Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-82-2017.pdf
PDF · 125.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/82/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 50094297, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej N. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. nad Z., O. I. XX/XXXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 862,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1.158,07 Eur, úroky z istiny v sume 1.188,90 Eur, zmluvné úroky vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1.158,07 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy istiny X.XXX,XX N. od X.X.XXXX do zaplatenia, a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzavrel dňa XX.X.XXXX so žalovanou ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške X.XXX,- Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli o.i. obchodné podmienky žalobcu pre spotrebiteľské úvery, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov žalobcu, s ktorými sa dlžník oboznámil, súhlasil s ich obsahom, čo potvrdil podpisom na úverovej zmluve. Dlžník sa zaviazal splatiť úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná svoj záväzok uhrádzať splátky úveru neplnila riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovanej s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, žalobca vyhlásil dňa X.X.XXXX úver za predčasne splatný. Po zosplatnneí úveru žalovaná časť dlhu uhradila, naposledy platbou zo dňa XX.X.XXXX. Predmetný dlh pozostáva ku dňu XX.X.XXXX z istiny X.XXX,XX Eur, dlžných úrokov v sume X.XXX,XX Eur, zmluvných úrokov vo výške XX,XX % ročne zo sumy X.XXX,XX N. od X.X.XXXX do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy istiny X.XXX,XX N. od X.X.XXXX do zaplatenia. Celkovú dlžnú sumu žalovaná písomne uznala čo do dôvodu aj výšky.
2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti R Collectors s.r.o. a navrhol pripustiť zmenu žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 24Csp 82/2017-44 zo dňa 14.9.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť R Collectors s.r.o..
3. Na výzvu súdu žalobca v písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že žalovaná sa zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po XX,XXEur, vždy do 17. dňa v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol XX.XX.XXXX. Žalobca rozpísal jednotlivé platby žalovanej ako aj spôsob ich započítania na jednotlivé zložky nároku, pričom celkovo žalovaná uhradila sumu XXX,XX Eur, z ktorej bolo započítané na poplatky suma XX,XX Eur, na úroky a úroky z omeškania suma XXX,XX Eur, na istinu suma XX,XX Eur. Žalovaná neuhradila mesačné splátky úveru splatné v mesiaci február, marec, máj, august, september, október, december 2013 a v roku XXXX neuhradila splátky úveru splatné v mesiaci január, február, od júna až doposiaľ. Po podaní žaloby žalovaná nevykonala ani čiastočnú úhradu dlhu. R. úroky v sume X.XXX,XX N. sa skladajú z úrokov z omeškania v sume XXX,XX N. a zmluvných úrokov z istiny v sume X.XXX,XX N.. Úrok z omeškania vyčíslený v sume XXX,XX Eur bol vypočítaný z omeškaných splátok za obdobie od 17.2.2013 do XX.XX.XXXX úrokovou sadzbou 5,5% ročne a za obdobie od 17.12.2013 do 31.3.2017 úrokovou sadzbou 5,25% ročne. Celkové zmluvné úroky z úveru predstavujú za obdobie od 28.9.2012 do 31.3.2017 sumu 1.331,98 Eur a boli vypočítané z istiny úveru. Z úhrad žalovanej bola na úroky 1.531,94 Eur započítaná suma 342,87 Eur, a preto neuhradená výška úrokov predstavuje 1.189,07 Eur, pričom rozdiel 0,17 eur oproti tohto údaju uvedeného v žalobe vznikol v dôsledku zaokrúhľovania na dve desatiné miesta. Sumy pohľadávok obsiahnutých v uznaniach dlhu zo dňa 1.503,13 Eur a 1.416,81 Eur pozostávajú z istiny a z kapitalizovaných úrokov a poplatkov.
4. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená s výzvou na vyjadrenie.
