Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-96-2018.pdf
PDF · 131.74 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/96/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: W. N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. Domov sociálnych služieb v Y., zast. opatrovníčkami: 1/ D.. X. N., CSc., bytom X. 47, XXX XX U., 2/ R.. Z. N., bytom Q. XX, XXX XX U., právne zast. Advokátskou kanceláriou Branislav Ujvári, s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 47 253 436 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o vrátenie neprávom vyplateného invalidného dôchodku, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2018, týkajúce sa Doc. X. N., CSc. a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2018, týkajúce sa PhDr. Z. N., takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2018, týkajúce sa Doc. X. N., CSc., podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/, g/ SSP zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. Rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. augusta 2018, týkajúce sa PhDr. Z. N., podľa § 191 ods. 1 písm. d/, f/, g/ SSP zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
III. Žalobkyniam p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 06.06.2011 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, ktorým zaviazala pani X. N., bytom X. XX, U., ako opatrovníčku právne nespôsobilej W. N., nar. XX.XX.XXXX, podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení zák.č. 310/2006 Z.z. (ďalej aj „ZSP“), v lehote do 30 dní vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, v celkovej sume 11.498,32 eur, upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu. V odôvodnení rozhodnutia, s odkazom na ust. § 236 ods. 1, § 227 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z., § 54 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. uviedla : „nakoľko ste nehlásili, že Vaše dcéry G., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX boli podľa rozsudku Okresného súdu v Bratislave III zo dňa 26.11.1996, zverené do osobnej starostlivosti starých rodičov N., vznikla Vám naviac vyplatená suma na invalidnom dôchodku, upraveného z dôvodu jediného zdroja príjmu. Nesplnením riadnej ohlasovacej povinnosti, že ste sa prestali starať o Vaše nezaopatrené dcéry G. a D., ktoré boli zverené do starostlivosti starých rodičov, sa invalidný dôchodok vyplácal vo vyššej sume z dôvodu úpravy jediného zdroja príjmu podľa § 54 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení platnom do 31. decembra 2003 a tým ste spôsobili, že sa invalidný dôchodok poskytol vo vyššej sume, ako patril.“
2. Sociálna poisťovňa uviedla, že v súlade s ust. § 112 ods. 4 a 6 zák.č. 461/2003 Z. z. rozhodla o znížení sumy invalidného dôchodku W. N. od 10.08.2010, a to na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava
III, zo dňa 26.11.1996, sp. zn. P 70/95, ktorým boli maloleté deti, N. G., nar. XX.XX.XXXX a N. D., nar. XX.XX.XXXX zverené do spoločnej výchovy a opatery starých rodičov, Doc. Dr. X. N. a Prof. Dr. A. N.. 3. Dňa 26.04.2018 vydala žalovaná rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0, v ktorom uviedla, že podľa ust. § X12 ods. 1 ZSP zrušuje rozhodnutie zo dňa 06.06.2011 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok v sume 11.498,32 eur za obdobie od 10.08.2000 do 09.08.2010. Jeho odôvodnenie pozostávalo z jednej vety: „uvedené rozhodnutie zrušujeme z dôvodu, že bolo nesprávne vydané.“ Adresát rozhodnutia je X. N., pre N. W., X. XX, U..
4. Toho istého dňa, 26.04.2018, vydala žalovaná ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 310/2006 Z.z., rozhodla o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, v celkovej sume 11.327,92 eur, ktorú je povinná vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia. V rozhodnutí, adresovanom rovnako ako predchádzajúce (X. N., pre N. W., X. XX, U.), žalovaná s odkazom na ust. § 236 ods. 1, § 227 ods. 3 ZSP, ust. § 54 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. a poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. P 70/95 zo dňa 26.11.1996 a nesplnenie riadnej ohlasovacej povinnosti konštatovala, že z dôvodu zverenia maloletých detí do starostlivosti starých rodičov, sa jej invalidný dôchodok vyplácal vo vyššej sume, ako patril, pretože nárok na úpravu invalidného dôchodku podľa ust. § 54 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. zanikol, nakoľko žiaden z rodinných príslušníkov už nebol odkázaný na jej invalidný dôchodok.
