Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/7/2019

Potvrdené rozhodnutím 17Co/47/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobkyne: W. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034 proti žalovanému: L. R., M.. XX.XX.XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 8C/7/2019-341 zo dňa 8.4.2022 takto rozhodol: Odmieta odvolanie. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobkyne: W. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., zastúpenej: Advokátska kancelária-JUDr. Stanislav Kaščák, s. r. o., Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47245034 proti žalovanému: L. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. F. XXX/XX, XXX XX F. M. A., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

rozhodol:

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - dom s. č. 755, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 1762, k. ú. Čemerné a v y p o r i a d a v a ho tak, že nehnuteľnosť - dom s. č. 755, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. 1762, k. ú. Čemerné p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 38.455,23 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02. 07. 2019 domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č. a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č. prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňu aby zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 33.921,39 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to v týchto splátkach: sumu 15.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 10.000,- eur do 31. 12. 2020 a sumu 8.921,39 eur do 31. 12. 2021 a taktiež aby jej priznal náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia. Za trvania manželstva do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli jednu nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Spoluvlastníctvo vzniklo len k stavbe samotnej, pozemky pod stavbou a priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve iba žalobkyne, a sú zapísané aj na inom LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č. (pre stavbu) sú obaja (žalobkyňa spolu so žalovaným) zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. V zmysle došlo k zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo. K tejto

zmene došlo z dôvodu že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. -54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2013. Znamená to, že od 17. 07. 2013 uplynula doba vyše 6 rokov. Žalobkyňa zaslala žalovanému, cestou povereného právneho zástupcu, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to listom zo dňa 26. 04. 2019. Žalovaný listom zo dňa 19. 05. 2019 oznámil zástupcovi žalobkyne, že s návrhom dohody nesúhlasí. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobkyňa zabezpečila ocenenie predmetu vyporiadania - rodinného domu súpisné číslo XXX. Podľa znaleckého posudku znalca I.. L. G., č. 159/2018 zo dňa 29. 09. 2018 je hodnota rodinného domu 75.608,13 eur. Okrem samotnej hodnoty rodinného domu je potrebné, v rámci širšieho vyporiadania, zohľadniť aj náklady na udržiavanie (na zachovanie hodnoty) tohto domu, ktoré uhrádzala za poslednú dobu výlučne sama žalobkyňa (zo svojich výlučných peňazí). V priebehu posledných 3 rokov (2016, 2017 a 2018) sama takto zaplatila 7.762,23 eur. Polovica z tejto sumy - teda suma 3.882,61 eur - bola vynaložená teda aj za žalovaného (ako podielového spoluvlastníka). Preto pri ďalšom výpočte, je potrebné túto sumu 3.882,61 eur, odpočítať od hodnoty podielu žalovaného. Takto bude vyporiadaný nárok v rámci