Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-79-2019.pdf
PDF · 218.78 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XA, XXX XX D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Matúš Hrib, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Maruščák, so sídlom Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Protinávrh zamieta.
III. Stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 11.12.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že do jej vlastníctva patrí stavba garáže a skladu, ktorá stavba je neoprávnenou a aj nepovolenou a nie je evidovaná ani v katastri nehnuteľnosti (ďalej len „sporná garáž“) a ktorá je postavená na žalobkyni vlastnícky patriacej parcele CKN XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 54 m2 (ďalej len „sporná parcela“), ktorú spornú parcelu žalobkyňa nadobudla titulom daru od svojich rodičov aj spolu s parcelami CKN XXX a CKN 653/2 – zastavaná plocha a nádvorie a s na nej postaveným rodinným domom so súpisným č. 54/5, všetky sa nachádzajúce v katastrálnom území I. a evidované Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) na LV XXXX, a to so súčasnou povinnosťou žalobkyne za túto spornú garáž vyplatiť žalovanému ako jej vlastníkovi sumu 2 000,- Eur.
Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na v súčasnosti už jej vlastnícky patriacej spornej parcele (CKN XXX/X), ešte v roku 1988 manželia J. (K. L. J. a A. J.), ako bezprostrední susedia právnych predchodcov žalobkyne (t.j. rodičov žalobkyne), svojpomocne postavili spornú garáž a to bez stavebného povolenia, teda išlo o nepovolenú stavbu a takisto išlo o stavbu neoprávnenú, pretože bola postavená na spornej parcele bez súhlasu rodičov žalobkyne, ako v tom čase vlastníkov tejto spornej parcely. Manželia J. totižto vlastnili so spornou parcelou susediace nehnuteľnosti evidované katastrálnym úradom na LV XXXXX (ďalej len „susedné parcely“). Podľa žalobkyne, keďže jej právni predchodcovia (t.j. jej rodičia) mali s manželmi J. dobré vzťahy a manželia J. si uvedomovali, že spornú garáž postavili na im nepatriacej spornej parcele, snažili sa spor urovnať, o čom mal mať vedomosť aj syn manželov J. a to K. M. J., avšak k usporiadaniu týchto vzťahov nedošlo v dôsledku náhlej smrti manželov J.. Podľa žalobkyne manželia J. cit. „... sa počas svojho života snažili kompenzovať túto nezákonnosť protiplnením, resp. navrhovali, aby si rodičia žalobkyne predmetnú stavbu zobrali.“
Žalobkyňa ďalej uviedla, že v roku 2013 sa žalovaný stal z jej neznámych dôvodov vlastníkom susedných nehnuteľností a v tej spojitosti užíva aj spornú garáž postavenú na jej vlastnícky patriacej spornej parcele a spolu so spornou garážou tak protiprávne a bez jej súhlasu užíva aj spornú parcelou a keďže žalovaný nereagoval na jej výzvy na odstránenie tejto spornej garáže zo žalobkyni patriacej spornej parcely a to aj napriek tomu, že žalovaný cit. „... resp. jeho zástupca – otec...“ bol upozornený aj rodičmi žalobkyne, aby stavbu spornej garáže odstránil, avšak dohoda nebola s nim možná, najmä cit. „... vzhľadom na obzvlášť arogantnú komunikáciu zástupcu žalovaného...“, žalobkyňa podala na stavebnom úrade Bardejov (ďalej len „stavebný úrad“) návrh na vypratanie neoprávnenej stavby spornej garáže cit. „... ktorá nie je vo vlastníctve nikoho...“, z jej patriacej spornej parcely, na základe čoho stavebný úrad rozhodnutím sp. zn. ŽP-2017/05127 zo 16.11.2017 povolil odstránenie stavby spornej garáže, s odstraňovaním ktorej žalobkyňa, resp., jej otec aj začal, avšak neskôr z dôvodu sťažnosti žalovaného, ju stavebný úrad ústne požiadal o prerušenie týchto búracích prác z dôvodu neistého vlastníctva k stavbe spornej garáže. Žalobkyňa žiada podanou žalobou vysporiadať vzťahy medzi ňou ako vlastníčkou spornej parcely na jednej strane a žalovaným ako vlastníkom spornej garáže v zmysle § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalobkyňa uvádza, že prvý spôsob tohto usporiadania vzťahov a to je nariadenie zbúrania spornej garáže na náklady stavebníka by bolo nehospodárnym, hoci už aj v minulosti právny predchodca žalobkyne s tým započal, avšak žalobkyňa ako vlastníčka spornej parcely zmenila názor, pretože odstránením spornej garáže by musel byť odstránený aj hraničný plot na spornej parcele a žalobkyňa môže a chce spornú garáž využiť, preto má žalobkyňa za to, že vhodným sa javí byť druhý spôsob usporiadania vzťahov medzi ňou a žalovaným a to, aby táto stavba spornej garáže bola prikázaná za náhradu do vlastníctva žalobkyne a žalobkyňa by bola zaviazaná vyplatiť žalovaného sumou 2 000,- Eur. Súčasne žalobkyňa uviedla, že hodnotu jej vlastnícky patriacej spornej parcely, vzhľadom na to, že cena parcely v danej lokalite za 1 m2 je 200,- Eur až 250,- Eur, pri výmere 54 m2 odhaduje na sumu 10 800,- Eur až 13 500,- Eur, čo značne prevyšuje hodnotu spornej garáže. Súčasne žalobkyňa uviedla, že v tom dôsledku, že žalovaný neoprávnene užíva jej vlastnícky patriacu spornú parcelu, sa za 5 rokov bezdôvodne obohatil o sumu cca 3 600,- Eur až 4 500,- Eur.
Prílohou žaloby boli: Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, obec I., k.ú. I. vedené LV XXXX a C. XXXXX; list J. N. adresovaný K. L. J. z 09.08.1993; rozhodnutie stavebného úradu č.k. ŽP-2017/05127 zo 16.11.2017 a mapa vygenerovaná z portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR - pohľad situačné umiestnenie spornej parcely.
Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 02.03.2020 uviedol, že s návrhom žalobkyne ohľadom vysporiadania ich vzájomných vzťahov k stavbe spornej garáže nesúhlasí a predkladá svoj protinávrh, ktorý lepšie zohľadní reálne využívanie spornej garáže ako aj spornej parcely na ktorej je garáž postavená s tým, že súčasne tento protinávrh v prípade súhlasu žalobkyne považuje za návrh na uzavretie mimosúdnej dohody. Žalovaný podotkol, že spornú garáž, ktorá je postavená na žalobkyni patriacej parcele CKN XXX/X, získal na základe kúpnej zmluvy z 15.03.2013 a v znení jej dodatku č. 1 z 15.03.2013, keďže táto sporná garáž bola príslušenstvom k hlavnej stavbe a to k rodinnému domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele CKN XXX/X. Od tej doby žalovaný túto spornú garáž užíva v dobrej viere, že je jej vlastníkom, keďže predávajúcim, ktorí boli jej stavebníkmi za ňu zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Žalovaný nepoprel spornosť užívania žalobkyni patriacej spornej parcely CKN XXX/X, ale nesúhlasí s tým, že by nemal ochotu s ňou sa dohodnúť. Uviedol, že si dal vypracovať znalecký posudok č. 78/2018 z 15.10.2018 znalcom z odboru stavebníctva a hodnoty nehnuteľností K. A. C., ktorý určil hodnotu spornej garáže na sumu 9 935,20 Eur, preto žalovaný uviedol, že nemôže súhlasiť s jej odkúpnou cenou navrhovanou žalobkyňou v sume 2 000,- Eur, pričom znalec určil aj cenu žalobkyni patriacej spornej parcely CKN XXX/X na sumu 51,39 Eur/1m2, čo pri jej celkovej výmere 54 m2 činí sumu 2 775,06 Eur. Uviedol, že aj napriek takto znalecky určenou hodnotou spornej parcely, je žalovaný v zmysle svojho protinávrhu ochotný žalobkyni zaplatiť za túto spornú parcelu oveľa viac a to až 180,- Eur/1m2, t.j. celkovo je jej ochotný zaplatiť za túto spornú parcelu sumu 9 720,- Eur a tiež je ochotný zaplatiť jej aj náhradu za užívanie tejto jej spornej parcely a to vo výške 12,- Eur/1m2/za rok, t.j. pri 54 m2 výmery za 5 rokov užívania, je ochotný jej zaplatiť sumu 3 240,- Eur, t.j. žalovaný je ochotný zaplatiť žalobkyni za odkúpenie spornej parcely a za jej užívanie sumu 12 960,- Eur. Uviedol, že za celú dobu jeho vlastníctva spornej garáže je ochotný zaplatiť žalobkyni náhradu aj za užívanie jej vlastnícky patriacej spornej parcely CKN 658/5, na ktorej je táto sporná garáž postavená, pretože si uvedomuje, že nemá k tejto spornej parcele vlastnícke právo a s jej vlastníčkou nemá uzatvorenú ani žiadnu nájomnú zmluvu a nemá k spornej parcele ani iný právny titul, na základe ktorého by ju mohol užívať. Priznal, že stavba spornej garáže je podľa § 135c Občianskeho zákonníka stavbou neoprávnenou, ktoré
ustanovenie reguluje úpravu vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby na ňom postavenej a ktorý umožňuje tri spôsoby riešenia týchto vzťahov, ktoré však pre súd nie sú záväzné, pokiaľ ide o prvý spôsob a to odstránenie stavby na náklady stavebníka, žalovaný má za to, rovnako ako žalobkyňa, že toto by bolo neúčelné, pretože ide o najprísnejší spôsob usporiadania týchto vzťahov, ktorý sa má použiť iba výnimočne, keď vlastník neoprávnenej stavby bol nedobromyseľný, zatiaľ čo žalovaný bol dobromyseľný, keďže stavbu spornej garáže nadobudol v dobrej viere, bez upozornenia právneho predchodcu, od ktorého ju kúpil a navyše tento spôsob usporiadania vzťahov je neekonomický a neúnosný. Pokiaľ ide o ďalší spôsob a to prikázanie neoprávnenej stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, žalovaný má za to, že v danom prípade by mal súd zohľadňovať reálnu trhovú hodnotu spornej garáže. Posledným spôsobom na usporiadanie týchto vzťahov je aj iné usporiadanie týchto vzťahov, pričom podľa žalovaného, jednou z týchto iných možností by mohlo byť aj prikázanie opačne stavenej parcely do vlastníctva stavebníka neoprávnenej stavby za finančnú náhradu a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1090/2000 zo 06.12.2001, ako aj na rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp. zn. 11 C 86/2007, pričom práve tento tretí spôsob usporiadania vzťahov žalovaný navrhuje, ktorý by v súvislosti s existujúcim reálnym užívacím stavom spornej garáže a spornej parcely, bol podľa žalovaného spravodlivý a odôvodnený. V zmysle uvedeného protinávrhu tak teda žalovaný navrhol, aby sporná parcela CKN XXX/X bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva s jeho povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 12 960,- Eur. K vyjadreniu žalovaného boli pripojené: znalecký posudok č. 78/2018 vypracovaný K. A. C. so stavom ku dňu 02.10.2018; kúpna zmluva uzavretá 15.03.2013 medzi K. M. J. v zastúpení jeho otcom Ing. Viliamom Jančíkom ako predávajúcim na jednej strane a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej, spolu s jej dodatkom č. 1 taktiež z 15.03.2013 a so splnomocnením na predaj udeleným K., M. J. svojmu otcovi K. L. J..
