Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/24/2017

Potvrdené rozhodnutím 12Co/335/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcov 1/ E.. U. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom, X. XXXX/XX, V. a 2/ Bc. E. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXXX/XX, V., oboch právne zastúpených Mgr. Martinom Čižmárom, advokátom so sídlom Československej armády 1617/24, Banská Bystrica, proti žalovaným 1/ X.. O. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom M. R. W. XX, C. a 2/ E.. F. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/XX, V., obom ja právne zastúpeným JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou so sídlom Francisciho 1044/6, Zvolen, o obmedzenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 13C/24/2017-137 zo 17. mája 2018, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcov: 1/ E.. U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., X. XXXX/XX, 2/ Bc. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., X. XXXX/XX, obaja zast. X.. X. D., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici, Československej armády 1617/24, proti žalovaným: 1/ X.. O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo C., M. R. W. XX, a 2/ E.. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., X. XXX/XX, obaja zast. JUDr. Ivanou Gajdošíkovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Francisciho 1044/6, o obmedzenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v I. a II. rade majú proti žalobcom v I. a II. rade n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v I. a II. rade sa najskôr svojim žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 29.6.2017 domáhali toho, aby súd obmedzil vecné bremeno zapísané na liste vlastníctva č. 998, v časti C: Ťarchy v prospech žalovaných, zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002, V 2216/02 spočívajúce v práve pešieho prechodu a v prejazdu motorových vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13, tak že žalovaní sú oprávnení užívať pozemok parc. č. 1423/13 na prechod pešo a prejazd motorových vozidiel v šírke 2,75 m, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý bude na ten účel vyhotovený. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania. Vo svojej písomnej žalobe, žalobcovia uviedli: Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi (každý v podiele 1/2-ica k celku) nehnuteľností nachádzajúcich sa v zastavanom území obce, v katastri nehnuteľností, Okresného úradu Zvolen, Obec: Sliač, Katastrálne územie: Rybáre, zapísaných na Liste vlastníctva číslo 998, Časť „A - Majetková podstata" PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape, C KN Parcelné číslo 1423/7., Druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, Výmera 261 m2, C-KN Parcelné číslo 1423/13., Druh pozemku Záhrada, Výmera 94 m2, C-KN Parcelné číslo 1423/14., Druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, Výmera 77 m2, C-KN Parcelné číslo 1423/15., Druh pozemku Záhrada, Výmera 38 m2, Stavby, Rodinný dom súpisné číslo 1786 na C-KN parcele číslo 1423/14, Časť ,,B - vlastníci a iné oprávnené osoby“, Vlastník, Por. číslo 1 na žalobcu 2., spoluvlastnícky podiel: 1/2, Por. číslo 2 na žalobcu 1., spoluvlastnícky podiel: 1/2. Dôkaz: - List vlastníctva č. 998 Žalovaní sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v zastavanom území obce, v katastri nehnuteľností, Okresného úradu Zvolen, Obec: Sliač, Katastrálne územie: Rybáre, zapísaných na Liste vlastníctva číslo 1024, Časť „A - Majetková podstata“ PARCELY registra „C“ evidované na katastrálnej mape, C-KN Parcelné číslo 1423/8., Druh pozemku Trvalé trávne porasty, Výmera 300 m2, C-KN Parcelné číslo 1423/11., Druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, Výmera 100 m2, C-KN Parcelné číslo 1423/12., Druh pozemku Zastavané plochy a nádvoria, Výmera

70 m2, Stavby, Rodinný dom súpisné číslo 488 na C-KN parcele číslo 1423/11, Časť ,,B - vlastníci a iné oprávnené osoby”, Vlastník, Por. číslo 1 v celosti na žalovaných, spoluvlastnícky podiel: 1/1. Dôkaz: - List vlastníctva č. 1024 Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.08.2002 (ďalej aj ,,Zmluva“), uzatvorenou medzi Ing. Milanom Kankom a Ing. Monikou Kankovou, bytom vo Zvolene, ul. Lihoveckého č. 4, ako povinnými z vecného bremena a žalovanými 1. a 2., ako oprávnenými z vecného bremena boli v prospech žalovaných 1. a 2. zriadené nasledovné nasledovné vecné bremená: 1. Vecné bremeno pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez parcelu č. 1423/7, zapísanú v LV č. 998 kat. úz. Rybáre, v zmysle geometrického plánu č. 81/2002 na priznanie práva prechodu cez pozemok p.č. 1423/7, vyhotoveného geodetickou kanceláriou ALL GEO Zvolen dňa 12.08.2002. Šírka cesty na výkon tohto vecného bremena bola dojednaná na 4m. 2. Vecné bremeno spočívajúce v práve údržby a opráv inžinierskych sietí na parcele č. 1423/7 zapísanej v LV 998 kat. úz. Rybáre v zmysle geometrického plánu na zamerania novostavby p.č. 1423/11, 12 a vyznačenie vecného bremena p.č. 1423/7 vyhotoveného geodetickou kanceláriou ALL GEO Zvolen dňa 12.03.2002 (Geometrický plán č. 14/2002). Vklad vecného bremena bol príslušnou Správou katastra Zvolen povolený dňa 18.09.2002 pod č. V 2216/02. Dôkaz:

