Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Sa/2/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: MUDr. H. R., bytom J. Q., E. X/XXX právne zastúpeného Advokátskou kanceláriu ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 323 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 39077-3/2017-BA zo dňa 12. decembra 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 27975-1/2017-TN zo dňa 23.03.2017. Potvrdeným rozhodnutím bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2009, ale dňa 31.12.2010.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zdôraznil, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho štátu je nájsť riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Súdy musia nielen právo rešpektovať, ale výklad práva a jeho aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Poukázal na povinnosť súdu vykladať právo ústavne konformne.

3. Uviedol, že mal za to, že k 31.01.2009 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj SZČO), čoho dôkazom je skutočnosť, že požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu údaje potrebné na zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval a nikdy na ňu nemal žiaden príjem. Postup žalovaného považoval za mechanický, keď správne orgány neskúmali, či skutočne vykonával samostatne zárobkovú činnosť. Opakovane poukazoval na to, že nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a riadne a včas si plnil odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti a vykonával úkony, z ktorých vyplýva, že nemal záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO. Vyjadril presvedčenie, že formalistický výklad

zákona č. 461/2003 Z.z. žalovaným je vo vzťahu k jeho osobe nespravodlivý a má pre neho extrémny dopad v podobe predpísania poistného.

4. Záverom poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia sociálnej poisťovne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch nemajú písomnú formu a Sociálna poisťovňa ich vyznačí len v spise. Nakoľko písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení mu nebolo doručené, zastával názor, že jeho podaniu sa vyhovelo v plnom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, s poukazom na § 222 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zastával názor, že správny orgán I. stupňa nemohol nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení. Zároveň poukázal na skutočnosť, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu správny orgán I. stupňa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a že ho Sociálna poisťovňa, Trenčín neupovedomila o začatí nedávkového konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatiu konania. S poukazom na uvedené považoval žalobou napadnuté rozhodnutie za nezákonné a žiadal ho zrušiť.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú osoby vymedzené v ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z.. Do 31.12.2010 bolo rozhodujúcou skutočnosťou pre status SZČO na účely sociálneho poistenia aj udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO t.j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (bez ohľadu na to, či na základe tohto oprávnenia činnosť aj vykonáva) nadobúda v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010 status SZČO. Poukázal na to, že podmienkou poskytovania zdravotnej starostlivosti je splnenie podmienok na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods.4 zákona č. 578/2004 Z.z.. V citovanom ustanovení tento zákon upravuje rôzne formy výkonu, resp. poskytovania zdravotníckej starostlivosti, pričom za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu je aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Žalobca bol považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm.c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. V čase, keď bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TN/0476/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 02.12.2015.

6. Žalovaný trval na tom, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu vykonávať samostatnú zdravotnícku prax zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, logopéd, psychológ sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke. Držiteľ tejto licencie je oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z..

7. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako SZČO na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatne zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon v znení účinnom do 31.12.2010 neustanovoval žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO a taktiež neukladá Sociálnej poisťovni skúmať ďalšie podmienky zakladajúce fyzickej osobe status SZČO na účely sociálneho poistenia. Zdôraznil, že je povinný aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely a právne neistota v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti poukázal na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

8. Nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky tejto osobe povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Vznik poistenia závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej osobe podľa § 6 ods.1 písm.c) zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, resp. zánik poistenia sa posudzuje vždy k 1.7. kalendárneho roka, pričom sa

vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ustanovenie § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, pričom v ustanovení § 21 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je uvedení bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

9. Žalobca dosiahol za rok 2007 príjem 1 673 413 Sk a vzniklo jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie do 01.07.2008 do 30.09.2009. Vzhľadom na príjmy, ktoré dosiahol za rok 2008 (1 929 591 Sk) vzniklo žalobcovi povinné poistenie od 01.07.2009 do 30.06.2010. Na príjem zo závislej činnosti Sociálna poisťovňa neprihliadla nakoľko tento nie je príjmom, ktorý by SZČO zakladal povinné poistenie. Zdôraznil, že žalobca bol držiteľom licencie typu L1A aj po 31.1.2009, kedy mu bolo zrušené Trenčianskym samosprávnym krajom povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a preto mu nezaniklo povinné poistenie podľa § 21 ods.4 zákona dňom 31.1.2009. K zániku došlo až 31.12.2010 a to vzhľadom zmenu právnej úpravy.