Žalobkyňa vo svojom vyjadrení (replika), doručenom okresnému súdu 17.04.2020, k stanovisku žalovaného uviedla, že nesúhlasí s protinávrhom žalovaného a navrhuje, aby bolo vyhovené jej žalobe, keďže žalovaným navrhovaný spôsob vyporiadania by jej odňal vlastnícke právo k spornej parcele, ktoré právo k jej užívaniu je viac ako 30 rokov porušované. Taktiež žalobkyňa rozporovala žalovaným predložený znalecký posudok s tým, že ceny pozemkov v centre Bardejova sú päť až šesťnásobne vyššie a aj hodnota spornej garáže nezodpovedá realite s prihliadnutím na jej vek, ako aj s ohľadom k tomu, že nie je legalizovaná, ktorej legalizácia si vyžiada ďalšie náklady; žalobkyňa podotkla, že predloží vlastný znalecký posudok.
V doplňujúcej replike žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zopakovala, že nesúhlasí so žalovaným navrhovaným spôsobom usporiadania ich vzťahov, ktorý spôsob usporiadania zákon ani nepozná. Podotkla, že spornú parcelu CKN XXX/X nadobudla darom od svojich rodičov, pričom hlavne jej otec O. N. sa snažil s K. L. J. dohodnúť sa na riešení danej situácie, čo bolo aj zo strany K. J. otcovi žalobkyne prisľúbené, preto navrhla vypočutie svojho otca ako svedka. Žalobkyňa podotkla, že pokiaľ ide o splnomocnenie, na základe ktorého bola uzavretá kúpna zmluva predložená žalovaným, v tomto splnomocnení sa medzi nehnuteľnosťami, na predaj ktorých splnomocnil K. M. J. svojho otca K. L. J. stavba spornej garáže nenachádza, pričom vyslovila domnienku, že je tomu tak zrejme z toho dôvodu, že tak predávajúci K. M. J., ako aj jeho otec vedeli, že stavba spornej garáže nie je zapísaná na LV, je neoprávnenou stavbou a preto ju nemožno prevádzať. Taktiež dala do pozornosti, že nevie posúdiť, kedy bol dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve uzavretý, pretože je síce datovaný toho istého dňa ako samotná kúpna zmluva, avšak podpisy zmluvných strán nie sú osvedčené, takže sa domnieva, že k jeho uzavretiu mohlo dôjsť až neskôr, po nadobudnutí vlastníctva žalovaným k predmetu kúpy, kedy opätovne boli voči nemu vznášané požiadavky na odstránenie spornej garáže s tým, že nebol predložený originál tohto dodatku č. 1, ale iba jeho overená kópia, overená notárom JUDr. Červeňákom alebo notárkou JUDr. Hošíkovou, pričom žalobkyňa súčasne vyslovila počudovanie nad tým, že by v jeden a ten istý deň zmluvné strany uzatvárali kúpnu zmluvu pred notárkou JUDr. Vaľkovou a hneď ten istý deň by podpisovali aj dodatok č. 1 k tejto zmluve a to už pred iným notárom. Z uvedených dôvodov podľa žalobkyne, sporná garáž ani nemohla byť predmetom prevodu v katastrálnom konaní, z ktorého dôvodu navrhla dôkaz oboznámením sa s administratívnym spisom katastrálneho úradu o zavkladovaní predmetnej kúpnej zmluvy. Neuvedenie stavby spornej garáže, či už do splnomocnenia alebo do kúpnej zmluvy z 15.03.2013 považuje žalobkyňa za nie bežnú chybu, ani nie obvyklú vec, najmä ak zmluvu spisoval notár. Žalobkyňa uviedla, že kúpna zmluva z 15.03.2013 uzavretá splnomocneným otcom predávajúceho a žalovaným bola uzavretá za zjavne nevýhodných podmienok, pretože žalobkyňa ako ich bezprostredný sused mala vedomosť, že K. L. J. a jeho manželka A. J. boli tesne pred smrťou
vo veľmi zlej finančnej situácii, požičiavali si peniaze, mali dlhy a nedokázali ich splácať a preto sa domnieva, že ich syn K. M. J., ktorý bol vlastníkom prevádzaných nehnuteľností, im chcel pomôcť a preto otca splnomocnil na predaj nehnuteľností, ktoré mu darovali ešte v roku 1998 s tým, že po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy obidvaja rodičia K. M. J. v priebehu dvoch týždňov zomreli. Podotkla, že kúpna cena v tejto kúpnej zmluve vo výške 102 000,- Eur je neprimeraná, pretože v roku 2013 predmetné nehnuteľnosti mohli byť predané až za sumu 400 000,- Eur a viac. Žalobkyňa uzavrela, že žalovaný nepreukázal, že je vlastníkom spornej garáže, pretože to nevyplýva ani z ním predložených listín, ani zo zápisu v katastri nehnuteľností. Poprela tvrdenia žalovaného, že je ochotný dohodnúť sa, pretože podľa žalobkyne bol pasívny v tomto postoji a až po tom, čo jej stavebný úrad vydal povolenie na odstránenie stavby spornej garáže, začal žalovaný vyvíjať aktivitu a podal trestné oznámenie, pričom v konaní pred stavebným úradom proklamoval, že sa chce dohodnúť, no po zastavení búracích prác bol žalovaný opätovne pasívny. Žalobkyňa spochybnila žalovaným predložený znalecký posudok, považuje ho za nesprávny, pretože určenie ceny pozemku na 50,- Eur za m2 je cena, za ktorú sa nedá kúpiť pozemok ani v okrajových častiach mesta Bardejov a nie to v samotnom jeho centre a na druhej strane stavba spornej garáže bola nadhodnotená vzhľadom na jej vek a na to, že ide o nelegálnu stavbu s tým, že má za to, že tento znalecký posudok nahráva spôsobu žalovaným navrhovaného vyrovnania, z ktorého dôvodu žalobkyňa navrhla vykonať súdom nariadené opravné znalecké dokazovanie. Žalobkyňa podotkla, že cena pozemkov v samotnom centre Bardejova je 400,- Eur/m2 a teda viac ako dvojnásobok sumy, ktorú ponúka žalovaný, aj keď sa ním ponúkaná suma javí byť štedrou. Takisto súhlasila so žalovaným, že by jej mal zaplatiť aj náhradu za neoprávnené užívanie jej spornej parcely s tým, že podotkla, že žalovaný ponúka túto náhradu aj sám za päť rokov, avšak podotkla, že predchodca žalovaného užíval túto parcelu nedobromyseľne 30 rokov, na základe čoho by náhrada za toto užívanie mala byť viac ako dvojnásobok hodnoty spornej parcely. Záverom žalobkyňa uviedla cit. „Žalobkyňa teda trvá na prikázaní garáže do jej vlastníctva, nakoľko Občiansky zákonník uvedené preferuje ako prvotnú voľbu 1 a uvedené po dlhých rokoch umožní žalobkyni konečne využívať rodinný majetok. Prikázanie pozemku do vlastníctva žalovaného by bolo s poukazom na všetky uvedené okolnosti nespravodlivé, nakoľko jej rodina roky v dobrej viere čakala že J. svoje pochybenie napravia.“ K replike žalobkyne neboli pripojené žiadne listinné dôkazy.
Žalovaný k replike žalobkyne, vo svojej duplike doručenej okresnému súdu 15.06.2021 opakovane uviedol, že nesúhlasí so žalobkyňou navrhovaným spôsobom usporiadania vzťahov medzi nimi tak, aby sporná garáž bola prikázaná do vlastníctva žalobkyne a prikláňa sa k svojmu protinávrhu, aby sporná parcela na ktorej je sporná garáž postavená, bola prikázaná za náhradu do vlastníctva žalovaného s tým, že tvrdenia žalobkyne o tom, že zákon nepozná žalovaným navrhované vyporiadanie vzťahov medzi vlastníkom stavebného pozemku a vlastníkom na ňom postavenej neoprávnenej stavby, označil žalovaný za zavádzajúce pričom zopakoval svoju argumentáciu k jednotlivým spôsobom vyporiadania vzťahov podľa § 135c Občianskeho zákonníka tak, ako ju uviedol už vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalobkyňou navrhovaný výsluch jej otca ponecháva na zvážení súdu s tým, že kvôli príbuzenskému vzťahu so žalobkyňou však tento považuje za tendenčný v prospech žalobkyne. K tvrdeniu žalobkyne, že K. L. J., ktorý v mene vlastníka K. M. J. predal žalovanému nehnuteľnosti, že v splnomocnení nebola uvedená aj sporná garáž, žalovaný uviedol cit. „...že sporná garáž sa ani nemohla nachádzať v texte splnomocnenia, nakoľko sporná garáž, postavená na parcele registra C KN č. 658/5, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, nemala v tom čase vlastné súpisné číslo a nebola obsahom zápisu na príslušnej správe katastra. K. M. J. bol splnomocnený na predaj rodinného domu, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra C KN č. 658/2 spoločne s príslušenstvom a sporná garáž je príslušenstvom k hlavnej stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo 1617.“ Žalovaný podotkol, že nevidí dôvod, aby bol dodatok ku kúpnej zmluve spochybnený iba z dôvodu, že boli podpísané v jeden deň alebo len preto, že podpisy na nich boli overené u dvoch rôznych notárov, k čomu došlo tým, že pôvodná notárka overujúca podpisy na kúpnej zmluve už v poobedňajších hodinách nebola dostupnou, preto účastníci zmluvy využili služby iného notára a uvedený postup nie je zákonom zakázaný cit. „...a zákon túto možnosť nielen pripúšťa, ale ju dokonca určuje.“ Za zavádzajúce považuje žalovaný aj tvrdenia žalobkyne o tom, že príslušenstvo k hlavnej stavbe nemôže byť predmetom kúpnej zmluvy len preto, že toto príslušenstvo nie je zapísané v katastri, pretože úplne bežne sú akékoľvek príslušenstva (senníky, chatky, drevené búdky, plechové garáže, prístrešky, terasy, zariadenia hlavnej stavby, ...) súčasťou kúpnej zmluvy, a teda sú aj predmetom kúpnej zmluvy, a to aj napriek skutočnosti, že nie sú zapísané v katastri nehnuteľnosti. Napokon za prehnané považuje žalobca aj tvrdenia žalobkyne o cenách nehnuteľností v centre mesta Bardejov, ktoré by podľa nej mali byť 400,- Eur/1m2 s tým, že žalovaný vychádzal z reálnej ceny určenej
na to povolaným znalcom K. C. a dokonca túto ním určenú cenu sporného pozemku v záujme so žalobkyňou sa dohodnúť, žalovaný viac ako 3x navýšil. V uvedených súvislostiach žalovaný tiež uviedol cit. „Žalobkyňa si vo vyjadrení sama odporuje, keď na jednej strane uvádza, že suma uvedená v kúpnej zmluve za rodinný dom v roku 2013 je podhodnotená a mala byť vyššia až na úrovni 400.000,- Eur, a na druhej strane uvádza, že cena za garáž bola v znaleckom posudku z roku 2018 nadhodnotená. Podľa žalobkyne je to najlukratívnejšie miesto na Slovensku, potom v tom prípade by mala sporná garáž bez pozemku mať hodnotu minimálne 20.000,- Eur.“ Z uvedených dôvodov žalovaný na svojom protinávrhu trvá a považuje ho za cit. „... v súlade s právnym stavom, morálkou a spravodlivosťou...“.