širšieho vyporiadania medzi účastníkmi konania - a to za náklady vynaložené žalobkyňou (za roky 2016, 2017 a 2018). Týmto žalobkyňa uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie podielu žalovaného na nákladoch na nehnuteľnosť vo výške 3.882,61 eur. V konečnom dôsledku, po uplatnení majetkových nárokov žalobkyne v rámci širšieho vyporiadania, preto žalobkyňa navrhuje, aby rozsudkom súdu bola nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, s tým že žalovanému bude vyplatená suma 33.921,39 eur za jeho spoluvlastnícky podiel so započítaním jeho podielu na nákladoch na spoločnú nehnuteľnosť. Keďže žalobkyňa takúto sumu nemá teraz k dispozícii, preto navrhuje jej úhradu žalovanému v postupných splátkach, a to: sumu 15.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 10.000,- eur do 31. 12. 2020 a sumu 8.921,39 eur do 31. 12. 2021. Žalobkyňa navrhuje, aby súd jej (za použitia ) povolil zaplatenie peňažného plnenia pre žalovaného v splátkach.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci pojednával dňa 16. 06. 2020, kde žalobkyňa uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že nesúhlasí so žalobou a navrhuje nehnuteľnosť rozdeliť. Následne súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, ktorá uviedla, že manžela chce vyplatiť z domu, lebo sú problémy so spolužitím v jednom dome a keď od neho pýtala, že potrebuje uhradiť plyn, elektrinu, že inkaso je potrebné platiť stále, taktiež nejakú údržbu domu stále urobiť, pričom o údržbe sa ani nebavia, ale ohľadom plynu a elektriny jej povedal častokrát, že dom je jeho, on je doma, on tu nemusí nič platiť. To bolo aj keď povedala, že potrebujú urobiť prípojku vody aj kanalizáciu, lebo mali problémy s upchatým odpadom, dvakrát do roka, niekedy raz, musela volať službu, ktorá čistí odpady a vyváža žumpu čo tiež boli značné náklady, tak povedal, že jeho sa to netýka. Čiže, už nepamätá ani koľko rokov neprispieval a takto ďalej sa to nedá. Ona sama podniká, dcéra ešte študuje, takže nedá sa to takto ťahať. A on povedal, že ona má odísť z domu a on dom predá. Tak jej povedal, tak preto to riešila aj tým znaleckým posudkom. V dome býva ona, dcéra je na internáte, ale cez víkendy chodí domov a najmladší syn teraz robí z domu, nevie dokedy bude a dvaja starší sú už mimo. Ten mladší syn čo je teraz doma, tak jej dal aj na bývanie za tie 3 mesiace zaplatil, aj deti fungujú na tom, že potrebuje tie peniaze, takže deti vedia, že treba prispieť. Na otázku súdu, či sa žalovaný podieľa na úhrade bežných poplatkov, inkaso a pod., uviedla, že odkedy je doma - vrátil sa v septembri, tak jej prispel na elektrinu 300,- eur, to je všetko. No predtým to bolo tiež keď sa vrátil domov, v roku 2013 tak do roku toho 2018 dal 400,- eur na elektriku a raz 150,- eur nedoplatok zaplatil, to bolo všetko. Na otázku súdu, či sa dá nehnuteľnosť reálne rozdeliť, uviedla, že nedá, lebo to sú tie posunuté podlažia a dole sú pivnice a garáž a hore sú nedokončené izby, tam nie sú ani potery, nič, len základný betón a na ňom koberec. Keď vojdete do domu, vojdete dospodu do garáže a do pivnice, to je jedna časť cez tú pivnicu vyjdete do obytnej miestnosti na to podlažie, na prízemie, to sú vchodové dvere a balkónové dvere a dosť tých vchodov, nedá sa. Nevie, možnože stavbár povie úplne iné, ale ona si myslí, že sa to nedá, lebo jeden bude buď podriadený, že bude bývať v pivnici a ďalší by mal to vrchné poschodie, to fakticky je neužívateľné tak že by sa dalo užívať. Na otázku súdu, aby špecifikovala sumu 7.762,23 eur, tie náklady, ktoré investovala do nehnuteľnosti, z