5. Rovnakého dňa bolo vydané aj rozhodnutie adresované: N. Z. J.. pre N. W., Q. XXXX/XX, U., ktorým podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 310/2006 Z.z., žalovaná rozhodla o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený invalidný dôchodok, upravený z dôvodu jediného zdroja príjmu, v celkovej sume 110,40 eur, ktorú je povinná vrátiť do 30 dní odo dňa doručenia. Žalovaná s odkazom na ust. § 236 ods. 1, § 227 ods. 3 ZSP, ust. § 54 ods. 2 zák.č. 100/1988 Zb. rozhodnutie odôvodnila rovnako ako vyššie uvedené, odkazom na nesplnenie riadnej ohlasovacej povinnosti a na rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. P 70/95 zo dňa 26.11.1996 o zverení maloletých detí do starostlivosti starých rodičov, čím zanikla ich odkázanosť na jej invalidný dôchodok.
6. Na základe odvolania žalobkyne, v zastúpení opatrovníčok, rozhodol Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, ktorý jedným rozhodnutím, adresovaným: Doc. X. N., CSc. pre W. N., X. XX, U. a druhým rozhodnutím, adresovaným: PhDr. Z. N. pre W. N., Q. XXXX/XX, U., odvolanie proti obom rozhodnutiam v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil. Poukázal v nich na odvolacie dôvody žalobkyne, v ktorých sa odvolávala na rozsudok Obvodného súdu Bratislava II sp.zn. Nc 803/92-34 zo dňa 17.01.1994, ktorým bola W. N. pozbavená spôsobilosti na právne úkony a ako opatrovníčka jej bola najprv ustanovená matka, Doc. X. N. a následne, rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp.zn. 8P 278/2009-12 zo dňa 23.03.2010, právoplatným dňa 28.04.2010, bola za opatrovníčku ustanovená PhDr. Z. N.. Ďalej žalobkyňa uviedla, že je trvalo umiestnená v Domove sociálnych služieb v Y., jej deti boli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp.zn. P 70/95 zo dňa 26.11.1996 zverené do pestúnskej starostlivosti starých rodičov a napadnuté rozhodnutia žiadala z dôvodu ich šikanózneho charakteru zrušiť.
7. V rozhodnutí ďalej s odkazom na ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. a ust. § 227 ods. 3 v znení zák.č. 555/2007 Z.z., ust. § 112 ods. 4 a 6 ZSP, poukázal na nesplnenie si ohlasovacej povinnosti o zverení maloletých detí do pestúnskej starostlivosti starých rodičov, ani prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky, čo malo za následok vyplácanie invalidného dôchodku vo vyššej sume ako patril. O znížení invalidného dôchodku po odpadnutí nároku na jeho úpravu podľa ust. § 57 zák.č. 100/1988 Zb. od 10.08.2010, rozhodla žalovaná právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.06.2010, pretože o tom, že deti žalobkyne boli zverené do pestúnskej starostlivosti starých rodičov, sa dozvedela až z dokladov doručených jej pobočke dňa 31.05.2010.
8. Konštatoval, že prostredníctvom opatrovníčky, Doc. X. N., CSc., sa žalobkyni dôchodok vyplácal v čase od 10.08.2000 do 09.05.2010 vo vyšších sumách, hoci v tomto období patril za jednotlivé obdobia podrobne rozpísané v prvostupňovom rozhodnutí, v sumách nižších. Za uvedené obdobie jej tak na invalidnom dôchodku vznikol preplatok v sume 11.327,92 eur.
9. Prostredníctvom opatrovníčky, PhDr. Z. N., sa žalobkyni dôchodok vyplácal v čase od 10.05.2010 do 09.08.2010 v sume 248,00 eur mesačne, hoci v tomto období patril iba v sume 191,20 eur a za uvedené obdobie jej tak na invalidnom dôchodku vznikol preplatok v sume 170,40 eur.
10. Generálny riaditeľ v odôvodnení rozhodnutia poznamenal, že žalobkyňa i jej opatrovníčky boli už v rámci predchádzajúcej rozhodovacej činnosti informované a poučené o podmienkach trvania nároku na úpravu jej invalidného dôchodku v zmysle ust. § 54 zák.č. 100/1988 Zb. Ich námietky označil za nespochybňujúce vecnú správnosť rozhodnutí.
