Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-109-2016.pdf
PDF · 144.42 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/109/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: U.. Š.J. A., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko: D. XXXX/XX, XXX XX J., zast. JUDr. Jozef Zámožík, PhD., advokát so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 42 155 100, proti žalovanému: PYRONOVA s. r. o., IČO: 31 422 802, sídlo: Landererova 8, 811 09 Bratislava, zast. BAJO LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 36 860 581, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že Uznesenie č. 3 prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti PYRONOVA s. r. o. so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava (v čase konania valného zhromaždenia Strelecká 1, 931 01 Šamorín), IČO: 31 422 802, ktoré sa konalo dňa 24. 09. 2015 od 10:00 hod. do 10:45 hod., je neplatné.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17. 12. 2015, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24. 05. 2016, domáhal, aby súd určil neplatnosť uznesení č. 1 a 3 prijatých valným zhromaždením žalovaného dňa 24. 09. 2015. Vecne žalobu odôvodnil tým, že je jedným zo spoločníkov žalovaného, ktorého podiel na základnom imaní je 1 000,- EUR. Žalobcovi ako spoločníkovi nebola riadne a včas doručená pozvánka na valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa konalo dňa 24. 09. 2015. Toto valné zhromaždenie sa konalo bez prítomnosti žalobcu. Na valnom zhromaždení bolo prijaté uznesenie č. 1, ktorým valné zhromaždenie o.i. schválilo program valného zhromaždenia. Ďalej bolo prijaté uznesenie č. 3, ktorým valné zhromaždenie schválilo zmeny spoločenskej zmluvy žalovaného spočívajúce v (i) zavedení povinnosti spoločníkov zaplatiť zmluvnú pokutu 30 000,- EUR v prípade porušenia povinnosti podľa čl. VIII bodu 2 spoločenskej zmluvy, (ii) zmene spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu spoločníka pri zániku jeho účasti v spoločnosti, (iii) zmene splatnosti vyrovnacieho podielu, (iv) vypustení právomoci valného zhromaždenia rozhodovať o prevode, zriadení záložného práva, alebo nájme nehnuteľností, (v) úprava možnosti spoločníkov požiadať konateľa o zvolanie valného zhromaždenia, (vi) zmena účtovného obdobia žalovaného na hospodársky rok začínajúci 01. októbra príslušného kalendárneho roka a končiaci 30. septembra bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka a (vii) prijatí rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy (pozn. spoločenskej zmluvy), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením právnických osôb Najvyšší rozhodcovský súd, so sídlom: Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO: 45 745 463, zapísaného do registra záujmových združení právnických osôb vedenom na Okresnom úrade Bratislava pod číslom OU-BA-OVVS1-2015/017086 podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. Uvedené uznesenia
(č. 1 a uznesenie č. 3) sú neplatné z dôvodu, že sú v rozpore so zákonom i v rozpore so spoločenskou zmluvou. Tieto uznesenia sú neplatné predovšetkým z nasledujúcich dôvodov: 1. boli prijaté v rozpore s § 129 ods.1 Obchodného zákonníka a čl. XII bod 9 Spoločenskej zmluvy, podľa ktorej konateľ je povinný informovať spoločníkov o termíne a programe valného zhromaždenia a v lehote najmenej 10 dní pred dňom jeho konania a písomnou formou pozvánkou. Žalobca nebol riadne (nieto ešte včas) pozvaný na valné zhromaždenie. Nebolo mu riadne a včas doručené oznámenie o termíne a programe valného zhromaždenia. Uznesenia prijaté na valnom zhromaždení sú preto neplatné. Aj keď sa žalobca snažil na valnom zhromaždení odstrániť tento nedostatok tým, že schválil program valného zhromaždenia (uznesenie č. 1), toto uznesenie o programe valného zhromaždenia je neplatné, keďže na schválenie programu valného zhromaždenia, ak nie je spoločník riadne pozvaný, treba súhlas všetkých spoločníkov. 2. Uznesenia ďalej odporujú § 141 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Súhlas všetkých spoločníkov (vrátane súhlasu žalobcu) tak bol podľa žalobcu potrebný na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia o uložení novej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu (keďže sa tým rozšírili povinnosti spoločníkov). Súhlas žalobcu bol potrebný i na rozhodnutie o zmene výpočtu a splatnosti vyrovnacieho podielu. Podľa pôvodného znenia spoločenskej zmluvy mal každý spoločník nárok na vyrovnací podiel vo výške trhovej hodnoty obchodného podielu. Po zmene spoločenskej zmluvy by mal mať nárok iba na vyrovnací podiel vypočítaný na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky. Súčasne sa ukracuje právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže sa (o neprimerane dlhú dobu) posunula lehota splatnosti, keďže podľa nového znenia právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné až uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti. Súhlas žalobcu bol potrebný i na vypustenie právomoci valného zhromaždenia rozhodovať o nakladaní s nehnuteľnosťami. Spoločník mal právo na valnom zhromaždení hlasovať o týchto otázkach, vyjadrovať sa, dávať návrhy a prípadne domáhať sa zrušenia rozhodnutia, ak by takéto rozhodnutie bolo v rozpore so zákonom. Vypustením predmetného ustanovenia spoločenskej zmluvy