Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/319/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobkyne: M.. M. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. XXXX/XX, O., právne zastúpená JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou, AK Trnava, Františkánska 5 proti žalovanému: O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária CORPIS , s.r.o., so sídlom Gorkého 10, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov , na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01. marca 2017, č. k. 7C/116/2016-101, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, aplikujúc ust. § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným tvrdiac, že jediným majetkom, ktorý za trvania manželstva so žalovaným spoločne nadobudli sú len nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. Dohňany , a to parc. č. KN C XXX/X - záhrady o výmere 437 m2, parc. Č. KN C XXX/X- ostatné plochy o výmere 38 m2, parc. č. KN C XXX/X - záhrady o výmere 131 m2 a parc. č. KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84m2. Na parc. č. KN C XXX/Xv súčasnej dobe stojí rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla, ktorý však nie je predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a patrí do výlučného vlastníctva žalovaného, a to vzhľadom na skutočnosť, že dom bol postavený až po rozvode ich manželstva. Podľa žalobkyne so žalovaným za trvania ich manželstva nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva žiaden iný hnuteľný ani nehnuteľný majetok, pričom žalobkyňa vzhľadom na svoje rodinné väzby v obci Dohňany má v budúcnosti záujem vlastnícky na predmetných spoločne nadobudnutých nehnuteľnostiach participovať, preto navrhla BSM vyporiadať tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú. V. budú súdom prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch účastníkov s tým, že spoluvlastnícke podiely oboch budú rovnaké po 1 a alternatívne navrhla spoločne nadobudnutý majetok vyporiadať tak, že predmetné nehnuteľnosti budú reálne rozdelené a každému pripadne do výlučného vlastníctva zodpovedajúca časť tak, že ani jedna zo strán konania nebude mať povinnosť vyplatiť druhej strane finančnú náhradu z titulu vyporiadania BSM.

3. Žalobkyňa so žalovaným uzavreli manželstvo dňa 8.8.2011, z ktorého sa dňa XX.X.XXXX narodila maloletá A. W.. Manželstvo strán konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Považská Bystrica zo dňa 30.9.2013 v konaní sp. zn. 11P/125/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2013.

4. Žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k. ú. V. , a to parc. č. KN C XXX/X- záhrady o výmere 437m2, parc. č. KN C XXX/X - ostatné plochy o výmere 38 m2, parc. č. KN C XXX/X- záhrady o výmere 131m2 a parc. č. KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2. Vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa XX.X.XXXX s predávajúcou V. B., rod. R. , nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, K. K. . Z obsahu článku 1 bod 4 uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva, že kupujúci O. W. predmet kúpy nadobúda do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu, ktorá bola v článku 2 bod 1 uvedenej Kúpnej zmluvy vyčíslená na sumu 2500,- eur s tým, že túto kupujúci, t.j. žalovaný, uhradil predávajúcej v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy.

