Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-154-2016.pdf
PDF · 135.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/154/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUdr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu Z.. P. H., bytom C., ul. A. K. XXXX/XXX práv.zast. JUDr. Ivan Kiššom LL.M. advokátom, so sídlom Námestie Matice slovenskej 4260/33, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému A. T., bytom R., T. XXX/XX, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, o vydanie veci s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.10.2016 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh žalobcu, ktorým sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný žalobcovi vydať motocykel I. K. XXX, N rok výroby XXXX, N. A identifikačné číslo motora Z farba strieborná do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vydaného súdom eventuálne, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody vo výške 3.600,-Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný kúpil od žalobcu motocykel I. W. XXX N T. predmet kúpy vyňal z majetku spoločnosti, dňa XX.XX.XXXX odhlásil na dopravnom inšpektoráte v Púchove a prehlásil ho na meno žalovaného. Žalovaný napriek viacerým urgenciám žalobcu nezaplatil kúpnu cenu za motocykel. Naopak , listom zo dňa 18.11.2013 vyzval žalobcu na prevzatie motocykla YAMAHA, ktorý podľa jeho vyjadrenia žalobca „dobrovoľne bez nátlaku odhlásil na DI PU na meno žalovaného“. Žalovaný vyzval žalobcu na prevzatie motocykla aj vzhľadom k tomu, že „nedošlo k naplneniu podmienok vopred dohodnutej ústnej dohody.“ Žalobca motocykel od žalovaného na základe jeho výzvy v roku XXXX neprevzal, a domáhal sa úhrady kúpnej ceny súdnou cestou. Žaloba bola vedená na OS Trenčín pod sp.zn. 13C/132/2015. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu vedenú pod sp.zn. 13C/132/2015 zamietol, nakoľko podľa jeho názoru možno objektívne pochybovať o tom, kto so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu k predmetnému motocyklu, resp. že ju s ním uzatvoril žalovaný. Súd svoje pochybnosti o dohadovacom konaní oprel o tvrdenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že vo veci je pasívne legitimovaný žalovaný a teda existenciu hmotnoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. sa mu podľa názoru súdu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencií. Ako vyplýva z výpovede žalovaného v konaní vedenom na OS Trenčín pod sp.zn. 13C/132/2015, žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako vlastník motocykla na dopravnom inšpektoráte. Sám vo svojej výpovedi uvádza, že vyzval
žalobcu, aby si motocykel prišiel prevziať. Bola to reakcia na výzvu žalobcu na úhradu kúpnej ceny. Žalovaný uvádza, že nemal v úmysle zaplatiť kúpnu cenu za motocykel, nakoľko podľa jeho vyjadrenia tento motocykel od žalobcu nekupoval. To, že motocykel od žalobcu podľa jeho vyjadrenia tento nekúpil, mu však nebránilo v tom, aby tento prihlásil na svoje meno na dopravnom inšpektoráte. Žalovaný návrh žalobcu na zmierne riešenie veci neakceptoval, pričom iné riešenie nenavrhol, čo oznámil žalobcovi listom svojho právneho zástupcu zo dňa 17.02.2016. V súčasnej dobe je skutkový stav taký, že žalobca nemá ani motocykel, ani kúpnu cenu zaň, nakoľko tento motocykel neoprávnene zadržiava žalovaný. Žalovaný mal pôvodne snahu žalobcovi motocykel vrátiť, v súčasnosti však už odmieta motocykel vydať.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.05.2017uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu týkajúcich sa uzatvorenia ústnej kúpnej zmluvy. Žalovaný so žalobcom neuzatvoril nikdy žiadnu zmluvu (ani ústnu ani písomnú), na základe ktorej by od žalobcu kúpil motocykel značky YAMAHA XVS XXX N len ako „motocykel“). K. má žalovaný za to, že sa nesprával, nekonal a nevyjadroval spôsobom, ktorý by nasvedčoval tomu, že kupuje predmetný motocykel a nikdy ani nemal úmysel uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol motocykel. S. motocykel dostal žalovaný od svojho vtedajšieho zamestnávateľa, spoločnosti P., s.r.o., so sídlom L. XX, 811 08 Bratislava, IČO: 34 132 121 ako pracovnú odmenu. Má zato, že ide len o tvrdenie, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktoré však nie je podložené žiadnymi dôkazmi s čím sa stotožnil aj okresný súd Trenčín v rozsudku č.k. 13C/132/2015-93 str.7 zo dňa 09.06.2016, kde uvádza, že: „ Na základe vykonaného dokazovania tak nie je možné s určitosťou, alebo aspoň bez závažných pochybností uzavrieť, že odporca naozaj uzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu. Navrhovateľ pritom uviedol iba to, že dôkazom o uzatvorení kúpnej zmluvy je osvedčenie o evidencii a takisto konanie samotného odporcu, ktorému bola doručená faktúra, ktorou vyúčtoval navrhovateľ odporcovi kúpnu cenu.