sa tieto práva spoločníka obmedzili. Súhlas žalobcu bol potrebný i na rozhodnutie o zmene článku XII, ods. 8 spoločenskej zmluvy. Podľa doterajšieho znenia spoločenskej zmluvy konateľ mal povinnosť zvolať valné zhromaždenie, ak ho o to požiadali spoločníci. Podľa nového znenia: ,Konateľ zvolá Valné zhromaždenie, ak o to požiada spoločník, ktorého vklad dosahuje aspoň desať percent základného imania." Je zrejmé, že týmto ustanovením sa obmedzilo toto právo spoločníkov, a teda aj žalobcu, týkajúce sa zvolávania valného zhromaždenia. Súčasne prišlo k zúženiu týchto práv spoločníkov. Súhlas žalobcu bol potrebný i na prijatie rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy, keďže sa ním obmedzuje právo spoločníka domáhať sa riešenia sporov vzniknutých zo spoločenskej zmluvy pred nezávislým a nestranným súdom. Takisto sa obmedzuje právo na výber rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Žalobca súhlas s prijatím uvedených zmien nedal a preto je predmetné uznesenie valného zhromaždenia neplatné. Vo vzťahu k zmluvnej pokute a rozhodcovskej doložke žalobca zároveň namietal ich neplatnosť pre nedodržanie písomnej formy (§ 544 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Vzhľadom na uvedené žalobca s poukazom na § 131 Obchodného zákonníka navrhol, aby súd rozsudkom určil napadnuté uznesenia valného zhromaždenia žalovaného za neplatné a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zápisnica z valného zhromaždenia žalovaného konaného 24. 09. 2015 (č.l. 10 - 15), prezenčná listina prítomných spoločníkov (č.l. 16), výpis žalovaného z obchodného registra (č.l. 17 - 20), Spoločenská zmluva spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v znení k 31. 10. 2011 (č.l. 21 - 32).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 02. 2017. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Podľa žalovaného súd nemôže vec prejednať a rozhodnúť z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky prijatej na valnom zhromaždení žalovaného dňa 24. 09. 2015 a tiež rozhodcovskej doložky prijatej neskôr na valnom zhromaždení dňa 20. 12. 2016. Právomoc na prejednanie veci má podľa žalovaného Stály rozhodcovský súd so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, zriadený Slovenskou komorou medicínsko-technických pracovníkov. Žalovaný ďalej namietol miestnu nepríslušnosť tunajšieho súdu, keďže podľa adresy sídla žalovaného by príslušným bol Okresný súd Bratislava I. Žalovaný ďalej uviedol, že pozvánka na valné zhromaždenie bola žalobcovi doručená riadne a včas. Žalobca bol informovaný
o konaní valného zhromaždenia písomnou pozvánkou zo dňa 03. 09. 2015, ktorá mu bola doručená dňa 10. 09. 2015 prostredníctvom kuriéra na adresu trvalého pobytu, ako aj do spoločnosti POBEST, s.r.o., v ktorej je žalobca konateľom a spoločníkom. Pozvánka obsahuje program totožný s programom uvedeným v zápisnici z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 24. 09. 2015. Podľa článku XII. ods. 9 spoločenskej zmluvy žalovaného je konateľ povinný informovať spoločníkov o termíne a programe valného zhromaždenia v lehote najmenej 10 dní pred jeho konaním a to písomnou pozvánkou. Valné zhromaždenie žalovaného zo dňa 24. 09. 2015 bolo teda zvolané riadne. Podľa žalovaného nedošlo k obmedzeniu ani k zúženiu práva na vyrovnací podiel. Vo vzťahu k zmene výpočtu vyrovnacieho podielu žalobca v žalobe neuviedol, v čom konkrétne má spočívať obmedzenie alebo ukrátenie jeho práv. Žalobca v podanej žalobe rovnako ani neuviedol, na akých právach v súvislosti s tou zmenou by mal byt' ukrátený resp. obmedzený. Všeobecná formulácia žalobcu, že predtým mal nárok na vyrovnací podiel vo výške trhovej hodnoty (pozn. určenej na základe znaleckých posudkov) a teraz na vyrovnací podiel určený podľa individuálnej účtovnej závierky, nijako nekonkretizuje ukrátenie alebo obmedzenie práv žalobcu. Žaloba je preto v tejto časti bez odôvodnenia, pričom žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 10. 2000, sp. zn. 4 Obo 21/2000, podľa ktorého dôvody neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je potrebné kumulovať v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote uvedenej v § 131 ods. 1 OBZ, pretože na ďalšie dôvody uplatnené po tejto lehote nemôže súd prihliadať. Podľa žalovaného samotná zmena spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu neznamená, že ňou dochádza k zúženiu alebo obmedzeniu práv žalobcu. Nová úprava spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu je podľa zákonného vzoru, keďže vychádza z riadnej individuálnej účtovnej závierky, ktorá je obrazom kondície spoločnosti a zabraňuje aj vzniku prípadným sporom medzi spoločníkmi. Zmenený spôsob výpočtu vyrovnacieho podielu je v súlade so zákonnou úpravou ustanovenou v § 61 ods. 2 OBZ a platí pre všetkých spoločníkov rovnako. Vo vzťahu k lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalovaný uviedol, že nové znenie článku X spoločenskej zmluvy žalovaného nijako neobmedzuje (napr. stanovením podmienok) ani nezužuje (odňatím časti) právo žalobcu na vyrovnací podiel. Podľa novej úpravy lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu, ktorá je v súlade s § 61 ods. 3 OBZ, v prípade ak by žalovaný schválil účtovnú závierku za predchádzajúci rok v marci nasledujúceho roka a spoločníkovi by zároveň zanikla účasť v septembri tohto roka, tak by súčasne so vznikom práva na vyrovnací podiel (dňom zániku účasti spoločníka v žalovanom), sa stal vyrovnací podiel aj splatným (s ohľadom na skutočnosť, že tri mesiace od schválenia účtovnej závierky uplynuli v júni). Z uvedeného vyplýva, že táto úprava lehoty splatnosti vyrovnacieho podielu je pre spoločníkov výhodnejšia. Práva spoločníkov podľa žalovaného neobmedzuje ani prijatá zmena v kompetencii valného zhromaždenia (pozn. rozhodovanie o nakladaní s nehnuteľnosťami). Dôsledkom zmeny pôsobnosti valného zhromaždenia v tejto veci je, že už konatelia žalovaného nebudú musieť pred nakladaním s nehnuteľnosťami žalovaného formalisticky žiadať súhlas valného zhromaždenia. Táto úprava tak umožňuje konateľom spoločnosti flexibilnejšie reagovať na potreby žalovaného, pričom sa tým odstraňuje zdĺhavý a nákladný proces spojený so zvolávaním a priebehom valného zhromaždenia. Táto zmena však neznamená, že valné zhromaždenie nemôže o týchto otázkach aj tak rozhodovať, t.j. nejde o absolútnu zmenu pôsobnosti valného zhromaždenia, a to s poukazom na § 125 ods. 3 OBZ a článok XII. ods. 2 písm. m) spoločenskej zmluvy žalovaného, podľa ktorých valné zhromaždenie je oprávnené rozhodovať o veciach, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti, ak si rozhodovanie o nich vyhradí do svojej pôsobnosti. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má právo na valnom zhromaždení predkladat' návrhy aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovaného a k obmedzeniu ani k zúženiu práva žalobcu na informácie ohľadom nehnuteľného majetku žalovaného. Okrem toho, právo domáhať sa zrušenia uznesenia valného zhromaždenia vyplýva z Obchodného zákonníka a nie zo spoločenskej zmluvy žalovaného, t.j. nemožno pod práva uvedené v §141 ods.2 OBZ subsumovať toto právo. Žalovaný ďalej uviedol, že s ohľadom na veľkosť svojho obchodného podielu žalobca de facto nemal reálny vplyv pri hlasovaní o týchto otázkach a napádanou zmenou spoločenskej zmluvy teda nemohlo ani dôjsť k obmedzeniu resp. zúženiu jeho práv. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené obmedzenie práv v otázke možnosti zvolania valného zhromaždenia, žalovaný uviedol, že pôvodné znenie spoločenskej zmluvy v tejto časti bolo v rozpore s § 129 ods. 2 OBZ, podľa ktorého požiadať o zvolanie valného zhromaždenia môže každý spoločník, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Uvedené ustanovenie neumožňuje odkloniť sa od jeho znenia v spoločenskej zmluve. Uvedenou zmenou spoločenskej zmluvy teda došlo k náprave tohto stavu a jeho zosúladeniu s Obchodným zákonníkom a teda touto zmenou spoločenskej zmluvy žalovaného nemohlo dôjsť k obmedzeniu ani k zúženiu práva žalobcu, keďže mu de facto žiadne takéto právo zo spoločenskej zmluvy nevyplývalo resp. nevzniklo. Zároveň platí, že žalobca nemal právo požiadať o zvolanie valného zhromaždenia sám, ale iba spolu s iným spoločníkom (minimálne dvoma), vychádzajúc z gramatického znenia daného ustanovenia. Žalovaný považuje za platnú i rozhodcovskú
doložku. Zavedením rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy nedochádza k zúženiu ani k obmedzeniu žiadnych práv priznaných spoločenskou zmluvou žalovanému. Práva, ktorých obmedzenie žalobca deklaruje prijatím rozhodcovskej doložky do spoločenskej zmluvy žalovaného, nie sú priznané spoločenskou zmluvou, t. j. nevzťahuje sa na ne ustanovenie § 141 ods. 2 OBZ. Rozhodcovská doložka zároveň spĺňa požiadavky kladené na písomný právny úkon v kontexte práva obchodných spoločností, keďže táto bola prijatá do spoločenskej zmluvy v súlade so spoločenskou zmluvou, keď za prijatie hlasoval spoločník A.. Z. Z., ktorý mal 77,50 % hlasov. Úplné znenie spoločenskej zmluvy bolo podpísané konateľom žalovaného, ktorý je konajúcou osobou v intenciách § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že zmluvná pokuta nie je povinnosťou, ale zabezpečovacím prostriedkom na ich plnenie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2009,sp.zn.2 MObdo/3/2009, podľa ktorého zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú dlžník musí zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal. Inkorporovaním zmluvnej pokuty do spoločenskej zmluvy žalovaného preto nedošlo k rozšíreniu povinností uložených touto spoločenskou zmluvou. Vo vzťahu k námietke absencie písomnej formy zmluvnej pokuty žalovaný uviedol, že písomná forma zmluvnej pokuty je dodržaná tým, že úplné znenie spoločenskej zmluvy žalovaného s uvedenou zmluvnou pokutou (po rozhodnutí valného zhromaždenia, ktorým bola inkorporovaná do spoločenskej zmluvy) podpísal konateľ žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zastáva názor, že na prijatie napadnutých uznesení nebol potrebný súhlas všetkých spoločníkov žalovaného, ale postačovala dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. Tým pádom sú napádané uznesenia valného zhromaždenia platné.
4. Na podporu svojich tvrdení žalovaný k podaniu pripojil nasledovné listinné dôkazy: Spoločenská zmluva spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v znení k 20. 12. 2016 (č.l. 51 - 61), pozvánka na valné zhromaždenie z 03. 09. 2015 (č.l. 62), 2x potvrdenie o doručení zásielky (č.l. 63 - 64), Spoločenská zmluva spoločnosti PYRONOVA s.r.o. v znení k 24. 09. 2015 (č.l. 65 - 71).
5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 04. 2017. Žalobca zotrval na žalobe. Uviedol, že spor nemožno prejednať v rozhodcovskom konaní, keďže neexistuje žiadna rozhodcovská zmluva (doložka), podľa ktorej by sa týmto sporom mal zaoberať rozhodcovský súd. Zo znenia rozhodcovskej doložky (pozn. prijatej napadnutým uznesením) vyplýva, že jej predmetom majú byť všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie". Predmetom tohto konania je však spor o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia a nie spor, ktorý vznikol zo spoločenskej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka sa preto na tento spor nevťahuje. Zároveň daný rozhodcovský súd po 31. 12. 2016 nemôže vykonávať rozhodcovské konanie a vydávať rozhodcovské rozsudky, s poukazom na § 12 ods. 1 a § 54c ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca zopakoval, že nikdy neprejavil vôľu uzatvoriť a ani neuzatvoril takúto rozhodcovskú zmluvu a poukázal na svoje vyjadrenia v žalobe. K tvrdeniam žalovaného o inkorporovaní novej rozhodcovskej doložky z 20. 12. 2016 žalobca uviedol, že ani táto doložka sa na daný spor nevzťahuje. Do spoločenskej zmluvy bola pritom inkorporovaná až po začatí tohto súdneho konania. Zo znenia tejto rozhodcovskej doložky vyplýva, že sa má vzťahovať na „Všetky spory, ktoré vzniknú..." a nie na spory, ktoré už v minulosti vznikli. Táto doložka je neplatná i z ostatných dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo vzťahu k prvej rozhodcovskej doložke. Neplatná je i z toho dôvodu, že v nej uvádzaný rozhodcovský súd ani neexistuje. Námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu žalobca považuje za nedôvodnú, keďže v čase podania žaloby bolo sídlo žalovaného na adrese S. X, XXX XX Š.. Podľa ustanovenia § 36 ods. 2 CSP platí, že príslušnosť sa určuje podľa okolnosti v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. Príslušnosť sa so zmenou sídla žalovaného nemení a preto nie je daná príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. K žalovaným tvrdenému doručeniu pozvánky žalobca uviedol, že tvrdenia, žalobcovi bola doručená predmetná pozvánka na valné zhromaždenie prostredníctvom kuriéra, žalobca popiera. Žalobcovi táto pozvánka nebola doručená. Podpis na predloženom potvrdení o doručení nie je podpisom žalobcu. Doručenie pozvánky spoločnosti POBEST, s.r.o. je irelevantné, napriek tomu, že žalobca je v tejto spoločnosti konateľom a spoločníkom. Pozvánka mala byť doručená priamo žalobcovi. Vzhľadom na to, že žalovaný doručoval pozvánku prostredníctvom kuriéra a nie prostredníctvom pošty, nevzťahuje sa na potvrdenie o doručení ani fikcia pravdivosti údajov uvedených v potvrdení o doručení. Avšak ak by aj doručená bola, i tak by boli napadnuté uznesenia neplatné. Na pozvánke na valné zhromaždenie, ktorá bola predložená žalovaným, bolo ako bod číslo 3 programu uvedené: „Schválenie nového znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti PYRONOVA s.r.o.“ Ide o neurčité pomenovanie a neurčité označenie bodu programu, ktoré je ľahko zameniteľné s akýmkoľvek iným bodom programu valného zhromaždenia.
Z pozvánky nie je zrejmé, čo má byť predmetom rokovania valného zhromaždenia, k akým zmenám spoločenskej zmluvy má prísť, resp. o akých zmenách-spoločenskej zmluvy sa má rokovať. Žalobca tak nebol riadne a včas informovaný o programe valného zhromaždenia a o rozsahu a obsahu zmien spoločenskej zmluvy, o ktorých sa malo rozhodovať na valnom zhromaždení. Preto je napadnuté uznesenie neplatné. Valné zhromaždenie nebolo zvolané riadne i z dôvodu, že v pozvánke na valné Zhromaždenie i zo zápisnice z valného zhromaždenia nevyplýva, či ide o riadne valné zhromaždenie alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Ide o podstatnú náležitosť pozvánky na valné zhromaždenie. V tomto smere je jednotná i konštantná judikatúra, podľa ktorej platí: „Označenie na pozvánke či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie je podstatnou náležitosťou pozvánky a jej neuvedenie má za následok, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané a tým je daný dôvod na vyslovenie neplatnosti uznesenia takto zvolaným valným zhromaždením.“
6. Na podporu svojich tvrdení žalobca k replike pripojil nasledovné listinné dôkazy: Žaloba adresovaná Okresnému súdu Trnava z 18. 03. 2017 (č.l. 81 - 92).
7. Žalovaný reagoval duplikou doručenou súdu 27. 09. 2017. Uviedol, že Stály rozhodcovský súd, ktorý bol uvedený v prvej rozhodcovskej doložke, bol po novele Zákona o rozhodcovskom konaní účinnou od 01. 01. 2017 zrušený bez právneho nástupcu. Dňa 20. 12. 2016 však bola prijatá nová rozhodcovská doložka. Žalovaný namietol, že žalobca v replike uviedol nové dôvody vo vzťahu k prvej rozhodcovskej doložke, konkrétne že nie je žalobcom podpísaná, nejde o prípad fikcie písomnej formy podľa zákona o rozhodcovskom konaní, že žalobca nikdy neprejavil vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku, a že žalobca neuzatvoril takúto rozhodcovskú doložku. Vyššie uvedené dôvody žalobca neuviedol v žalobe, ako ani do uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v § 131 ods. 1 OBZ, a preto by súd na ne nemal prihliadať. Žalobca vstupom do žalovaného a pristúpením k jeho spoločenskej zmluve súhlasil s tým, že vôľa žalovaného sa bude kreovať cez jeho orgány a spôsobmi stanovenými v spoločenskej zmluve resp. Obchodnom zákonníku. Rozhodcovská doložka bola prijatá v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného a Obchodným zákonníkom a je dodržaná aj jej písomná forma. Vo vzťahu k rozhodcovskej doložke č. 2 žalovaný uviedol, že sa vzťahuje na všetky spory v nej definované, bez ohľadu na dobu kedy vznikli. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne časové kritérium a teda sa vzťahuje i na toto konanie. Rozhodcovský súd v nej uvedený existuje. Pokiaľ ide o doručenie pozvánky na valné zhromaždenie, ako vplýva z obsahu potvrdení o doručení pozvánky, túto žalovaný zaslal v dostatočnom časovom predstihu, pričom pozvánka bola žalobcovi doručená dňa 10. 09. 2015. V tento deň bola predmetná pozvánka doručená žalobcovi, tak na adresu bydliska totožnú s tou uvedenou v žalobe, ako aj do spoločnosti POBEST, s. r. o., kde bol žalobca spoločníkom a konateľom. Obchodný zákonník, ani spoločenská zmluva žalovaného nestanovuje, kam má byť pozvánka na valné zhromaždenie spoločníkovi zaslaná. Spoločenská zmluva žalovaného v tomto ohľade stanovuje len, že konateľ musí informovať spoločníkov o termíne a programe valného zhromaždenia písomnou pozvánkou. Z uvedeného vyplýva, že pozvánka na valné zhromaždenie môže byť zaslaná kdekoľvek, kde sa môže spoločník nachádzať alebo zdržiavať (napr. bydlisko, pracovisko, ale aj iné miesto). Ďalšou dôležitou skutočnosťou v tomto ohľade je, že povinnosť žalovaného informovať spoločníkov písomnou pozvánkou zahŕňa len povinnosť zaslať túto pozvánku včas, a to na adresu, kde sa môže žalobca s obsahom oboznámiť. V žiadnom prípade v tejto povinnosti nie je zahrnuté aj to, že musí spoločník pozvánku aj prevziať. Žalovaný totiž nemôže niesť zodpovednosť za správanie spoločníka po odoslaní pozvánky, resp. za to či si žalobca pozvánku prevzal / neprevzal, alebo či prevzatím poveril inú osobu, resp. si iným spôsobom zabezpečil preberanie pošty. Preto je i nepodstatný argument žalobcu, že podpis na po potvrdeniach o doručení nie je jeho podpis. Pokiaľ ide o námietky k programu valného zhromaždenia, Obchodný zákonník ani spoločenská zmluva nestanovujú žiadne obsahové požiadavky na to, ako má byť program určený v pozvánke na valné zhromaždenie a stanovujú len to, že má byť v nej uvedený program. Vzhľadom na absenciu tejto úpravy je potom na žalovanom, ako tento program v pozvánke uvedie. Obchodný zákonník ani spoločenská zmluva neurčujú, aby pozvánka obsahovala konkrétne zmeny spoločenskej zmluvy, ktoré majú byť predmetom valného zhromaždenia. Obchodný zákonník v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným neobsahuje úpravu obdobnú ako je uvedená pre akciové spoločnosti v § 184 ods. 6 OBZ. Z daného bodu programu je úplne jednoznačné, že v rámci neho má dôjsť k prerokovaniu zmeny spoločenskej zmluvy žalovaného. Pozvánka ako i zápisnica z valného zhromaždenia obsahujú totožný program, a teda žalobca vedel, čo bude predmetom rokovania valného zhromaždenia. Pokiaľ ide o námietku k neoznačeniu valného zhromaždenia ako riadne resp. mimoriadne, Obchodný zákonník pri spoločnosti s ručením obmedzeným ani spoločenská zmluva nestanovujú, že by mala pozvánka na valné zhromaždenie obsahovať údaj o tom, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Judikatúra,
na ktorú poukazoval žalobca, sa týka akciovej spoločnosti, pričom táto požiadavka na pozvánku vyplýva priamo z § 184 ods. 4 písm. c) Obchodného zákonníka. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným však takúto povinnosť Obchodný zákonník nestanovuje. Podľa žalovaného preto pozvánka na valné zhromaždenie nemusela obsahovať údaj o tom, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Žalovaný ďalej oznámil súdu, že ku dňu 20.06.2017 zanikla účasť žalobcu ako spoločníka v žalovanom na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 09.06.2017, sp. zn. 36 Cb 472/2015. Žalovaný je toho názoru, že žalobca tým prestal byť aktívne vecne legitimovaný v tomto spore.
8. Na podporu svojich tvrdení žalovaný k duplike pripojil nasledovné listinné dôkazy: výtlačok z online registra rozhodcovských súdov (č.l. 103), Pozvánka na valné zhromaždenie z 02. 12. 2016 (č.l. 104), podací lístok (č.l. 105), Reklamačný list (č.l. 106), Výsledok reklamačného konania (č.l. 107), výtlačok z webu Slovenskej pošty - Sledovanie zásielok (č.l. 108), rozsudok OS TT sp. zn. 36Cb/472/2015-96 s doložkou právoplatnosti a opravným uznesením sp. zn. 36Cb/472/2015-106 (č.l. 109 - 113).
9. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 23. 04. 2018, 07. 03. 2019 a 08. 04. 2022. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise (predloženými stranami i dodatočne zabezpečenými súdom), výsluchom svedkov A.. Z. A., pracovníka TNT Express Worldwide spol. s r.o. a W. S., kuriéra TNT Express Worldwide spol. s r.o. (ktorý doručoval predmetné zásielky) a výsluchom žalobcu a zistil ďalej uvedený skutkový a právny stav. Súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne C. D., zamestnankyne POBEST s.r.o., ktorá mala svojím podpisom potvrdiť osobné prevzatie pozvánky na valné zhromaždenie doručovanej žalobcovi a spoločnosti POBEST, s.r.o. Súd tento dôkaz nevykonal preto, pretože ako je zrejmé z ďalej uvedených záverov, pre rozhodnutie súdu vo veci nebolo nevyhnutné zistiť, či pozvánka bola alebo nebola skutočne doručená. Rozhodnutie súdu by bolo rovnaké i v prípade, že by bolo preukázané riadne doručenie pozvánky žalobcovi. Výsluch svedka W. S. a výsluch žalobcu súd vykonal, keďže tieto boli nariadené pred zmenou zákonného sudcu a obe osoby boli prítomné na pojednávaní dňa 08. 04. 2022. Ich vypočutie preto nebolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Svedkyňa C. D. sa však napriek predvolaniu na pojednávanie nedostavila a odročenie pojednávania len za účelom jej výsluchu (ktorého výsledky nemohli zmeniť rozhodnutie súdu) by nebolo súladné s § 183 Civilného sporového poriadku („CSP“) a so zásadou hospodárnosti konania.
10. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 24. 09. 2015 sa konalo valné zhromaždenie žalovaného, ktoré prijalo napadnuté uznesenia č. 1 a 3 v znení, v akom ho uviedol žalobca v žalobe a ako je popísané v odseku 1 tohto rozsudku, pričom zaň hlasoval iba spoločník A.. Z. Z., ktorý mal 77,50 % hlasov; zápisnica z valného zhromaždenia tvorila prílohu žaloby. Rovnako bolo nesporné, že žalobca bol spoločníkom žalovaného, a to až do 20. 06. 2017, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok OS TT sp. zn. 36Cb/472/2015-96 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 36Cb/472/2015-106, ktorým súd na návrh žalobcu zrušil jeho účasť v žalovanom. Medzi stranami bolo sporné, či žalovaný riadne a včas doručil žalobcovi pozvánku na predmetné valné zhromaždenie a či na prijatie napadnutých uznesení bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov alebo postačovala dvojtretinová väčšina hlasov všetkých spoločníkov, ktorou disponoval spoločník A.. Z. Z.. Samotné (ne)doručenie pozvánky nebolo skutočnosťou podstatnou pre rozhodnutie tunajšieho súdu, a teda vzhľadom na nespornosť skutočností uvedených v tomto odseku bolo rozhodnutie vo veci primárne otázkou právneho posúdenia.
11. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka („OBZ“) každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
12. Podľa § 131 ods. 2 OBZ súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
13. Podľa § 141 ods. 1 OBZ na zmenu spoločenskej zmluvy je potrebný súhlas všetkých spoločníkov okrem prípadov, keď zákon alebo spoločenská zmluva na to oprávňuje valné zhromaždenie, ak zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 141 ods. 2 OBZ na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
15. Podľa § 56a ods. 1 OBZ zneužitie práv spoločníka, najmä zneužitie väčšiny alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.
16. Podľa § 56a ods. 2 OBZ akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.
17. Podľa § 5 ods. 1 CSP na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
18. Podľa § 6 ods. 1 CSP ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.
19. Podľa § 7 ods. 1 CSP súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne, ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 7 ods. 2 CSP podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.
21. Podľa § 13 CSP na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
22. Podľa § 15 ods. 1 CSP všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
23. Podľa § 36 ods. 2 CSP príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
24. Súd sa po zistení, že žaloba bola podaná v lehote podľa § 131 ods. 1 OBZ, v prvom rade vysporiadaval s námietkami žalovaného k právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu na rozhodnutie vo veci a ďalej s námietkou straty aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu zániku jeho účasti v žalovanom.
25. Pokiaľ ide o námietku nedostatku právomoci všeobecného súdu pre žalovaným tvrdenú rozhodcovskú doložku, súd dospel k záveru, že táto nie je dôvodná. Je nesporné, že rozhodcovský súd určený v rozhodcovskej doložke prijatej dňa 24. 09. 2015 nemohol po 01. 01. 2017 vykonávať rozhodcovské konania a zanikol bez právneho nástupcu. Tým sa i rozhodcovská doložka (ak by bola platne dojednaná) stala obsolétnou. Ak by súd za takých okolností (neexistencia „dohodnutého“ rozhodcovského súdu) odmietol vec prejednať, s poukazom na čl. 1 a 2 a § 3 CSP by to znamenalo denegatio iustitiae a porušenie práva žalobcu domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ani prijatie novej rozhodcovskej doložky dňa 20. 12. 2016 na tento záver nemá vplyv, keďže predmetné súdne konanie začalo skôr, pred jej prijatím, pričom žiadne ustanovenie CSP ani iného právneho predpisu neustanovuje, že uzavretím súkromnoprávnej dohody v podobe rozhodcovskej zmluvy má bez ďalšieho za následok zastavenie prebiehajúcich súdnych konaní. Bez ohľadu na vyššie uvedené, súd sa prikláňa k názoru, že rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá (aj ak by uznesenie č. 3 ako také bolo platné) a nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí PLz. ÚS 5/2015 charakterizoval rozhodcovské konanie nasledovne: „Rozhodcovské konanie je inštitútom súkromného práva, v ktorom rozhodcovia ako osoby súkromného práva rozhodujú spory na základe súkromnoprávneho aktu účastníkov konania. Rozhodcom ani rozhodcovským súdom nie je formálne ani materiálne zverený výkon verejnej moci.“ Súd sa prikláňa k názoru, že arbitráž je vždy založená na súhlase sporových strán. Spomenutá zásada je v protiklade so zásadou väčšinového hlasovania, na ktorej sú založené
korporátne rozhodnutia. Európsky súd pre ľudské práva akceptuje, že zahrnutie rozhodcovskej doložky do dohody medzi jednotlivcami predstavuje čiastočné vzdanie sa práv definovaných v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nič v dohovore výslovne takéto vzdanie sa nezakazuje. Na druhej strane sa však vzdanie práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 musí realizovať dobrovoľne. Vzdanie sa práva na spravodlivý súdny proces rozhodnutím väčšiny spoločníkov, podľa ktorého sa v arbitráži rozhodne o určitých sporoch, však vo vzťahu k spoločníkovi, ktorý za uvedené rozhodnutie nehlasoval, nie je založené na dobrovoľnosti. Aby rozhodcovský súd mohol mať právomoc vo vzťahu k určitému subjektu, musí tento súhlasiť s rozhodcovskou zmluvou. Spoločníci, ktorí nehlasovali za prijatie rozhodcovskej zmluvy, nemôžu byť teda takouto zmluvou viazaní (por. Hrušovský M., Lacko P., Patakyová M.: Arbitrabilita korporátnych sporov na Slovensku. Súkromné právo. Vydanie 1/2018). Žiada sa dodať, že ak sa žalobca domáha o.i. určenia neplatnosti úkonu, ktorým bola „prijatá“ samotná rozhodcovská doložka, CSP nevylučuje, aby o tejto otázke rozhodol všeobecný súd sám postupom podľa § 5 CSP. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd uzavrel, že daná vec nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a s poukazom na § 7 ods. 1 a 2 CSP je tunajší súd oprávnený a povinný vec prejednať a rozhodnúť.
26. Pokiaľ ide o námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, súd poukazuje na to, že v čase podania žaloby žalovaný sídlil na adrese S. X, Š., pričom k zmene sídla došlo až s účinnosťou od 17. 12. 2016, t.j. po podaní žaloby a tiež po jej postúpení tunajšiemu súdu. S poukazom na § 13, § 15 ods. 1 a § 36 ods. 2 CSP je tak právne nepochybné, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný tunajší súd.