5. Medzi stranami konania nebolo sporné, že pred uzavretím manželstva nadobudli do podielového spoluvlastníctva pri výške ich spoluvlastníckych podielov po 1/2 byt č. XX nachádzajúci sa na 8. poschodí bytového domu súp. č.XXXX na ulici R. v O.. Pred uzavretím manželstva v súvislosti s kúpou bytu, jeho rekonštrukciou a zariadením čerpali v Slovenskej sporiteľni, a.s. hypotekárny úver v celkovej výške 56.000,- eur. Rovnako medzi stranami konania nebolo sporné, že po rozvode manželstva predmetný byt spoločne odpredali a za finančné prostriedky získané z predaja bytu vyplatili dlh voči Slovenskej sporiteľni, a.s. z titulu hypotekárneho úveru s tým, že zvyšok z kúpnej ceny si medzi sebou reálne rozdelili. V priebehu konania medzi stranami konania však ostala sporná otázka, či za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parc. č. KN C XXX- záhrady o výmere 690 m2 na základe Kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný ako kupujúci uzatvoril s predávajúcou V. B. s tým, že predmetná nehnuteľnosť je v súčasnej dobe zapísaná na LV č. XXXX k. ú. V. ako parc. č. KN C XXX/X- záhrady o výmere 437m2, parc. č. KN C XXX/X- ostatné plochy o výmere 38 m2, parc. č. KN C XXX/X - záhrady o výmere 131 m2 a parc. č. KN C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2. Žalobkyňa tvrdila, že predmetná nehnuteľnosť parc. č. KN C XXX bola zakúpená za spoločne nadobudnuté finančné prostriedky, ktoré predtým spoločne so žalovaným použili na zakúpenie motocykla a po jeho následnom odpredaji boli tieto finančné prostriedky použité na kúpu uvedenej nehnuteľnosti. Naopak žalovaný v priebehu konania tvrdil, že parc. č. KN C XXX k. ú. V. sa na základe Kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s predávajúcou V. B., stala jeho výlučným vlastníctvom, keďže uvedenú nehnuteľnosť kúpil za finančné prostriedky, ktoré mu v mesiaci máj 2012 darovali jeho rodičia. Žalovaný spochybnil tvrdenie žalobkyne, že by za trvania manželstva zo spoločne nadobudnutých finančných prostriedkov zakúpili motocykel, ktorý by následne odpredali a za získané finančné prostriedky kúpili v obci Dohňany pozemok. Žalovaný poukazoval na to, že po uzavretí manželstva so žalovanou sa im narodila dcéra A.. Žalobkyňa z dôvodu starostlivosti o dieťa bola na materskej dovolenke, jej jediným zdrojom príjmu bol len rodičovský príspevok, a preto sami nedisponovali finančnou čiastkou, z ktorej by boli schopní si pozemok od predávajúcej V. B. kúpiť. Hoci žalobkyňa v priebehu konania zotrvávala na svojom stanovisku, že pozemok parc. č. KN C XXX k. ú. V. bola za trvania manželstva žalovaným kúpená za spoločne ušetrené finančné prostriedky, a teda, že uvedená nehnuteľná vec patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, v konaní o rozvod manželstva so žalovaným na pojednávaní dňa 30.9.2013 vo svojej výpovedi uviedla, že t.č. je na materskej dovolenke a okrem spoločného bytu, ktorý so žalovaným nadobudli ešte pred uzavretím manželstva, majetok väčšej hodnoty nemá.

6. Notárka JUDr. Emília Rosinová, Notársky úrad so sídlom v Púchove spísala dňa 7.6.2016 s rodičmi žalovaného O. a M. W. Notársku zápisnicu, obsahom ktorej je čestné prehlásenie oboch rodičov žalovaného o tom, že v mesiaci máj 2012 ich synovi O. , t.j. žalovanému, darovali sumu 2500,- eur na zaplatenie kúpnej ceny za pozemky t.č. zapísané na LV č.XXXX k. ú. Dohňany .

7. Súd prvej inštancie za účelom ďalšieho dokazovania vykonal výsluch svedkov. Svedkyňa M. W. uviedla, že v roku 2012 jej a jej manželovi žalovaný, ktorý je ich synom, uviedol, že má možnosť kúpiť v obci Dohňany pozemok, na ktorom by chcel v budúcnosti postaviť rodinný dom. V tejto súvislosti synovi povedali, že mu peniaze na kúpu pozemku darujú, pričom z jej strany a zo strany jej manžela sa jednalo o dar výlučne jej synovi, nakoľko v čase darovania už mala indície o tom, že jej syn s manželkou nežijú usporiadane. Peniaze na kúpu pozemku synovi spolu s manželom odovzdala v ich domácnosti na základe ústne uzavretej darovacej zmluvy. Svedkyňa uviedla, že svoju nevestu, t.j. žalobkyňu, o uvedenom dare neinformovala a táto ani nebola prítomná pri odovzdaní darovaných peňazí. Svedok O. W. vypovedal, že jeho syn ešte počas trvania manželstva so žalobkyňou mal záujem v obci

