Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-28-2018.pdf
PDF · 127.98 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v sporovej veci v právnej veci navrhovateľky: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. H. XXX/X, XXX XX X. E., toho času bytom J. D. S. XXX, XXX XX X. E., proti účastníkom: 1/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX X. E. (muž, ktorého otcovstvo má byť určené), zastúpeného: JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom Y. X, X. S., 2/ L. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka (maloleté dieťa) a 3/ H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka (maloleté dieťa), maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hožu 30, Liptovský Mikuláš, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20Pc/13/2017-56 zo dňa 11.9.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 20Pc/13/2017-56 zo dňa 11.9.2017 konanie o určenie otcovstva zastavil. Maloleté dieťa H. U., nar. XX.XX.XXXX a maloletá L. U., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení zastupovať deti a spravovať ich majetok. Otca dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého H. U., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa, t.j. od XX.XX.XXXX, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalej zaviazal otca dieťaťa k povinnosti prispievať na výživu maloletej L. U., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa, t.j. od XX.XX.XXXX, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zameškané výživné od XX.XX.XXXX do 31.08.2017 na maloletého H. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 263,33 eur súd povolil otcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Zameškané výživné od XX.XX.XXXX do 31.08.2017 na maloletú L. U., nar. XX.XX.XXXX, vo výške 263,33 eur súd povolil otcovi splácať v 20,- eur mesačných splátkach, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Otcovi uložil povinnosť uhradiť náklady na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 435,- eur, pričom súd povolil splácať otcovi túto sumu troma splátkami vo výške po 145,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Súd určil, že otec je oprávnený stretávať s maloletým H. U. a L. U., nar. XX.XX.XXXX, vždy v utorok,
vo štvrtok a v sobotu v čase od 17.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom žiadala určiť otcovstvo k maloletým deťom H. a L. a žiadala určiť výživné po 250,- eur mesačne na každé dieťa od ich narodenia. Domnelý otec sa vyjadril, že s matkou detí sa poznajú už deväť rokov a hoci nikdy nebývali v spoločnej domácnosti, udržiavali partnerský vzťah. Na narodenie detí sa tešil, s matkou detí bol dohodnutý na spoločnej návšteve Matriky v Liptovskom Hrádku za účelom súhlasného vyhlásenia rodičov a dohody o priezvisku detí ešte pred ich narodenín, čo však neskôr matka detí bez udania dôvodu zrušila, a to sms správou. Nikdy nepopieral, že je otcom detí, má záujem o deti a rovnako aj s dcérou navrhovateľky z prvého manželstva. Chce spoločne s nimi zdieľať rodinný život. Správanie navrhovateľky voči jeho osobe sa začalo výrazne meniť po tom, ako odmietol na navrhovateľku previesť podiel na byte, ktorý kúpil a v ktorom chystal bývanie pre všetkých. Obmedzila ich vzájomnú komunikáciu na sms správy. Po pôrode detí ju navštevoval v pôrodnici, no navrhovateľka nedodržala dohodu a z pôrodnice odišla v sprievode svojich rodičov, o čom sa dozvedel iba z sms správy. Následne vybavila rodné listy pre deti a uviedla priezvisko U./U., ktoré je priezviskom jej bývalého manžela. Ďalej uviedol, že navrhovateľka podmieňuje to, že deti budú nosiť jeho priezvisko, finančnou starostlivosťou a prospievaním, teda že si to musí zaslúžiť. Ďalej uviedol, že zakúpil detskú výbavičku pre deti, no naposledy ich videl 1.7.2017 a následne, keď stretol navrhovateľku a jej matku na ulici, deti mu nedovolili vidieť. Navrhovateľka o deťoch sama rozhoduje a o tom, aké priezvisko budú nosiť, pričom s tým on zásadne nesúhlasí, pretože nechce, aby jeho deti nosili priezvisko cudzieho muža. Pokiaľ sa týka výšky výživného navrhol prispieť na ich výživu po 70,- eur mesačne na každé z nich a pokiaľ ide o styk, navrhol, aby sa s deťmi mohol stýkať každý utorok, štvrtok a nedeľu od 17.