10. Tvrdenie žalobcu, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby nemá podľa žalovaného vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K námietkam žalobcu ohľadne spravodlivého rozhodovania uviedol, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru a nie je možné sa od nich odchýliť. Sociálna poisťovňa je povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a nemôže hľadať pri svojom rozhodovaní riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Okrem toho musí dbať na to, aby nevznikali pri rozhodovaní pri skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch neodôvodnené rozdiely. Poukázal aj na závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.05.2016.

11. K namietaným procesným pochybeniam žalovaný uviedol, že žalobca dňa 02.02.2009 predložil pobočke Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 31.01.2009. Táto odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ale toto nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z.. V tejto súvislosti sa žalovaný odvolával na závery Najvyššieho súde SR obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017. Žalobca sociálnej poisťovni neoznámil, že je držiteľom licencie typu L1A. Toto bolo zistené až z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.04.2016. Zákon č. 461/2003 Z.z. pritom Sociálnej poisťovni neukladá lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Zdôraznil, že v predmetnej veci nebola a nemohla byť nariadená obnova konania, nakoľko neexistovalo právoplatné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia žalobcu. K námietke, že žalobca nebol upovedomený o začatí nedávkového konania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011.

12. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom k 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

13. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 463/2001 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť zamestnanca, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

14. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom k 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 21 ods.4 písm. b) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).

17. Podľa § 209 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

18. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

19. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:

20. V predmetnej právnej veci je nesporné, že Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím č.: TSK/2009/00416/zdrav.-2 zo dňa 19.01.2009 vyhovel žiadosti žalobcu o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo ako všeobecný lekár pre dospelých, s miestom prevádzkovania E. XXX, J. Q. ktoré mu vydal Trenčiansky samosprávny kraj rozhodnutím č.: TSK/2006/00177/zdrav.-2 dňa 12.01.2006. Predmetné povolenie bolo v zmysle žiadosti žalobcu zrušené s účinnosťou od 31.01.2009. Na základe uvedeného žalobca podal odhlášku z poistenia k 31.01.2009. Súčasne bolo zistené, že v zdaňovacom období roku 2007 dosiahol žalobca príjem 1 673 413 Sk a v roku 2008 dosiahol príjem v vo výške 1 929 591 Sk.

21. Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu č. L1A/TN/0476/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia nadobudla právoplatnosť dňa 20.12.2005.

22. Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín dňa 23.03.2017 vydala rozhodnutie o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.01.2009, ale až 31.12.2010. Pri svojom rozhodovaní pritom vychádzala najmä zo zistenia, že žalobca je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu a to licencie L1A a v rozhodnom období dosiahol zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie pobočky Trenčín ako vecne správne potvrdil.

23. Správny súd konštatuje, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A) je jednou zo štyroch licencií vydávaných Slovenskou lekárskou komorou v zmysle zák. č. 578/2004 Z.z.. Uvedená licencia je určená pre lekárov, ktorí neplánujú mať vlastné zdravotnícke zariadenie, ale budú poskytovať zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí majú povolenie na prevádzkovanie zariadenia zdravotníckej starostlivosti, a to na základe zmluvy (mimo pracovného pomeru). Lekár - zamestnanec túto licenciu nepotrebuje. Takýto lekár potom pri realizácii svojej činnosti za svoje služby

účtuje ako podnikateľ formou faktúry, pričom má povinnosť tieto faktúry viesť v rámci svojho účtovníctva. Uvedená licencia predstavuje oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu.

