Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-18-2022.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Subarea
11Co/18/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: RTech Slovakia, s.r.o. v likvidácii, IČO: 48 228 656, Pekárska 11, Trnava, proti žalovanému: B. B., nar. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Z., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4. novembra 2021, č.k. 22C/23/2021-114, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu ako záložného veriteľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, ktoré sú evidované na LV č. XXX vedenom pre k.ú. T., Obec: T., ako stavba bez súpisného čísla postavená na pozemku parc. č. 190/58 rozostavaný rodinný dom, pozemok parc. č. 190/10 orná pôda o výmere 569 m2, a pozemok parc. č. 190/58 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške istiny 713 658,19 EUR s príslušenstvom, do vymoženia zabezpečenej pohľadávky, alebo do poskytnutia iného zabezpečenia splnenia pohľadávky žalobcu od žalovaného (výrok I.), zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na príslušnom súde žalobu vo veci samej, v ktorej ako žalobca uplatní voči žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávky, ktorá je predmetom zabezpečenia zabezpečovacím opatrením nariadeným týmto uznesením (výrok II.), a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobca sa návrhom doručeným na súd prvej inštancie dňa 24.9.2021 domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vo veci ochrany pred ohrozením výkonu exekúcie, keď žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu ako záložného veriteľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, evidovaným na LV č. XXX vedeným Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálne územie T. rozostavaný rodinný dom a 2 pozemky o celkovej výmere 760 m2, a uložil žalobcovi povinnosť podať do 30 dní žalobu vo veci samej a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Dôvodil, že žalobca je od 1.7.2021 v likvidácii, likvidátor pri kontrole účtovných podkladov zistil závažné nezrovnalosti vo vedení účtovníctva žalobcu. Z bankových účtov žalobcu boli v priebehu rokov 2018 a 2019 vykonané úhrady a výbery osobou žalovaného, ktorý nevie tieto výbery a úhrady vysvetliť a celkom zjavne nesúviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ktorý vyčíslil celkovú sumu istiny na 713 658,19 Eur, ktorá vznikla svojvoľným výberom hotovosti žalovaným z pokladne, príp. prevodom z bankového účtu žalobcu a tak predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, vzhľadom na výšku pohľadávky, nijakým spôsobom neobmedzí alebo neznevýhodní žalovaného nad primeranú mieru. Žalovaný okrem domu nedisponuje žiadnymi inými nehnuteľnosťami a nemá žalobca informácie o inom majetku žalovaného. Ak žalovaný nemá skutočne v úmysle predmetný dom prevádzať na tretie osoby a tak sa zbaviť
svojho majetku, nemôže ho zriadenie sudcovského záložného práva nejako obmedziť na jeho dispozičnom práve. Naopak, ak má v úmysle predmetný dom prevádzať, tento prevod nebude nijako zriadením sudcovského záložného práva obmedzený, iba pohľadávka žalobcu bude zabezpečená zriadením záložného práva. Žalobca dodal, že bol generálnym dodávateľom stavby Polyfunkčný objekt TREENIUM, Bratislava - Ružinov, investorom projektu boli spoločnosti GREEFIN group, a.s. Bratislava, a TREENIUM inverso, s.r.o. Bratislava. V oboch bol žalovaný konateľom a zamestnancom v dobe realizácie stavby. Žalovaný bol vyslaným rezidentom investora projektu v spoločnosti žalobcu počas realizácie projektu. Mal kompetencie v mene žalobcu uzatvárať objednávky na stavebné a iné práce, mal podpisový vzor na jedinom účte vedenom v M. M., a.s., a mohol účtom kompletne disponovať, pričom mal z predmetného účtu uhrádzať záväzky voči dodávateľom. Žalovaný si finančné prostriedky, ktorými disponoval na účte žalobcu ponechal a neuhradil nimi dodávateľov žalobcu. Počas obdobia rokov 2018 až 2020 urobil na účte cez 200 operácii. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1, 3, podľa § 127, § 132, § 326 a § 344 CSP. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné riziko neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca navrhol zriadiť záložné právo na konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného. Záloh dostatočne špecifikoval, záloh je vo vlastníctve žalovaného, je prevoditeľný a preto je i spôsobilým zálohom v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o existenciu pohľadávky žalobcu, ktorú má záložné právo zabezpečovať, žalobca tvrdí, že žalovaný disponoval s účtom žalobcu, s finančnými prostriedkami nakladal neoprávnene a obohatil sa na úkor žalobcu. Žalobca predložil potvrdenia o výberoch hotovosti z účtu žalobcu v rôznych pobočkách M., a.s.. Vo výpisoch je žalovaný identifikovaný ako osoba realizujúca výber hotovosti. Z týchto dokladov mal súd za osvedčené, že žalovaný skutočne disponoval s bankovým účtom žalobcu. Žalobca ďalej predložil výpisy z jeho bankového účtu, ktoré deklarujú pohyby na účte v spornom období. Z uvedených výpisov v spojení s potvrdeniami o výbere hotovosti je zrejmé, že opakovane došlo k takej dispozícii s účtom žalobcu, kde v ten istý deň, ako žalobca prijal na svoj účet peňažné prostriedky od svojho zákazníka - spoločnosti TREENIUM inverso, s.r.o., v ktorej bol žalovaný v tom čase konateľom , žalovaný konajúc ako oprávnená osoba žalobcu, celú prijatú čiastku vybral z účtu žalobcu ako hotovosť. Takéto transakcie sa súdu javia ako neštandardné, a to tak vzhľadom na časový aspekt, ako aj s ohľadom na otáznosť použitia hotovosti v takej výške. Sumy, ktoré sú predmetom výberov v dňoch 12., 13. a 16.12.2019, sú zároveň uvedené ako položky i v predloženej tabuľke sporných pohybov, ktorá sa nachádza v spise na č.l. 22. Žalobca uviedol, že peniaze mal žalovaný použiť na úhradu faktúr od dodávateľov, avšak tak neurobil. Neuhradenie faktúr žalobca osvedčil predžalobnými výzvami niektorých dodávateľov, ktorých predmetom boli neuhradené faktúry. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Pokiaľ ide o existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, súd má za osvedčené, že i táto podmienka bola splnená. Žalovaný je fyzická osoba, žalobca osvedčil svoju pohľadávku minimálne vo výške 50.000 Eur, nejde teda o zanedbateľnú pohľadávku. Berúc do úvahy obvyklé spôsoby výkonu exekúcie a povahu a spôsob konania žalovaného, ktoré je dôvodom podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, je podľa súdu dôvodné predpokladať marenie výkonu rozhodnutia. Súd mal preto z vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov za osvedčenú tiež existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zároveň nemožno považovať za neprimerané. Je potrebné vziať na zreteľ, že žalovaný vedome a cielene poškodil žalobcu a obohatil sa na jeho úkor. Pritom nešlo o jednorazové, ale o dlhodobé systematické konanie. Súd poznamenal, že uvedené závery vychádzajú zo skutočností, ktoré mal súd za osvedčené z vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, ktoré neprejudikujú rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré bude založené na dôslednom dokazovaní. Súd tak mal za osvedčené splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel. Zároveň uložil podľa § 336 ods. 1 CSP žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať žalobu vo veci. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu toto uznesenie zruší, ak žaloba nebola podaná v určenej lehote. O trovách rozhodol podľa § 354 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný a preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100% (§ 255 ods. 1 CSP).