II.
Žaloba
11. V žalobe proti týmto rozhodnutiam žalobkyňa v zastúpení opatrovníčok poukázala na svoj zdravotný stav, na to, že už od roku 1994 je pozbavená spôsobilosti na právne úkony a tiež na to, že jej matka nie je jej opatrovníčkou od 23.03.2010, napriek tomu žalovaná komunikovala s ňou a súčasná opatrovníčka PhDr. Z. N., sa o mnohých úkonoch a podaniach vôbec nedozvedela. Poukázala na napadnuté rozhodnutia, na rozhodnutia vydané už v roku 2011, z ktorých rozhodnutie zo dňa 02.03.2011 správny súd zastavil, keďže samotná žalovaná ho zrušila. Napriek tomu vydala v tej istej veci dňa 06.06.2011 ďalšie rozhodnutie, adresované Doc. X. N., CSc., v ktorom žiadala vrátiť sumu 11.498,32 eur od W. N., ktorej budú z invalidného dôchodku strhávať sumu 58,20 eur, pričom súdom ustanovená opatrovníčka PhDr. Z. N. (zo dňa 23.10.2010, čo bolo Sociálnej poisťovni riadne oznámené), nedostala vo veci žiadne oznámenie ani rozhodnutie. Sociálna poisťovňa jej začala neoprávnene sťahovať sumu vo výške 58,20 eur, dôsledkom čoho opatrovníčka PhDr. Z. N. túto sumu začala uhrádzať z vlastných zdrojov, pretože žalobkyňa nemala dostatok prostriedkov na úhradu pobytu v domove sociálnych služieb, kde je z dôvodu zdravotného stavu umiestnená. Túto sumu hradila až do doby, kedy samotná žalovaná po opakovanej korešpondencii (v roku 2013) s domovom sociálnych služieb uznala, že jej náklady na poskytovanie sociálnej služby vo výške 278 eur mesačne prevyšujú výšku jej veľmi nízkeho dôchodku, vo výške 211,30 eur. Opatrovníčka PhDr. Z. N. doplácala na jej dôchodok sumou 58,20 eur.
12. Doplnila, že Doc. X. N., CSc., nar. XX.XX.XXXX, sama potrebuje celodennú starostlivosť a dozor, už nie je jej opatrovníčkou a ani jej zdravotný stav jej nedovoľuje celkom správne posúdiť vec. Nemá oprávnenie sa vyjadrovať a už vôbec nie disponovať s dôchodkom žalobkyne. Z uvedených dôvodov nastala dňa 23.03.2010 zmena opatrovníka a v roku 2012 bolo súdu doložené aj lekárske svedectvo o nepriaznivom zdravotnom stave Doc. X. N., CSc. 13. Žalobkyňa, W. N. bola dňa 17.01.1994 Obvodným súdom Bratislava II. pod číslom konania Nc 803/92-34 pozbavená spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, a o tejto skutočnosti súd alebo štátny orgán, ktorý ju na súde zastupoval a ktorý má nesvojprávnych občanov v starostlivosti, zo zákona Sociálnej poisťovni zasiela rozsudok. V prípade zverenia detí do pestúnskej starostlivosti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny informuje Sociálnu poisťovňu a prax je taká, že ak aj k tomu nedôjde, tak pri žiadosti o výchovné Sociálna poisťovňa skúma pomery, teda žiada rozsudok súdu o určení výživného zo strany minimálne otca (žalobkyňa je slobodná a tak pri zverení detí do pestúnskej starostlivosti, bolo výživné súdom určené otcovi jej detí), ak by deti boli v osobnej starostlivosti matky a žiadala o výchovné k dôchodku - zvýšenie z dôvodu jediného zdroja príjmu. Ak je matka pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je prirodzené, že deti budú zverené do starostlivosti inej osoby a z rozsudku vidno, komu boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Žalovaná disponovala týmito vedomosťami a komunikáciu ohľadne výchovného s ňou (ako nesvojprávnou), mala okamžite zastaviť. Všetky úkony, ktoré vykonala už v období, kedy bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, sú neplatné. Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, že je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, že sa jej vypláca dôchodok do domova sociálnych služieb a teda nemá svoje deti v osobnej starostlivosti. Tiež mala k dispozícii kontrolné prehliadky zdravotného stavu - posudkových komisií, kde bolo uvedené, že deti nemá vo svojej starostlivosti. Pozbavením spôsobilosti na právne úkony bola ochránená pred finančnou ujmou, čo Sociálna poisťovňa nerešpektuje a ani to, že jej nemôžu vykonávať zrážky z dôchodku, pretože je umiestnená v domove sociálnych služieb a nemala by na úhradu za sociálnu služby. III. Vyjadrenia účastníkov
14. Vo vyjadrení zo dňa 23.11.2018, žalovaná poukázala na rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 06.06.2011, ktorým matke žalobkyne, ako súdne ustanovenej opatrovníčke, uložila podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ ZSP povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú časť invalidného dôchodku žalobkyne, upraveného z dôvodu jediného zdroja príjmu, a to za obdobie od 10.08.2000 do 09.08.2010 v celkovej sume 11 498, 32 eur, ktoré matka napadla opravným prostriedkom, o ktorom vedie Krajský súd v
Bratislave preskúmavacie konanie pod č. k. 5Sd/177/2012. V rámci uvedeného konania vydala žalovaná v intenciách námietok vznesených v opravnom prostriedku zo dňa 26.04.2018 nové rozhodnutia, v ktorých povinnosť vrátiť neprávnom vyplatenú časť invalidného dôchodku žalobkyne rozdelila na sumu 11.327,92 eur a na obdobie od 10.08.2000 do 09.05.2010, v ktorom bola oprávnená konať ako opatrovníčka matka W. N. a na sumu 170,40 eur za obdobie od 10.05.2010 do 09.08.2010, v ktorom bola oprávnená konať v mene žalobkyne konať sestra, PhDr. Z. N.. Tým boli nesprávnosti pôvodne vydaného rozhodnutia zo dňa 06.11.2011 odstránené. Toto rozhodnutie žalovaná podľa ust. § 112 ods. 1 ZSP ako nesprávne vydané zrušila, čím odpadol predmet súdneho preskúmavacieho konania, začatého podaním opravného prostriedku, a preto ho žalovaná navrhla zastaviť. Generálny riaditeľ, ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutia potvrdil a odvolania žalobkyne zamietol. Žalovaná v stručnosti zopakovala odvolacie dôvody a poznamenala, že k skutkovým a zákonným dôvodom, na ktorých sa predmetný nárok na vrátenie zakladá, žalobkyne neuviedli v odvolaní žiadne konkrétne námietky. 15. V doplňujúcom vyjadrení konštatovala, že v správnej žalobe, rovnako ako v odvolaní, žalobkyňa namietala nesprávny procesný postup žalovanej, ktorý vydaniu napadnutých rozhodnutí predchádzal, ale k meritu veci, t. j. k dôvodom zakladajúcim nárok na vrátenie neprávom vyplatenej sumy na invalidnom dôchodku žalobkyne, podľa ust. § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 461/2003 Z. z. nevenovala žiaden priestor a neuviedla žiadne relevantné argumenty. Poukázala na neoprávnené poberanie zvýšeného invalidného dôchodku zo strany žalobkyne v období od 10.08.2000 do 09.08.2010 a zopakovala postup a dôvody konania v súlade s uvedeným v napadnutých rozhodnutiach. 16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.03.2022 žalovanej vytkla stav administratívneho spisu, poukázala na dokumenty v spise založené, z ktorých je zrejmé, že žalovaná musela mať vedomosť o zverení detí do pestúnskej starostlivosti starým rodičom už pred rokom 2006, pričom uviedla, že o tejto podstatnej skutočnosti sa dozvedela až 31.05.2010. Namietla premlčanie práva žalovanej, najneskôr dňom 21.06.2009, čo znamená, že všetky vydané rozhodnutia sú nezákonné, z dôvodu rozhodovania o premlčanom nároku. Tiež poukázala na vydávanie a rušenie skôr vydaných rozhodnutí bez riadneho odôvodnenia a bez opory v zákone. Napadnuté rozhodnutia navrhla zrušiť a priznať právo na náhradu trov konania. IV. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
17. Správny súd na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobu, rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP, pričom dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí, pretože rozhodnutia žalovanej nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi v preskúmavanej veci. Správny súd preto rozhodnutia žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/, f/, g/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v prvom stupni na ďalšie konanie, podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 18. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 písm. c/ SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
21. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
22. Podľa § 227 ods. 1 písm. a/ zák.č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), poistenec a poberateľ dávky majú právo uplatniť si nárok na dávku a nárok na jej výplatu.
23. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ ZSP, poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia. Podľa § 227 ods. 2 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec a poberateľ dávky sú povinní plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
24. Podľa § 227 ods. 3 ZSP, poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
25. Podľa § 236 ods. 1 písm. a/ ZSP, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom. 26. Podľa § 236 ods. 1 ZSP, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak
a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
27. Podľa § 236 ods. 3 ZSP, právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní, počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.
28. Z ustanovenia § 2 zák. NR SR č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyplýva nevyvrátiteľná domnienka o znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov uverejnených v Zbierke zákonov. 29. Podaná žaloba je osobitným druhom správnej žaloby, v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP a patrí medzi ne aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je upravené aj v ust. § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmal rozhodnutie žalovanej a postup ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne, v celom rozsahu a to aj s ohľadom na možnosť žalobkyne, ako fyzickej osoby, meniť a dopĺňať rozsah správnej žaloby a jej dôvody až do rozhodnutia správneho súdu (§ 203 ods.1 SSP).
30. Predmetom preskúmavanej veci sú rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.08.2018, ktorými W. N., zbavenú spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Obvodného súdu Bratislava II, č.k. Nc 803/92-34 zo dňa 17.01.1994, právoplatným dňa 31.01.1994, žalovaná zaviazala na vrátenie neprávom vyplatenej upravenej sumy invalidného dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, ktorý jej bol pre nesplnenie oznamovacej povinnosti vyplácaný v období od 10.08.2000 do 09.08.2010 bez právneho dôvodu, keďže jej maloleté deti, G. N., nar. XX.XX.XXXX a D. N., nar. XX.XX.XXXX, boli rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III, sp. zn. P 70/95, zo dňa 26.11.1996, zverené do pestúnskej starostlivosti starých rodičov, Doc. Dr. X. N. a Prof. Dr. A. N..
31. Podľa § 117 ods. 4 zákona o sociálnom poistení príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo osobitný príjemca.
32. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na účely zákona o sociálnom poistení sa za príjemcu dávky považuje jej poberateľ. V prípade, že je poberateľ osobou nespôsobilou na právne úkony, je príjemcom dávky jeho zákonný zástupca, alebo súdom ustanovený opatrovník. Príjemca dávky má podľa zákona o sociálnom poistení povinnosť oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. V prípade, že si túto povinnosť nesplní a v dôsledku toho vznikne na dávke preplatok, je príjemca povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že preplatok na invalidnom dôchodku W. N., vznikol v dôsledku naviac vyplácanej sumy na invalidnom dôchodku v období od 10.08.2000 do 09.08.2010, upravenom z dôvodu jediného zdroja príjmu, titulom nesplnenia si oznamovacej povinnosti. Ustanoveným opatrovníkom právne nespôsobilej W. N., bola v čase vyplácania preplatku v období od 10.08.2000 do 09.05.2010 D.. X. N. CSc. a v období od 10.05.2010 do 09.08.2010 R.. Z. N..
33. Žalovaná ako vykonávateľ sociálneho poistenia môže podľa zákona o sociálnom poistení vyvodzovať zodpovednosť za vrátenie neprávom vyplatenej dávky v dôsledku porušenia notifikačnej povinnosti o skutočnostiach rozhodujúcich pre jej výplatu len voči príjemcovi dávky, a to aj v prípade, ak by neprávom vyplatenú dávku spotreboval jej právne nespôsobilý poberateľ. Ak sa zákonný zástupca poberateľa dávky zmení, nezaniká jeho zodpovednosť za porušenie notifikačných povinností voči Sociálnej poisťovni za obdobie, v ktorom vykonával zákonné zastupovanie osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, a to aj v súvislosti s dávkami vyplatenými v prospech opatrovanca vo vyššej miere ako patrili.