- Zmluva o zriadení vecného bremena zo 16. 08.2002

- Geometrický plán č. 81/2002, Geometrický plán Č. 14/2002 Pozemok C-KN Parcelné číslo 1423/7, ktorý v čase zriadenia uvedených vecných bremien predstavoval samostatný ucelený pozemok bol V neskoršom období, Geometrickým plánom č.128/09, vyhotoveným vyhotoviteľom Ing. Smolková Beáta Geodetické práce dňa 11.12.2009, na nové pozemky C-KN Parcelné číslo 1423/7, 1423/13, 1423/14 a 1423/15. Na základe Žiadosti o zmenu geometrického plánu zo dňa 22.12.2009 podanej vtedajším vlastníkom uvedených pozemkov Tomášom Mrkvanom, bytom Ľ. Medveckého 2, Zvolen, vykonala vtedajšia Správa katastra Zvolen zápis uvedených vecných bremien do Listu vlastníctva č. 998, Časť C: Ťarchy v nasledovnom znení: ,,Vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motor. vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13 v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 zo dňa 22.12.2009 a Vecné bremeno na priznanie práva údržba a opráv uložených inžinierskych sietí na parc. č. 1423/15 v rozsahu vyznačenom v GP č.128/09 zo dňa 22.12.2009 v prospech vlastníkov pozemkov 1423/8 ,1423/11 1423/12 Ing. Matuščáka Jozefa, nar. 19.03.1965 a Evy MUDr., nar. 18.09.1964, V2216/02 - 280/02, 4/10.“ Dokaz:

- Geometrický plán č. 128/09

- Žiadosť o zmenu geometrického plánu z 22.12.2009 Ako vyplýva zo samotnej zmluvy o zriadení vecného bremena, bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez C-KN parcelu č. 1423/13 (prv. 1423/7) bolo zriadené výlučne za účelom napojiť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných na verejnú komunikáciu, teda zabezpečiť prístup žalovaným k verejnej komunikácii (pre príchod, príjazd, odchod a odjazd cez dotknutý pozemok žalobcov). Zriadenie tejto prístupovej cesty vo forme vecného bremena bolo zriadené účelovo pre potreby kolaudácie domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, keďže podmienkou skolaudovania stavby bolo zriadenie prístupu k verejnej komunikácii. Na iný -širší účel toto vecné bremeno nebolo zriadené. Zo zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva, že toto vecné bremeno bolo zriadené v práve užívať dotknutý pozemok ako prístupovú cestu až v šírke 4m. Podľa § 151n ods. 1) Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej ako „Občiansky zákonník") vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151p ods. 3) Občianskeho zákonníka ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. Vecné bremená patria k tzv. vecným právam k cudzej veci a teda zasahujú do vlastníckych práv subjektu, ktorý je vlastníkom cudzej veci v prospech niekoho iného. Podstatou vecných bremien je, že zásah - obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnej veci (ktorého obsahom je triáda oprávnení: 1. Právo držby, 2. Právo vecou disponovať a predovšetkým 3. Právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky) na ktorú je vecné bremeno zriadené, môže byť realizovaný len v nevyhnutnom (reálne potrebnom) rozsahu,