čoho pozostávajú, kedy boli zaplatené, uviedla, že od roku 2016 od apríla do roku 2018. To boli náklady na elektrinu, plyn, na vývoz kanalizácie, žumpa čo bola, daň z nehnuteľnosti čo platila, potom výmena kotla, ktorá bola nutná, lebo to bol kotol 20 ročný, ktorý bol doslova žráč na plyn, náklady boli vyššie zhruba o 800,- eur na plyn, keď platila. Sú to náklady za chod domácnosti. Ten kotol je taká najväčšia investícia čo bola. Na otázku súdu, či sa rozprávala so žalovaným o výmene, či to bola dohoda, uviedla, že nie, lebo on má stále názor, že aj čo je staré je dobré. Lenže ona platila za plyn 188,- eur mesačne, čo je dosť vysoká čiastka. Nakoniec to riešila takto, vymenila kotol v roku 2017 a odvtedy platí za plyn mesačne 107, 110, 115,- eur maximálne, čiže to je vidno že tá úspora je tam. A už je to kotol, ktorý zohrieva aj vodu, aj plyn, čiže je tam tá úspora jednoznačne.

5. Následne bol vykonaný výsluch žalovaného, ktorý uviedol, že žalobkyni vždy pomáhal, z jej podnikania nemal žiadne príjmy, vždy sa staral. Doma fungujú tak, že sa neozývajú, perie si ručne, ešte aj žehličku čo opravil mu zobrala. Peniaze, dáva žalobkyni po 100,- eur každý mesiac, 200,- eur platí dcére výživné, cez 210,- eur platí synovi za motorku čo mu dal, to je 500,- eur z dôchodku. Potrebuje aj jesť dačo. Čiže nemá momentálne na to. Mal teraz náklady, bolo treba mu dať auto urobiť, STK-čka a tak ďalej, pneumatiky. Sú to také náklady. Čo sa týka toho kotla, ten nebolo treba prerábať ešte a keď už prerábať, tak bolo treba ho dať inde, nie tam kde je osadený teraz, on ho chcel dať do práčovne. Keď prišiel, ešte robil v Bukóze, prišiel domov z Bukózy a toto všetko rozhárané, začali tam majstrovia robiť, do dnes to nie je dokončené. Nevie za akú sumu si tam oni určili, podľa čoho. Na otázku súdu, či sa dá nehnuteľnosť rozdeliť, uviedol, že kuchyňa je tam iba jedna, v pivnici je tam sporák a je tam pivničné bývanie, je to na domáce práce, proste pivnica. Garáž momentálne je zaprataná. Na otázku súdu, či sa podieľa na poplatkoch ohľadom bývania v dome, uviedol, že 100,- eur dáva žalobkyni. Necháva lístok na stole, tam napíše výživné 180,- eur a 100,- eur pre domácnosť. Peniaze zoberú, ale nie sú schopné mu to podpísať. Teraz najnovšie posiela cez banking. Na domácnosť nechával na stolíku, aj výživné nechával, aj toto má odfotené na mobile. Ináč to preukázať nevie, lebo podpísať mu odmietli. A myslí, že on elektriky nespáli za 100,- eur, ani za plyn, má priškrtený radiátor, dakedy vôbec ho nepúšťa, aj práčka stále je odpojená. Na šporáku nevarí, akurát keď si urobí čaj sem tam dakedy, stravuje sa mimo. Na otázku súdu, či má námietky k znaleckému posudku, uviedol, že s takou cenou domu nesúhlasí. Je to strašne podhodnotený dom. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či by súhlasil s takým riešením, aby mu žalobkyňa zabezpečila byt do výlučného vlastníctva, prípadne na náradie, zabezpečila napr. nájom nejakej garáže uviedol, že s cenou domu nesúhlasí. Do bytovky sa mu nechce ísť, ale vyzerá to tak, že asi bude musieť, takto sa žiť nedá.

6. Po vysvetlení zo strany súdu ohľadom reálneho rozdelenia nehnuteľnosti obe strany sporu zhodne potvrdzujú, že nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je dobre možné reálne rozdeliť.

7. Z podania zo dňa 11. 08. 2020 vyplývajú úhrady žalobkyne VVS, a. s. za vývoz žúmp, Innogy Slovensko, s. r. o., platby SIPO a úhrady RWE Gas a faktúra za dodanie kotla na sumu 2.295,60 eur. Žalovaný sa k podaniu žalobkyne nevyjadril a nerozporoval ho.

8. Zo znaleckého posudku I.. F. Š. č. 14/2021 zo dňa 30. 10. 2021 vyplýva, že cena rodinného domu, ktorý je predmetom konania, je 76.910,46 eur.

9. Následne sa podaním zo dňa 06. 12. 2021 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že k doručenému znaleckému posudku nemá žiadne výhrady. Nežiada ani jeho doplnenie, ani vysvetlenie. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že stavba - rodinný dom súpis. č. XXX, teda nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania, je znalkyňou ocenená na sumu 76.910,46 eur. Polovica z tejto sumy (teda hodnota polovičného spoluvlastníckeho podielu) činí 38.455,23 eur. Žalobkyňa v prebiehajúcom konaní stále je v pozícii, že musí bývať so žalovaným v jednej nehnuteľnosti, ľudovo povedané „pod jednou strechou“, a to aj s deťmi oboch účastníkov konania (toho času už dospelé osoby). Spolužitie so žalovaným v tomto režime sa stalo pre žalobkyňu prakticky neznesiteľným, kvôli prejavom žalovaného a jeho dlhotrvajúcemu správaniu. Žalobkyňa preto si plne uvedomuje, že ak by pokračovalo toto konanie a žalobkyňa by naďalej žiadala ten rozsah práv, ako v pôvodnej žalobe, tak by toto konanie nevyhnutne muselo pokračovať a dokazovanie by sa malo zamerať na preukázanie majetkových nárokov žalobkyne, uplatnených v rámci tzv. širšieho vyporiadania. Žalobkyňa zatiaľ vo svojom návrhu uplatňuje sumu 3.882,61 eur, ktorú navrhuje odpočítať od hodnoty podielu žalovaného. Takto žalobkyňa uplatňuje nárok v rámci širšieho vyporiadania medzi účastníkmi konania - a to za náklady vynaložené žalobkyňou (za roky 2016, 2017 a 2018). Žalobkyňa momentálne uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie podielu