“ Z dôvodu, že predmetný motocykel dostal žalovaný ako pracovnú odmenu od svojho vtedajšieho zamestnávateľa spoločnosti IRO, s.r.o., a teda nie na základe ústnej kúpnej zmluvy od žalobcu, tak ako to tvrdí žalobca má žalovaný za to, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu faktúry č. 30/2013 žalovaným, nakoľko vystavenie faktúry č. 30/2013 je len jednostranným právnym úkonom žalobcu, z ktorého žalovanému nevznikla žiadna povinnosť. Uvedený názor zastáva aj Okresný súd Trenčín v citovanom rozsudku str.7-8: „Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou, resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. V dôsledku toho súd nemôže rozhodnúť o splnení povinnosti odporcu, ktorého sa navrhovateľ v tomto konaní domáha.“ Vyjadrenie žalobcu cit: „To, že motocykel od žalobcu podľa jeho vyjadrenia nekúpil, mu však nebránilo v tom, aby tento prihlásil na svoje meno na dopravnom inšpektoráte.“ považuje žalovaný len za účelové, a to z toho dôvodu, že žalobca dobrovoľne, bez nátlaku podal dňa 11.10.2013 na Dopravný inšpektorát Púchov Žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového (prípojného) vozidla na žalovaného, ktorú aj vlastnoručne podpísal. Na základe uvedeného úkonu žalobu a súčasne aj na základe pokynu konateľa spoločnosti IRO, s.r.o. sa žalovaný dostavil na dopravný inšpektorát, a tak došlo k prepisu vozidla a majiteľom motocykla sa stal žalovaný. Opätovne uviedol, že so žalobcom neuzatvoril žiadnu kúpnu zmluvu( ani ústnu ani písomnú) a predmetný motocykel dostal len ako pracovnú odmenu od svojho vtedajšieho zamestnávateľa od spoločnosti IRO, s.r.o. a na základe tejto skutočnosti nadobudol vlastnícke právo k motocyklu. Na základe uvedeného má preto žalovaný za to, že v prípade, ak by došlo k existencii nároku na vydanie veci (motocykla), aktívne vecne legitimovanou osobou by bola voči žalovanému spoločnosť IRO, s.r.o, ktorá poskytla žalovanému predmetný motocykel ako pracovnú odmenu. Žalovaný má za to, že právo na vydanie veci je premlčané a z dôvodu právnej istoty podáva žalovaný námietku premlčania uplatneného nároku. S ohľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení ako aj na skutočnosti uvedené v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp.zn. 13C/132/2015 má žalovaný za to, že sa stal oprávneným držiteľom motocykla a z tohto dôvodu nedochádza zo strany žalovaného k neoprávnenému zadržiavaniu veci. Navrhol, aby súd žalobu zamietol. Súčasne navrhol prerušenie konania až do právoplatného skočenia konania vedeného na tunajšom súde sp.zn. 13C/132/2015, nakoľko na základe odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu I. inštancie prebieha (v času podania vyjadrenia k žalobe) na Krajskom súde v Trenčíne odvolacie konania pod sp.zn. 5Co/384/2016.
3. Vo vyjadrení zo dňa 02.08.2021 žalovaný v plnom rozsahu zotrval na svojich predvádzajúcich tvrdeniach, ktoré zopakoval. Zdôraznil, že žalovaný so žalobcom neuzatvoril nikdy žiadnu zmluvu (ani ústnu ani písomnú), na základe ktorej by od žalobcu kúpil motocykel značky YAMAHA W. XXX N (ďalej len ako „motocykel“). K. má žalovaný za to, že sa nesprával, nekonal a nevyjadroval spôsobom, ktorý by nasvedčoval tomu, že kupuje predmetný motocykel a nikdy ani nemal úmysel uzatvoriť so žalobcom
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom by bol motocykel. Predmetný motocykel dostal žalovaný od svojho vtedajšieho zamestnávateľa, spoločnosti IRO, s.r.o. so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 34 132 121 ako pracovnú odmenu. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že ide len o tvrdenie žalovaného, že došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, ktoré však nie je podložené žiadnymi dôkazmi. S uvedeným sa stotožnil aj Okresný súd Trenčín v Rozsudku č.k. 13C/132/2015-93 str. 7 zo dňa 09.06.2016. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2017 a vykonateľnosť 11.07.2017. Opakovane navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. Ako dôkaz označil právoplatný Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/132/2015-93.
