Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-12-2022.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Subarea
13Co/12/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu R.. I. Q., T.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX V., proti žalovanému K., L. so sídlom W., XXX XX F., K.: XX XXX XXX, o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k. 5C/46/2021-27 zo dňa21. januára 2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v znení:
Žalovaný je povinný umožniť vstup žalobcovi do nebytového priestoru za účelom kontroly stavu nehnuteľnosti, ktorý pozostáva z dvoch miestností s jedným WC so sprchou a chodbou o celkovej výmere XX mX a letnej terasy o celkovej výmere XX mX na prízemí polyfunkčného domu so súpisným č. XXXX postaveného na pozemku - parcele reg. C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaný na LV č. XXXXX, katastrálne územie F., obec F., okres F., na adrese ulica Na hradbách č. X v F., a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 5C/46/2021.
II. V prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
III. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej vedenej na Okresnom súdu Bardejov pod sp.zn. 5C/46/2021.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 132 ods. 1, 2, 3, § 325, § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca spolu so žalobou podanou dňa 22.12.2021, ktorou žiadal uložiť žalovanému vypratať nebytový priestor špecifikovaný v žalobe z titulu dlžného nájomného, podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť umožniť vstup žalobcovi do nebytového priestoru špecifikovaného v návrhu za účelom kontroly nehnuteľnosti a tiež, aby mu uložil povinnosť zdržať sa užívania tohto nebytového priestoru, najmä povinnosť zdržať sa vstupu do špecifikovaného polyfunkčného domu a vymedzeného nebytového priestoru. Návrh odôvodnil tým, že ako vlastník nemôže nebytový priestor užívať a nevie odstaviť poskytovanie služieb súvisiacich s nájmom, pričom mu vznikajú v tejto súvislosti nemalé náklady. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že žalovaný ani raz za celú dobu nájmu nesprístupnil predmet nájmu na ohliadku a kontrolu, hoci bol vopred vyzvaný, pričom túto povinnosť vyžadoval najmä v období od septembra - októbra 2020 až doteraz,
nakoľko sa správanie žalovaného výrazne zmenilo. Uviedol, že správanie žalovaného je nevyspytateľné, agresívne a nezrozumiteľné, svojím konaním už poškodil fasádu polyfunkčného domu, zasahuje do vykurovacej sústavy domu a zasahoval priamo aj do plynového kotla a svojim neobvyklým agresívnym správaním bráni jeho právu vstúpiť do prenajatého priestoru, pričom takéto správanie nie je dôvodné ani štandardné, pričom takéto správanie je charakteristické pre toho, čo niečo ukrýva. Z uvedených dôvodov má obavu o bezpečnosť polyfunkčného domu a z poškodzovania predmetu nájmu, pričom zároveň má obavu aj z ohrozenia života a zdravia ľudí - ďalších nájomcov, ktorí sa v polyfunkčnom dome zdržiavajú. Mal za to, že je potrebná dočasná úprava pomerov, pretože protiprávny stav bude aj naďalej trvať (v súčasnosti trvá minimálne od uplynutia výpovednej lehoty, t.j. od 01.12.2021), pričom nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného, pretože nemá žiadne právo užívať predmet nájmu a poštovú schránku na doručovanie písomností má sprístupnenú na fasáde polyfunkčného domu.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listín mal za osvedčené, že žalobca je od roku 2006 výlučným vlastníkom v návrhu špecifikovaného polyfunkčného domu. Rovnako mal za osvedčené, že so žalovaným dňa 04.08.2010 uzatvoril Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú dňa XX.XX.XXXX vypovedal. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca dostatočne osvedčil potrebu okamžitej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pokiaľ ide o uloženie povinnosti žalovanému umožniť vstup žalobcovi do nebytových priestorov za účelom kontroly stavu nehnuteľnosti. Uviedol, že žalobca v návrhu osvedčil, že žalovaný ako nájomca mu ako prenajímateľovi dlhodobo neumožnil vstup do prenajatých priestorov za účelom ich ohliadky a kontroly, a to napriek tomu, že mal byť vždy vopred vyzvaný na splnenie uvedenej povinnosti. Zároveň osvedčil z mailovej komunikácie, že vyzýval žalovaného o sprístupnenie priestorov za účelom opravy dlažby na terase, nakoľko má zamákať suterén v dôsledku klesnutej-narušenej zámkovej dlažby. Skutkovými tvrdeniami v návrhu ďalej osvedčil, že žalovaný zasiahol do vykurovacej sústavy domu s tým, že zasiahol do radiátora a taktiež zasiahol do plynového kotla v polyfunkčnom dome. Uvedené konanie žalovaného vyvoláva odôvodnenú obavu z poškodzovania predmetu nájmu, ako aj celého