Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/384/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Mgr. B. U., bytom R., A. E. XXXX/ XXX, podnikajúci pod obchodným menom Mgr. B. U., s miestom podnikania D., U. E. XXXX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A, proti žalovanému C. Q., bytom F., Q. XXX/XX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, o zaplatenie sumy 3.600 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. júna 2016, č.k. 13C/132/2015-93, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.600,- eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.378,58 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.162,58 eur a zaplateného súdneho poplatku v sume 216,- eur. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 494, § 588 Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žalobca sa v tomto konaní domáhal splnenia povinnosti žalovaného z kúpnej zmluvy, ktorú podľa jeho tvrdenia vzájomne uzatvorili, žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, pričom predmetom kúpnej zmluvy mal byť motocykel. Ide o nesplnenú povinnosť žalovaného ako kupujúceho na zaplatenie kúpnej ceny, žalobca uviedol, že dôkazom o uzatvorení kúpnej zmluvy je osvedčenie o evidencii, ktoré je prílohou k návrhu a tak isto konanie samotného žalovaného, ktorému bola doručená faktúra, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému kúpnu cenu. Na tomto tvrdení zotrval počas celého konania. Žalovaný popieral, že by so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu. Kúpna zmluva je jednou s najbežnejších uzatváraných zmlúv. Ako zmluvný typ, ktorá nie je uzatvorená medzi podnikateľmi je upravená v Občianskom zákonníku. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu, teda oferty a prijatia návrhu, akceptácie, spočívajúci vo vzájomnom a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Z tohto potom možno vyvodiť záver, že predpokladom platného uzatvorenia je adresnosť právnych úkonov určitému subjektu a zhodnoť obsahu právnych úkonov prejavená navonok. Vo všeobecnosti pre občianske súdne konanie platí, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania určitej skutočnosti zaťažuje

v konaní toho účastníka, ktorý sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma. Ak by súd rozhodoval iba na základe nepreukázaných tvrdení účastníkov konania, automaticky by porušil základnú zásadu a to zásadu nestrannosti, ktorým zákonným vyjadrením je ust. § 18 O.s.p..

2. Preto súd uzavrel na základe vykonaného dokazovania, že možno objektívne pochybovať o tom, kto so žalobcom uzatvoril kúpnu zmluvu k predmetnému motocyklu, resp. že ju s ním uzatvoril žalovaný. Pri pochybnostiach o tvrdených skutočnostiach nie je možné konštatovať riadne unesenie dôkazného bremena účastníkom konania ohľadom jeho tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena má potom za následok procesný neúspech. To, že by kupujúcim vozidla bol žalovaný možno usudzovať z toho, že žalobca disponoval kópiou jeho občianskeho preukazu a tiež z toho, že žalovaný si prevzal od neho motocykel a bol na dopravnom inšpektoráte za účelom nahlásenia zmeny vlastníka motocykla a bol v osobnom kontakte so žalobcom. Taktiež z toho, že spoločnosť IRO, s.r.o. nemala zaevidovaný motocykel vo svojom majetku v účtovníctve.

3. Naproti tomu, že kupujúcim bola Obchodná spoločnosť IRO, s.r.o. možno usudzovať z výpovedí oboch konateľov spoločnosti, ďalej z toho, že žalobcovi bolo touto spoločnosťou predané motorové vozidla so zľavou 18,50% z kúpnej ceny a tiež z toho, že žalobca motocykel priviezol do predajne spoločnosti IRO, s.r.o., kde následne tento aj zostal. Ďalej zo skutočnosti, ktorú uviedol samotný žalobca, že nižšia kúpna cena bola kompenzáciou za nižšiu kúpnu cenu za auto Dácia Duster, ktorú kúpil od spoločnosti IRO, s.r.o., t.z. že kúpna cena bola kreovaná na inú kúpnu zmluvu, ktorú uzatváral žalobca so spoločnosťou IRO, čo žalovaný nemohol ovplyvniť, keďže ju neuzatváral so žalobcom on. Rovnako tomu nasvedčuje aj to, že celý proces komunikácie trval dlhšie, rovnako to, že žalobca odmietol ponuku na kúpu motocykla od spoločnosti Yamaha za kúpnu cenu 5.000,- eur s tým, že tieto skutočnosti uviedol vo svojej výpovedi samotný žalobca. K rovnakému záveru vedú súd aj skutočnosti, že to bol žalobca, kto kontaktoval konateľa Obchodnej spoločnosti IRO, s.r.o., či by bolo možné započítať na kúpnu cenu motorového vozidla hodnotu, resp. kúpnu cenu predmetného motocykla a rovnako aj to, že motocykel bol žalovanému poskytnutý spoločnosťou IRO, s.r.o. ako pracovná odmena. Táto skutočnosť vyplýva jednak z výpovedí svedka D. Q. a B. D. a tiež zo zápisnice zo sadnutia konateľov Obchodnej spoločnosti IRO, s.r.o. zo dňa 08.10.2013.