Dohňany získať pozemok, ktorý chcel využiť na relax a neskôr stavbu rodinného domu. Podľa svedka žalovaný mal záujem o pozemok v obci Dohňany , ktorý vlastnila matka žalobkyne. Táto ho však nemala záujem na svoju dcéru a jej manžela previesť, preto svojmu synovi pomáhal v obci Dohňany získať iný vhodný pozemok. Po určitom čase zistili, že obdobný pozemok v obci Dohňany chce odpredať pani B. a v tejto súvislosti jednali s jej bratom, pánom R. . Pani B. prejavila vôľu svoj pozemok odpredať za kúpnu cenu 2500,- eur a keďže syn takouto finančnou čiastkou nedisponoval spolu s manželkou synovi finančnú čiastku vo výške 2500,- eur darovali za účelom uhradenia kúpnej ceny. Podľa svedka sa jednalo o dar výlučne pre ich syna, keďže matka žalobkyne nebola ochotná previesť vlastnícke právo k svojmu pozemku, ktorý vlastnila v obci Dohňany na žalobkyňu a žalovaného. Podľa svedka synovi peniaze odovzdali v ich domácnosti bez prítomnosti ďalšej osoby. Svedok O. W. ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa so žalovaným počas ich manželského spolužitia nemali nikdy dostatok finančných prostriedkov, čo vyplývalo z toho, že pracoval len žalovaný, pričom žalobkyňa bola na materskej dovolenke a súčasne študovala na vysokej škole. A. M. R. vo svojej výpovedi uviedol, že v obci V. vlastní pozemok, ktorý využíva ako záhradu s tým, že v susedstve jeho pozemku sa nachádzal pozemok jeho sestry V. B. , ktorá, keďže bývala v K. K. , sa v roku 2012 rozhodla tento pozemok odpredať a jeho splnomocnila na to, aby s prípadnými záujemcami o kúpu dohodol podmienky kúpnej zmluvy, vrátane výšky kúpnej ceny. Svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času sa nepamätá detailne na podrobnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy so žalovaným ako kupujúcim s tým, že po odsúhlasení kúpnej ceny jeho sestra V. B. vyhotovila návrh kúpnej zmluvy s tým, že žalovaný ako kupujúci podpísal kúpnu zmluvu v jeho prítomnosti na Matričnom úrade v Dohňanoch a odovzdal mu kúpnu cenu vo výške 2500,- eur. Podľa svedka pri dojednávaní podmienok samotnej zmluvy, ani pri jej podpisovaní zo strany žalovaného ani zo strany ďalšej osoby nebola vznášaná požiadavka, aby v budúcnosti bola kúpna zmluva doplnená alebo pozmeňovaná v tom smere, že by ako kupujúca bola v zmluve tiež uvedená žalobkyňa ako manželka kupujúceho.

8. Žalobkyňa v priebehu konania zotrvala na svojom stanovisku, že na kúpu pozemku parc. č. KN C XXX k. ú. V. od kupujúcej V. B. boli použité finančné prostriedky, ktoré za trvania manželstva nadobudla spoločne so žalovaným za odpredaj motocykla, ktorý krátko predtým v roku 2012 so žalovaným spoločne zakúpili. Svoje tvrdenie v uvedenom smere však žalobkyňa nepodložila žiadnym dôkazom o kúpe a predaji tohto motocykla, ani súdu nepredložila žiaden iný dôkaz o spôsobe získania finančných prostriedkov, ktoré boli použité na úhradu kúpnej ceny za pozemok odkúpený žalovaným od predávajúcej V. B. . Za dôkazy v uvedenom smere súd nepovažoval čestné prehlásenie matky žalobkyne B. K. a sestry žalobkyne M.. V. O. o tom, že žalobkyňa počas trvania manželstva so žalovaným v obci V. kúpili pozemok, že v tejto súvislosti žalovaný odpredal motocykel a že na jar roku 2012 žalobkyňa žalovanému v súvislosti s kúpou motocykla kupovala motorkárske čižmy. Obe čestné prehlásenia boli vyhotovované až v priebehu konania, keď žalovaný spochybňoval tvrdenie žalobkyne o spôsobe získania finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny za pozemok. Navyše svojím obsahom obe čestné prehlásenia sú takmer totožné, z čoho možno vyvodiť, že matka a sestra žalobkyne pri ich spisovaní vychádzali z informácii pochádzajúcich z toho istého zdroja, t.j. od žalobkyne.

9. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 8.10.2011, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 30.9.2013 sp. zn. 11P/125/2013. Už pred uzatvorením manželstva žalobkyňa so žalovaným do podielového spoluvlastníctva kúpou nadobudli byt č. XX nachádzajúci sa v obytnom dome súp. č. XXXX na ulici R. v O. , v súvislosti s čím čerpali v Slovenskej sporiteľni , a.s. hypotekárny úver v celkovej výške 56.000,- eur a v súvislosti s rekonštrukciou a zariadením tohto bytu čerpali v Stavebnej sporiteľni , a.s. ďalší úver vo výške 17.000,- eur. Po uzatvorení manželstva sa žalobkyni a žalovanému dňa 25.2.2012 narodila dcéra maloletá A. W., v súvislosti s čím bola žalobkyňa na materskej dovolenke, pričom súčasne študovala na vysokej škole. Zárobkovo činným bol len žalovaný s tým, že obaja zo spoločného príjmu museli uhrádzať nielen náklady spojené s chodom domácnosti, so svojou výživou a výživou maloletej A. , ale tiež boli nútení uhrádzať pravidelné mesačné splátky na úhradu čerpaných úverov. V tejto súvislosti súd uveril tvrdeniu žalovaného, že so žalobkyňou nedisponovali počas ich manželského spolužitia finančnou hotovosťou, z ktorej by boli schopní uhradiť kúpnu cenu za pozemok odpredávaný predávajúcou V. B. . Súd uveril tvrdeniu žalovaného, že na úhradu kúpnej ceny použil finančné prostriedky, ktoré získal darom od svojich rodičov vo výške 2500,- eur, čo obaja rodičia žalovaného ako svedkovia potvrdili vo svojich výpovediach. Zhodne tvrdili, že dar v uvedenom smere poskytli výlučne svojmu synovi, t.j. žalovanému, keďže v rozhodnom období už mali indície, že so žalobkyňou nežijú

usporiadane a keď mali vedomosť o tom, že matka žalobkyne, ktorá v obci Dohňany vlastnila obdobný pozemok, tento odmietla previesť na svoju dcéru a jej manžela.

10. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobkyňa so žalovaným počas trvania ich manželského spolužitia nenadobudli žiaden, či už hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom vyporiadania v zmysle ustanovenia § 149, § 150 Občianskeho zákonníka.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 za použitia § 262 ods. 2 , keď žalovaný , ktorý bol v konaní proti žalobkyni plne úspešný priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% .

12. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu. Namietala, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces / § 365 ods. 1 písm. b/ CSP/, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností / § 365 ods. 1 písm. e/ CSP/, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP/, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené / § 365 ods. 1 písm. g/ CSP/, ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / § 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Žalovaný v konaní nepreukázal, že v tom čase bol výlučným živiteľom rodiny . Žalobkyňa bola na materskej dovolenke s príjmom cca 600,- eur mesačne a žalovaný dosahoval príjem z pracovnej činnosti vo výške 700,- eur mesačne, spolu teda 1.300,- eur. Príjem do domácnosti bol preukázaný, pričom príjem rodičov žalovaného preukázaný nebol a napriek tomu súd prvej inštancie uveril ich tvrdeniam, že mali k dispozícii v hotovosti sumu 2.500,- eur, ktorú dali žalovanému za účelom úhrady kúpnej ceny za pozemok. Žalovaný za účelom preukázania, či finančné prostriedky na kúpu sporného pozemku boli použité z jeho výlučných prostriedkov , predložil notársku zápisnicu, pričom súd vychádzal aj z tvrdení rodinných príslušníkov žalovaného. Žalovaný v konaní dostatočne nepreukázal, že na kúpu sporného pozemku boli použité jeho výlučné finančné prostriedky. Súd prvej inštancie nepostupoval pri hodnotení dôkazov správne, keď neprihliadal na dôkazy produkované žalobkyňou, a to na čestné prehlásenia rodinných príslušníkov. Rodičia žalovaného podpísali až v priebehu konania notársku zápisnicu. Tento dôkaz je vyhotovený dodatočne, účelovo. K spísaniu darovacej zmluvy nedošlo, nakoľko neexistoval žiadny dar. Rodiča žalovaného neboli v tom čase tak finančne dobre, aby si mohli dovoliť darovať jednému zo synov 2.500,- eur. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaného, resp. jeho otca, že žalobkyňa v rozhodnom čase študovala. V čase kúpy pozemku už dva roky neštudovala, o čom predložila listinný dôkaz - diplom. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy boli vzťahy medzi účastníkmi dobré, preto žalobkyňa nepotrebovala, aby mala svoje meno na liste vlastníctva . Žalobkyňa bola v dôkaznej núdzi, keď tvrdila, že z predaja motorky bola časť finančných prostriedkov použitá na kúpu predmetného pozemku, zvyšok bol doložený z ostatných prostriedkov patriacich do BSM. Po vyhlásení rozsudku žalobkyňa na verejnom motorkárskom fóre zistila, že žalovaný s bratom viedli konverzáciu ohľadne motoriek a ich užívania . Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vlastnil motorku zn. C. N. XXX. Navrhla, aby súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.