polyfunkčného domu, pričom žalovaný neumožnil, napriek výzvam, kontrolu predmetu nájmu za účelom zistenia jeho stavu. Z uvedených dôvodov nariadil neodkladné opatrenie podľa a jeho trvanie obmedzil do skončenia konania vo veci samej. Pokiaľ ide o návrh vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa užívania prenajatého nebytového priestoru, tak mal za to, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov v tomto smere. Samotná skutočnosť, že žalovaný má mať nedoplatky na nájomnom a žalobca mu mal dať výpoveď z nájmu prenajatých nebytových priestorov neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy. Žalobca má právo domáhať sa súdnou cestou zaplatenia dlžného nájomného za užívanie prenajatých nebytových priestorov, resp. vydania bezdôvodného obohatenia po skončení nájomného vzťahu. Zároveň má žalobca právo domáhať sa voči žalovanému vypratania nebytových priestorov, ak došlo k platnému ukončeniu nájomného vzťahu, čo aj žalobca podanou žalobou vo veci samej učinil. Pri rozhodovaní o podanej žalobe žalobcu bude zohľadnená aj prípadná procesná obrana žalovaného a po vykonanom dokazovaní bude vyhodnotené, či došlo k platnému skončeniu nájomného vzťahu a teda, či žaloba žalobcu je dôvodná. Poznamenal, že v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov bol žalovaný ako nájomca oprávnený ďalej prenajímať uvedené priestory spoločnosti O. U., L.. a spoločnosti O. Y., L., pričom z dôkazu pripojeného k návrhu, a to listina odfotená z dverí sídla žalovaného vyplýva, že uvedené nebytové priestory užívajú okrem žalovaného aj uvedené dve obchodné spoločnosti, ktoré sú majetkovo a personálne prepojené so žalovaným. Vzhľadom k vyššie uvedenému II. výrokom návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola uložená žalovanému povinnosť zdržať sa užívania nebytových priestorov zamietol, keďže žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
5. Vo vzťahu k trovám konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že o týchto bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti II. výroku. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). K argumentácii súdu uviedol, že v tomto konaní nie je sporné, či nájomná bola ukončená, pretože nájomný vzťah bol ukončený riadne a na základe zákonného dôvodu. V tejto súvislosti dal do pozornosti návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému ohľadom dlžnej čiastky na nájomnom, teda z jeho strany nejde o špekulatívne ukončenie nájomnej zmluvy, ale ide o zrejmý výpovedný dôvod, ktorý je preukázaný aj podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu. Uviedol, že žalovaný nemá
k predmetu nájmu žiadne právo, no napriek tomu jeho jediný konateľ a spoločník v predmete nájmu v rozpore so zmluvou býva, neplatí takmer rok žiadny nájom a poškodzuje predmet nájmu, pričom arogantným spôsobom deklaruje, že žiadne nájomné už ani platiť nebude. K argumentácii ohľadom oprávnenosti žalovaného predmet nájmu ďalej prenajímať uviedol, že toto tvrdenie je v rozpore so zmluvou o nájme v zmysle jej dodatku, kde v čl. II. sa výslovne uvádza, že nájomca nie je oprávnený ďalej prenajímať uvedené priestory. To, že žalovaný arogantne koná v rozpore so zmluvou len potvrdzuje jeho nekalé a podvodné konanie a neúctu k právu a zmluvnému partnerovi aj tým, že odmieta komunikáciu a kontakt. K majetkovému prepojeniu uviedol, že šetrením z obchodného registra zistil, že spoločnosť windpark mihaľov, s.r.o. je premenovaná na R. ´W. I. L.., a preto je oznam na dverách neaktuálny a zrejme bez právneho významu a obidve spoločnosti majú jediného spoločníka, ktorým je žalovaný, teda argumentácia súdu je nesprávna a nelogická. Keďže sa jedná o „jedno-osobové sročky“, ktoré ovláda jediná osoba - konateľ žalovaného, ktoré nemajú ani jediného zamestnanca, nemôže dôjsť k žiadnym ďalším ujmám na právach nezákonných nájomcov, tak ako tvrdil súd. Podľa jeho zistenia, všetky tri obchodné spoločnosti majú veľké dlhy voči štátu a ďalším obchodným partnerom, teda je veľmi nepravdepodobné, aby sa vydaním platobného rozkazu reálne domohol vymoženia dlžnej sumy na nájomnom. V tejto súvislosti ponúkol súdu úvahu o proporcionalite dotknutých jeho práv a práv žalovaného. Taktiež podľa jeho názoru mal súd zobrať na zreteľ aj ten fakt, že neuvoľnením predmetu nájmu mu spôsobuje žalovaný ďalšiu škodu tým, že nemôže priestor ďalej riadne prenajať platiacemu záujemcovi. Podľa jeho názoru by mal súd vziať do úvahy aj tieto okolnosti, teda správanie žalovaného, jeho platobnú disciplínu a výšku nedoplatku a reálnosť dôvodu skončenia nájomného vzťahu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pod bodom II. vyhovie. Zároveň si žiadal priznať aj trovy súdneho konania v odvolacom konaní.
