Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)Rozsudok_21CoP-6-2018.pdf
PDF · 119.44 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci manželov E.. E. T., trvale bytom H., E. F. XX, prechodne bytom T., E. XXXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou v Bratislave, Hrabový chodník 4 a E.. H. T., rod. M., trvale bytom H., E. F. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., E. F. XX, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/117/2016-98 zo dňa 29.11.2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P/117/2016-114 zo dňa 13.12.2017 takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom, o úprave styku a o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti.
II. M e n í rozsudok v časti o zverení maloletého tak, že mal. E. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmet konania, argumentácia strán
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava práv a povinnosti k maloletému E. na čas po rozvode rodičov.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak že: „Rozvádza manželstvo účastníkov E.. E. T., nar. XX.XX.XXXX a E.. H. T., rod. M., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu J., zväzok XX ročník XXXX strana XXX pod por. číslom XX, zveruje mal. E. T., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otec je povinný prispievať na výživu mal. E. sumou 420,- Eur mesačne, z toho sumu 270,- Eur mesačne bude poukazovať k rukám matky a sumu 150,- Eur mesačne bude poukazovať na účet vedený na meno: E. T., nar. XX.XX.XXXX v Q. banke, a.s., Bratislava, č.ú. (IBAN) J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna upravuje styk otca s mal. E. tak, že: otec je oprávnený stretávať sa s mal. E.: počas bežného roka: každý párny víkend v roku od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas prázdnin a sviatkov: počas Vianočných sviatkov a zimných
prázdnin: každý párny rok od 25.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 30.12. toho ktorého roka do 18.00 hod. a každý nepárny rok od 28.12. toho ktorého roka od 9.00 hod. do 5.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas letných prázdnin: každý rok od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov: každý párny rok od Veľkého piatku od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00hod. s tým, že otec je povinný mal. E. prevziať v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v mieste bydliska matky v určený deň a čas ho matke riadne odovzdať, matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od leta 2017. Prijal právny záver, že manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené. Za príčinu rozpadu manželstva obaja manželia považujú rozdielne povahové vlastnosti, iný hodnotový rebríček, manželka najmä to, že manžel bol uzavretý, nekomunikoval s ňou, nebol otvorený v manželskom vzťahu, neriešil s ňou problémy, preto aj ona v priebehu konania dospela do záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel aký by mal a tiež ho žiadala rozviesť.
4. Pri úprave práv a povinností k maloletému synovi vychádzal súd zo súhlasného vyjadrenia oboch rodičov, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Keďže neboli zistené žiadne vážne nedostatky v starostlivosti, súd ho zveril do osobnej výlučnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. Pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Maloletý E. navštevuje materskú školu, pričom na základnú školu by mal nastúpiť až v septembri budúceho roku. Matka v priebehu konania preukázala a vyčíslila výdavky maloletého na sumu okolo 300,- Eur mesačne. Uvedené výdavky maloletého súd považoval za odôvodnené a riadne preukázané, pričom námietku otca, že bežné výživné vo výške 600,- Eur mesačne na dieťa v jeho veku je vysoké, považoval súd za právne relevantnú, keďže výdavky maloletého sa jeho rastom budú zvyšovať. Najbližšia podstatná zmena pomerov nastane, keď maloletý prejde na základnú školu, túto skutočnosť súd zatiaľ nezohľadňoval vo svojom rozhodnutí, nakoľko matka ešte nemala zvýšené výdavky spojené s prechodom maloletého na základnú školu. S prihliadnutím na príjmy na strane oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti spojené s dosiahnutím tohto príjmu, pričom príjem na strane otca maloletého je 1,5-krát vyšší ako je na strane matky. Dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojho syna vyšším výživným ako je 200,- Eur mesačne, avšak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého určil maloletému výživné v sume 420,- Eur mesačne, z toho sumu 270,- Eur mesačne je otec povinný poukazovať k rukám matky, a výživné v sume 150,- Eur mesačne, ktorý bude poukazovaný na tvorbu úspor maloletému na účet vedený v Tatra banke, a.s.