27. Pokiaľ ide o námietku straty aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu zániku jeho účasti v žalovanom, aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. § 131 ods. 1 druhá veta OBZ výslovne umožňuje podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia aj bývalému spoločníkovi spoločnosti, ak sa ho uznesenie týka. Ako vyplýva z nižšie uvedeného, predmetné uznesenie (resp. uznesenie č. 3, ako je vysvetlené nižšie) sa žalobcu nepochybne priamo týka. Podľa názoru súdu preto žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný, a to tak v čase podania žaloby, ako i v čase rozhodnutia súdu.
28. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti dvoch uznesení valného zhromaždenia žalovaného, ako sú popísané v odseku 1 tohto rozsudku. Vo vzťahu k uzneseniu č. 1 súd poukazuje na § 131 ods. 2 OBZ, podľa ktorého súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Podľa názoru súdu samotné rozhodnutie o schválení programu valného zhromaždenia, či odsúhlasení prítomnosti iných osôb na valnom zhromaždení, nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo samé o sebe obmedziť práva spoločníka. Práva spoločníka sú spôsobilé obmedziť až uznesenia prijaté v rámci jednotlivých ďalších bodov programu (v tomto prípade uznesenie č. 3). Súd preto dospel k záveru, že s poukazom na § 131 ods. 2 OBZ nemôže určiť neplatnosť uznesenia č. 1, keďže toto uznesenie nemohlo obmedziť práva žalobcu. Súd preto v tejto časti žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
29. Vo vzťahu k uzneseniu č. 3 však súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na to, aby sa súd týmto uznesením podrobne zaoberal. Uznesením č. 3 valné zhromaždenie schválilo zmeny spoločenskej zmluvy žalovaného spočívajúce v (i) zavedení povinnosti spoločníkov zaplatiť zmluvnú pokutu 30 000,- EUR v prípade porušenia povinnosti podľa čl. VIII bodu 2 spoločenskej zmluvy, (ii) zmene spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu spoločníka pri zániku jeho účasti v spoločnosti, (iii) zmene splatnosti vyrovnacieho podielu, (iv) vypustení právomoci valného zhromaždenia rozhodovať o prevode, zriadení záložného práva, alebo nájme nehnuteľností, (v) úprave možnosti spoločníkov požiadať konateľa o zvolanie valného zhromaždenia, (vi) zmene účtovného obdobia žalovaného na hospodársky rok začínajúci 01. októbra príslušného kalendárneho roka a končiaci 30. septembra bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka a (vii) prijatí rozhodcovskej doložky. Ako vyplýva z ďalej uvedených skutočností, toto rozhodnutie sa žalobcu priamo týka (§ 131 ods. 1 a 2 OBZ), pričom ním došlo tak k rozšíreniu niektorých povinností žalobcu ako spoločníka, ako aj k obmedzeniu práv žalobcu priznaných mu ako spoločníkovi spoločenskou zmluvou spoločnosti. Na prijatie takého uznesenia valného zhromaždenia sa podľa § 141 ods. 2 OBZ v spojení s § 56a OBZ vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa zmena týka, a teda v danom prípade i súhlas žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca nesúhlasil s prijatím uznesenia č. 3 (resp. nebol ani prítomný na valnom zhromaždení).
30. Pokiaľ ide prijatie povinnosti spoločníka zaplatiť zmluvnú pokutu 30 000,- EUR v prípade porušenia povinnosti podľa čl. VIII bodu 2 spoločenskej zmluvy, žalovaný v podstate argumentoval, že zmluvná pokuta nie je povinnosťou, ale zabezpečovacím prostriedkom na splnenie povinnosti a teda inkorporovaním zmluvnej pokuty do spoločenskej zmluvy žalovaného nedošlo k rozšíreniu povinností uložených spoločenskou zmluvou. S uvedeným názorom sa súd nestotožňil. Hoci je zmluvná pokuta prostriedkom zabezpečenia splnenia inej povinnosti, aj samotná zmluvná pokuta predstavuje právnu povinnosť, a to zmluvnú povinnosť za splnenia dohodnutých podmienok (porušenie stranami určenej povinnosti) zaplatiť druhej strane dohodnuté peňažné plnenie. Ide teda o povinnosť plniť (dare), ktorá je vymožiteľná v súdnom konaní. Kým do prijatia uznesenia č. 3 sa s porušením povinnosti spoločníka podľa čl. VIII bodu 2 spoločenskej zmluvy v zásade spájala povinnosť nahradiť tým spôsobenú škodu, po prijatí uznesenia č. 3 sa s porušením rovnakej povinnosti spája i povinnosť zaplatiť sumu 30 000,- EUR ako zmluvnú pokutu. Podľa názoru tunajšieho súdu je tak celkom nepochybné, že zavedením povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu do spoločenskej zmluvy žalovaného došlo k rozšíreniu povinností uložených spoločníkom spoločenskou zmluvou v intenciách § 141 ods. 2 OBZ, a teda na rozhodnutie valného zhromaždenia o zavedení zmluvnej pokuty zákon vyžadoval súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka, teda i žalobcu.