7. Ďalšími podaniami sa vyjadril k odvolaniu a predložil listiny významné pre konanie a oznámil isté skutočnosti. Uviedol, že výpoveď doručoval konateľovi osobne za účasti svedka, preto v tejto súvislosti predložil čestné vyhlásenie svedka o tejto právnej skutočnosti. Ďalej objasnil skutočnosť, že v odvolaní uviedol, že nájomca nemal na základe uzatvorenej zmluvy právo prenajímať uvedené priestory, avšak v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je v článku II. uvedené, že nájomca je oprávnený uvedené priestory ďalej prenajímať. V tejto súvislosti oznamuje, že táto zmluva ako ju poslal nebola ním podpísaná, išlo o prvotný návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy. Po rokovaní s nájomcom podpísal druhý návrh zmluvy, a teda uzatvoril druhú zmluvu, ktorú posiela ako overenú kópiu. Napriek uvedenému má za to, že táto skutočnosť nemá dosah na právne posúdenie súdu o merite veci. Zároveň oznámil, že Okresným súdom Bardejov bol vydaný platobný rozkaz pod č.k. XC/X/XXXX dňa XX.XX.XXXX. Taktiež oznámil, že nájomca užíva prenajatý priestor tak, že v ňom jeho konateľ býva, zrejme už viac ako pol roka. Takéto užívanie považuje za hrubo porušujúce zmluvné dojednanie a zásah do jeho vlastníckeho práva, preto prosil o urýchlené rozhodnutie vo veci samej, nakoľko je neúnosné, aby žalovaný býval v jeho dome bez právneho titulu a bez akýchkoľvek platieb už vyše roka. Súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v jeho neprítomnosti.
8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu a ani k ďalším vyjadreniam žalobcu nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd nezistil naplnenie tejto odvolacej námietky.
13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.
14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
22. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného domáhal aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania špecifikovaných nebytových (kancelárskych) priestorov v polyfunkčnom dome, najmä zdržať sa vstupu do polyfunkčného domu, v ktorom sa špecifikované nebytové (kancelárske) priestory nachádzajú dôvodiac tým, že žalovaný má nedoplatky na nájme a svojim správaním vzbudzuje dôvodnú obavu z ohrozenia zdravia a života ľudí - ďalších nájomcov. Súd prvej inštancie zamietol návrh v tejto časti poukazujúc na to, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery, s čím však nesúhlasil žalobca. Odvolací súd v tomto smere preto preskúmal obsah napadnutého uznesenia a s ohľadom na žalobcom predložené listiny v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj pred odvolacím súdom a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že žalobca v tomto smere neosvedčil nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje na to, že len samotné žalobcom uvádzané skutočnosti o poškodzovaní majetku, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve ešte nespĺňajú predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca v priebehu konania o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali ohrozenie života a zdravia ostatných nájomcov polyfunkčného domu alebo by vzbudzovali dôvodnú obavu ich o zdravie a život tak, aby bolo potrebné žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa užívania nebytových (kancelárskych) priestorov nachádzajúcich sa v polyfunkčnom dome, či celkový zákaz vstupu do polyfunkčného domu. Vo vzťahu k ďalším žalobcom predloženým dôkazom a oznámeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že ani tieto neboli spôsobilé zmeniť už prijatý záver súdu prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné.
23. Na základe vyššie uvedeného mal odvolací súd za dostatočne osvedčené, že v predmetnom prípade neexistuje dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti, teda v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa užívania špecifikovaných nebytových (kancelárskych) priestorov v polyfunkčnom dome, najmä zdržať sa vstupu do polyfunkčného domu, v ktorom sa špecifikované nebytové (kancelárske) priestory nachádzajú, preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.
24. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie v takýchto prípadoch zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán sporu.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).