K duplike žalovaného neboli pripojené žiadne listinné dôkazy.
Dňa 20.08.2021 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že ňou navrhované znalecké určenie hodnoty spornej parcely CKN XXX/X, ako aj spornej garáže, chce žalobkyňa zabezpečiť vo vlastnej réžii na čo požadovala lehotu.
V uvedenej súvislosti okresný súd 24.08.2021 vyzval žalobkyňu, aby znalec, ktorý na jej objednávku bude vypracovávať znalecký posudok s identickou znaleckou úlohou, aká bola spracovaná už v skoršom žalovaným predloženom znaleckom posudku Ing. Lissého a teda bude mať vo vzťahu k nemu povahu tzv. kontrolného znaleckého posudku, aby znalec ozrejmil v čom pochybil pri ocenení nehnuteľností znalec Ing. Lissý pri vypracovaní žalovaným predloženého znaleckého posudku s ohľadom na povinnosť znalca nepodávať vedome nepravdivý znalecký posudok. Dňa 18.11.2021 žalobkyňa predložila na jej objednávku vypracovaný znalecký posudok č. 41/2021 spracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností K. L. I., ohľadom ocenenia spornej parcely CKN XXX/X a spornej garáže so stavom k 05.10.2021.
Na pojednávaní 20.01.2022 právny zástupca žalobkyne (predvolaná žalobkyňa neprítomná, pozn.) trval na podanej žalobe z hľadiska jej dôvodov, avšak navrhol zmeniť žalobný petit v jeho druhom výroku v tom zmysle, že žalobkyňa je povinná vyplatiť žalovanému za stavbu spornej garáže sumu v súlade s ňou predloženým znaleckým posudkom vo výške 5 421,43 Eur. Pokiaľ ide o otázku pasívnej vecnej legitimácie má za to, že subjekt pasívnej vecnej legitimácie je v žalobe označený správne a to z dôvodu, že žalovaný sa po celý čas správal ako vlastník spornej garáže, žalobkyni predložil v 01/2022 aj písomný návrh na mimosúdne rokovanie, ktoré napokon žalobkyňa odmietla, takisto sa zúčastnil na asanačnom konaní a bránil svoje práva ohľadne tejto spornej garáže ako vlastník, teda je nositeľom vlastníckeho práva k tejto spornej garáži. Vlastníctvo žalovaného vyplýva aj z kúpnej zmluvy predloženej žalovaným v zmysle dodatku z 15.03.2013, kde žalovaný je označený ako kupec spornej garáže.
Uznesením vyhláseným na pojednávaní 20.01.2022 okresný súd v zmysle návrhu žalobkyne učinenom na tomto pojednávaní, pripustil zmenu žalobného petitu v druhom jeho výroku a to tak, že za prikázanie spornej garáže do vlastníctva žalobkyne by táto bola zaviazaná povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu 5 421,43 Eur. Ostatná časť žalobného petitu ostáva nezmenená. Na pojednávaní 20.01.2022 právny zástupca žalovaného (žalovaný neprítomný, pozn.) uviedol, že podľa jeho názoru jeho klientovi nesvedčí, resp. by nemusela svedčať pasívna legitimácia v spore a teoreticky by žalovaným mal byť K. M. J.. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, podľa jeho názoru, vzhľadom na čas vzniku stavby, t.j. rok 1984, by sa daná vec mala posudzovať podľa právnych predpisov účinných v tom čase a nie podľa § 135c Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1992. Uviedol, že K. L. J., ktorý bol stavebníkom spornej garáže bol v čase jej výstavby podpredsedom Národného výboru a teda by si iste nedovolil postaviť čiernu stavbu. V tej súvislosti nadniesol, že by mohlo byť sporným aj to, či parcela CKN XXX/X je vo vlastníctve žalobkyne a či nedošlo k jej vydržaniu žalovaným skrz aj jeho právnych predchodcov. Uprednostňuje v danom prípade dohodu, keďže na parcele CKN XXX/X vo vlastníctve žalobkyne (ďalej len sporná parcela) jeho klient postavil aj sklad a koterec, ku ktorým je takisto potrebné vysporiadať vzťahy a tiež sa na tejto spornej parcele nachádzajú aj inžinierske siete nových vlastníkov, ktoré nie sú verejnými sieťami a tie je potrebné takisto vysporiadať. V danom prípade uprednostňuje žalovaný dohodu a to tak, aby bola sporná parcela rozdelená a aby žalovanému pripadla do vlastníctva tá jej časť, na ktorej sa nachádza sklad a koterec a tá časť spornej parcely, na ktorej sa nachádza sporná garáž, aby pripadla žalobkyni. Otázku finančnej náhrady za takéto vyporiadanie strany sporu v rokovaniach nenadniesli, skôr rokovali o zámene výmery parciel. Na otázku súdu, keďže vlastníkom nosných nehnuteľností vedených na LV XXXXX (v spojení s ktorými žalovaný mal nadobudnúť do vlastníctva aj spornú garáž) už nie je žalovaný, ale manželia K., čo teda všetko jeho klient, t.j. žalovaný
predal manželom Ivankovým (?), právny zástupca žalovaného nevedel reagovať, pretože kúpnu zmluvu nevidel. Na otázku súdu, z akého dôvodu, keď teda žalovanému podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu nesvedčí, resp. by nemala svedčať pasívna vecná legitimácia, si tento teda uplatňuje nárok na vyporiadanie (?), právny zástupca žalovaného nevedel zaujať stanovisko, keďže nevidel kúpnu zmluvu. Na otázku súdu, z akého dôvodu žalovaný potom, ako mal v roku 2013 nadobudnúť do vlastníctva spornú garáž, túto nezlegalizoval, uviedol, že zrejme z dôvodu už vážne narušených vzťahov so susedmi, t.j. s právnymi predchodcami žalobkyne, bližšie sa k veci nevie vyjadriť, keďže osobne so svojim klientom ešte nerokoval. V uvedenej súvislosti súd konštatoval, že od roku 2013 do začatia sporu v roku 2019 je to cca 6 rokov. Na pojednávaní 20.01.2022 žalobkyňou navrhnutý svedok J. O. N., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že žalobkyňa je jeho sestrou, žalovaného nepozná. Je mu známy predmet sporu, ku ktorému v priamej neprerušovanej reči uviedol, že parcelu CKN XXX/X (ďalej len sporná parcela) sestra nadobudla darom od rodičov a vtedy sa rozhodla vyporiadať aj neoprávnenú stavbu na nej postavenú, za tým účelom jej odporúčal obrátiť sa na advokáta a následne bol vyvolaný predmetný spor. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, aby sa vyjadril k okolnostiam, ktoré predchádzali vzniku sporu, uviedol, že s otcom žalovaného prebehli viaceré ústne jednania ohľadne vyporiadania v danej veci, avšak vzhľadom k vulgárnemu vystupovaniu otca žalovaného, k žiadnej dohode nedošlo, z ktorého dôvodu sestra (žalobkyňa) podala na stavebný úrad návrh na zbúranie stavby spornej garáže a po vydaní povoľovacieho rozhodnutia stavebným úradom otec žalobkyne započal s búracími prácami. V tom čase sa ozval otec žalovaného, že z akého dôvodu zasahujú do jeho stavby, preto boli búracie práce prerušené, pričom stavebný úrad vyvolal stretnutie zainteresovaných, na ktorom svedok žalobkyňu zastupoval ako osoba právne znalá, avšak, keďže aj na tomto stretnutí sa otec žalovaného správal arogantne a vulgárne, nebola s ním možná žiadna dohoda, svedok odporúčal žalobkyni advokáta a následne bol vyvolaný predmetný spor. Na pojednávaní 20.01.2022 žalobkyňou navrhnutý svedok J. N., nar. XX.XX.XXXX, uviedol, že žalobkyňa je jeho dcérou, žalovaný je jeho sused. Je mu známy predmet sporu, ku ktorému v priamej neprerušovanej reči uviedol, že keď zistil, že otec žalovaného býva v susedstve, dopytoval sa ho, z akého dôvodu s tým, že otec žalovaného mu oznámil, že susednú nehnuteľnosť kúpil a kúpil aj spornú garáž. Svedok mu vysvetľoval, že sporná parcela, na ktorej stojí garáž, je vo vlastníctve svedka, a teda že otec žalovaného garáž kúpiť nemohol. Tiež navrhol otcovi žalovaného, aby mu za užívanie spornej parcely niečo platil, ako nájomné, no to bolo pre otca žalovaného neprijateľným, k žiadnej dohode nedošlo. Keď na základe povolenia stavebného úradu začal s búracími prácami spornej garáže, ktorá stála na jeho pozemku (rozumej sporná parcela), otec žalovaného podal na neho trestné oznámenie za neoprávnený vstup na pozemok, z ktorého dôvodu boli búracie práce prerušené. Neskôr otec žalovaného začal stavať búdu pre psa pri spornej garáži na spornej parcele, z ktorého dôvodu podal zasa svedok trestné oznámenie na otca žalovaného. Napriek šetreniu políciou však tam otec žalovaného búdu pre psa postavil. S pánom L. J., ktorý vedel, že garáž nie je jeho, mal dobré susedské vzťahy, stále sa dohadovali na vyriešení danej veci, no napokon sa dohodnúť nestihli. Súd dal svedkovi do pozornosti, že od roku 2002 je vlastníčkou spornej parcely, na ktorej stojí sporná garáž, žalobkyňa s tým, že otec žalovaného taktiež nebol vlastníkom nehnuteľnosti v susedstve, ale bol ním jeho syn, t.j. žalovaný a teda rokovania v usporiadaní veci je nutné viesť medzi vlastníkmi. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, kedy svedok kúpil spornú parcelu, na ktorej stojí garáž, uviedol, že v roku 1988. Na ďalšiu otázku, či v čase tejto kúpy bola už sporná garáž na parcele postavená, svedok uviedol, že áno. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, od koho kúpil svedok spornú parcelu, ako aj ostatné nehnuteľnosti v roku 1988, svedok uviedol, že ich kúpil od Okresného úradu; na ďalšiu otázku, či v roku 1988 svedok kupoval spornú parcelu s vedomím, že sa na nej sporná garáž už nachádza, svedok uviedol, že áno a teda aj sused K. L. J., ktorý zastával funkciu podpredsedu ONV v tom čase, sa mu aj priznal, že túto garáž postavil on, takže tak ako pán J. aj svedok mali už v tom čase vedomosť, že stavebníkom garáže je K. L. J. a vlastníkom spornej parcely je svedok s tým, že z dôvodu existencie priateľských susedských vzťahov mali za to, že situáciu časom poriešia, avšak k tomu napokon nedospeli.
