Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-29-2022.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/29/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.04.2022, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného M. Z., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 15T/74/2021 zo dňa 08.02.2022, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 15T/74/2021 zo dňa 08.02.2022, bol obž. Maros Váradi uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr.zák. a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
ako rodič a zákonný zástupca maloletých detí G.V., nar. 05.07.2016 v Rimavskej Sobote a V.V., nar. XX.XX.XXXX v P. A. v období od mesiaca október 2013 do 18.04.2018 v obciach I., P. a O., okres P. A., vedome a opakovane, napriek predchádzajúcim upozorneniam, poučeniam a odporúčaniam zo strany lekárov, nezabezpečil potrebnú zdravotnú starostlivosť, ako aj hygienu svojim maloletým deťom, ktorým bolo diagnostikované dedičné metabolické ochorenie glykogenóza typ 1A, z ktorého dôvodu si vyžadovali celodennú predpísanú špeciálnu starostlivosť, predpísanú diétu, ako aj pravidelné lekárske kontroly a vyšetrenia, pričom túto starostlivosť u obidvoch maloletých detí zanedbal až do takej miery, že toto jeho konanie viedlo k opakovanému rapídnemu zhoršeniu zdravotného stavu maloletých poškodených detí G.V., nar. 05.07.2016 v Rimavskej Sobote a V.V., nar. XX.XX.XXXX v P. A., a k ich opakovaným viacnásobným akútnym hospitalizáciám na Detskom oddelení Nemocnice Svet Zdravia, a.s., Rimavská Sobota, ako aj v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici.
Za túto trestnú činnosť ho Okresný súd v Rimavskej Sobote odsúdil podľa § 207 ods. ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadol okresný prokurátor v Rimavskej Sobote.
Okresný prokurátor v písomných dôvodoch tohto odvolania uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd neuznal vinu obžalovaného na základe podanej obžaloby Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, kde mu bol kladený za vinu zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. a toto konanie prekvalifikoval len na prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 , 3 písm. b/ Tr. zák.
V podrobných dôvodoch svojho odvolania okresný prokurátor uviedol, že trestná činnosť obžalovaného M. Z. v zmysle podanej obžaloby bola podľa jeho názoru jednoznačne preukázaná, najmä trestným oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, z vykonaných terénnych šetrení v rodine obv. M. Z. a jeho ženy C., najmä výpoveďou svedkyne a zároveň opatrovníčky maloletých poškodených detí B.. V. M.. Okrem tejto svedkyne, aj ďalšie výpovede a to svedkyne Q. Z., ošetrujúcich lekárov M.. P. a M.. M., ako aj výsluchmi svedkyne M.. L..
Ďalej okresný prokurátor poukázal na to, že znaleckým ústavom z odboru zdravotníctvo a farmácia vo veci posúdenia zdravotného stavu maloletých detí, najmä výpoveďou znalca a zástupcu tohto znaleckého ústavu M.. M.. K. je zrejmé, že maloleté deti trpeli ochorením a nebola im dostatočne poskytnutá lekárska starostlivosť, čo aj potvrdzujú prepúšťacie správy z nemocnice a ďalšími dôkazmi tak, ako boli zabezpečené vo vyšetrovacom spise.
Skutočnosť, že obžalovaný kladie všetku vinu za zlý zdravotný stav svojich detí matke, spoluobžalovanej C. Z., s ktorou si podľa vlastných vyjadrení nevedel poradiť, ho nezbavuje trestnej zodpovednosti. V súčasnej dobe poškodená maloletá žije v náhradnej rodine, prosperuje, nemá žiadne závažné príznaky a to znamená, že jej stav sa zlepšil už krátko po tom, čo bola odobratá súdom z prirodzeného prostredia, kde žila s obžalovaným. Obžalovaný napriek tomu, že bol poučený o špeciálnej výžive a diéte jeho detí, túto skutočnosť nevyužil, poskytoval im len obyčajnú stravu, obe deti pod vplyvom jeho starostlivosti boli často hladné, podvýživené, chorľavé, nedostávali dlhodobejšie lekármi predpisovanú diétu, čím bol poškodzovaný ich zdravotný stav. Ďalej prokurátor poukázal na zdravotný posudok znaleckého ústavu Bratislava na obidve maloleté deti, z ktorého vyplýva, že obidve maloleté deti trpeli dedičným metabolickým ochorením glykogenóza, typu 1a. V tom istom posudku bolo uvedené, že starostlivosť o deti bola zlá, zlá bola aj hygiena detí, sú prítomné závažné diétne chyby, resp. diéta vôbec nebola dodržaná, čomu zodpovedali aj zlé klinické nálezy a veľmi zlé laboratórne parametre s tým, že vyšlo najavo, že rodičia s deťmi na kontroly k lekárom nechodili. Vo všetkých odporúčaniach bolo uvedené, že je nevyhnutné zlepšiť starostlivosť o deti, dodržiavať diétny predpis, liečbu a hygienu. V konečnom dôsledku bola maloletá umiestnená do detského domova a maloletý neskôr aj na vrodené chyby zomrel. Je potom podľa prokurátora zrejmé, že v oboch prípadoch u detí v domácom prostredí neboli dodržané liečebné postupy, tieto tvrdenia sú podložené tvrdeniami pri vstupných vyšetreniach detí, preto nie je možné hovoriť, že by nedošlo k zanedbaniu starostlivosti o deti a nie je preto možné stanoviť, či bolo možné predĺžiť alebo odvrátiť úmrtie maloletého G. V.
Ďalej poukázal prokurátor v odvolaní aj na to, že na hlavnom pojednávaní sa k tomuto posudku podrobne a zrozumiteľne vyjadril znalec M.. K., ktorý aj konštatoval, že vzhľadom na vážne poruchy zdravia detí, tieto si vyžadovali opakované hospitalizácie a v niektorých prípadoch viedli k nevyhnutnej následnej ústavnej liečbe maloletých.
Vzhľadom na tieto okolnosti je preto prokurátor toho názoru, že na hlavnom pojednávaní súd nevyhodnotil správne všetky zadokumentované skutočnosti a dôkazy, nesprávne a nezákonne rozhodol a preto navrhol, aby na podklade podaného odvolania napadnutý rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota bol zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní okresného prokurátora, sa dostavil obžalovaný M. Z., ako aj krajský prokurátor.
Krajský prokurátor uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava písomných dôvodov odvolania, na ktoré poukázal a navrhol, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Rimavská Sobota na nové konanie a rozhodnutie.
Obžalovaný v konečnom návrhu, po pretlmočení tlmočníčkou uviedol, že on súhlasí s rozsudkom, ako ho vyhlásil okresný súd.
Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým odvolateľ, teda prokurátor, podal odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých hlavných pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por.
Z písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že tento v súlade s ustanovením § 168 ods. l Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení jednotlivých dôkazov.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky okresného prokurátora uvedené v písomnom vyhotovení jeho odvolania, tu je potrebné uviesť, že prvostupňový súd poznal celý spisový materiál, takže poznal aj obsah znaleckého posudku, na ktorý poukazoval prokurátor v odvolaní a poznal aj výpoveď znalca M.. K., ktorú tento urobil na hlavnom pojednávaní na okresnom súde. S týmito dôkazmi sa podrobne a dostatočne presvedčivo okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal, toto jeho rozhodnutie, aj podľa názoru krajského súdu, je v súlade s vykonanými dôkazmi, neodporuje si ani jednotlivo, ani vo vzájomnom súhrne a preto snaha okresného prokurátora, aby krajský súd hodnotil dôkazy, najmä ten znalecký posudok a výpoveď znalca M.. K. iným spôsobom, než to urobil okresný súd, ale takým spôsobom, ako si to myslí, že by mali byť vyhodnotené dôkazy okresný prokurátor, nie je správna a s takýmto postupom sa krajský súd ani nemohol stotožniť. Je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s námietkou okresného prokurátora, aj ohľadne hodnotenia výpovedí jednotlivých svedkov, či už terénnych pracovníkom úradu práce alebo susedmi, či svedkami, ktorí priamo vnímali, ako sa rodičia, resp. obžalovaný o deti staral a aj ako sa jednotliví lekári, ktorí poskytovali zdravotnú starostlivosť maloletým deťom ohľadne obžalovaného M. Z. vyjadrovali.
Ani tieto výpovede a hodnotenie ich obsahu neodporujú vykonaným dôkazom, krajský súd je tiež toho názoru, že okresný súd tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, aj v ich súhrne a preto na odvolacie námietky okresného prokurátora už ani samostatne nereaguje.
Krajský súd preto v súlade s tým, ako už je vyššie uvedené, nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania a aj podľa týchto dôkazov je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný Z. bol správne uznaný vinným len z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. a nie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák., ako to žiadal v obžalobe prokurátor a ako sa toho domáhal vo svojom odvolaní, aby urobil v konečnom dôsledku krajský súd.
V neposlednom rade je potrebné uviesť, že pôvodne boli z trestnej činnosti obvinení a stíhaní tak M. Z., ako aj jeho manželka C. Z.. Keďže táto ešte v priebehu prípravného konania odišla do Nemeckej republiky, kde sa usadila a kde žije, bolo voči nej trestné stíhanie prerušené, ale aj z dôkazov, ktoré boli zabezpečené v trestnom spise je zrejmé, že bol to práve obž. M. Z., ktorý sa snažil starať o rodinu, zabezpečoval finančné prostriedky, chodil pracovať do zahraničia a teda logicky v čase, keď bol v zahraničí a tam pracoval, nemohol sa starať o maloleté deti a starostlivosť bola hlavne na strane manželky. Nemôže preto ani logicky niesť zodpovednosť za následok, ktorý v danom prípade nastal v takom rozsahu, ako sa toho domáhal okresný prokurátor.
Vzhľadom na všetky tieto okolnosti a závery, ktoré sú jednoznačne a dostatočne presvedčivo uvedené v rozsudku prvostupňového súdu a ktoré si krajský súd v celom rozsahu osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje, musel potom odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319 Tr. por., keď aj z trestného spisu je zrejmé, že v osobe obž. M. Z. ide o osobu, ktorá doposiaľ ešte nikdy súdne trestaná nebola, tak ako je to zrejmé z odpisu z RT, ktorý si krajský súd aj v danej veci na obžalovaného vyžiadal.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Senát Krajského súdu v Banskej Bystrici toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.