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Kolízny opatrovník navrhol výšku výživného v sume 100,- eur na každé maloleté dieťa, rovnako navrhol upraviť styk maloletých detí s otcom v rozsahu ako požaduje otec, pretože je to v záujme maloletých detí. Súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., ust. § 94, § 62 ods. 1,2,4,5, § 76 ods. 1, § 36 ods. 1, § 109 a § 110 CMP. V konaní mal preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežili, preto bolo potrebné rozhodnúť, komu budú deti zverené do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Keďže k určeniu otcovstva došlo súhlasným vyhlásením rodičov 11.9.2017, súd v tejto časti konanie zastavil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka sa o deti stará, vzhľadom na ich útly vek, keďže sú plne dojčené a v jej starostlivosti neboli zistené nedostatky, detí zveril do jej výchovy a opatery, no zároveň rozhodol, že zastupovať detí a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Súd nezistil žiadne skutočností, ktoré by odôvodňovali vylúčenie otca z rodičovských oprávnení spočívajúcich v zastupovaní detí a spravovaní ich majetku. S prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti matky, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke a otca dieťaťa, ktorý je riadne zamestnaný, ako aj na vek a potreby maloletých detí, súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne na každé maloleté dieťa počnúc dňom narodenia od 12.6.2017. Navrhovateľka v súčasnosti poberá materskú priemerne sumu 288,76 eur mesačne a otec maloletých detí dosahuje mesačný zárobok priemerne vo výške 355,26 eur. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že otec má vyšší príjem, než ten, ktorý uvádza oficiálny, tieto skutočnosti zostali len v rovine tvrdení. Otec pracuje ako automechanik v obchodnej spoločnosti MM-tech s.r.o., u ktorého dosahuje po zistení súdom príjem 374,11 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva u svojej sestry, ktorej mesačne uhrádza náklady na bývanie 40,- eur, stravuje sa spoločne s rodičmi a má bežné výdavky na ošatenie a hygienické potreby. Spláca úver vo výške 14.4475,79 eur vo výške 122,21 eur, na ktorú splátku mu prispievajú rodičia a ktorý úver bol použitý na kúpu bytu, ktorého je spoluvlastníkom. Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 12.6.2017 do 31.8.2017 vzniku dlžného zameškaného vo výške 263,33 eur na každé maloleté dieťa, ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky v splátkach po 20,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi vychádzajúc zo zhodných tvrdení rodičov, keďže dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletými deťmi je primeraná a zohľadňuje potreby maloletých detí vzhľadom na ich útly vek. Keďže deti sú ešte v útlom veku, upravil tento styk za prítomnosti matky, pretože sú maličké, plne dojčené, preto je nevyhnutné, aby matka bola nablízku v prípade, že ak sa vyskytne potreba dojčenia počas styku otca s deťmi. Stanovená úprava styku plne zodpovedá záujmom a potrebám maloletých detí, aby aj ich otec sa podieľal na ich výchove.
2. Proti tomuto rozsudku matka maloletých detí podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Matka napadla výroky III., IV., V., VI., VIII. „Pokiaľ ide o výrok súdu, ktorým súd určil rozsah styku otca s maloletými deťmi, je na mieste poukázať na to, že uvedený rozsah styku je vymedzený široko,
nezohľadňuje aktuálny záujem a potreby maloletých detí. Súd rozhodol, že otec sa môže stretávať maloletými deťmi vždy v utorok, vo štvrtok a v sobotu v čase od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny za mojej prítomnosti, s čim nesúhlasím. Medzi otcom maloletých detí a mnou je narušená komunikácia, táto je narušená nie však z mojej strany, ale zo strany otca maloletých detí, ktorý mi nadáva a kričí na mňa. Z mojej strany je záujem s otcom maloletých deti komunikovať slušne, avšak zo správania otca maloletých detí mám obavu a strach, najmä z dôvodu, aby k takémuto správaniu neboli vystavované maloleté deti, a aby sa otec maloletých detí nesprával takto v mojej prítomnosti a prítomnosti maloletých deti. Za daných okolností nie je možné a ani reálne realizovať styk maloletých detí otcom v mojej prítomnosti v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Som