Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-146-2017.pdf
PDF · 107.57 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobcu Ing. Štefana Mikleho, narodeného 26.12.1966, bývajúceho v Trnave, Kozácka 7439/67, zastúpeného JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom so sídlom v Trnave, Hlavná 31, proti žalovanej PYRONOVA s. r. o., so sídlom v Bratislave, Landererova 8, IČO: 31 422 802, zastúpenej BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Landererova 8, IČO: 36 860 581, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.
II. Súd určuje, že uznesenie č. 3 prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti PYRONOVA s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 422 802, ktoré sa konalo dňa 20.12.2016 od 10.00 hod do 12.00 hod , je neplatné.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava 20.03.2017 domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 3 valného zhromaždenia, ktoré sa konalo 20.12.2016 od 10.00 hod. do 12.00 hod. v neprítomnosti žalobcu. Na predmetnom valnom zhromaždení bolo prijaté uznesenie č. 3 v znení „Valné zhromaždenie schválilo nahradenie doterajšej spoločenskej zmluvy spoločnosti spoločenskou zmluvou vrátane jej príloh, predloženej prítomným spoločníkom na valnom zhromaždení“. Neplatnosť uznesenia č. 3 prijatého na valnom zhromaždení konanom 20.12.2016 vyvodzoval žalobca z toho, že nebol riadne a včas predvolaný na valné zhromaždenie. Namietal aj, že program valného zhromaždenia musí byť určitý a zrozumiteľný, pričom v danom spore „Schválenie zmien spoločenskej zmluvy spoločnosti PYRONOVA s .r. o.“ je neurčitým pomenovaním a neurčitým označením bodu programu, ktorý je zameniteľný s akýmkoľvek iným bodom programu valného zhromaždenia. Z pozvánky na valné zhromaždenie nie je zrejmé, čo má byť predmetom rokovania valného zhromaždenia, k akým zmenám spoločenskej zmluvy má prísť, resp. o akých zmenách spoločenskej zmluvy sa má rokovať. Zo zápisnice o valnom zhromaždení vyplýva, že na valnom zhromaždení neboli schválené zmeny spoločenskej zmluvy ale spoločenská zmluva bola nahradená novou spoločenskou zmluvou. Program valného zhromaždenia sa nezhodoval s uznesením valného zhromaždenia, ktoré bolo nakoniec prijaté. Z pozvánky na valné zhromaždenie nie je ani zrejmé, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Prijaté uznesenie č. 3 je podľa žalobcu neplatné aj z dôvodu neurčitosti, pretože k zápisnici z valného zhromaždenia nebol priložený žiadny dokument obsahujúci text spoločenskej zmluvy, ktorý mal tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť. Neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia vyvodzoval aj zo znenia § 141 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), podľa ktorého na platnosť zmeny
spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka. Poukázal na to, že prijatím uznesenia boli porušené jeho práva ako menšinového spoločníka a ide o zneužitie väčšiny, keďže zvyšní spoločníci sú v príbuzenskom pomere a konali v zhode. Došlo preto k zneužitiu práv spoločníkov, ktorí majú väčšinu hlasov v spoločnosti. V ďalších bodoch žaloby poukázal na konkrétne články spoločenskej zmluvy, ktoré sa dotýkajú výšky jeho podielu, a ktorých zmenou došlo k jeho zníženiu, ako aj na zmeny plnenia vyrovnacieho podielu, čo spôsobuje neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia. Boli prijaté aj nové povinnosti, ktoré dovtedajšia spoločenská zmluva nepoznala, pričom na ich prijatie bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov, ktorý udelený nebol, a preto je uznesenie neplatné.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo 14.09.2017 a z 19.09.2017 vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava, čoho dôsledkom bolo postúpenie sporu Okresnému súdu Bratislava I. Vzniesla aj námietku existencie rozhodcovskej doložky podľa článku XIX ods. 7 spoločenskej zmluvy a námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaná poukázala na to, že žalobca bol riadne a včas informovaný o valnom zhromaždení konanom 20.12.2016. Pozvánka na valné zhromaždenie mu bola doručená 06.12.2016, čo potvrdzuje reklamačné konanie poštového doručovateľa, ako aj výpis zo systému sledovania zásielky. Bola zachovaná aj 10 dňová lehota doručenia pozvánky pred konaním valného zhromaždenia. Pozvánka na valné zhromaždenie obsahuje totožný program, ako bol program valného zhromaždenia žalovanej. Obchodný zákonník a ani spoločenská zmluva neupravujú žiadne obsahové požiadavky na to, ako má byť program určený v pozvánke na valné zhromaždenie a určujú len to, že má byť program uvedený. Rovnako Obchodný zákonník a ani spoločenská zmluva neurčujú, aby pozvánka obsahovala konkrétne zmeny spoločenskej zmluvy, ktoré majú byť predmetom valného zhromaždenia. Bod programu valného zhromaždenia bol obsahovo