31. Pokiaľ ide o zmenu spôsobu určenia vyrovnacieho podielu (trhová hodnota určená znaleckým posudkom vs. hodnota určená z účtovnej závierky žalovaného), žalovaný argumentoval v podstate tým, že samotná zmena spôsobu výpočtu vyrovnacieho podielu neznamená, že ňou dochádza k zúženiu alebo obmedzeniu práv žalobcu. Nová úprava, ktorá vychádza z § 61 ods. 2 OBZ, je obrazom kondície spoločnosti a zabraňuje vzniku prípadných sporov medzi spoločníkmi, pričom táto úprava platí pre všetkých spoločníkov rovnako. Ani v tejto otázke sa súd nestotožnil s názorom žalovaného. § 61 ods. 2 OBZ pripúšťa, aby si spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli odlišný spôsob určenia výšky vyrovnacieho podielu. Článok X. spoločenskej zmluvy žalovaného obsahoval podrobnú úpravu určenia výšky vyrovnacieho podielu. Vyrovnací podiel mal byť určený ku dňu zániku účasti spoločníka v spoločnosti na základe trhovej hodnoty obchodného podielu určeného znaleckými posudkami, pričom každý zo spoločníkov stanoví znalca a trhové hodnoty určené znaleckými posudkami sa sčítajú a vydelia počtom znaleckých posudkov, pričom takto vypočítaná výsledná hodnota je trhová hodnota obchodného podielu. Ide teda o podrobnú úpravu v spoločenskej zmluve, ktorá celkom jednoznačne viaže hodnotu vyrovnacieho podielu na trhovú hodnotou obchodného podielu. Je všeobecne známou skutočnosťou (ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať - § 186 ods. 1 CSP), že trhová hodnota spoločnosti a obchodného podielu v nej sa môže v podstatnom ohľade líšiť, a spravidla sa líši, od hodnoty určenej len z individuálnej účtovnej závierky spoločnosti. Do ocenenia trhovej hodnoty totiž nevstupuje len hodnota majetku spoločnosti podľa účtovnej závierky, ale tiež jej výnosový potenciál, postavenie na trhu, goodwill a celková perspektíva ďalšieho vývoja spoločnosti. Žalobca na pojednávaní dňa 23. 04. 2018 uviedol, že rozdiel v hodnotách vyrovnacieho podielu pred a po prijatí uznesenia č. 3 je rádovo v stotisícoch eur. Žalovaný túto skutočnosť nerozporoval. Ak sa teda spoločníci v spoločenskej zmluve dohodli, že hodnota vyrovnacieho podielu bude určená ako trhová hodnota na základe znaleckých posudkov, potom na prijatie rozhodnutia o zmene tejto dohody tak, že hodnota vyrovnacieho podielu bude určená na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky (a teda výsledná suma vyrovnacieho podielu bude iná ako bolo pôvodne spoločníkmi dohodnuté, pričom pri dlhodobo fungujúcej a zisk vykazujúcej spoločnosti spravidla nižšia (= odchádzajúci spoločník dostane menej)), bol v zmysle § 141 ods. 2 OBZ potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka, teda i žalobcu. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v tejto časti bola žaloba bez odôvodnenia, keďže žalobca do konca prekluzívnej lehoty (§ 131 ods. 1 OBZ) neuviedol, v čom konkrétne má spočívať obmedzenie alebo zúženie jeho práv, resp. ako sa ho má táto zmena týkať, súd sa s touto námietkou nestotožnil. Žalobca jasne definoval uznesenie valného zhromaždenia, ktorého neplatnosti sa domáha, uviedol ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých sa domáha rozhodnutia o žalobe a tiež jasne pomenoval jednotlivé obsahové súčasti uznesenia, pre ktoré malo byť napadnuté uznesenie prijaté súhlasom všetkých spoločníkov z dôvodu, že spochybnené zmeny spoločenskej zmluvy rozširujú jeho povinnosti podľa spoločenskej zmluvy (viď. zmluvná pokuta), ale tiež obmedzujú jeho práva priznané mu spoločenskou zmluvou (viď. napr. spôsob určenia hodnoty obchodného podielu). Všetky tieto tvrdenia žalobca uviedol vo včas podanej žalobe. Ako už bolo uvedené vyššie, rozdielnosť hodnoty spoločnosti, resp. obchodného podielu, určenej len na základe individuálnej účtovnej závierky a trhovej hodnoty spoločnosti určenej znaleckým posudkom je všeobecne známa skutočnosť, ktorú súd pri rozhodovaní zohľadnil v súlade s čl. 11 ods. 4 a § 186 ods. 1 CSP.
32. Zo skutočností uvedených v odsekoch 30 a 31 tohto rozsudku je zrejmé, že uznesením č. 3 valné zhromaždenie žalovaného prijalo zmeny spoločenskej zmluvy, na ktoré je podľa § 141 ods. 2 OBZ potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa zmena týka, a teda celkom nepochybne i žalobcu. V konaní bolo nesporné, že v čase konania predmetného valného zhromaždenia mal žalovaný troch spoločníkov, pričom predmetné uznesenie bolo prijaté iba hlasmi väčšinového spoločníka A.. Z. Z. a v neprítomnosti ostatných dvoch spoločníkov (títo teda nehlasovali a neprejavili súhlas s prijatím napadnutého uznesenia). Potreba prijatia uznesenia č. 3 súhlasom všetkých spoločníkov je zrejmá zo skutočností uvedených v odsekoch 30 a 31 tohto rozsudku a teda nebolo potrebné sa už ďalej podrobne zaoberať ostatnými obsahovými súčasťami napadnutého uznesenia č. 3. V konaní bolo riadne preukázané, že valné zhromaždenie prijalo dňa 24. 09. 2015 uznesenie č. 3 (s obsahom uvedeným v odsekoch 1 a 29 tohto rozsudku), ktorého dôsledkom bolo rozšírenie povinností žalobcu a zároveň obmedzenie jeho práv dosiaľ mu priznaných spoločenskou zmluvou (popísané v odsekoch 30 a 31 tohto rozsudku). Toto uznesenie č. 3 nebolo prijaté súhlasom všetkých spoločníkov a teda bolo prijaté v rozpore s § 141 ods. 2 OBZ v spojení s § 56a OBZ. Preto je toto uznesenie neplatné podľa ustanovení § 131 ods. 1 a 2 OBZ a súd nemohol o žalobe rozhodnúť inak, než jej vyhovieť v časti určenia neplatnosti uznesenia č. 3, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
33. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žiadna zo strán nebola v konaní v plnom rozsahu úspešná, pričom vzhľadom na predmet konania nie je možné ani ustáliť a číselne vyjadriť pomer úspechu vo veci. Súd preto postupoval v súlade s § 255 ods. 2 CSP a vo výroku III. tohto rozsudku vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.