Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-192-2018.pdf
PDF · 119.09 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/192/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu P., proti žalovanej N., o zaplatenie 1.158,07 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. mája 2018, č.k. 24Csp/82/2017-59, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 862,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od 1.4.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 28.09.2012 uzavrela O.. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 1.200 Eur. V čl. 3. zmluvy o úvere sú uvedené ďalšie náležitosti zmluvy, a to záväzok dlžníka zaplatiť úver v 72 mesačných splátkach po 35,62 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50% s tým, že dátum prvej splátky bol do 17.10.2012, každá ďalšia splátka mala byť zaplatená k 17.temu dňu v mesiaci a dátum končenej splatnosti je dňa 17.09.2018. RPMN bola uvedená vo výške 30,04%, priemerná hodnota RPMN vo výške 27,07 % a celková výška nákladov bola uvedená v sume 1.138,11 Eur. Pod týmito podmienkami je drobným písmom uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. V zmluve je žalovaná označená menom, priezviskom, adresou jej trvalého pobytu, rodným číslom. Podľa čl. 3 bod 2. zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené touto zmluvou sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa bodu 6 bod 6.2 OP účinných od 19.07.2012 ak je dlžník je v omeškaní s platením, čo i len jednej splátky alebo jej časti, je banka oprávnená požadovať splatenie celej istiny úveru vrátane jej príslušenstva.
2. Súd prvej inštancie zmluvu medzi O. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka považoval za zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú sa vzťahuje zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako i zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a dopad uvedených právnych predpisov naň nespochybňoval ani žalobca.
3. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o úvere nie je uvedená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Ide o mimoriadne dôležitý údaj , bez uvedenia ktorého v zmluve spotrebiteľ nemôže poznať celkový rozsah svojho záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve pod základnými náležitosťami zmluvy je drobným písmom uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Uvedené slovné spojenie „celková čiastka úveru“ nenapĺňa dikciu zákona, keďže v zmluve malo byť jednoznačne uvedené „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, aby túto náležitosť dokázal priemerný spotrebiteľ odlíšiť od iných ustanovení zmluvy a pochopiť jej význam a získať informáciu, akú celkovú sumu je povinný veriteľovi na základe zmluvy o úvere zaplatiť, a jednak chýba uvedenie celkovej čiastky úveru v konkrétnej sume. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že v zmluve o úvere absentuje táto podstatná náležitosť v zmysle zákona.
4. V zmluve o úvere absentujú i údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, a termíny splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Jednotlivé splátky mali byť rozčlenené na istinu, úroky, poplatky. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že mu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Biróovej, ktorým boli vykladané ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Zdôraznil, že priame použitie smernice je neprípustné v súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba a Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokomformného výkladu, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu Smernice. V zákone č. 129/2010 Z.z. sú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to na rozdiel od ustanovení Smernice a nad rámec Smernice. Uzavrel, že aj po zohľadnení eurokomformného výkladu nemôže tolerovať absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z. a preto je treba považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Nepriklonil sa k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, ktorý dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej- ktorej anuitnej splátky. Takáto interpretácia citovaného zákonného ustanovenia by odporovala zákazu eurokomformného výkladu contra legem, princípu právnej istoty a princípu retroaktivity.
