Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-10-2021.pdf
PDF · 139.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Kadlicovej a JUDr. Eriky Tischlerovej v právnej veci žalobcu AZEX, s.r.o., Janova Lehota 274, IČO 34 147 667, zastúpeného spoločnosťou Advocatur Gémeš, Filipová & Partner AG, Städtle 17, Vaduz, Lichtenštajnské kniežactvo, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky BOOM & SMART Slovakia, Dolná 370/6A, Banská Bystrica, IČO 53 096 428, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101957828/2020 zo dňa 10.12.2020 t a k t o
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101957828/2020 zo dňa 10.12.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101957828/2020 zo dňa 10.12.2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101336587/2020 zo dňa 19.8.2020 o vyrubení rozdielu dane v sume 2472,36 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 majúce základ v neuznaní zaúčtovania výdavkov na úhradu ceny dodaných služieb (kŕmenie dobytka, príprava sena) dodávateľa ATOS-SK s.r.o. so sídlom v Dolnom Piale.
2. Namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3. Uvádzal, že správcovi dane poskytol vysvetlenia k poľnohospodárskym prácam, ktoré mu poskytol dodávateľ ATOS SK s.r.o. a poukazoval najmä na skutočnosť, že žalobca je spoločnosť spriaznená so spoločnosťami HOLES, s.r.o., MALES, s.r.o., AGROLEHOTA, s.r.o. a inými, ktoré okrem iného vlastnia základné stádo hovädzieho dobytka pod kontrolou PPA, plemenárskych služieb a veterinárnej správy, ktoré inštitúcie sa vyjadrujú k riadnemu hospodáreniu a ošetrovaniu dobytka v súvislosti s prijímaním dotácii. Žalobca je so spoločnosťou HOLES, s.r.o. zapojený do projektu ekologického hospodárstva, ktoré je odlišné od bežného poľnohospodárstva, a vykonanie fakturovaných prác preukazuje samotné priznanie dotácií.
4. Dodávateľ pre žalobcu zabezpečoval pomocné práce v živočíšnej výrobe, najmä kŕmenie dobytka a prípravu sena, pričom práce vykonával v areáli žalobcu U. W., ktorému práce zadával konateľ
spoločnosti a ktorý bol ako svedok navrhnutý na vypočutie. Dohodou stanovené ceny služby žalobca uhradil bankovým prevodom na účet dodávateľa. Správca dane síce opakovane predvolal J. W., avšak po bezúspešnosti týchto pokusov nevyužil inštitút predvedenia, čo podľa žalobcu má za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane sa uspokojil s výsluchom svedka vykonaným v rámci inej daňovej kontroly týkajúcej sa spoločnosti MALES, s.r.o. za obdobie roka 2016, pričom aj z tejto výpovede a výpovede svedka v daňovom konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december 2016 vyplýva, že svedok práce vyfakturované v roku 2015 vykonával.
5. Za nezákonný dôkaz žalobca označil výpoveď konateľky spoločnosti ATOS-SK s.r.o. Agáty Bajtošovej na pojednávaní vo veci konanom dňa 20.9.2019, právo byť prítomný na ktorom mu bolo odňaté a v súvislosti s tým aj právo klásť svedkyni otázky. Správca dane ho o tomto úkone nevyrozumel, čím ho poškodil na právach v daňovom konaní.
6. Pokiaľ mu zo strany správnych orgánov bolo vytýkané, že súčasťou preverovaných faktúr nie sú súpisy vykonaných prác, žalobca poukazoval na to, že miesto a čas výkonu prác ako aj osobu, ktorá ich realizovala, správnemu orgánu ozrejmil, pričom rozsah prác mohol objasniť práve navrhovaný svedok W..
7. Žalobca má za to, že ak by správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, a správne a vo vzájomných súvislostiach by následne vyhodnotil vykonané dôkazy získané v súlade so zákonom a zistené skutočnosti, nemohol by dospieť k ním predčasne prijatému rozhodnutiu o údajnom nepreukázaní /neodstránení pochybností ohľadne nereálnosti fakturovaného plnenia spoločnosti ATOS- SK. Teda nemohol by prijať záver o údajnom nepreukázaní reálnosti fakturovaného plnenia v zmysle preverovaných faktúr, a teda o neunesení dôkazného bremena.
8. Podľa názoru žalobcu žalovaný nepresne a nepravdivo interpretuje jeho vyjadrenia, čo vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania, pričom žalovaný by mal prihliadať aj na skutočnosť, že účtovné doklady spoločnosti boli zaistené KÚFS, čo oslabuje dôkazné postavenie žalobcu.