4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením Osvedčenie - technický preukaz motocykla, žiadosť o vykonanie zmeny pri motocykle, faktúra žalobcu zo dňa 10.10.2013, Kniha DPH - výpis, list žalovaného žalobcovi zo dňa 18.11.2013, rozsudok tunajšieho súdu 13C/132/2015 vrátane zápisnice zo dňa 17.12.2015 a 21.04.2016, návrh na mimosúdne riešenia vrátane odpovede, vyjadrenie žalovaného k žalobe, vyjadrenie žalovaného, evidenčná karta vozidla k 25.08.2021, obsah pripojeného spisu č.k. 13C/132/2015, ponuka - písomnosti doplnené žalobcom na dnešnom pojednávaní cenová ponuka vozidiel, faktúra spoločnosti IRO zo dňa 15.10.2013 a emailu konateľa IRO, s.r.o
5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, pričom nad rámec skutočností v nej uvedených uvádza nasledovné skutočnosti: Žalobca má za to, že je aktívny legitimovaný, nakoľko so žalovaným uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu v rámci ktorej sa dohodli, že vlastníctvo k predmetnému motocyklu žalovaný nadobudne až zaplatením kúpnej ceny. Pokiaľ' ide o prepis motocykla na dopravnom inšpektoráte v prospech žalovaného, tento má len evidenčný charakter a uvedeným úkonom žalovaný vlastníctvo nenadobudol. O tom, že sa žalobca so žalovaným takto ústne dohodli svedčí aj predkladaný dôkaz - Opakovaná Výzva Jakuba Žuchu zo dňa 18.11.2013, v ktorej sám žalovaný uvádza, že nedošlo k naplneniu podmienok vopred dohodnutej ústnej dohody, a preto chcel žalobcovi vrátiť motocykla, teda z uvedeného vyplýva, že nedošlo k uhradeniu kúpnej ceny ako dohodnutej podmienky v kúpnej zmluve, preto sa domáhal vrátiť žalobcovi motocykel, keďže nebol jeho vlastníkom a sám chcel motocykel vrátiť uvedomujúc si tento právny stav. Poukazuje, že tento motocykel chcel vrátiť priamo žalobcovi a nie inej osobe, napr. spoločnosti IRO, s.r.o. (od ktorej mal vraj motocykel kúpiť ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe). Z tejto opakovanej výzvy jednoznačne žalovaný potvrdzuje, že ústnu dohodu, resp. kúpnu zmluvu uzatvoril so žalobcom. Čo sa týka pasívnej legitimácie, v čase podania žaloby mal žalovaný fakticky motocykel v držbe, teda bol naplnený predpoklad dôvodnosti podania žaloby. Pre prípad, že by následne došlo k zmene držiteľa, teda počas konania by žalovaný už nemal vo faktickej držbe predmetný motocykel ust. § 126 v spojitosti s ust. § 460 Občianskeho zákonníka pripúšťa náhradu škody voči takémuto žalovanému, čo bolo navrhnuté aj v podanej žalobe ako eventuálny petit. Má za to, že podmienky konania v otázkach aktívnej aj pasívnej legitimácie sú splnené a nesporné. Pokiaľ' ide o rozhodnutie okresného a následne odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/384/2016 vo veci o zaplatenie 3.600 eur vedenej medzi žalobcom a žalovaným, rozhodnutím odvolacieho súdu bolo len konštatované, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, komu predal predmetný motocykel, ale nebolo konštatované, že žalovaný nebol kupujúcim predmetného motocykla, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepredložil všetky listiny ktorými disponoval. Nad rámec podanej žaloby v tomto konaní na margo písomného vyjadrenia žalovaného uvádza, že je pravda, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou IRO, s.r.o. predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Dacia Duster, kde bol v tom čase podľa tvrdenia žalovaného zamestnaný žalovaný a došlo aj k rôznym jednaniam medzi žalobcom a konateľom IRO, s.r.o., otcom žalovaného, avšak výsledkom bolo, že vozidlo Dacia Duster si žalobca kúpil na základe predloženej cenovej ponuky - ktorú predkladá, kde bola poskytnutá štandardná zľava z dôvodu počtu kilometrov (23.450 km) a iných vecí, avšak predaj predmetného motocykla alebo nejaký zápočet s uvedenou kúpou vozidla nemal nič spoločné. Predkladá aj vystavenú faktúru spoločnosťou IRO, s.r.o., ktorej vystavená suma sedí presne so sumou v ponuke vozidiel pre kohokoľvek, teda akéhokoľvek zákazníka. Taktiež dokladá aj emailovú komunikáciu
