Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/148/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu V. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v K., S. XXXX/X, zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD., advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Hlavná 25 proti žalovanému Obci Čakanovce, zastúpenej starostom obce, Obecný úrad Čakanovce 79, 044 45 Čakanovce, IČO: 00324051, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení povinne sprístupňovanej informácie takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie starostu obce Čakanovce o nesprístupnení informácie žalobcovi na základe žiadosti zo dňa 24.06.2019, ako aj fiktívne rozhodnutie obce Čakanovce o nesprístupnení informácie žalobcovi na základe žiadosti zo dňa 24.06.2019.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na tunajší súd správnu žalobu elektronickým podaním doručeným dňa 28.08.2019, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť fiktívneho rozhodnutia žalovaného o nesprístupnení povinne sprístupňovanej informácie.

2. V správnej žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 24.06.2019 žiadal žalovaného ako povinnú osobu, v rámci ktorej predstavuje obecný úrad prvostupňový orgán podľa príslušných ustanovení o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte aj: „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) poskytnutie informácií v rozsahu kompletnej spisovej dokumentácie k stavbe žumpy patriacej k bytovému domu súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, ktorá sa nachádza v susedstve žalobcu, na pozemku katastrálneho územia Č., parc. č. XXX/X, evidovaná na LV č. XXX. Ďalej uviedol, že dôvodom tejto žiadosti bola snaha zamedziť zrejmým zásahom do pokojného užívania vlastníckeho práva žalobcu, ktoré zásahy spočívajú v presakovaní žumpy nachádzajúcej sa v bezprostrednom susedstve jeho pozemku. Uvedené zasahuje do pokojného užívania pozemku, a obťažuje žalobcu zápachom nad mieru primeranú pomerom a spôsobuje aj kontamináciu pôdy. Ďalej konštatoval, že požadovaná spisová dokumentácia k stave žumpy pozostávala z týchto dokumentov:

- stavebné povolenie podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) k realizácii žumpy spolu s povolením stavby bytového domu, z ktorého je odpadová voda odvádzaná do žumpy;

- ak sa župa realizovala neskôr po výstavbe bytového domu ohlásenie drobnej stavby podľa § 57 stavebného zákona;

- potvrdenie o vodotesnosti žumpy;

- spôsob likvidácie odpadových vôd zo žumpy;

- všeobecne záväzné nariadenie obce Čakanovce o zneškodňovaní obsahu žúmp podľa o regulácii v sieťových odvetviach.

3. Zároveň s touto žiadosťou o sprístupnenie označených informácií žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v rámci jedného spoločného podania zo dňa 24.06.2019 doručil obecnému úradu Č. aj žiadosť o poskytnutie ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného užívania vlastníckeho práva podľa v znení neskorších predpisov - . Na uvedené podanie reagoval starosta obce Č. listom z 02.07.2019, v ktorom oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že o zásahu do práv žalobcu v dôsledku presakujúcej žumpy je obec informovaná a je aj iniciatívna pri hľadaní riešenia vzniknutej situácie. Zároveň starosta v mene obce uviedol, že prebieha príprava dohody medzi správcom bytového domu, ktorým je Okresné stavebné družstvo - správa bytov, Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou, ktorému žumpa patrí a obcou Č. o poskytnutí časti obecného pozemku na výstavbu novej žumpy, ktorá by mala daný stav vyriešiť.