pričom opodstatnenosť existencie vecného bremena musí vychádzať z reality, teda z reálnej (objektívne danej) potreby zásahu do vlastníckeho práva v prospech niekoho iného. Vlastnícke právo je najzákladnejšie subjektívne právo. Prioritné a zásadné postavenie vlastníckeho práva vyplýva aj zo samotnej Ústavy Slovenskej republiky, keď čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zaručuje výslovne len vlastnícke a dedičské právo, a nie aj iné vecné, resp. majetkové práva, priznané vo všeobecnosti najmä Občianskym zákonníkom (napr. vecné práva k cudzej veci). Treba zdôrazniť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vlastníckym právom a nemôže mať silnejšie postavenie a väčšiu právnu ochranu ako právo vlastnícke v tom smere, že by obmedzovala vlastníka v jeho právach nad rámec nevyhnutný. Vecné bremeno má vlastníka len obmedzovať a nie mu brániť vo výkone jeho ústavou zaručeného vlastníckeho práva (jeho zložiek). Z povahy veci (tým, že ide o vecné právo k cudzej veci) vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola teda čo najhospodárnejšia (najkratšia, najužšia) a súčasne aby splnila svoj hlavný účel: aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Žalobcovia sa viackrát pokúšali so žalovaným 2. komunikovať o možnosti úpravy dotknutého vecného bremena, teda o možnosti zúžiť - obmedziť rozsah vecného bremena spočívajúceho v prechode a prejazde motorových vozidiel a to zo šírky užívania 4 m na menší rozsah (menšiu šírku). S takýmto zúžením vecného bremena žalovaný 2. absolútne nesúhlasil, trval na zmluvou určenom rozsahu vecného bremena. Preto žalobcom neostala iná možnosť než domáhať sa obmedzenia vecného bremena touto žalobou. Treba zdôrazniť, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nie je vlastníckym právom a nemôže mať silnejšie postavenie a väčšiu právnu ochranu ako právo vlastnícke. Vecné bremeno má vlastníka len obmedzovať a nie mu brániť vo výkone jeho ústavou zaručeného vlastníckeho práva. Právo prechodu pešo ako aj právo prejazdu motorových vozidiel bolo/je v prospech zasahujúcom do vlastníckeho práva žalobcov prekračujúcom nevyhnutnú potrebu. Šírka pozemku - cesty ktorá je zaťažená vecným bremenom predstavuje 4 m tak ako je vyznačené naposledy Geometrickým plánom č. 128/09 zo dňa 11.12.2009. Výkonom takto stanoveného vecného bremena je žalobcom upierané vlastnícke právo v náležitom rozsahu (teda právo dotknutú časť pozemku užívať). V tomto bode žalobcovia poukazujú na prax v oblasti projektovania miestnych komunikácií z hľadiska ich šírky. Poukazujeme na obsah Rozborovej úlohy (RÚ) Projektovanie miestnych komunikácii, vypracovanú novembri 2013 Slovenskou technickou univerzitou Bratislava, Stavebnou fakultou, Katedrou dopravných stavieb, ktorú ako významný technický predpis rezortu dopravy vo svojej činnosti uplatňuje aj Slovenská správa ciest, ktorá je rozpočtovou organizáciou zriadená Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, záväzne vykonávajúcou dopravné plánovanie a technický rozvoj diaľnic, ciest pre motorové vozidlá/rýchlostných ciest a ciest I., II. a III., teda rozvoj cestnej siete Slovenskej republiky. V zmysle uvedenej RÚ pri projektovaní miestnych komunikácii sa z hľadiska prejazdových rýchlostí za primeranú (dostačujúcu) pre účely prejazdu motorovými vozidlami (v rozsahu od osobných mot. vozidiel až nákladné motorové vozidlá) považuje šírka prejazdného pruhu do 2,50 m-za dostačujúcu. Tu treba poukázať, že z hľadiska pohybu osôb panujúceho v priestore vecného bremena (ktoré spojite s priestorom rodinného domu žalobcov vytvára ucelený priestor), kde sa pohybujú tak dospelé osoby (žalobcovia) ale tiež maloleté deti nižšieho školského veku (syn a dcéra žalobcov), má priestor vecného bremena povahu obytnej zóny, resp. pešej zóny, ba priam školskej zóny v zmysle § 59 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v takomto priestor zákon povoľuje maximálnu rýchlosť 20 km/h, pričom reálna rýchlosť v priestore vecného bremena je nižšia. Uvedené, za použitia RÚ, zodpovedá šírke od 2,35 m do 2,50 m. Tiež treba poukázať na to, že z hľadiska funkčného má dotknuté vecné bremeno povahu obslužnej komunikácie pre účely prístupu k domovej nehnuteľnosti žalovaných. V zmysle uvedenej RÚ a STN STN 73 6101 je prípustná šírka takejto komunikácie (jazdného pruhu) 2,50 m. V tomto rozsahu -šírke je dostatočné aj vecné bremeno v prospech žalovaných. Vzhľadom k tomu, že pre potreby žalobcov bude dostatočné aj obmedzenie vecného bremena v menšom rozsahu, navrhujú aby konajúci súd obmedzil vecné bremeno takým spôsobom, že určí jeho šírku na 2,75 m. Dôkaz:

- Rozborová úloha (RÚ) Projektovanie miestnych komunikácií, Slovenskej technickej univerzity Bratislava, Stavebná fakulta z novembra 2013 - Relevantná časť v listinnej podobe, plný rozsah v elektronickej podobe (na DVD).

- Fotodokumentácia v elektronickej podobe (na DVD)