5. Styk syna s otcom upravil, na rozsahu ktorého sa dohodli v priebehu konania, považoval súd takúto úpravu styku za vhodnú, prospešnú pre maloletého, pre jeho ďalší vývin, pričom súd zohľadnil aj najlepší záujem maloletého tak, aby mal zabezpečený pravidelný kontakt so svojím otcom a aby sa ich vzájomný vzťah prehlboval.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Poukázal na ustanovenia § 24 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2 ,3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Obsah odvolania rodičov
8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec voči výroku, ktorým súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a to vo vzťahu oprávnenosti a povinnosti ho zastupovať a spravovať jeho majetok, vo vzťahu k výživnému a vo výroku o úprave styku počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd rozhodol, že je matka oprávnená zastupovať a spravovať majetok maloletého syna napriek tomu, že zo zákonných ustanovení Zákona o rodine (§ 28 ods.1 písm.a/, b/, c/) vyplýva, že rodičovské práva a povinností patria obidvom rodičom. Súd prvej inštancie nezistil na strane otca žiadne nedostatky, ktoré by mu bránili v riadnom zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku. Zastáva tak názor, že realizovať právo vo vzťahu k správe a k zastupovaniu dieťaťa majú rodičia samostatne, na základe svojho rozhodnutia v bežných veciach. V podstatných veciach môže
dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Vo vzťahu k výške výživného namieta, že súd neodôvodnil dostatočne z akého dôvodu uložil mu povinnosť prispievať na výživu syna vo výške 270,- Eur, pokiaľ matka vyčíslila náklady na sumu 310,- Eur a navyše otec plní výživné aj nad rámec výživného, čo matka nepoprela. Namieta výška výživného na tvorbu úspor, rovnako súhlasila aj matka, ktorá nesúhlasila s vyššou sumou z dôvodu, že chcela šetriť pre maloletého v rovnakej výške ako bude šetriť aj on. Súd prvej inštancie poukázal na to, že príjem otca je 1,5 x vyšší než príjem matky, súd však nevzal do úvahy, že otec sa po materiálnej stránke o maloletého stará aj nad rámec finančných prostriedkov zasielaných k rukám matky. Pokiaľ súd striktne priemeruje príjem otca, vrátane mesiaca marec, tak zdôrazňuje, že v tomto mesiaci išlo o odmeny odvíjajúce sa od celosvetového zisku a jeho mesačný príjem je cca 1.800,- Eur. Nepovažuje za dôvodné zaviazať ho na tvorbu úspor v sume vo výške 150,- Eur, keďže sa dohodli s matkou na sume 100,- Eur. Vo vzťahu k styku uviedol, že je si vedomý, že súhlasí s úpravou, ale chcel by to skorigovať a to z dôvodu, že až po pojednávaní sa dozvedel, že zamestnávateľ zrušil celozávodnú povinnú dovolenku do 05.01., a teda otec musí nastúpiť do práce vždy 02.01., a tak navrhol zmeniť každý párny rok a nepárny rok, tento styk od 09,00 hod. do 30.12. Jeho návrh vo vzťahu k výživnému je výživné vo výške 300,- Eur mesačne, z toho 200,- Eur mesačne k rukám matky a suma 100,- Eur mesačne na účet na tvorbu úspor s oprávnením zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok rovnako ako matku a vo vzťahu k úprave styku upraviť tak ako to navrhol vo vzťahu k dňu 25.12. v kalendárnom roku, v nepárnom aj párnom.
9. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh v prevyšujúcej časti vo vzťahu k výživnému. Poukazuje na to, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie o tom, že sú momentálne dostatočne zabezpečené základné potreby E. a že tieto výdavky sa budú zvyšovať, avšak apeluje na to, že životná úroveň otca je výrazne nadštandardná a nie je správne, aby prišiel E. po rozvode manželstva matky a otca o svoje práve podieľať sa na životnej úrovni otca. V podmienkach Slovenskej republiky dosahuje vysoký príjem aj vo výške 2.500,- Eur, to znamená, že bežné výživné je iba zanedbateľnou čiastkou. Matka uvádza, že ak by bol zaviazaný otec plniť vyššiu sumu, dokázala by E. dopriať kvalitnejšie oblečenie, pestrejšiu a zdravšiu stravu, zaujímavejšie trávenie voľného času. Ďalej uvádza, že od vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku došlo na strane matky k zmene majetkových pomerov, dosahovala príjem vo výške 650,- Eur mesačne v hrubom, počnúc novembrom 2013 príjem vo výške 933,- Eur mesačne v hrubom, avšak dôležitou zložkou mzdy sú kvartálne odmeny. V decembri 2017 však došlo k zmene pracovných mzdových podmienok a bude dosahovať príjem 933,- Eur mesačne v hrubom, no kvartálne odmeny budú vyplácané iba vo výške 400,- Eur štvrťročne. Vyplýva to z pracovnej zmluvy. Dôvodom je aj to, že samotná matka požiadala zamestnávateľa o zmenu svojej pracovnej pozície a to vzhľadom k záujmu mal. E., keďže musela byť dlhší pracovný čas, absolvovanie služobných ciest, E. bol pritom nespokojný a nešťastný, že musela odísť z práce, vyzdvihnúť zo škôlky, vrátiť, premiestniť ho v detskom kútiku v práci a teda s ním trávila v konečnom závere menej času. Súhlasí so sumou vo výške 150,- Eur mesačne vo vzťahu k tvorbe úspor.
10. Matka podala písomné vyjadrenie k odvolaniu otca. Má za to, že odvolanie otca je prevažne nedôvodné. Súhlasí s tým, aby bol zmenený rozsudok v časti zverenia, takže budú obaja oprávnení zastupovať a spravovať majetok E.. Vo vzťahu k výživnému je argumentácia neopodstatnená, je hrubo zavádzajúce tvrdenie otca, že matka vyčíslila náklady na syna vo výške 310,- Eur, kde však neboli uvedené všetky výdavky, ktoré boli aj v nižšej výške. Špecifikovala použitím matematických pravidiel špecifikáciu a kvantifikáciu mesačných výdajov, kam zaradila podiel na nákladoch na bývaní, na daniach a poplatkoch, na hypotéke a poistení, na elektrine, strave, ošatení, materskej škôlke, lieky, hygiena, životná poistka, logopédia, tanečný krúžok. Tvrdí, že otec nad rámec výživného neplní. Nesúhlasila s tvorbou úspor vo výške 100,- Eur. Ide o účelové tvrdenia otca a vytrháva sa to z kontextu. Stále poukazuje na to, že mesačný príjem nie je otcov 1.000,- Eur, keďže súd skúma reálne celkový príjem otca a jeho reálne možnosti a súd zistil priemerný príjem otca vo výške 2.370,- Eur a vo výške 2.523,- Eur za obdobie od 01/ do 09/2017. Otcovi boli prémie vyplatené v každom roku, odkedy trvá jeho príjem. Rovnako nie je reálne a pravdivé tvrdenie otca o stretávaní sa so synom v počte 100 kalendárnych dní. Pri určovaní výšky výživného súd prvej inštancie zohľadnil aj dobu styku. Nie je dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti a nesúhlasí s navrhnutou zmenou úpravy styku počas nepárneho roka cez vianočné sviatky. Disponuje informáciou, že otec môže relatívne, slobodne nahlasovať termín dovolenky. Je nemysliteľné, aby matka ani jeden rok nemohla so synom tráviť v pokoji celé vianočné sviatky, ale syn by musel byť každý rok stresovaný, aby na druhý vianočný sviatok bol už o 9,00 hod. nachystaný na styk s otcom. Aj ona by s ním rada absolvovala lyžovačku, či výlet. Navrhla, by odvolací súd rozhodol v zmysle jej návrhu.
