Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-16-2022.pdf
PDF · 114.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci manželky : L. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom L. XXXX/XX, Y., štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Nám. sv. Anny 7269/20B, Trenčín, a manžela : Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom L. XXXX/ XX, Y., štátneho občana SR, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. novembra 2021, č.k. 18Pc/11/2021-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo účastníkov L. G., rod. G. a Z. G., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Y., vo zv. XX, roč. XXXX, na strane XXX, pod poradovým č. XXX. Výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že manželka podaným návrhom žiadala o rozvod manželstva s manželom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavrela dňa 16.10.1993. Hlavným dôvodom rozvratu manželstva sú najmä neprekonateľné názorové rozdiely na morálne a životné hodnoty, ktoré vyústili do dlhodobejšej nevery manžela. Zo vzťahu sa vytratila dôvera, porozumenie, city a navzájom sa odcudzili. Manželstvo už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu a rozvrat v manželstve je dlhodobý a trvalý. S manželom síce naďalej žije v spoločnej domácnosti, ale spoločne už netrávia voľný čas a nemajú žiadne spoločné záujmy. Medzi manželmi došlo k citovému odcudzeniu, intímne sa nestýkajú a komunikácia medzi nimi je obmedzená len na potreby detí. Vyjadrila názor, že nie je predpoklad zmeny situácie natoľko, že by si manželstvo opäť začalo plniť svoj účel. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol, že je pravdou, že s manželkou posledných 9 rokov žijú iným spôsobom života, ako to bolo predtým, než sa stal riaditeľom nemocnice. Povinnosti nie len pracovné, ale aj spoločenské ho zaväzujú k tomu, že je častejšie mimo domova a netrávi s manželkou toľko času, ako to bolo predtým. Má za to, že problémy v komunikácii sa medzi nimi prehĺbili, keď ich deti ukončili štúdia, resp. pokračujú v nich v zahraničí. Súhlasil, že neprítomnosť detí v dome ovplyvnili aj voľnočasové aktivity manželky a pociťuje samotu intenzívnejšie. Uvedomil si, že mal rázne obmedziť svoje aktivity a viac sa venovať manželke. Má za to, že podanie návrhu na rozvod manželstva je predčasné a myslí si, že všetky nedorozumenia a problémy sa dajú napraviť. Má eminentný záujem na fungovaní manželstva. Nesúhlasil, že by s manželkou nemali spoločné záujmy. Tak, ako ich mali v minulosti, majú ich aj doposiaľ. S manželkou donedávna trávil pekné a šťastné chvíle a aj keď sa vyskytli nejaké problémy, vždy ich vedeli spoločne prekonať. Potvrdil svoju neveru, avšak išlo len o dočasné vzplanutie, ktoré už v súčasnosti nie je aktuálne. Vyjadril ľútosť nad bolesťou, ktorú tým
manželke spôsobil, ospravedlnil sa jej a prehlásil, že spraví všetko pre to, aby mu odpustila. Prejavil vôľu podrobiť sa aj psychologickému poradenstvu. Súd za účelom prejednania veci nariadil pojednávanie na deň 22.11.2021, na ktoré sa dostavila manželka prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Manžel sa dostavil osobne. Na pojednávaní manželka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na podanom návrhu, ktorý podala po dôkladnej a dlhodobej úvahe s tým, že v manželstve zotrvať nechce. Nemá záujem sa zúčastňovať manželskej poradne práve z toho dôvodu, že v manželstve zotrvať nechce. Hlavným dôvodom podania návrhu bola manželova dlhodobá a opakovaná nevera a práve preto už nemá dôveru v manžela a v manželstve zotrvať nechce. V súčasnosti síce naďalej žije s manželom v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, intímne sa nestýkajú a mimomanželskú známosť nemá. Manžel na pojednávaní uviedol, že nakoľko má záujem zotrvať v manželstve, podnikol k tomu už kroky, keď navštevuje psychologickú ambulanciu, kde sa podrobuje individuálnej terapii. Mal záujem, aby sa terapie zúčastňovala aj manželka, ale tá to v súčasnosti odmietla, pričom nevylúčila, že do budúcnosti by bola ochotná podrobiť sa takejto terapii, a to bez ohľadu na výsledok konania o rozvod manželstva. Od podania návrhu upravil svoje správanie k manželke, čo ocenila aj manželka. Pre úpravu vzťahov navrhol aj dočasné odlúčenie a poskytnutie časového priestoru manželke, aby si veci ujasnila. Manželku doposiaľ vôbec neopustil. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje syndróm prázdneho hniezda. Deti sú dospelé, odišli z domu a on sa pre pracovné povinnosti manželke nemohol dostatočne venovať. Manželka tak pociťovala osamelosť. Nemal však od nej spätnú väzbu, preto to nemohol riešiť. On vzniknutú prázdnotu riešil rôznymi spoločenskými a inými akciami. Súhlasil, že s manželkou naďalej žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, intímne sa nestýkajú, ale nie dlhodobo. Mimomanželskú známosť nemá.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu, potvrdenia Mestského úradu Trenčín a zistil nasledovný skutkový stav: Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.10.1993. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Y. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradový číslom XXX. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Z potvrdenia Mestského úradu Y. vyplýva, že obaja účastníci sú prihlásený k trvalému pobytu na adrese L. XXXX/XX, Y., čo je adresa ich posledného spoločného bydliska.
4. Ako vyplýva z ustanovení Zákona o rodine základným predpokladom rozvodu manželstva je vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi do takej miery, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri posudzovaní vážnosti narušenia a rozvratu vzájomných vzťahov medzi manželmi musí súd vždy zisťovať i príčiny, ktoré k takémuto rozvratu viedli. V danom prípade sa súdu nepodarilo zistiť jednoznačnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov, keď každý z manželov príčinu videl v iných dôvodoch. Manželka za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala neveru manžela a v dôsledku toho stratu dôvery a citové odcudzenie a manžel za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval syndróm prázdneho hniezda, keď po tom ako deti opustili domácnosť rodičov, obaja pociťovali osamelosť, ktorú si každý riešil svojim spôsobom bez vzájomnej spätnej väzby. Obaja manželia sa však v zásade zhodli, že ich manželstvo je rozvrátené. V dôsledku tohto rozvratu manželia síce ešte spolu žijú a spoločne hospodária, avšak intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a spolu nekomunikujú. Na základe uvedeného mal súd za to, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti už len formálnym zväzkom, neplní si svoj spoločenský účel tak, ako to má na mysli zákon o rodine, v zmysle ktorého účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Od manželov najmä s poukazom na nevôľu manželky, napriek snahe manžela o záchranu manželstva, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Len pre úplnosť k nesúhlasu manžela s rozvodom súd uviedol, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho z tohto zväzku, ak sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, čo v danom prípade je splnené, nemožno nútiť, aby v ňom zotrval proti svojej vôli. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie manžel navrhovateľky, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne a trvalo rozvrátené, aby manželstvo nemohlo plniť svoj spoločenský účel. Manžel vo svojich vyjadreniach v konaní deklaroval svoj záujem o obnovu riadneho manželského spolužitia s navrhovateľkou a žiadal súd o poskytnutie priestoru pre účastníkov za účelom obnovy manželského spolužitia. Súd sa týmto návrhom vôbec nezaoberal a manželstvo účastníkov rozviedol.