34. Korešponedencia žalovanej ako i napadnuté rozhodnutia smerovali k adresátom Doc. X. N. CSc. pre W. N. a PhDr. Z. N. pre W. N., ktorá bola v dotknutom období (a stále je v starostlivosti Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb, F., kam bol zrejme aj vyplácaný jej invalidný dôchodok). Z takéhoto označenia nie je zrejmé, kto je nositeľom povinnosti smerujúcej k žalovanej. Súd preto prisvedčuje dôvodnosti námietky žalobkyne vo vzťahu k stavu administratívneho spisu, ktorý definíciu podľa ustálenej judikatúry, ako úplný žurnalizovaný originálny zväzok listín, týkajúci sa veci, vrátane originálov dokladov nespĺňa vôbec a nie je z neho tak možné vôbec zistiť pre vec podstatné informácie, najmä kto bol poberateľom a kto príjemcom invalidného dôchodku a kto porušením povinnosti spôsobil preplatok na poskytovanej dávke.
35. Zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom poistení, viaceré povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon v rámci systému sociálneho poistenia povinnosti nielen ukladá, ale v prípade, ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje, ich dodržiavanie aj primerane vynucuje. V preskúmavanej veci žalovaná svoje rozhodnutia založila na neoznámení skutočností rozhodných pre poskytovanie invalidného dôchodku, upraveného z dôvodu jediného zdroja príjmu, a to, že maloleté deti žalobkyne boli zverené do pestúnskej starostlivosti starých rodičov.
36. Pre správne posúdenie veci je treba rozlišovať medzi vznikom povinnosti príjemcu dávky vrátiť neprávom vyplatenú dávku a medzi právom Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume. V prípade vydania rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku, sa Sociálna poisťovňa musí v odôvodnení dôsledne vysporiadať s tým, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky vyžadované v jednotlivých skutkových podstatách ust. § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Príjemcovi dávky možno uložiť povinnosť vrátiť neprávom vyplatené dávku (alebo jej časť) len v troch prípadoch: 1. Ak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila (písm. c/), kedy je príjemca povinný vrátiť dávku, ak konal so zámerom získať dávku, ktorá mu nepatrí. 2. V druhom prípade je príjemca povinný vrátiť dávku, ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom (písm. a/), t.j. príjemca je povinný vrátiť dávku, ak jeho opomenutím, spočívajúcim
v nesplnení povinnosti vyžadovanej zákonom, došlo k priznaniu dávky, ktorá mu nepatrila alebo k vyplácaniu vyššej dávky, ako patrila. 3. Najčastejším prípadom je nesplnenie notifikačnej povinnosti (písm. b/), kedy je príjemca povinný vrátiť dávku alebo jej časť, ak ju prijímal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
37. Z okolností preskúmavanej veci je zrejmé, že ide o posledný možný prípad, keď príjemca ani neopomenie svoju povinnosť, ani vedome nespôsobí, že sa dávka vyplácala neoprávnene alebo vo vyššej sume a ide v zásade o prípady, kedy dávka bola vyplácanou v dôsledku pochybenia na strane Sociálnej poisťovne.
38. V zmysle ust. § 227 ods. 3 ZSP, poistenec je povinný okrem iného preukázať (teda nielen ohlásiť, ale aj doložiť potrebnými dôkazmi) skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na výplatu dávky a jej sumy. Takouto skutočnosťou, je aj súbeh dávok, príplatok k dávke, jej úprava, resp. poberanie iného druhu dávky, keďže táto skutočnosť má vplyv na nárok na výplatu dôchodku a jeho sumu. Táto povinnosť vznikne poberateľovi dôchodku už ku dňu podania žiadosti o ďalší druh dôchodku, príplatku, resp. vzniku inej skutočnosti. Ust. § 184 ods. 5 ZSP ukladá žiadateľovi širokú zákonnú povinnosť, preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku a na jej výplatu, spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Napriek tomu, že platí domnienka o znalosti právnych predpisov, je zrejmé, že žiadateľ o dávku nemôže mať znalosti o tom, aké všetky skutočnosti je povinný preukazovať. Možno vyvodiť, že zákonodarca zaviedol úzus, že Sociálna poisťovňa spôsob preukazovania musí určiť, tzn. „naviesť“ žiadateľa k tomu, aby preukázal všetko potrebné. K uvedenému účelu slúžia tlačivá poisťovne, na ktorých sa žiadosti spisujú.
