Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4CoR-8-2021.pdf
PDF · 122.1 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoR/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: 1/ STAV-TECH MONT, s r.o., Cabajská 10, 949 01 Nitra, IČO: 47 517 476, 2/ P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. XXXX/XX, XXX XX F., obaja zastúpení: Mgr. Róbert Schronk, advokát, Štúrova 1417/37, 949 01 Nitra, proti žalovanému: USS SK s.r.o., Kunov 232, 905 01 Senica, IČO: 47 355 255, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 52 262 821, o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021 p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ nemajú proti žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol, že rozhodca Ing. Miloš Valach so sídlom Suľany č. 243, Hruboňovo nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným o zaplatenie 4.844,01 eur vedený rozhodcom pod sp. zn. RD/100/2017. Žalobcom 1/ a 2/ rade priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %. Rozhodol tak s poukazom na § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 6, § 21 ods. 1, 2, 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 11.08.2017 sa žalobcovia domáhali, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcu Ing. Miloša Valacha konať a rozhodnúť o žalobe žalovaného proti žalobcom v rozhodcovskom konaní. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 21.06.2017 bola žalobcovi 2/ doručená rozhodcovská žaloba, ktorou sa žalovaný domáhal voči žalobcom zaplatenia 4.844,01 eur s príslušenstvom. Dňa 03.07.2017 odoslali obaja žalobcovia písomnú žalobnú odpoveď, v ktorej o.i. vzniesli námietku nedostatku právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Táto bola rozhodcovi doručená dňa 04.07.2017. Dňa 29.07.2017 bolo advokátovi oboch žalobcov doručené rozhodcovské uznesenie zo dňa 10.07.2017, ktorým ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach rozhodol tak, že námietku nedostatku právomoci vyhodnotil ako bezdôvodnú a rozhodol, že existuje platne uzavretá rozhodcovská zmluva v rozsahu podanej žaloby a že má právomoc rozhodnúť spor účastníkov. K rozhodcovskej žalobe bol priložený dokument označený ako „Rámcová kúpna zmluva č. 46/2014“ (ďalej aj „Zmluva“), ktorá podľa údajov v nej obsiahnutých mala byť podpísaná dňa 28.03.2014 v Častkovciach. Tento dokument neobsahuje žiadnu rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha alebo vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT - RSDR, zzpo.
K žalobe bola tiež pripojená nikým nepodpísaná kópia listiny označenej ako „Všeobecné obchodné podmienky“ (ďalej aj „VOP“). Žalobcovia v žalobnej odpovedi včas a riadne popreli pravosť a pravdivosť listín, ktorými žalovaný preukazuje existenciu rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ by aj tieto listiny boli pravé a pravdivé, z ich obsahu by v takom prípade jednoznačne vyplývalo, že platná rozhodcovská zmluva medzi stranami nikdy uzavretá nebola, a to z dôvodu, že ani jeden zo žalobcov nikdy neprejavil vôľu zákonom predpísaným spôsobom byť viazaný rozhodcovskou zmluvou. Podľa obsahu listín predložených žalovaným by právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha mala byť založená ustanovením VOP, ktoré žalovaný pripojil k rozhodcovskej žalobe. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že Zmluva predložená v rozhodcovskom konaní neobsahuje žiaden odkaz na takéto VOP, údajne vyhotovené spoločnosťou ROYALDOM, s.r.o., ktorá je údajným právnym predchodcom žalovaného. Žalobcovia pred začatím rozhodcovského konania nikdy takéto VOP nevideli, nečítali a nevedeli o ich existencii. Kópia Zmluvy predložená v rozhodcovskom konaní obsahuje navyše úplne inú rozhodcovskú doložku, vzťahujúcu sa na úplne iný rozhodcovský súd. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že rozhodca v rozhodcovskom uznesení rozhodol len o námietke nedostatku právomoci žalobcu 2/, k námietke žalobcu 1/ neprihliadol z dôvodu, že si neprevzal žalobu v odbernej lehote, a preto nebude k jeho žalobnej odpovedi vôbec prihliadať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vznáša hmotnoprávnu námietku zmeškania podania návrhu žalobcu 1/ na Okresný súd Bratislava V. Žalobca 1/ neprevzal oznámenie o začatí rozhodcovského konania ani rozhodcovské uznesenie o právomoci. Podľa žalovaného žalobca 1/ nemal právo podávať námietku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko neprevzatím o začatí rozhodcovského konania nemohol podať právne akceptovateľnú žalobnú odpoveď, a preto nemohol ani pri prvom úkone vzniesť námietku nedostatku právomoci. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem Zmluvy žalobca 1/ pristúpil k zneniu VOP Royaldom s.r.o., čo je preukázané textom na faktúrach, ktorých zaplatenie bolo predmetom rozhodcovského konania, a na ktorých bol uvedený text „Faktúra slúži zároveň ako dodací list. Obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk.“ Prevzatím tovaru kupujúci potvrdzuje, že pristupuje k obsahu VOP. Žalobca 1/ čiastočne uhradil svoju pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalovaného Royaldom s.r.o., čím uznal svoj záväzok a pristúpil k rozhodcovskej doložke. K uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzí žalobcom 1/ a Royaldom s.r.o. došlo tacitným spôsobom, a táto zmluva sa vzťahuje aj na žalobcu 2/ ako ručiteľa. Z Rámcovej kúpnej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014 uzavretej medzi žalobcami a Royaldom, s.r.o. súd zistil, že v čl. XI. Bod 1 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v tomto znení: „Vo všetkých sporoch vzniknutých z právnych vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy alebo súvisiacich so Zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik Zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky je príslušným na rozhodovanie Národný rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Capitol Triad s.r.o., IČO: 46 857 966 so sídlom Kollárova 21, 974 01 Banská Bystrica....“. Z VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o., ktoré boli doložené k žalobe žalobcom, ako aj z VOP založených v rozhodcovskom spise súd zistil, že tieto nie sú nikým podpísané. Z rozhodcovského spisu sp. zn. RD/100/2017 súd zistil, že rozhodcovské uznesenie
- oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzva, bolo žalobcovi v 2. rade doručené 21.06.2017, žalovaný v 1. rade písomnosť neprevzal a úložná doba uplynula dňa 27.06.2017. Kedy sa zásielka vrátila odosielateľovi, zistiť nie je možné. V zmysle tohto uznesenia sa žalovaný mohol vyjadriť k žalobe do 15 dní od prevzatia tohto rozhodcovského uznesenia. Z rozhodcovského spisu sp. zn. RD/100/2017 súd ďalej zistil, že na strane 43 sa nachádza námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu oboch žalobcov zo dňa 03.07.2017. Dátum doručenia tejto písomnosti rozhodcovskému súdu zistiť možné nie je, nakoľko chýba prijímacia pečiatka ako aj obálka. Z rozhodcovského spisu sp. zn. RD/100/2017 súd zistil, že rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodca rozhodol o námietke nedostatku právomoci bolo žalobcovi 1/ a 2/, obaja zastúpení spoločným advokátom, doručené 29.07.2017. Z faktúr spoločnosti Royaldom, s.r.o., založených v rozhodcovskom spise súd zistil, že v ich závere je veta „Obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk“. Žaloba bola na súd podaná dňa 11.08.2017. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že rozhodcovské uznesenie, ktorým ad hoc rozhodca rozhodol, že existuje platná rozhodcovská zmluva bolo žalobcom (advokátovi oboch žalobcov) doručené dňa 29.07.2017, žaloba bola podaná dňa 11.08.2017, teda v zákonnej lehote. Žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje na rozhodcovskom súde nárok titulom rámcovej kúpnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcom 1/ ako kupujúcim, žalobcom 2/ ako ručiteľom a právnym predchodcom žalovaného. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z obsahu Rámcovej kúpnej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014 a VOP obchodnej spoločnosti Royaldom, s.r.o. a existencia rozhodcovskej zmluvy je uvedená na oboch žalovaných faktúrach. Súd dospel k záveru, že medzi sporovými stranami k rozhodcovskej zmluve