konateľa IRO, s.r.o. p. S. otca žalovaného, ktorý emailom zo dňa 02.12.2013 sám vyzval žalobcu na opakovanie prevzatie motocykla, ktorý v jeho neprítomnosti pristavil do spoločnosti IRO, s.r.o. Trenčín s odhláseným TP. Uvedené potvrdzuje (podotýkame v čase), keď už došlo k predaju vozidla Dácia Duster z predávajúceho IRO, s.r.o. na kupujúceho žalobcu v mesiaci október 2013, že predmetný motocykel nemohol byť započítaný na zľavu z tohto osobného automobilu Dácia Duster. K vystaveniu faktúry za vozidlo Dacia Duster došlo dňa 15.10.2013 a konateľ IRO, s.r.o. žiadal o prevzatie motocykla z jeho areálu dňa 02.12.2013. Nemožno tak na základe predložených dôkazov tvrdiť, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a neuzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Poukazuje na to, že nebola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kúpnou zmluvou a v prípade, že by sa žalobca domáhal vrátenia vozidla z tohto vzťahu, musel by byť tento právny vzťah ukončený. Má za to, že žalobca týmito tvrdeniami sa snaží vrátiť do konania, ktoré už bolo na tomto súde právoplatne skončené 13C/132/2015. Nebolo preukázané, že sa žalobca a žalovaný dohodli, že vlastníctvo k predmetného motocyklu prejde na žalovaného na základe kúpnej ceny, toto je len tvrdenie žalobcu. S dôkazmi predkladanými žalobcom najmä opakovaná výzva, s týmito sa už súd zaoberal v uvedenom konaní.
7. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že sa stotožňuje s tvrdeniami a skutočnosťami, ktoré uvádzal jeho právny zástupca, nemá k nim čo doplniť. Má za to, že predložené listinné dôkazy jednoznačne preukazujú oprávnenosť jeho nároku.
8. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/132/2015-93 zo dňa 09.06.2016 v spojení Krajskom súde v Trenčíne č.k. 5Co/384/2016-119 zo dňa 14.06.2017 bolo zistené, že súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.600,- eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania s odôvodnením, že nakoľko možno objektívne pochybovať o tom, kto so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu k predmetnému motocyklu, resp. že ju s ním uzatvoril žalovaný sa žalobcovi v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou, resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. V dôsledku tohto súd nemohol rozhodnúť o splnení povinnosti žalovaného, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pričom sa plne stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie a ustálil, že pokiaľ sa žalobcovi v prejednávanej veci nepodarilo preukázať uzavretie kúpnej zmluvy priamo so žalovaným, nemohol byť dôvodný ani jeho návrh na zaplatenie kúpnej ceny v ním požadovanej výške.
9. Z obsahu uvedeného spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že v tomto konaní žalovaný vypovedal, že nikdy so žalobcom žiadnu kúpnu zmluvu ohľadne predmetného motocykla neuzavrel. Tento motocykel dostal od svojho zamestnávateľa v rámci koncoročného odmeňovania, teda od spoločnosti IRO, s. r. o. bezodplatne v októbri 2013 a následne dňa 22.10.2013 sa uskutočnil prepis tohto motocykla na dopravnom inšpektoráte. Žiadna faktúra od navrhovateľa odporcovi doručená nebola. Dňa 31.10.2013 žalovaný prevzal výzvu navrhovateľa na zaplatenie kúpnej ceny - pokus o zmier. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesúhlasil s vyplatením požadovanej sumy navrhovateľovi, odovzdal motocykel späť svojmu zamestnávateľovi, ktorý následne vyzval navrhovateľa na prevzatie si tohto motocykla. Žalovaný nemal žiadnu vedomosť o vzťahoch medzi jeho zamestnávateľom a navrhovateľom, až následne sa dozvedel, že tento motocykel mať byť zamestnávateľovi odporcu poskytnutý za účelom poníženia kúpnej ceny za motorové vozidlo, ktoré navrhovateľ zakúpil od zamestnávateľa odporcu. V čase prevzatia motocykla od zamestnávateľa odporcu, bol konateľom zamestnávateľa žalovaného otec žalovaného, ktorý v súčasnosti už nie je jeho konateľom. Žalobca vypovedal, že sa v roku 2012 rozhodol predať predmetný motocykel, pretože ho neužíval v dostatočnom rozsahu. Inzeroval motocykel, avšak nepodarilo sa mu ho predať. V roku 2013 začal uvažovať o kúpe menšieho motorového vozidla. S pánom Petrom Žuchom sa telefonicky skontaktoval, nakoľko bol predajcom motorových vozidiel zn. Renault, ako konateľ spoločnosti IRO, s. r. o.. Spýtal sa ho, či by bolo možné započítať na kúpnu cenu motorového vozidla hodnotu, resp. kúpnu cenu motocykla, ktorý chcel predať. On mu uviedol, že obdobný motocykel chcel kúpiť pre svojho syna. Celý proces komunikácie však trval dlhšie, nakoľko Peter Žucha chodil po dovolenkách. Medzitým dostal ponuku aj od spoločnosti Yamaha z Považskej Bystrice na odkúpenie tohto motocykla za kúpnu cenu 5.000 eur pre ich klienta. Túto ponuku odmietol, nakoľko chcel zostať korektný vo vzťahu k pánovi Petrovi Žuchovi. Definitívne sa dohodli na podmienkach ohľadne kúpy auta a predaja motocykla v septembri, alebo v októbri 2013. Pán Peter Žucha mu dal ponuku na predaj
predvádzacích vozidiel, ktoré sa nachádzali v predajni Renault v Bratislave a on sa rozhodol pre kúpu vozidla Dacia Duster. Aj keď zháňal pôvodne menšie vozidlo, rozhodol sa pre kúpu väčšieho vozidla, nakoľko táto kúpa bola výhodná. Vozidlo bolo lacnejšie asi o 2.000 eur ako nové. Spolu s pánom S. odišli do predajne v Bratislave, kde si prezrel toto vozidlo a zistil, že má najazdených 25000 km a prasknuté čelné sklo. Toto mu neskôr opravili, avšak drobná jamka sa na ňom nachádza. Nebol spokojný so stavom vozidla, avšak povedal si, že čo už. Vozidlo kupoval na leasing. Pán S. mu povedal, aby vystavil faktúru na meno jeho syna, teda odporcu. Túto vystavil u neho v Púchove asi 2 alebo 3 dni pred prevzatím vozidla Dacia Duster v Bratislave. Cenu motocykla na faktúre znížil, pretože sa chcel odvďačiť za to, že mu bola poskytnutá nižšia cena za auto. Pred samotným odovzdaním motocykla do predajne IRO v Trenčíne, kam ho doviezol, si bol sám odporca motorku v Púchove niekoľkokrát prezrieť. Bol ju takisto ukázať odporcovi aj v Trenčíne. V areáli firmy IRO s.r.o. urobil aj skúšobnú jazdu. Kópiu občianskeho preukazu odporcu vyhotovili v predajni IRO, s.r.o. v Trenčíne a to vtedy, keď odovzdal faktúru osobne odporcovi. Kúpnu cenu ohľadne vozidla Dacia Duster zaplatil v predajni IRO v Trenčíne. Motocykel takisto ostal v tejto predajni. Na ODI sa dostavil sám spolu s kópiu občianskeho preukazu odporcu a polícii uviedol, že prevádza vlastnícke právo k motocyklu na odporcu. Následne čakal na zaplatenie kúpnej ceny na základe vystavenej faktúry, ale zaplatenia sa nedočkal. Kúpna cena za motocykel nebola kompenzáciou na kúpnu cenu za auto Dacia Duster. Tá kompenzácia spočívala len v tom, že kúpna cena motocykla bola nižšia ako bola kúpna cena tohto motocykla a to približne v čase predaja 5.000 euro bez DPH. Ohľadne kúpnej ceny a predmetu kúpy komunikoval aj s odporcom aj s otcom odporcu pánom Petrom Žuchom. Splatnosť kúpnej ceny si dohodol ústne s odporcom potom, čo mu odovzdal faktúru, a to 5 až 10 dní od prevzatia faktúry. Svedok Peter Žucha vypovedal, že žalobcu pozná, nakoľko sa v ich obchodnej spoločnosti zaujímal o kúpu vozidla a nakoniec si ho aj kúpila žalovaný je jeho synom. Žalobca prišiel k nim do predajne a dal im ponuku na započítanie kúpnej ceny motocykla s kúpnou cenou motorového vozidla, o ktoré mal záujem. Takýto postup bol bežný a aplikoval sa aj pri iných klientoch. Prebiehali medzi nimi rokovania, nakoniec sa dohodli aj o odkupnej cene za motocykel. Pre žalobcu našli predvádzacie vozidlo Dacia Duster, bola mu poskytnutá