toho názoru, že vzhľadom na veľmi útly vek maloletých detí styk otca s maloletými deťmi v rozsahu mnou pôvodne navrhnutom, bude úplne postačovať a tento rozsah bude zodpovedať aj záujmom a potrebám maloletých detí. Ku dňu podania tohto odvolania maloleté deti majú cez štyri mesiace, sú úplne maličké a plne potrebujú moju celodennú starostlivosť. Nakoľko ide o dvojičky, starostlivosť o ne je veľmi náročná a to najmä s poukazom na skutočnosť, že každé z maloletých deti má rozdielne potreby. Vzhľadom na režim, ktorý maloleté deti majú, nie je možné styk realizovať v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Maloleté deti v priebehu doobedia ako poobede dvakrát spia podľa ich aktuálnej potreby (maloleté deti nikdy nespia súčasne, raz spinká jedno, raz spinká druhé) a pred 18 hodinou sa pripravujú na kúpanie a dojčenie. Aj keď súd vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov na pojednávaní, aktuálne sa úprava styku v určenom rozsahu javí ako neadekvátna a neprimeraná, keďže nezohľadňuje aktuálne potreby maloletých detí, ich aktuálny režim, ako aj ich veľmi útly vek. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že styk upravil tak, že bude prebiehať za mojej prítomnosti, pretože deti sú veľmi maličké a sú plne dojčené a preto je nevyhnutné, aby som bola nablízku v prípade, že sa vyskytne potreba nadojčenia detí aj počas styku otca s deťmi. Ďalej súd poukázal na to, že nebude vždy možné, vzhľadom na útly vek detí načasovať dojčenie tak, aby k nemu nemuselo dochádzať práve počas realizácie styku maloletých detí s otcom. Práve pre tento veľmi útly vek maloletých detí a ich aktuálne potreby, nie je vhodná realizácia styku v intervaloch stanovených súdnym rozhodnutím, ale táto by mala zodpovedať záujmu maloletých detí a realizovať sa v takomto rozsahu až od času, keď maloleté deti budú vekovo staršie, samostatnejšie a fyzicky schopnejšie. Do času, kým tieto predpoklady u maloletých detí splnené nebudú, vhodnejšie bude styk otca k maloletým deťom neurčovať resp. upraviť ho v zmysle môjho návrhu zo dňa 28.06.2017 a teda každú sobotu od 17.00 hodiny do 18.00 hodiny za mojej prítomnosti, a to aj s poukazom na správanie otca maloletých detí vo vzťahu ku mne, tiež s poukazom na režim maloletých detí. Otec maloletých detí počas celého môjho tehotenstva, ako aj po narodení maloletých detí, nejavil o mňa ani o maloleté deti záujem a mám za to, že tento nebude javiť ani v budúcnosti. V mojom návrhu som navrhovala stretávanie otca s maloletými deťmi jeden krát týždenne za mojej prítomnosti, čo by zodpovedalo potrebám a záujmom maloletých detí. Na takomto rozsahu styku otca s maloletými deťmi zotrvávam, pokiaľ som na pojednávaní vyjadrila súhlas so širším rozsahom styku, v tom momente som si neuvedomovala závažnosť a dopad na celkový režim môj, ako matky jednak dojčiacej a jednak starajúce sa výlučne samostatne a dlhodobo o maloleté deti, ak aj dopad na maloleté deti a ich režim, ktorý je vlastne o to zložitejší, keďže sa musí prispôsobovať vždy inej potrebe toho ktorého maloletého dieťaťa. Maloleté deti nikdy v tom istom čase spoločne nespia, nejedia, keď jedno dieťa spinká, druhé je hore a podobne. Otec maloletých detí, ktorý doposiaľ odmietal skutočnosť, že je otcom maloletých detí, nemá predstavu o tom, aký režim majú maloleté deti, a ako počas styku zabezpečiť ich potreby. Mám za to, že vzhľadom na veľmi útly vek maloletých detí bolo predčasné styk určovať v takomto rozsahu, keďže samotný súd považoval za nevyhnutnosť moju prítomnosť pri realizácii styku, síce len z dôvodu dojčenia, avšak táto by bola nevyhnutná aj z dôvodu uspokojenia citových potrieb maloletých detí, ktoré sú na mňa citovo fixované, ako aj potreby dohľadu a usmernenia otca vo vzťahu ku starostlivosti o maloleté deti, keďže ide o dve maloleté deti v rovnakom veku a s rozdielnymi potrebami. Najväčší problém vidím v prítomnosti otca so mnou počas realizácie styku, pretože mám obavy a strach z toho, že počas tejto doby mi bude nadávať, kričať na mňa a tak styk s maloletými deťmi nebude prebiehať v pokojnej atmosfére a bude to mať negatívny dopad tak na mňa, ako dojčiacu matku a tiež aj na obe maloleté deti. Odhliadnuc od uvedeného, je potrebné upriamiť pozornosť aj na