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne skúmal podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesprávne skúmal predmet - nehnuteľnosť, keď v uznesení v ods. 11 uviedol, že táto je vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný je v manželstve a má zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Tiež nesprávne uviedol, že žalobca osvedčil existenciu pohľadávky, ktorú má záložné právo
zabezpečovať. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z nepravdivých tvrdení žalobcu v návrhu. Namieta existenciu finančných nárokov žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia, predkladá dôkazy a námietky k tvrdeniam žalobcu a navrhuje vykonať riadne dokazovanie. Účtovníctvo žalobcu spoločnosti RTech Slovakia, s.r.o. v likvidácii, vykazuje už na prvý pohľad vážne nedostatky. Bolo urobené účelovo a výsledky z účtovných uzávierok sú značne skreslené. Žalobca zámerne vykonštruoval pohľadávku voči žalovanému. Je podozrivé, že účtovné závierky za roky 2018, 2019 a 2020 boli podané v rovnakom termíne a to za rok 2018 14.4.2021 dva roky po termíne, za rok 2019 dňa 15.4.2021 rok po termíne a za rok 2020 dňa 15.4.2021. Žalobca ho nikdy neupomínal a nikdy nedeklaroval, že by mal nejaký záväzok voči spoločnosti RTech Slovakia, s.r.o.. Poukázal na niektoré nezrovnalosti v účtovných závierkach spoločnosti žalobcu a to za roky 2017, 2018, 2019, 2020, z ktorých vyplýva, že účtovníctvo bolo manipulované tak, aby konateľ žalobcu Ing. Milan Kúdela vykonštruoval pohľadávku, ktorá sa nezakladá na reálnych základoch. Žalobca je dodávateľská firma, ktorá si najímala práce od menších firiem a tie potom fakturovala spoločnosti TREENIUM inverso, s.r.o., v ktorej bol konateľom. V priebehu výstavby žalovaného pán V. a pán Kúdela požiadali o spoluprácu so spoločnosťou žalobcu s tým, že ho ustanovili ako disponenta na účte, kde mal vykonávať úhrady v prospech dodávateľov. Konateľ pán Kúdela ho poveril, takže nie je pravda, že žalovaný nebol poverená osoba. Ďalej žalovaný namietal aj konanie právneho zástupcu žalobcu, spôsob komunikácie a úkonov z jeho strany nebol štandardný. Keďže robil pánu Kúdelovi pomocníka, tak si robil evidenciu o platbách, preto vie určiť kam peniaze išli, ale je preňho zarážajúce, že napr. finančné prostriedky, ktoré neminul, vo výške 89.970 Eur, vrátil na účet, o čom sa v liste nepíše a vyžadujú od neho aj sumu, ktorú vložil na účet. Právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Ferenciho pozná, využíval jeho právne služby aj súkromne aj pracovne, má za to, že tento je v konflikte záujmov. Transakcie platieb za roky 2018, 2019, za rok 2020 v konaní vie dokazovaním preukázať, vie, komu boli finančné prostriedky zaslané, a to kópiami faktúr, ktoré mimochodom boli odovzdané konateľovi Kúdelovi. Súd neprihliadal na to, že žalovaný bol legitímne oprávnenou osobou k bankovému účtu žalobcu, keď bol ustanovený konateľom pánom Kúdelom ako disponent účtu. Žalovaný namieta, že žalobca uplatňovaný nárok vo výške 713.658,19 Eur riadne nepreukázal listinnými dôkazmi, ani nepreukázal kto za uplatnený nárok zodpovedá. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech obohateného. Už tento predpoklad nie je splnený, pretože žalovaný majetkový prospech nezískal. Žalovaný namieta, že žalobca nepreukázal listinnými dôkazmi existenciu dlhu. Právo žalobcu na vrátenie a vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým a preto sa premlčuje v premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1, 2 OZ, subjektívna lehota 2 roky a objektívna lehota 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo. Právo žalobcu na vrátenie jednotlivých čiastkových platieb je už premlčané. Z judikatúry súdov je zrejmé, že zjavne dôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť s tým, že žiada nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %. K odvolaniu doložil účtovné závierky za roky 2017, 2018, 2019, prehľad výdajov na akcie za obdobie od 21.12.2017 do 3.3.2020
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
4. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty predostreté žalovaným v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
5. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
7. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia a obdobne aj inštitút neodkladného opatrenia sú tzv. osobitné procesné postupy, ktoré upravuje Civilný sporový poriadok. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká tzv. sudcovské záložné právo (strany sporu nadobúdajú práva a povinnosti z titulu záložného práva), ktorého trvanie nie je síce podmienené právoplatným skončením veci, ale bez existencie meritórneho rozhodnutia stráca zmysel s poukazom na § 343 ods. 3 CSP (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Obdo/12/2018 zo dňa 27.3.2018).
10. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia. Úvaha o tom, či sú tieto predpoklady dané, je na súde rozhodujúcom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/4/2019 zo dňa 13.6.2019).
11. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci (o potrebe považovať návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za dôvodný pre osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavy ohrozenia exekúcie spôsobom navrhovaným žalobcom), s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Aj odvolací súd po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu (podľa § 329 ods. 2 CSP pre zabezpečovacie opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie) mal za to, že boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru súdu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán a o dôvodnej obave z ohrozenia exekúcie, ako základných predpokladov, za splnenia ktorých môže súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
13. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, vyvodil z nich svoje právne závery, ktoré aj primerane vysvetlil. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky a ani argumentácia odvolateľa nebola spôsobilá privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Z vyjadrení žalobcu aj žalovaného je zrejmé, že aj keď obe strany sporu poskytli odlišné skutkové tvrdenia ohľadom účelu výberu peňažnej hotovosti žalovaným vo výške žalovanej sumy, samotná skutočnosť, že žalovaný peňažné prostriedky z účtu žalobcu vybral sa javí byť nesporná a je podporená aj listinnými dôkazmi, ktoré doložil žalobca k svojmu návrhu. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu za dostatočne osvedčený ním doloženými listinami a podanou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorú podľa oznámenia žalobcu tento podal na Okresnom súde Bratislava I a vedie sa pod sp.zn. 18C/52/2021.
14. Odvolateľ popiera, že by dôkazy, od ktorých svoj nárok odvodzuje žalobca mali preukazovať existenciu ním tvrdeného bezdôvodného obohatenia a predostiera v rámci procesnej obrany vlastné tvrdenia a vlastné dôkazy. V odvolaní uvádza, že listiny predložené žalobcom nevyjadrujú žiadnym spôsobom skutočnosť, že by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný v odvolaní uvádza, že účtovníctvo žalobcu bolo manipulované, doložil účtovné závierky žalobcu za roky 2017 až 2019 a prehľad výdajov na akcie. Uvedené dôkazy bez náležitého vysvetlenia a objasnenia bližších súvislostí však
nemajú výpovednú hodnotu pre účely tohto konania. Žalovaný ďalej namietal premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak bez presného uvedenia aké sumy, v akej výške a presne kedy žalovaný z účtu žalobcu vybral a majú tvoriť bezdôvodné obohatenie nie je možné posúdiť námietku premlčania, keď pre výbery v roku 2018 pravdepodobne objektívna premlčacia lehota neuplynula do podania žaloby vo veci samej. Toto však bude predmetom podrobného skúmania a dokazovania v konaní vo veci samej, v prípade uplatnenia námietky premlčania a tiež aj posúdenie, či nejde o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kedy sa premlčacia lehota predlžuje. Žalovaný ďalej namietal, že nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, tak ako to uviedol súd prvej inštancie, lebo je v manželstve a má zrušené BSM. Z aktuálneho výpisu z LV č. XXX, k. ú. T. vyplynulo, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností sú žalovaný a X. B. v podiele 1/1, z čoho vyplýva, že nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (opak žalovaný nepreukázal) a dlhy aj len jedného z manželov je možné uspokojiť z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže predmetné nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom pre zriadenie záložného práva.
15. Odvolací súd tak mal za to, že žalobca osvedčil skutočností potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, osvedčil výber finančných prostriedkov žalovaným z účtu žalobcu, čo ani žalovaný nerozporoval, rozporoval len dôvod výberu a následné použitie vybratých finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie správne posúdil aj primeranosť a osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, čo aj dostatočne odôvodnil, s čím sa odvolací súd stotožnil.
16. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v celom rozsahu.
18. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).