Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému X. E., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Dunajská Streda proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.2.2018, č.k. 1T/11/2018-143, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.5.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:

X. E. nar. X.XX.XXXX v K. H. N., trvale bytom Z. N., okres M. K., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov

odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaný sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.2.2018, č.k. 1T/11/2018-143, bol obžalovaný X. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Okresný súd podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to proti výroku o treste. Rozsudok čo do výroku o treste považoval za nesprávny a nezákonný. Súd prvého stupňa správne prihliadol na poľahčujúcu okolnosť priznania sa k trestnému činu. Pochybil však keď ako poľahčujúcu okolnosť vyhodnotil urobenie vyhlásenia na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Zo strany obžalovaného nebola prítomná žiadna aktívna účasť obžalovaného na iných úkonoch, žiadna súčinnosť. Súd nesprávne priznal obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť spáchania viac trestných činov. Obžalovanému bol totiž správne ukladaný úhrnný trest za spáchania dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom, a to viacerými skutkami, za použitia asperačnej zásady. Táto okolnosť, teda spáchanie viacerých trestných činov, bola zohľadnená už pri ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Súd nesprávne duplicitne zohľadnil okolnosť spáchania viacerých trestných činov aj ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Následne prokurátor uviedol, že sa nemožno stotožniť ani s aplikáciou ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Obžalovaný sa opakovane dopustil závažných úmyselných trestných činov voči svojej matke, pričom len krátko pred spáchaním žalovaných skutkov bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa dopustil tiež voči svojej matke pod vplyvom alkoholu. Je zrejmé, že predchádzajúci nepodmienečný trest nemal na obžalovaného žiaden výchovný účinok, nakoľko krátko po jeho vykonaní sa opätovne pod vplyvom alkoholu dopustil nebezpečných verbálnych útokov voči svojej matke, pričom jeho konanie malo gradujúcu tendenciu a jeho posledné útoky už naplnili zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Za uvedený trestný čin umožňuje uložiť trest odňatia slobody na 4 až 10 rokov. Súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov po mimoriadnom znížení trestu pri použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona treba považovať za neprimerane mierny s prihliadnutím na okolnosti prípadu a na osobu obžalovaného, ktorý aj po predchádzajúcom odsúdení pokračoval v páchaní trestnej činnosti voči svojej matke. Súd mimoriadne zníženie trestu v podstate neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi okolnosťami, preto nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli k takémuto postupu. Navrhol potom uložiť obžalovanému nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej základnej trestnej sadzby. Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o odvolaní, zotrval prokurátor na podanom odvolaní. Obžalovaný navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť, rozsudok okresné súdu považuje za správny a zákonný pokiaľ ide o výrok o treste. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Krajský súd vzhľadom na dôvody odvolania smerujúce len čo do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste je potrebné uviesť, že okresný súd pri ukladaní trestu sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Je plne dôvodná námietka prokurátora ohľadom nesprávnej aplikácie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ako aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Odvolací súd v tomto smere v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie odvolania prokurátora v tejto časti.

Čo sa týka námietky uplatnenia mimoriadneho zníženia trestu vzhľadom na urobenie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 Trestného poriadku, v prvom rade treba zdôrazniť, že je dôvodná aj námietka prokurátora k arbitrárnosti rozhodnutia okresného súdu. Tento žiadnym spôsobom neodôvodnil svoje úvahy, ktoré ho viedli k záveru o možnosti mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zmätočné je odôvodnenie aj v tom, že vyhlásenie o vine je same o sebe dôvodom na priznanie poľahčujúcej okolnosti. U okresného súdu prichádza k zjavne zlej interpretácii a nepochopeniu stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sp.zn. Tpj/55/2016. Okresný súd navyše poukazoval aj na Stanovisko č. 1/2017 Trestnoprávneho kolégia Krajského súdu, ktoré však bolo prekonané už vyššieuvedeným Stanoviskom kolégia Najvyššieho súdu. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu sa tento priklonil len k formálnej citácii zákona a absolútne nie je zrejmé, z čoho vychádzal keď dospel k záveru, že práve u obžalovaného sú splnené podmienky na inštitút mimoriadneho zníženia trestu. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd akceptoval námietku prokurátora, reparoval rozsudok okresného súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Je pravdou, že s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. A to napriek skutočnosti, že nemožno považovať samotné priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu, ani urobenie vyhlásenia o vine, za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Podľa citovaného stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Vyššie uvedené stanovisko umožňuje podľa názoru odvolacieho súdu pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne zníženie trestu odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Súd však musí uviesť, aké úvahy ho vedú k využitiu možnosti pristúpenia k mimoriadnemu zníženiu trestu, teda aké v konkrétnom prípade prítomné skutočnosti použitie tohto inštitútu odôvodňujú. V prípade obžalovaného E. nevzhliadol odvolací súd ani špecifické okolnosti konkrétneho prípadu, ani mimoriadne pomery páchateľa. Z hľadiska všetkých zásad pre ukladanie trestu, dospel odvolací súd k záveru, že nie je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom. V tomto smere je možné v plnom rozsahu poukázať na námietku prokurátora, viažucu sa k osobe obžalovaného, ktorý sa opakovane dopustil závažných úmyselných trestných činov voči svojej matke a to aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Treba plne súhlasiť s tvrdením, že jeho konanie malo gradujúcu tendenciu a jeho posledné útoky už naplnili zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, pri použití §36 písm. l) Trestného zákona a §37 písm. m) Trestného zákona, §38 ods. 2, §41 ods. 1, 2 Trestného zákona.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.