nedošlo. V predmetnej zmluve je síce obsiahnutá rozhodcovská doložka, avšak medzi stranami bol dohodnutý Národný rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Capitol Triad s.r.o., IČO: 46 857 966 so sídlom Kollárova 21, 974 01 Banská Bystrica a nie ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach. Zmluva neobsahuje žiaden odkaz na VOP obchodnej spoločnosti Royaldom, s.r.o.. Žalovaný poukázal na § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorej je písomná forma rozhodcovskej zmluvy zachovaná, ak je obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán. Súd uviedol, že k uzavretiu rozhodcovskej dohody pri vzájomnej písomnej komunikácii by došlo, ak by žalovaný ako jedna zmluvná strana dostatočne určito písomne navrhol žalobcom ako druhej zmluvnej strane, že ich spor, prípadne všetky spory vzniknuté zo Zmluvy budú riešené pred tým konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa obaja podrobia jeho rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bude pre nich záväzné, pričom žalobca by tento konkrétny návrh výslovne písomne akceptoval a táto akceptácia by došla žalovanému. K tomuto však nedošlo. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. nie je zachovaná. To, že faktúry, ktorých úhrada bola predmetom rozhodcovského konania obsahovali vetu „Obchod sa riadi VOP na www. royaldom.sk“ podľa názoru súdu nespĺňa zákonné podmienky uzavretia platnej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na to, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca 1/ nemal právo podať žalobnú odpoveď ani žalobu na súd, nakoľko neprebral výzvu na podanie žalobnej odpovede, ani rozhodcovské uznesenie, súd poukázal na ustanovenie § 25 zákona č. 244/2002 Z. z. a § 106 a nasl. CSP, týkajúce sa právnej fikcie doručenia zásielky a zároveň uviedol, že nie je rozhodujúce, či si žalovaný 1/ zásielku reálne prevzal. Ak i zásielku neprevzal a pri doručovaní sa použije fikcia doručenia, nezaniká mu právo podať žalobnú odpoveď, resp. žalobu na súd za predpokladu dodržania príslušných lehôt, čo v tomto prípade splnené bolo. Žalobcovia mali proti žalovanému plný úspech, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Opravným uznesením č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021 súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v časti označenia právneho zástupcu žalovaného opravil tak, že správne znie: „Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821“.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok je nesprávny nielen vecne, ale aj z hľadiska formy, pretože v konaní o námietke právomoci rozhodcovského súdu a existencii rozhodcovskej zmluvy vedenej podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. súd nerozhoduje rozsudkom, ale vždy uznesením. Práve táto skutočnosť podporuje aj žalobnú obranu žalovaného v jeho tvrdeniach, že súd nesprávne posudzoval celý spor aj z pohľadu iných ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.03.2019. Ďalej namietal, že dôvody, ktoré uvádza súd v napadnutom rozsudku, neboli uvedené v obsahu námietky právomoci rozhodcovského súdu (žalobnej odpovede) zo dňa 03.07.2017, ktorú podali žalobcovia (žalovaní v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/100/2017) pri prvom úkone vo veci samej, preto ani súd v konaní o námietke podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. nemohol rozšíriť námietku žalovaných o skutočnosti, ktoré títo nevzniesli v základnom rozhodcovskom konaní. Súd rozhodol o tom, že vyhovuje námietke žalobcov z dôvodov, ktoré títo v základnom rozhodcovskom konaní nevzniesli (rozpor s § 17a zákona č. 244/2002 Z. z.). Následne potom súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku kvôli takémuto rozhodnutiu súdu zrejme zruší rozhodcovský rozsudok pri akceptovaní námietok, ktoré neboli v rozhodcovskom konaní vznesené (rozpor s § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.). Žalovaný ďalej uviedol, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania sp. zn. RD/100/2017 boli uzavreté dokonca až dve rozhodcovské zmluvy. To, že si žalobcovia želali prípadné svoje spory riešiť na rozhodcovskom súde, je nesporné. Opačné tvrdenie súdu v napadnutom rozsudku preto považoval za nepravdivé. Jednu rozhodcovskú zmluvu žalobcovia uzavreli v obsahu čl. XI. Rámcovej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2017 podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a druhú rozhodcovskú zmluvu uzavrel žalobca 1/ v obsahu faktúry - dodacieho listu č. 14VF1176 a 14VF1177 podľa § 4 ods. 4 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý k plneniu zaväzoval aj žalobcu 2/ v rámci inej zmeny v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva. Namietal, že súd
nesprávne interpretuje výklad odôvodnenia rozhodcovského uznesenia o právomoci a odôvodnenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/100/2017. Zdôraznil, že spor medzi žalobcami a žalovaným v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/100/2017 nebol o obsah ani o výklad Rámcovej kúpnej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014. Obsah tejto zmluvy rozhodcovský súd použil iba ako doplňujúci dôkaz
- výklad vôle žalobcov k obsahu samotného obchodu a tiež ako prejav vôle žalobcov riešiť svoje budúce spory prostredníctvom rozhodcovského súdu. Pre konanie na súde je z tohto podstatné to, že prejav vôle žalobcov bol od začiatku ich spolupráce so spoločnosťou Royaldom, s.r.o. riešiť vzájomné spory na rozhodcovskom súde. V tejto fáze nie je podľa názoru žalovaného podstatné ani dôležité, na akom konkrétnom rozhodcovskom súde, ale podstatný je fakt, že takáto dohoda nesporne existovala. Podstatné pre rozhodcovský súd na to, že vydal pozitívne rozhodcovské uznesenie o svojej právomoci, bolo to, že sa pri svojom rozhodovaní zameral hlavne na kúpnu zmluvu, ktorú uzavreli žalobcovia so spoločnosťou Royaldom, s.r.o. v obsahu faktúr č. 14VF1177 a č. 14VF1176. Žalobca 1/ si na základe objednávky kúpil od spoločnosti Royaldom, s.r.o. tovar - stavebný materiál (dokonca s výhradou vlastníctva podľa § 445 Obchodného zákonníka). K tomuto existujú aj ďalšie dôkazy, ktoré neboli použité v konaní na súde - podpísané výdajky tovaru. Za podstatné považoval, že podľa obchodnej zvyklosti spoločnosti Royaldom, s.r.o. je faktúra zároveň aj dodacím listom. Ide o veľmi základný rozdiel medzi obyčajnou faktúrou a takouto faktúrou. Každá jedna samostatná faktúra, ktorú vydá spoločnosť Royaldom, s.r.o., je samostatnou kúpnou zmluvou, ktorej uzavretie predchádza objednávka odberateľa (žalobcu 1/) a potom samotné prevzatie tovaru spojené s podpísaním mnohých dokladov o prevzatí tovaru. Na oboch uvedených faktúrach je uvedený odkaz „Faktúra slúži zároveň ako dodací list - Obchod sa riadi VOP na www.royaldom.sk <http://www.royaldom.sk>“. Mal za to, že žalobca 1/ a reálne aj žalobca 2/ ako konateľ spoločnosti žalobcu 1/ vedel, alebo musel vedieť, že spoločnosť Royaldom, s.r.o. má vydané VOP s rozhodcovskou doložkou. Tieto okrem webového sídla spoločnosti má každý kupujúci k dispozícii aj priamo v prevádzke spoločnosti Royaldom, s.r.o. pri kúpe tovaru. Nakoľko spor medzi spoločnosťou Royaldom, s.r.o. sa týkal iba a výlučne konkrétneho obchodu za dodávku tovaru podľa dodacích listov - faktúr č. 14VF1177 a č. 14VF1176, tak na tento obchod sa vzťahovali VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o. s rozhodcovskou doložkou, uvedenou v čl. XV. VOP. Dal do pozornosti, že žalobca 1/ prevzal od spoločnosti Royaldom, s.r.o. tovar spolu s dodacími listami - faktúrami, v ktorých bol uvedený odkaz na VOP s rozhodcovskou doložkou. Žalobca 1/ poznal, alebo mohol poznať obsah VOP predtým, ako si tovar kúpil. Preto na fakt, že bol oboznámený s rozhodcovskou doložkou a s touto súhlasil, je potrebné použiť aj samotný výklad vôle žalobcu 1/ podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca 1/ v spoločnosti Royaldom, s.r.o. kým si tovar prevzal, podpísal o jeho prevzatí viacero dokumentov. Nakoľko sa jednalo o obchod medzi podnikateľmi, neexistuje v tomto spore slabšia strana. Žalobca 1/ si musel byť vedomý podľa princípu „vigilantibus iura scripta sunt“, že pokiaľ nesúhlasí s rozhodcovskou doložkou, tak mal takúto výhradu uplatniť pri kúpe tovaru. Žalobca 1/ takúto výhradu voči VOP spoločnosti Royaldom, s.r.o. pri kúpe tovaru neuplatnil, a to ani v budúcnosti až do začatia rozhodcovského konania. Uvedené je podľa žalovaného možné považovať za konanie účelové, ktoré je v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka. Mal za to, že medzi spoločnosťou Royaldom, s.r.o. a žalobcom 1/ vznikla nepochybná rozhodcovská zmluva v súlade s § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z.. V rozhodcovskej doložke spoločnosti Royaldom, s.r.o. je uvedená aj dohoda o tom, že táto zaväzuje štatutára spoločnosti dlžníka (v tomto prípade žalobcu 2/), takže pasívna vecná legitimácia žalobcu 2/ ako žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní bola tiež oprávnená. S poukazom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu - námietku žalobcov zamieta, alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň aby priznal žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči žalobcom v plnom rozsahu.
4. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
6. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z. z.“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
7. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
8. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
9. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
10. Podľa § 21 ods. 1 rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
11. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
12. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
16. V prejednávanej veci sa žalobca 1/ a žalobca 2/ (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaných) domáhali, aby súd rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcu Ing. Miloša Valacha konať a rozhodnúť o žalobe žalovaného proti žalobcom v rozhodcovskom konaní. Napadnutým rozsudkom súd rozhodol tak, že rozhodca Ing. Miloš Valach so sídlom Suľany č. 243, Hruboňovo, nemá
právomoc rozhodovať spor medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným o zaplatenie 4.844,01 eur, vedený rozhodcom pod sp. zn. RD/100/2017, pričom žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) s uvedeným nesúhlasil a v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
17. Za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného, že súd v rozpore s § 17a zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol o tom, že vyhovuje námietke žalobcov z dôvodov, ktoré títo v základnom rozhodcovskom konaní nevzniesli. Z bodu 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z rozhodcovského spisu sp. zn. RD/100/2017 súd zistil, že na strane 43 sa nachádza námietka nedostatku právomoci rozhodcovského súdu oboch žalobcov zo dňa 03.07.2017. Z obsahu tohto podania je okrem iného zrejmé, že žalobcovia vzniesli námietku nedostatku právomoci „ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha“, ako aj námietku nedostatku právomoci „vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, zzpo“, ktorú odôvodnili neexistenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. tým, že ani jeden z nich nikdy platne neuzavrel rozhodcovskú zmluvu so žalovaným, ani s údajným právnym predchodcom žalovaného. Uviedli, že fotokópia Rámcovej kúpnej zmluvy č. 46/2014 neobsahuje žiadnu rozhodcovskú doložku, ktorou by bola založená právomoc „ad hoc rozhodcu Miloša Valacha“ alebo „vybranej právnickej osoby ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo“. Poukázali tiež na to, že k žalobe bola pripojená nikým nepodpísaná kópia listiny označenej ako „Všeobecné zmluvné podmienky“. Kópia zmluvy priložená k žalobe neobsahuje žiadny odkaz na údajné „Všeobecné obchodné podmienky“ právneho predchodcu žalovaného. Uviedli, že ani jeden zo žalobcov nikdy svojím podpisom nepotvrdil, resp. neprejavil slobodnú a vážnu vôľu, aby sa akýkoľvek jeho právny vzťah k právnemu predchodcovi žalovaného spravoval Všeobecnými obchodnými podmienkami, pripojenými k žalobe, pričom ani jeden z nich nikdy neprevzal originál alebo aspoň kópiu Všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd mal preto za to, že súd postupoval správne a svojím postupom neporušil ustanovenie § 17a zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd pritom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval na argumentáciu sporových strán uvedenú v konaní, s ktorou sa riadne vysporiadal.
18. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že medzi účastníkmi rozhodcovského konania sp. zn. RD/100/2017 boli uzavreté dokonca až dve rozhodcovské zmluvy. Jednu rozhodcovskú zmluvu žalobcovia uzavreli v obsahu čl. XI. Rámcovej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014 podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. a druhú rozhodcovskú zmluvu uzavrel žalobca 1/ v obsahu faktúry - dodacieho listu č. 14VF1176 a 14VF1177 podľa § 4 ods. 4 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý na plnenie zaväzoval aj žalobcu 2/ v rámci inej zmeny v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý platí rozhodcovská zmluva. Odvolací súd sa týmto tvrdením žalovaného nestotožnil a dospel k záveru, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorej by mal právomoc spory vzniknuté z Rámcovej kúpnej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014 rozhodovať ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach, v danom prípade nedošlo. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o uzavretí rozhodcovskej zmluvy v obsahu čl. XI. Rámcovej zmluvy č. 46/2014 zo dňa 28.03.2014, odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu, že v predmetnej zmluve je síce obsiahnutá rozhodcovská doložka, avšak medzi stranami bol dohodnutý Národný rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Capitol Triad s.r.o., IČO: 46 857 966, so sídlom Kollárova 21, 974 01 Banská Bystrica, a nie ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach. Zmluva zároveň neobsahuje žiaden odkaz na Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj „VOP“) obchodnej spoločnosti Royaldom, s.r.o.. Okrem toho VOP, ktoré sú obsahom súdneho spisu, nie sú nikým podpísané a v konaní nebolo ani hodnoverne preukázané, že tieto mali byť medzi stranami akýmkoľvek spôsobom komunikované. Rozhodcovská zmluva nemohla vzniknúť ani v obsahu faktúry č. 14VF1176 a 14VF1177. Súd v tejto súvislosti správne uviedol, že to, že faktúry, ktorých úhrada bola predmetom rozhodcovského konania obsahovali vetu „Obchod sa riadi VOP na www.Royaldom.sk“ nespĺňa zákonné podmienky uzavretia platnej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade žalovaný nepreukázal, že by k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo pri vzájomnej písomnej komunikácii strán v zmysle § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z.. Podľa názoru odvolacieho súdu k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy nemohlo dôjsť ani v zmysle podľa § 4 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., pretože odkaz na webové sídlo spoločnosti Royaldom s.r.o. a ich VOP vo faktúrach nemožno považovať za uzavretie rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že táto faktúra nie je zmluvou či vzájomnou písomnou komunikáciu zmluvných strán a nemožno z nej vyvodiť ani vôľu zmluvných strán, že takýmto odkazom sa má stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy a zároveň k fakturácii nedochádza pri vzniku záväzku, ale až po ňom - pri plnení. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že žalobcovia museli vedieť, že spoločnosť Royaldom, s.r.o. má VOP s rozhodcovskou doložkou, keď tieto okrem webového sídla spoločnosti má každý kupujúci k dispozícii
aj priamo v prevádzke spoločnosti Royaldom, s.r.o. pri kúpe tovaru. Zverejnenie VOP na webovej stránke spoločnosti, či v prevádzke spoločnosti, nezakladá skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ boli s nimi oboznámení, ako ani skutočnosť, že tieto boli súčasťou predmetnej zmluvy. Z pohľadu existencie písomnej rozhodcovskej zmluvy je uvedené tvrdenie žalovaného irelevantné.
19. Je potrebné zdôrazniť, že úprava rozhodcovskej zmluvy v ustanovení § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. je striktná a bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade dodržaná nebola. V konaní tak jednoznačne nebolo preukázané uzavretie písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá by zakladala právomoc ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha konať vo veci. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne právne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť záverov prijatých súdom. Súd preto správne rozhodol o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesenej žalobcom v konaní. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje za správne rozhodnutie súdu, podľa ktorého rozhodca Ing. Miloš Valach so sídlom Suľany č. 243, Hruboňovo nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným, o zaplatenie 4.844,01 eur vedený rozhodcom pod sp. zn. RD/100/2017.
20. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie súdu o právomoci rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu konať vo veci je rozhodnutím procesným a malo o ňom byť rozhodnuté formou uznesenia (§ 234 ods. 1 CSP). Ak súd rozhodol o nároku vo forme rozsudku, ide o procesné pochybenie, ktoré však nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, a preto odvolací súd na túto vznesenú námietku neprihliadal. Vážnym procesným pochybením by mohlo byť, ak by súd vo veci samej rozhodol uznesením namiesto rozsudku (§ 212 ods. 1 CSP). Ak súd rozhodol vo veci rozsudkom, tak odvolací súd musel o odvolaní (v prípade potvrdenia správnosti rozsudku) rozhodnúť tiež rozsudkom v súlade s § 387 CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.03.2019, na ktoré v odvolaní poukazoval žalovaný odvolací súd dodáva, že dané rozhodnutie sa zaoberá odlišnou situáciou, kedy súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali, aby súd rozhodol o ich námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a uviedol nesprávne poučenie o opravnom prostriedku proti zamietajúcemu rozhodnutiu o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorá situácia v prejednávanej veci nenastala.
21. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
22. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011 sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
23. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cr/30/2017-180 zo dňa 06.02.2020 v znení opravného uznesenia č.k. 29Cr/30/2017-215 zo dňa 20.07.2021 potvrdil v zmysle § 387 ods. 2 CSP ako vecne správny.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).