V podaní doručenom okresnému súdu 28.02.2022 právny zástupca žalovaného zaujal doplňujúce stanovisko k skutočnostiam uvádzaným už na pojednávaní s tým, že podľa neho na daný prípad cit. „Z hľadiska posúdenia existencie neoprávnenej stavby však každopádne ...“ nie je možné aplikovať § 135c Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pretože sa jedná o ustanovenie, ktoré nadobudlo účinnosť až od 01.01.1992 a keďže stavba spornej garáže vznikla pred 01.01.1992, tak podľa § 868 OZ sa tento vzťah má posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v čase jej zriadenia, pričom cit. „... zatiaľ nie je zrejmé, či sa tak stalo do 31.03.1983, resp. až po 01.04.1983 a preto v zásade ani nie je možné ustáliť, akú právnu
úpravu je potrebné na daný vzťah aplikovať.“, pričom v tej spojitosti poukázal citáciou na znenie § 221 OZ v jeho znení účinnom do 31.03.1983 a v jeho znení účinnom do 31.12.1991. Podľa žalobcu je tak nevyhnutným ustáliť kedy bola stavba spornej garáže postavená a tiež zohľadniť, že v čase jej zriadenia bola postavená na parcele v socialistickom vlastníctve a v správe príslušného národného výboru, pričom k tejto spornej parcele s už postavenou stavbou spornej garáže, bolo až následne v roku 1988 zriadené právo jeho osobného užívania pre právnych predchodcov žalobkyne. Poukázal, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 509/1991 Zb„ ktorým sa do OZ doplnil § 135c, bolo cieľom zákonodarcu upraviť len stavby neoprávnene zriadené, t.j. podľa právneho zástupcu žalobcu cit. „... zákonodarca uvedeným zákonom upravil výlučne stavby neoprávnene zriadené, nie stavby neoprávnene existujúce.“, takže podľa právneho zástupcu žalobcu cit. „... na úpravu právnych vzťahov vznikajúcich v súvislosti s takýmito stavbami (postavenými do 31.12.1991) nie je prípustné, ani analogicky, použiť § 135c Obč. zák. Naviac vyplnenie takejto medzery analógiou je vylúčené, pretože by súd išiel proti prejavenej vôli zákonodarcu, ktorý jediný je oprávnený sa rozhodnúť, ktoré právne vzťahy upraví a ktoré nie ( nález ÚS SR sp. zn. PL ÚS 16/95).“ Ďalej podotkol, že tak ako správne súd na pojednávaní konštatoval, v danom prípade je potrebné vyriešiť otázku pasívnej vecnej legitimácie v spore, takže cit. „Keďže okruh účastníkov konania určuje žalobkyňa, je potrebné zo strany žalobkyne ujasniť, prečo je žalovaným môj klient, ktorého síce žalobkyňa označuje za vlastníka garáže, ale súčasne jeho vlastníctvo zároveň spochybňuje (viď replika žalobkyne zo dňa 08.06.2020 ) a prečo nie sú účastníkmi konania napr. vlastníci nehnuteľnosti s. č. 1617 ...“ Okrem toho poukázal, že je nevyhnutným ustáliť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a to vzhľadom na znenie § 198 ods. 1 OZ v jeho znení účinnom do 31.12.1991, podľa ktorého cit. „právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča.“ Vzhľadom k tomu, že právny predchodca žalobkyne nadobudol, podľa jeho vyjadrenia spornú parcelu do osobného užívania v roku 1988 a to v stave, kedy sa na nej už nachádzala postavená sporná garáž, ktorej stavebníkom bol právny predchodca žalovaného a teda predchodca žalobkyne už v tom čase mal o tomto stave vedomosť cit. „Za takéhoto stavu by nebolo spravodlivým poskytnúť žalobkyni súdnu ochranu, keďže je potrebné rozlišovať práva vzniklé právnym nástupcom pôvodného stavebníka a vlastníka garáže, ktorým bol pozemok zastavaný stavbou odpredaný a za ktorú aj riadne zaplatili a práva potencionálneho vlastníka, ktorý nadobudol do užívania (od 01.01.1992 do vlastníctva) už zastavaný pozemok s obmedzeným rozsahom užívacích (vlastníckych práv).“ Podľa právneho zástupcu žalobcu cit. „V čase, kedy malo byť zriadené právo osobného užívania k spornému pozemku v prospech právneho predchodcu žalobkyne bolo zrejmé a muselo to byť zrejmé aj právnemu predchodcovi žalobkyne, že nebude môcť byť naplnený zákonný účel tohto práva, keďže pozemok bol už v tom čase zastavaný stavbou právneho predchodcu žalovaného a teda že nikdy ani nebude naplnený účel vyplývajúci zo zákonného ustanovenia § 198 ods. 1 Obč. zák. a teda takáto dohoda (pokiaľ bola uzatvorená) je s prihliadnutím na ustanovenie § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná a na túto absolútnu neplatnosť musí súd ex lege prihliadať... Z absolútne neplatného právneho úkonu (neplatnej dohody o zriedení práva osobného užívania pozemku) nemohlo dôjsť ani k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému pozemku právnym predchodcom žalobkyne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 872 Obč. zák.“
Na pojednávaní 06.04.2022 právny zástupca žalobkyne v súvislosti so závermi posledného pojednávania uviedol, že žalobkyňa navrhuje doplniť existujúci petit o jeho alternatívu tak, že by súd uložil žalobkyni povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu garáže a skladu, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti a je postavená na parcele vo vlastníctve žalobkyne CKN 658/5 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, evidovanú pre k.ú. I. na LV XXXX a to na náklady toho, kto stavbu zriadil. Okresný súd uznesením vyhláseným na pojednávaní doplnenie žalobného petitu o jeho navrhované alternatívne znenie pripustil, pretože vo veci vykonané dokazovanie postačuje aj na rozhodnutie o tomto petite.
Na pojednávaní 06.04.2022 právny zástupca žalobkyne tiež poukázal na obsiahlosť podania protistrany, ktoré mu bolo zaslané na vedomie, zaslané protistranou po pojednávaní s tým, že toto obsahuje podstatnú argumentáciu, na ktorú by bolo potrebné reagovať, najmä pokiaľ ide o argumentáciu aplikácie právnej úpravy účinnej pred 01.01.1992. Krátkou cestou predložil do spisu trestné oznámenie z 05.04.2022 podané JUDr. Ondrejom Hviščom (brat žalobkyne) pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti, eventuálne trestného činu podvodu žalovaným v dôsledku jeho tvrdenia v
tomto spore, že je vlastníkom stavby spornej garáže a skladu. Uviedol, že trvá na podanej žalobe, v spore bola vykonanými dôkazmi preukázaná spornosť úpravy vzťahov medzi žalobkyňou ako vlastníčkou stavebnej parcely XXX/X na jednej strane a vlastníkom sporenej stavby garáže na strane druhej, má za to, že žalovaný je vlastníkom spornej stavby z dôvodu, že v súdom stanovených lehotách na vyjadrenie sa k žalobe žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil svoju pasívnu legitimáciu v spore a ani potrebu aplikácie § 135c OZ. K spochybneniu uvedeného došlo až po uplynutí lehôt po ustanovení si žalovaným právneho zástupcu. Navrhol žalobe vyhovieť. Na pojednávaní 06.04.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že vo vzťahu k návrhu žalobkyne na doplnenie petitu o jeho alternatívne znenie podotkol, že je ťažko ukladať povinnosť niekomu, kto nie je účastníkom konania. Má za to, že žalovanému nesvedčí pasívna legitimácia v spore, a žalovanou mala byť tretia osoba, ktorá nie je účastníkom konania. Je potrebné ustáliť, kto je vlastníkom sporom dotknutých nehnuteľností, t.j. garáže a skladu, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobkyne a jej vlastnícke právo k parcele CKN XXX/X, bolo by potrebným zabezpečiť dohodu o pridelení tejto parcely do osobného užívania tejto parcely jej právneho predchodcu. Má za to, že v danom prípade nie je možné na danú vec uplatniť § 135c OZ, ale právne predpisy účinné dňom vzniku stavby garáže a skladu. V ostatnom poukázal na svoje písomné vyjadrenie. Uviedol, že otázka aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu je vecou žalobcu a vecou posúdenia súdu. K tejto otázke, ako aj k otázke, neaplikovať v danom prípade § 135c OZ, sa žalovaný vyjadril vo svojich písomných podaniach ako aj v prednese na pojednávaní. Navrhol, aby súd vyhovel protinávrhu žalovaného.
Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami sporových strán a nimi priloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom (katastrálny úrad) pre okres Bardejov, obec I., k.ú. I. evidovaného LV XXXX vyplýva, že sú na ňom evidované parcely: CKN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 58 m2;
CKN 654 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 295 m2 a parcela CKN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, ako aj rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN XXX s poznámkou, že všetky tri označené parcely boli titulom Z 369/2002 zaradené do pamiatkovej rezervácie a rodinný dom je nehnuteľná kultúrna pamiatka. Vlastníčkou týchto všetkých nehnuteľností je žalobkyňa (A. B. C., M. N., D.) a to titulom darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena V 171/2002, pričom vecné bremeno spočíva v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu pre J. N. a K. N., M. P..
Z Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pre okres Bardejov, obec I., k.ú. I. evidovaného LV XXXXX vyplýva, že sú na ňom evidované parcely: CKN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 572 m2;
CKN 658/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parcele CKN XXX/X, s poznámkou, že obidve označené parcely boli zaradené do pamiatkovej rezervácie, pričom v stave tohto LV ku dňu 11.12.2019, t.j. ku dňu podania žaloby bol vlastníkom všetkých týchto nehnuteľností F. G., nar. XX.XX.XXXX (t.j. žalovaný) a to titulom kúpnej zmluvy V 773/2013. Podľa aktuálneho znenia LV XXXXX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností manželia K. Q., nar. XX.XX.XXXX a A. A. K., rodená G., nar. XX.XX.XXXX a to titulom kúpnej zmluvy zo 04.03.2021 - V 753/2021 z 13.04.2021.
Listom z 09.08.1993 J. N. (t.j. otec žalobkyne) vyzval K. L. J. (t.j. stavebníka spornej garáže), na vydanie mu do užívania spornej parcely (CKN XXX/X) na ktorej sa mali nachádzať hospodárske budovy K. L. J. a to z dôvodu, že ohľadom cit. „... vysporiadania vlastníckeho a užívateľského práva ...“ k spornej parcele, došlo po viacerých stretnutiach medzi nimi k ústnej dohode, ktorú K. L. J. nedodržal.
Rozhodnutím č. ŽP-2017/05127 zo 16.11.2017 stavebný úrad rozhodol o žiadosti žalobkyne z 08.09.2017, ktorou žiadala o odstránenie stavby skladu bez súpisného čísla, postaveného na jej vlastnícky patriacej spornej parcele CKN XXX/X, evidovanej na LV XXXX v k.ú. I., pričom stavebný
úrad povolil odstránenie tejto stavby s odôvodnením, že po prerokovaní žiadosti žalobkyne s dotknutými známymi účastníkmi konania, miestnym šetrením zistil, že táto stavba nie je využívaná, je v zlom stavebno-technickom stave a jej odstránením nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani dotknuté práva a oprávnené záujmy účastníkov konania s tým, že táto stavba slúžila ako sklad a plnila doplnkovú funkciu k stavbe rodinného domu a po jej odstránení sporná parcela CKN XXX/X bude slúžiť ako dvor, pričom v tomto rozhodnutí boli „vlastníkovi odstraňovanej stavby“ (bez jeho označenia o koho by sa malo jednať, pozn. okresného súdu) bol uložený celý rad povinnosti v súvislosti s odstránením stavby. Rozhodnutie bolo doručené žalobkyni a jej právnemu zástupcovi a na vedomie aj Okresnému úradu Bardejov a katastrálnemu úradu.