Súd na návrh môže podľa § 151p ods. 3) Občianskeho zákonníka za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak dôsledku zmeny pomerov (rnutatis mutandis) nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočnosti. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z vecného bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Zmena pomerov môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. V prípade zmeny pomerov sa jedná o takú zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý ráz. Táto zmena pomerov musí existovať v dobe rozhodovania súdu. K otázke zmeny pomerov žalobcovia poukazujú na nasledovné skutočnosti. Vecné bremeno bolo Zmluvou zo 16.08.2002 zriadené v čase, keď na pôvodnom celistvom pozemku C-KN Parcelné číslo 1423/7 nebola umiestnená žiadna stavba, najmä nie stavba rodinného domu určeného na trvalé bývanie. V čase zriadenia vecného bremena teda išlo o „prázdny“ - nezastavaný a fakticky neužívaný pozemok u ktorého šírka vecného bremena v rozsahu 4 m nijak neprekážala. Až v dobe po nadobudnutí dotknutých pozemkov C-KN Parcelné číslo 1423/7, 1423/13, 1423/14 a 1423/15 žalobcami v rok 2010 títo postavili na týchto pozemkoch domovú nehnuteľnosť užívanú na trvalé bývanie, a teda tieto pozemky začali reálne užívať pre svoje potreby. Tieto pozemky sa teda užívajú už pre účely obydlia, čím sa od pôvodného stavu ( v čase zriadenia vec. Bremena) zmenili pomery, ktoré majú vplyv na vecné bremeno

- jeho rozsah. Žalobcovia, ako vlastníci chcú časť pozemku zaťaženého vecným bremenom, ktorá presahuje účelný a dôvodný rozsah bremena, užívať pre svoje účely a tým riadne uplatňovať svoje práva užívať (ius utendi) plynúce im z vlastníckeho práva. Na dotknutej časti pozemku žalobcovia mienia umiestniť dreviny, ktoré vizuálne, ale aj funkčne oddelia pozemok užívaný v rámci vecného bremena od zbytku žalobcami užívaného pozemku. Tiež mienia dotknutú časť pozemku (vecného bremena) použiť ako priestor pre uskladnenie palivového dreva (tzv. drevník). Vecné bremeno by malo byť zriadené maximálne v rozsahu nevyhnutnom aj z dôvodu, že na dotknutých pozemkoch sa pravidelne pohybujú osoby, tak dospelé, ako aj maloleté, ktorých pohyb je vecným bremenom obmedzovaný. Čo sa týka tzv. primeranej náhrady za obmedzenie vecného bremena, túto žalobcovia navrhujú nepriznať, a to jednak z dôvodu, že už samotné vecné bremeno bolo zriadené ako bezplatné, a teda za jeho výkon žalobcovia nemali a ani nemajú žiadnu náhradu, ako aj z dôvodu, že vecné bremeno bolo zriadené účelovo ako „pomoc“ žalovaným pre kolaudáciu ich stavby, nakoľko podľa vedomosti žalobcov proti skolaudovaniu sa postavil Ing. Emil Lováni (vlastník susediaceho pozemku) a namietal, že ju nemožno skolaudovať, z dôvodu neprístupnosti domovej nehnuteľnosti od verejnej komunikácie, keď v zmysle všeobecne záväzných predpisov musí byť stavba takto prístupná. Priznanie prípadnej náhrady žalobcovia nepovažujú žalobcovia za dôvodné, resp. spravodlivé, nakoľko by tým boli fakticky sankcionovaní (postihovaní). Priznanie náhrady by sa vo výsledku rovnalo stavu keď by žalobcovia opätovne nahrádzali hodnotu pozemku (resp. jeho časť) ktorého vlastníkmi už vlastne sú. Náhrada nie je potrebná, nakoľko doterajšie vecné bremeno je priznané v neprimeranom rozsahu (a zaťažuje vlastníctvo žalobcov nedôvodne), pričom vecné bremeno v zúženom rozsahu bude spĺňať rovnaký účel na ktorý bolo zriadené. Teda jeho zúžením - obmedzením nedôjde k úbytku práv na strane žalovaných, ktoré by za iných okolností mali byť kompenzované náhradou (či už peňažnou alebo vecnou). Žalobcovia sú toho názoru, že pre opísanú zmenu pomerov a z hľadiska uspokojovania ich potrieb

- oprávnených záujmov nemožno už spravodlivo trvať na dotknutom vecnom bremene v doterajšom rozsahu. Dochádza tak k zmene doterajšieho obsahu vecného bremena. Doposiaľ určené vecné plnenie sa považuje za nespravodlivé keďže presahuje nevyhnutnú mieru.

2. V priebehu konania žalobcovia v I. a II. rade podali návrh na zmenu žaloby a žiadali po pripustení zmeny žaloby, aby súd obmedzil vecné bremeno, zapísané v liste vlastníctva č. 998 v časti C: Ťarchy v prospech žalovaných, zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002, V 2216/02 spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13, tak že žalovaní sú oprávnení užívať pozemok parc. č. 1423/13 na prechod pešo v šírke 1,50 m, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý bude na ten účel vyhotovený. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.4.2018 žalobcovia k tomu uviedli: Ako už bolo uvedené vo vlastnej žalobe súd podľa § 151p ods. 3) Občianskeho zákonníka na návrh môže za primeranú náhradu vecné bremeno obmedziť alebo zrušiť, ak dôsledku zmeny pomerov (mutatís mutandis) nastane hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného. Zmenu pomerov môžu vyvolať objektívne i subjektívne skutočností. Zmena pomerov sa môže týkať nehnuteľností, a to tak zaťažených ako aj zvýhodnených, môže sa týkať tiež osôb, či už povinných alebo oprávnených z