6. Poukázal na znenie ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. a zdôraznil, že pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, písm. r/ a y/ a § 10 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
7. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané a právny predchodca žalobcu nebol ani oprávnený započítať žiadnu časť z úhrad žalovanej na tieto nároky. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky a na zákonnú sankciu úrok z omeškania. Žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.200 Eur, pričom súd mal z predloženého aktuálneho stavu úveru preukázané, že žalovaná uhradila veriteľovi z tejto sumy od 04.10.2012 do 21.05.2014 splátky v celkovej sume 468,42 Eur. Následné splátky už žalovaná neuhradila. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu nijako nerozporovala, preto ich súd prvej inštancie považoval za nesporné. Porušením povinnosti uhrádzať splatné splátky úveru riadne a včas vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo požadovať od žalovanej jednorazové zaplatenie celého zostatku úveru, ktoré právo veriteľa bolo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dojednané v čl. 6 bod 6.2. OP, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere. Pre omeškanie žalovanej právny predchodca žalobcu toto právo využil a úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 05.02.2014, ku dňu 05.02.2014. Právny predchodca žalobcu predtým v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka výzvou zo dňa 20.1.2014 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok úveru a upozornil ju na možnosť predčasného zosplatnenia
úveru. Omeškaním s plnením peňažného dlhu, a to splátok úveru od 17.02.2013 do 05.02.2014 vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., na ktorý aj započítal časť úhrad žalovanej v sume 8,40 Eur ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.5.2018. Tento úrok žalobca dostatočne špecifikoval, teda uviedol, z akých splátok, pri akej úrokovej sadzbe (vo výške 5,5% ročne, ktorá neprevyšuje úrokovú sadzbu v zmysle zákona a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ) a za aké obdobie bol vypočítaný, a preto uniesol bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, keďže z aktuálneho stavu úveru obsahujúceho dátumy a sumy úhrad bolo preukázané, že žalovaná nehradila presne v lehote splatnosti splátky za obdobie od 17.02.2013 do 05.02.2014. Preto mal súd prvej inštancie za to, že úhrady žalovanej v sume 468,42 Eur boli dôvodne započítané na istinu v sume 460,02 Eur a na úrok z omeškania v sume 8,40 Eur a uzavrel, že dlh žalovanej ku dňu zosplatnenia úveru 05.02.2014 predstavuje neuhradenú istinu úveru v sume 739,98 Eur (poskytnutý úver 1.200 Eur - úhrady na istinu 460,02 Eur).
8. Žalobca uplatnil proti žalovanej úrok z omeškania aj za ďalšie obdobie odo dňa 06.02.2014, až do dátumu vyčíslenia tohto nároku v žalobe 31.03.2017 na sumu 191,56 Eur. Splátky úveru boli v zmysle zmluvy o úvere splatné vždy do 18. dňa v mesiaci. Preto od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých splátok za uvedené obdobie bola žalovaná v omeškaní. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75%, od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5% ročne, od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25%, a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 8,75% ročne pre splátky úveru splatné do 07.05.2013, 8,50% pre splátky úveru splatné do 12.11.2013 a 8,25% pre splátky úveru splatné od 10.06.2014. Ako vyplýva zo špecifikácie tohto úroku z omeškania obsiahnutého v písomnom podaní žalobcu zo dňa 16.05.2018 pri vyčíslení tejto zákonnej sankcie použil žalobca úrokovú sadzbu do 16.12.2013 vo výške 5,5% ročne, a od 17.12.2013 vo výške 5,25% ročne. Žalobca si teda uplatnil nárok na úrok z omeškania v nižšej sadzbe, a keďže sa jedná o návrhové konanie, a nejde o konanie o nároku, pri ktorom vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu z osobitného predpisu, súd nemohol v zmysle § 216 ods. 1 CSP prekročiť žalobný návrh, a preto žalobcovi pri priznávaní tejto zákonnej sankcie zohľadnil ním uplatnenú sadzbu úroku z omeškania. Úrok z omeškania od 17.02.2013 až do zosplatnenia úveru 05.02.2014 v sume 8,40 Eur bol vyrovnaný zápočtom z úhrad žalovanej. Keďže ku dňu zosplatnenia úveru 05.02.2014 výška neuhradenej istiny činila 739,98 Eur za obdobie od nasledujúceho dňa 06.02.2014 až do 31.03.2017 prináleží úrok z omeškania len zo sumy neuhradenej istiny úveru 739,98 Eur pri uplatnenej sadzbe 5,25% ročne, t.j. úrok z omeškania v sume 122,14 Eur. Keďže omeškanie žalovanej pretrvávalo aj po 31.03.2017, je povinná žalobcovi uhradiť aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 739,98 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia.