Podľa geodetickej mapky, vygenerovanej z portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, parcely vo vlastníctve žalobkyne CKN 654, CKN 653/2 a CKN 658/5 spolu susedia a susedia taktiež s parcelami vo vlastníctve K. Q., nar. XX.XX.XXXX a A. A. K., M. G., nar. XX.XX.XXXX (spolu ďalej len „akruálni vlastníci susedných parciel“) a to CKN 658/2 a CKN 658/4, pričom sporná parcela CKN XXX/X má styčnú plochu tak s parcelami žalobkyne, ako aj s parcelami aktuálnych vlastníkov susedných parciel a prístup k nej z verejnej ulice je možný tak cez parcelu žalobkyne CKN XXX/X (viď. bod 2.1.1 znaleckého posudku č. 41/2021) ako aj cez parcelu aktuálnych vlastníkov susedných parciel CKN XXX/X.
Na objednávku žalovaného vypracovaný znalecký posudok č. 78/2018, bol vypracovaný Ing. Miroslavom Lissým, znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti so stavom ku dňu 02.10.2018 a to za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty jednako spornej garáže postavenej na spornej parcele CKN XXX/X a jednako aj hodnoty samotnej spornej parcely CKN XXX/ X. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o spornú garáž, táto je postavená na severovýchode od rodinného domu stojaceho na parcele CKN XXX/X (t.j. susedná parcela), má murovanú konštrukciu a jedno nadzemné podlažie, je udržiavaná, z toho dôvodu bola predpokladaná jej životnosť na 70 rokov; do užívania bola daná v roku 1984 a v roku 2014 až 2015 bola upravená a rekonštruovaná vstupná južná fasáda spornej garáže a brána, a jej všeobecná hodnota bola znalcom určená na sumu 9 935,20 Eur. Všeobecná hodnota žalobkyni patriacej spornej parcely CKN XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 bola určená na sumu 2 775,06 Eur.
Podľa kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 15.03.2013 medzi K. M. J. ako predávajúcim, v zastúpení ním splnomocneným otcom Ing. Viliamom Jančíkom na jednej strane a žalovaným ako kupujúcim na strane druhej, bol podľa jej čl. 2 predmetom jednako predaj rodinného domu so súpisným číslom XXXX stojaceho na parcele CKN XXX/X, ako aj parcely CKN XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 572 m2 a CKN 658/4 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 184 m2, ktorých výlučným vlastníkom bol K. M. J., a to za dojednanú kúpnu cenu 102 000,- Eur, ktorú sumu kupujúci žalovaný zabezpečil z hypotekárneho úveru a ktorú sumu sa kupujúci zaviazal uhradiť v prospech účtu Tatra banky a.s. na úhradu dlhu predávajúceho.
Ku kúpnej zmluve z 15.03.2013 bol medzi označenými zmluvnými stranami uzavretý taktiež 15.03.2013 aj dodatok č. 1 k tejto zmluve, ktorým bol doplnený čl. 2 označenej kúpnej zmluvy, v ktorom článku bol vymedzený predmet predaja s tým dodatkom, že týmto predmetom predaja je aj sporná garáž postavená na parcele CKN XXX/X, ktorá sporná garáž nie je zapísaná v katastri nehnuteľnosti, ako aj prevod príslušenstva prevádzaných nehnuteľností – oplotenie, vodovodná prípojka, vodomerná šachta, záhradný rozvod vody, kanalizačná prípojka, kanalizačná šachta, plynová prípojka, elektrická prípojka, elektrické rozvody záhradného osvetlenia, betónová dlažba a zámková dlažba (bez identifikácie ich umiestnenia, pozn. súdu), pričom ostatné dojednania kúpnej zmluvy (aj dohoda o cene) ostali bez zmeny. Predávajúci K. M. J. podpísal 15.03.2013 uvedenú kúpnu zmluvu a jej dodatok č. 1 prostredníctvom splnomocnenca K. L. J., na základe K. M. J. 06.11.2012 svojmu otcovi K. L. J. udelenej plnej moci, ktorá je priložená ku kúpnej zmluve a k jej dodatku č. 1 s tým však, že medzi nehnuteľnosťami, o ktorých vyhlasuje splnomocniteľ K. M. J., že sú v jeho výlučnom vlastníctve titulom darovania V 211/98 od jeho otca K. L. J., a na predaj nehnuteľností ktorých splnomocnil svojho otca K. L. J., sa sporná garáž nenachádza.
Na objednávku žalobkyne vypracovaný znalecký posudok č. 41/2021, bol vypracovaný K. L. I. znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti so stavom ku dňu 05.10.2021 a to za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty jednako spornej garáže postavenej na spornej parcele CKN XXX/X a jednako aj hodnoty samotnej spornej parcely CKN XXX/X. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pokiaľ ide o spornú garáž, táto je samostatne stojacou stavbou na spornej parcele CKN XXX/X, je neužívaná a značne znehodnotená a vyžaduje si rozsiahlu rekonštrukciu; jej predpokladaná životnosť je 70 rokov; postavená bola v roku 1984 a jej všeobecná hodnota bola znalcom určená na sumu 5 421,43 Eur. Všeobecná hodnota žalobkyni patriacej spornej parcely CKN XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 bola určená na sumu 5 698,62 Eur.
Podľa prechodného ustanovenia § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) k úpravám účinným od 01.01.1992 „Pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“
Podľa prvej vety prechodného ustanovenia § 872 ods. 1 OZ k úpravám účinným od 01.01.1992 „Právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby.“
Podľa prvej vety prechodného ustanovenia § 872 ods. 3 OZ k úpravám účinným od 01.01.1992 „Ak právo osobného užívania rovnakého zastavaného pozemku vzniklo viacerým občanom spoločne (spoločným užívateľom zastavaného pozemku), stávajú sa s účinnosťou tohto zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť je rovnaká ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní. V prípade pochybností určí veľkosť spoluvlastníckych podielov dohoda spoluvlastníkov, a ak k nej nedôjde, súd na návrh niektorého z nich.“
Podľa § 198 ods. 1 a 2 OZ v jeho znení účinnom od 01.04.1983 do 30.06.1988, tj. v znení účinnom v čase zriadenia stavby spornej garáže (viď obidva znalecké posudky, podľa ktorých bola sporná garáž postavená v roku 1984, pozn. okresného súdu, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje len na podklade ustanovenia § 135a ods. 2, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.“
Podľa § 199 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.“
Podľa § 205 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor. Na podklade pridelenia pozemku do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.“
Podľa § 210 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Právo osobného užívania toho istého pozemku môže vzniknúť aj viacerým občanom spoločne.“
Podľa 212 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak dôjde medzi spoločnými užívateľmi pozemku k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného užívania, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.“
Podľa § 221 ods. 1 OZ označeného nadpisom „Neoprávnená stavba“, v jeho znení účinnom v rozhodnom čase „Ak na pozemku zriadi stavbu občan, ktorý nie je oprávnený pozemok užívať alebo ktorý je oprávnený užívať ho na iný účel, súd na návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom pozemku ( § 205 ods. 2) alebo na návrh toho, kto má k pozemku zriadené právo osobného užívania, prikáže stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že stavebník bol dobromyseľný, že stavbu zriaďuje oprávnene. Ak je to v záujme spoločnosti, môže súd aj po zistení stanoviska príslušného národného výboru, ktorý je stavebným úradom, rozhodnúť, že stavebník je povinný stavbu na svoj náklad odstrániť.“
Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v jeho znení účinnom od 01.10.1976 do 30.04.1990, tj. v znení účinnom v čase zriadenia stavby spornej garáže (viď obidva znalecké posudky, podľa ktorých bola sporná garáž postavená v roku 1984, pozn. okresného súdu, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.“
Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku (ďalej len „vyhláška“) v jej znení účinnom od 01.01.1981 do 16.07.1992, tj. v znení účinnom v čase zriadenia stavby spornej garáže (viď obidva znalecké posudky, podľa ktorých bola sporná garáž postavená v roku 1984, pozn. okresného súdu, ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Drobnými stavbami sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (pre stavbu na bývanie, občianskeho vybavenia, pre výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu a pod.) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to
prízemné stavby, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 16 m2 a výška 4,5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby pre chov drobného zvieratstva, poľnohospodárske drobné stavby, vrátnice, šatne, umyvárne, hygienické zariadenia, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, podzemné stavby, pokiaľ ich zastavaná plocha nepresahuje 16 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy bez prepadu.“
Podľa § 3 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom v rozhodnom čase „Za drobné stavby sa nepovažujú stavby uvedené v odsekoch 1 a 2, ktoré sú prevádzkarňou, stavby garáží, skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú obranu, požiarnu ochranu, stavby uránového priemyslu a jadrovoenergetických zariadení, stavby domových čistiarní odpadových vôd.“
Podľa § 120 ods. 1 a 2 OZ „Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“
Podľa § 121 ods. 1 OZ „Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.“
Podľa § 135c ods. 1, 2 a 3 OZ „Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“
Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").“
V danom prípade sa žalobkyňa podanou žalobou domáha úpravy vzťahov medzi ňou ako vlastníčkou stavebnej parcely, t.j. spornej parcely CKN XXX/X na jednej strane a žalovaným ako vlastníkom neoprávnenej stavby spornej garáže stojacej na označenej žalobkyni patriacej spornej parcele na strane druhej a to podľa právnej regulácie týchto vzťahov v § 135c OZ.