4. Žalobca v žalobe konštatoval, že vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácie podanej spoločným podaním dňa 24.06.2019 sa žalovaný obecný úrad v prvom stupni žiadnym spôsobom nevyjadril, a ani požadované informácie žiadateľovi nesprístupnil. S poukazom na § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám z uvedeného zaujal stanovisko, že obec ako prvostupňový správny orgán nevydala rozhodnutie, a ani nesprístupnila ním požadované informácie, preto sa predpokladá, že vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla poskytnúť. V súlade s ustanovením § 17 označeného zákona tak za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. V dôsledku odoslania žiadosti o sprístupnenie informácií bez doručenia do vlastných rúk, nie je žalobcovi zrejmý presný deň doručenia žiadosti Obecnému úradu Č.. Pri sledovaní lehôt preto žalobca vychádzal z dátumu doručenia odpovede starostu obce zo dňa 02.07.2019 a z približného časového sledu. Pri odoslaní žiadosti o informáciu spolu so žiadosťou o poskytnutie ochrany v zmysle na obec doporučene druhou triedou, preto za deň doručenia žiadosti obci považoval deň najneskôr 01.07.2019. Odpoveď obce z 02.07.2019 nemožno považovať za vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií a obec nevybavila žiadosť ani žiadnym iným spôsobom. V zmysle zákonnej domnienky uvedenej v zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa predpokladá, že obecný úrad vydal rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácie a za deň doručenia takéhoto fiktívneho rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Lehota na vybavenie žiadosti je 8 pracovných dní, a preto od odhadovaného najneskoršieho dňa doručenia žiadosti obecnému úradu, t.j. 01.07.2019 táto lehota márne uplynula dňom 11.07.2019. Za deň doručenia takéhoto fiktívneho rozhodnutia sa tak považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie, preto týmto dňom je 14.07.2019. V zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám žalobcovi začala plynúť lehota na odvolanie proti tomuto fiktívnemu rozhodnutiu dňom 14.07.2019, a trvala 15 dní. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.07.2019 odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu obecného úradu o nesprístupnení informácií, ktoré odôvodnil tým, že obec na doručenú žiadosť v zákonom stanovenej lehote, a ani neskôr žiadnym spôsobom nereagovala. Povinná osoba požadované informácie nesprístupnila a svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom ani neodôvodnila. V odvolacom návrhu žalobca žiadal, aby starosta obce ako odvolací orgán konajúci v druhom stupni fiktívne rozhodnutie o odmietnutí sprístupnenia informácií zrušil a žalobcovi poskytol požadované informácie v plnom rozsahu. Odvolanie žalobcu zo dňa 17.07.2019 bolo obecnému úradu doručené do vlastných rúk dňa 19.07.2019. Žalobca zdôraznil, že v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám odvolaciemu orgánu plynie lehota na rozhodnutie o odvolaní od doručenia odvolania po dobu pätnástich dní. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Starosta obce Č. ako odvolací orgán v lehote na vybavenie odvolania vo veci nerozhodol a svoju nečinnosť ani žiadnym spôsobom nezdôvodnil, a ani neospravedlnil. Márnym uplynutím pätnásťdňovej lehoty na rozhodnutie odvolacieho orgánu nastala fikcia vydania negatívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým došlo k zamietnutiu odvolania, v skutočnosti k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Rozhodnutie o odvolaní, ktorým odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil, sa považuje v súlade s zákona o slobodnom prístupe k informáciám za doručené žalobcovi dňa 07.07.2019.

5. Žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že obe fiktívne rozhodnutie obecného úradu a starostu obce Č. nespĺňajú povinné náležitosti správnych rozhodnutí podľa o správnom konaní - Správneho poriadku, v dôsledku čoho tieto rozhodnutia sú arbitrárne a nepreskúmateľné. Poukázal aj na to, že administratívny orgán bol povinný sprístupniť požadované informácie, pretože sa jedná o také informácie a dokumentáciu, ktoré má mať povinná osoba k dispozícii z titulu svojej úradnej činnosti. Predmetom žiadosti o sprístupnenie informácií boli informácie, ktoré sú povinnej osobe známe z jej činnosti realizovanej v súlade s jej kompetenciami.

6. V závere správnej žaloby sa žalobca odvolal aj na porušenie ústavných princípov nekonaním administratívneho orgánu, pretože v zmysle - orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, s tým, že podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Aj k porušeniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

7. Žalobca k správnej žalobe pripojil kópiu podania zo dňa 24.06.2019 adresovaného obci Č., Obecný úrad Č. XX označené ako: „Vec: Žiadosť o poskytnutie ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného užívania vlastníckeho práva podľa “, podanie tomu istému adresátovi z toho istého dňa s označením: „Vec: Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov“, ako aj podanie zo dňa 17.07.2019 označené ako: „Vec: Odvolanie proti nesprístupnenie informácií na základe podanej žiadosti podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov“.

8. Žalovaný na výzvu súdu zaslal elektronickým podaním doručeným dňa 16.12.2019 vyjadrenie datované dňom 13.12.2019, v ktorom potvrdil, že dňa 25.06.2019 boli obci Č. doručené dve podania žalobcu, a to: 1/ žiadosť o poskytnutie ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného užívania vlastníckeho práva podľa a 2/ žiadosť o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám.

9. Na obe žiadosti starosta obce reagoval listom z 02.07.2019, v ktorom uviedol, že: „Obec je o probléme informovaná a iniciatívna pri hľadaní riešenia, a to aj sprostredkovaním dohody s Okresným stavebným bytovým družstvom - Správa bytov, Rožňavská 10, Moldava nad Bodvou o poskytnutí časti obecného pozemku na výstavbu novej žumpy. Zároveň reagujúc aj na žiadosť o sprístupnenie informácií uviedol, že obec nezabezpečuje odvádzanie odpadových vôd a nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp, pretože túto činnosť vykonáva VVS, a.s. Košice pre jednotlivých pôvodcov odpadových vôd na základe ich objednávky. Napriek tomu obec mienila aktívne vplývať na pôvodcu odpadových vôd, aby došlo k náprave daného stavu.“ Ďalej vo vyjadrení žalovaný uviedol, že obec rozhodnutím zo dňa 22.11.2019 prvú žiadosť o poskytnutie ochrany proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa zamietla. Vo vzťahu k žiadosti o sprístupnenie informácií obec uviedla, že táto žiadosť obsahovala požiadavku na sprístupnenie kompletnej spisovej dokumentácie k stavbe žumpy patriacej k bytovému domu nachádzajúcemu sa v susedstve žalobcu, pričom obec Č. nedisponuje stavebným povolením podľa stavebného zákona k realizácii žumpy spolu s povolením stavby bytového domu, z ktorého je odpadová voda odvádzaná do žumpy, a ani ohlásením drobnej stavby podľa stavebného zákona, prípadne potvrdením o vodotesnosti žumpy. K požadovanému spôsobu likvidácie odpadových vôd zo žumpy, ako aj všeobecne záväznému nariadeniu obce o zneškodňovaní obsahu žúmp podľa zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách žalovaný uviedol, že tieto informácie sú povinne zverejňovanými informáciami podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na ktoré sa uplatňuje postup podľa označeného zákona. Všeobecne záväzné nariadenie, ktoré požaduje žalobca, sa nachádza na webovej stránke obce pod č. 1/2015, ktoré obsahuje zároveň aj informáciu o spôsobe likvidácie odpadových vôd zo žumpy. Podľa žalovaného, žalovaný neodmietol žalobcovi poskytnúť požadovanú informáciu, iba opomenul ho upozorniť na to, že ide o informáciu, ktorá už bola povinne zverejnená. Z uvedeného preto mal za to, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu síce nepostupoval striktne podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na jeho konanie však nemožno aplikovať postup podľa označeného zákona a považovať ho za odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií. Žalovaný síce opomenul postúpiť žiadosť žalobcu povinnej osobe,

resp. neupozornil žalobcu na to, že žiada o sprístupnenie povinne zverejnenej informácie, takéto konanie však nemožno považovať za odmietnutie poskytnutia informácií.