5. Na nariadený termín pojednávania sa nedostavil žalobca, jeho právny zástupca, ani žalovaná, ktorí boli riadne a včas predvolaní; žalovaná fikciou doručenia. Žalobca neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Žalovaná neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol vo veci v neprítomnosti strán.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o úvere zo dňa XX.X.XXXX, obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. pre úver dostupná pôžička (ďalej len „OP“) , všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a.s. (ďalej len „VOP“), výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.X.XXXX, poštového podacieho hárku, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa X.X.XXXX, fotokópie doručenky od žalovanej, aktuálneho stavu úveru, uznaní dlhu zo dňa X.X.XXXX, XX.XX.XXXX, písomných podaní žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, zmluvy o postúpení pohľadávok č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, výňatku z prílohy tejto zmluvy, súhlasu nového veriteľa so vstupom do konania, a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa XX.X.XXXX uzavrela Poštová banka, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške X.XXX,- Eur. V čl. 3. zmluvy o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 72 mesačných splátkach po XX,XX Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe XX,XX% s tým, že dátum prvej splátky bol do XX.XX.XXXX, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k XX.temu dňu v mesiaci a dátum končenej splatnosti je dňa XX.X.XXXX. RPMN bola uvedená vo výške 30,04%, priemerná hodnota RPMN vo výške XX,XX % a celková výška nákladov bola uvedená v sume X.XXX,XX Eur. Pod týmito podmienkami je drobným písmom uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmluve je žalovaná označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa čl. 3 bod 2. zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa bodu 6 bod 6.2 OP účinných od 19.7.2012 ak je dlžník je v omeškaní s platením čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane jej príslušenstva.
8. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná uhradila Poštovej banke, a.s. titulom úveru od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX v splátkach celkovú sumu XXX,XX Eur.
9. Poštová banka, a.s. vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej časti úveru výzvou zo dňa XX.X.XXXX s upozornením, že ak nedôjde k úhrade úveru v lehote XX dní, môže banka využiť oprávnenie v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Podľa poštového podacieho hárku bola výzva zaslaná žalovanej na adresu uvedenú v zmluve o úvere. Z. zo dňa X.X.XXXX, adresovanou žalovanej Poštová banka, a.s. z dôvodu, že žalovaná bola aj napriek opakovaným výzvam veriteľa
v omeškaní so splácaním úveru, vyhlásila ku dňu X.X.XXXX predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške X.XXX,XX N. v lehote XX dní od doručenia tejto výzvy. Podľa predloženej fotokópie doručenky, bola výzva doručená žalovanej dňa XX.X.XXXX, kedy ju osobne prevzala.
10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: Písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX bola medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dlžník obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Dlžníkovi poskytol finančné prostriedky veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a dlžník pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže dlžníkovi bol úver poskytnutý na jeho osobnú potrebu, a žalobca úver poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca. Žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku od Poštovej banky, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, čo bolo preukázané z uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok a výňatku z prílohy k nej, v ktorom je zaevidovaná aj pohľadávka voči žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere. Pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie tretej osobe, pretože banka pred postúpením pohľadávky, dodržala podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, keďže žalovanej zaslala písomnú výzvu zo dňa XX.X.XXXX na splnenie omeškaných splátok úveru, a žalovaná bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku titulom zmluvy o úvere. Žalobca je teda aktívne vecne legitimovaný v konaní.
12.1. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Súd zistil, že v zmluve o úvere nie je uvedená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ide o mimoriadne dôležitý údaj , bez uvedenia ktorého v zmluve spotrebiteľ nemôže poznať celkový rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve pod základnými náležitosťami zmluvy je drobným písmom uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. K tomu súd uvádza, že jednak uvedené slovné spojenie „celková čiastka úveru „ nenapĺňa dikciu zákona, keďže v zmluve malo byť jednoznačne uvedené „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, aby túto náležitosť dokázal priemerný spotrebiteľ odlíšiť od iných ustanovení zmluvy a pochopiť jej význam a získať informáciu, akú celkovú sumu je povinný veriteľovi na základe zmluvy o úvere zaplatiť, a jednak chýba uvedenie celkovej čiastky úveru v konkrétnej sume. Preto súd uzavrel, že v zmluve o úvere absentuje táto podstatná náležitosť v zmysle zákona.
12.2. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že v zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, a termíny splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Jednotlivé splátky mali byť rozčlenené na istinu, úroky, poplatky. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania. Na takomto výklade citovaného zákonného ustanovenia súdy zotrvali, ako je to zrejmé z novšej judikatúry (napr. rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 245/2017 zo dňa 7.11.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 30.10.2017, sp. zn. 4Co 70/2017 zo dňa 5.10.2017). Pokiaľ tieto náležitosti
budú uvedené v zmluve pre spotrebiteľa to má význam z hľadiska toho, že bude vopred informovaný o stave splatenia úveru čo do istiny, a čo do úrokov a poplatkov ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti, ku ktorému by sa spotrebiteľ rozhodol predčasne splatiť úver, pretože ak spotrebiteľ využije toto právo, je povinný zaplatiť úroky len do predčasného splatenia úveru.
12.3. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1,
2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez). Z týchto dôvodov už Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch č.k. 5Co/92/2017-63 zo dňa 20.9.2017, sp. zn. 4Co 120/2017 zo dňa 25.10.2017, sp. zn. 27Co 136/2017 zo dňa 30.10.2017 tiež uzavrel, že napriek rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15, po konštatovaní neprípustnosti priameho účinku Smernice v spore medzi jednotlivcami a aj po zohľadnení eurokonformného výkladu, súd nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a z toho dôvodu je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Zo všetkých uvedených dôvodov sa súd nemôže prikloniť k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, v zmysle ktorého vychádzajúc z právnych záverov vyjadrených v citovanom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak , že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokonformného výkladu contra legem, princípu právnej istoty, princípu zákazu retroaktivity.
12.4. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017. Pre absenciu uvedených náležitostí sa teda úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
13. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané a právny predchodca žalobcu nebol ani oprávnený započítať žiadnu časť z úhrad žalovanej na tieto nároky. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky a na zákonnú sankciu úrok z omeškania. Žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.200 Eur, pričom súd mal z predloženého aktuálneho stavu úveru preukázané, že žalovaná uhradila veriteľovi z tejto sumy od 4.10.2012 do 21.5.2014 splátky v celkovej sume 468,42 Eur. Následné splátky už žalovaná neuhradila. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu nijako nerozporovala. Súd ich preto považoval za nesporné. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať od žalovanej jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. 6 bod 6.2. OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Pre omeškanie žalovanej právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 5.2.2014, ku dňu X.X.XXXX. Právny predchodca žalobcu predtým v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ju na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Omeškaním s plnením peňažného dlhu, a to splátok úveru od XX.X.XXXX do X.X.XXXX vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. X Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z., na ktorý aj započítal časť úhrad žalovanej v sume 8,40 Eur ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.5.2018. Tento úrok žalobca dostatočne špecifikoval, teda uviedol, z akých splátok, pri akej úrokovej sadzbe (vo výške 5,5% ročne, ktorá neprevyšuje úrokovú sadzbu v zmysle zákona a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ), a za aké obdobie bol vypočítaný, a preto uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, keďže z aktuálneho stavu úveru obsahujúceho dátumy a sumy úhrad bolo preukázané, že žalovaná nehradila presne v lehote splatnosti splátky za obdobie od 17.2.2013 do 5.2.2014. Preto mal súd za to, že úhrady žalovanej v sume 468,42 Eur boli dôvodne započítané na istinu v sume 460,02 Eur a na úrok z omeškania v sume 8,40 Eur. Súd teda uzavrel, že dlh žalovanej ku dňu zosplatnenia úveru 5.2.2014 predstavuje neuhradenú istinu úveru v sume 739,98 Eur (poskytnutý úver 1.200 Eur - úhrady na istinu 460,02 Eur).
14. Žalobca uplatnil proti žalovanej úrok z omeškania aj za ďalšie obdobie odo dňa X.X.XXXX, až do dátumu vyčíslenia tohto nároku v žalobe XX.X.XXXX na sumu XXX,XX N.. Splátky úveru boli v zmysle zmluvy o úvere splatné vždy do 18. dňa v mesiaci. Preto od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok za uvedené obdobie bola žalovaná v omeškaní. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX vo výške X,XX%, od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X,X% ročne, od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške X,XX%, a po pripočítaní X percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje X,XX % ročne pre splátky úveru splatné do X.X.XXXX, X,XX% pre splátky úveru splatné do XX.XX.XXXX a X,XX% pre splátky úveru splatné od XX.X.XXXX. Ako vyplýva zo špecifikácie tohto úroku z omeškania obsiahnutého v písomnom podaní žalobcu zo dňa XX.X.XXXX pri vyčíslení tejto zákonnej sankcie použil žalobca úrokovú sadzbu do XX.XX.XXXX vo výške 5,5% ročne, a od XX.XX.XXXX vo výške X,XX% ročne. J. si teda uplatnil nárok na úrok z omeškania v nižšej sadzbe, a keďže sa jedná o návrhové konanie, a nejde o konanie o nároku, pri ktorom vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu z osobitného predpisu, súd nemohol v zmysle § 216 ods. 1 CSP prekročiť žalobný návrh, a preto žalobcovi pri priznávaní tejto zákonnej sankcie zohľadnil ním uplatnenú sadzbu úroku z omeškania. Úrok z omeškania od XX.X.XXXX až do zosplatnenia úveru 5.2.2014 v sume 8,40 Eur bol vyrovnaný zápočtom z úhrad žalovanej. Keďže ku dňu zosplatnenia úveru 5.2.2014 výška neuhradenej istiny činila 739,98 Eur za obdobie od nasledujúceho dňa 6.2.2014 až do 31.3.2017 prináleží úrok z omeškania len zo sumy neuhradenej istiny úveru 739,98 Eur pri uplatnenej sadzbe 5,25% ročne, t.j. úrok z omeškania v sume 122,14 Eur. Keďže omeškanie žalovanej pretrvávalo aj po 31.3.2017, je povinná žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 739,98 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia.
15. So žalobou boli predložené dve uznania dlhu adresované Poštovej banke, a.s., na ktorých sa nachádza podpis žalovanej, miesto podpisu v Dubnici nad Váhom. Jedno uznanie dlhu je zo dňa X.X.XXXX , a je v ňom uvedené, že žalovaná uznáva dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX,XX Eur, ktorý sa stal splatným dňa X.X.XXXX čo do dôvodu aj výšky. V uznaní dlhu zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná podpísala, že uznáva dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške X.XXX,XX N., ktorý sa stal splatným dňa X.X.XXXX, čo do dôvodu aj výšky. V oboch listinách je uvedené, že žalovaná sa zaväzuje dlh v celom rozsahu splatiť. V. si je vedomý, že je povinný banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške XX,XX% ročne odo dňa po dni uznaní dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške X,XX% ročne odo dňa po dni uznaní dlhu do zaplatenia. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že uznané sumy sa skladajú z istiny, z kapitalizovaných úrokov a poplatkov. Bližšiu konkretizáciu zložiek uznaných súm neuviedol. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. V danom prípade však bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná nemala voči banke dlh zo zmluvy o úvere vo výške ako je uvedený v uznaniach dlhu. Ku dňu X.X.XXXX neuhradená istina úveru predstavovala XXX,XX N. a neuhradený úrok z omeškania vo výške X,XX% ročne zo sumy XXX,XX N. od X.X.XXXX do X.X.XXXX predstavoval sumu X,XX N., t.j. k tomuto dátumu celkový dlh žalovanej činil XXX,XX N., a teda suma X.XXX,XX Eur uvedená v uznaní dlhu zo dňa X.X.XXXX nie je správna, keďže prevyšuje v danom čase skutočne existujúci dlh žalovanej. Ku dňu XX.XX.XXXX mala podľa uznania dlhu výška dlhu žalovanej zo zmluvy o úvere predstavovať sumu X.XXX,XX N., no v skutočnosti k tomuto dátumu dlh žalovanej predstavoval sumu XXX,XX N., a skladal sa z istiny úveru XXX,XX N. a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy XXX,XX Eur od X.X.XXXX do X.X.XXXX v sume XX,XX Eur. A. teda nemohol prihliadať na tieto listiny, ktoré zaslala banka žalovanej s vopred pripraveným textom vrátane uvedenej sumy dlhu, a žalovaná listiny opatrené jej podpisom zaslala späť banke.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov výrokom I. zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi peňažný dlh v sume XXX,XX Eur (neuhradená istina 739,98 Eur + vyčíslený úrok z omeškania v sume 122,14 Eur od 6.2.2014 do 31.3.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od X.X.XXXX do zaplatenia a výrokom II. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 1.158,07 Eur, vyčíslených úrokov v sume 1.188,90 Eur, t.j. spolu zaplatenia sumy 2.346,97 Eur a súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny 739,98 Eur a vyčísleného úroku z omeškania 122,14 Eur, t.j. spolu 862,12 Eur, a preto úspech žalobcu predstavuje 36,73%, a súd žalobu zamietol vo zvyšnej časti (1.484,85 Eur), čo predstavuje úspech žalovanej v rozsahu 63,27%. Prevažne úspešná žalovaná má potom podľa § 255 ods. 2 CSP právo proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 26,54% /63,27% - 36,73%/. Keďže zo spisu nevyplýva, žeby žalovanej vznikli nejaké trovy konania, súd výrokom III. vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.