Vzhľadom na uvedené bol okresný súd v prvom rade povinným vysporiadať sa s námietkou žalovaného ohľadom adekvátnej právnej úpravy, ktorú možno na daný prípad aplikovať a ktorý časový moment sa nepochybne odvíja od okamihu zriadenia spornej stavby garáže a skladu, pretože od tohto okamihu vznikol aj vzťah medzi majiteľom stavebného pozemku na jednej strane a majiteľom stavby na strane druhej [na tomto mieste okresný súd podotýka, že v zmysle obidvomi stranami sporu predložených znaleckých posudkov sa jedná o jednu stavbu, ktorej vnútorné členenie z hľadiska jej funkčného využitia na garáž či skladisko alebo kombinovane, nemá vplyv na uvedený záver, že sa jedná o jednu stavbu stojacu na spornej parcele žalobkyne, a toto jej funkčné využite bolo už len vecou rozhodnutia užívateľa tejto stavby, preto pre zjednodušenie a prehľadnosť ďalšej argumentácie, nadväzne aj na už uvedené, bude okresný súd používať ďalej pre označenie tejto stavby iba pojem „sporná garáž“, pozn. okresného súdu]. Pri ustálení okamihu zriadenia (výstavby) spornej garáže, okresný súd vzhľadom na povinnosť každého súdneho znalca nepodávať vedome nepravdivý znalecký posudok, vychádzal zo záverov obidvomi stranami sporu predložených znaleckých posudkov, pričom znalci, ktorí ich vypracovali sa na základe im predložených podkladov nezávisle zhodli v tom, že sporná garáž bola postavená v roku 1984 [uvedené je uveriteľným aj vzhľadom k vyjadreniu svedka J. N., otca žalobkyne, ktorý na pojednávaní uviedol, že v roku 1988, kedy mu bola sporná parcela daná do osobného užívania, resp. podľa jeho slov, kedy ju kúpil, už na tejto spornej parcelke bola sporná garáž postavená, pozn.], t.j. v zmysle cit. prechodného ustanovenia § 868 OZ k zmenám právnej úpravy účinným od 01.01.1992, podľa ktorého sa vznik právnych vzťahov riadi právnymi predpismi účinnými v čase ich vzniku, tak ustálenie otázky či táto stavba spornej garáže bola alebo nebola stavbou neoprávnenou, t.j. takou stavbou ktorú stavebník zriadil na cudzom pozemku, bez súhlasu majiteľa tohto stavebného pozemku, bolo teda podľa okresného nevyhnutné posúdiť podľa znenia Občianskeho zákonníka v jeho znení účinnom k tomuto okamihu postavenia spornej garáže. Keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka v minulosti nepodliehali tak častým zmenám (novelám), ako je tomu v súčasnosti, a v období od 01.04.1983 do 30.06.1988, do obdobia ktorého tak spadá aj okamih roku 1984, kedy bola sporná garáž postavená, bola právna úprava Občianskeho zákonníka identickou, okresný súd mohol pri posúdení statusu spornej garáže ako (ne)oprávnenej stavby postupovať podľa v označenom období účinného § 221 ods. 1 OZ, ktoré ustanovenie bolo v tom čase aj nápisom označené ako cit. „Neoprávnená stavba“ a podľa ustanovenia ktorého sa za takú stavbu považovala stavba, ktorú občan zriadil na pozemku, ktorý pozemok nebol oprávnený užívať, pretože v spojení s v tom čase účinným § 199 ods. 1 OZ, mu tento pozemok nebol pridelený do osobného užívania alebo na pozemku, ktorý bol oprávnený užívať na iný účel, tak v tom prípade, na návrh národného výboru, alebo organizácie, ktoré mali tento pozemok v správe alebo organizácie, ktorá ho mala vo vlastníctve alebo na návrh toho, kto mal tento pozemok pridelený do osobného užívania (navrhovateľ), súd prikázal takúto stavbu za náhradu do vlastníctva tohto navrhovateľa okrem ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, napr. taký, že stavebník mal za to, že na pozemku stavia oprávnene. V kontexte uvedeného je nutné ustanovenie cit. § 221 ods. 1 OZ vykladať v spojení aj s cit. § 198 OZ a nasl. v tom čase účinného Občianskeho zákonníka, ako aj v kontexte v tom čase existujúcich spoločenských vzťahov, kedy v období socializmu boli pozemky iba vo vlastníctve štátu alebo štátnych organizácií, súkromné vlastníctvo pozemkov fyzických osôb neexistovalo a podľa cit. § 199 ods. 1 OZ fyzickej osobe mohlo, ale len k takémuto pozemku v socialistickom vlastníctve vzniknúť právo osobného užívania na základe jeho pridelenia do tohto osobného užívania štátom, vyjmúc poľnohospodársku pôdu, ku ktorej právo osobného užívania nemohlo vzniknúť (viď posledná veta cit. § 199 ods. 1 OZ). Štát teda takto mohol prideliť pozemok
do osobného užívania buď jednej alebo aj viacerým fyzickým osobám naraz (cit. § 210 OZ), ktorým viacerým osobám tak vzniklo právo spoločného užívania tohto istého pozemku, pričom však vždy platilo ustanovenie prvej vety cit. 199 ods. 1 OZ a to, že toto právo osobného užívania či už jednej alebo viacerých osôb, bolo možné zriadiť iba k pozemku v socialistickom vlastníctve, t.j. len a len k pozemku, ktorý v čase jeho pridelenia do osobného užívania jednej alebo viacerých osôb bol vo vlastníctve štátu, a contrario (opakom), do osobného užívania nebolo možné prideliť pozemok, ktorý v čase jeho pridelenia do osobného užívania fyzickej osobe, by už bol v osobnom užívaní inej fyzickej osoby, pretože podľa cit. § 199 ods. 1 OZ sa vždy muselo jednať v čase pridelenia do osobného užívania len a len o pozemok v socialistickom vlastníctve. Okrem toho v zmysle cit. § 199 ods. 1 OZ do osobného užívania mohol byť takto štátom pridelený jednej alebo viacerým fyzickým osobám iba taký pozemok štátu, ktorý bol určený na výstavbu rodinného domu, rekreačnej chaty, garáže alebo na zriadenie záhradky s tým, že v spojení s cit. § 198 ods. 1 OZ mohlo byť právo osobného užívania zriadené aj k pozemkom štátu, na ktorých v čase ich pridelenia do osobného užívania, už takéto stavby (t.j. rodinný dom, chata, garáž alebo na ktorom už bola záhradka) stáli, t.j. vzhľadom práve na cit. § 221 ods. 1 OZ, takáto situácia mohla nastať práve v prípadoch, kedy neoprávnená stavba postavená občanom na parcele štátu bola súdom prikázaná do vlastníctva štátu, ktorý štát následne takýto pozemok už s takto zriadenou stavbou potom pridelil do osobného užívania fyzickej osobe.
Podľa cit. prechodného ustanovenia § 872 ods. 1 OZ, až s účinnosťou od 01.01.1992 došlo k pretransformovaniu (zmene) práva osobného užívania na osobné vlastníctvo, pričom podľa cit. 872 ods. 3 OZ, v tých prípadoch kedy bol pozemok v spoločnom osobnom užívaní viacerých osôb sa tieto osoby od 01.01.1992 stali podielovými spoluvlastníkmi tohto pozemku. V danom prípade z výpovede svedka J. N., t.j. právneho predchodcu žalobkyne (jej otec) na pojednávaní vyplynulo, že v roku 1988, kedy mu bola sporná parcela (dnes CKN 658/5) pridelená štátom v tom čase len do osobného užívania [svedok má mylne za to, že ju v tom čase kúpil už do osobného vlastníctva, čo je do určitej miery pochopiteľným s prihliadnutím na to, že podľa cit. § 198 ods. 2 OZ sa právo osobného užívania zriaďovalo za úhradu, avšak k vzniku jeho vlastníckeho práva k tejto spornej parcele mohlo dôjsť až 01.01.1992, pozn. okresného súdu], na tejto spornej parcele už bola sporná garáž postavená, pričom ju postavil a užíval jeho sused K. L. J., o čom svedčí aj list právneho predchodcu žalobkyne z 09.08.1993 adresovaný a zaslaný (viď podací lístok) K. L. J., ktorým ho vyzýval, na vypratanie spornej parcely od tam postavenej budovy (spornej garáže). Žalovaný sa v tomto smere vyjadril v tom zmysle, že sporná garáž nemohla byť neoprávnenou stavbou, t.j. stavbou postavenou na cudzom bez súhlasu vlastníka pozemku, pretože K. L. J. bol v rozhodnom čase jej výstavby politickým funkcionárom na MNV (potvrdil to aj svedok J. N.) a z toho dôvodu by si zaiste toto nedovolil, avšak okresný súd súc si vedomý charakteru historických pomerov tej doby, je skôr názoru, že nie žeby si to K. L. J. titulom svojho postavenia nebol dovolil, ale práveže titulom tohto svojho postavenia si to dovoliť mohol a aj si to dovolil a stavbu spornej garáže zriadil na jemu do osobného užívania nepridelenej spornej parcele, ktorá bola vo vlastníctve štátu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou o tom nevediac, pretože ak by to štát vedel, tak by sa zaiste práve v zastúpení MNV domáhal podľa cit. § 221 ods. 1 OZ o prikázanie mu tejto stavby do vlastníctva, teda štát uvedené nevediac alebo „nechtiac vedieť“ túto spornú parcelu pridelil v roku 1988 do osobného užívania právnemu predchodcovi žalobkyne (otcovi žalobkyne), ktorý tento stav, možno aj vzhľadom k uvedenému statusu vlastníka tejto spornej garáže K. L. J., prípadne ako sa sám otec žalobkyne vyjadril z kamarátskeho vzťahu, dlhodobo akceptoval o čom svedčí nie len jeho výpoveď, ale aj už vyššie zmienený jeho list z 09.08.1993, pričom v čase kedy otec žalobkyne chcel tieto vzťahy s K. L. J. usporiadať to už z objektívnych dôvodov nestihol (úmrtie manželov J.). Vzhľadom na okolnosti veci, mal okresný súd tiež za to, že sporná parcela nemohla byť ani v spoločnom osobnom užívaní K. L. J. a otca žalobkyne a teda žeby K. L. J. staval v podstate „na svojom“, pretože, ako už bolo uvedené v čase pridelenia pozemku do osobného užívania musel byť tento pozemok len a len vo vlastníctve štátu a nie už inej fyzickej osoby, pričom bolo už tiež uvedené, že sporná garáž bola postavená už v roku 1984 (viď znalecké posudky), ale otcovi žalobkyne bola sporná parcela pridelená do osobného užívania až v roku 1988. Uvedenej situácie si bol evidentne vedomý aj K. L. J., keďže v mene svojho syna K. M. J., ktorý v podstate 15.03.2013 predal celý svoj majetok nadobudnutý darom od svojho otca K. L. J., však dňa 15.03.2013 nepredával žalovanému aj podiel na spornej parcele (CKN XXX/X), čo by bol nepochybne urobil, keďže od 01.01.1992 by sa v prípade existencie spoločného užívacieho práva k spornej parcele stal jej podielovým spoluvlastníkom, takže by podiel na tejto spornej parcele daroval spolu s ostatnými bezprostredne susediacimi parcelami tiež svojmu synovi K. M. J. a ten by ho predal žalovanému, avšak keďže sa tak nestalo, je zrejmým a nepochybným, že K. L. J. nemal spornú parcelu ani v osobnom a ani v spoločnom užívaní (od 01.01.1992 nebol jej spoluvlastníkom) a teda stavba spornej garáže, ktorú
na nej postavil bola v čase jej výstavby a aj nepochybne je stavbou neoprávnenou, t.j. stavbou, ktorá bola postavená na vlastníkovi stavby nepatriacom pozemku, bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorým vlastníkom bol v danom prípade v roku 1984 štát. Okrem toho, okresný súd ešte nad rámec uvedeného dodáva, že stavba spornej garáže je nie len neoprávnenou stavbou, ale javí sa byť aj stavbou nepovolenou (čiernou), keďže nemá súpisné číslo, takže nebola skolaudovaná, ktorej kolaudácii museli v rozhodnom čase roku 1984 podliehať všetky stavby na ktoré bolo potrebné stavebné povolenie, pričom keďže v zmysle cit. § 3 ods. 3 vyhlášky sa garáž nepovažovala za drobnú stavbu, tak podľa cit. § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., sa na jej výstavbu vyžadovalo stavebné povolenie. V konečnom dôsledku tomu, že sa jedná o čiernu stavbu nasvedčuje aj fakt, že táto stavba, ktorá je podľa znaleckých posudkov základom pevne spojená so zemou a teda je nehnuteľnou vecou, nie je evidovaná v katastri nehnuteľností.