4. Na základe tohto dokazovania tak nie je možné s určitosťou alebo bez závažných pochybností uzavrieť, že žalovaný naozaj uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu. Žalobca pritom uviedol iba to, že dôkazom uzatvorenia kúpnej zmluvy je osvedčenie o evidencii a tak isto konanie samotného žalovaného, ktorému bola doručená faktúra a ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému kúpnu cenu. Svedkyňa Ing. L. L., ktorá bola prítomná pri predmetných rokovaniach skutočnosť, že kupujúcim bol žalovaný dedukovala iba z toho, že otec žalovaného chcel, aby si žalovaný kúpil pomalšiu motorku. Tak isto je potrebné uviesť, že vystavenie faktúry ako jednostranný právny úkon nie je samostatným zaväzovacím dôvodom. Je potrebné uviesť, že žalobcovi zrejme nič nebránilo uzatvoriť kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorá by bola vhodným dôkazným prostriedkom o existencii vzájomných práv a povinností strán z kúpnej zmluvy. V tomto smere súd poukazuje na všeobecnú zásadu platnú aj pre súkromné práva patria bdelým, podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva.

5. Z vyššie uvedeného súd uzatvára, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou, resp. sa mu nepodarilo vyvrátiť závažné pochybnosti o jeho existencii. V dôsledku tohto súd nemohol rozhodnúť o splnení povinnosti žalovaného, ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal. Vo vzťahu k listinnému dôkazu a to zápisnici konateľov Obchodnej spoločnosti IRO, ktorá mala byť vykonštruovaná a účelová, súd uvádza, že táto okolnosť bola vyvrátená svedeckou výpoveďou svedka B. D., ktorý pod trestnoprávnymi následkami krivej výpovede vypovedal, že na tejto zápisnici je aj jeho podpis a spomenul si aj na konanie z tohto zasadnutia.

6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 141 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., kedy súd rozhodol o uplatnených trovách právneho zastúpenia tak, že za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia považoval 6 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov s tým, že celková výška odmeny predstavuje 968,82 eur. Právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH a preto súd zvýšil priznanú odmenu o 20% DPH, teda o sumu 193,76 eur. Celková suma odmeny spolu s náhradami a