Súd v rozsudku skonštatoval, že sa mu nepodarilo zistiť jednoznačnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov, keď každý z manželov videl príčinu v iných dôvodoch. Súd súčasne zistil, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti a spoločne hospodária. Súd mal za to, že skutočnosť, ak sa manželia intímne nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a spolu nekomunikujú, spôsobuje, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom, neplní si svoj spoločenský účel tak, ako to má na mysli zákon o rodine, v zmysle ktorého účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Súd sa pred začatím ani nepokúsil o zmiernenie účastníkov konania a bez vypočutia navrhovateľky, ktorá nebola na pojednávaní ani prítomná, sa uspokojil s tvrdením právnej zástupkyne navrhovateľky, že navrhovateľka zotrváva na svojom návrhu a vzťah medzi manželmi sa nezlepšil a navrhovateľka nemá záujem zotrvať ďalej v manželstve. Súd týmto svojím konaním resp. nekonaním porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 148 a nasl. CSP, podľa ktorého súd sa má o uzavretie zmieru vždy pokúsiť v spojení ustanovením § 96 ods. l a 2 CMP. Je taktiež toho názoru, že tým, že súd navrhovateľku v konaní nevypočul, nezistil a ani nemohol riadne zistiť príčiny rozvratu manželstva, ako mu to vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine. V prípade, že súd nezistí príčiny rozvratu, nie je možné ani riadne rozhodnúť o návrhu na rozvod manželstva. Nesúhlasí so záverom súdu, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo účastníkov splnilo svoj účel spočívajúci v zabezpečení riadnej výchovy detí, a jeho účel sa zmenil s ohľadom na zmenu pomerov u manželov. Splnením tohto spoločenského účelu nie je však splnený celý účel manželstva ako životného spoločenstva muža a ženy. Účelom manželstva je i vzájomná životná podpora manželov, zabezpečenie súdržnosti všetkých členov rodiny a zachovanie celej rodiny, finančná istota a stabilita členov rodiny, zachovanie dosiahnutej životnej úrovne členov rodiny, a v neposlednom rade i vzájomná pomoc manželov vo všetkých situáciách, ktorým je rodina (nie len manželia) nútená čeliť. Účastníci konania spolu s ich dospelými deťmi strávili určitú časť vianočných sviatkov 2021 spolu ako rodina, pričom nič nenasvedčovalo tomu, že by vzťahy medzi účastníkmi boli trvalo rozvrátené a obnova manželského spolužitia by nebola možná. V zmysle základnej zásady Zákona o rodine spoločnosť má manželstvo ako jedinečný zväzok všestranne chrániť, načo súd pri rozhodovaní vôbec neprihliadol. Od doručenia návrhu na rozvod manželstva účastníkov sa snaží o obnovu manželského spolužitia s navrhovateľkou. Nie je to však proces jednoduchý a vyžaduje si určitý čas, čo uviedol i vo svojich vyjadreniach v konaní. Je toho názoru, že manželstvo účastníkov je spôsobilé plniť svoj spoločenský účel a funkcie. Aktuálny rozvrat vzťahov medzi manželom a navrhovateľkou je napraviteľný, a existuje tu reálna možnosť na obnovenie plnohodnotného spolužitia manželov. Stále pociťuje k navrhovateľke citovú náklonnosť. Súd i napriek jeho nesúhlasu návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva účastníkov vyhovel, s odôvodnením, že nikoho nemožno nútiť k tomu, aby v manželstve zotrval. Je toho názoru, že postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré z dôkazov nevyplynuli, resp. ktoré ani nevedel a nemohol bez vypočutia navrhovateľky zistiť a rozhodnutie vo veci bez riadneho pokusu o zmierenie účastníkov, je nesprávny a nezákonný. Trvá na tom, že manželstvo si môže plniť svoj účel a je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. V konaní nebolo riadne preukázané, že manželstvo si neplní svoju funkciu. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci.
6. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala odvolanie manžela navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť tak rozvodový rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania podľa § 55 CMP. Odvolanie vníma len ako umelú snahu odvolacím konaním predlžiť súdne konanie o rozvod manželstva a umelo tak predĺžiť trvanie manželstva účastníkov. Má za to, že takýmito snahami zo strany manžela navrhovateľky nie je možné udržať ich dlhodobo disfunkčné manželstvo. Ak by manžel skutočne rešpektoval jej vôľu, t.j. mal by rešpektovať jej vôľu rozvrátené manželstvo ukončiť, nakoľko súd prvej inštancie správne vo svojom rozhodnutí uviedol, že manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho z tohto zväzku, ak sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, čo v danom prípade je splnené, nemožno nútiť, aby v ňom zotrval proti svojej vôli. Súd prvej inštancie mal zistené všetky podstatné skutočnosti o dôvodoch a príčinách rozvratu manželstva od oboch účastníkov, aby vyvodil záver, že manželstvo je trvalo rozvrátené. Stanovisko a hlavné dôvody rozvratu manželstva popísala a boli uvedené už priamo v návrhu na rozvod manželstva. Na týchto dôvodoch zotrvala počas celého konania pred súdom. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v konaní označila dlhodobú manželskú neveru zo strany jej manžela. Uvedené manžel navrhovateľky nerozporoval a potvrdil vo svojom písomnom podaní pre súd zo dňa 20.08.2021 ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom dňa 22.11.2021. Snažila sa byť od podania návrhu počas celého priebehu konania pred súdom prvej inštancie slušná a nerozvádzať detaily zlyhania manžela navrhovateľky ako manžela a partnera, kde tento dlhodobo niekoľko rokov nerešpektoval základné zásady manželstva podľa § 18 Zákona o
rodine. Manžel navrhovateľky dlhodobo nebol verný a nerešpektoval a ani dnes nerešpektuje dôstojnosť navrhovateľky, o čom svedčí aj podanie samotného odvolania a jeho obsah. Detailne nechcela doposiaľ rozvádzať všetky mimomanželské aktivity svojho manžela, nakoľko za takéto správanie svojho manžela sa hanbí, hoci predmetné nezapríčinila ona, ide o výlučné zlyhanie manžela. Manžel zdôrazňuje skoro 30 ročné trvanie manželstva, v skutočnosti trvá 27 rokov. Ich problémy pretrvávajú už veľa rokov, citové odcudzenie postupne narastalo, nerešpektoval ju, neznášal jej rodinu, všetko mu na nej vadilo a keď sa pokúsila o odpor, vulgárne jej nadával aj v prítomnosti detí. Počkala na odchod detí z domácnosti, aby ich rozvod čo najmenej zasiahol. Deti ju v jej konaní podporujú. Manžel chce od súdu zistiť jednoznačnú príčinu rozvratu manželstva; primárnou príčinou je manželova dlhodobá a opakovaná nevera. V roku 2017 sa v manželovi odohrala nejaká osobnostná zmena (po jeho 50-tke) a ako spätne zistila, odvtedy už trávil prakticky všetok voľný čas v spoločnosti pochybných platených spoločníčok. Vozil ich ich autom na výlety a dovolenky, kupoval im dary a v jej neprítomnosti využíval aj ich dom a ostatné ich spoločné nehnuteľnosti na účely mimomanželského sexu. Situácia vyvrcholila minulý rok v lete, keď odmietol jej návrh na rodinnú dovolenku spolu s ich synom a odcestoval k moru bez nich zo svojou novou priateľkou. Všetky tieto aktivity uhrádzal v hotovosti a klamal jej, že trávi čas s partiou svojich kamarátov, preto sa mu to podarilo dlho tajiť. O jeho arogantnom chovaní svedčí fakt, že ku koncu sa už ani nesnažil skrývať, s poslednou priateľkou ho videlo viacero ich známych a upozornili ju na