Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-71-2021.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanému: T. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX W. W., o zaplatenie 318,76 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 230,44 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 96,73 EUR od 09. 07. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 58,23 EUR od 07. 08. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 35,49 EUR od 07. 09. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,- EUR od 08. 10. 2019 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,- EUR od 07. 11. 2019 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44 % do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29. 07. 2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 254,33 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 96,73 EUR od 09. 07. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 63,22 EUR od 07. 08. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 54,38 EUR od 07. 09. 2019 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,- EUR od 08. 10. 2019 do zaplatenia a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20,- EUR od 07. 11. 2019 do zaplatenia a sumu 64,34 EUR ako zmluvnú pokutu, a to všetko titulom neplnenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a nahradiť mu trovy konania, ako aj v zmysle Dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 01. 2019.
2. V návrhu žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30. 11. 2020, uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, sa žalobca ku dňu 03. 12. 2020 stal veriteľom pohľadávky voči žalovanému, vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dohody o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Postupca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Postupca podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému
služby, ktoré mu vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 06. 2019 vo výške 96,73 EUR, ktorá bola splatná dňa 08. 07. 2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 07. 2019 vo výške 63,22 EUR, ktorá bola splatná dňa 06. 08. 2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 08. 2019 vo výške 54,38 EUR, ktorá bola splatná dňa 06. 09. 2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 09. 2019 vo výške 20,- EUR, ktorá bola splatná dňa 07. 10. 2019, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. 10. 2019 vo výške 20,- EUR, ktorá bola splatná dňa 06. 11. 2019. Žalovaný vystavené faktúry neuhradil ani napriek opakovaným výzvam zo strany postupcu. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, uplatňuje si žalobca aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr, až do ich zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).
3. K návrhu žalobca predložil Podací hárok č. B zo dňa 13. 07. 2021, str. 1 a 8, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09. 06. 2020., oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 22. 12. 2020, predžalobná výzva zo dňa 07. 07. 2021, upomienka zo dňa 18. 04. 2019, upomienka zo dňa 19. 07. 2019, Dohoda o zmene v osobe účastníka zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26. 01. 2019, potvrdenie o registrácii DPH ako aj prílohy uložené v OpP, a to pod číslom XOpPXX/XX plnomocenstvo, pod číslom XOpP/XX/XX Zmluvu o postúpení zo dňa 30. 11. 2020.
4. Po zrušení platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 09. 09. 2021, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd na návrh žalobcu (§ 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z. z.), pokračoval v konaní ako súd príslušný na prejednanie sporu.
5. Žalovaný bol v konaní nečinný. Žaloba mu bola doručená v súlade s § 116 ods. 2 CSP, po uplynutí 15 dní od zverejnenia oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. K žalobe sa nevyjadril.
6. Súd vo veci nenariadil pojednávanie v súlade s § 297 písm. b) CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP). Súd vo veci vyhlásil rozsudok podľa § 219 ods. 3 CSP a § 297 písm. b/ CSP, keďže ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR. Súd žalobe sčasti vyhovel, pričom vychádzal z predložených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise.
7. Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy.
8. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
17. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26. 01. 2019 uzatvorená Dohoda o zmene v osobe účastníka Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba Hlas, podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. Súd preto na právny vzťah medzi stranami aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predmetom uvedenej zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu aktivovať a poskytovať program služieb vo vzťahu k dotknutej SIM karte a záväzok predať žalovanému koncové zariadenie, za ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v jednomesačnom zúčtovacom období cenu stanovenú cenníkom, ktorý je spolu so všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy.
19. V konaní ďalej nebolo sporné, že v predmetnej dohode sa nachádzajú aj ustanovenia o zmluvnej pokute, základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať, v sume 120,- EUR. Zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v petite žalobného návrhu v sume 64,34 EUR. V časti návrhu, v popise skutočností, z ktorých vyplýva uplatnený nárok, žalobca však uplatnenie tohto nároku nijakým spôsobom neodôvodnil. Súd tak nevedel zistiť či ide o klesajúcu zmluvnú pokutu z tohto základu alebo nie. Súd ďalej zistil, z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX vo výške 64,43 EUR, ku ktorej žalobca rovnako v podanom návrhu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo
faktúre označená ako „XXXXXXXXXX“ . Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu súd preto považoval za sporný.
20. Z predložených faktúr mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, ktorú žalovaný v lehote splatnosti neuhradil ani v časti. Súd mal z uvedených faktúr preukázané aj to, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému aj poplatky, ktoré neboli cenou za poskytnuté telekomunikačné služby.
21. Listom zo dňa 22. 12. 2020 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, vyúčtovanej voči žalovanému faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, spolu vo výške 318,76,- EUR s príslušenstvom, na žalobcu a žiadal uhradenie dlžnej sumy priamo novému veriteľovi pod VS č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedeného oznámenia právneho predchodcu žalobcu adresovaného žalovanému, žalobca preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.
22. Predžalobnou výzvou zo dňa 07. 07. 2021, odoslanou žalovanému na poštovú prepravu dňa 13. 07. 2021, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie aktuálneho zostatku dlžnej sumy ku dňu 07. 07. 2021 vo výške 342,48 EUR a to titulom zmluvy č. XXXXXXXXXX.
23. Súd s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, v ktorom je zakotvená právna domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenia strany sa považujú za nesporné, ak ich protistrana výslovne nepoprela, konštatuje, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany a skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nepoprel.
24. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, súd skúmal (v spotrebiteľskom spore) z úradnej povinnosti, či je uplatnený nárok dôvodný.
25. Súd, po zistení vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu konštatuje, že právny predchodca žalobcu splnil povinnosti, na ktoré sa zaviazal Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a v dohody k nej a poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté služby - telekomunikačné služby. Súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaný za poskytnuté služby uhradil dohodnutú cenu vyúčtovanú jej predloženými faktúrami, prípadne, že by mu záväzok voči žalobcovi zanikol iným spôsobom. Žalovaný tak porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Uvedený nárok žalobcu, v rozsahu poskytnutých služieb, súd považoval za dôvodný a preukázaný. Súd preto priznal žalobcovi neuhradené ceny za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 230,44 EUR vyúčtované nasledovne: faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 96,73 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 58,23 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 35,48 EUR, faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 20,- EUR a faktúrou č. XXXXXXXXXX vo výške 20,- EUR.
26. Z dôvodu, že žalovaný sa s plnením svojho dlhu voči žalobcovi dostal do omeškania, s uhradením poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania z vyššie uvedených dlžných súm. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, priznal žalobcovi úroky z omeškania v požadovanej výške, nakoľko výška úrokov z omeškania, bola uplatnená v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu predstavovala 0,00 %. Súd preto žalobe vyhovel aj v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania za vyúčtované telekomunikačné služby a priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle výroku tohto rozhodnutia.
27. Súd nepriznal žalobcovi vyúčtované sumy za poplatky za obmedzenie služby pri neplatení, poplatky za upomienky oneskorených platieb, či poplatok za vymáhanie, v celkovej výške 23,89 EUR, z dôvodu, že záväzok uhradiť uvedené poplatky nevyplýval zo žiadnej uzatvorenej zmluvy, nebol teda v uzatvorených zmluvách medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dohodnutý. Žalobca k uvedeným poplatkom v podanej žalobe neuviedol žiadne tvrdenia o tom, na základe ktorého ustanovenia ktorej zmluvy ich uplatňuje, ani nepredložil v tomto smere súdu žiadne dôkazy. Súd preto žalobu v uvedenej časti (nepreukázaných a nedohodnutých poplatkov) ako nedôvodnú zamietol. Ide o poplatky
vyúčtované uvedenými faktúrami, nasledovne: faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná suma 4,99 EUR za upomienku oneskorenej platby a faktúrou č. XXXXXXXXXX bola vyúčtovaná suma 18,90 EUR za náklady vymáhania.
28. Súd ďalej k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu poukazuje aj na to, že v sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana sporu má v konaní povinnosť tvrdenia a s tým súvisiacu dôkaznú povinnosť. Skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou tvrdenia a preukazovania žalovaného. Následky spojené s nesplnením povinnosti, v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje (neuvedené) tvrdenia dôkazy, pretože súd v rámci vykonávania dokazovania, nemá k akému tvrdeniu vykonať dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto strana dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech Obdobný záver je konštatovaný v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 16 Co 999/2015-57 z 13. októbra 2016, potvrdenom rozhodnutím Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 203/2017 z 21. 03. 2017. Žalobca v konaní netvrdil, z čoho vyplýva a na základe čoho si uplatňuje nárok na zmluvnú pokutu ako taký (resp. na dve rôzne zmluvné pokuty), z čoho vyplýva výška tohto nároku (výška jednotlivých zmluvných pokút), ani akým spôsobom k tejto výške pri tej, ktorej zmluvnej pokute dospel. Žalobca sa pri opise skutočností, z ktorých vyplýva ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu obmedzil na tvrdenie v rozsahu jednej (a aj to podmieňovacej) vety: „V prípade, ak si uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP).“ Žalobca tak nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodných skutočností. Súd potom nemal tvrdené a ani preukázané, na základe čoho a ako žalobca, resp. jeho právny predchodca vypočítal konkrétnu výšku zmluvnej pokuty práve na sumu 63,34 EUR, z akého základu vychádzal. Žalobca tak nevyužil prostriedok procesného útoku (§ 149 Civilný sporový poriadok) k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu, neuviedol k nemu skutkové tvrdenia, a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. V konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Úspech žalobcu predstavuje v percentuálnom vyjadrení 72 % (z pôvodne uplatnenej sumy 318,76 EUR mu súd priznal sumu 230,44 EUR), úspech žalovaného predstavuje 28 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 44 % (72 % -28 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul) ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.