11. Otec podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu matky. Uviedol, že konečná suma nákladov na maloletého bola vyčíslená samotnou matkou vo výške 310,- Eur, s ktorou sa stotožnil aj súd prvej inštancie, nemožno považovať za náklad na maloletého splátku hypotéky, poistenie bytu a poplatky za dane. Je veľmi hrubé a klamlivé tvrdenie matky, že neprispieva nad rámec výživného. Na pojednávaní navrhla, aby tvorba úspor vo výške 100,- Eur. Nepreukázala zníženie príjmu po vyhlásení rozsudku. Nech nedáva prednosť lyžovačkám a ani Alpám. Pre matku je nemysliteľné, aby ani jeden rok nemohla stráviť s maloletým v pokoji celé vianočné sviatky, matka opomenula, že otec vyšiel v ústrety jej prosbe, v dôsledku čoho v zmysle úpravy styku s maloletým nestrávi žiadny štedrý večer.
12. Písomne sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny v prospech maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že styk navrhuje ponechať podľa rozsudku, matka sa o dieťa vzorne stará a potreby maloletého sú zabezpečené adekvátnym a náležitým spôsobom.
13. Matka podala vyjadrenie k stanovisku otca. S jeho tvrdeniami sa nestotožňuje. Predložila dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2017 a zrušenie poverenia s účinnosťou od 01.01.2018.
Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - rodičmi maloletého dieťaťa, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné čiastočné, a odvolanie matky vyhodnotil ako nedôvodné.
15. Otec v podanom odvolaní namieta vo výroku o zverení maloletého syna do výlučnej osobnej starostlivosti nesprávnosť záveru o oprávnenosti len matky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. S predmetnou námietkou a jej dôvodmi odvolací súd súhlasí.
16. Z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o rodine vyplýva, že súd v rozsudku, ktorým sa rozvádza manželstvo účastníkov, z ktorého pochádza maloleté dieťa, je potrebné upraviť aj zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa rodičmi. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súvislosti s ustanovením § 28 zákona o rodine. Pojem výchova je potrebné chápať širšie než len ako osobnú starostlivosť, pretože znamená aj rozhodovanie o dieťati v prípadoch, v ktorých dieťa nemôže samo rozhodovať. Práva a povinnosti upravené v ustanovení § 28 majú iba rodičia, ktorí majú rodičovské práva v plnom rozsahu. Rodičia spravujú celý majetok svojich maloletých detí, tvoriaci tak majetkovú podstatu, ako aj výnos z nej. Postupujú pritom podľa zásad riadneho hospodárenia. Ak rodičia v rámci správy majetku dieťaťa urobia opatrenia presahujúce rámec bežnej správy majetku, vyžaduje sa pre perfektnosť takéhoto právneho úkonu schválenie súdom (§ 28 Občianskeho zákonníka a § 110 zákona o rodine). Každému z rodičov patria všetky rodičovské práva a povinnosti. Vykonávajú ich buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Vzhľadom na rýdzo osobnú povahu rodičovských práv, nemôže tieto zásadne vykonávať jeden rodič bez súhlasu druhého rodiča, okrem, ak by druhý rodič rodičovské práva nemal (§ 39 ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti patria iba rodičovi, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ak bol rodič pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak bol v spôsobilosti na právne úkony obmedzený, prípadne ak mu bol výkon rodičovských práv pozastavený, alebo bol rodičovských práv a povinností pozbavený, rodičovské práva mu nepatria. Súd môže rodičov pozbaviť rodičovských práv, ak sú pre také rozhodnutie splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 38 ods. 4). Keďže obaja rodičia maloletého, majú plnú spôsobilosť na právne úkony, ani im nebol výkon rodičovských práv pozastavený, ani neboli rodičovských práv pozbavení, možno dospieť k záveru, že obom z nich patrí právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
17. Z vyššie uvedených dôvodov možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa, spravovať jeho majetok obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého výroku rozsudku (§ 388 C.s.p.), v tejto časti a to tak, že obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého E. a spravovať jeho majetok.