situáciu. Manžel v odvolaní tvrdí, že časť vianočných sviatkov strávili v harmónii ako rodina; pravdou však je, že ju požiadal o spoločný rozhovor v prítomnosti detí, začal ju pred deťmi očierňovať a výsledkom bola príšerná hádka, po ktorej s ním dcéra úplne prerušila komunikáciu. V spoločnej domácnosti aktuálne nežijú, manžel sa stravuje a prespáva mimo domu. V dome má ale stále veľa osobných vecí a preto sa tam prakticky denne zastavuje. Spoločný čas spolu netrávia, komunikujú len ohľadom financií. Spoločne hospodária kvôli nesplatenej hypotéke a financovaniu štúdia syna v USA. Manžel tvrdí, že k nej pociťuje citovú náklonnosť; ona však netuší, prečo klame a čo týmto tvrdením sleduje. Trvá na stanovisku, že ich vzťah je nezvratne narušený. Manžel sa vyviňuje tvrdením, že okruh jeho kamarátov funguje bez problémov v štandarde: manžel + milenka a tolerantná manželka. Ona takto žiť nechce a spolu s deťmi sa za jeho chovanie hanbia. Manžel ju žiada, aby sa obetovala pre rodinu, stiahla návrh na rozvod a že on ju už teda bude rešpektovať. Neverí mu; on sa chce len vrátiť do stavu pred rozvodovým konaním, t.j. chce mať rodinné zázemie, všetok majetok a robiť si čo chce. Potrebuje už ukončiť toto napätie, neistotu, verbálne napádanie a vydieranie. Prítomnosť manžela v nej vzbudzuje len negatívne emócie, odpor a strach.
7. Manžel navrhovateľky následne v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že napriek skutočnostiam, ktoré sa v minulosti udiali, má eminentný záujem o zachovanie ich manželstva. Snaží sa o zblíženie a zmierenie a má obrovskú snahu aktívne, iniciatívne a dobrovoľne obnoviť ich manželské spolužitie, o ktorom je presvedčený, že môže plniť svoj spoločenský účel a napriek istým zlyhaniam v minulosti na jeho strane, sa snaží získať si manželkinu priazeň. Vedie ho k tomu viacero dôvodov. Nie je pravda, že ich manželstvo je dlhodobo disfunkčné, na strane manželky išlo skôr o silne emotívne reakcie na vzniknutú situáciu, o ktorých je presvedčený, že časom opadnú a verí, že spoločne dokážu doterajšie problémy a nedorozumenia prekonať a zharmonizovať ich vzťah. Tiež nie je pravda, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené. S manželkou v rámci možností spolu komunikujú a skôr má pocit, že manželka trochu pochybuje o svojich doterajších krokoch, nakoľko si začína klásť otázky typu „a čo by na to povedala moja rodina, keby som sa s tebou nerozviedla?". Skúša s manželkou slušne a pokorne komunikovať, prednedávnom jej v snahe získať si jej priazeň ponúkol formou čestného vyhlásenia na dobu do 30.06.2022 sa úplne odsťahovať z jeho trvalého bydliska a poskytnúť jej získať dostatočný pokoj a sebadôveru, s vierou v získanie nádeje na obnovu manželského spolužitia. K tomuto jej zároveň predložil návrh na späťvzatie návrhu na začatie súdneho konania vedeného pod sp. zn. 18Pc/11/2021. Toto manželke odovzdal v papierovej forme dňa 27.01.2022 a dňa 03.02.2022 jej to poslal aj na jej mailovú adresu. Na pojednávaní pred súdom dňa 22.11.2021 bolo oboma účastníkmi potvrdené a je aj v rozsudku uvedené, že žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, intímne sa síce nestýkajú, ale ani jeden z nich nemá mimomanželskú známosť, čo platí aj v súčasnosti. Aj počas pojednávania, aj predtým a samozrejme aj teraz sa manželke ospravedlňuje za traumu, ktorú jej v minulosti spôsobil a opakovane vyjadruje ľútosť a vyhlasuje, že spraví maximum preto, aby mu manželka jeho niektoré pochybenia prepáčila a odpustila. Vonkoncom nezdieľa ten názor, že ich