zľava z kúpnej ceny vo výške 18,50 %, ktorá zodpovedala kúpnej cene motocykla. Túto zľavu poskytol ako konateľ spoločnosti po dohode s druhým konateľom spoločnosti. Takisto mu bol poskytnutý aj benefit, a to servisná prehliadka po najazdených 20 tis. km. Motocykel bolo následne potrebné prihlásiť, pričom sa v rámci firmy konatelia rozhodli motocykel prihlásiť priamo na jeho syna, ktorý tento motocykel dostal ako odmenu za prácu vykonávanú v spoločnosti. O tejto skutočnosti je spísaná aj zápisnica konateľov ich spoločnosti, ktorá bola spísaná pred odovzdaním motocykla. Kúpna zmluva bola iba ústna, pričom bola uzatvorená medzi spoločnosťou IRO s.r.o. a navrhovateľom, s nikým iným. Kupujúcim motocykla bola spoločnosť IRO. Nakoniec preto bola poskytnutá aj uvedená zľava. Pre odmenu pre žalovaného sa rozhodli za prácu, ktorú vykonával v spoločnosti, lebo jeho plat bol, že na nižšej úrovni. Išlo o odmenu za vykonanú prácu, nie o koncoročnú odmenu. Žalobca vedel, že motocykel bude postúpený na syna. Syn prevzal motorku, avšak odmietol ju používať, tak je tomu aj doteraz. Urobil tak pre to, že mu bola doručená faktúra od žalobcu, ktorú odmietol zaplatiť. Jazdiť chce na motorke až keď sa veci vyporiadajú. Ak by zaplatil faktúru, de facto by motorka bola zaplatená dvakrát. Jednak v rámci poskytnutej zľavy a druhýkrát na základe faktúry. Išlo by tak o duplicitné zaplatenie kúpnej ceny a celkový obchod pre spoločnosť by bol neefektívny. Nevie, ako sa faktúra dostala do spoločnosti. Motocykel nebol zaúčtovaný v majetku spoločnosti z dôvodu zjednodušenia. Následne by sa musel dvakrát prepisovať na držiteľa, bolo by to neefektívne. Spoločnosť IRO vyzvala žalobcu opakovane písomne na prevzatie motocykla potom, čo ľ odmietol zaplatiť leasingovej spoločnosti spracovateľský poplatok. Ich spoločnosť pritom dodávateľovi vozidla zaplatila jeho kúpnu cenu a pritom nemala uhradenú túto cenu od leasingovej spoločnosti. Táto to odmietla urobiť, nakoľko žalobca jej odmietol zaplatiť spracovateľský poplatok. Preto spoločnosť dňa 07.12.2013 ho vyzvala na úhradu spracovateľského poplatku a nakoniec sa spoločnosť rozhodla zaplatiť za neho poplatok vo výške približne 860 eur, aby získali peniaze za vozidlo. Z výpovede svedka Ivo Púček bolo zistené, že pri kúpe motocykla išlo o súkromnú akciu pána Petra Žuchu, teda druhého konateľa spoločnosti IRO. Malo ísť o nejakú protislužbu. Nevie, či tento motocykel bol kupovaný na spoločnosť a či bol aj vedený v účtovníctve spoločnosti. Občas sa niečo nakupovalo, bolo to bežné, keď sa jednalo napríklad o servis vozidiel, alebo keď išlo o zľavy z kúpnej ceny vozidiel. Bližšie si však na to už nepamätá, nakoľko to bolo už dávno. Chodilo to tak, že keď videl, že bola poskytnutá nejaká vyššia zľava na vozidlo, tak sa na to informoval. Aj v tomto prípade sa pýtal o akú zľavu išlo, a to účtovníčky a pána Žuchu a na dôvod tejto zľavy. Účtovníčka mu nepovedala nič a poslala ho za pánom Žuchom. Tento mu povedal, že dal zľavu kupujúcemu. Veľmi s tým nesúhlasil, ale nebránil mu v tom, keď už to bolo dohodnuté. Povedal mu, aby si to vyriešil sám. Pán Žucha prišiel nakoniec s návrhom, aby tento motocykel dali jeho synovi ako odmenu, čím by kompenzovali jeho nižšiu mzdu. Motocykel sa
mal napísať na žalovaného, nakoľko motorka bola zaplatená. Pravdepodobne o tom spísali aj písomný záznam. Nevedel o všetkých obchodných transakciách. Do predajne chodil približne jedenkrát do týždňa. V zápisnici zo dňa 08.10.2013 je jeho podpis, spomína si aj na toto zasadnutie, nakoľko sa v tomto prípade jednalo o vysokú zľavu 18,50 %. Ich marža sa v tom čase pohybovala približne 2,5-3 %.
10. Z evidenčnej karty (k 25.08.2021) motocykla I. W. XXX, N. A farba strieborná a správy X. v R. zo dňa 26.08.2021 vyplynulo, že žalovaný bol jeho držiteľom v období od 22.10.2013 do 05.06.2017.