9. So žalobou boli predložené dve uznania dlhu adresované O.., na ktorých sa nachádza podpis žalovanej, miesto podpisu v V.. Jedno uznanie dlhu je zo dňa 05.03.2014 , a je v ňom uvedené, že žalovaná uznáva dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1.416,81 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 05.02.2014 čo do dôvodu aj výšky. V uznaní dlhu zo dňa 18.12.2014 žalovaná podpísala, že uznáva dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 1.503,13 Eur, ktorý sa stal splatným dňa 05.02.2014, čo do dôvodu aj výšky. V oboch listinách je uvedené, že žalovaná sa zaväzuje dlh v celom rozsahu splatiť. Dlžník si je vedomý, že je povinný banke uhradiť aj zmluvné úroky z istiny vo výške 25,50% ročne odo dňa po dni uznaní dlhu do zaplatenia a úroky z omeškania z istiny vo výške 5,25% ročne odo dňa po dni uznaní dlhu do zaplatenia. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že uznané sumy sa skladajú z istiny, z kapitalizovaných úrokov a poplatkov. Bližšiu konkretizáciu zložiek uznaných súm neuviedol. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka ako jednostranný právny úkon zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. V danom prípade však bolo z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná nemala voči banke dlh zo zmluvy o úvere vo výške ako je uvedený v uznaniach dlhu. Ku dňu 05.03.2014 neuhradená istina úveru predstavovala 739,98 Eur a neuhradený úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od 06.02.2014 do 05.03.2014 predstavoval sumu 2,87 Eur, t.j. k tomuto dátumu celkový dlh žalovanej činil 742,85 Eur, a teda suma 1.416,81 Eur uvedená v uznaní dlhu zo dňa 05.03.2014 nie je správna, keďže prevyšuje v danom čase skutočne existujúci dlh žalovanej. Ku dňu 18.12.2014 mala podľa uznania dlhu výška dlhu žalovanej zo zmluvy o úvere predstavovať sumu 1.503,13 Eur, no v skutočnosti k tomuto dátumu dlh žalovanej predstavoval sumu 773,51 Eur, a skladal sa z istiny úveru 739,98 Eur a neuhradeného úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od 06.02.2014 do 05.03.2014 v sume 33,53
Eur. Súd prvej inštancie teda nemohol prihliadať na tieto listiny, ktoré zaslala banka žalovanej s vopred pripraveným textom vrátane uvedenej sumy dlhu, a žalovaná listiny opatrené jej podpisom zaslala späť banke.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi peňažný dlh v sume 862,12 Eur (neuhradená istina 739,98 Eur + vyčíslený úrok z omeškania v sume 122,14 Eur od 06.02.2014 do 31.03.2017) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 739,98 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 2 písm. j/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/ zák. č. 250/2007 Z.z., § 497 Obchodného zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (výrok II., III.) zrušil a vec vrátil na nové prejednanie súdu prvej inštancie alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovanú k úhrade trov konania v rozsahu 100%. Uviedol, že názor súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch, tak ako je uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. k/ a to o termíne splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov nepovažuje za správny, nie je v súlade s požiadavkami Smernice 2008/48/ES. Zdôraznil, že v danom prípade nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a z tohto dôvodu sa náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia dá vyhovieť jedine spôsobom, ktorý v zmluve použil a ktorý považuje za dostatočný. Zmluva o úvere uvádza výšku úveru, úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou, je uvedená výška mesačnej splátky, RPMN a taktiež priemerná RPMN na trhu, celková výška úveru, dátum prvej splátky, dátum nasledujúcich splátok, počet mesačných splátok. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-555/07 zo dňa 19.01.2010 a to na body 48 a 51, v ktorých sa uvádza „Požiadavka výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom únie vyplýva zo systému zmluvy o EÚ, ktorá tým umožňuje vnútroštátnemu súdu, aby pri výkone svojich právomocí a rozhodovaní sporu zabezpečil plnú účinnosť práva únie.“ „Pri zabezpečovaní práva únie vnútroštátny súd neuplatní žiadne ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom únie“. Zdôraznil, že priemerného spotrebiteľa zaujíma predovšetkým výška úveru a suma, ktorú následne zaplatí, t.j. o koľko preplatí jemu poskytnutý úver, pričom nebude skúmať každú jednotlivú splátku samostatne. Poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 279/2017 Z.z., ktorý odstránil zo zákona č. 129/2010 Z.z. znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l) , podľa ktorého zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na jeho splatenia, z ktorej vyplýva, že zákonodarca tak vykonal v zmysle z dôvodov záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s./ Klára Biróová. Podľa bodu 58. citovaného rozsudku, ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. u/ Smernice 2008/48/ES by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. V zmysle uvedeného zmluva o úvere nemusela obsahovať rozdelenie splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017. Za nesprávne považoval i záver súdu, že úverová zmluva neobsahovala základnú náležitosť zmluvy, a to vyčíslenie celkovej čiastky úveru, resp. jej vyčíslenie nebolo správne, považuje za nesprávne. Uviedol, že zákon používa na vyjadrenie celkovej čiastky úveru len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a celková suma úveru je uvedená v správnej výške. Údaj je uvedený zákonným spôsobom tak, aby bol pre spotrebiteľa čitateľný a bez pochybností. V bode 3.1 zmluvy o úvere pod tabuľkou písmom totožným s ostatným textom zmluvy je uvedený predmetný údaj, spotrebiteľ teda nemohol mať pocit, že ide o nerovnocenný údaj uvedený menším písmom. Spotrebiteľ bol tak dostatočne informovaný, aká bude celková čiastka, ktorú nakoniec zaplatí, priemerný spotrebiteľ vie spočítať dva údaje, a to výšku úveru a celkovú výšku nákladov, ktoré sú v zmluve o úvere uvedené bez akýchkoľvek pochybností, dokonca sú zvýraznené. Tvrdil, že spotrebiteľa práve zaujíma to , o koľko preplatí úver nad sumu, alebo výšku poskytnutého úveru. Zmluva sa považuje za zmluvu bez úrokov a poplatkov len v prípade, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
14. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku II o zamietnutí zvyšku žaloby a súvisiacom výroku III. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 862,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 739,98 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho preto nedotýkal.
16. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru na absencii obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (28.09.2012) a to údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 a je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
19. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, musela teda uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce pre to, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil primárne na závere o absencii obligatórnej náležitosti, a to údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predpísanej ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ jednoznačnú vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný, ktorý údaj musí byť zrozumiteľný a bez pochybností poznateľný. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia, bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru, musia byť dohodnuté určito a jednoznačne jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne aj tento údaj uviesť a to v rámci hlavných parametrov úveru a tiež tak, aby nebol vo vnútornom rozpore s ďalšími parametrami úveru. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu zodpovedá len taký výklad uvedeného ustanovenia, ktorý jasne a zrozumiteľne stanovuje (bez možnosti variabilných, či špekulatívnych interpretácií) aká je celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom netreba ďalej zdôrazňovať, že táto musí byť vzájomne súladná s ostatnými hlavnými parametrami úveru zavedenými do zmluvy.
20. Pri posudzovaní spornej otázky je potrebné vziať na zreteľ, že v spotrebiteľskom vzťahu je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto treba od dodávateľa očakávať aj vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak takto nepostupuje, spreneverí dôveru druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania, a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napr. zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmie byť vo výrazne menšej veľkosti, ako ďalší text, nesmie byť umiestnené v oddieloch,
ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Pri konštrukcii zmluvy a súvisiacich dokumentov je potrebné sa zaoberať tiež otázkou, či úmyslom dodávateľa skutočne bolo postupovať v zmysle zákona tak, aby priemerný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru a mohol tak posúdiť svoju úverovú zaťaženosť, v súvislosti s čím je potrebné dodať, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 zák. o ochrane spotrebiteľa).
21. Z obsahu úverovej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, že výraznejší oproti ostatnému textu, a to či už z hľadiska veľkosti písma, alebo rámčekmi oddelených údajov, sú uvedené hlavné parametre úveru, a to výška úveru 1200 Eur, výška mesačnej splátky 35,62 Eur, dátum prvej platby do 17.10.2012, počet mesačných splátok 72, celková výška nákladov 1.138,11 Eur (aj keď odvolací súd uvádza, že tento údaj je nesprávny, na základe výpočtu odvolacieho súdu je správny údaj 1.364,64 Eur - 72 splátok x 35,62 výška splátky = 2.564,64 Eur - 1.200 Eur výška úveru = 1.364,64 Eur), dátum konečnej splatnosti 17.09.2018, priemerná RPMN na trhu 27,07 %, RPMN banky 30,04 %, úroková sadzba 25,50 %, dátum každej ďalšej platby k 17. dňu v mesiaci, poistenie základný súbor poistenia, tiež číslo úverového účtu, osobného účtu a číslo zmluvy. Pod takto výrazne odlíšeným textom, obsahujúcim hlavné parametre úveru, je v zmluve uvedené malým, takmer nečitateľným písmom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takýmto spôsobom hlavné parametre úveru do zmluvy zaviedol samotný právny predchodca žalobcu. Práve jednoduchým výpočtom (na ktorý sa paradoxne odvoláva práve žalobca), vychádzajúc z hlavných parametrov úveru, uvedených v zmluve, je pre priemerného spotrebiteľa síce opoznateľné (pri násobku počtu splátok a výšky mesačnej splátky), že čiastka, ktorú musí celkovo žalobcovi zaplatiť nie je jednoznačne určená, keďže koliduje s údajom získaným súčtom ďalších údajov (výšky úveru a celkovej výšky nákladov na úver), tak ako sú v zmluve uvedené. Teda nielen, že údaj o tom, čo tvorí, resp. by malo tvoriť celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ dodávateľovi zaplatiť, je uvedený mimo hlavných parametrov zmluvy, o poznateľne menším písmom, takmer nečitateľným, ale aj konštrukcia hlavných parametrov zmluvy si navzájom odporuje, čo znemožňuje spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy jednoznačne poznať, akú čiastku skutočne má žalobcovi zaplatiť. V konkrétnostiach na podmienky posudzovanej veci je síce pravdou, že súčet výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom ( výška 2.338,11 Eur) , je banálnym matematickým výpočtom, avšak tieto údaje sú v rozpore s ďalšími v zmluve uvedenými hlavnými parametrami, predstavujúcimi tiež obligatórne náležitosti úveru, a to údajom o počte a výške mesačných splátok, násobok ktorých nie je súladným s vyššie uvedeným výpočtom ( 2.564,64 Eur) . Tieto navzájom odporujúce si údaje znemožňujú a to nielen priemernému spotrebiteľovi, jednoznačne a s určitosťou identifikovať, aká bola v skutočnosti celková čiastka, ktorú podľa zmluvy v čase jej uzatvorenia mal spotrebiteľ zaplatiť. Nejednoznačnosť tohto údaju má rovnaké dôsledky, ako neuvedenie tohto údaju vôbec. Možno sa preto v plnom rozsahu identifikovať so záverom súdu prvej inštancie, že takto spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj, významný tiež pre správne stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, je postačujúcim pre dôvodnosť záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takáto konštrukcia hlavných parametrov úveru, akú zvolil právny predchodca žalobcu, nemožno považovať za súladnú s úmyslom dodávateľa postupovať tak, aby spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal reálnu vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru, ktoré následnou interpretáciou by bolo možné podľa vôle dodávateľa ďalej variovať, ako tomu došlo tiež v odvolacom konaní, z ktorého dôvodu nemôže takáto konštrukcia zmluvy požívať právnu ochranu.
22. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku toho, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
23. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu smerujúcu voči tomu, že súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru i na absencii obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.
24. Odvolací súd uvádza, že je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
25. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
26. V tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová, keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017).
27. Zmluva o úvere zo dňa 28.09.2012 obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 3, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje aj v dôsledku absencie tohto jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, potom nie je opodstatnený a dôvodný.
28. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že jedna z odvolacích námietok je síce dôvodná v zmysle vyššie uvedených argumentov, avšak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. s poukazom na absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z..
29. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku III. o trovách konania, ktorý nebol odvolateľom vecne spochybnený, potvrdil ako vecne správny.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).