vecného bremena, prípadne sa môže týkať vzťahu k vecnému bremenu a k právu vyplývajúcemu z vecného bremena. Zmena pomerov môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníkov; za určitých okolností môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. V prípade zmeny pomerov sa jedná o takú zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý ráz. Táto zmena pomerov musí existovať v dobe rozhodovania súdu. Žalobcovia uvádzajú, že existuje taká zmena pomerov, ktorá spôsobuje hrubý nepomer medzi vecným bremenom zaťažujúcim žalobcov a výhodou žalovaných, pričom tento nepomer odôvodňuje zúženie vecného bremena v navrhovanom rozsahu. Žalobcovia sú dôvodne presvedčení, že pre účely prístupu žalovaných k ich domovej nehnuteľnosti nie nevyhnutné vecné bremeno spočívajúce aj v práve prejazdu motorových vozidiel cez C-KN parcelu č. 1423/13 (prv. 1423/7). Z okolností veci vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené za účelom zabezpečiť prístup žalovaným k verejnej komunikácii, čo môže byť zabezpečené aj v rozsahu prechodu pešmo. Z hore uvedeného vyplýva, že zmena pomerov môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníkov, a môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov. Žalobcovia poukazujú, že v dôsledku meny v správaní sa žalovaného v II. rade došlo k zmene pomerov v dôsledku ktorej vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktoré zaťažuje žalobcov a výhodou žalovaných, ktorá im z vecného bremena plynie. Ako žalobcovia už aj v konaní o vydanie neodkladného opatrenia 18C/43/2017 Okresného súdu Zvolen poukazovali konaním žalovaného 2. sú sústavne porušované ich majetkové práva nerušene užívať nehnutel'nost1', ktorých sú vlastníkmi, dochádza k poškodzovaniu ich majetku, resp. k ľahkovážnemu ohrozovaniu ich majetku, života a zdravia prípadným vniknutím tretích osôb do obydlia navrhovateľov. Žalobcovia sa v uvedenom konaní 18C/43/2017 domáhali súdnej ochrany, ktorou by bol zabezpečený taký výkon vecného bremena zo strany žalovaného 2. (také jeho správanie) ktorým by sa zamedzila existencia hrubého nepomeru. Súd v dotknutej veci však žalobcom takúto ochranu neposkytol a preto žalobcom neostáva iné len sa za účelom eliminácia hrubého nepomeru domáhať zúženia vecného bremena na požadovaný rozsah. Žalobcovia poukazujú aj na to, že žalovaný 2. svojim správaním pri výkone vecného bremena spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom poškodzuje ich majetok, a to:

- jednak úmyselným devastovaním ,,rozorávaním" (nevhodnou technikou jazdy) časti pozemku, ktorý tvorí predmet vecného bremena, ako aj

- následným nadmerným znečisťovaním druhej - spevnenej časti pozemku hlinou a kamenivom. Uvedené jasne vyplýva z obrazového kamerového záznamu, ktorý žalobcovia súdu predkladajú ako dôkaz. Takýmto spôsobom prejazdu žalovaný 2. Spôsobuje aj znečistenie betónovej časti plotu žalobcov a jej zvlhnutie a vznik plesní. Taktiež ´dávame súdu do pozornosti (viď obrazový záznam žalobcov), že žalobca nevhodným spôsobom odstraňovania napadaného snehu - jeho umiestňovaním k zmienenému múru plota spôsobuje jeho ďalšie navĺhanie a znehodnocovanie a tým jeho devastáciu a znižovanie jeho životnosti. Žalobcovia už viac krát boli nútení v záujme zachovania čistoty ich pozemku, ktorý tvorí predmet vecného bremena a okolia, a aj v záujme minimalizácie prašností daného priestoru zabezpečiť očistenie spevnenej (vydláždenej) častí pozemku ako aj uvedenej betónovej časti oplotenia. Vykonali tak v roku 2017, a to dňa 21.02.2017 prostredníctvom spoločnosti Pebat s.r.o. Naposledy očista bola vykonaná 13.04.2018 prostredníctvom spoločnosti ECH Services s.r.o. Táto očista predstavovala náklady o výške 144,00 EUR. Dokonca, znečistenie oplotenia žalobcov bolo posledne takého rozsahu, že pri dôkladnej očiste bolo potrebné odstrániť časti náteru až na kryciu sieťku múra, pričom uvedenie do pôvodného stavu si preto vyžiada ďalšie nemalé náklady, cca v rozsahu 300,00 EUR. Ako vyplýva z predkladaných kamerových záznamov žalovaný 2. sa svojou činnosťou pri výkone vecného bremena dopúšťa aj poškodzovania vstupnej brány do ich obydlia. K poškodeniu konštrukcie brány došlo tým, že žalovaný 2. viacnásobne neuzamkol bránu a tým došlo či už samovoľne alebo pod vplyvom poveternostných podmienok k náhlemu pohybu krídla brány a poškodeniu - ohnutiu nosnej kovovej konštrukcie brány, čo si vyžiada tiež ďalšie náklady spočívajúce vo výmene celej tejto bránovej konštrukcie čo bude predstavovať najmenej 500,00 EUR. Na túto činnosť žalobcovia súd upozorňovali v konaní 18C/43/2017 v ktorom sa dožadovali nápravy. Súd im však žiadnu ochranu ich práv neposkytol. Žalovaný 2. taktiež motorovým vozidlom, ktoré viedol ako vodič poškodil v minulosti aj pilier prístupovej brány. Napriek viacnásobným výzvam žalobcov nemal ochotu ani vykonať opravu poškodeného piliera ani sa na oprave finančne podieľať. Opravu nakoniec vykonal žalobca 2. na svoje náklady. Žalovaný 2.) doposiaľ nijak neprejavili záujem akokoľvek sa podieľať na nákladoch, spojených s odstraňovaním následkov jeho spôsobu užívania dotknutých vecí, resp. s ich opravou. Treba zdôrazniť, že v zmysle § 151n ods. 3 pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady

na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Žalovaní sa na však na úhrade nákladov na zachovanie a opravu predmetu vecného bremena nepodieľajú napriek tomu, že najmä žalovaný 2. bol k tomu viackrát žalobca i vyzvaný. Žalovaný 2. ani žiadnu ochotu na znášaní takýchto nákladov neprejavoval a neprejavuje. Ba práve naopak, z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2. svojou činnosťou pri výkone vecného bremena spôsobuje vznik škôd a s tým spojených neprimeraných nákladov na strane žalobcov. Aj vzhľadom na takýto spôsob výkonu vecného bremena žalovaným 2., ktorým dochádza k poškodzovaniu majetku žalobcov a porušovaniu ich práv vznikol a existuje hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktoré zaťažuje žalobcov a výhodou oprávneného (žalovaných), ktorý bez akejkoľvek protihodnoty z vecného bremena ťaží len výhody. V plnení svojej zákonnej povinnosti znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy sú žalovaní pasívny, najmä žalovaný 2. Túto svoju zákonnú povinnosť dlhodobo odmieta a popiera. Je pritom nepochybné, že dotknutý pozemok C-KN parcelu č. 1423/13 prakticky využíva len žalovaný 2. Žalobcovia konajúci súd upozorňujú, že sa dlhodobo snažili vzniknutú situáciu trpezlivo riešiť mimosúdnou cestou, žalovaní, teda najmä žalovaný 2. však na tieto snahy náležite nereflektoval, možno povedať, že mal snahu tieto sabotovať. Ako bolo žalobcami prezentované aj v konaní 10C/9/2014 Okresného súdu Zvolen, títo boli pre vyriešenie situácie ochotní podieľať sa na nákladoch (kúpnej cene) obstarania vedľajšieho pozemku do vlastníctva žalovaných, resp. žalovaného 2., a jeho následnej úprave, na základe čoho by bol zabezpečený nový a samostatný prístup od domovej nehnuteľnosti k verejnej komunikácii bez toho aby bolo potrebné ďalšie trvanie vecného bremena voči pozemku žalobcov. Dokonca žalovanému 2. žalobcovia ponúkli, aj za cenu straty určitého komfortu bývania, zámenu dotknutého pozemku C-KN parcel. č. 1423/13 (resp. jeho potrebnej časti) za časť pozemku žalovaných avšak aj túto alternatívu žalovaný 2. s pohŕdaním a sarkazmom odmietol. Žalobcovia za účelom riešenia situácie aktívne iniciovali aj rokovanie na Mestskom úrade za prítomnosti žalovaného 2., vlastníka susedných pozemkov - Emila Lovániho, Evy Satmarovej (jej zástupcu), Primátora Sliača a právnikov stavebného úradu. Ani tento pokus o riešenie neviedol k riešeniu situácie. Napriek tomu, že so stavom príjazdovej komunikácie má najväčší problém práve žalovaný 2., tento vo vzťahu k tejto komunikácii (ktorá ani nie je predmetom vecného bremena) nevyvinul žiadnu iniciatívu a až žalobcovia, konkrétne žalobkyňa 1., iniciovala u Mesta Sliač zjednanie nápravy a to Podnetom z 28.03.2018. Z uvedených príkladov vyplýva, že žalobcom nemožno uprieť dlhodobú snahu o riešenie situácie. Táto však laxnosťou a pasivitou najmä žalovaného 2. bola sabotovaná a preto žalobcovia boli fakticky zahnaní do kúta a neostalo im nič iné len sa nápravy domáhať súdnou cestou. Najmä žalovanému 2. však súčasná situácia, t.j. existencia prístupu k domovej nehnuteľnosti cez pozemok žalobcov bez vynakladania akýchkoľvek nákladov a bez akejkoľvek zodpovednosti nanajvýš vyhovuje. Takýto kalkul na strane žalovaného 2., je zrejmí aj zo skutočnosti, že pozemok CK-N parc. č. 1423/7 v čase pred jeho odkúpením žalobcami, si mali možnosť žalovaní kúpiť do svojho vlastníctva, keďže tento bol voľne dostupný na predaj a ako taký bol prezentovaný realitnými kanceláriami, ako aj na internetových stránkach zameraných na kúpu a predaj realít. Takýmto spôsobom by žalovaní mali raz a navždy vyriešený problém s existenciou vecného bremena. Najmä žalovanému 2. však zjavne vyhovuje stav, kedy využíva (ba až zneužíva) výhody mu plynúce z vecného bremena bez akejkoľvek snahy na plnení svojich zákonných povinností. Treba však zdôrazniť, že ponímanie a reálny výkon vecného bremena zo strany žalovaného 2. je voči žalobcom doslova šikanujúci. Dôkaz:

- Spis Okresného súdu Zvolen 18C/43/2017

- Fotodokumentácia žalobcov

- Obrazové záznamy žalobcov

- Faktúra Č. 02/2017

- Cenová ponuka CPJU122018

- Zálohová faktúra ZAL12018002

- Preberací protokol 4/13/18/01

- Potvrdenie o platbe na účet 11.04.2018

- Podnet z 28.03.2018

V súvislostí s predkladanými obrazovými záznamami a predkladanou fotodokumentáciou konajúci súd žiadajú, aby zabezpečil audiovizuálnu techniku, ktorou bude možné tieto záznamy názorne odprezentovať na pojednávaní nariadenom na deň 19.4.2018 a aby mohli byť žalovaní konfrontovaní s týmito dôkazmi priamo na uvedenom pojednávaní. Žalobcovia sú toho názoru, že navrhovaný rozsah vecného bremena po jeho zúžení spočívajúcom na právo prechodu pešo bude dostatočný pre naplnenie účelu prístupu žalovaných k ich domovej

nehnuteľnosti, keď prístup v takomto rozsahu je dostačujúci aj z pohľadu požiadaviek na prístup špecifických subjektov ako je napr. Hasičský a záchranný zbor. V mysle § 82 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z.z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb ,,Prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50m." Pre žalovaných nie je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie prístupu k ich rodinnému domu vecné bremeno v podobe prejazdu, najmä, keď prejazdom a neprimeraným výkonom tohto vecného bremena dochádza k poškodzovaniu majetku žalobcov a ohrozovaniu ich práva na ochranu obydlia. K meritu veci žalobcovia uvádzajú aj nasledovné. Pokiaľ by chcel žalovaný 2. namietať, že bez vecného bremena v podobe práva prejazdu by nebolo možné vykonávať stavebné úpravy na jeho rodinnom dome, resp. iné úpravy na jeho pozemku dávame súdu do pozornosti, že aj bez existencie vecného bremena je vlastník susedného pozemku povinný takýto prejazd strpieť, dokonca mu takúto povinnosť môže uložiť príslušný stavebný úrad opatrením v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona č. 50/1976 Zb. Vecné bremeno v práve prejazdu predstavuje z tohto pohľadu nadštandard, ktorý pre zabezpečenie prístupu v prípade uskutočňovania stavebných prác na rodinnom dome žalobcov nie je nevyhnutný. Čo sa týka tvrdenia žalovaného 2. na predchádzajúcom pojednávaní vykonanom daň 15.01.2018 o tom, že dotknutý pozemok CK-N č. 1423/13 (prv. 1423/7) mal povahu cesty, resp. komunikácie. Zo zápisov v Liste vlastníctva č. 998, kat. územie Rybáre vyplýva, že tento pozemok nemal spôsob užívania takto vymedzený. Z faktického hľadiska na dotknutom pozemku v čase výstavby bola nasypaná tzv. šotolina, nešlo však o cestu, resp. komunikáciu. Šotolina svojim zložením predstavuje hlinu v určitom pomere zmiešanú s kameninou. Tento materiál však nie je určený na výstavbu cesty ale je určený do základov stavieb. Šotolina nemá dostatočnú tvrdosť a preto povrch, ktorý takto vznikol nezabránil blátivosti povrchu a tvorbe preliačin v ktorých sa udržiavala dažďová voda (kaluží). Dokonca tento povrch je svojou štruktúrou nebezpečný, nakoľko z neho v dôsledku pohybu materiálu trčia ostré hrany kameňov (kameniva). Na takomto povrchu môže dochádzať tak k úrazom, aj k poškodeniu veci. Žalobcovia vyzývali žalovaných aby tento nevhodný a nebezpečný povrch z pozemku odstránili a nahradili ho bezpečnejšími zatrávňovacími pásmi, dokonca žalobcovia z počiatku ponúkli vybudovanie dlažby až po celej dĺžke pozemku, avšak aj túto alternatívu žalovaný 2. odmietol (pravdepodobne v snahe vyhnúť sa prípadným nákladom na vybudovanie dlažby). Po určitom čase žalobcovia na vlastné náklady odstránili nevhodnú šotolinu, čím vytvorili vhodné technické