva. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, je teda jedine poisťovateľ oprávnený subjektom v určení výšky požadovanej náhrady v zmysle § 11, pričom súd nemôže toto postihové právo moderovať podľa § 450 Občianskeho zákonníka a neposudzovať jeho neprimeranosť. Súd môže len objektívne posúdiť, či sú dané základné predpoklady žalobcu, žiadať od žalovaného náhradu vyplatených súm v súlade s platnou právnou úpravou, pričom jediným limitujúcim faktorom pri uplatňovaní predmetného nároku je skutočnosť, že poisťovateľ nemôže voči poistenému uplatniť náhradu súm vo vyššom rozsahu ako sám poskytol plnenie za poisteného. V prípade, ak by poisťovateľ žiadal nižšiu náhradu ako bolo reálne plnenie môže žalobu zamietnuť. Žalobca ďalej poukázal, že v konaní pod sp. zn. 29C/214/2016 OS Prešov uplatnil nárok na náhradu vyplatených súm - dávok dôchodkového zabezpečenia vyplatených Sociálnou poisťovňou formou invalidného dôchodku poškodenému M. B. za obdobie od novembra 2014 do októbra 2015 vo výške 4.091,73 Eur, pričom súd vydal dňa 25.08.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť toto plnenie a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 27.06.2016.
14. Na ústne pojednávanie konané dňa 06.06.2018 sa neustanovil žalovaný, ani jeho právny zástupca. Právny zástupca podaním z 01.06.2018 žiadal o zrušenie termínu a o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s inými pojednávaniami, ako aj z dôvodu pokračujúcej práceneschopnosti žalovaného, pričom však nepredložil listinné dôkazy, a to predvolania na súdne pojednávania, ktoré mali byť v kolízii s termínom tohto pojednávania a pokiaľ ide o dôvod na strane žalovaného, a to pokračujúca práceneschopnosť - z predloženého potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti z 20.04.2018 vyplýva, že žalovaný od uvedeného dátumu bol práceneschopný, pričom mal nariadené kontroly, posledná dňa 07.06.2018. Súd dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval za preukázaný na strane právneho zástupcu žalovaného a z tohto dôvodu vo veci konal.
15. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
16. Podľa § 4 ods. 3 písm. a), b) Zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, vodič nesmie a) požiť počas vedenia vozidla alkoholický nápoj ani užiť inú návykovú látku, b) viesť vozidlo bezprostredne po požití alkoholického nápoja alebo po užití inej návykovej látky, alebo v čase, keď by ešte mohol byť pod ich vplyvom. 17. Podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len „poistený“), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému a) na zdraví alebo usmrtením, b) poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci, c) vznikom inej majetkovej ujmy, pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak. 18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý a) spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. 19. Podľa § 25 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, od uplatnenia práva uvedeného v § 11, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/20010101> a 21 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/20010101> môže poisťovňa v odôvodnených prípadoch upustiť čiastočne alebo úplne. Z rovnakých dôvodov môže poisťovňa upustiť od vymáhania súm zvýšenia poistného podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/423/20010101>. 20. Podľa § 28 ods. 2, 3 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti. 21. Nárok žalobcu, tzv. postihové právo vyplýva z § 11 Vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorej účinnosť bola do 01.01.2002. K dopravnej nehode došlo 07.11.2001 ako to vyplýva z právoplatného rozsudku OS Bardejov 2T/44/2002, a preto sa aplikuje Vyhláška 423/1991 § 11 ods. 1 písm. a). Ide o nárok žalobcu voči žalovanému ako poistenému na náhradu plnenia alebo jeho časti, ktorú za poisteného platil žalobca ako poisťovateľ. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že za žalovaného bola vyplatená náhrada vo výške 7.975,06 Eur, a to od 02.01.2014, kedy žalobca vyplatil Sociálnej poisťovni náhradu za vyplatené invalidné dôchodky M. B. vo výške 3.941,14 Eur a dňa 15.01.2015, kedy vyplatila poisťovňa za žalovaného Sociálnej poisťovni 4.033,92 Eur.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile alebo návykovej látky alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo. Ak žalobca vyplatil za žalovaného sumu 7.975,06 Eur potom ide o nárok, ktorý je oprávnený v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a.) Vyhlášky 423/1991 Zb. vymáhať od žalovaného. Žalobca ako mieru primeranosti nevymáha úroky za omeškanie z tohto postihového nároku. Právo poisťovne domáhať sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodenému nie je odvodené od práva poistného, ktoré by na poisťovňu prešlo v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o priamy nárok poisťovne proti poistenému na základe poistného vzťahu, ktorý je upravený v § 11 Vyhlášky 423/1991 Zb. a v ktorom sú vymedzené podmienky, za ktorých poisťovňa môže takýto nárok žiadať. Ide o ustanovenie lex specialis v oblasti zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla oproti všeobecnej úprave zmluvného poistenia upraveného v § 788 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Nejedná sa o vzťah zodpovednosti za škodu, pričom nárok poisťovne voči škodcovi, t.j. žalovanému ako poistenému vzniká vyplatením poistných súm. Výška uplatnenej náhrady je limitovaná výškou vyplateného plnenia z dôvodu poistnej udalosti a je len na poisťovateľovi, či sa rozhodne uplatniť
náhradu všetkých vyplatených súm alebo podľa vlastného zváženia upustí čiastočne alebo úplne nebude žiadať nárok podľa Vyhlášky 423/1991 Zb. Súd nemôže moderovať výšku uplatneného nároku aplikáciou § 450 alebo § 726 Občianskeho zákonníka. Z vyššie uvedeného dôvodu súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods.1 C.s.p. Žalobca bol úspešný v konaní v plnej miere, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.