to, že akýkoľvek kontakt s otcom maloletých detí vyvolá u mňa pocit napätia a stresu, ktorý sa prenáša na maloleté deti a môže výraznou mierou ovplyvniť aj dojčenie a celkovú pohodu maloletých detí, ako aj mňa, ako matky maloletých detí. S poukazom na uvedené preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý výrok VIII. rozsudku zrušil a styk otca s maloletými deťmi zatiaľ neurčoval, alebo rozsudok zmenil tak, že otec maloletých detí je oprávnený s nimi sa stretávať každú sobotu v čase od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny za mojej prítomnosti. Vzhľadom k tomu, že som napadla odvolaním aj výroky o výške výživného a tiež aj výroky o zameškanom výživnom, v tomto smere odôvodňujem svoje odvolanie nasledovne, Mám za to, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca platiť výživné
vo vyššej výške než určil súd. Výšku výživného určenú súdom na každé z maloletých detí po 100,- eur považujem za neprimerane nízku vzhľadom na potreby a záujem maloletých detí. Otec maloletých detí má príjem zo zamestnania a okrem uvedeného príjmu má aj ďalšie príjmy, ktoré však otec nepriznal. Skutočnosť, že otec maloletých deti dosahuje vyšší príjem, než príjem označený jeho zamestnávateľom, je preukázaná aj tým, že sa zaviazal k úhrade výživného vo vyššej výške, než by to jeho „papierový" príjem umožňoval. Tiež odhliadnuť nemožno od životnej úrovne otca, ktorá je vysoká a teda aj maloleté deti by sa mali podľa zásad pre učenie výživného podieľať na rovnakej životnej úrovni, na akej sa podieľa ich otec. Mojim jediným príjmom je len materské v priemere 288,76 eur mesačne a rodinné prídavky, ktoré na maloleté detí poberám (do príjmu nezahŕňam výživné poskytované mojej dcére X. U. od jej otca), z ktorého musím pokryť výdavky spojené s bývaním, výdavky na stravu, ako aj všetky výdavky na maloleté deti. Za tejto situácie nie je reálne z môjho príjmu a výživného určeného súdom pokryť všetky nevyhnutné potreby. Okrem uvedeného nebola dostatočne zohľadnená moja výlučná osobná starostlivosť o maloleté deti, ktorú zabezpečujem výlučne sama a táto sa mala premietnuť aj do výšky výživného. Otec maloletých detí si je plne vedomý toho, že maloleté deti sú jeho a zodpovedným prístupom by bolo, zabezpečiť taký príjem, aby mohol pokrývať potreby maloletých detí, a aby sa jeho maloletým deťom dostalo všetkého čo im prináleží. Otec maloletých detí je výlučným vlastníkom garáže súpisné číslo XXXX, postavenej na pozemku KN C 453/24, ako aj pozemku KN C 453/24, o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie X. E. a tiež aj výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 - iny k bytu číslo 45 nachádzajúcemu sa na prvom poschodí, vo vchode 44, bytového domu súpisné číslo XXX, ako aj k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, ktorých veľkosť predstavuje 8257/409206-ín, pričom tieto sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie X. E., Pri určovaní výšky výživného sa prihliada aj na celkové majetkové pomery rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľností, ako aj hnuteľných vecí väčšej hodnoty, je treba pri určovaní výšky výživného zohľadniť, čo sa však v danom prípade nestalo. Podľa môjho názoru, súd majetkové pomery otca maloletých detí nevyhodnotil správne, čo sa následne premietlo aj do nízkej výšky výživného. Podľa informácií, ktoré som získala, vyššie uvedený byt otec maloletých detí dáva do prenájmu, pričom bude mať príjem z tohto prenájmu bytu a tak je možné, aby platil aj vyššie výživné na maloleté deti. Aj takúto skutočnosť je potrebné pri určovaní výšky zohľadniť. Osobitne je potrebné zohľadniť pri určovaní výšky výživného aj to, že v prípade maloletých detí ide o dvojičky, ktorým je potrebné zakupovať všetky veci súčasne, nie je možná úspora tým, že by niektoré z detí mohlo nosiť veci po tom druhom dieťati. Náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detí - dvojičiek sú vysoké a bez pomoci mojich rodičov by som celú situáciu finančne nezvládla. S poukazom na vyššie uvedené teda navrhujem, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti týkajúceho sa výživného tak, že mi prizná na každé z maloletých detí výživné v sume 150 ,- eur a súčasne zaviaže otca maloletých detí aj k úhrade zameškaného výživného."
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril otec maloletých detí. „Matka v odvolaní navrhuje upraviť styk otca s deťmi na jednu hodinu týždenne. Pritom sama na pojednávaní súhlasila s úpravou styku ako o nej rozhodol súd prvej inštancie. (str. 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 11.9.2017). Súdom upravený styk považuje za neprimeraný a neadekvátny, s ohľadom na aktuálny režim detí, ich útly vek a potreby. Vo svojom odvolaní k tomu uvádza, že pokiaľ na pojednávaní súdu súhlasila so širšou úpravou styku trikrát do týždňa po jednej hodine, neuvedomila si závažnosť a dopad na jej režim ako matky dojčiacej a starajúcej sa dlhodobo a samej o deti a na režim detí, ktorý je vlastne o to zložitejší, keďže sa musí prispôsobovať vždy inej potrebe toho - ktorého maloletého dieťaťa. Poznamenávam, že od prvých 3 dní po pôrode 12. 6. 2017, ktoré som s deťmi trávil počas mojich návštev v pôrodnici a okrem jedného stretnutia dňa 1. 7. 2017 mi odvtedy matka ani jediný :raz neumožnila kontakt s nimi. Snahy stretnúť sa s navrhovateľkou a dohodnúť sa na čomkoľvek (riešenie potrieb detí, dať deťom priezvisko po mne, možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti) znemožňovala rôznymi nepravdami a účelovými výmyslami o svojej zaneprázdnenosti, resp. (vraj) neprestajnou chorobou detí. S matkou nie je možné stretnúť sa osobne, komunikuje so mnou len cez sms správy, aj to len vtedy, keď vôbec odpovie, a veľmi zriedka, možno raz za dva týždne mi zodvihne telefón. No vtedy mi nadáva a nepripustí ma k slovu, o rozumnej a kľudnej komunikácii ani nehovoriac. Niekoľkokrát mi do telefónu povedala, že deti nie sú moje, že sa ich mám vzdať a nechať ich na pokoji. V tejto súvislosti poukazujem aj na jej vyjadrenie na pojednávaní súdu prvej inštancie, keď som navrhoval dohodu, aby deti mali priezviská po mne a nie po jej prvom manželovi, s čím absolútne nesúhlasila. Samotné podanie návrhu na určenie otcovstva bolo pre mňa nepochopiteľné, pretože ja som sa k otcovstvu vždy hlásil, nikdy som ho nespochybnil , dokonca aj v písomnej podobe, ktorú som jej pred podaním návrhu doručil a tento dôkaz som predložil aj súdu. Pokiaľ
som sa snažil aj sa snažím kontaktovať s matkou maloletých detí, niekoľkokrát mi do telefónu povedala, že ja nesmiem prekročiť prah bytu, v ktorom býva a ani bytovky, v ktorej sa byt nachádza. To isté platí aj o byte jej rodičov, kde s deťmi trávi veľa času. Ja a moja rodina si však chceme vybudovať vzťah s deťmi a jedna hodina týždenne na to nestačí. Mám ako otec nespochybniteľné právo byť s deťmi kedykoľvek a nie bojovať s ich matkou o každú návštevu. Deti majú 5 mesiacov a ani netušia, že majú aj druhého rodiča. Matka pri svojej komunikácii najčastejšie tvrdí, že deti sú choré a stále sú doma, kde mne nedovolí vkročiť, ale pritom moji rodičia SJ iní známi ich vidia prechádzať sa, často krát spolu s matkinými rodičmi, aj v zlom počasí vonku alebo navštevovať nákupné centrá. Keď sa opýtam na zdravotný stav detí, matka mi len stroho odpovie, že čo ma do toho a čo sa starám. Chápem, že deti majú svoj režim (kúpanie, kŕmenie, spánok...) a bývajú aj choré, ale nevidím dôvod, prečo by som nemohol byť s nimi a pomáhať matke s nimi v čase, ktorý určil súd. Aj napriek tomu, že sa snažím komunikovať ohľadom detí, obviňuje ma, že o ne neprejavujem žiadny záujem. Pritom ja aj moji rodičia sme ochotní jej s deťmi pomôcť kedykoľvek. Aj napriek tomu, že vyhlásila, že od nás nič nechce a nepotrebuje. Pokiaľ by matke išlo len o blaho detí, naša komunikácia by musela vyzerať úplne inak a bez jej urážok adresovaných na moju adresu. Ja si plním záväzky a vyživovaciu povinnosť v rozsahu súdneho rozhodnutia, tak ako mi to stanovil súd v rozhodnutí, toto som začal plniť hneď po doručení rozsudku. Na účet matky maloletých detí som za mesiac september, október a november uhradil vždy po 385,- eur (bežné výživné 2x 100,- eur, zameškané výživné 2 x 20 eur a na výbavičku 145,- eur), celkom za tri mesiace 1.155,- eur. Okrem toho som odovzdal matke pre deti jednorazové plienky za 16,99 eur, dvoje detské pančuchy za 4,98 eur, 2 overaly za 15,- eur, a dva páry papučiek za 10,- eur. Keď som volal matku, aby išla so mnou niečo deťom nakúpiť, pretože pre mňa je ešte problém odhadnúť správnu veľkosť oblečenia, odmietla ísť so mnou. Overaly, ktoré som kúpil deťom neboli podľa vyjadrenia matky vyhovujúce. Matka však robí všetko pre to, aby sa moje stretávanie s deťmi naďalej naťahovalo a odďaľovalo. Jej vyhlásenie, že na ňu kričím a nadávam jej sa absolútne nezakladá na pravde, žiaľ, opak je pravdou. Aj bezprostredne po súdnom pojednávaní dňa 11.9. 2017, na parkovisku pred okresným súdom, keď som chcel vidieť svoje deti ma k nim spolu s jej rodičmi nechcela pustiť a vypočul som si na svoju adresu vulgarizmy. Veľmi citlivo som vnímal a veľmi sa ma to dotklo, že som deti počul plakať až do budovy súdu a nemohol sa ani na pozrieť, či ich poláskať. Je pre mňa veľmi smutné, že matka si vždy dokáže vymyslieť argument, ako mi zabrániť styku s deťmi. Ja sa predsa chcem rovnako podieľať na výchove a na formovaní osobnosti svojich detí, pretože potrebujú nielen materiálne, ale aj citové zázemie. Už vo svojom vyjadrení k jej návrhu na začatie konania som uviedol, že pokiaľ matka maloletých detí bude v mojom stretávaní sa s maloletými deťmi ústretová a budeme sa vedieť na stretávaní dohodnúť a túto skutočnosť potvrdí aj pred súdom na pojednávaní, úpravu styku ja nepožadujem. S matkou detí však neexistuje žiadna rozumná dohoda a ako som už vyššie uviedol, vždy hľadá nejaký dôvod a argument k tomu, aby som sa so svojimi deťmi nestretával. K dôvodu, ktorý matka uvádza v odvolaní, že aktuálne sa úprava styku v určenom rozsahu javí ako neadekvátna a neprimeraná, keďže nezohľadňuje aktuálne potreby maloletých detí, ich aktuálny režim, ako aj ich veľmi útly vek považujem za nevyhnutné uviesť, že som otcom dvoch maloletých detí, hlásim sa k nim, chcem sa s nimi stretávať, starať sa o ne, poznať ich zdravotný stav a mať prístup k ich zdravotnej dokumentácii. Mám rovnaké práva ako matka byť s nimi a vidieť ich vyrastať. Matka však moje práva absolútne popiera a popiera tak aj právo malým maloletým deťom byť so svojim otcom navzájom od útleho veku detí. Matka bráni v stretávaní sa s nimi a sama určuje podmienky. Tak. ako je to aj s jej postojom k tomu, či budú mať deti priezvisko po mne, ako otcovi (str. 2 zápisnice z pojednávania ), keď podľa jej vyjadrenia by jej to komplikovalo situáciu. Argument, že