19. Vo vzťahu k výživnému, ktoré určil súd prvej inštancie podali obaja rodičia odvolanie. Otec voči určenému výživnému, matka voči výroku o zamietnutí jej návrhu v časti prevyšujúcej sumu 420,- Eur mesačne.
20. Vo vzťahu k zisteniam súdu prvej inštancie a následnom právnom závere odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné.
21. Otec namieta nedostatočne odôvodnenie súdom prvej inštancie pokiaľ ide o výšku výživného.
22. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Určené výživné zodpovedá zákonným kritériám. Súd prvej inštancie pri zisťovaní možností a schopností povinného rodiča vychádzal z toho, že otec je zamestnaným v spoločnosti v spoločnosti GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o., kde za rok 2016 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 2.369,62 Eur, v roku 2017 obdobie január až september vo výške 2.523,08 Eur mesačne, v mesiaci október 2017 bol jeho čistý príjem 1.750,90 Eur. Zároveň poberá benefity, a to kompenzáciu 1 % na auto v sume 52,75 Eur, ako aj príspevok na ŽP v sume 55,41 Eur. Uvedené sumy mu boli vyplatené v mesiaci október 2017. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Vychádzajúc z dôkazov je možné uzavrieť, že zistenia súdu prvej inštancie sú správne. Priemerný čistý mesačný príjem otca v roku 2016 (č.l. 70) bol vo výške 2.369,32 Eur, v roku 2017 jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 1.892,31 Eur mesačne (č.l. 72). Pri zhodnotení týchto údajov je možné konštatovať, že jeho priemerný mesačný prijem je vo výške 2.369,- Eur.
24. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného.
25. Pri zhodnotení relevantných oprávnených potrieb maloletého, ktoré súd prvej inštancie skúmal a zistil ich vychádzajúc z tvrdení matky je potrebné konštatovať, že sú primerané a zodpovedajúce veku dieťaťa. Je potrebné poznamenať, že je zákonnou povinnosťou otca plniť výživné. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom mal. dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie odôvodnených potrieb.
26. Pri stanovení výšky výživného vo výške 270,- Eur súd správne prihliadol aj na životnú úroveň oboch rodičov, ktorá sa premieta do hodnotenia pri jej stanovení výšky výživného. V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere. Rovnaká životná úroveň samozrejme nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda že rodič a dieťa musia mať k dispozícií rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože sú v zásade potreby dospelého človeka v produktívnom veku rodiča nákladnejšie ako potreby dieťaťa a najmä sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícií. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Práve táto zásada je správne premietnutá do výšky stanoveného mesačného výživného.
27. K námietke otca ohľadne výšky mesačného výživného stanoveného súdom na tvorbu úspor, že ide o sumu o výške ktorej súd rozhodol napriek zhode rodičov a ide o autoritatívny zásah súdu pokiaľ výške je určená sumou 150,- Eur poznamenáva odvolací súd nasledovné.
28. Ustanovenie § 63 ods.3 Zákona o rodine týkajúci sa tvorby úspor zakotvuje možnosť danú všeobecnému súdu určiť nadštandardnú výšku výživného, t.j. takú, ktorá zaistí v budúcnosti zvýšené potreby maloletého najmä v súvislosti s jeho vzdelaním, ale napríklad tiež bývaním, zabezpečením zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a podobne, ale zároveň bude tiež znamenať v prípade tvorby úspor určitú istotu pre prípad zhoršenia finančnej situácie povinného rodiča (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 15.03.2016 sp.zn. III. ÚS 154/2016). Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej ust.§ 62 Zákona o rodine je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Súd preto určuje bežné výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami bežné výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na jeho súčasnú spotrebu. Z toho dôvodu sa výživné určené na tvorbu úspor poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa, spravidla za účelom zabezpečenia nákladov na budúce bývanie, štúdium, zdravotnú starostlivosť alebo iné osobitné výdavky presahujúce bežnú spotrebu dieťaťa. Výška sumy, ktorú súd určí na tvorbu úspor závisí predovšetkým od majetkových pomerov povinného rodiča, od jeho schopnosti a možnosti dosahovať príjem, ktorý je tak vysoký, že povinný rodič nebude platiť len bežné výživné, ale sa bude podieľať aj na tvorbe úspor.