10. V ďalšej časti vyjadrenia poukázal na ďalšie skutočnosti, zdanlivo nesúvisiace so žalobou, avšak dokresľujúce celkové pohnútky žalobcu v tomto prípade, keďže obec Č. je malou obcou s cca 500 obyvateľmi, ktorej chod zabezpečuje samotný starosta obce spolu s dvoma administratívnymi pracovníčkami. Tak, ako aj v tomto prípade, obec sa snaží byť plne nápomocná svojim obyvateľom a riešiť ich problémy v čo najlepšej možnej miere. Zdôraznil, že problém žalobcu s presakujúcou žumpou je predovšetkým sporom medzi ním a vlastníkmi bytového domu. Jedine tieto dve strany majú legitimitu na vyriešenie spornej situácie a tak obec, ako aj ďalšie štátne orgány sú len nápomocné pri riešení ich problému. Starosta obce a aj miestni poslanci prejavili ochotu napomôcť k vyriešeniu vzniknutej situácie a aktívne sa zapojili do sprostredkovania komunikácie medzi spornými stranami, ako aj k odsúhlaseniu poskytnutia časti obecného pozemku na výstavbu novej žumpy. Starosta sa niekoľkokrát stretol so žalobcom, prejednal s ním vzniknutý problém, sprostredkoval uzatvorenie dohody medzi žalobcom a správcom bytového domu a predložil poslancom obecného zastupiteľstva návrh na poskytnutie časti obecného pozemku na výstavbu novej žumpy. V rámci tejto komunikácie boli priamo žalobcovi poskytnuté aj niektoré z ním požadovaných informácií, o čom však bohužiaľ neexistuje písomný záznam. Odpoveďou žalobcu na ústretovosť zo strany obce je podľa žalovaného len podávanie rôznych návrhov na orgány štátnej správy, t.j. na prokuratúru a súd, ktorými sa za každú cenu snaží nájsť formálne nedostatky v konaní obce, a proti ktorým sa obec musí brániť, napr. aj týmto vyjadrením, ktoré v konečnom dôsledku nevedie k vyriešeniu podstaty sporu. Podľa žalovaného však žalobca pochybil už pri samotnej kúpe pozemku, keď si nedostatočne obzrel obstarávanú nehnuteľnosť a nevšimol si existenciu presakujúcej žumpy na nej, ďalej bol pasívny, keď si následne vadu predmetu kúpy neuplatnil u predávajúceho a v súčasnosti obýva na tomto pozemku stavbu bez platného kolaudačného rozhodnutia a bez prihláseného trvalého pobytu v obci, čím obec ukracuje aj o časť podielových daní. Napriek všetkým týmto skutočnostiam žalovaná obec vyjadruje svoju vôľu byť nápomocná pri riešení problému žalobcu a poskytnúť mu požadované informácie, a to aj bez toho, aby o tom musel právoplatne rozhodnúť správny súd, ak má žalobca za to, že bol pri vybavovaní jeho žiadosti o poskytnutie informácií ukrátený na svojich právach. Žalovaný teda vyjadril svoju vôľu riešiť predmet konania mimosúdne, bez zdĺhavého súdneho konania a umelého navyšovania jeho trov. V závere písomného vyjadrenia namietal pasívnu procesnú legitimáciu, pretože podľa v spojení s ako žalovaná má byť správne označená obec Č. a nie starosta, keďže iba samotná obec disponuje administratívnou subjektivitou. Z týchto podstatných dôvodov preto žalovaný žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

11. Žalobca v replike zo dňa 25.02.2020 k vyjadreniu žalovaného trval na dôvodoch podanej správnej žaloby, ako aj na uplatnenom žalobnom návrhu. Zdôraznil, že na zákonom regulované konanie štátnych orgánov sú kladené prísne požiadavky hmotným a aj procesným právom. Požiadavka legality vyplývajúca aj z garantuje účastníkom konania ich právnu istotu a možnosť uplatňovania práv účastníkov konania. Nekonaním správneho orgánu prvého stupňa, ako aj odvolacieho orgánu v danej veci došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí o odmietnutí sprístupnenia žalobcom požadovaných informácií. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení pokúša „zhojiť“ porušenie povinností vyplývajúcich z ústavne zakotveného práva žalobcu na informácie tvrdeniami, ktoré nemajú oporu v žiadnom právnom akte, a ktoré sú aj ústavne neudržateľné. Akékoľvek „dovysvetlenia“ povinnej osoby v už prebiehajúcom konaní sú právne bezvýznamné. Bagatelizovaním nedostatkov vydania rozhodnutia zo strany žalovaného ako príslušného orgánu verejnej moci sa vyznačuje úsilím prekryť ignoranciu žalobcovej žiadosti o informácie v prvostupňovom i druhostupňovom konaní, čím zásadne porušuje jeho právo na prístup k informáciám. Zároveň žalobca zdôraznil, že jeho zámerom v žiadnom prípade nie je hľadať formálne nedostatky v postupoch obce tak, ako to tvrdí žalovaný, a ani nie je jeho cieľom „šikanovať“ povinnú osobu info žiadosťami. Jeho prioritným zámerom pri podaní žiadosti o informácie bolo domôcť sa informácií potrebných pre riešenie sporu s vlastníkom žumpy, pretože z hľadiska procesnej stránky inú právnu možnosť nemal. Jeho konanie tak nemôže byť definované ako samoúčelné alebo účelové, pretože informácie, ktoré požadoval sprístupniť, sú povinne sprístupňovanými informáciami, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie dôkaznej situácie žalobcu v spore s vlastníkom žumpy. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že obec Č. nevykonáva funkciu stavebného úradu, a preto nedisponuje požadovanými informáciami, žalobca zaujal stanovisko, že takéto konštatovanie žalovaného je iba snahou zbaviť sa zodpovednosti a z hľadiska príslušnej právnej úpravy nemá právny význam. Stavebným úradom je obec Č., a spoločný stavebný úrad je