vyššie uvedením zohľadnením dane predstavuje 1.162,58 eur. Súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadal aj k ust. § 150 ods. 1 O.s.p., avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní nie sú dané. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný nahradiť trovy konania žalovaného zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, kedy ich nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a priklonil sa len k tvrdeniami žalovaného, ktorý opakovane uvádzal, že motocykel dostal ako odmenu za prácu v spoločnosti IRO, s.r.o., pričom tento motocykel v majetku tejto spoločnosti nefiguroval. Žalobca tvrdil, že predaj motocykla nebol viazaný na poskytnutie zľavy z ceny auta a nikdy s nikým v tomto smere nerokoval. Ak by to aj mala byť pravda, nevidí dôvod prečo by o motocykli mal rokovať so žalovaným, ktorý nie je majetkovo prepojený so spoločnosťou. Pokiaľ by mala spoločnosť IRO vziať od žalobcu motocykel ako zápočet na kúpnu cenu sú k tomu potrebné aj iné, predovšetkým účtovné úkony, ktoré nikdy neboli zrealizované. Naviac žalobca v konaní tvrdil, že zľava z kúpnej ceny bola poskytnutá preto, že auto bolo jazdené a malo najazdených viac ako 20.000 km a prasknuté čelné sklo. Zľava 18,5% bola poskytovaná z ceny nového vozidla a nie z ceny jazdeného vozidla, ktoré kupoval od spoločnosti IRO, s.r.o.. Súd nesprávne dospel k záveru, že kupujúcim mohla byť spoločnosť IRO, s.r.o. k čomu ho viedla aj tá okolnosť, že žalobca jednal s D. Q.. Súd vôbec nevenoval pri vyhodnocovaní dôkazov skutočnosti, že žalovaný a D. Q. sú otcom a synom a pracujú v jednej obchodnej spoločnosti. Motocykel nemohol byť poskytnutý žalovanému spoločnosťou IRO, s.r.o., nakoľko ho táto nikdy nemala vo svojom majetku. Mal preto za to, že súd nesprávne vyhodnotil dôkaz a to aj zápisnicu konateľov spoločnosti, o ktorej žalobca tvrdil, že je vykonštruovaná a účelová. K tomu, že zápisnica zo dňa 08.10.2013 bola vyhotovená účelovo ho vedie aj ten fakt, že žalovaným nebola predložená hneď, ale až na druhom pojednávaní vo veci. Predložil ďalej cenník vozidiel Dácia Duster z januára 2014, z ktorého vyplýva, že takéto vozidlo malo bežnú predajnú cenu 11.590,- eur, pričom rovnaká je aj cena na vystavenej faktúre spoločnosti IRO, s.r.o.. Z tohto je potom zrejmé, že žiadna zľava zo zníženej kúpnej ceny poskytnutá nebola. Okrem toho súd neprihliadol ani na rodinné vzťahy účelovo výpovedí žalovaného a jeho otca s tým, že v súčasnej dobe je spoločnosť IRO, s.r.o. a žalobca by sa v konkurznom konaní, ani svojich práv nemohol domáhať, keďže obchodná spoločnosť IRO, s.r.o. nemala predmet kúpy nikdy vo svojom majetku. Poukázal na nedostatok právnej istoty, nakoľko v súčasnej dobe nemá ani kúpnu cenu, ani predmet kúpy a konaním žalovaného a jeho otca sa dostal do stavu, kedy má ešte platiť trovy konania a súd poskytol ochranu žalovanému, ktorý si neplní svoje povinnosti a tiež nezákonnému konaniu spoločnosti IRO, s.r.o..

8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že považuje žalobcove tvrdenia za účelové a zavádzajúce. Z výpovedí samotného žalobcu vyplýva, že tento kontaktoval a komunikoval s D. Žuchom, ktorý bol v tom čase konateľom spoločnosti B., s.r.o. s tým, že je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na všetkých podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy. D. Q. bol v tom čase konateľom spoločnosti IRO, s.r.o. s tým, že súd musí pri rozhodovaní byť nezávislý a nestranný a jeho povinnosťou brať do úvahy pri rozhodovaní dôkazy a tvrdenia všetkých účastníkov konania. S ohľadom na vyššie uvedené súd po riadnom a dôkladnom vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že nie je možné s určitosťou alebo aspoň bez vážnych pochybností uzavrieť, že žalovaný naozaj uzatvoril so žalobcom kúpnu zmluvu. Ani z výzvy zo dňa 18.11.2013, na ktorú sa žalobca odvoláva nevyplýva jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy. Vo veci poskytnutia zľavy na osobné motorové vozidlo Dacia Duster žiadnym spôsobom nevyplýva, že táto zľava bola poskytnutá z dôvodu, že išlo o jazdené vozidlo s poškodeným čelným sklom. Skutočnosť, že D. Q. a žalovaný sú otec a syn nepreukazuje tú skutočnosť, že s ohľadom na príbuzenský vzťah došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda so žalovaným. Pokiaľ žalobca namieta účelovosť spísanie zápisnice konateľov, v tomto smere sa vyjadril sa súčasný konateľ spoločnosti IRO, s.r.o. B. D., ktorý uviedol, že zápisnice sa spisovali aj v iných prípadoch, t.z. že nešlo o prvý prípad spísania zápisnice. To, že spoločnosť IRO, s.r.o. je v súčasnosti v konkurze, nie je dôvod, ktorý by priamo súvisel s prejednávanou vecou, nakoľko žalobca podal žalobu na súde skoro dva roky, po skutočnosti ktorú uvádza v podanej žalobe. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby uzatvoril kúpnu zmluvu v písomnej forme, ktorá by bola vhodným dôkazným prostriedkom o existencii vzájomných práv a povinností strán kúpnej zmluvy. Žiadal preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje.

11. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil a zrušil pôvodne platný Občiansky súdny poriadok. V rámci prechodných ust. § 470 ods. 1, 2, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava tak dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku. Predkladateľ však pamätá aj na situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany, a tieto rieši v prechodnom ustanovení s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Z toho teda vyplýva, že keďže súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tak z hľadiska procesného odvolací súd posudzoval danú právnu vec z pozície Občianskeho súdneho poriadku.

12. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záveru rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle výroku svojho rozhodnutia, pričom dôvody, pre ktoré tak urobil správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia a s týmito dôvodmi sa v celom rozsahu odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé stanovisko v prejednávanej veci na neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu o jeho tvrdeniach, na základe ktorého by sa odvíjal právny vzťah medzi účastníkmi konania. Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie vyplývala procesná povinnosť účastníka konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo, alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť dôkazy, ktorým chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia; táto zodpovednosť sa prejaví v jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej aj v prípadoch nepreukázania určitej skutočnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva (z príslušnej hmotnoprávnej normy). V zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej skutočnosti.

14. Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale zároveň aj ich procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitová. V zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. okrem výnimiek v ňom uvedených, je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie podľa § 115a O.s.p., najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

15. Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. O tom, ako v tej ktorej veci prebiehalo konanie vrátane dokazovania na súdoch nižších stupňoch, môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, t.z. zo zápisníc o súdnych pojednávaniach.

16. Zároveň z ust. § 132 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania pred súdom prvej inštancie platilo, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

17. Ako vyplýva z obsahu spisu súdu prvej inštancie, keďže predmetný zmluvný vzťah medzi účastníkov sa mal odvíjať od kúpnej zmluvy údajne uzatvorenej medzi účastníkmi konania, obsah dôkazného bremena spočíval v preukázaní, že žalobca ako predávajúci mal bremeno tvrdenia, že s kupujúcim, teda so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. V prejednávanej veci však žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, pretože sám vo svojich výpovediach pripúšťal, že predaj daného motocykla súvisel úzko s kúpou osobného motorového vozidla, ktoré mal v úmysle kúpiť od spoločnosti IRO, s.r.o., pričom súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými dôkazmi, ktoré predložil ako žalobca, tak aj žalovaný, ktorý popieral svoju vecnú pasívnu legitimáciu, nakoľko uvádzal, že k prevodu daného motocykla nedošlo medzi ním a žalobcom, ale medzi žalobcom a spoločnosťou IRO, s.r.o., v ktorej pracoval. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými tvrdeniami, ako aj dôkazmi a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá len ústnou formou, vychádzal preto len z nepriamych dôkazov, ktoré boli v spise založené. So všetkými týmito dôkazmi sa v konečnom dôsledku aj správne vyporiadal a v konečnom dôsledku na základe listinných a svedeckých dôkazov dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi sa v prejednávanej veci nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v tom kontexte, že by k uzavretiu kúpnej zmluvy malo dôjsť medzi ním a práve žalovaným. Odvolací súd sa preto plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, ktorý by bol založený predmetnou kúpnou zmluvou, resp. nepodarilo sa mu vyvrátiť pochybnosti o jej existencii. Pokiaľ sa teda žalobcovi v prejednávanej veci nepodarilo preukázať uzavretie kúpnej zmluvy priamo so žalovaným, nemohol byť dôvodný ani jeho návrh na zaplatenie kúpnej ceny v ním požadovanej výške. Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie a vo zvyšku naňho v celom rozsahu poukazuje.

18. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie a preto aj v tejto časti poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, pričom ani odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v spore úspešnému žalovanému nemala byť priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal.

19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému bola priznaná ich náhrada voči žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. V zmysle § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu, rozhodnutím ktorým sa konanie končí, pričom o výške o náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .