Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-17-2018.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich Daniely Slobodníkovej a Zlaty Hegyiovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. 05. 2018 v Banskej Bystrici, v trestnej veci obžalovaného D. A., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Trestného zákona v spojení s § 139 písm. a) Trestného zákona, takto
rozhodol:
Obžalovaný: D. A. H. V. Á. Č. , nar. XX. XX. XXXX V. V. A., trvale bytom F. B. B., t.č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
je v i n n ý , že
1. októbra 2017 v čase asi okolo 19.00 hod. v Banskej Bystrici pred budovou školského internátu na ul. Havranské č. 2 v Banskej Bystrici po vzájomnej dohode kúpil od F. A. mobilný telefón zn. MAXTON, typ M-55, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX bez SIM karty, pričom od počiatku vedel, že mu dohodnutú kúpnu cenu 12 eur za telefón neuhradí, čím spôsobil F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K.F. B. L., R.. Z. F. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 22,50 €,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - ľsťou,
č í m s p á c h a l
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 138 písm. f) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods.2, 5 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 08. 03. 2018 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pv 390/17/6601-40 zo dňa 07. 03. 2018 na D. A. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 139 písm. a) Tr. zák., ktorého skutku sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 1. októbra 2017 v čase asi okolo 19.00 hod. v Banskej Bystrici pred budovou školského internátu na ul. Havranské č. 2 podišiel k F. A. a povedal mu „Daj mi telefón, vyber si SIM kartu a nerob si to ešte horšie!“, na čo F. A. zo strachu a v obave o svoj život a zdravie si zo svojho mobilného telefónu zn. MAXTON, typ M-55, IMEI XXXXXXXXXXXXXXX vybral SIM kartu a tento telefón odovzdal páchateľovi, ktorý následne nasadol do osobného motorového vozidla, nezistenej značky, typu, evidenčného čísla a odišiel na neznáme miesto, čím spôsobil F. A., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. L., R.. Z. F. Č.. XXXX/XX škodu vo výške 22,50 €.
Obžalovaný D. A. tak pred súdom, ako i počas celého prípravného konania a uviedol, že v deň údajného skutku prišiel sám na internát, kde sa pred namietal právnu kvalifikáciu skutku, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie internátom stretol s F. A. T. X. M.. Na internát išiel z dôvodu, že súrne potreboval telefonovať priateľke, preto oslovil F. A. s požiadavkou, by mu dal zavolať. Tento mu povedal, že mu zavolať nedá, tak si on sadol na schodíky a zapálil si cigaretu. X. M., ktorý bol chvíľu pri nich dvoch si od neho pýtal cigaretu a keď mu on túto nedal, odišiel k inej skupine stojacej pri lavičkách z druhej strany internátu si pýtať cigaretu a medzi tou skupinou bol aj F.J. A.. O chvíľu mu F. A. povedal, že zavolať mu dá, ale či si nechce od neho kúpiť ten telefón a vytiahol telefón zn. Maxton 55 a dal mu ho do ruky, aby si ho pozrel. Bol to starší typ, za ktorý mu povedal, že dá 10 €. A. mu odpovedal, že telefón dostal darom a chce za neho 15 €, ale nakoniec sa dohodli na sume 12 € a cigarety, ktoré mal pri sebe. A. mu tiež povedal, že telefón mu dá, ale SIM kartu si musí vybrať, čo aj urobil a telefón mu normálne podal. On si telefón vzal, dal mu cigarety a išiel smerom k vozidlu, ktorým tam prišiel nejaký kamarát jeho sesternice a ako nastupoval do auta, vtedy mu F. A. zakričal, aby sa ponáhľal s peniazmi, lebo o 20:00 hod mu zatvárajú internát. On späť na internát nešiel a takto vlastne F. A. oklamal o telefón, pričom už pri ich dohode vedel, že mu okrem cigariet žiadne peniaze nedá. Toto bol jeho zámer, nijakým spôsobom ho neolúpil, nevyhrážal sa mu, ani ho fyzicky nenapadol, neponižoval ho na rozdiel od iných ľudí. S poškodeným v minulosti nemal žiaden konflikt, ústny ani fyzický, vychádzali navzájom normálne, poškodeného poznal dlhšiu dobu, 3-4 mesiace a vždy keď sa stretli spolu fajčili a kecali. Toto nebol ich prvý kšeft, už v minulosti od A. kúpil značkovú mikinu Crop za 7 €, ako aj dotykový poškodený telefón LG Optimus L-3, nakoľko keď F. A. nemal čo fajčiť, predával a vzdal sa všetkého. Potvrdil že vedel, že tento je mentálne zaostalý. Nepoprel, že v minulosti bol odsúdený v súvislosti tiež s telefónom, jednalo sa o vydieranie, avšak v tejto veci sa priznal, keďže sa to naozaj stalo. Nemá pravidelný príjem, nerobí na trvalú pracovnú zmluvu, má malý dôchodok, tehotnú ženu, takže nemá financie, aby si mohol telefón kúpiť.
Podľa obžalovaného, dôvod prečo na neho F. A. uviedol to, čo uviedol, nevie, ostal z toho prekvapený, vie že v minulosti mal nejaký problém so svojim starkým, ktorý ho v podstate učil, aby si vážil veci, nevie či ho doma bili, ale keď mu dával tento telefón, povedal mu predtým ako si vybral SIM-kartu, že túto mu dať nemôže, že by bol problém a pritom sa triasol.
Poškodeného F.T. A.T. v procesnom postavení svedka, sa podarilo vypočuť až na druhýkrát, nakoľko pri svojom prvom vypočutí, za prítomnosti verejnosti nevypovedal, len krútil hlavou, pričom sa vyjadril en k nároku na náhradu škody, ktorú si neuplatnil. Vzhľadom na jeho psychický stav bolo pojednávane odročené a k jeho výsluchu došlo až na pojednávaní následnom, bez prítomnosti verejnosti, kedy uviedol, že vtedy keď sa to stalo, bol pred internátom, kde stál s X. M. a prišiel ku nim D., ktorého meno nevie a pýtal si telefón. Mal strach, tak mu ho dal, lebo mu tento povedal, aby si to nerobil ešte horšie. X. M. bol pritom, ale tento, ako uviedol, nie je jeho kamarát, nevedel uviesť, ako dlho ho pozná, ale pozná ho zo školy. Ako dal tomu D. telefón, tento odišiel, v minulosti s ním žiadny konflikt nemal a už si nepamätal, či mu D. sľúbil za telefón peniaze. Poprel, že by on v minulosti niekomu niečo predal a že nemal ani červenú mikinu. Čo sa týka fajčenia, už nefajčí, keď v Bystrici chodil do školy, veľa nefajčil a cigarety si nekupoval.
Z výsluchu svedka F. A. vyplynulo, že je otcom poškodeného a uviedol, že pri samotnom skutku nebol a všetko vie len sprostredkovane od svojho syna, ktorý mu povedal, že keď išiel na internát si nejaký muž, ktorého mu opísal syn ako nižšieho róma, ktorého pri internátoch stretával a ktorého poznal aj podľa mena, s pigmentovými škvrnami na rukách, si od neho pýtal telefón, bál sa ho a preto mu ho odovzdal. Mal si vybrať SIM-kartu a dať mu len telefón, pričom mu povedal, nech tak urobí a nerobí si to horšie. To že by sa malo jednať o obžalovaného D. A. on len predpokladá. Podľa jeho syna sa tento muž mal správať ako macher, ale aké presné slová použil, to uviesť nevedel, utkvelo mu v pamäti len to spojenie „nerob si to horšie“. Tiež mu syn výslovne povedal, že sa ho bál a preto si vybral SIM-kartu a telefón mu dal.
Potvrdil, že v minulosti mal syn aj telefón zn. LG, avšak kde sa tento momentálne nachádza nevie. Tiež doma zbadali, že mu chýbali nejaké veci, a to aj značkové, jednalo sa o šiltovky, mikinu, pričom k tomu im syn uviedol, že mu to ukradli na internáte a oni následne po týchto veciach nepátrali.
K osobe svojho syna - poškodeného F. A. uviedol, že tento je vo všeobecnosti bojazlivejší, je plachý, má slabšiu mentálnu retardáciu, z ktorého dôvodu v podstate nebude schopný skoro nikdy vypovedať. V prípade, ak by niekto na jeho syna zvýšil hlas, tento sa bojí a spraví všetko, čo sa mu povie. V čase skutku a teda v r. 2017 syn býval na internáte a domov chodil len na víkendy, pričom na týždeň dostával vreckové 10 eur. Fajčí asi rok, avšak nie štandartne, možno tak 1 za mesiac, oni mu cigarety nedávali a syn si ich tiež nekupuje, pričom doma nefajčí vôbec.
Svedok X. M. pred súdom potvrdil, že pozná obžalovaného a aj poškodeného a bol pritom, keď sa títo dvaja rozprávali pred internátom, ale odbehol a potom už len z počutia od poškodeného vie, že mu obžalovaný zobral mobil. Keď mu to vravel, bol vystrašený a bál sa preto, že si myslel že on to bude žalovať vychovávateľke. Iné nepovedal, neplakal, nemal zvýšený hlas, iba sa mu triasla ruka. Rozhovor obžalovaného s poškodeným počul útržkovite, bol kľudný, nebolo tam napätie a obžalovaný sa pýtal A., či nemá veci na predaj. Poškodený mu povedal že nemá nič na predaj a obžalovaný povedal, že nevadí. Pri ich rozhovore nebola žiadna hádka, nikto sa nikomu nevyhrážal.
K osobe poškodeného F. A. uviedol, že tento predával svoje veci a sám si narobil problémy, lebo zobral peniaze od chlapcov dopredu, že im za to donesie nejaké veci, ale tie veci nedoniesol a nemal im z čoho vrátiť peniaze. Takto predával všetko čo mal, tričká, nohavice, tielka a to po 5-6 eur a za peniaze chcel ísť do Európy.
Svedok F. A. vypovedal v prípravnom konaní, že v mesiaci október 2017 bol na internáte v Banskej Bystrici na ul. Havranské č. 2 za kamarátkami a spoločne postávali zboku internátu pri schodoch a keď kamarátky odišli, tak prechádzal popred internát, kde zbadal obžalovaného s nejakým chlapcom, ako sa o niečom bavia, boli tam len oni dvaja, ich rozhovor nepočul, pretože mal slúchadlá na ušiach s hudbou, ale neprišlo mu, že by obžalovaný mal s tým chlapcom nejaký konflikt, pretože sa normálne bavili. O pár dní toho chlapca stretol pri Bille a tento chlapec sa mu sťažoval ohľadom nejakého mobilného telefónu a potom sa vypytoval na obžalovaného, čo on pochopil tak, že títo mali medzi sebou nejaký biznis.
V prípravnom konaní bol znalcom MUDr. Jánom Vongrejom vypracovaný znalecký posudok č. 3/18 (na čl. 122-138) ohľadne duševného stavu obžalovaného D. A., s ktorým sa súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní oboznámi čítaním a z ktorého záverov vyplýva, že u obžalovaného nebolo zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t. j. psychózu, ale bola zistená ľahká mentálna retardácia, teda defekt intelektových, rozumových a úsudkových schopností, abnormne štrukturovanú osobnosť hlavne s rysmi impulzivity, nezdržanlivosti a disociality, čo je považované za trvalú poruchu osobnosti, ktorá neznižuje vo všeobecnosti ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a jeho závislosť od alkoholu alebo iných návykových, psychotropných látok v zmysle choroby u neho nezistil. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska považuje za relatívne nebezpečný, odporúča mu okrem primeraných prevýchovných opatrení, uložiť aj ochrannú psychiatrickú liečbu ambulantnou formou.
Pred súdom bol osobne vypočutý znalec MUDr. Ján Vongrej, ktorý bol prítomný aj pri vypočutí obžalovaného D. A. a ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, ktoré súdu v stručnom rozsahu aj predniesol. Na doplňujúce otázky strán uviedol, že obžalovaného prvýkrát videl pri vyšetrení
v roku 2016, kedy na neho robil znalecký posudok s MUDr. Čekelovou, takže ho poznal z vyšetrení. Ním navrhovaná ambulantná liečba je dostatočná a čo sa týka ústavnej liečby, ktorá mu bola nariadená pri minulom konaní, jednalo sa o iný charakter,ako v tomto prípade kedy má už obžalovaný svoje skúsenosti a ambulantná liečba ja postačujúca. K správaniu sa obžalovaného na neverejnom zasadnutí, kedy sa rozhodovalo o jeho ponechaní vo väzbe a kde mal obžalovaný duchom neprítomné správanie a robil úškrnky, znalec uviedol, že toto patrí do repertoáru správania sa obžalovaného, pričom ani teraz a ani v minulosti u neho nezistil žiadne duševné ochorenie v pravom slove zmysle, t.j. psychózu a jedná sa len o účelové a simulačné správanie. K otázke úprimnosti výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorého bol znalec svedkom, sa podľa neho jednoznačne vyjadriť nedá, jednalo sa o relatívne úprimnú výpoveď, resp. čiastočne úprimnú výpoveď, v ktorej bolo cítiť aj jej účelovosť.
K listinným dôkazom, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané ich čítaním a medzi ktoré patrila zápisnica o rekognícii s fotoalbumom čl. 139-152, odborné vyjadrenie PEMMO s. r. o. Banská Bystrica čl. 157-168, výpisy z telekomunikačnej prevádzky od mobilných operátorov čl. 179-188, charakteristiky čl. 192-197, 204-212, odpis z registra trestov čl. 190-191, 272, lustrácie súdu čl. 264-271, trestný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX čl. 272 a zápisnica z neverejného zasadnutia čl. 281-287, po ivj prečítaní žiadne pripomienky a ani námietky stranami neboli vznesené.
V prípravnom konaní bola vykonaná 06.11.2017 rekognícia podľa fotoalbumu za účelom opoznania páchateľa poškodeným F. A. a tento na základe fotoalbumu č. 1 a č. 2 opoznal muža vo fotoalbume č. 4 a č. 2 a tohto označil ako páchateľa, ktorý mu zobral telefón. Pod týmito číslami sa nachádzala fotografia obžalovaného D. A..
Odborné vyjadrenie PEMMO s. r. o. Banská Bystrica, bolo vypracované za účelom ohodnotenia mobilného telefónu značky Maxton M-55, ktorého hodnotu vyčíslila D.. M. H. na sumu 22,50 €.
Zo správy od mobilných operátorov Slovak Telekom a. s. Bratislava, Orange Slovensko a. s. Bratislava, O2 Slovakia s. r. o. Bratislava a SWAN Mobile a. s. za účelom bližšieho stotožnenia mobilného telefónu značky Maxton M-55, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, bolo mobilným operátorom O2 Slovakia s. r. o. Bratislava uvedené, že podľa uvedeného IMEI bola použitá SIM karta s telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovaným na F. A. a telefónnym číslom XXXX XXX XXX evidovaným na F. Q..
Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zločinu lúpeže sa podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Z citácie zákonných ustanovení je zrejmé, že týmto ustanovením sú chránené dva objekty, a to osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť. Pre trestnosť takého činu zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty. Úmysel páchateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Tento úmysel ale nemusí smerovať k trvalej dispozícii vecou. Objektívnou stránkou tohto zločinu je konanie páchateľa spočívajúce v použití násilia alebo hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom na zmocnenie sa cudzej veci, preto musia predchádzať zmocneniu sa veci, ktorou sa rozumie, že páchateľ si zjedná možnosť s vecou nakladať s vylúčením toho, kto ju mal dosiaľ vo svojej moci. Ide o prevedenie faktickej moci nad ňou z oprávnenej osoby na páchateľa. Napadnutý
nemusí byť vlastníkom veci, stačí, že ju má vo svojej dispozícii a taktiež nie je rozhodujúce, či si páchateľ chcel vec privlastniť, alebo ju len prechodne užívať, zničiť a podobne. Pre páchateľa musí ísť vždy o cudziu vec.
Jedna zo zásad trestného konania je aj zásada náležitého zistenia skutkového stavu, ktorá vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší.
Z platnej judikatúry súdov je ale zrejmé, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný. Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré v celku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverov.