9. Podľa žalobcu žalovaný, odvolávajúc sa na zásadu poctivého obchodného styku a nepožívanie právnej ochrany výkonu práv, ktoré sú v rozpore s uvedenou zásadou a na to nadväzujúce vyvodenie údajných pochybností o skutočnom obsahu právneho úkonu /resp. realizovaného obchodu medzi spoločnosťou a dodávateľom, neprípustne zužujúcou interpretáciou právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu, dopredu kvalifikuje realizovaný obchod medzi spoločnosťou a dodávateľom ako rozporujúci s bežnou obchodnou praxou, ako aj so zásadou poctivého obchodného styku. Naviac jeho závery sú prijaté na podklade skutočností získaných v rozpore so zákonom.
10. Žalovaný podľa neho nadraďuje výpoveď konateľky (dodávateľa), ktorá bola získaná v rozpore so zákonom, nad jeho tvrdenia o tom, že práce vykonal p. W., vyslovil pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov, z čoho vyplýva záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu, pričom však na druhej strane nevyhovel návrhu na výsluch svedka a neumožnil žalobcovi pochybnosti správneho orgánu rozptýliť.
11. Podľa žalobcu síce U. W. väčšinu obdobia nebol zamestnaný v spoločnosti ATOS-SK, s.r.o., ale vykonával pre ňu práce bez nároku na odmenu, o čom sa konateľka spoločnosti nezmienila možno preto, že takýto výkon prác nevykazuje znaky úplnej súladnosti s právnym poriadkom.
12. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a neúplné vyhodnotenie vykonaných dôkazov vyústili podľa žalobcu do nesprávneho právneho posúdenia podmienok na uznanie výdavkov vyplývajúcich z preverovaných faktúr za daňové výdavky. V súvislosti s týmto tvrdením žalobca poukazoval na ustanovenie § 29 ods. 8 daňového poriadku, z ktorého podľa neho vyplýva, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a povinný je preukazovať iba skutočnosti, ktoré sa vzťahujú výlučne na jeho daňovú povinnosť a ktoré bol povinný uviesť v daňovom priznaní.
13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. K žalobným námietkam uvádzal, že správca dane za účelom preverenia fakturovaných prác uvedeným dodávateľom výzvou č. 101998461/2020 zo dňa 21.08.2019 vyzval žalobcu na predloženie
dôkazov a podanie vysvetlení, teda, aby vysvetlil a preukázal, kto menovite poskytol práce uvedené na dodávateľských faktúrach (kŕmenie dobytka, príprava sena), kde boli práce poskytnuté, od kedy
- do kedy boli práce poskytnuté, kto bol vlastníkom zvierat, čo zahŕňala príprava sena a tiež, aby vysvetlil stanovenie cien za uvedené služby, resp. ďalšie skutočnosti súvisiace s uvedeným obchodným partnerom. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval podaním dňa 11.09.2019, v ktorom uviedol, že ide o spoločnosť, ktorej konateľmi sú Martin Sekera a Milan Sekera, je spriaznená a prepojená osoba so spoločnosťami HOLES, s.r.o., MALES, s.r.o., AGROLEHOTA s.r.o. a inými spoločnosťami, ktorých vznik, ako aj ich predmety podnikania a výkon prevažujúcich činností je daný na základe podmienok projektov Európskej únie, ktoré čerpajú. V mnohých bodoch sa ich činnosť prelína, avšak majetkovo sú rozdelení. Všetky prepojené spoločnosti vlastnia rozsiahle pozemky; sú napojené na systém prijímania dotácií z PPA, ktoré sú prísne kontrolované cez tzv. fotoorthomapy a ich vyplatenie je priamo viazané na obhospodarovanie pozemkov vo vlastníctve aj v nájme; podľa nadmorskej výšky pozemkov sa líšia termíny povinného obhospodárenia. Ďalej z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že dodávateľská spoločnosť ATOS - SK, s.r.o. zabezpečovala pre neho pomocné práce v živočíšnej výrobe, tzn. kŕmenie, čistenie, pasenie, telenie a iné podobné činnosti, avšak vzhľadom na časový odstup a skutočnosť, že podľa dostupnej zápisnice mu boli zabavené všetky dokumenty z rokov 2014 - 2017 Kriminálnym úradom finančnej správy (KÚFS), nie je možné presne špecifikovať osoby, ktoré prácu vykonávali; ceny boli stanovené dohodou; vlastníkom zvierat bol a je žalobca a práce boli vykonané v jeho areáli.
15. Žalovaný poukazoval na to, že svedka W. neúspešne predvolával, avšak svedok sa ani na jeden výsluch k správcovi dane nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 10.07.2020 z dôvodu, že je nevyhnutne potrebný na svojom pracovisku, minimálne do konca júla kvôli kosebnej sezóne, ktorému predchádzal mail zo dňa 09.07.2020 odoslaný zo spoločnosti Poľnohospodárska spoločnosť, a.s. (predseda predstavenstva Ing. W. W.), podľa ktorého spoločnosť nemohla uvoľniť zamestnanca p. W. na výsluch v termíne 13.07.2020 z dôvodu, že je potrebný na svojom pracovisku minimálne do 26.07.2020 kvôli kosebnej sezóne. Ďalšiu neúčasť ospravedlnil mailom zo dňa 11.08.2020 z dôvodu hospitalizácie v Nemocnici v Žiari nad Hronom, ku ktorému bolo pripojené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 10.08.2020. Žalobca, ktorý bol upovedomený o výsluchoch svedka, sa taktiež k správcovi dane nedostavil.
16. Aj napriek tomu, že sa správcovi dane nepodarilo vypočuť p. U. W. ako svedka, ktorý sa vždy ospravedlnil z neúčasti na výsluchu, pričom jeho následná hospitalizácia v nemocnici neumožňovala správcovi dane využiť inštitút predvedenia, nie je podľa žalovaného procesnou vadou, keďže išlo o okolnosti hodné osobitného zreteľa. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal z ostatných dôkazov získaných zákonným spôsobom, z ktorých jedným bola aj svedecká výpoveď p. U. W., na ktorú upozornil samotný žalobca, a o ktorú sa paradoxne vo svojej žalobe opiera. Podľa žalobcu bol menovaný vypočutý na Daňovom úrade Trenčín, pobočka Prievidza v súvislosti s identickou daňovou kontrolou vo vlastníctve „X.“, pri ktorej došlo rovnako ku kontrole prác poskytovaných spoločnosťou ATOS - SK, s.r.o. Svedok pri výsluchu vypovedal, že práce v mene spoločnosti vykonával on a nie konateľka spoločnosti. Podľa žalobcu sa svedok detailne vyjadril aj k rozsahu a obsahu jednotlivých prác, ktorý bol medzi rokmi 2015 a 2016 takmer identický.
17. Zo spísanej zápisnice č. 100383090/2020 dňa 07.02.2020, spísanej Daňovým úradom Trenčín, pobočka Prievidza so svedkom U. W. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 v spoločnosti MALES, s.r.o., ktorú správca dane získal nahliadnutím do spisovej zložky spoločnosti MALES, s.r.o. vyplýva, že svedok nebol zamestnaný, mal zdravotné problémy, bol po rozvode; pomohla mu p. U. - matka konateľky spoločnosti; v posledných troch mesiacoch roku 2016 bol zamestnaný v spoločnosti ATOS - SK, s.r.o. na dohodu, dovtedy to bral ako kompenzáciu za ich pomoc; pracoval na poľnohospodárskom družstve v Janovej Lehote, vykonával práce, ktoré mu dovoľoval zdravotný stav - upratoval, jazdil na nákladných autách, na traktore, vymieňal olej, opravoval defekty; chodil tam pomaly každý deň, niekedy aj cez víkendy, príchod nikomu nehlásil, vrátnik tam nebol, pracoval podľa toho, čo 4 potrebovali; niekedy prišiel konateľ žalobcu p. Martin Sekera, povedal, čo treba urobiť; keď tam nebol, pokračovalo sa v práci, ktorá nebola dokončená v predchádzajúci deň; zadával mu práce, občas prišiel aj jeho otec; na družstvo chodil s Mgr. Y. W., niekedy s ním išla ráno, niekedy po obede, mala ešte ďalšiu prácu; upratovala dvor a haly; pracoval bez nároku na odmenu; dohoda bola medzi Mgr. Y. W. a p. Martinom Sekerom - fakturačne.