11. Žalobca podal dňa 10.03.2022 vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu z ktorého vyplynulo, že má za to, že je aktívne legitimovaný, nakoľko so žalovaným uzatvoril ústnu kúpnu zmluvu v rámci ktorej sa dohodli, že vlastníctvo k predmetnému motocyklu žalovaný nadobudne až zaplatením kúpnej ceny. Pokiaľ ide o prepis motocykla na dopravnom inšpektoráte v prospech žalovaného, tento má len evidenčný charakter a uvedeným úkonom žalovaný vlastníctvo nenadobudol. O tom, že sa žalobca so žalovaným takto ústne dohodli svedčí aj predkladaný dôkaz - Opakovaná Výzva Jakuba T. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sám žalovaný uvádza, že nedošlo k naplneniu podmienok vopred dohodnutej ústnej dohody, a preto chcel žalobcovi vrátiť motocykel, teda z uvedeného vyplýva, že nedošlo k uhradeniu kúpnej ceny ako dohodnutej podmienky v kúpnej zmluve, preto sa domáhal vrátiť žalobcovi motocykel, keďže nebol jeho vlastníkom a sám chcel motocykel vrátiť uvedomujúc si tento právny stav. S., že tento motocykel chcel vrátiť priamo žalobcovi a nie inej osobe, napr. spoločnosti P., s.r.o. (od ktorej mal vraj motocykel kúpiť ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe). Z tejto opakovanej výzvy jednoznačne žalovaný potvrdzuje, že ústnu dohodu, resp. kúpnu zmluvu uzatvoril so žalobcom. Čo sa týka pasívnej legitimácie, v čase podania žaloby mal žalovaný fakticky motocykel v držbe, teda bol naplnený predpoklad dôvodnosti podania žaloby. S. prípad, že by následne došlo k zmene držiteľa, teda počas konania by žalovaný už nemal vo faktickej držbe predmetný motocykel ust. § 126 v spojitosti s ust. § 460 Občianskeho zákonníka pripúšťa náhradu škody voči takémuto žalovanému, čo bolo navrhnuté aj v podanej žalobe ako eventuálny petit. Má za to, že podmienky konania v otázkach aktívnej aj pasívnej legitimácie sú splnené a nesporné. Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného a následne odvolacieho súdu sp. zn. 5Co/384/2016 vo veci o zaplatenie 3.600 Eur vedenej medzi žalobcom a žalovaným, pre ktoré bolo toto konanie prerušené uvádzame, že rozhodnutím odvolacieho súdu bolo len konštatované, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, komu predal predmetný motocykel, ale nebolo konštatované, že žalovaný nebol kupujúcim predmetného motocykla, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepredložil všetky listiny, ktorými disponoval. Nad rámec podanej žaloby uviedol, že je pravda, že žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou IRO, s.r.o., predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo Dacia Duster, kde bol v tom čase podľa tvrdenia žalovaného zamestnaný žalovaný a došlo aj k rôznym jednaniam medzi žalobcom a konateľom IRO, s.r.o., otcom žalovaného, avšak výsledkom bolo, že vozidlo Dacia Duster si žalobca kúpil na základe predloženej cenovej ponuky, ktorú zakladá do spisu, kde bola poskytnutá štandardná zľava z dôvodu počtu kilometrov (23.450 km) a iných vecí, avšak predaj predmetného motocykla alebo nejaký zápočet s uvedenou kúpou vozidla nemal nič spoločné. Do spisu prekladá aj vystavenú faktúru spoločnosťou IRO, s.r.o., ktorej vystavená suma sedí presne so sumou v ponuke vozidiel pre kohokoľvek, teda akéhokoľvek zákazníka. Dokladá emailovú komunikáciu konateľa IRO, s.r.o. p. Petra Žuchu, otca žalovaného, ktorý emailom zo dňa 02.12.2013 sám vyzval žalobcu na opakované prevzatie motocykla, ktorý v jeho neprítomnosti pristavil do spoločnosti IRO, s.r.o., Trenčín s odhláseným TP. Uvedené potvrdzuje (podotýka v čase), keď už došlo k predaju vozidla Dácia Duster z predávajúceho IRO, s.r.o., na kupujúceho žalobcu v mesiaci október 2013, že predmetný motocykel nemohol byť započítaný na zľavu z tohto osobného automobilu Dácia Duster. K vystaveniu faktúry za vozidlo Dácia Duster došlo dňa 15.10.2013 a konateľ IRO, s.r.o. žiadal o prevzatie motocykla z jeho areálu dňa 02.12.2013.
12. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.
13. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523126'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523451'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 100 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523100'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523100'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523107'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
21. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523107'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Predmetom tohto sporu boli dva nároky: vydanie veci alebo zaplatenie relutárnej náhrady za ne (pri nemožnosti ich vydania, ako i napr. z dôvodu ich straty, zničenia, scudzenia a pod.)