na pojednávaní súdu prvej inštancie si neuvedomila dopad môjho stretávania sa s deťmi trikrát v týždni, (a to som sa ja navyše prispôsobil jej požiadavke, keď som navrhoval stretnutia v nedeľu a nie v sobotu, čo jej opäť nevyhovovalo, pretože v nedeľu má svoj víkendový program - str. 2 zápisnice ) vnímam ako účelový. Od pojednávania, ktoré sa konalo 11.09.2017 uplynulí už dva mesiace, deti vyrástli, sú staršie, už nie sú novorodeniatka. Vzhľadom na skutočnosť, že s navrhovateľkou je nemožná normálna, rozumná komunikácia, je potrebné, aby rozsah môjho stretávania s deťmi určil súd. Ja trvám na úprave stretávania sa deťmi v čase a vo frekvencii takej, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie. V prípade, že súd vyhovie návrhu pätky a styk neurčí, mám obavu, že svoje deti neuvidím vôbec. Navrhovanú úpravu styku jedenkrát v týždni považujem za absolútne nepostačujúcu. K tomu už len uvádzam, že z dôvodu, že mi matka bráni v styku s deťmi, rozhodol som sa Podať súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia na čas do právoplatného rozhodnutia súdu o tejto veci. V časti odvolaním matky napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom uvádzam nasledovné: V snahe o ukončenie sporu o výške výživného počas súdneho pojednávania som z vlastnej iniciatívy navrhol zdvihnúť výšku výživného z mnou pôvodne navrhovaných 70,- eur na dieťa na 100,-
eur, teda celkom na obe deti 200,- eur mesačne. Z môjho príjmu, ktorý bol riadne vydokladovaný, už nedokážem viac platiť. Moje majetkové pomery sa od pojednávania nezmenili. Tvrdenia navrhovateľky o mojom prenájme bytu a z toho vyplývajúceho finančného prospechu sú nepravdivé. Byt ešte nie je obývateľný a ja nie som jeho výlučným vlastníkom, preto sám o týchto veciach nerozhodujem. Súdu som vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky na začatie konania uviedol aj svoje majetkové pomery, teda aj skutočnosť, že vlastním garáž a som podielovým spoluvlastníkom bytu v Liptovskom Hrádku a predložil som aj výpisy z listov vlastníctva. Doloženie listov vlastníctva zo strany matky k odvolaniu považujem z toho dôvodu za nadbytočné. Som si vedomý nákladov na zabezpečenie potrieb pre dvojičky. Nikdy som sa nebránil prispievať na zvýšené výdavky nad rámec výživného, tak ako som už vyššie uviedol, kúpil som plienky, snažil som sa kúpiť detské oblečenie, pričom som však nevyhovel požiadavkám matky. Taktiež chcem pripomenúť, že v očakávaní narodenia našich detí sme spolu s mojimi rodičmi pripravili výbavičku pre obe deti, avšak matka časť výbavičky odmietla prevziať. Mám pripravený ďalší balík plienok pre deti, ktoré však s ohľadom na matkino odmietanie komunikácie a stretnutia sa so mnou matky neviem kedy bude môcť jej odovzdať. Ja považujem rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti určenia mojej povinnosti plniť výživné po 100,- eur na každé dieťa za správne, primerané odôvodneným potrebám detí a mojim majetkovým pomerom a možnostiam, tak ako to správne vyhodnotil a odôvodnil súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby odvolací súd odvolaniu matky nevyhovel a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 20Pc/13/2017-56 zo dňa 11.09.2017 v časti napadnutých výrokov ako správny potvrdil."