18. Keďže išlo o práce iného charakteru (upratoval, jazdil na nákladných autách, na traktore, vymieňal olej, opravoval defekty ...), žalovaný dospel k záveru, že nešlo o práce vykonávané v mene dodávateľskej spoločnosti v roku 2015. Žalobca v podanej žalobe zdôrazňuje obzvlášť slovo „dovtedy“, keď svedok uviedol, že tri mesiace ku koncu roka pracoval na dohodu a dovtedy to bral ako kompenzáciu „za ich pomoc pre mňa“. Aj keď svedok podľa žalobcu nespomenul určenie časového úseku, kedy vykonával práce v mene dodávateľskej spoločnosti ATOS - SK, s.r.o., tento úsek môže podľa žalobcu siahať aj do roku 2015, čo si mohol správca dane overiť, keby využil inštitút predvedenia.
19. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že správca dane môže overiť len také skutočnosti, ktoré sú založené na reálnom podklade, to znamená, ktoré sú preukázané a zdokladované. Keďže ani žalobca ani dodávateľská spoločnosť, resp. konateľka dodávateľskej spoločnosti nepreukázala, na základe akého právneho vzťahu boli práce pre žalobcu vykonané, prípadné predvedenie svedka a jeho výsluch by žalobcovi nemohli priniesť priaznivejšie výsledky, pretože na základe ostatných zákonným spôsobom získaných dôkazov (miestne zisťovanie, vyjadrenie konateľky dodávateľskej spoločnosti, ako aj iným správcom dane vykonaný výsluch svedka p. U. W. sa vykonanie fakturovaných prác nepreukázalo a nepotvrdilo.
20. K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti výsluchu Mgr. W. žalovaný uviedol, že zo zápisnice s konateľkou dodávateľskej spoločnosti č. 102205277/2019 zo dňa 20.09.2019 vyplýva, že obsahovala všetky náležitosti, ktoré sú kladené na jej obsah, to znamená, že okrem označenia osôb, ktoré sa ústneho pojednávania zúčastnili, obsahuje miesto, dátum, predmet, označenie dôkazov predložených pri ústnom pojednávaní a súvislé opísanie priebehu pojednávania. Zároveň sú v nej zachytené právne významné skutočnosti, ktoré boli dôležité pre posúdenie a rozhodnutie v konkrétnej veci. Zápisnica neobsahuje poučenie svedka podľa § 25 ods. 1 daňového poriadku, a teda vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti nemožno považovať za svedeckú výpoveď, ako sa domnieva žalobca.
21. Konateľka dodávateľskej spoločnosti sa dostavila k správcovi dane na základe výzvy č. 102074097/2019 zo dňa 04.09.2019, ktorou správca dane vyzval dodávateľskú spoločnosť na zapožičanie dokladov po tom, čo sa mu nepodarilo preveriť jej činnosť pri miestnom zisťovaní dňa 23.08.2019 vykonanom v sídle dodávateľskej spoločnosti. Pri ústnom pojednávaní konateľka dodávateľskej spoločnosti predložila doklady, ktorých zoznam je uvedený na str. 3 a 4 zápisnice a zároveň odpovedala na otázky položené správcom dane týkajúce sa spolupráce so žalobcom.
22. K obchodnej spolupráci so žalobcom uviedla, že p. Sekera potreboval na určité obdobie človeka na nejakú prácu okolo zvierat, povedal jej, že to bude vyše 1 000,00 eur za mesiac. Práce neboli špecifikované, týkali sa prác na družstve, lesnícke záležitosti (výsadba stromčekov, okopávanie stromčekov a manipulácia s palivovým drevom, ako aj jeho preprava). Na koho mala vystaviť faktúru, jej povedal p. Sekera - konateľ oboch spoločností (AZEX, s.r.o. a MALES, s.r.o.). Nevedela uviesť, aké práce vykonávala, evidenciu si neviedla, spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. K obsahu faktúr uviedla, že p. Sekera jej povedal, čo má uviesť na faktúry; na cene boli dohodnutí vo výške viac ako 1 000,00 eur za mesiac; vždy, keď sa stretli jej povedal, čo treba urobiť. Keď bola práca urobená, tak jej povedal, čo ďalšie treba urobiť. Taktiež uviedla, že v roku 2015 bola zamestnaná na hlavný pracovný pomer v PENTE. Ďalej uviedla, že vystavila a podpísala faktúry, ktoré boli uhradené cez bankový účet. Nevedela však uviesť, aké konkrétne práce boli vykonané (mali ústnu dohodu), súpis prác a súpis odpracovaných hodín si neviedla. Podľa jej vyjadrenia boli hodiny uvedené na faktúrach na základe sumy, ktorú jej bol konateľ žalobcu ochotný zaplatiť. Práce boli vykonané na družstve v Janovej Lehote. V doplnenom podaní, zaev. pod č. 250441971 dňa 25.09.2019 uviedla, že je jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti a že mala uzatvorenú pracovnú zmluvu s iným podnikateľským subjektom.