13. Žalovaný v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd vykonal dokazovanie v primeranom rozsahu tak, aby zistil všetky skutkové okolnosti. Tvrdenia žalobkyne, že jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces sú vyfabulované. Žalobkyňa sa pojednávania nikdy nezúčastnila a komunikovala len cez právnu zástupkyňu . Tvrdenie žalobkyne o nesolventnosti rodičov žalovaného nie sú ničím podložené. V čase, keď bolo manželstvo funkčné by strany sporu kupovali pozemok spoločne bez toho, aby sa žalovaný pokúsil nadobudnúť nehnuteľnosť sám. Táto skutočnosť svedčí o tom, že už v čase kúpy neprejavil žalovaný vôľu, aby sa žalobkyňa stala spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Dôkazy predložené žalobkyňou nepreukazujú, že žalovaný vlastnil motorku, ktorá podlieha zákonnej registrácii. Motorka na meno žalovaného nebola nikdy registrovaná . žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že žalovaný takéto vozidlo vlastnil alebo používal.

14. Žalobkyňa v písomne podanej replike uviedla, žalovaný vlastnil niekoľko motoriek, ktoré sporadicky predával a kupoval. Pred uzatvorením manželstva motorku nevlastnil. V čase registrácie, v roku 2010 vlastnil motorku S. XXX yz-wr, ktorú predal a kúpil ďalšiu. V apríli 2012 kúpila žalobkyňa žalovanému motorkárske čižmy v hodnote 150,- eur, pričom všetkými dôkazmi disponuje žalovaný, ktorý si ponechal fotoaparát aj kameru, kde je všetko zdokumentované. Kúpa pozemku prebiehala sprostredkovane prostredníctvom p. R. a v tom čase mala žalobkyňa absolútnu dôveru v žalovanom. Vyjadrenia svedkov sú účelové, nakoľko svedkovia poukázali na manželstvo ako na rozvrátené. Žalovaný v konaní nepreukázal skutkový stav manželstva a ani to, že by pozemok spolu nevyužívali. Nepreukázal, že rodičia žalovaného skutočne disponovali finančnými prostriedkami a tieto darovali výlučne žalovanému.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 /keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem/ v spojení § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere , že v zmysle ust. § 143 a § 150 Občianskeho zákonníka žalobkyňa so žalovaným počas trvania manželstva nenadobudli žiaden, či už hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť predmetom vyporiadania BSM. Žalobkyňa predmetom vyporiadania BSM urobila nehnuteľnosť v k.ú. Dohňany, zapísanú na LV č. XXXX, a to parc.č. KN C XXX/X- záhrady o výmere XXX m2, parc.č. KN C XXX/X- ostatné plochy o výmere XX mX, parc. Č. KN C XXX/X- záhrady o výmere XXX m2 a parc.č. KN C XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Žalobkyňa so žalovaným v čase nadobudnutia sporného pozemku nedisponovali finančnou hotovosťou, z ktorej by boli schopní uhradiť kúpnu cenu za pozemok . Žalovaný použil na úhradu kúpnej ceny finančné prostriedky, ktoré získal darom od svojich rodičov vo výške 2.500,- eur.

17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Odvolacie námietky žalobkyne vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnila pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia účastníkov mal za preukázané, a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobkyne , uvedené v podanom odvolaní, preto nemohli v danej veci privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Žalobkyňa poukázala na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/,g/ a h/ CSP, tieto však riadne neodôvodnila , odvolacie dôvody nešpecifikovala.

19. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

20. Ak ide o dar v zmysle ust. § 143 Občianskeho zákonníka, musia byť splnené náležitosti darovacej zmluvy v zmysle ust. § 628 Občianskeho zákonníka , predovšetkým predpísaná forma. Pre posúdenie, kto je obdarovaný, bude rozhodujúcim úmysel darcu, či totiž chcel darovať vec len jednému z manželov alebo obidvom. Tento úmysel bude možné vo väčšine prípadov vyvodiť len z okolností, za ktorých k darovaniu došlo. Nepostačuje len posudzovanie povahy predmetu, či slúži potrebám celej rodiny alebo jednému z manželov, ale je potrebné vždy vychádzať z úmyslu darcu.

21. V danom prípade z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že rodičia žalovaného mali úmysel darovať finančné prostriedky na kúpu spornej nehnuteľnosti výlučne žalovanému, čo jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania. Rodičia žalovaného zhodne tvrdili, že dali svojmu synovi finančné prostriedky na kúpu sporného pozemku a to ako dar, výlučne žalovanému.

22. Podľa okolností konkrétneho prípadu , poukazom na odvolaciu námietku žalobkyne , že v prejednávanom prípade nie je možné hovoriť o darovaní, keď nedošlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, resp. až v priebehu konania bola produkovaná a predložená notárska zápisnica osvedčujúca vyššie uvedené skutočnosti , odvolací súd uvádza, že nie je vylúčené, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy

môže dôjsť aj ústne. Skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania predložil vyhlásenie spísané u notárku osvedčujúcej určitú skutočnosť, len potvrdzuje úmysel darcov, rodičov žalovaného , darovať výlučne žalovanému finančné prostriedky.

23. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci, že časť kúpnej ceny za sporný pozemok bol zaplatený z predaja motorky a časť prostriedkov bolo použitý zo spoločných peňazí. Tieto tvrdené skutočnosti nepreukázala.

24. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že čestné prehlásenia svedkov, matky žalobkyne a sestry žalobkyne sú takmer totožné, pričom vychádzajú len z tvrdení žalobkyne . V tomto smere odvolací súd uvádza, že svedkyne, matka žalobkyne a sestra žalobkyne neboli priamo účastné , keď žalovaný predal motorku aj s príslušenstvo a tieto finančné prostriedky boli priamo použité na kúpu sporného pozemku . Svedkyne v čestnom prehlásení uviedli okolnosti, ktoré získali sprostredkovane od žalobkyne.

25. Vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým bol návrh žalobkyne na vyporiadanie BSM s preukázaním, že sporný pozemok patrí do BSM účastníkov, bolo treba vychádzať aj z teórie delenia dôkazného bremena. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 132 ods. 1 , 2 , 3 ukladá žalobkyni, aby v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti a označila dôkazy, ktorých sa dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa žalobkyňa domáha. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca predpokladá uplatnenie základného pravidla o delení dôkazného bremena, podľa ktorého má procesná strana dokazovať skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom právnej normy, ktorá je pre stranu priaznivá. Každá procesná strana má dokazovať skutkový stav predpokladaný právnou normou, na základe ktorej uplatňuje svoje právo. Podľa § 132 ods. 3 žalobkyňa je povinná k návrhu pripojiť dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Aj u tohto ustanovenia sa jedná o vytvorenie predpokladov k tomu, aby žalobkyňa mohla dokázať skutočnosti, na základe ktorých uplatňuje svoje právo, teda skutočnosti, ohľadne ktorých nesie dôkazné bremeno.

26. Z uvedených záverov preto treba vychádzať aj v danej veci.

27. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

28. Na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie preukáže a druhý účastník tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Preto aj v danej veci, bolo na žalobkyni dôkazné bremeno, aby preukázala, že predmetný pozemok bol nadobudnutý za trvania manželstva a na žalovanom vzhľadom na jeho tvrdenie, že pozemok zakúpil za svoje výlučné prostriedky, bolo dôkazné bremeno, aby preukázal, že išlo o jeho výlučné prostriedky, a nie o prostriedky spoločné, teda z BSM.