24. V konaní nie je sporné, že žalobca bol od decembra 2005 držiteľom licencie typu L1A. K 31.01.2009 podal odhlášku z poistenia, pričom Sociálna poisťovňa nedisponovala informáciou o tom, že v tomto čase bol držiteľom predmetnej licencie a teda pri posudzovaní odhlášky vychádzala z údajov, ktoré jej boli dostupné. Je nesporné, že predmetná odhláška bola vykonaná výlučne za účelom realizácie odhlásenia, ukončenia povinného poistenia, a preto z jej obsahu nie je možné dovodiť, že by ňou žalobca mienil podať akékoľvek vyhlásenie alebo informáciu o jeho licencii typu L1A alebo o tom, že na základe tejto licencie nepodniká. Uvedené nie je možné vyvodiť zo žiadnych okolností realizácie tohto formalizovaného a štandardizovaného úkonu vykonaného na formulári Sociálnej poisťovne.

25. Po obdŕžaní informácie o existencii licencie od Slovenskej lekárskej komory, bola vec žalobcu posúdená tak, že pokiaľ ide o zánik poistenia, tak toto nezaniklo (tak ako uviedol v odhláške) dňa 31.01.2009, ale až dňa 31.12.2010, a to s ohľadom na skutočnosť, že bol držiteľom licencie L1A a v rozhodnom období dosiahol zákonom stanovený príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

26. Správny súd uvádza, že sa vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj vyjadrenia žalovaného podaného k správnej žalobe, a preto iba stručne konštatuje, že žalobca z dôvodu zrušenia licencie vydanej Trenčianskym samosprávnym krajom nestratil postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia, keďže v tomto čase bol držiteľom licencie podľa osobitného predpisu a súčasne dosiahol zákonom stanovenú výšku príjmu z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.

27. Ak žalobca zdôrazňoval, že licenciu typu L1A nevyužíval, tak správny súd sa s uvedeným stotožňuje v tom smere, že uvedené oprávnenie na výkon činnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej ako aj materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina predstavuje existenciu tohto povolenia (v danej veci licencie), materiálna predstavuje právo na uvedenú činnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina však nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný, ale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle udeleného oprávnenia. Uvedené vo svojej podstate konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch II.ÚS 63/2012 z 21.2.2013 a II.ÚS 426/2012 zo dňa 21.02.2013, v prípade advokátov, ktorí boli zapísaní v advokátskej komore a zmenili formu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon advokácie ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným. Ústavný súd uviedol, že prípade takejto zmeny formy výkonu advokácie tu existuje zákonná prekážka, ktorá bráni týmto advokátom dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôžu vykonávať túto činnosť na vlastný účet) a preto uzavrel, že tieto osoby nespĺňajú materiálnu podmienku pre to, aby mohli byť považovaní za osobu samostatne zárobkovo činnú. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Žalobca v podanej správnej žalobe netvrdil a správny súd nezistil, že by tu existovala zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobcovi naplniť materiálnu stránku veci, teda dosahovať z predmetnej udelenej licencie príjem. Rozhodnutie žalobcu uvedenú licenciu reálne nevyžívať napriek tomu, že o ňu požiadal, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavenia žalobcu ako SZČO právny význam. Rovnako správny súd poukazuje na to, že odhlášku z poistenia nie je možné považovať za čestné vyhlásenie podľa § 21 ods.4 zákona a to z dôvodov uvedených v odstavci 24 tohto rozsudku. Rovnako nie je právne relevantné či mal žalobca pre takúto činnosť vydané kódy Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Správny súd konštatuje, že žalobca ako držiteľ licencie, ktorá ho oprávňovala na činnosť - výkon samostatnej zdravotníckej praxe, mal zákonnú povinnosť zabezpečiť si vydanie takýchto kódov, a ak tak neučinil, porušil zákon. Takéto porušenie zákona následne nemôže preukazovať, že by mu nevzniklo postavenie SZČO pre účely sociálneho poistenia.

28. Ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2010 definoval SZČO, pričom žalobca uvedené podmienky splnil. Takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, ak v predchádzajúcom roku dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem. Skutočnosť, že žalobca nedosiahol v

období rokov 2008, 2009 a 2010 príjem z predmetnej licencie typu L1A nemá vplyv na právne posúdenie veci ani s poukazom na skutočnosť, že ust. § 21 ods.1 zákona stanovuje ako ďalšiu podmienku vzniku poistenia dosiahnutie príjmu v zákonom stanovenej výške. Ani z gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné dovodiť, že by malo ísť o príjem práve z tejto licencie. Naopak zákon je postavený na „jednote“ poistenia fyzickej osoby, ktorá má postavenie SZČO (a to aj v prípade, že dosahuje príjem na základe viacerých oprávnení napr. živnostenského a licencie podľa osobitného predpisu). Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp. na trvanie poistenia nie je rozhodujúce či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené platí aj pri posudzovaní vzniku a zániku poistenia a teda aj pri posudzovaní vzniku statusu SZČO pre účely poistenia v zmysle zákona. Je preto pre vznik poistenia nerozhodné, že žalobca nedosahoval z tejto licencie v rozhodnom období žiaden príjem, nakoľko je preukázané, že mal príjmy z podnikania a to vo výške presahujúcej 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona. Z uvedených dôvodov považuje správny súd záver správnych orgánom o vzniku poistenia za správny.

29. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadne procesného postupu správnych orgánov, tak správny súd konštatuje, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktoré sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon č. 461/2003 Z.z. však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá . Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Uvedené závery vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, od ktorých nie je dôvod sa odchýliť. Skutočnosť, že nie je v predmetnej právnej veci zrejmé, či došlo k začatiu konania z podnetu poisťovne nemá zásadný význam pre zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Žalobca mal možnosť v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uplatniť svoje námietky, čo v danej veci i využil, žalovaná sa s jeho námietkami v rozhodnutí vyporiadala, a preto nedošlo k porušeniu zákonných práv žalobcu.

30. K námietke žalobcu ohľadom absencie zákonného ustanovenia v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd uvádza, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. jasný, určitý a zrozumiteľný výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý podliehal právnemu posúdenie správneho orgánu. V prvostupňovom rozhodnutí je zároveň jednoznačne uvedené, že o povinnom sociálnom poistení bolo rozhodnuté podľa § 178 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z..

31. Okrem toho je správny súd toho názoru, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinný rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Naviac je zrejmé, že správne orgány nerozhodovali o obnove konania. Uvedené nevyplýva z obsahu a ani výroku rozhodnutí, ktoré boli v danej veci vydané. Je zrejmé, že rozhodli vo veci sporného zániku poistenia a to za situácie, ktorú vyvolal samotný žalobca, ktorý napriek svojej oznamovacej povinnosti poisťovni riadne a včas neoznámil rozhodnú skutočnosť pre trvanie resp. zánik poistenia.

32. Záverom krajský súd konštatuje, že podmienky vzniku a zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia sú presne stanovené v zákone č. 461/2003 Z.z., ktorý nepozná ustanovenie upravujúce zmiernenie tvrdosti zákona alebo uplatňovanie výnimiek u jednotlivých poistencov. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že žalobca bol preukázateľne (tak ako ostatní držitelia licencie) svojou stavovskou komorou informovaný o tom, že zakladá postavenie SZČO a pokiaľ nie je využívaná tak, je potrebné ju zrušiť. Žalobca však zjavne na uvedené nereagoval.

33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Podľa § 168 žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. V konaní úspešnému žalovanému nebola v zmysle uvedeného priznaná náhrada trov konania, nakoľko neboli zistené dôvody pre takýto postup a žalovaný náhradu trov konania ani nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.