Po ustálení, že stavba spornej garáže bola, podľa v rozhodnom čase jej vzniku účinnej právnej úpravy stavbou neoprávnenou a takou stavbou je doposiaľ, sa okresný súd zaoberal otázkou adekvátnej právnej úpravy, ktorá by regulovala úpravu vzťahov k nej, pričom vzhľadom na to, že podľa okresného súdu nároky (na určenie vlastníctva) z tohto vzťahu medzi žalobkyňou označeným vlastníkom tejto neoprávnenej stavby a žalobkyňou ako vlastníčkou spornej parcely, na ktorej táto stavba stojí, nie sú nárokmi, ktoré by vznikli pred 01.01.1992 tak, ako to predpokladá cit. § 868 OZ, tak podľa okresného súdu na úpravu nárokov z tohto vzťahu je možné aplikovať ustanovenie cit. § 135c OZ.
Aplikácia cit. § 135c OZ však predpokladá, resp. toto ustanovenie reguluje vzťah medzi vlastníkom stavebného pozemku (v danom prípade spornej parcely) na jednej strane a vlastníkom na tomto pozemku stojacej neoprávnenej stavby (v danom prípade spornej garáže) na strane druhej. Z uvedeného dôvodu musel okresný súd v ďalšom kroku skúmať, či stranám sporu svedčí aktívna a pasívna vecná legitimácia v spore, t.j. či sú hmotnoprávnymi nositeľmi práv (v danom prípade vlastníckeho práva) na to, aby s nimi okresný súd v danom prípade ako s vlastníkmi a to spornej parcely na jednej strane a spornej garáže na strane druhej, mohol konať a ako vlastníkov usporiadať ich vzťahy. Vzhľadom na uvedené okresný súd považuje za nevyhnutné pozastaviť sa pri podstate inštitútu vecnej legitimácie v spore, ktorá znamená, že hmotné právo buď (i) v prípade žalobcu mu priznáva ním uplatňované právo resp. nárok, ktorý si je z tohto dôvodu oprávnený uplatniť (t.j. aktívna vecná legitimácia) alebo (ii) v prípade žalovaného mu podľa hmotného práva svedčí voči nemu v spore uplatňovaná povinnosť (t.j. pasívna vecná legitimácia). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej [existencia tvrdeného práva (v danom prípade vlastníckeho) na strane žalobkyne], alebo pasívnej [existencia tvrdenej povinnosti (v danom prípade povinnosti z vlastníctva neoprávnenej stavby) na strane žalovaného] je primárnym základom každého súdneho konania a súd ich vždy skúma prioritne a ako podmienky konania kedykoľvek počas konania a to aj bez návrhu, t.j. aj v prípade, že ich žiadna strana sporu nenamieta (ako sa domnieva žalobkyňa, pozn.). Pričom v prípade ak niektorej zo strán sporu nesvedčí vecná legitimácia, odpadá tým jedna strana sporu a tým zaniká aj spor samotný a žalobu musí byť zamietnutá.
V danom prípade má okresný súd za to, že žalovanému, ktorého za žalovanú stranu sporu, titulom vlastníctva spornej garáže označila žalobkyňa, ako pani sporu, ktorá podanou žalobou nevymedzuje len predmet sporu, ale aj okruh sporových strán, že mu teda nesvedčí pasívna vecná legitimácia v spore, pretože nemôže byť vlastníkom spornej garáže, ktorú titulom kúpy 15.03.2013 nemohol nadobudnúť do vlastníctva od predávajúceho K. M. J.. Predávajúci K. M. J. (splnomocniteľ) z dôvodu, že dlhodobo žil a žije v USA dňa 06.11.2012 písomne splnomocnil svojho otca K. L. J. (splnomocnenec), aby v jeho mene ako predávajúceho, predal splnomocniteľovi K. M. J. patriaci nehnuteľný majetok, ktorý bol v predmetnom písomnom splnomocnení explicitne vymenovaný a na základe ktorého splnomocnenia, splnomocnenec Ing. Viliam Jančik časť tohto majetku splnomocniteľa a to nehnuteľnosti evidované pre k.ú. I. na LV XXXXX na základe kúpnej zmluvy z 15.03.2013 predal žalovanému, pričom k tejto kúpnej zmluve bol v ten istý deň, tj. 15.03.2013, medzi splnomocnencom ako zástupcom konajúcim v mene predávajúceho splnomocniteľa a žalovaným ako kupujúcim, podpísaný aj dodatok č. 1 v zmysle ktorého mala byť predmetom kúpo-predaja, okrem nehnuteľností evidovaných na LV XXXXX, aj sporná garáž, na predaj ktorej však splnomocniteľ K. M. J. svojho otca K. L. J. nesplnomocnil. Vzhľadom na uvedené, má okresný súd za to, že žalovaný nemohol legitímne na základe uvedeného dodatku č. 1 z 15.03.2013 ku kúpnej zmluve z 15.03.2013 nadobudnúť vlastnícke právo aj k spornej garáži od predávajúceho K. M. J., a to z dôvodu, že splnomocnenec K. L. J., ktorý tento dodatok č. 1 v mene predávajúceho K. M. J. so žalovaným uzavrel, konal nad rámec jemu predávajúcim K. M. J. udeleného splnomocnenia a teda
nemal oprávnenie predávajúceho K. M. J. na jeho predaj. V tomto kontexte teda ani je problematickým, žeby kúpna zmluva nemohla mať dodatok a to hoc aj podpísaný v jeden a ten istý deň, aj keď sa to zaiste javí byť podozrivým v spojení s tým, že podpisy boli v ten istý deň overené dvoma rôznymi notármi, ale problematickým je to, že splnomocnenec K. L. J. predal v mene predávajúceho majetok, ktorý nemal oprávnenie predať a teda v zmysle rímskej zásady „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“, t.j. nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má, keďže splnomocnenec sám nemal oprávnenie od predávajúceho previesť vlastníctvo k spornej garáži na inú osobu, toto na kupujúceho (žalovaný) ani legitímne previesť nemohol.
V tomto smere, podľa okresného súdu neobstojí ani obranná argumentácia žalovaného [aj keď neskôr žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaniach a aj vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 28.02.2022, už aj sám spochybňoval svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, pozn.], podľa argumentácie žalovaného ktorej, sporná garáž ako príslušenstvo prináležala k rodinnému domu evidovanému na LV XXXXX, ktorý rodinný dom bol v uvedenom splnomocnení uvedený a teda samotná sporná garáž ako jeho príslušenstvo už ani nemusela byť, podľa žalovaného, osobitne predmetom tohto splnomocnenia zo 06.11.2021 na jej predaj udeleného splnomocniteľom K. M. J. splnomocnencovi K. L. J.. Podľa okresného súdu totižto, aby by platilo toto tvrdenie žalovaného a to, že sporná garáž ako príslušenstvo predávaného rodinného domu nemusela byť spôsobilým predmetom právneho úkonu a to splnomocnenia (totiž aj splnomocnenie je právny úkon = prejav vôle), tak potom okresnému súdu nie je zrejmým z akého dôvodu mal zasa ohľadom tej istej spornej garáže žalovaný za potrebné, aby bola samostatne predmetom iného právneho úkonu a to predmetného dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 15.03.2013 (?), takže v tomto smere si argumentácia žalovaného vnútorne odporuje (buď sporná garáž je alebo nie je spôsobilým predmetom právnych úkonov). V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaného je však nevyhnutným pristaviť sa pri rozdielnosti významu pojmov „súčasť veci“ a „príslušenstvo veci“. Súčasťou veci je to, čo je s hlavnou vecou nie len technologicky, ale aj z hľadiska účelu a povahy použitia spojené, resp. čo k nej prináleží tak, že súčasť veci nie je možné od hlavnej veci oddeliť bez toho, aby nedošlo k jej znehodnoteniu, z čoho vyplýva, že súčasť veci nasleduje právny osud hlavnej veci, t.j. ak dôjde k predaju hlavnej veci, prevádza sa s ňou a jej súčasť, bez potreby v právnom úkone (napr. v kúpnej zmluve) osobitného špecifikovania aj tejto súčasti ako predmetu kúpopredaja (napr. el. rozvody sú súčasťou domu). Príslušenstvom veci je to, čo môže, ale aj nemusí byť spojené s hlavnou vecou a jeho použitie s hlavnou vecou na účel na ktorý sa používa hlavná vec, však nie je dané povahovou tohto spojenia, ale závisí od rozhodnutia vlastníka hlavnej veci, takže príslušenstvo veci je spôsobilé byť samostatným predmetom právnych úkonov a teda nemusí sledovať právny osud hlavnej veci a ak je príslušenstvo vecou, spojenou so zemou pevným základom, tak je aj samostatnou nehnuteľnou vecou a teda aj samostatným spôsobilým predmetom prevodu vlastníckeho práva k nej. V súvislosti s uvedeným okresný súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn, 6 Cdo 18/2011 z 30.08.2012 v ktorom je mimo iné uvedené cit. „K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil v otázke výkladu § 120 OZ, dovolací súd uvádza, že súčasťou veci podľa tohto zákonného ustanovenia je všetko, čo k nej podľa povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec ako celok znehodnotila (znehodnotením veci treba rozumieť stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti, slúži síce pôvodnému účelu, ale menej kvalitne alebo mu už nemôže slúžiť vôbec). Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle; zdieľa právny režim veci, ku ktorej patrí. Ak patrí k pozemku, musí byť na ňom umiestnená. Súčasť veci preto nemôže byť spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, pokiaľ zákonom nie je stanovené inak. To okrem iného znamená, že súčasť veci prechádza na nového nadobúdateľa aj vtedy, ak v zmluve o prevode takéto veci nie sú vôbec uvedené. Rovnako to platí aj pri nadobúdaní vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, resp. pri nadobúdaní vlastníctva napr. udelením príklepu, okrem, ak z výroku rozhodnutia vyplýva, že sa rozhodnutie na súčasť veci nevzťahuje. Stavba, ako výsledok určitej stavebnej činnosti, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je podľa § 120 ods. 2 OZ súčasťou pozemku. Súdna prax však považuje za súčasť pozemku aj niektoré vonkajšie úpravy na ňom umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody, vodovodné a kanalizačné prípojky (podľa zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je potrebné vychádzať z toho, že od 1.11.2002 už naďalej nie sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené; tvoria samostatný predmet právnych vzťahov; zákon určuje aj kto je ich vlastníkom a upravuje prechod ich vlastníctva pri zmene vlastníctva k nehnuteľnosti), spevnené a odstavné plochy (napr. parkovisko). Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty. Súdna prax však za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí aj studňa, septik a oplotenie (súdna prax ich