Samotný obžalovaný D. A., v priebehu celého trestného konania a teda aj pri svojom vypočutí pred súdom namietal právnu kvalifikáciu skutku, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie s poukazom na to, že poškodeného F. A. oklamal o telefón, pričom už pri ich dohode vedel, že mu okrem cigariet žiadne peniaze nedá. Toto bol jeho zámer, nijakým spôsobom ho neolúpil, nevyhrážal sa mu, ani ho fyzicky nenapadol, neponižoval ho, aj keď vedel, že je mentálne zaostalý. Toto nebol ich prvý kšeft, už v minulosti od A. kúpil značkovú mikinu Crop za 7 €, ako aj dotykový poškodený telefón LG Optimus L-3 a to s dôvodu, že keď F. A. nemal čo fajčiť, predával a vzdal sa všetkého.
Tvrdenie obžalovaného o tom, že sa s poškodeným dohodol na kúpe telefónu za 12 € a cigarety nevyvrátil jednoznačne ani poškodený F. A., ktorý si už nepamätal, či mu obžalovaný sľúbil za telefón peniaze.
Naopak tvrdenia poškodeného, že on nič a nikomu v tom čase nepredával, vyvrátil okrem obžalovaného aj svedok X. M., ktorý potvrdil, že poškodený predával všetko čo mal, tričká, nohavice, tielka a to po 5-6 eur, teda svoje veci a sám si narobil problémy, lebo zobral peniaze od chlapcov dopredu, že im za to donesie veci, ale tie nedoniesol a nemal im z čoho vrátiť peniaze.
Zo žiadneho z vykonaných dôkazov tiež nevplynula jednoznačne skutočnosť, že by obžalovaný povedal poškodenému „Daj mi telefón, vyber si SIM kartu a nerob si to ešte horšie!“, a preto on zo strachu a v obave o svoj život a zdravie si zo svojho mobilného telefónu vybral SIM kartu a telefón dal obžalovanému. Práve naopak svedkovia potvrdili, že rozhovor obžalovaného s poškodeným bol kľudný, bez napätia a svedok M., aj keď počul ich rozhovor len útržkovite, počul, ako sa obžalovaný pýtal poškodeného A., či nemá veci na predaj a keď mu tento povedal že nemá nič na predaj, obžalovaný povedal, že nevadí, nikto sa nikomu nevyhrážal. Ak mal byť poškodený vystrašený a bál sa, bolo to preto, že si myslel, že svedok to bude žalovať vychovávateľke.
Na základe vykonaného dokazovania súdom a vyhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i v ich súhrne, mal súd zato, že tvrdenia obžaloby o tom, že sa obžalovaný D. A. dopustil zločinu lúpeže podľa § 188 ods.1,2 písm. d) Tr. zák. v spojení s § 139 písm. a) Tr. zák., neobstojí a teda podľa súdu nebola naplnená skutková podstata zločinu lúpeže pri tomto skutku.
Podľa obžalovacej zásady upravenej v § 278 ods. Tr. por., súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, pričom súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
"Skutok" je pojmom trestného práva procesného aj hmotného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom" a "trestným činom". Skutok ako pojem procesného práva vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú človekom. Trestný čin ako hmotnoprávny pojem je súhrnom skutočností, ktoré napĺňajú znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu a podmieňujú trestnú zodpovednosť páchateľa činu.
Súd teda môže konať a rozhodovať iba o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu, teda skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, ale to neznamená, že medzi obžalobným návrhom a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v obžalobe modifikujú, pokiaľ sa neporuší totožnosť skutku.
Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata, ktorá spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska trestného práva. Spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Súd teda môže skutok uvedený v obžalobe posúdiť ako iný trestný čin alebo použiť inú trestnú sadzbu, a to nižšiu alebo vyššiu.
V danom prípade súd konanie obžalovaného pri zachovaní skutku kvalifikoval ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., § 138 písm. f) Tr. zák..
Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.
V zmysle § 124 ods. 1 Tr. zák. škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou malou sa pritom podľa § 125 Tr. zák. rozumie suma prevyšujúca sumu 266 eur.
Podľa § 221 ods. 3 písm. c) Tr. zák., odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Trestný čin podľa tohto ustanovenia je zločinom a závažnejším spôsobom konania v zmysle § 138 písm. f) Tr. zák. sa rozumie páchanie trestného činu ľsťou, teda ak bol čin spáchaný s využitím omylu, ktorý páchateľ vyvolal, alebo s použitím úskoku ( § 122 ods. 6 Tr. zák.).