29. Žalobkyňa preukázala, že predmetný pozemok bol nadobudnutý za trvania manželstva účastníkov, čo nebolo ani sporné vzhľadom na listinný dôkaz, ktorým bola kúpna zmluva na pozemok zo dňa 13.06.2012. Žalovaný tvrdil, že predmetný pozemok kúpil za svoje výlučné prostriedky, ktoré získal darom od svojich rodičov. Svoje tvrdenia podložil zápisnicou osvedčujúcou určitú skutočnosť, spísanou pred notárkou, ako aj svedeckými výpoveďami svedkov M. W. a O. W., rodičov žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný takto uniesol dôkazné bremeno, že predmetný pozemok zakúpil za svoje výlučné finančné prostriedky. Skutočnosť, že finančné prostriedky na kúpu sporného pozemku , podľa tvrdení žalobkyne, boli použité z predaja motorky a časť zo spoločných prostriedkov, preukázaná nebola, nie je dostačujúca k tomu, aby mohol byť urobený záver, že predmetný pozemok bol nadobudnutý aj za spoločné prostriedky.

30. Bolo treba vyhodnotiť v tejto súvislosti aj ďalšie listinné dôkazy, samotnú kúpnu zmluvu na pozemok, ktorá bola uzatvorená len medzi žalovaným ako kupujúcim a V. B. ako predávajúcou, ako aj písomné osvedčenie o inej skutočnosti podľa § 64 Notárskeho poriadku zo dňa 07.06.2016 /hoci ho žalobkyňa

napáda ako produkované v priebehu konania /, ktoré svedčia o tom, že obaja účastníci prejavili vôľu, aby predmetný pozemok kúpil žalovaný do svojho výlučného vlastníctva zo svojich výlučných prostriedkov. 31. Je bez právneho významu odvolacia námietka žalobkyne, že rodičia žalovaného nedisponovali v čase darovania vyššou finančnou hotovosťou. Tieto skutočnosti žalobkyňa nepreukázala.

32. Odvolacia námietka žalobkyne, že došlo k porušeniu jej procesných práv, keď súd prvej inštancie jej neumožnil vyjadriť sa, nie je dôvodná. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci vytýčil štyri termíny pojednávania . Žalobkyňa sa na stanovený termín dňa 06.07.2016 nedostavila zo zdravotných dôvodov rovnako aj dňa 13.9.2016, s uvedením, že sa chce ako účastníčka konania pojednávania zúčastniť najskôr v novembri 2016 Súd prvej inštancie stanovil ďalší termín pojednávania na deň 23.11.2016. Žalobkyňa sa na stanovený termín pojednávania nedostavila z dôvodu starostlivosti o maloleté dieťa .Na predmetnom pojednávaní účastníci konania navrhli vypočuť svedkov. Súčasne boli poučení, že sú povinní zložiť preddavok spojený s výsluchom navrhovaných svedkov. Na ďalší stanovený termín pojednávania dňa 01.03.2017 sa žalobkyňa nedostavila, jej neprítomnosť právna zástupkyňa z dôvodu PN. Právna zástupkyňa žalobkyne neuviedla, že žiada o odročenie pojednávania, nepredložila listinný dôkaz preukazujúci, že žalobkyňa je PN. Ako vyplýva z obsahu spisu / č.l. 99/, žalobkyňa dňa 15.3.2017, teda 15 dní po pojednávaní, predložila doklad, že bola spolu s maloletou N. dňa 01.03.2017 na vyšetrení. Doklad preukazujúci skutočnosť, že sama žalobkyňa bola v čase pojednávania PN, nepredložila . Z uvedené odvolací súd uzatvára, že žalobkyňa mala možnosť dostaviť sa na pojednávanie a byť vypočutá ako účastníčka konania. Rovnako právna zástupkyňa žalobkyne mala vedomosť o tom, že súd bude vykonávať navrhnuté dôkazy a to výsluchy svedkov. Postoj žalobkyne v konaní je v tomto smere účelový , keď sa pojednávania nezúčastnila z dôvodu PN, pričom doklad preukazujúci túto skutočnosť nepredložila. Záverom odvolací súd uvádza, že ak sa na pojednávanie nedostavila strana, aj keď bola predvolaná a na pojednávanie sa dostavila jej právna zástupkyňa pre celé konanie, nie je dôvod na to, aby sa s takouto neprítomnosťou zastúpenej strany súd osobitne vyporiadal , keďže treba mať za to, že strana sa na pojednávanie dostavila prostredníctvom svojho zástupcu a teda je jeho prostredníctvom na pojednávaní prítomná.

33. Ďalšie odvolacie námietky žalobkyne preto nie sú dôvodné.

34. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

36. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .