Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát, Zámocká 10, 811 01 Bratislava, proti žalovanej N. K., J.. XX.X.XXXX, G. K. XXXX/XXX, N. Ľ., o zaplatenie 448,83 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp/56/2016-41 zo dňa 20.02.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II a III.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 448,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% z čiastky 448,83 Eur ročne od 30.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:

„Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 394,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 394,26 Eur od 30.3.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi 75,68% trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 4.5.2015 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 4365902, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM Karta. Súčasne bol so zmluvou uzavretý aj Dodatok k Zmluve, v ktorom si žalovaná dohodla balík služieb „Happy L NAJ“ s mesačnou cenou služieb 24,9917 Eur bez DPH na dobu 24 mesiacov, doplnkovú časť mesačného poplatku vo výške 1,67 Eur bez DPH na dobu 24 mesiacov a predaj mobilného telefónu LG G PAD 8.0 LTE Black v hodnote 199,- Eur za cenu 19,- Eur. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby platiť riadne a včas. Pre prípad poručenia zmluvnej povinnosti bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy. Žalobca

si svoje povinnosti riadne plnil. Za poskytnuté služby vystavil žalobca faktúry a to faktúru č. 7503978231 vo výše 9,25 Eur so splatnosťou dňa 25.5.2015 (faktúra č.1), faktúru č. 7504885560 vo výške 37,88 Eur so splatnosťou dňa 25.6.2015 (faktúra č.2), faktúru č. 7505842785 vo výške 62,78 Eur so splatnosťou 27.7.2015 (faktúra č.3), faktúru č. 7506827589 vo výške 36,98 Eur so splatnosťou dňa 25.9.2015 (faktúra č.4) a faktúru č. 760252054 vo výške 248,29 Eur so splatnosťou dňa 29.3.2016 (faktúra č.5). Vo faktúre č. 2 bol žalobcom žalovanej účtovaný aj poplatok za upomienku vo výške 4,99 Eur, vo faktúre č. 3 boli účtované aj poplatok za upomienku vo výše 4,99 Eur a poplatok za obmedzenie služieb vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur bez DPH), vo faktúre č. 4 bol účtovaný poplatok za upomienku vo výške 4,99 Eur a vo faktúre č. 5 bol účtovaný aj poplatok za prerušenie služieb vo výške 19,80 Eur (16,50 Eur bez DPH).

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd mal za preukázané uzatvorenie zmluvy o elektronických komunikáciách, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca vystupoval v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná vystupovala ako fyzická osoba nepodnikateľ uspokojujúci svoje osobné potreby, teda vystupovala ako spotrebiteľ. Žalovaná nezaplatila žalobcovi sumu za užívanie služieb za obdobie od 8.4.2015 do 7.9.2015, čí si nesplnila povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zmluvy a z § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. Žalovaná si nesplnila jednu zo základných povinností vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, a to platiť za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie hovorného vo výške 145,97 Eur súd považoval za dôvodný. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 248,29 Eur. Táto zmluvná pokuta bola dohodnutá ako degresívna, teda sa znižovala pomerne každý deň, počas ktorého trvala zmluva. Jej základ bol dohodnutý vo výške nedosahujúcej ani polovicu zabezpečovaného záväzku. Za týchto podmienok súd vyhodnotil dohodnuté zmluvnú pokutu ako súladnú so zákonom, ktorá nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uplatnená a vyúčtovaná zmluvná pokuta predstavuje pomernú časť pokuty vypočítanej zo základu 300,- Eur, ktorá zodpovedá obdobiu od poručenia služieb do konca doby viazanosti. Súd preto v uvedenej časti nárok žalobcu považoval za dôvodný. Žalobcom vyúčtované poplatky a to trikrát poplatok za upomienku vo výške 4,99 Eur, poplatok za obmedzenie služieb vo výške 19,80 Eur a poplatok za prerušenie služieb vo výške 19,80 Eur súd žalobcovi nepriznal z dôvodu, že sa jedná o sankcie, ktorých výška nie je primeraná a zároveň súdu nebolo preukázané, žeby žalobca žalovanú o možnosti účtovania uvedených poplatkov reálne preukázateľným spôsobom poučil. Súd zároveň poukázal na skutočnosť, že poplatky, ktoré si žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb uplatnil, neboli dohodnuté vyššie uvedeným spôsobom, pričom žalobca k žalobe nedoložil žiaden doklad o tom, aká výška uplatňovaných poplatkov bola skutočne v cenníku, keďže predložený výňatok z cenníka neobsahuje uvedené poplatky, teda žalobca v uvedenej časti žaloby neuniesol dôkazné bremeno a súd ju ako nedôvodnú zamietol. Súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., pretože žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, avšak len zo súdom priznanej sumy a vo výške zodpovedajúcej úprave platnej a účinnej v čase vzniku omeškania žalovanej, teda len vo výške 5,00% ročne, keďže základná úroková sadzba ECB k 30.3.2016 bola vo výške 0%, teda žalobca má nárok iba na úrok z omeškania vo výške 5% ročne. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa priznania úroku z omeškania nad 5% ročne, súd žalobu zamietol.

5. Súd aplikoval ustanovenia § 43, ods. 1 písm. a), 12 písm. b), § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..

6. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana v konaní len čiastočný úspech, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Obsah odvolania

7. Proti uvedenému rozsudku vo výrokoch II. a III. podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a zároveň, že svojim postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ustálil, že žalovaná nebola dostatočne a preukázateľne poučená o poplatkoch za neplnenie si povinností zo zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom Všeobecné obchodné podmienky žalobcu ako aj Cenník žalobcu sú verejné a voľno dostupné na ktorejkoľvek predajni žalobcu v písomnej forme ako aj v elektronickej forme

prostredníctvom webovej stránky žalobcu. V Zmluve i v Dodatku k Zmluve sa žalovaná zaviazala riadne plniť svoje povinností v súlade so Zmluvou, Dodatkom, Všeobecnými obchodnými podmienkami a Cenníkom pre poskytovanie služieb. Žalovaná pri podpise Zmluvy o poskytovaní verejných služieb osobne prevzala Všeobecné obchodné podmienky a Cenník ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaná si v Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 4.5.2015 aktivovala okrem iného službu zasielanie faktúr na emailovú adresu a službu notifikačná SMS o vystavení faktúry a notifikačná SMS o úhrade faktúry. Predmetná SMS informuje zákazníka, že je v omeškaní s úhradou splatnej faktúry za služby a upozorňuje, že jej zaplatením zákazník predíde odoslaniu upomienky. Ak napriek tejto SMS správe nedôjde zo strany zákazníka k úhrade splatnej faktúry, žalobca pristúpi k vystaveniu upomienky. Na základe uvedeného mal žalobca za preukázané, že žalovaná bola vopred výslovne upozornená aj na možnosť vystavenia upomienky. Poplatok bol dojednaný v Cenníku Časť B- ostatné, na strane 18, s označením „Upomienka oneskorenej platby“ vo výške 4,99 Eur. Poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie a poplatok za prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie, obe vo výške 16,50 Eur bez DPH, sa nachádzajú v Cenníku Časť B- ostatné, na strane 18. Žalobca poukázal na faktúru č. 2, v ktorej bola výslovne požiadaná, aby zaplatila predchádzajúcu omeškanú faktúru do 16.6.2015 a zároveň bola upozornená, že ak v tejto dodatočnej lehote svoj splatný dlh neuhradí, žalobca je oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb a že každé obmedzenie alebo prerušenie služieb je spoplatnené čiastkou 19,80 Eur. Keďže žalovaná v dodatočnej lehote do 16.6.2015 svoj splatný dlh voči žalobcovi nezaplatila, žalobca obmedzí poskytovanie služieb žalovanej a vo faktúre č. 7505842785 jej za to vyúčtoval poplatok. V upomienky k tejto faktúre bola žalovaná výslovne požiadaná, aby omeškané faktúry č. 1 a 2 zaplatila do 16.7.2015 a opätovne upozornená, že ak v uvedenej dodatočnej lehote svoj splatný dlh neuhradí, žalobca je oprávnený dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb a že každé obmedzenie/ prerušenie je spoplatnené čiastkou 19,80 Eur. Žalovaná bola taktiež opakovane upozornená v upomienke vo faktúre č. 4, že ak v lehote do 16.8.2015 neuhradí všetky splatné pohľadávky žalobcu, ten je oprávnený prerušiť jej poskytovanie služieb, ktoré je spoplatnené sumou 19,80 Eur, keďže žalovaná svoj dlh do 16.8.2015 nezaplatila, žalobca prerušil poskytovanie služieb žalovanej a vo faktúre č. 5 vyúčtoval jej poplatok. Žalobca uviedol, že popri upomienkach vo faktúrach bola žalovaná vyzývaná aj cez SMS správy na zaplatenie splatných faktúr a upozorňovaná na oprávnenie žalobcu pristúpiť k obmedzeniu a k prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaná bola viac ako dostatočne vopred informovaná a upozorňovaná, aké poplatky môžu byť voči nej uplatňované v prípade porušenia jej zmluvných povinností.

8. Žalovaná sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu nevyjadrila.

Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

11. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom, a.s. ako dodávateľ uzatvoril so žalovanou ako spotrebiteľkou zmluvu o pripojení a dodatok k nej podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Je nesporné, že žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ako podnik v zmysle §§42 a 43 zákona č. 610/2003 Z.z. a žalovaná pri uzatváraní zmluvy a plnení z nej nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a vystupovala ako spotrebiteľ podľa § 42 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami je spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou z dôvodu neinformovanosti a vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto zmluvy.

12. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13). Ako správne konštatoval súd prvej inštancie zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (porovnaj nález ÚS SR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy vyššie uvedené a zároveň konštatoval, že uvedené poplatky považoval za neprimerané a zároveň, že žalobca nepreukázal, že by žalovanú ako spotrebiteľku preukázateľne poučil o ich výške a možnosti ich účtovania ako aj o možnosti dojednania ich výšky, a teda súd prvej inštancie ich považoval za nepreukázané. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že vyššie uvedené poplatky a to poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur a poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur sú zároveň aj neprijateľnými podmienkami z dôvodu, že nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalobca hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli. Odvolací súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že predmetné poplatky už boli viacerými rozhodnutiami súdov (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 9C/78/2016-67 zo dňa 30.5.2016, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/212/2016 z 31.10.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29C/407/2015-50 zo dňa 27.5.2016, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 5Co/264/2016 z 17.08.2017, rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29C/471/2015-74 zo dňa 23.9.2016, potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 19Co/2/2017 z 16.02.2017) vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, a teda žalobca mal v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky a v súvislosti s tým aj uplatňovania nároku z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

15. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd opätovne poukazuje na to, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní.

Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur, keďže upomienky boli zasielané formou emailu ako aj SMS správy. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.

16. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky so žalovanou výslovne dojednané, hoci súčasťou zmluvy o pripojení je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a cenník služieb, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaná ako spotrebiteľ nemohla nijakým spôsobom zasiahnuť.

17. Keďže uvedené poplatky už v iných rozhodnutiach súdov boli vyhlásené za neprijateľné podmienky a odvolací súd sa s predmetnými rozhodnutiami stotožňuje a taktiež považuje uvedené zmluvné ustanovenia za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje ich neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), veriteľ nemá nárok na plnenie z takýchto podmienok.

18. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).