Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7C-17-2018.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Subarea
7C/17/2018
Uznesenie
Okresný súd v Námestove v právnej veci žalobcov: 1/ X. P., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. a 2/ N. P. nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava, IČO: 00 151 653 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I/ Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností
- stavby rodinného domu súpisné číslo XXX na pozemku parcela č. XXXX/XXX a pozemkov, ktoré sú evidované ako C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 595 m2 a C KN parcela č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 99 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. L., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
II/ Žalobcom 1/ a 2/ súd u k l a d á , aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali voči žalovanému žalobu vo veci samej - o určenie, že žalovaný nemá právo realizovať záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11. 1. 2007, uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako záložcami, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/.
III/ Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
IV/ Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručenou súdu žalobcovia 1/ a 2/ žiadali, aby súd žalovanému uložil zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosť LV XXXX, k.ú. L., katastrálny úrad L., č. pozemok parcely XXXX/XXX výmera 595 m2, XXXX/XXX výmera 99 m2, stavby súpisné číslo XXX na parcele č. XXXX/XXX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov a tiež navrhli, aby súd žalobcov zaviazal, aby do 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podali na príslušný súd prvého stupňa žalobu ohľadom určenia, že úverová zmluva je neplatná, bezúročná, bez poplatkov.
Návrh odôvodnili tým, že sú vlastníkmi rodinného domu súp. číslo XXX v L., kde majú trvalé bydlisko a ktorý riadne a trvalo užívajú. Dňa 10. 1. 2007 uzatvorili žalobcovia so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere na sumu 2 300 000,- Sk ( v prepočte 75 246,01 Eur). Súčasťou zmluvy bol aj návrh na vklad záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L.. Dňa 29. 12. 2011 bola úverová zmluva dodatkom zmenená. V roku 2017 požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR, komisiu posudzovania spotrebiteľských zmlúv o posúdenie uvedenej zmluvy o úvere, kde boli informovaní o neprijateľných zmluvných podmienkach a že majú žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože podľa úverovej zmluvy im bolo poskytnuté 76 346,01 EUR a počas splácania úveru banke splatili celkovo 83 851,27 EUR, t.j. došlo k bezdôvodnému obohateniu za strane banky vo výške 7 505,26
EUR. Dňa 22. 1. 2018 im žalovaný oznámil mimoriadne zosplatnenie úveru a žiada ich, aby ešte zaplatili 65 075,23 EUR. Žalovanému oznámili svoj nesúhlas s mimoriadnym zosplatnením úveru. Následne žalovaný im listom zo dňa 7. 2. 2018 oznámil, že zveril pohľadávku do mandátnej správy spoločnosti CEE COLLECT Slovakia s.r.o. a zároveň ich banka upozornila, že pohľadávka je ďalej úročená, čo je v rozpore so zákonom, pretože po mimoriadnom zosplatnení úveru nie je možné úver ďalej úročiť. Žalovaného vyzvali, aby im vydal bezdôvodné obohatenie, ten však túto výzvu neakceptoval a tvrdil, že je všetko v poriadku. Dňa 19. 4. 2018 žalovaný doručil žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Od svojej rodiny, blízkych a priateľov sa dozvedeli, že na rôznych webových stránkach sa ich rodinný dom objavil s ponukou na predaj. Majú dôvodnú obavu, že túto nehnuteľnosť žalovaný predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti záložnej zmluvy a bude sa snažiť žalobcov a ich rodinných príslušníkov násilne dostať z nehnuteľnosti. Banka namiesto ústretovosti a snahy preklenúť náročnú situáciu žalobcov, kedy žalobcovia neboli schopní zaplatiť splátku, im doručila akurát oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Za každú cenu chce vykonať záložné právo. Žalobcovia sú vystresovaní, reálna hrozba dražby zle vplýva na ich už aj tak dosť podlomené zdravie. Poukazujú na to, že v zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 531,07 EUR, pričom nebola rozdelená na istinu a úrok a tak ide o úver bez úrokov a bez poplatkov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považujú za neplatné, s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Sú názoru, že kvôli množstvu neprijateľných podmienok je úverová zmluva neplatná. Poukázali tiež na nález Ústavného súdu Českej republiky z 8. marca 2005 sp.zn. PI. ÚS 47/04, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom, poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Ústavný súd skonštatoval, že otázky, ktoré v právnom štáte musí zodpovedať súd, zákon zveril do " rozhodovania " živnostníka - dražobníka, pričom z tohto dôvodu je predmetná právna úprava nezlučiteľná s princípmi právneho štátu.
2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Súd, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že je čiastočne dôvodný. Žalobcovia osvedčili existenciu úverovej zmluvy, uzatvorenej dňa 11. 7. 2007, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcom splátkový úver - ÚverPLUS na bývanie vo výške 2 300 000,- Sk s tým, že žalobcovia budú úver splácať 287 mesačných splátkach po 16 412,- Sk mesačne, k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. V tejto úverovej zmluve si zmluvné strany dohodli výšku úrokovej sadzby - fixná na 5 rokov, 6,79% ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalobcovia v prílohe návrhu doručili návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ uznesenia, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a inzerciu, zverejnenú na internete. Z týchto listinných dôkazov má súd osvedčenú skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným uzatvorili dňa 11. 1. 2007 úverovú zmluvu, pričom na zabezpečenie záväzkov k nej zriadili v prospech žalovaného záložné právo k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ , ktoré sú v ich vlastníctve. Tiež osvedčili svoje tvrdenie, že žalovaný v dôsledku nesplatenia dohodnutých splátok úveru pristúpil k zosplatneniu úveru a následne im oznámil začatie výkonu záložného práva. Z inzercie, ktorá bola zverejnená na internete, súd zistil, že rodinný dom žalobcov je na internete zverejnený ako ponuka na predaj. Zo skutočností, ktoré žalobcovia osvedčili, súd považuje za potrebné nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu, uvedenom vo výrokovej časti I/, pretože existuje hroziaca ujma, spočívajúca v zásahu do vlastníckeho práva žalobcov k rodinnému domu, kde majú svoje bydlisko. Je zrejmé, že účelom návrhu žalobcov je zachovanie faktického právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, špecifikovaným vo výroku I/ a má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej nebol zo strany žalovaného realizovaný výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Tento účel súd považuje za legitímny, sledujúci pokojné rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ktorej podanie súd zároveň uložil žalobcom, a to v nadväznosti na ich tvrdenia o neplatnosti úverovej ( poťažne aj záložnej ) zmluvy, vzhľadom na existenciu viacerých neprijateľných podmienok, obsiahnutých v úverovej zmluve a na neplatnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, čo podľa žalobcov má za následok, že žalovaný nie je oprávnený realizovať výkon záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve formou dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobcovia navrhovali, aby im súd uložil, aby podali žalobu o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o určenie, že je bezúročná a bez poplatkov, tak súd nepovažuje podanie takejto žaloby za vhodný procesný prostriedok na bránenie práva žalobcov a preto ich zaviazal na podanie žaloby tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti II/ uznesenia. Žaloba o určenie neplatnosti úverovej zmluvy je totiž žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku a tá je procesne prípustná len vtedy, ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade takáto možnosť nie je. Čo sa týka určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, ako už boli žalobcovia upozornení listom Ministerstva spravodlivosti SR, úver, založený úverovou zmluvou zo dňa 11. 1. 2007, nie je spotrebiteľským úverom a teda sa naň ani nevzťahuje možnosť podania žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Súd je názoru, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože aktuálny právny vzťah k nehnuteľnostiam sa nemení - žalovaný je ďalej evidovaný ako záložný veriteľ a dočasne je pozastavený len výkon jeho záložného práva. Súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne zamietol, pretože žalobcovia podľa názoru súdu nadbytočne žiadali, aby súd žalovanému uložil zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľností, vypratania nehnuteľností a zasahovania do užívacích práv žalobcov. Prevodom nehnuteľnosti zrejme žalobcovia mysleli samotnú dobrovoľnú dražbu, v prípade úspešnosti ktorej by stratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a vypratanie nehnuteľnosti, ktoré by zrejme nasledovalo v prípade realizácie úspešnej dražby. Nešpecifikovali, čo mali na mysli pod zasahovaním do užívacích práv. Je zrejmé, že v prípade, že by nehnuteľnosti určitý záujemca vydražil a stal by sa teda ich vlastníkom, tak by v rámci vlastníckeho práva mal aj užívacie právo k nim, a žalobcovia by toto užívacie právo stratili.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania, keďže žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech. Súd podotýka, že žalobcom v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP )
Podľa § 365 CSP:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP :
Novoty v odvolacom konaní
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).