jednoznačný a je zrejmé, že v rámci neho má dôjsť k prerokovaniu zmeny spoločenskej zmluvy žalovanej. Pozvánka na valné zhromaždenie žalovanej zo dňa 02.12.2016 a zápisnica z valného zhromaždenia žalovanej zo dňa 20.12.2016 obsahujú totožný program. Spôsob, akým má dôjsť k zmene spoločenskej zmluvy ponecháva spoločenská zmluva na valné zhromaždenie. Prijatie novej spoločenskej zmluvy alebo len zmena / doplnenie ustanovení pôvodnej spoločenskej zmluvy o nové ustanovenia je len technickou otázkou, akým spôsobom k zmene spoločenskej zmluvy žalovanej dôjde. Podstatným je len výsledok, ktorý bude v oboch prípadoch rovnaký, a to je zmena spoločenskej zmluvy. Pôvodná spoločenská zmluva žalovanej bola nahradená novou, ktorá sa odlišovala od pôvodnej len v niektorých ustanoveniach, a teda de facto a de iure nahradením pôvodnej spoločenskej zmluvy žalovanej novou došlo k schváleniu zmien spoločenskej zmluvy žalovanej, a to pri ustanoveniach, pri ktorých boli rozdielne. Spoločenská zmluva a ani Obchodný zákonník neukladajú žiadnu povinnosť žalovanej, aby pozvánka obsahovala údaj o tom, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie. Vyjadrila sa aj ku všetkým zmenám spoločenskej zmluvy a k tvrdeniam žalobcu o údajnom zneužití väčšiny práv. Navrhla žalobu žalobcu zamietnuť.
3. Na pojednávaní konanom 11.03.2022 sa strany sporu pridržali písomných vyjadrení. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/109/2016, v ktorom sa rieši otázka neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalovanej z 24.09.2015.
4. Na základe doteraz uvedeného súd konštatuje, že spornou medzi stranami sporu je aktívna vecná legitimácia žalobcu, právomoc Okresného súdu Bratislava I, posúdenie tvrdených formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia, ako aj posúdenie obsahového rozporu namietaného uznesenia valného zhromaždenia so zákonom.
5. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 125 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia.
6. Podľa § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> a i) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.
7. Podľa § 129 ods. 1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
8. Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
9. Podľa § 141 ods. 2 Obchodného zákonníka na platnosť zmeny spoločenskej zmluvy, ktorou sa rozširujú povinnosti uložené spoločenskou zmluvou spoločníkom alebo zužujú, prípadne obmedzujú práva priznané spoločníkom spoločenskou zmluvou, sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ktorých sa táto zmena týka.
10. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
11. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa § 164 C. s. p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
13. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V danom spore nie je sporné, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/472/2015 z 09.06.2017 bola zrušená účasť žalobu v žalovanej. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.06.2017. Žaloba ale bola podaná ešte 20.03.2017 na Okresný súd Trnava, teda v čase, kedy žalobca spoločníkom žalovanej bol. Zrušenie účasti žalobcu v žalovanej, ale samo o sebe nespôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pretože Obchodný zákonník v § 131 ods. 1 (bod 8. tohto rozsudku) právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia priznáva aj bývalému spoločníkovi. Podmienkou je, aby sa ho uznesenie valného zhromaždenia týkalo. K splneniu tejto podmienky žalobca na pojednávaní uviedol, že sa ho dotýka zákaz konkurencie, zmluvná pokuta pre porušenie povinnosti, náhrada škody, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
14. Pred vyhodnotením splnenia podmienky, že sa žalobou napadnuté uznesenie valného zhromaždenia žalobcu týka treba uviesť, že v prípade prijatých uznesení valného zhromaždenia platí tzv. princíp relatívnej neplatnosti. To znamená, že až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia sa má za to, že rozhodnutie je platné. Súd preto pri porovnávaní zmien spoločenskej zmluvy vychádzal zo stavu k 24.09.2015, kedy bola urobená posledná zmena spoločenskej zmluvy a tento stav porovnával so stavom k 20.12.2016, kedy bolo schválené nahradenie dovtedajšej spoločenskej zmluvy novou spoločenskou zmluvou. Na Okresnom súde Dunajská Streda sa pod sp. zn. 11Cb/109/2016 síce rieši otázka neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia z 24.09.2015, ale tento spor nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie, pretože kým súd právoplatne nerozhodne považuje sa uznesenie valného zhromaždenia z 24.09.2015 za platné. Okrem toho uznesenie valného zhromaždenia z 24.09.2015 má relevanciu len pre porovnanie vykonaných zmien v spoločenskej zmluve. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/109/2016 zamietol.
