Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/19/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD. vo veci žalobkyne: V. Y., nar. X.X.XXXX, bytom C., J. H. X/X, zastúpenej Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nám. Slobody č. 10 proti žalovanému: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom C., J. H. č. X/X, zastúpený JUDr. Margaretou Polčíkovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené pred Okresným úradom Prievidza ako vlastníctvo žalovaného a ktoré sú zapísané v LV č. XXXX k.ú. C., byt na ulici C. č. XX, na 6. poschodí, vchod č. XX v celosti obytného domu č.s. XXXXX stojaceho na C-KN parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere 714 m2 a spoluvlastnícky podiel v pomere XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku a žiadala súd, aby vyporiadal spoluvlastníctvo tak, že prikáže nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalovaného. Žalobu zdôvodnila tým, že podľa výpisu z LV č. XXXX k.ú. C. je žalovaný vlastníkom bytu č. XX. Od roku 1991 žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka, majú spoločného syna W. Y.. Predmetnú nehnuteľnosť zakúpil žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2016 V XXXX/XXXX za kúpnu cenu 27.000,- eur. Tento byt zakupovali spoločne s úmyslom pre ich syna W. Y.. Žalobkyňa mala problém vziať si úver, tak sa jej žalovaný ponúkol, že úver si vezme na svoje meno, preto bol v kúpnej zmluve uvedený ako kupujúci, pričom tento úver mala splácať žalobkyňa. Úver bol poskytnutý Prima bankou Slovenska a.s. vo výške 24.000,- eur, 2.000,- eur na kúpnu cenu doložila žalobkyňa a 1.000,- eur doložil žalovaný. Predmetný úver splácala žalobkyňa v mesačných splátkach po 170,- eur, pričom od 1.1.2019 až do dnešného dňa splácal úver syn W.. Žalovaný na splátky úveru neprispel žiadnou finančnou sumou. Žalobkyňa so žalovaným uzavrela vzájomnú dohodu, že po splácaní úveru bude predmetný byt prepísaný na ich syna W.. Je toho názoru, že k predmetnému bytu sú spolu so žalovaným v podielovom spoluvlastníctve každý v 1/2 v polovici. V predmetnom byte býval syn W., tento z bytu odišiel a našiel si iné bývanie. Poukázala na to, že hodnota predmetného bytu je 40.000,- eur, pričom zostatok na úvere v Prima banke a.s. je 18.000,- eur. 2. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyni vo svojom vyjadrení k žalobe. Uviedol, že v žalovanom prípade nie je možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXX k.ú. C., pretože takéto podielové spoluvlastníctvo nikdy nevzniklo, a teda neexistuje. Poukázal na to, že uzavrel kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti s predávajúcim I. I. dňa XX.X.XXXX ako jediný kupujúci. Zmluva spĺňala všetky právne a formálne náležitosti, bola uzavretá v písomnej forme a pristúpila k nej aj právna skutočnosť v podobe vkladu do katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe zmluvy nadobudol vkladom do katastra nehnuteľností, pričom tento

vklad má konštitutívne účinky. Vlastnícke právo sa preukazuje listom vlastníctva, ktorý je písomným dokumentom, preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Listom vlastníctva sa preukazuje vlastník napr. na právne účely, pre potreby banky pri vybavovaní hypotekárneho úveru. Na liste vlastníctva, ktorý je relevantným podkladom preukazujúcim vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, je vedený ako výlučný vlastník. C. výpisu z LV č. A., k.ú. C. je vlastníkom bytu č. XX na 6. poschodí vo vchode č. XX obytného domu č. súpisné A. na ul. J. C. v C., stojaceho na parcele reg. CKN č. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 714 m2 v podiele 1/1, spolu so spoluvlastníckym podielom na podiele priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastníckym podielom na pozemku v podiele 3746/359616-in. Poprel konštatovanie žalobkyne, že je toho názoru, že k predmetnému bytu v LV č. XXXX k.ú. C. sú podielovými spoluvlastníkmi každý v 1, čo pokladá za absurdné. Je toho názoru, že neexistujú žiadne zákonné a právne predpoklady, ktoré by žalobkyňu oprávňovali na takéto tvrdenie. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe ničím nepreukázala vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Nebola účastníčkou kúpnej zmluvy, a teda právneho úkonu, ktorým by vlastníctvo nadobudla, a preto nie je vedená ani na liste vlastníctva ako podielová spoluvlastníčka. Nemá na nehnuteľnosti žiadny vlastnícky a právny nárok, nemá na základe čoho požadovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností. Napokon uviedol, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Predmetné nehnuteľnosti kúpil kúpnou zmluvou zo dňa 19.8.2016 od predávajúceho I. I., vklad povolený pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 29.9.2016 za sumu 27.000,- eur. Na časť kúpnej ceny vo výške 24.000,- eur čerpal úver v Prima banke, a.s., a sumu vo výške 3.000,- eur žalovaný vyplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov prevodným príkazom na účet predávajúceho, o čom priložil doklad o prevode tejto sumy z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., zo dňa 19.8.2016. Žalovaný nepokladá za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že zakúpil byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2016, a že mu žalobkyňa poskytla na kúpu bytu sumu 2.000,- eur. Ako dôkaz priložil príkaz na úhradu zo dňa 19.8.2016 zo Slovenskej sporiteľne, a.s. - prevod sumy 3.000,- eur a zmluva o úvere na bývanie