žalovaného na nákladoch na nehnuteľnosť vo výške 3.882,61 eur. Žalobkyňa sa však rozhodla, že ďalej nebude už uplatňovať tento nárok v rámci širšieho vyporiadania, nakoľko stav jej žitia (kvality žitia) považuje za dôležitejší ako nárok na peňažné vyrovnanie. Žalobkyňa už psychicky nevládze pokračovať v tomto konaní, preto sa rozhodla hľadať čo najrýchlejšie ukončenie tohto konania. Žalobkyňa preto mení svoj žalobný návrh a požaduje už len to, aby do jej vlastníctva bola prikázaná spoločná nehnuteľnosť a ona zaplatí žalovanému na vyrovnanie za jeho podiel presnú polovicu hodnoty nehnuteľnosti, ako bola určená naposledy predloženým znaleckým posudkom č. 14/2021, teda sumu 38.455,23 eur v jednej platbe, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa v zmysle a nasl. žiada, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu a navrhuje, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č. a zrušené spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č. prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 38.455,23 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a taktiež si uplatňuje trovy konania.

10. Na pojednávaní dňa 08. 04. 2022 súd pripustil zmenu žaloby v nasledujúcom znení: „Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného k nehnuteľnosti - dom s. č. XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Č. a v y p o r i a d a v a ho tak, že nehnuteľnosť - dom s. č. XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. Čemerné p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému sumu 38.455,23 eur, ako náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastupovania na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

11. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že on sa z domu nechce sťahovať. Tento dom postavil vlastnými rukami a nepôjde teraz niekde do bytovky. Na otázku súdu, či žalovaný má záujem o celú nehnuteľnosť a či vyplatí žalobkyňu uvádza, dobre, zoberiem si úver a ju vyplatím.

12. Na otázku súdu prečo by mal súd vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že rodinný dom prikáže do vlastníctva žalobkyne, právny zástupca žalobkyne uviedol, že od začiatku tohto konania od roku 2019 sa žalovaný dnes prvýkrát vyjadril v tom zmysle, že no, dobre, tak ja si vezmem úver a ju vyplatím, pričom vôbec nie je zrejmé, či táto možnosť je reálna. Je to len jeho momentálny nápad na dnešnom pojednávaní 08. 04. 2022 po troch rokoch vedenia tohto súdneho konania. Považuje ho len za účelové tvrdenie, ktoré nie je reálne. Súd predsa nemôže brať do úvahy a nemal byť rozhodovať podľa návrhov účastníkov, ktoré vôbec nie sú reálne a nie sú nijako opodstatnené. Žalobkyňa nevie, či by mu banka poskytla úver, nepredložil žiadnu listinu a za týmto účelom zase odročovať toto pojednávanie, aby on teraz hľadal banky, či mu dajú úver, je nezmyselné, je to v rozpore so zásadou hospodárnosti vedenia súdneho konania. Naopak žalobkyňa po celý čas tvrdila, že chce to takto spraviť, zúčastňovala sa konania. V tejto nehnuteľnosti býva nielen ona, ale bývajú tam aj dospelé deti účastníkov konania, dcéra aj syn. To znamená, že aj pre ich účely, ktoré tieto deti sú v lepšom príbuzenskom vzťahu so svojou matkou, majú tam zriadený trvalý pobyt, v tejto nehnuteľnosti majú zriadené svoje bývanie, a preto aj s ohľadom na celkovú rodinu účastníkov konania, je určite účelné, aby túto nehnuteľnosť súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá má aj reálne prostriedky nato, aby naozaj aj reálne splnila rozhodnutie súdu. Nie je predsa možné, aby súd rozhodol tak, žeby táto skutočnosť mala byť predmetom ďalších konaní. V prípade, ak by bol prikázaný dom do vlastníctva žalovaného a on by nemal reálne odkiaľ vyplatiť túto sumu, tak by to znamenalo, že súd by voviedol rovno žalovaného do exekučného konania, kedy by nemohol splniť to k čomu by bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu. To je ďalší dôvod, ktorý bráni tomu, aby súd rozhodol tak, žeby túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva pána žalovaného. Navyše predmetom tohto konania zo začiatku boli aj nároky zo strany žalobkyne, ktorá uplatňovala pomernú časť pri vyporiadaní, pri širšom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, uplatňovala pomernú časť nákladov, ktoré ona sama, výlučne z vlastných prostriedkov investovala do opravy, do úprav, do údržby, do všetkého. Znamená to, že preukázala vzťah ku nehnuteľnosti. Dlhodobo sa o ňu stará. Žalovaný napriek tomu, že už máme tretí rok tohto konania, nepredložil žiadne dôkazy o tom, žeby aj on rovnako sa o túto nehnuteľnosť zaujímal. A práve aj z týchto dôvodov považuje jeho dnešné vyjadrenie len za slovo, že no dobre, tak ja teda si vezmem úver. Keďže je to len slovo, ktoré

nemá oporu v žiadnom reálnom dokázanom skutku, v žiadnej reálnej dokázanej skutočnosti a naopak žalobkyňa už preukázala v tomto súdnom konaní svoju starostlivosť o nehnuteľnosť, preto sa prihovára zato, aby súd keď si má vybrať, že komu z tých dvoch spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikáže, aby to bola práve žalobkyňa, ktorá sa o toto reálne uchádza. V priebehu celého konania predkladá dôkazy a konštantne svoje tvrdenia nemení.

13. Na otázku súdu, prečo by mal súd vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že rodinný dom prikáže do vlastníctva žalovanému, uviedol, že nevie, čo má k tomu povedať, ako povedal, on s tým nesúhlasí, on z domu nepôjde preč. On postavil dom pre seba i pre rodinu. A keď ona chce, nech ide preč ona. On sa rozvádzal nechcel. Chcela sa rozviesť, nech si zbalí švestky a môže ísť. Viac nemá k tomu. A za takú cenu ako odhadli dom, on nemieni dať takú.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä návrhom na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 26. 04. 2019, odpoveďou žalovaného na návrh zo dňa 19. 05. 2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdeniami o platbách žalobkyne, Znaleckým posudkom I.. F. Š. č. 14/2021 zo dňa 30. 10. 2021, vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia. Za trvania manželstva do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli jednu nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Spoluvlastníctvo vzniklo len k stavbe samotnej, pozemky pod stavbou a priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve iba žalobkyne, a sú zapísané aj na inom LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Č. (pre stavbu) sú obaja (žalobkyňa spolu s o žalovaným) zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. -54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2013. Od 17. 07. 2013 uplynula doba viac ako 3 roky. V zmysle došlo k zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely spoluvlastníkov sú rovnaké, t. j. 1. Žalobkyňa zaslala žalovanému, cestou povereného právneho zástupcu, návrh na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to listom zo dňa 26. 04. 2019. Žalovaný listom zo dňa 19. 05. 2019 oznámil zástupcovi žalobkyne, že s návrhom dohody nesúhlasí. Žalobkyňa predložením dokladov preukázala úhrady súvisiace s využívaním nehnuteľnosti v rokoch 2016 - 2019.

16. Podľa , zákona číslo (ďalej „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

17. Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

18. Podľa , ods. 1 spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

19. Podľa , ods. 1 , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa , ods. 1 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

21. Podľa , ods. 4 , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

22. Podľa (ďalej „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

23. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

25. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná, záleží na úvahe súdu. Dovolací súd môže úvahy prvostupňového alebo odvolacieho súdu spochybniť len ak sú zjavne neprimerané. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012).

26. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Strany sporu nadobudli za trvania manželstva do svojho bezpodielového spoluvlastníctva jednu nehnuteľnosť: dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 1525/4 - zastav. plochy a nádvoria o výmere 172 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Č.. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 13. 05. 2013, č. k. -54, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17. 07. 2013. Od 17. 07. 2013 uplynula doba viac ako 3 roky. V zmysle došlo k zmene formy spoluvlastníctva - z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely spoluvlastníkov sú rovnaké, t. j. 1. Žalobkyňa splnila formálne predpoklady, keďže potom ako s podielovým spoluvlastníkom (žalovaným) nedošlo k dohode, podala návrh na súd. Keďže podieloví spoluvlastníci boli dvaja (žalobca a žalovaný), bola splnená aj podmienka, že stranami sporu musia byť všetci spoluvlastníci. Súd je taktiež viazaný návrhom na zrušenie podielového spoluvlastníctva, avšak nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, a teda môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom. Keďže žiadneho zo spoluvlastníkov nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, súd spoluvlastníctvo zrušil.

27. Následne bolo potrebné spoluvlastníctvo vyporiadať. Pri vyporiadaní súd musí prihliadnuť na veľkosť podielov a účelné využitie veci. Prvý spôsob, ktorý pripadá podľa do úvahy je reálna deľba nehnuteľnosti, ktorá však musí byť dobre možná. Na pojednávaní dňa 16. 06. 2020 obe strany sporu zhodne potvrdili, že nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve nie je dobre možné reálne rozdeliť. Súd teda dospel k záveru, že v tomto prípade rozdelenie veci nie je dobre možné.

28. Následne súd pristúpil k ďalšiemu kroku - prikázanie jednému zo spoluvlastníkov. Ak totiž nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Keďže o nehnuteľnosť mali záujem obaja

spoluvlastníci, súd musel s ohľadom na všetky okolnosti rozhodnúť ktorému zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť prikáže. Na základe vykonaného dokazovania súd prikázal nehnuteľnosť žalobkyni, keďže žalobca až na poslednom pojednávaní uviedol, že má záujem o nehnuteľnosť. Do tohto momentu iba namietal cenu nehnuteľnosti, na čo žalobkyňa zareagovala tak, že navrhla, aby súd ustanovil znalca na určenie hodnoty nehnuteľnosti, keďže pôvodne predložila vlastný súkromný posudok. Taktiež žalovaný len všeobecne uvádzal, že on nehnuteľnosť postavil a on z nej neodíde. Počas celého konania žalovaný nepredložil súdu jediný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a na preukázanie skutočností, ktoré by odôvodňovali skutočnosť, že nehnuteľnosť by mala byť prikázaná žalovanému. Zo základných zásad ako aj z jeho ďalších ustanovení vyplýva, že predniesť skutkové tvrdenia a produkovať k nim dôkazy, ktoré podopierajú žalobou uplatnený nárok, je úlohou žalobkyne. Je potom na žalovanom, aby účinky tohto procesného útoku odvrátil uplatnením prostriedkov procesnej obrany, inak sa budú nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu považovať za nesporné ( ). Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (). Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach. Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Žalobkyňa už v návrhu uviedla, že má záujem o predmetnú nehnuteľnosť čo odôvodnila skutočnosťou, že sama zo svojich výlučných peňazí v priebehu posledných 3 rokov 2016, 2017 a 2018 takto zaplatila 7.762,23 eur na náklady na spoločnú nehnuteľnosť. Svoje tvrdenia o pravidelných úhradách podložila najmä potvrdeniami o platbách z jej bankového účtu F., J.. P.. Žalobkyňa uznala 3 jednorazové platby žalovaného v sume 850,- eur, pričom po podaní žaloby to bolo len 300,- eur na elektrinu v septembri 2019, 400,- eur na elektrinu uhradil žalovaný medzi rokmi 2013 až 2018, teda pred podaním žaloby a taktiež v období medzi rokmi 2013 až 2018, uhradil 150,- eur nedoplatok. Žalovaný svoje tvrdenia, že každý mesiac prispieva na domácnosť v sume 100,- eur ničím nepreukázal. Súd síce nevykonával dokazovanie ohľadom presnej sumy, ktoré vynaložila žalobkyňa, nakoľko žalobkyňa žiadala pripustiť zmenu žaloby, na základe ktorej už nepožadovala konkrétnu sumu od žalovaného v zmysle širšieho vyrovnania a súd tomuto návrhu na zmenu žaloby vyhovel, avšak z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa pravidelne uhrádzala platby spojené s užívaním nehnuteľnosti, pričom žalovaný žiadne pravidelné platby z jeho strany nepreukázal. Žalobkyňa teda preukázala vzťah ku nehnuteľnosti a skutočnosť, že sa o ňu dlhodobo stará. Keďže podiely strán sporu na nehnuteľnosti sú rovnaké, taktiež nebolo preukázané násilné správanie žalovaného voči žalobkyni, kritériom pre rozhodnutie komu súd nehnuteľnosť prikáže, bolo účelné využitie veci. V tomto prípade jednoznačne žalobkyňa preukázala, že nehnuteľnosť účelne využíva, stará sa o ňu a uhrádza náklady spojené s jej využívaním.

29. Čo sa týka ceny predmetu sporu, tu súd vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom I.. F. Š. č. 14/2021 zo dňa 30. 10. 2021, z ktorého vyplýva že predmetný rodinný dom má hodnotu 76.910,46 eur. Keďže žalobca okrem tvrdenia, že on nesúhlasí s uvedenou cenou nehnuteľnosti, nijak účinne nepoprel tento dôkaz, ani nenavrhol iný dôkaz na určenie ceny nehnuteľnosti, súd rozhodol ohľadom ceny tak, ako to navrhla žalobkyňa a zaviazal ju na vyplatenie sumy, ktorá zodpovedá 1 ceny nehnuteľnosti, t. j. 38.455,23 eur.

30. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. tak, že úspešný žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.