Pre posúdenie skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák., sa po subjektívnej stránke vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ konal už od začiatku s úmyslom iného poškodiť a seba alebo iného na škodu cudzieho majetku obohatiť, pričom z tejto pohnútky niekoho uvedie do omylu alebo niečí omyl využije. Jedná sa teda o úmyselný trestný čin, ktorého objektom je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva, pričom cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku sa zároveň rozumie ujma majetkovej povahy, ktorá predstavuje nielen zmenšenie majetku, ale aj ušlý zisk. Uvedením do omylu je zasa konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie, ktoré môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou.
Pre trestnosť takéhoto činu teda zákon vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia páchateľa vo vzťahu k naplneniu zákonných znakov základnej skutkovej podstaty. Podmienka preukázania úmyselného zavinenia páchateľa, či vo forme priameho úmyslu (§ 15 písm. a) Tr. zák.) alebo vo forme úmyslu eventuálneho (§ 16 písm. b) Tr. zák.) vo vzťahu k základnej skutkovej podstate trestného činu, teda bezpodmienečne podmieňuje výsledné právne posúdenie celého konania páchateľa.
Na základe zásad stanovených najmä v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., súd po vykonanom dokazovaní a ich vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovaného D. A. došlo jednoznačne k naplneniu skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písmeno f) Tr. zák., nakoľko nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaný ako páchateľ, k čomu sa sám aj doznal, konal už od začiatku s priamym
úmyslom iného poškodiť a seba na škodu cudzieho majetku obohatiť a práve z tejto pohnútky, že by mal niekoho uviesť do omylu.
Z hľadiska subjektívnej stránky obžalovaný konal v priamom úmysle ako to vyžaduje ustanovenie § 15 písm. a) Tr. zák., keďže chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Obžalovaná D. A. nie je Mestským úradom Banská Bystrica bližšie charakterizovaný. V evidencii CPLDZ a PAL nie je evidovaný. Pred nástupom do výkonu väzby nemal vedenú aktívnu registráciu v slovenskej poisťovni. Taktiež nebol vedený ako uchádzať o zamestnanie. Priestupkovo bol 7-krát prejednaný, prevažne pre priestupky majetkového charakteru. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný D. A. bol doposiaľ 2-krát súdom trestaný, naposledy trestný rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX z 14. 09. 2016, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zároveň mu bola uložená ochranná psychiatrická liečba ústavnou formou a povinnosť nahradiť poškodenému L. B.H. škodu vo výške 181 €.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd vychádzal zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov, z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi pritom možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Tr. zák., pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Spôsob spáchania činu súd vyhodnotil ako jednoznačne dôkladne premyslené konanie obžalovaného, ktoré neuskutočnil po prvýkrát a teda jednoznačne konal v priamom úmysle a s pohnútkou iného poškodiť a seba na škodu cudzieho majetku obohatiť.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť ako to má na mysli § 36 Tr. zák., naopak bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestného činu obžalovaný neviedol riadny život, keďže bol dvakrát súdom trestaný. Vzhľadom k tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 14. 09. 2016 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., teda došlo u neho k opätovnému spáchaniu zločinu, bolo potrebné upraviť trestnú sadzbu stanovenej zákonom v jej osobitnej časti v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. a to zvýšením jej dolnej hranice o 1/2-icu, pričom potom bolo možné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí 6 rokov 6 mesiacov až 10 rokov.
Čo s a týka osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, jedná sa o invalidného dôchodcu na základe psychiatrickej diagnózy, ktorý trpí ľahkou mentálnou retardáciou, celý svoj život berie psychiatrické lieky a práve zohľadniac tieto skutočnosti, s poukazom aj na výšku škody, ktorá bola konaním obžalovaného spôsobená v sume 22,50 €, súd mal za to, že sú u tohto splnené podmienky pre použitie ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., pričom považoval za postačujúce mu uložiť trest vo výmere 3 roky a to nepodmienečne, so zaradením ho pre jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.