39. V prípade, že opatrovník osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony uvedie nesprávne údaje alebo neoznámi potrebné skutočnosti vôbec, nemôže poberateľovi (zastúpenému) vzniknúť povinnosť vrátiť dávku v zmysle § 236 ods. 1 písm. a/ alebo c/, do úvahy pripadá len ust. § 236 ods. 1 písm. b zákona č. 461/2003 Z.z. Naopak, povinnosť opatrovníka vrátiť dávku podľa § 236 ods. 1 písm. a/ ZSP môže vzniknúť len v prípade, ak opatrovník je zároveň príjemcom neoprávnenej dávky, v predmetnom prípade príjemcom upraveného invalidného dôchodku, ktorý bol vyplatený vo vyššej sume. Povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku alebo jej časť podľa § 236 ods. 1 písm. b/ ZSP sa vzťahuje najmä na prípady, keď príjemca dávky zámerne vedome nespôsobil vyplatenie neoprávnenej dávky, ani nezanedbal svoju zákonnú povinnosť. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje najmä na prípady, keď sa jedná o omyl na strane Sociálnej poisťovne, napr. že pri výpočte vychádzala z iných skutočností, aké existovali v rozhodnom čase. V takom prípade sa môže domáhať vrátenia dávky, ale len v prípade, ak príjemca vedel, alebo musel z okolností veci predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom. Ako už bolo uvedené, z administratívneho spisu, ale ani z napadnutých rozhodnutí, nie je možné tieto okolnosti bližšie zistiť, pretože spis ich neobsahuje. Nie je možné zistiť, kto je skutočným príjemcom dávky a kto má povinnosť ju vrátiť.
40. Skutočnosť, že žalovaná zo svojej vlastnej úradnej činnosti zistila sama, že invalidný dôchodok poukazuje vo vyššej sume, nie je bez právneho významu a má zásadný vplyv na beh premlčacej lehoty, keďže je potrebné rozlišovať medzi vznikom povinnosti príjemcu dávky vrátiť neprávom vyplatenú dávku a medzi právom Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume. Právo na vrátenie dávky sa premlčuje podľa § 236 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. V súdnej praxi je ustálený názor, že námietka premlčania nie je viazaná na určité štádium konania a účastník ju môže vzniesť kedykoľvek, teda aj v štádiu prieskumu správneho rozhodnutia v súdnom konaní na základe podanej žaloby. Námietky žalobkyne, vznesené na pojednávaní súdu a aj v jej poslednom vyjadrení, smerujú k popretiu vzniku práva žalovanej na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v dôsledku uplynutia subjektívnej lehoty troch rokov, keďže žalovaná musela mať už minimálne v roku 2006, a nie až 31.05.2010, keď sa z dokladov doručených pobočke mala dozvedieť, že deti žalobkyne boli zverené do pestúnskej starostlivosti starých rodičov. V administratívnom spise sa nachádza lekárska zápisnica z kontrolnej lekárskej prehliadky pani W. N. zo dňa 21.06.2006, kde v časti sociálna anamnéza je uvedené, že jej maloleté dcéry G. a D., boli zverené do výchovy starých rodičov N.