iba forma dobrovoľnej spolupráce obcí na základe uzatvorenia administratívnoprávnej dohody podľa a nasl. o obecnom zriadení. Jej účelom je zabezpečovanie určitej činnosti obce a jej úloh efektívnejším spôsobom. Spoločný stavebný úrad na základe takejto zmluvy však nemá vlastnú právnu subjektivitu, jeho postavenie je potrebné vnímať ako určitý osobitne organizačný útvar obce, ktorý plní úlohy na úseku stavebného úradu. Správnym orgánom - stavebným úradom však aj po uzatvorení správnej dohody podľa a nasl. zákona o obecnom zriadení naďalej ostáva konkrétna obec, o ktorej záležitosť v danom prípade ide. Spoločný úrad pripravuje odborné podklady pre rozhodnutie konkrétnej obce, ktorá je vecne a miestne príslušným stavebným úradom. Spoločný stavebný úrad nemá ani vlastnú administratívnoprávnu zodpovednosť, pretože nejde o orgán verejnej správy. Rovnako nemožno spoločný stavebný/obecný úrad subsumovať pod právnickú osobu, ktorá by mohla autonómne rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb. Tým ju preto nemožno zaradiť ani pod inú definíciu povinnej osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Spoločný obecný/stavebný úrad je tak iba formou spolupráce obcí na základe správnej dohody podľa zákona o obecnom zriadení, prostredníctvom ktorej sa zabezpečuje administratívna agenda v určitej oblasti. V dôsledku týchto skutočností sa žalovaná obec Č. nemôže zbaviť zodpovednosti s poukazom na činnosť spoločného stavebného úradu, pretože správnym orgánom - stavebným úradom a povinnou osobou podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je obec Č.. Za situácie ak žalovaný tvrdí, že žalobcom požadované informácie nemá k dispozícii, pretože týmito disponuje obec A., zákon o slobodnom prístupe k informáciám pozná odpoveď aj na túto otázku, pretože obsahuje inštitút postúpenia žiadosti o informácie osobe, ktorá požadovanými informáciami reálne disponuje. Toto postúpenie je koncipované ako primárna povinnosť v prípade, ak dožiadaná osoba informáciami skutočne nedisponuje. S tým zároveň súvisí aj povinnosť sekundárna spočívajúca v tom, že pokiaľ má dožiadaná osoba vedomosť o inej osobe, ktorá požadovanými informáciami disponuje, je povinná o tejto skutočnosti a postupovanej osobe upovedomiť žiadateľa. Tento mechanizmus podľa žalobcu slúži na ochranu právnej istoty žiadateľa, aby tento mal vedomosť o tom, kde sa jeho žiadosť aktuálne nachádza, kto ju vybavuje, a na koho sa má obrátiť s prípadným podaním opravného prostriedku, ak by jeho žiadosť ostala nevybavená. Alternatívnym spôsobom vybavenia žiadosti o informácie je jej negatívne vybavenie, preto ak povinná osoba informáciu nemá, a nevie kto by mohol uvedenou informáciou disponovať, v takom prípade odmietne žiadosť rozhodnutím. Teda, ani za tejto situácii nie je možné nechať žiadosť nevybavenú. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám jasne definuje situáciu, kedy obec žiadosť príslušnej osobe nepostúpi a žiadosť ani sama nevybaví. Z uvedeného dôvodu sú preto argumenty žalovaného bez právneho významu. Vo vzťahu k námietke nesprávneho označenia pasívnej procesnej legitimácie žalobca uviedol, že v prípade označenia konkrétnej osoby stojacej na čele orgánu verejnej správy treba uviesť, že táto osoba koná za orgán verejnej správy spravidla v rovnakom rozsahu, akoby konal správne označený orgán, na čele ktorého konkrétna osoba stojí. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám je starosta obce druhostupňovým správnym orgánom v konaní o nesprístupnení informácií.