15. V spoločenskej zmluve z 24.09.2015 je v Článku X. Vyrovnací podiel uvedené, že pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti. Právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky zaúčtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Naproti tomu spoločenská zmluva schválená na valnom zhromaždení žalovanej 20.12.2016 v Článku X Vyrovnací podiel zmenila splatnosť vyrovnacieho podielu podľa jeho výšky (do 300.000 eur ide o 2 splátky, 300.000 eur a viac ide o 3 splátky), pričom prvá splátka je splatná do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti s tým, že spoločnosť je oprávnená poskytnúť vyrovnací podiel aj pred lehotami splatnosti. Zároveň došlo aj k zmene charakteru vyrovnacieho podielu, kedy už namiesto peňazí je spoločnosť oprávnená poskytnúť v peniazoch len 12,50 % vyrovnacieho podielu, 12,50 % predstavuje prevod pohľadávok, 50 % nehnuteľnosti spoločnosti a 25 % hnuteľné veci spoločnosti. V prípade, že spoločnosť neposkytne spoločníkovi, ktorého účasť zanikla za trvania spoločnosti pohľadávky, nehnuteľnosti, hnuteľné veci doplatí rozdiel spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za trvania spoločnosti v peňažných prostriedkoch alebo mu poskytne iný majetok spoločnosti v hodnote tohto rozdielu. Voľba majetku je výlučným oprávnením konateľa spoločnosti. Zároveň spoločnosť získala oprávnenie jednostranne započítať akúkoľvek pohľadávku, či už splatnú, nesplatnú, premlčanú, nepremlčanú voči spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla za trvania spoločnosti s jeho vyrovnacím podielom.
16. Platenie vyrovnacieho podielu v splátkach, predĺžená lehota splatnosti vyrovnacieho podielu a rozčlenenie vyrovnacieho podielu tak, že žalobca môže namiesto peňazí dostať hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky sú jednoznačne okolnosťami, ktoré sa žalobcu ako bývalého spoločníka týkajú, pretože majú priamy vplyv na jeho vyrovnací podiel, na výplatu ktorého mu vznikol nárok po zrušení jeho účasti v žalovanej spoločnosti rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 36Cb/472/2015 z 09.06.2017.
17. Keďže napadnuté uznesenie č. 3 schválené valným zhromaždením konaným 20.12.2016 znie „Valné zhromaždenie schválilo nahradenie doterajšej spoločenskej zmluvy spoločnosti spoločenskou zmluvou vrátane jej príloh, predloženej prítomným spoločníkom na valnom zhromaždení“ nie je možné z tohto uznesenia vybrať len tie zmeny, ktoré sa žalobcu ako bývalého spoločníka týkajú, a preto postačuje, že sa ho týka čo i len jedna zmena spoločenskej zmluvy, ku ktorej došlo takto formulovaným uznesením valného zhromaždenia. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je preto daná.
18. Podľa Článku XII Valné zhromaždenie bod 9. spoločenskej zmluvy z 24.09.2015 je konateľ povinný informovať spoločníkov o termíne a programe valného zhromaždenia a v lehote najmenej 10 dní pred dňom jeho konania a písomnou formou pozvánkou. Súdu bola zo strany žalovanej predložená pozvánka z 02.12.2016 adresovaná žalobcovi, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 02.12.2016 a v zmysle výsledku reklamačného konania z 10.04.2017 prevzatá osobne žalobcom 06.12.2016, čo potvrdzuje aj internetový výpis zo sledovania zásielky podanej pod podacím číslom RF176015590SK, ktoré je uvedené aj na podacom lístku. Valné zhromaždenie sa konalo 20.12.2016, a teda bola zachovaná lehota v zmysle spoločenskej zmluvy a žalobcovi bola pozvánka riadne v dostatočnej lehote pred konaním valného zhromaždenia doručená. Námietky žalobcu v tomto smere sú preto nedôvodné. Valné zhromaždenie bolo riadne zvolané (z hľadiska doručovania pozvánky), a teda žalobca bol povinný žalobu podať do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (20.12.2016), t. j. do 20.03.2017, pričom žaloba bola podaná podľa podacej pečiatky 20.03.2017, čiže v lehote.