23. Podľa žalovaného z vyjadrení konateľky dodávateľskej nijako nevyplývalo, kto za dodávateľskú spoločnosť práce vykonal, kedy, kde a v akom rozsahu. Jej tvrdenia, že faktúry vystavila a podpísala, ktorých súčasťou neboli žiadne prílohy, neboli dôkazom toho, že žalobcovi vznikol v súvislosti s fakturovanými prácami daňový výdavok. Rovnako nie je bežné, aby odberateľ prác, teda žalobca určoval dodávateľovi, ktorý mu mal fakturované práce poskytnúť, na koho má vystaviť faktúry (na ktorú z jeho spoločnosti) a čo má byť ich obsahom.
24. Žalobca, ktorý bol po vykonaní ústneho pojednávania s konateľkou dodávateľskej spoločnosti výzvou zo dňa 16.01.2020 opakovane vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich jeho tvrdenia
vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti a na podanie vysvetlení k vyjadreniam konateľky dodávateľskej spoločnosti, ktoré boli súčasťou výzvy, sa síce podaním zo dňa 04.02.2020 vyjadril k spolupráci s dodávateľskou spoločnosťou, avšak na vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti nereagoval. Na jej vyjadrenia nereagoval ani na základe oboznámenia sa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole (oboznámenie č. 100584558/2020 zo dňa 03.03.2020), čím nevyužil svoje oprávnenie v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, hoci mu správca dane v tomto smere vytvoril dostatočný priestor. Taktiež nereagoval na vyjadrenia konateľky dodávateľskej spoločnosti ani vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu o tom, že mu bolo odňaté právo byť prítomný pri ústnom pojednávaní, ako neopodstatnené, pretože nešlo o výsluch svedka.
25. Podľa vyjadrenia žalobcu firma ATOS - SK, s.r.o. pre neho zabezpečovala pomocné práce v poľnohospodárstve v termíne január až júl 2015; práce vykonával U. W. a práce mu osobne zadával konateľ spoločnosti p. Martin Sekera, ktorý ich aj preberal. Keďže práce v živočíšnej výrobe sa nedajú úkolovať a z ekonomického a psychologického hľadiska nie je vhodné ani dohadovať hodinovú odmenu, odmeny sa dohadovali v týždňových periódach, spravidla vždy na týždeň dopredu; následne sa vykonala fakturácia na konci mesiaca. Ďalej uviedol, že na začiatku mesiaca vždy vystavil rámcovú objednávku, ktorú prevzal p. W.. Išlo podľa žalobcu o štandardnú objednanú službu a jej výkon. V náležitostiach faktúr je uvedené, že ide o kŕmenie dobytka alebo príprava sena v rozsahu jedného mesiaca v dohodnutej sume, čo sa však v celom konaní nepreukázalo a nepotvrdilo.
26. Tvrdenie žalobcu, že práce vykonal p. U. W., bol v rozpore s vyjadrením konateľky dodávateľskej spoločnosti, z ktorej vyjadrení vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť nemala zamestnancov, nevedela, aké práce boli vykonané v rozsahu uvedených hodín, evidenciu si neviedla, faktúry vystavila, podpísala na základe toho, čo jej povedal konateľ žalobcu a ona sama bola zamestnaná u iného zamestnávateľa.
27. Žalovaný poukazoval na to, že základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Pokiaľ mal fakturované práce v mene dodávateľskej spoločnosti vykonať p. W., bol žalobca povinný v zmysle uvedeného ustanovenia v nadväznosti na ustanovenia zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov preukázať reálne uskutočnenie prác vo vzťahu k svojmu dodávateľovi. Snaha žalobcu preniesť dokazovanie týkajúce sa preukázania fakturovaných prác dodávateľskou spoločnosťou na osobu p. W. bez toho, aby svoje tvrdenia preukázal konkrétnymi dôkazmi, nie je pre daňové účely postačujúca.
28. Keďže nebolo možné ani priamo ani nepriamo preukázať, že práce pre žalobcu vykonala dodávateľská spoločnosť, tak na základe všetkých zistených skutočností a po posúdení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach boli zistenia správcu dane počas daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania postačujúce na neuznanie fakturovaných prác za daňové výdavky. Nestačí, aby bola splnená táto zákonná povinnosť formálne tým, že je uvedená na doklade. Zákonná povinnosť musí byť aj skutočne vykonaná a všetky údaje musia byť pravdivo uvedené a na ňom uvedenými osobami aj skutočne zrealizované. Za týmto účelom má žalobca rozsiahle možnosti žiadať iný daňový subjekt, ktorý pre neho uskutočňuje dodávky, aby pred realizáciou úhrady platieb, doklady riadne a správne vystavil a aby si ich overil. Ak tak žalobca nepostupuje, je potom povinný znášať prípadné riziko z nedostatku hodnovernosti dokladov. Tvrdenie žalobcu, že štatutári mali vedomosť o obsahu, rozsahu činností, ktorými napĺňajú definičné znaky podnikania a rovnako mali vedomosť o dodávateľskej spoločnosti, teda o subjekte s ktorým tak činili s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžf/972009 zo dňa 06.07.2020, ktorým žalovaný poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, sa podľa žalovaného v celom konaní nepreukázalo a nepotvrdilo. Žalobca nepreukázal, že by štatutárni zástupcovia, ktorí sú štatutármi aj v ďalších prepojených spoločnostiach delegovali prácu v mene dodávateľskej spoločnosti na p. W. a následne v kooperácii s príslušnou konateľkou dodávateľskej spoločnosti dohodli vystavenie faktúry na žalobcu. Ani žalobca ani konateľka dodávateľskej spoločnosti nevedeli preukázať vykonanie prác, ktoré boli predmetom fakturácie. Správca dane nespochybnil, že práce boli vykonané, spochybnil však skutočnosť, že boli vykonané dodávateľskou spoločnosťou
uvedenou na faktúrach. Podľa správcom dane vykonaného miestneho zisťovania dňa 23.08.2019 na adrese sídla dodávateľskej spoločnosti nebolo možné preveriť jej podnikateľskú činnosť, keďže v sídle spoločnosti sa nikto nenachádzal, spoločnosť nebola označená a na uvedenej adrese sa nachádzal starý rodinný dom.
29. Žalobca pripojil k podanej žalobe rámcové objednávky za január až júl 2015, Rozhodnutia Poľnohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 04.12.2015, zo dňa 04.05.2016, zo dňa 15.06.2016, zápisnicu č. 100383090/2020 zo dňa 07.02.2020, zápisnicu č. 101699721/2020 zo dňa 09.11.2020, ktoré boli spísané so svedkom U. W. Daňovým úradom Trenčín, pobočka Prievidza a rozhodnutie oboch správnych orgánov, týkajúce sa danej veci. Okrem zápisnice zo dňa 07.02.2020, ktorú správca dane získal nahliadnutím do spisovej zložky spriaznenej spoločnosti žalobcu MALES, s.r.o., ostatné dôkazy neboli predložené v celom konaní, a preto nemohli byť ani predmetom vyhodnotenia správcom dane, či žalovaným. Ich predloženie nepovažuje žalovaný za dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na správne určenie dane, pretože správcom dane zistený skutkový stav je podľa žalovaného dostatočný na prijatie záveru o neuznaní fakturovaných prác za daňové výdavky.
30. V stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na jeho argumentácii uvedenej v žalobe. Opätovne poukazoval na potrebu vypočutia svedka W., ktorá podľa jeho názoru vyplýva ako z vyjadrení svedka v daňovom konaní týkajúcom sa spoločnosti MALES, s.r.o., tak aj z obsahu jeho vyjadrenia v rámci daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2016.
31. Žalobca zastáva názor, že výdavok na poľnohospodárske práce by mal byť uznaný za daňový výdavok bez ohľadu na charakter zmluvného vzťahu alebo aj jeho prípadnú bezzmluvnosť. V tejto skutočnosti poukazoval na nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 241/07 z 18. septembra 2008, v ktorom v bode 18 vyslovil ÚS SR nasledovný právny názor: „Z hľadiska ústavno-súdnej ochrany práva sťažovateľky na súdnu ochranu je však dôležitejšia sporná otázka, či najvyšší súd správne posúdil otázku možného uznania platieb realizovaných na základe lízingových zmlúv do daňových výdavkov. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa hmotno-právnej úpravy dane z príjmov v posudzovanom zdaňovacom období roku 1997 a 1998, platnosť, resp. neplatnosť zmluvy (právneho úkonu) z pohľadu súkromnoprávneho nemala vplyv na skutočnosť, či výdavky realizované na jej základe sú, alebo nie sú daňovým výdavkom. Pokiaľ ide o posudzovanie konkrétneho výdavku a jeho uznanie, resp. neuznanie za daňový výdavok, rozhodujúce je to, či ide o výdavok, ktorý je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (§ 24 ods. 1 zákona o daniach z príjmov) pri rešpektovaní časovej a vecnej súvislosti v danom zdaňovacom období. Základným zákonným predpokladom uznania daňového výdavku bolo, aby bol vynaložený na účel dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov, ktoré budú predmetom zdanenia (... )“. Ďalej vo svojom bode 20 v predmetnom náleze ÚS SR uviedol: „(...) Ústavný súd rešpektuje, že každý výdavok má svoj právny dôvod, ktorý sa v daňovom konaní taktiež môže skúmať, avšak zákonnú podmienku preukázateľnosti treba spájať primárne s preukázaním výšky výdavku, a nie s preukazovaním právneho dôvodu jeho realizácie. Ani prípadná neplatnosť právneho úkonu (ktorá môže nastať len zo zákonných dôvodov), nemusí mať vždy za následok nemožnosť uznania výdavku na jeho základe realizovaného do daňových výdavkov (...)“.
32. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (1). Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. (2).
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
35. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
36. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
37. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
38. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 21 ods. 1 o dani z príjmov daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku (§ 22) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania (§ 23), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi,103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou § 17 ods. 3 písm. e), pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia; v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov, v ktorých zamestnávateľ zabezpečuje ubytovanie podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu, sa za príjmy považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi na účel zabezpečenia jeho ubytovania, g) výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2), h) výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti,
3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, i) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. e), p), w) a x), j) výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane, k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.
40. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvedenej v ich písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
41. Žalobca v konaní opätovne namietal nevykonanie podľa jeho názoru kľúčového dôkazu - výsluchu svedka W., ako aj získanie výpovede konateľky dodávateľa v rozpore so zákonom v jeho neprítomnosti.
42. Podľa odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 19.8.2020, ktorým žalobcovi bol vyrubený rozdiel dane v sume 2.472,36 eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015: „v priebehu daňovej kontroly vyplynulo z výpovede konateľky spoločnosti ATOS-SK s.r.o., že p. Sekera potreboval na určité obdobie človeka na nejakú prácu okolo zvierat. Povedal mi, že to bude vyše 1.000,- eur za mesiac Práce neboli špecifikované, týkali sa prác na družstve lesnícke záležitosti ... výsadba stromčekov, okopávanie stromčekov a manipulácia s palivovým drevom ako jeho preprava.“ Z vyjadrenia zástupkyne spoločnosti ATOS-SK s.r.o. vyplynulo aj to, že práce poskytovala tak pre spoločnosť AZEX s.r.o., ako aj pre MALES, s.r.o., pričom v danom čase nevedela pre koho práce poskytuje, na koho vystaviť faktúru jej vždy povedal p. Sekera (konateľ oboch týchto spoločností). Správca dane konštatuje, že konateľka spol. ATOS-SK s.r.o. p. Mgr. Y. W. zavádzala a neposkytla pravdivé skutočnosti pred správcom dane, nakoľko tvrdila a trvala na svojej odpovedi, že len ona vykonávala všetky práce, ktoré boli spol. AZEX, s.r.o. fakturované. Pani Bajtošová nevedela presne uviesť, pre ktorú spoločnosť, či AZEX, s.r.o., alebo MALES, s.r.o. a v akej výške (sume) majú byť vystavené faktúry zo strany spoločnosti ATOS-SK s.r.o.
43. Podľa správcu dane si kontrolovaný daňový subjekt AZEX, s.r.o. neoprávnene zahrnul do daňových výdavkov sumu 11.238,- eur (čiastky vyfakturované na faktúrami č. 1 a 7/2015 spoločnosťou ATOS-SK, s.r.o. za práce podľa dohody - kŕmenie dobytka a príprava sena), keďže služba nebola poskytnutá tak, ako je to deklarované na faktúrach.
44. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný ako vecne správne žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2020 potvrdil, je zrejmé, že pochybnosti správcu dane vedúce k záveru o tom, že vyfakturované práce neboli vykonané tak, ako to vyplýva z predložených faktúr (správca dane v odôvodnení rozhodnutia konkretizoval iba svoju pochybnosť o reálnosti počtu odpracovaných hodín, podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného mal správny orgán pochybnosti o reálnom uskutočnení prác), vyplynuli primárne z vyjadrenia konateľky deklarovaného dodávateľa prác ATOS-SK s.r.o. Mgr. Y. W. poskytnutého na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2019 a z výpovede svedka U. W. obsiahnutej v zápisnici o ústnom pojednávaní Daňového úradu Trenčín, pobočky Prievidza vykonanom dňa 7.2.2020 v súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmu právnickej osoby - MALES, s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2016.