manželstvo je trvale rozvrátené. Ide o krátkodobý jav, na ktorého znovu obnovení neustále dennodenne pracuje a má jediné prianie, aby si opäť - aj v záujme ich dvoch detí - našli k sebe cestu. Na úspešný návrat späť k jeho manželke od mesiaca august 2021 zvolil návštevy psychologickej ambulancie a prosí o to, aby sa podobnej terapie zúčastňovala, či už spoločne alebo individuálne, aj manželka. Toto navrhoval už pred pojednávaním v jeho stanovisku k návrhu na rozvod manželstva a prehlásil aj na pojednávaní dňa 22.11.2021. Po
konzultáciách v psychologickej poradni a vlastnej sebareflexii si osobne uvedomuje - a manželka to v istom rozsahu tiež eviduje, že v jeho správaní, životnom štýle a pozornosti voči nej nastal od augusta 2021 výrazný posun, ktorý má za následok oveľa vyššiu mieru oddanosti, blízkosti a vášne k manželke. Nesúhlasí s tým, že predmetné zlyhanie spôsobil iba on, ale pre obnovu manželského spolužitia sa k tomuto nebude vyjadrovať. V manželkinom vyjadrení zo dňa 27.01.2022 je uvedené, že neznášal jej rodinu a všetko mu na nej vadilo, k tomuto sa taktiež nevyjadruje, nakoľko to nie je pravda a sama manželka istotne ocení jeho vysokú mieru angažovanosti sa voči jej rodine, taktiež mieru spolupatričnosti a pomoci, ktorú im po celý čas vyjadroval a poskytoval. Nesúhlasí ani s tvrdením, že deti manželku v jej konaní podporujú a že dcéra s ním úplne prerušila komunikáciu. Po pojednávaní dňa 22.11.2021 na žiadosť manželky jej dočasne vyhovel a pre jej pokoj doteraz prespával u vlastnej mamy, ktorej mimochodom po úmrtí otca dňa 10.10.2021 aj pomáhal, ako psychicky, tak aj fyzicky v domácnosti. S manželkou komunikujú na takmer všetky témy a skutočnosti, ktoré bežný život denne prináša, aj keď priznáva, že zo strany manželky je to v súčasnosti dosť limitované a obmedzované. V žiadnom prípade sa nechce vrátiť do nejakého stavu ako uvádza manželka, t.j. mať rodinné zázemie, všetok majetok a robiť si čo chce. Chce pozdvihnúť ich manželstvo na najvyššiu možnú úroveň a manželke vrátiť a dávať to, čo možno doteraz až v takom rozsahu nedokázal. K tomu je však potrebné dostať od svojej manželky šancu, aby ju mohol presvedčiť, že všetko to myslí skutočne vážne. A taktiež aj dôveru, o ktorú sa neustále a trpezlivo pokúša. Opakovane si dovolí aj touto cestou poprosiť manželku o vysokú mieru porozumenia, so žiadosťou o pohľad do budúcnosti, s minimalizovaním tzv. fleshbackov, čiže spätných záberov, zábleskov a spomienok na niečo, čo nebolo až tak realizované, ako je podávané. Chce ju poprosiť o prenesenie sa cez vzniknutú situáciu a o možnosť poskytnutia šance ukázať a dokázať, že bude pozorným, vzorným a takým manželom, aby mala z neho podobný pocit, ako tomu bolo dovtedy, kým neboli medzi nimi drobné nedorozumenia, ktoré koniec koncov v istom poňatí postihnú takmer každé manželstvo. Jeho tvrdenie, že k nej pociťuje citovú náklonnosť je pravdivé a nevidí dôvod, prečo mal klamať a niečo tým sledovať. Uvedomuje si však svoj podiel viny a chce pri svojej manželke naďalej a stále stáť. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd, aby rozsudok okresného zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 CSP v spojení s § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvodne na ne prihliada.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom, je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní
pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení Zákona o rodine. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok ich spolužitia.
17. Dôležitosť jednotlivých úloh manželstva sa v jeho priebehu mení a to v závislosti od dĺžky jeho trvania, veku partnerov a ich detí. V manželstve, z ktorého pochádzajú maloleté deti, vystupuje do popredia výchovná funkcia a s tým spojená povinnosť rodičov vytvárať zdravé rodinné prostredie.
18. Preskúmaním odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov rozhodol správne a v súlade so zisteným skutkovým stavom. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a hlboko rozvrátené, a preto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, čo je predpokladom pre rozvod manželstva vyjadreného v ust. § 23 Zákona o rodine. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý, vzťahy medzi nimi sú vážne narušené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. V danom prípade sa síce súdu prvej inštancie nepodarilo zistiť jednoznačnú príčinu rozvratu manželstva účastníkov, keď každý z manželov príčinu videl v iných dôvodoch. Manželka za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považovala neveru manžela a v dôsledku toho stratu dôvery a citové odcudzenie a manžel za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval syndróm prázdneho hniezda, keď po tom ako deti opustili domácnosť rodičov, obaja pociťovali osamelosť, ktorú si každý riešil svojim spôsobom bez vzájomnej spätnej väzby. Obaja manželia sa však v zásade zhodli, že ich manželstvo je rozvrátené. V dôsledku tohto rozvratu manželia síce ešte spolu žijú a spoločne hospodária, avšak intímne sa nestýkajú, netrávia spolu voľný čas a spolu nekomunikujú (iba nevyhnutné veci). Príčinu rozpadu manželstva odvolací súd videl teda v rozdielnosti názorov, rozdielnosti pováh, ako aj názorových rozdielov na morálne a životné hodnoty - nevera zo strany manžela. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Súd prvej inštancie zistil všetky podstatné skutočnosti o dôvodoch a príčinách rozvratu manželstva od oboch účastníkov, aby vyvodil záver, že manželstvo je trvalo rozvrátené. Stanovisko a hlavné dôvody rozvratu manželstva manželka popísala v návrhu na rozvod manželstva, pričom na týchto dôvodoch zotrvala počas celého konania pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva v konaní označila dlhodobú manželskú neveru zo strany jej manžela. Uvedené manžel navrhovateľky nerozporoval a potvrdil vo svojom písomnom podaní ako aj vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvej inštancie. Od manželov teda najmä s poukazom na nevôľu manželky, napriek snahe manžela o záchranu manželstva, nemožno ani podľa odvolacieho súdu očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu, podmienka dobrovoľnosti a slobodného rozhodovania u každého z manželov musí trvať počas celého manželstva a preto nemožno nikoho proti jeho vôli nútiť, aby v manželstve zostával. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka už v manželstve zotrvávať nechce. Hoci nesúhlas len jedného z manželov s ďalším trvaním manželstva nie je podľa Zákona o rodine sám o sebe dôvodom na rozvod manželstva, podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde len o ľahkovážne chovanie navrhovateľky, ktoré by malo pôvod v nejakom jej chvíľkovom rozmare, ale o jej pevné a trvalé rozhodnutie (zotrvala na ňom aj pred odvolacím súdom). Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil postoj navrhovateľky vo vzájomnej súvislosti s vykonanými dôkazmi a v kontexte toho, čo o aktuálnom stave manželstva účastníkov vyplynulo z celého dokazovania. Pre správne fungovanie manželstva je teda potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Ako už bolo konštatované vyššie, nikoho nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku. Keďže navrhovateľka odmieta zotrvať v manželskom zväzku a súd mal za preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie správne na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
19. Čo sa týka námietky manžela navrhovateľky uvádzanej v odvolaní, že súd prvej inštancie bol povinný odkázať manželov na mediačné konanie, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko podľa § 96 ods. 2 CMP ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou, teda nie je to povinnosťou súdu, a súd má len možnosť vyzvať nie uložiť povinnosť podrobiť sa mediácii, a iba ak je to účelné, čo v danom prípade nebolo.
20. V danom prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené dôvody na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).