4. K odvolaniu matku sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. „Kolízny opatrovník zastáva názor, že je povinnosťou obidvoch rodičov v maximálnej možnej miere zabezpečovať všetky potreby detí, fyzické, psychické a sociálne. Čo sa týka styku otca s deťmi. V záujme detí je, aby sa so svojim otcom stretávali čo najčastejšie, zohľadňujúcich ich denný režim. Deti by mali mať priestor, aby si k svojmu otcovi vytvárali vzťah a citovú väzbu. Je dôležité, aby kontakt so svojim otcom deti nadviazali už v takomto útlom veku a aby sa vzťah postupom času rozvíjal a budoval. otec by mal mať priestor tráviť s deťmi čas, reagovať na potreby detí, primerane potrebám detí zabezpečovať starostlivosť o ne a takto si k deťom budovať vzťah a citovú väzbu. Poukazujeme na to, že deti v útlom veku majú krátkodobú pamäť a pre vytvorenie vzťahu s otcom je potrebné, aby kontakt s ním bol čo najčastejší. Rešpektujeme i dôvody, ktoré v tejto oblasti v odvolaní uviedla matka - ide o dve deti s nezosúladeným denným režimom, keď sa dá predpokladať, že aj v čase stretávania detí s otcom bude nutné deti kojiť. Vnímame i to, že vzťah rodičov je komplikovaný, konfliktný. V najlepšom záujme mal. detí je, aby si ich rodičia uvedomili potrebu pozitívnej rodičovskej komunikácie zameranej na deti a na uspokojovanie ich potrieb, aby rodičia prejavili ochotu a snahu podriadiť svoje záujmy záujmu detí, aby deťom vytvorili pokojné a harmonické prostredie. Na tento účel môžu využiť odborné psychologické služby poskytované tunajším úradom. Predpokladom úspechu je, že rodičia sú pozitívne motivovaní, ochotní spolupracovať, ochotní k dohode o kompromisom v záujme detí. V oblasti výživného v záujme detí je, aby sa deti podieľali na životnej úrovni rodičov, teda i otca. Matka je na materskej dovolenke a vzhľadom na útly vek detí, nemá možnosť zlepšiť si finančnú situáciu. Deti sú odkázané na jej celodennú starostlivosť. Ide o dvojčatá, preto všetky materiálne potreby je potrebné v rovnakom období zabezpečovať dvakrát, čo je finančne náročné. Vyživovaciu povinnosť si matka detí plní v tomto útlom veku detí osobnou starostlivosťou. Otec detí by sa mal snažiť v rámci výživného pokryť materiálne potreby detí. Navrhujeme, aby tieto skutočnosti na strane detí, boli posúdené v odvolacom konaní."
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 65 a § 66 CMP a po preskúmaní ho podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov.
6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd ako súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku, celého spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak navrhovateľka, ako aj odporca, konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, keď vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom v súlade so zákonom, všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, ako aj jednotlivo, a tak vecne správne rozhodol, keď svoje rozhodnutie jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil. V odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, zodpovedajúcim spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a citoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
10. Preto odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie čo sa týka napadnutej výšky výživného, ako aj napadnutého výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd v rozhodnutí súdu nezistil žiadne pochybenie. Preto nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľky, na ktorých založila svoje odvolanie, práve naopak, odvolací súd apeluje na matku maloletých detí, aby si neuzurpovala právo na výchovu maloletých detí len výlučne ona, pretože detí rovnako, ako svoju matku, potrebujú aj svojho otca a aby bol zabezpečený ich všestranný vývoj nielen po stránke fyzickej, ale aj po stránke psychickej. Odmietanie alebo podceňovanie dôležitosti aj druhého rodiča (otca maloletých detí) pri ich výchove, ktorá sa viacmenej v súčasnosti bude vykonávať len počas styku otca s maloletými deťmi, môže poukazovať na nedostatky matky pri výchove maloletých detí, ktorá v prípade, ak nebude korigovať svoje správanie, môže byť v budúcnosti aj dôvodom pre zmenu výchovného prostredia pre maloleté deti. Uvedené považoval odvolací súd za potrebné zdôrazniť, aby obidvaja rodičia si uvedomili nezastupiteľnú úlohu tak matky, ako aj otca pri výchove maloletých detí. Odmietanie ktoréhokoľvek z rodičov v konečnom dôsledku dopadá na samotné deti a spôsobuje nenapraviteľnú ujmu v živote maloletých detí.
11. Odvolací súd rovnako nezistil pochybenie ani v rozhodnutí súdu prvej inštancie pokiaľ sa týka výšky výživného. Maloleté deti sú v útlom veku, otec o ne prejavuje záujem a je vecou matky a otca, aby sa v prípade, ak by s výchovou a výživou detí vznikli nepredvídané náklady, dohodli, ale v súčasnej dobe výška výživného po 100,- eur mesačne na každé dieťa zodpovedá potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného otca.
12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie matky nebolo dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil ako vecne správny. 13. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)