19. Súd sa osobitne venoval námietke žalovanej o nedostatku právomoci Okresného súdu Bratislava I s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v spoločenskej zmluve z 20.12.2016 (rozhodcovská doložka je obsiahnutá aj v spoločenskej zmluve z 24.09.2015 - poznámka súdu), t. j. všetky spory, ktoré vzniknú z tejto spoločenskej zmluvy alebo v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie ..., ako aj spory o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia budú riešené Stálym rozhodcovským súdom, IČO: 42 140 251. Súd nespochybňuje, že spory o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sú zásadne arbitrabilné, ale nemožno opomenúť, že žalobca nesúhlasil s rozhodcovskými doložkami obsiahnutými v spoločenskej zmluve z 24.09.2015 a ani z 20.12.2016. Došlo tak k situácii, že kvalifikovaná väčšina spoločníkov odsúhlasila rozhodcovskú doložku proti vôli minority - žalobcu. Nesúhlasiaci spoločník preto nemôže byť rozhodcovskou doložkou
viazaný. Takáto zmena spoločenskej zmluvy potom platí len inter partes medzi súhlasiacimi spoločníkmi a zaväzuje spoločnosť. Ak sa teda nesúhlasiaci spoločník obrátil na súd, je právomoc súdu daná.
20. Následne sa súd zaoberal tvrdenými formálnymi nedostatkami pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia, pričom dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v tomto smere, a teda už bolo nadbytočné sa osobitne zaoberať aj obsahovým rozporom uznesenia valného zhromaždenia so zákonom.
21. Ustanovenie § 131 je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (rozpor s právnymi predpismi nižšej právnej sily neumožňuje využitie tohto prostriedku právnej ochrany), so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ak na valné zhromaždenie neboli pozvaní všetci spoločníci alebo nebola dodržaná lehota určená zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia) a na druhej strane môže ísť aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami (napr. ak valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, hoci zákon alebo spoločenská zmluva vyžadovali dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov). Obchodný zákonník v týchto prípadoch umožňuje, aby sa oprávnená osoba obrátila na súd so žalobou o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
22. V danom spore žalobca odvodzoval neplatnosť uznesenia č. 3 valného zhromaždenia žalovanej konaného 20.12.2016 okrem iného z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti programu valného zhromaždenia, ako aj rozporom medzi programom valného zhromaždenia uvedeným v pozvánke a prijatým uznesením č. 3 valného zhromaždenia.
23. V pozvánke na valné zhromaždenie z 02.12.2016, ktoré sa malo konať 20.12.2016 bol uvedený program: 1. otvorenie, 2. voľba predsedu valného zhromaždenia, 3. schválenie zmien spoločenskej zmluvy spoločnosti PYRONOVA s. r. o., 4. záver. V zápisnici z valného zhromaždenia konaného 20.12.2016 je uvedené, že bolo prijaté uznesenie č. 3 v znení „Valné zhromaždenie schválilo nahradenie doterajšej spoločenskej zmluvy spoločnosti spoločenskou zmluvou vrátane jej príloh, predloženej prítomným spoločníkom na valnom zhromaždení“.
24. Pozvánka na valné zhromaždenie musí byť určitá a zrozumiteľná, a to aj napriek tomu, že prevláda právny názor, že pozvánka na valné zhromaždenie nie je právnym úkonom. Ide o analogické posudzovanie podľa pravidiel upravujúcich výklad právnych úkonov. Obchodný zákonník síce v § 129 ods. 1 ukladá, že pozvánka na valné zhromaždenie musí obsahovať program valného zhromaždenia, o miere podrobnosti tohto programu už nehovorí nič. Pri výklade toho, či je program valného zhromaždenia v pozvánke uvedený dostatočne určito a zrozumiteľne treba vychádzať z teleologického výkladu daného ustanovenia Obchodného zákonníka. Účelom posudzovaného ustanovenia Obchodného zákonníka je nepochybne umožniť spoločníkom, aby sa mohli včas a so znalosťou obsahu rokovania valného zhromaždenia rozhodnúť, či sa valného zhromaždenia zúčastnia, aby si mohli zabezpečiť podmienky pre túto účasť a pripraviť sa na rokovanie valného zhromaždenia. Formulácia jednotlivých bodov programu preto musí byť určitá do tej miery, aby dosiahnutie tohto cieľa umožňovala. Právna úprava totiž predpokladá, že väčšinu svojich práv (právo hlasovať na valnom zhromaždení, právo kontroly, právo na informácie) realizuje spoločník na valnom zhromaždení. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa spoločník o konaní valného zhromaždenia riadne a včas dozvedel a hlavne, aby sa dozvedel o programe, ktorý má byť predmetom rokovania valného zhromaždenia.
25. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovanej, že bod programu „schválenie zmien spoločenskej zmluvy spoločnosti PYRONOVA s. r. o.“ je jednoznačným, pretože na základe tohto bodu spoločník netuší, čo bude prerokovávané, nevie sa na valné zhromaždenie pripraviť a nevie ani len posúdiť potrebu účasti na tomto valnom zhromaždení s týmto programom. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obo/339/1998 uviedol, že podmienkou riadneho zvolania valného zhromaždenia je aj oznámenie programu valného zhromaždenia, ktorý by mal byť stanovený konkrétne, určite a zrozumiteľne.
26. Podľa súdu je preto program valného zhromaždenia neurčitý a v rozpore s účelom § 129 Obchodného zákonníka. Okrem toho predmetom rokovania valného zhromaždenia ani neboli jednotlivé zmeny spoločenskej zmluvy, ale rovno jej nahradenie novou spoločenskou zmluvou. V zápisnici je
k tomu uvedené, že predseda valného zhromaždenia predložil prítomným spoločníkom vyhotovenie spoločenskej zmluvy s už obsiahnutými zmenami, aby sa s ňou mohli spoločníci oboznámiť a navrhol, aby za účelom schválenia zmien bola doterajšia spoločenská zmluva nahradená novou. Spoločníci tak nemali možnosť sa dozvedieť, čo bude konkrétne predmetom rokovania valného zhromaždenia
- aké zmeny spoločenskej zmluvy budú preberané, tieto im osobitne ani neboli oznámené a bola im predložená už kompletná nová spoločenská zmluva so zakomponovanými zmenami. Podľa názoru súdu tu preto nejde o zmenu spoločenskej zmluvy - prijaté uznesenie nehovorí nič o tom, aká konkrétna zmena bola schválená, ale ide o úplne iný bod programu a to prijatie novej spoločenskej zmluvy, t. j. valné zhromaždenie nerokovalo o jednotlivých bodoch zmeny pôvodnej spoločenskej zmluvy, ale rovno pôvodnú spoločenskú zmluvu nahradilo novou. V takom prípade ale mal byť program valného zhromaždenia formulovaný ako prijatie novej spoločenskej zmluvy, ktorá mala byť spoločníkom zaslaná vopred spolu s pozvánkou alebo mali byť spoločníkom v pozvánke riadne odkomunikované navrhované zmeny spoločenskej zmluvy. Keďže k takému postup nedošlo a v písomnej pozvánke bod programu ako bol prijatý uvedený nebol a nebol ani dodatočne zaradený do programu so súhlasom všetkých spoločníkov, čo zakladá bez ďalšieho dôvod na určenie neplatnosti takéhoto rozhodnutia súdom. Ide o zásadné pochybenie pri zvolaní valného zhromaždenia, čo spôsobuje neplatnosť prijatého uznesenia č. 3 na tomto valnom zhromaždení konanom 20.12.2016.
27. V nadväznosti na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že uznesenie č. 3 prijaté na valnom zhromaždení spoločnosti PYRONOVA s. r. o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 422 802, ktoré sa konalo dňa 20.12.2016 od 10.00 hod do 12.00 hod , je neplatné. Ako už súd uviedol vyššie, formulácia uznesenia č. 3 znemožnila súdu vyhlásiť za neplatné len tie časti, ktoré sa žalobcu ako bývalého spoločníka týkajú, a preto bolo nutné vyhlásiť uznesenie č. 3 za neplatné ako celok.
28. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia stranám sporu uviedol, že neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia je daná aj tým, že nie je zrejmé, či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie. S týmto názorom žalovaná zásadne nesúhlasila. Súd vychádzal z odbornej literatúry G., M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. Vydanie. Praha. C. H. Beck 2013 str. 540, v ktorej je daný názor prezentovaný - ... rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia (napr. ... ak z označenia v pozvánke nevyplýva či ide o riadne alebo mimoriadne valné zhromaždenie), pričom tento názor plne prevzal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 30. januára 2018 sp. zn. 5Obdo/2/2017 (bod 33. rozhodnutia). Súd si je vedomý, že ide o odlišnú skutkovú vec, avšak najvyššia súdna autorita do rozhodnutia tento názor právnej teórie zakomponovala ako dôvod určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka. Keďže ale súd vyvodil neplatnosť uznesenia č. 3 valného zhromaždenia žalovanej konaného 20.12.2016 z vyššie uvedených dôvodov bolo nadbytočné sa osobitne zaoberať aj týmto dôvodom neplatnosti tvrdeným žalobcom.
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v celom rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.).