45. Že výpovede týchto osôb považoval správca dane za významné pre rozhodnutie, vyplýva už zo skutočnosti, že ním boli podľa obsahu spisového materiálu opakovane (neúspešne) predvolávané na svedecký výsluch.
46. Správca dane ani žalovaný pritom v odôvodnení svojich rozhodnutí neuviedli žiadne relevantné dôvody, pre ktoré bolo od výsluchu menovaných upustené a nebol zabezpečený za prípadného využitia inštitútu predvedenia podľa § 20 daňového poriadku, s výnimkou konštatovania, že sa svedkovia opakovane nedostavili a z akých dôvodov.
47. Správny orgán sa v prípade svedka W. uspokojil s vyhodnotením jeho výpovede z iného daňového konania, ktorá výpoveď vzhľadom na skutočnosť, že sa týkala iného daňového subjektu a iného daňového obdobia, s prihliadnutím aj na nemožnosť žalobcu uplatniť pri výsluchu svoje právo podľa § 25 daňového poriadku, nemôže mať rovnakú výpovednú hodnotu ako výpoveď svedka zameraná na skutočnosti týkajúce sa v rozhodnom čase kontrolovaného daňového subjektu a objektivizovaná možnosťou daňového subjektu položiť svedkovi otázky, zodpovedanie ktorých považuje za významné pre potvrdenie jeho tvrdení.
48. Za situácie, keď správny orgán nevykonal žalobcom navrhnutý a zjavne nie nerelevantný dôkaz výsluchom svedka, je neopodstatneným konštatovanie žalovaného, že daňový subjekt je zaťažený dôkazným a že tento si v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorá je súčasne jeho, v tomto prípade nevyužitým, právom.
49. V prípade konateľky spoločnosti ATOS-SK s.r.o. Mgr. W. ide nie len o štatutárny orgán deklarovaného dodávateľa, ale aj o osobu, ktorá vystavila sporné faktúry, v obchodnom vzťahu jednala so žalobcom a podľa jej tvrdenia dokonca pre neho vykonala určité práce, ku ktorým skutočnostiam sa na základe pomerne veľkého počtu otázok správcu dane vyjadrila na ústnom pojednávaní konanom dňa 20.9.2019, o vykonaní ktorého žalobca nebol upovedomený.
50. V zápisnici z ústneho pojednávania zachytené vyjadrenie konateľky svojim rozsahom a obsahom aj podľa súdu, v súlade s právnym názorom žalobcu, presahuje potreby úkonu, ktorý by podľa žalovaného mal byť vyjadrením súvisiacim s predkladaním listín na základe výzvy správcu dane.
51. Legitímnosť postupu správcu dane v tomto smere, či už naznačuje zámer obchádzať práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce mu z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku alebo iba zjednodušiť a zrýchliť postup správneho orgánu vo veci, nebola zhojená možnosťou daňového subjektu oboznámiť sa s výpoveďou vypočutej osoby, charakter ktorej (výpovede) neurčuje obsah poskytnutého poučenia, či v tomto prípade absencia poučenia svedka, ako sa mylne zrejme domnieval žalovaný.
52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného v dôsledku nevykonania žalobcom navrhnutého dôkazu - výsluchu svedka W. vychádza zo zistenia skutkového stavu nedostatočného pre riadne posúdenie veci a súčasne, že vykonaním vypočutia konateľky dodávateľskej spoločnosti, výsledok ktorého mal podľa obsahu odôvodnenia rozhodnutia zásadný význam pre stanovenie rozdielu dane, bez upovedomenia žalobcu o tomto úkone a umožnení mu tak položiť svedkyni prípadné otázky (§ 25 ods. 4 daňového poriadku) došlo v konaní k podstatnému porušeniu ustanovení procesného predpisu, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
53. Súd preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) a písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval z hľadiska dosiahnutia účelu tohto súdneho konania za potrebné navrhované zrušenie rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 19.08.2020.
54. V ďalšom konaní správny orgán doplní dokazovanie vo vyššie uvedenom smere a vo svojom novom rozhodnutí vo veci sa vysporiada s celým rozsahom argumentácie daňového subjektu.
55. Právo na náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
56. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.