41. Sociálna poisťovňa pri svojom rozhodovaní o povinnosti vrátiť dávku, je povinná skúmať skutočnosť, či na strane príjemcu dávky boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 236 ods. 1 predmetného zákona, zakladajúce vznik povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť. Ako bolo vyššie uvedené, právo Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky sa však premlčuje s tým, že premlčaniu
v tomto prípade podlieha procesné právo Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky, t. j. právo uložiť príjemcovi dávky povinnosť vrátiť neprávom alebo v nesprávnej sume vyplatenú dávku alebo jej časť správnym rozhodnutím, ktoré je právnym titulom na jej vymáhanie. Premlčanie práva v sociálnych veciach znamená zánik procesného práva na vydanie individuálneho správneho aktu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo. Zákon o sociálnom poistení v § 236 ods. 3 totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania. V oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné podmienky pre premlčanie práva vrátiť dávku, a teda by stanovil i požiadavku vznesenia námietky premlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu práva na vrátenie dávky podľa Zákona o sociálnom poistení svojimi dôsledkami zodpovedá pojem preklúzie v súkromnom práve (napr. aj rozsudok NS SR sp. zn. 3 Szd 1/2010 zo dňa 07.12.2010).
42. Vo vzťahu k námietke premlčania, správny súd konštatuje, že žalobkyňa mala právo ju vzniesť až v súdnom konaní. Aj keď námietka v správnom konaní nebola vznesená, nebol to dôvod na to, aby sa premlčaním v správnom konaní správne orgány nezaoberali. Pri rozhodovaní bolo ich povinnosťou zaoberať sa nielen skúmaním splnenia podmienok ustanovených v § 236 ods. 1 ZSP, ale z úradnej povinnosti aj dôsledne skúmať plynutie tak subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej lehoty zakotvenej v ust. § 236 ods. 3 ZSP a až po skonštatovaní, že právo na vrátenie dávky nie je premlčané, následne vyhodnotiť, či došlo k naplneniu niektorej skutkovej podstaty uvedenej v ust. § 236 ods. 1 ZSP a uložiť žalobkyni povinnosť vrátiť naviac vyplatenú sumu invalidného dôchodku. Žalovaná a ani odvolací orgán sa však možnosťou premlčania tohto procesného práva vôbec nezaoberali.
43. Vo veciach rozhodovaných podľa ust. § 236 ods. 1 ZSP je žalovaná povinná prihliadať na premlčanie ex offo (t.j. bez uplatnenia námietky), a to aj vzhľadom na gramatický výklad § 236 ods. 3 ZSP, z ktorého vyplýva premlčanie práva na vrátenie dávky priamo uplynutím subjektívnej a objektívnej lehoty, bez podmienky vznesenia námietky premlčania. Pri posúdení tejto otázky žalovaná nepostupovala správne, keďže mala vedomosť o tom, že žalobkyňa je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, že sa jej vypláca dôchodok do domova sociálnych služieb a teda nemá svoje deti v osobnej starostlivosti. Tiež mala k dispozícii kontrolné prehliadky zdravotného stavu - posudkových komisií z roku 2006, kde táto skutočnosť bola uvedená. Rozhodnutie zo dňa 06.06.2011 bolo zrušené bez akéhokoľvek odôvodnenia a vychádzajúc z uvedeného, bolo zrejme vydané po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty. Následne vydané rozhodnutia v roku 2018, ktoré mali napraviť pochybenie v označení opatrovníka žalobkyne, voči ktorému mali rozhodnutia správne smerovať, tak boli vydané v lehote, kedy už došlo k zániku procesného práva žalovanej na vydanie rozhodnutia.
44. V ďalšom konaní, riadiac sa vysloveným právnym názorom správneho súdu, ktorým je žalovaná podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaná, bude jej povinnosťou podľa príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení dôkladne skúmať a posúdiť splnenie všetkých podmienok na vydanie rozhodnutia o uložení povinnosti žalobkyni, zastúpenej v dotknutom období opatrovníčkami (X. N. a Z. N. ) vrátiť naviac vyplatený preplatok dávky na invalidnom dôchodku, ako jediného zdroja príjmu, pričom prioritne posúdi otázku premlčania práva na vrátenie naviac poskytnutej dávky neprávom.
45. Správny súd na základe vyššie uvedenej argumentácie napadnuté ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu podľa ust. § 191 písm. d/, f/, g/ SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Nové rozhodnutie bude v zmysle ust. § 209 ods. 3 ZSP povinný riadne odôvodniť, uviesť ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bola žalovaná vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.
46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).