29. Námietka otca vo vzťahu k zhode rodičov vo vzťahu k výške na tvorbu úspor nie opodstatnená, keďže návrh matky vychádzal z toho, že navrhovala výživné vo výške 600,- Eur mesačne a na tvorbu
úspor sumu 100,- Eur mesačne, ale je nutné to chápať v spojení ňou navrhovanou výškou bežného výživného.
30. Pokiaľ matka namieta nesprávne závery súdu o výške bežného výživného, tieto nie sú opodstatnené. Súd prvej inštancie zistil dostatočne a správne pomery otca ako povinného rodiča a správne ich vyhodnotil vo vzťahu k výške výživného. Vzhľadom na oprávnené potreby maloletého dieťaťa v predškolskom veku, s prihliadnutím nielen na bežné potreby ale aj nepravidelné potreby a potreby vychádzajúce aj z možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktoré sa odzrkadlia v možnostiach zabezpečenia týchto potrieb vo zvýšenej a dostupnej až nadštandardnej miere je stanovené bežné výživné dostatočné.
31. Námietka otca vo vzťahu k zmene styku so synom je nedôvodná. Styk schválený súdom vychádzal z návrhu oboch rodičov a s prihliadnutím na záujmy maloletého syna. Je potrebné akceptovať, že ide o rozumný kompromis rodičov, ktorí poznajú svoje dieťa, nastavili si takéto pomery a je to v jeho najlepšom záujme. Problematickým sa stalo obdobie Vianočných sviatkov, ktoré otec navrhuje tráviť so synom počas kalendárneho roka už od 25.12. Primárnym východiskom je najlepší záujem dieťaťa a ten sa musí premietať aj do rozhodovania o úprave styku. V prejednávanej veci je dieťa zverené len do výlučnej starostlivosti matky a teda druhému rodičovi musí byť umožnené stretávať sa s dieťaťom v takej miere, aby tento súlad rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený, pokiaľ neexistujú preto nejaké preukázané objektívne prekážky. Pri rozhodovaní súdu o styku má sa prihliadať na to, aby rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti (tzv.nerezidentný) sa stretával v takom rozsahu, ktorý je v záujme dieťaťa porovnateľne ako rodič, ktorý má to dieťa u seba. Samozrejme, že vždy pri rozhodovaní sa musí prihliadnuť na okolnosti prípadu, na otázky vzdialenosti bydlísk rodiča a dieťaťa. Pri návrhu otca by skutočne matka trávila s maloletým synom málo času počas celého obdobia Vianočných sviatkov. Pokiaľ však otec má záujem o syna aj počas Vianočného sviatku a to 24. decembra a matka s tým bude súhlasiť je len na oboch rodičoch ako si vzájomne styk upravia a dohodnú. Odvolací súd totiž zastáva názor, že úprava počas Vianoc samozrejme v sebe nepokrýva obdobie Vianoc od 25.12., keďže Štedrý deň je najsviatočnejší deň v roku, je významným sviatkom a je prinajmenšom vhodné, aby tie sviatky boli zahrnuté do úpravy možnosti stretávania sa s druhým rodičom , ktorému dieťa nie je zverené. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový základ pre stretávanie sa dieťaťa s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku. To však neznamená, že rodičia práve v záujme spoločného dieťaťa neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od tohto styku podľa toho, so zreteľom na jeho potreby. Obaja rodičia si musia pritom uvedomiť, že porozumenie a spolupráca rodičov je vždy dôležitým faktorom pre úspešnú výchovu ich syna. Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove maloletého dieťaťa je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebu udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005).
32. Odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch o výživnom a styku postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).