- Hypotéka č. XXXXXXXXXXXXXXXX medzi klientom C. M. a Prima Bankou, a.s., zo dňa 11.8.2016. Predmetný byt kupoval pre seba. Je toho názoru, že ak chcela žalobkyňa kúpiť byt pre W., mohla si vybaviť úver a kúpiť ho sama, alebo spolu so synom. V byte prerobil podlahy a syn, ktorý sa chcel osamostatniť, sa dohodol so mnou, že sa do neho nasťahuje. Syn súhlasil s tým, že všetky pravidelné mesačné poplatky súvisiace s týmto bytom, vrátane splátky úveru, bude uhrádzať sám. Jemu syn žiadne peniaze neplatil. Syn sa do bytu nasťahoval a všetko fungovalo tak, ak sme sa dohodli. V Prima banke a.s., popri zmluve o hypotéke, bol založený aj osobný účet na jeho meno, z ktorého mali byť sťahované mesačné splátky úveru. S týmto účtom však disponoval syn, ktorý mal k dispozícii aj bankomatovú kartu. Robil vklady na účet, platil si z neho nákupy v obchodoch, trvalé príkazy, výbery v bankomate a z účtu odchádzala aj pravidelná mesačná platba splátky úveru v sume 149,14 eur. Ja som v tom čase s účtom nijako nenakladal a nezasahoval do platieb a nekontroloval som ho. Až po odchode syna z bytu, keď som úver začal splácať ja, som tento účet od neho prebral. Keď som si teraz pre informáciu vyžiadal výpisy z účtu, zistil som, že žalobkyňa mesačne synovi na účet poukazovala 170,- eur. Syn si však aj sám pravidelne mesačne robil značné vklady na účet, a ako som uviedol, robil z neho aj výbery a uhrádzal platby. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že predmetný úver splácala ona od 15.12.2016 do 19.12.2018. To, že žalobkyňa posielala peniaze, bola dohoda matky so synom, ktorá išla mimo neho Trval na tom, že žalobkyňa peniaze poskytovala synovi, nie jemu. Poznamenal, že zaslaná suma nekorešponduje so sumou splátky úveru. Poukazovala ich na účet vedený síce na meno žalovaného, s ktorým však nakladal syn. Z toho vyplýva, že žalobkyňa finančne podporovala syna. Určite sa ale nedá povedať, že sa úver platil z jej peňazí, keďže na účte boli vždy aj synove peniaze a zostatok na účte bol každý mesiac vysoký, presahoval sumu splátky úveru. Ako dôkaz priložil výpisy z účtu v Prima banke, a.s., za niektoré mesiace. Žalovaný poukázal na to, že úver je vedený na neho a v prípade, že by sa syn časom rozhodol inak, musel by ho splácať žalovaný. Toto sa v súčasnosti aj stalo, pretože synova priateľka si kúpila byt a on sa odsťahoval za ňou. Úver z veľkej časti splatený nie je, čo žalobkyňa potvrdzuje, keď uvádza, že jeho zostatok je asi 18.000,- eur. 3. Podaním zo dňa 19.8.2021 žalobkyňa doplnila žalobu. Uviedla, že vzhľadom k tomu, že sú podieloví spoluvlastníci aj k inej nehnuteľnosti a to bytu v C., na ulici H. X/X, kde je takisto podaná žaloba na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde predmetný byt bude prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného, žalobu mení tak, že žiada, aby predmetný byt v C. na C. ulici č. XX bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, pretože v tomto byte žalovaný nikdy nebýval, býval v ňom len ich syn, pre ktorého byt kupovali a ona po rozhodnutí Okresného súdu Prievidza sp. zn. č. nebude mať kde bývať. Žiadala preto prikázať byt zapísaný na LV č. XXXX do svojho výlučného vlastníctva. Zároveň

navrhla, že z titulu úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva je povinná vyplatiť žalovanému sumu 11.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalovaný sa k doplneniu žaloby vyjadril podaním zo dňa 31.8.2021. Uviedol, že s doplnením žaloby nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Poukázal na to, že žalobkyňa nemá žiadny právny dôvod domáhať sa vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nemôže preto ani prevziať nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva s tým, že mu vyplatí sumu 11.000,- eur.

5. Podaním zo dňa 2.11.2021 sa žalobkyňa opätovne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného. Uviedla, že pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi účastníkmi. Poukázala na to, že tomuto svedčí aj skutočnosť, že pôvodne mala od I. I. predmetnú nehnuteľnosť- byt na C. ulici kúpiť ona, pričom realitnou kanceláriou H. G. bola vypracovaná kúpna zmluva zo dňa 14.6.2016, kde ako predávajúci je uvedený I. I. a ako kupujúca je uvedená žalobkyňa. Potom vzhľadom na okolnosti, realitná kancelária prepísala kúpnu zmluvu na žalovaného ako kupujúceho. Na predmetnom byte vymenila bezpečnostné dvere v hodnote 888,- eur, zárubňu, dvere, balkónové dvere, vonkajšie rolety na okne, čo všetko financovala z vlastných prostriedkov.

6. Písomným podaním zo dňa 17.3.2022 žalobkyňa oznámila, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť odpredal na základe kúpne zmluvy D. JUDr. Ing. W. K..

7. Na pojednávaní dňa 6.4.2022 žalobkyňa opätovne uvádzala, že predmetný byt kupovala spoločne so žalovaným pre spoločného syna W. Y., keďže dovŕšil 26 rokov. Boli dohodnutí, že úver si vezme žalovaný a ona so synom budú úver splácať. Potvrdila, že úver splácala do konca roka 2018. Po rozchode so žalovaným, uvedený úver splácal ich syn od januára 2019 do konca roka. Od januára 2020 začal splátky úveru splácať žalovaný, keďže syn sa odsťahoval za frajerkou. Uviedla, že nie je rozhodujúci list vlastníctva na založenie spoluvlastníckych vzťahov, ale prejav vôle v roku 2016.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, výpis listu vlastníctva č. XXXX k.ú. C., výpis z účtu Slovenskej sporiteľni a.s. V. Y., kúpna zmluva zo dňa 5.8.2016 uzavretá medzi I. I. ako predávajúcim a C. M. ako kupujúcim, list Advokátskej kancelárii žalovanému zo dňa 6.5.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 8.12.2020, platobný príkaz na úhradu zo dňa 19.8.2016 zo Slovenskej sporiteľne a.s. - prevod sumy 3.000,- eur, žiadosť o čerpanie úveru v Prima banke a.s. zo dňa 22.8.2016 vo výške 24.000,- eur, Zmluva o úvere na bývanie

- Hypotéka č. XXXXXXXXXXXXXXXXX medzi klientom C. M. a Prima bankou a.s., výpis z bankového účtu č. XXXXXXXXXXX vedený na meno C. M. v Prima banke a.s., doplnenie žaloby zo dňa 19.8.2021, vyjadrenie žalovaného k doplneniu žaloby zo dňa 31.8.2021, vyjadrenie žalobkyne zo dňa 2.11.2021, vzor neuzavretej kúpnej zmluvy medzi predávajúcim I. I. a kupujúcim V. Y. zo dňa 14.6.2016, vyjadrenie realitnej kancelárie zo dňa 2.8.2021, zápisnica o pojednávaní zo dňa 6.4.2022.

9. Podľa a , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

10. Podľa , , z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

11. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

12. Podľa : 1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 2) Z dôvodov hodných osobitného

zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. 3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

13. Od podania žaloby došlo k viacerým zmenám na uvedenom liste vlastníctva č. XXXX, t.j. došlo k prevodu vlastníckeho práva žalovaného na nového vlastníka: JUDr. Ing. W. K.. Úlohou súdu je vychádzať z údajov platných v čase rozhodovania súdu. Na základe uvedeného sa súd prednostne zaoberal vecnou legitimáciou v spore. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

14. V prejednávanej veci súd dospel k nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (citované z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

15. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala nároky titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom už zo samotného nároku jasne vyplýva, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje jeden z typických prípadov, kedy usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi vyplýva priamo z právneho predpisu. Zo znenia a 142 jednoznačne vyplýva, že ide o výlučne nárok podielových spoluvlastníkov, ktorí sa môžu domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Nakoľko žalobkyňa v čase rozhodovania súdu nie je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX k.ú. C., nie je aktívne vecne legitimovaná na uplatnenie tohto nároku. Nestačí, aby sa žalobkyňa subjektívne cítila byť podielovou spoluvlastníčkou, je potrebné, aby objektívne ňou bola. S poukazom na to, že žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná v spore, súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch W. Y., nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu by bolo nadbytočným a nemalo by význam pre rozhodnutie veci.

16. Na záver súd uvádza, že spoluvlastníctvo vzniká z tých istých právnych skutočnosti ako vlastnícke právo. Žalobkyňa nepreukázala vznik podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Svoje podielové spoluvlastníctvo odvodzovala od právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi I. I. ako predávajúcim a C. M. ako kupujúcim, dňa 5.8.2016 a od skutočnosti, že úver poskytnutý Prima bankou Slovenska a.s. na kúpu predmetného bytu splácala žalobkyňa v pravidelných mesačných splátkach od 15.12.2016 do 19.12.2018, v poslednom rade aj od dohody medzi ňou a žalovaným o založení spoluvlastníckeho vzťahu. Žalobkyňa do spisu založila aj kúpnu zmluvu na čl. 115, ktorá pôvodne mala byť uzavretá medzi I. I. ako predávajúcim a žalobkyňou ako kupujúcou, ale k uzavretiu zmluvy nedošlo. Keďže sa jedná o nehnuteľnosť musí byť uzavretá zmluva v písomnej forme. Žalobkyňa nepreukázala žiadnu písomnú formu zmluvy, ktorou by jej vzniklo podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Pri prevode vlastníckeho práva treba odlišovať dve fázy nadobudnutia. V prvej fáze dochádza k uzavretiu zmluvy, k vzniku obligačného vzťahu medzi scudziteľom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa. Zmluva je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. Žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 5.8.2016 preukázala právny dôvod vzniku vlastníckeho práva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. V druhej fáze k

perfektnej zmluve pristupuje ďalšia skutočnosť, ktorou je pri nehnuteľných veciach vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Prevod vlastníckeho práva sa uskutočňuje až zavŕšením druhej fázy. Žalobkyňa preukázala skutočnosť, že v prípade predmetnej nehnuteľnosti došlo k vkladu do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného. Tento vklad mal konštitutívne účinky, spôsobujúci následok, že sa tým nadobúda vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdí, že splácala úver na predmetnú nehnuteľnosť, pričom splácanie úveru nie je takou právnou skutočnosťou, ktorou by jej vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa nepreukázala ani právny dôvod (titul) vzniku podielového spoluvlastníctva ani spôsob (modus) nadobudnutia vlastníctva v prospech nej. Žalobkyňa poukazovala na to, že sa cíti byť podielovou spoluvlastníčkou v dôsledku dohody (ústnej) o založení spoluvlastníckych vzťahov medzi účastníkmi. K tomuto súd uvádza, že v danom prípade nestačí ústna dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov, nakoľko toto by bolo možné v prípade nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k novej veci, najmä k stavbe a teda pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb (R 16/1983). V danom prípade sa nejedná o novú vec - stavbu, lebo keby sa jednalo o novú vec, tak by sa do katastra zapisovala záznamom. Preto na danú situáciu nemožno použiť judikát R 16/1983, že by postačovala ústna dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov.

17. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni v celom rozsahu. O výške týchto trov bude rozhodovať súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v , .