23. Žaloba o vydanie veci je žalobou vlastníckou, zároveň žalobou na plnenie podľa § 137 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523137'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t. j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu jej vlastníkovi a súčasne ju odmieta vydať. Vlastnícke právo musí trvať až do poskytnutia súdnej ochrany, teda aj ku dňu rozhodovania súdu. Ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.
24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd sa zaoberal predovšetkým či nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Vlastník má právo kedykoľvek žiadať vydanie veci, ktorej je vlastníkom od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje a jeho vlastnícke právo sa nepremlčuje. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na plnenie ako zodpovednostná povinnosť na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla: to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523106'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 1 Občianskeho zákonníka a škodca namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy objektívna premlčacia doba podľa ustanovenia §
106 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523106'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t. j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Z ust. § 106 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523106'&ucin- k-dni='30.12.9999'> vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda, ako náhle uplynie subjektívna premlčacia doba, neprichádza do úvahy už objektívna premlčacia doba.
25. V konaní bolo nesporne preukázané, že ako držiteľ motocykla YAMAHA XVS 650 bol v období od 22.10.2013 do 05.06.2017 evidovaný žalovaný. V súčasnosti ku dňu rozhodovania súdu ho už nemá vo svojej faktickej držbe, nemožno preto konštatovať, že ho neoprávnene zadržuje (odmieta vydať). Skutočnosť, že žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu ktorej predmetom bol tento motocykel sa už v predchádzajúcom konaní 13C/132/2015 vedenom na tunajšom súde nepodarilo hodnoverne preukázať. Nepodarilo sa preukázať existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou, resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. Závery ustálené v tomto konaní neboli relevantne spochybnené v predmetnom konaní. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že nepredložil všetky listiny ktorými disponoval, nakoľko žalobca nepredložil žiadne ďalšie listiny okrem tých, ktoré už boli predložené v konaní 13C/132/2015 a ktoré by preukázali jeho opakované tvrdenia o uzavretí ústnej kúpnej zmluvy so žalovaným. Uvedené nemožno vyvodiť ani z textu výzvy žalovaného zo dňa 18.11.2013, že „nedošlo k naplneniu podmienok vopred dohodnutej ústnej dohody“ pre jeho nejednoznačnosť a nekonkrétnosť, i v spojení s ostatnými dôkazmi, tak ako to tvrdí žalobca. Súd preto posúdil uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej sumy podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré mal získať žalovaný na úkor žalobcu. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523107'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok bezdôvodne obohatil, t.j. v subjektívnej premlčacej dobe, najneskoršie sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo, t.j. v objektívnej premlčacej dobe. Začiatok objektívnej a subjektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho začiatku, plynutia aj konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po odhlásení a prehlásení vozidla 12.10.2013, žaloba bola podaná dňa 10.10.2016 teda pred jej uplynutím. V prípade subjektívnej dvojročnej premlčacej doby súd stanovil za počiatok jej plynutia deň, keď žalovaný preukázateľne vyzval žalobcu na prevzatie vozidla dňa 18.11.2013, a žalobca sa dozvedel, že žalovaný nedodržal podmienky podľa ním tvrdenej uzavretej kúpnej zmluvy a bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil dozvedel. Teda plynula od 19.11.2013 do 19.11.2015. Žaloba bola podaná po jej uplynutí, takže vznesená námietka žalovaného bola dôvodná. Vzhľadom na to, že v konaní nie je sporné, že žalovaný skutočne nedisponuje, t.j. nemá vo svojej faktickej držbe predmetný motocykel a nemožno konštatovať, že ho neoprávnene zadržuje (odmieta vydať) súd žalobu na jeho vydanie zamietol. Vzhľadom k tomu, že žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, súd nárok „in eventum" na zaplatenie peňažnej náhrady za predmetný motocykel nemôže v konaní priznať a preto i v tejto časti žalobu zamietol.
26. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a priznal úspešnému žalovanému, ktorý mal úspech vo veci právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám jeho zástupcu vo výške, ktorú určí samostatným uznesením súdny úradník tohto súdu po právoplatnosti tohto rozsudku. Na splnenie tejto povinnosti súd určil žalobcovi trojdňovú lehotu, avšak táto začne plynúť až právoplatnosťou uznesenia o výške náhrady trov konania, keďže až na základe tohto uznesenia bude žalobcovi zrejmé v akej konkrétnej výške má žalovanému trovy konania nahradiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Trenčíne (§ 355 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523355'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, § 357 písm. m) CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523357'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523127'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523363'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <aspi:// module='ASPI'&link='233/1995%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).