vždy považovala za príslušenstvo veci), ani cesty a rozvody elektriny. V posudzovanej veci odvolací súd dospel k správnemu záveru, že stavby inventúrne vedené v účtovníctve žalobcu ako hmotný investičný majetok, a to spevnené plochy, spevnené plochy príjazdovej cesty Lieskovec, vodovod a sadové úpravy sú súčasťou pozemku, na ktorom sú umiestnené. Za správny treba považovať aj jeho záver, že na žalovaného nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemku, prešli spolu s pozemkom aj jeho vyššie vymenované súčasti a to aj vtedy, ak neboli uvedené v listine svedčiacej o nadobudnutí vlastníctva k pozemku (...) V prípade septiku, studní, oplotenia, objazdovej cesty parc. č. X., zemných rozvodov elektriny, odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že tieto sú súčasťou pozemku. Uvedené vedľajšie stavby (septik, studne a oplotenie) treba považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci a ak sú pevne spojené so zemou (studňa vytvorená z betónových skruží, septik, ak nejde o nádrž z umelej hmoty alebo železnú nádrž) ide o veci nehnuteľné. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade, ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu, vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci neprechádza. Obdobne to platí aj v prípade, ak dochádza k prechodu vlastníctva k hlavnej veci na základe rozhodnutia štátneho orgánu, resp. ak sa hlavná vec nadobúda na dražbe udelením príklepu.“ Vzhľadom na uvedené tak možno so žalovaným súhlasiť do tej miery, že sporná garáž bola súčasťou jemu predaného rodinného domu evidovaného na LV XXXXX, avšak už nie je s ním možné súhlasiť pokiaľ ide o tvrdenie, že sporná garáž nebola spôsobilým predmetom samostatného predaja, práve naopak, sporná garáž aj podľa predložených znaleckých posudkov je nehnuteľnou vecou (je pevným základom spojená so zemou) a ako súčasť hlavnej veci bola a je spôsobilým predmetom predaja, takže musí byť v kúpnej zmluve aj vyslovene samostatne označená ako predmet predaja. V danom prípade sa tak síce stalo a sporná garáž bola ako predmet predaja označená v dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z 15.03.2013, avšak, ako už bolo uvedené táto sporná garáž ako samostatný spôsobilý predmet predaja nebola uvedená v zozname vecí uvedených v splnomocnení, na predaj ktorých by K. L. J. bol mal splnomocnenie, z ktorého dôvodu ani nemohol k nej právne relevantne previesť vlastnícke právo z predávajúceho K. M. J. na žalovaného ako kupujúceho, ako to formálne z tohto dodatku č. 1 mylne vyplýva. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že žalovaný spornú garáž užíval a teda mal za to, že mu patrí, pretože vlastnícke právo na neho k nej nebolo prevedené a toto ani nemohol vydržať, pretože jednako od okamihu jej domnelej „neperfektnej kúpy“ 15.03.2013 ešte neuplynula zákonom stanovená vydržacia doba pre nehnuteľnosti (10 rokov) a jednako vzhľadom na okolnosti veci ohľadom jej nadobudnutia žalovaný ani nemohol byť dobromyseľným v tom, že mu patrí. Žalovaný mal k dispozícii tak kúpnu zmluvu ako aj jej dodatok a taktiež splnomocnenie, z ktorého obsahu bolo zrejmým, že v mene predávajúceho mu K. L. J. predal aj vec, na predaj ktorej nebol oprávneným a ktorej skutočnosti si vzhľadom aj na „netradičný spôsob“ prevodu vlastníckeho práva k nej (podpísanie kúpnej zmluvy a jej dodatku v jeden deň), museli byť tak K. L. J., ako aj žalovaný, podľa okresného súdu, vedomí a preto zrejme aj v snahe vyhnúť sa možným komplikáciám pre zápise vlastníckeho práva k spornej garáži, ktorá je neoprávnenou a nepovolenou stavbou, do katastra nehnuteľností, tak volili uvedený neštandardný spôsob jej zamýšľaného „predaja“ v samostatnom dodatku ku kúpnej zmluve. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že dodatkom č. 1 síce jeho zmluvné strany rozšírili predmet predaja oproti tmu, ako bol tento vymedzený v kúpnej zmluve a to práve o spornú garáž, avšak taktiež netradične, aj napriek tomu, že kúpo-predaj je odplatný právny úkon, už úmerne s rozšírením predmetu predaja nenavýšili v dodatku aj kúpnu cenu, takže paradoxne sa uvedené javí tak, že neštandardne predávajúci v zastúpení Ing. Viliamom Jančíkom predal žalovanému viac za identickú cenu (?), čo samozrejme nie je neprípustným, ale prinajmenšom to vyvoláva pochybnosti o skutočnom úmysle zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené, by tak bolo možným konštatovať, že žalovaný v podstate v dôsledku záveru, že na neho neprešlo vlastnícke právo k spornej garáži, ani o nič neprišiel, pretože za jej zamýšľanú „kúpu“ nezaplatil o nič viac, ako zaplatil iba za kúpu nehnuteľností evidovaných na LV XXXXX a ak by aj žalovaný mal v tomto smere voľajaké nároky, tak tieto by si musel uplatniť voči predávajúcemu. Vzhľadom na uvedené východiská, teda okresný súd dospel k záveru, že žalovanému v tomto spore nesvedčí pasívna vecná legitimácia, v ktorom dôsledku dochádza k zániku sporu (absencia žalovaného) ako takého, preto okresný súd žalobu zamietol. Na margo okresný súd ešte opakovane uvádza, že napokon aj sám žalovaný v spore pripustil, že mu nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pričom táto jeho vedomosť, resp. predpoklad zrejme vyústili aj do skutočnosti, že žalovaný v roku 2021 predal už všetky
nehnuteľnosti evidované na LV XXXXX na nových vlastníkov, avšak okrem spornej garáže (neuzavreli ohľadom nej ani žiadny dodatok, ako tomu bolo pri prvotnom kúpo-predaji, pozn.). Na margo žalobkyňou navrhovaného alternatívneho žalobného petitu, v zmysle ktorého by osobe ktorá zriadila neoprávnenú spornú garáž mala byť uložená povinnosť uhradiť žalobkyni náklady na jej zbúranie, okresný súd uvádza, že v tomto smere sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že v spore nie je možné ukladať povinnosť niekomu, kto ani nie je stranou v spore (rozhodovanie o nás bez nás) a kto nemôže účinne brániť svoje práva, ktorou osobou je v danom prípade stavebník spornej garáže, ktorým však žalovaný evidentne nie je. Aj uloženie povinnosti žalobkyni zbúrať spornú garáž by bolo učinené bez možnosti vyjadrenia sa jej stavebníka, ktorý ako už bolo uvedené nie je stranou sporu.
Pokiaľ ide o protinávrh žalovaného, ktorým sa domáhal titulom jeho domnienky, že je vlastníkom spornej garáže, prikázania mu do vlastníctva aj stavebného pozemku, t.j. spornej parcely na ktorej je sporná garáž postavená, tak vzhľadom na už vyššie konštatovaný záver o tom, že žalovaný nie je hmotnoprávnym nositeľom vlastníckeho práva k spornej garáži (ako jej vlastník nie je evidovaný ani v katastri nehnuteľností) a teda nie je oprávneným si týmto titulom uplatňovať nároky ani k spornej parcele, okresný súd aj jeho protinávrh zamietol.
Okrem toho pre úplnosť veci okresný súd dodáva, že aj v tomto smere si argumentácia žalovaného odporuje, keďže na jednej strane spochybnil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, t.j. spochybnil jej vlastnícke právo k spornej parcele (CKN XXX/X), avšak na strane druhej sa protinávrhom celkom nepochopiteľne domáhal prevodu vlastníckeho práva k tejto spornej parcele od tejto žalobkyne ako podľa neho „nevlastníčky“ – v tej spojitosti je nutné opäť pripomenúť už zmienené pravidlo „nemo plus iuris ....“ (na nikoho nemožno previesť viac práva ako má sám), t.j. ako by bolo možné previesť na žalovaného vlastnícke právo k spornej parcele zo žalobkyne, keď o nej sám žalovaný tvrdí, že jej vlastníčkou ani nie je (?) a okrem toho, prečo by mal žalovaný v zmysle svojho protinávrhu, záujem vyplácať z vlastníctva niekoho o kom si myslí, že ani vlastníkom nie je (?).
Vzhľadom na uvedené dôvody, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá, by snáď už ani nebolo nevyhnutným bližšie sa zaoberať námietkou žalovaného ohľadom ním tvrdeného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne, pretože táto nemôže ovplyvniť už vyššie uvedené, avšak pre úplnosť veci, okresný súd v súvislosti s touto námietkou podotýka, že otázka vlastníckeho práva žalobkyne k spornej parcele (CKN XXX/X) v tomto konaní vzhľadom na jeho predmet vymedzený žalobou, ani nebola spornou. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala usporiadania vzťahov so žalovaným tak, aby jej bola sporná garáž o ktorej sa domnievala, že je vo vlastníctve žalovaného, aby jej táto bola prikázaná do jej vlastníctva, tj. takto vymedzeným predmetom konania sa nastolila skôr spornosť vlastníctva k spornej garáži a nie k spornej parcele, pričom spornosť tohto vlastníctva žalobkyne k spornej parcele naznačil až žalovaný svojou obrannou námietkou, ktorá námietka, ako už bolo uvedené, je však nekonzistentná a odporuje jeho samotnému protinávrhu, ktorým sa domáhal zasa, aby sporná parcela žalobkyne bola prikázaná do jeho vlastníctva, t.j. žalovaný sa domáhal prevodu vlastníckeho práva k spornej parcele od osoby o ktorej súčasne tvrdil, že nie je jej vlastníčkou (?) („nemo plus iuris...“), tj. žalovaným popreté vlastníctvo žalobkyne bolo týmto vlastne ním samotným aj znegované. Vzhľadom na uvedené okresný súd nemal za potrebné a ani za hospodárne vykonať dôkaz vyžiadania dohody o pridelení spornej parcely v roku 1988 do osobného užívania právneho predchodcu žalobkyne, ktorý dôkaz by tak či tak nezmenil záver o nedostatku pasívnej legitimácie v spore na strane žalovaného. Obdobne by tak na uvedenom závere nič nezmenil ani dôkaz spočívajúci vo vypočutí K. M. J., pretože v spore predložené listinné dôkazy na základe ktorých došlo k zamýšľanému „predaju“ spornej garáže sú dostatočne výpovednými, pričom výpoveď K. M. J. by snáď mohla mať svoj význam avšak v spore medzi žalobkyňou a menovaným.
V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní 06.04.2022, že nemal dostatočný časový priestor na vyjadrenie sa k písomnému podaniu protistrany doručenému okresnému súdu 28.02.2022 a ktoré podanie mu bolo dané okresným súdom na vedomie 05.04.2022, okresný súd podotýka, že v tej spojitosti nemohlo dôjsť k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania, pretože súd ma zákonnú povinnosť zasielať stranám sporu navzájom ich vyjadrenia iba pokiaľ ide o vyjadrenia, repliky a dupliky, nie však iné ich podania za situácie, kedy právni zástupcovia a aj strany sporu majú sprístupnený prístup do celého el. spisu okresného súdu v rámci prístupu ktorého si môžu neobmedzene prehliadať kedykoľvek a akékoľvek podania protistrany a v danom prípade navyše, predmetným
podaním, právny zástupca žalovaného iba bližšie rozpracoval svoje vyjadrenia, ktoré predniesol už aj na pojednávaní 20.01.2022.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
Podľa § 262 ods. 1 CSP „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“
Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže tak žaloba žalobkyne ako aj protinávrh žalovaného boli zamietnuté, t.j. miera úspechu a neúspechu obidvoch je identická, okresný súd žiadnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.