12. K replike žalobcu zaujal žalovaný stanovisko duplikou doručenou súdu elektronicky dňa 06.05.2020, v ktorej zdôraznil, že sa rozhodne nesnaží „bagatelizovať“ svoje konanie vo veci a je samozrejmé, že ako žalovaný v spore sa bráni proti podanej žalobe, a to tak poukázaním na príslušné ustanovenia zákona, ako aj na skutkové okolnosti prípadu. Žalovaný trval na tom, že všetky žalobcom požadované informácie mu poskytol v rozsahu, v akom s nimi disponoval a jeho snahou rozhodne nebolo zabrániť žalobcovi v uplatnení jeho práv, či mu dokonca brániť pri vyriešení jeho situácie tak, ako naznačil právny zástupca žalobcu. Naopak žalovaný ako obec žalobcovi poskytla všetku zákonom dovolenú súčinnosť na vyriešenie predmetnej veci. Ani prípadný úspech žalobcu v tomto konaní však „nerozšíri“ objem informácií, ktorými žalovaný disponuje, a ktoré by poskytol žalobcovi nad rámec tých, ktoré mu už sprístupnil. Opakovane preto žiadal z týchto podstatných dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Duplika žalovaného bola doručená na vedomie k rukám právneho zástupcu žalobcu dňa 26.02.2021.

14. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ako aj fiktívneho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto fiktívne rozhodnutia žalovaného, ako aj Obce Č. podľa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.04.2022 procesným postupom podľa .

15. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.

16. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti; teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

18. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú k dispozícii. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

19. Podľa § 4 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo umiestnená vo verejnej knižnici.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

21. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, predĺženie lehoty

povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

22. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

23. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

24. Podľa § 15 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi.

25. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

26. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov - Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

27. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je fiktívne rozhodnutie starostu obce H., ktorým tento žiadnym spôsobom nereagoval na odvolanie žalobcu zo dňa 17.07.2019 proti fiktívnemu rozhodnutiu Obce H. o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií na základe jeho žiadosti zo dňa 24.06.2019, ktorá bola doručená povinnej osobe dňa 25.06.2019 (uvedený dátum potvrdil žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe).

28. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v zákonom stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informácie a zostane nečinná (t.j. nesprístupní informácie, ani nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti), predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. Po uplynutí zákonnej lehoty teda automaticky vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia, hoci riadne písomné rozhodnutie povinná osoba nevydala. Uvedená situácia nastáva aj vtedy, ak povinná osoba sprístupnila iba niektoré požadované informácie, avšak o nesprístupnení zvyšných informácií nevydala v zákonnej lehote žiadne písomné rozhodnutie. V takom prípade vzniká fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení zvyšných informácií, a proti takémuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

29. Fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií sa považuje za doručené na tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, s tým, že tento deň doručenia fiktívneho rozhodnutia je dôležitý najmä s ohľadom na začatie plynutia lehoty na podanie odvolania alebo opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu. Je potrebné zdôrazniť, že fikcia zamietavého rozhodnutia vzniká obdobne v prípade, keď odvolací orgán nerozhodne v stanovenej lehote o odvolaní, teda zostane po podaní odvolania voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií nečinným.

30. Inštitút fiktívneho rozhodnutia umožňuje žiadateľovi domáhať sa napriek nečinnosti povinnej osoby svojho práva a podať aj proti takémuto fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, tak, ako sa stalo aj v tomto prípade. Povinnej osobe zo zákona vznikla povinnosť rozhodnúť o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácií, o tejto jeho žiadosti však rozhodnuté písomne vyhotoveným rozhodnutím nebolo. Nerešpektovaním ustanovenia § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou tak došlo k porušeniu zákona. Takéto rozhodnutie je nezákonné a malo byť odvolacím orgánom zrušené, pretože neobsahuje odôvodnenie, čím je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napriek tomu však odvolací orgán vo veci zostal nečinný, a nevydal písomne vyhotovené rozhodnutie o odvolaní žalobcu voči fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného.

31. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 03.05.2011, podľa ktorého: „Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa podľa záveru odvolacieho súdu v podstate zhodne s názorom súdu prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa , . Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.“ Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 15.12.2011 sa uvádza : „Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmavania súdom aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Výnimočne takéto rozhodnutie v skutočnosti nemusí existovať (napr. fikcia rozhodnutia podľa a rozhodnutia o odvolaní podľa citovaného zákona). Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.“

32. V okolnostiach danej veci je zrejmé, že povinná osoba nevydala rozhodnutie o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií, teda rozhodla fiktívnym rozhodnutím o nesprístupnení požadovaných informácií. Následne žalobca v zákonom stanovenej lehote (a to aj s ohľadom na zákonnú domnienku doručenia fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi na tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom odvolací orgán nerozhodol zákonom predpísaným spôsobom, čím došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uvedené rozhodnutie žalovaného v podstate neexistuje, je iba fiktívnym a neobsahuje žiadne odôvodnenie. Správny súd v tej súvislosti uvádza, že rozhodnutie o odvolaní musí mať rovnaké náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie a osobitne dôležitou povinnosťou odvolacieho orgánu je uviesť, ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami vyplývajúcimi z podaného opravného prostriedku. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočné odôvodnenie, a uvedené má za následok jeho zrušenie. V prípade, ak odvolací orgán nerozhodne o

odvolaní v stanovenej lehote pätnástich dní, podobne ako v konaní o vybavení žiadosti o informáciu, vzniká fikcia zamietavého rozhodnutia, pričom v zmysle príslušných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám za deň jeho doručenia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Následne odo dňa doručenia fiktívneho rozhodnutia o odvolaní začína plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby proti rozhodnutiu na súde. Správny súd poukazuje na názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16.06.2010, podľa ktorého: „Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol a fiktívne rozhodnutie potvrdil, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že tým, že vo veci žiadosti rozhodol rozhodnutím, v ktorom odôvodnil zamietnutie žiadosti žiadateľa o sprístupnenie informácií, vykonal zmenu, ktorou odstránil všetky nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Pokiaľ však správny orgán prvého stupňa vo veci žiadosti nerozhodol rozhodnutím s náležitosťami podľa § 47 správneho poriadku a platí fikcia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, žalovaný ako odvolací správny orgán nemohol tento nedostatok napraviť potvrdením fiktívneho rozhodnutia, pretože takýmto postupom žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemohol už podať riadny opravný prostriedok.“

33. Správny súd v závere odôvodnenia tohto rozhodnutia poukazuje na stanovisko žalovaného, ktorý tvrdil, že žalobcom požadované informácie nemal k dispozícii, ale tieto mal k dispozícii iný správny orgán. V zmysle vyššie označených ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 15 ods. 1) však žalovanému vznikla povinnosť postúpiť túto žiadosť (minimálne v rozsahu požadovaných informácií, ktoré žalovaný nemal k dispozícii, ale mal ich k dispozícii iný správny orgán), tomuto inému správnemu orgánu, čo však žalovaný preukázateľne nevykonal.

34. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd zrušil preskúmavané fiktívne rozhodnutie žalovaného, ako aj súvisiace fiktívne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa , pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a to tým, že správny orgán nepostupoval zákonom predpísaným spôsobom a nevydal riadne rozhodnutie vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií a následne na základe podaného odvolania žalovaný porušil zákon tým, že o podanom odvolaní v zákonom stanovenej lehote nerozhodol, čím v oboch prípadoch došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia administratívneho orgánu. V zmysle ustanovenia povinnosťou povinnej osoby v ďalšom konaní po vrátení veci bude opakovane rozhodnúť o žiadosti žalobcu o poskytnutie požadovaných informácií, a to rozhodnutím, ktoré zodpovedá formálnym požiadavkám zákona o slobodnom prístupe k informáciám a v prípade podaného odvolania voči takémuto rozhodnutiu vo veci vykonať aj riadne odvolacie konanie zavŕšené vydaním rozhodnutia žalovaného, ktoré spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z príslušných ustanovení označeného zákona .

35. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka procesným postupom podľa .

36. Vo veci rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať jeden mesiac od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).