podmienky pre ľahšiu realizáciu zatrávňovacích pásov. Ani túto uľahčenú situáciu žalovaný 2. nevyužil. Paradoxne, napriek tomu, že pozemok bol fakticky prejazdný žalovaní podali na žalobcov žalobu, s tvrdením, že pozemok nemajú na účely vecného bremena možnosť užívať. Z toho dôvodu žalobcovia zrovnali dotknutú časť pozemku hlinou a následne ju zatrávnili, všetko opäť na vlastné náklady. V súčasnosti je teda časť pozemku (1/2) spevnená dlažbou a druhá časť bola žalobcami zatrávnená. Žalobcovia, napriek tomu, že dotknutý pozemok takmer neužívajú, sa dostatočnou mierou podieľali na vytvorení prejazdnosti pozemku. Žalovaní sa na nákladoch spojených údržbou predmetného pozemku nepodieľali ani z časti, napriek tomu, že je to ich zákonná povinnosť, ba práve naopak, žalovaný 2. svojou činnosťou dotknutý pozemok neustále devastuje a spôsobuje škodu na majetku žalobcov a s tým spojené náklady. Žalobcovia pritom dôvodne predpokladali, že žalovaní v rámci ich zákonných povinnosti zabezpečia spevnenie pozemku aspoň v rozsahu zostávajúcej polovice (pozemok pritom žalovaný 2. užíva v podstatne väčšom rozsahu). Žalobcovia ďalej podotýkajú, že v záujme riadneho zabezpečenia svojho obydlia, ktoré pre žalobcu 2. tvorí aj pracovný priestor, im do budúcna vzniknú aj ďalšie náklady spojené so zabezpečením brány v časti pozemku, kde sa tento napája na pozemok žalovaných. Doterajšia brána je len dočasná a žalobcovia budú musieť zabezpečiť technicky vyspelejšiu bránu, ktorá bude plniť svoj účel lepšie ako dočasná. K takémuto postupu sú žalobcovia nútený vzhľadom na laxný prístup žalovaného 2. k oploteniu vlastného pozemku, ktorý nemá proti vniknutiu tretích subjektov nijak zabezpečený. Žalobca 2. pri svojej pracovnej činnosti prichádza do styku s citlivými a utajovanými skutočnosťami, resp. s osobnými údajmi, preto je kladená zvýšená požiadavka na zabezpečenie jeho pracovného priestoru aj proti vniknutiu tretích osôb. Na margo uvedenej dočasnej brány treba podotknúť, že aj tu si žalovaný 2. počína svojvoľne a účelovo, keď pod zámienkou zlomeného kľúča v uzamykacom mechanizme vymenil zámku na tejto bráne a kľúč od nej žalobcom nevydal. Žalovaný 2. pritom ignoruje fakt, že žalobcovia sú stále vlastníkmi aj tejto brány, na ktorej technickom stave im záleží. Žalovaný 2. pritom túto bránu uzamyká takým spôsobom, že tým nie je zabránené vniknutiu tretích osôb (uľahčuje si tým peši prechod bez potreby odomykania brány).

Pri takomto laxnom počínaní žalovaného 2. (ponechávanie neuzamknutej brány v denných i v nočných hodinách, vpúšťanie do priestoru pozemku neznámych osôb, bez súhlasu žalobcov - viď aj spis a dôkazy vo veci 18C/43/2017) je nanajvýš možné, že žalobcovia pri dlhodobejšej neprítomnosti (dovolenka a pod.) budú za účelom zamedzenia vniknutia tretích osôb obstarať si strážnu službu prostredníctvom licencovanej bezpečnostnej služby, čo však predstavuje náklady za strážnika 6,50 EUR / 1 hod. s DPH, čo napr. v prípade 10 dňovej dovolenky predstavuje náklad 1.560,00 EUR. Dôvodne predpokladáme, že žalovaní takéto náklady nebudú ochotný znášať. V prípade zúženia vecného bremena len na prechod prechodu pešo v rozsahu 1,50 m by žalobcovia boli nútení vynaložiť na novú bránu podstatne menšie náklady, viac ako o 1/2. Žalobcovia opäť zdôrazňujú, že sa vždy snažili vytvoriť aspoň nevyhnutný štandard pre výkon vecného bremena žalovanými, a to vždy len a len na vlastné náklady !!! Či už to bolo vo vzťahu k námietke žalovaného 2. k výške obrubníka pri prejazde na verejnú komunikáciu, kde žalobcovia na svoje náklady tento výškový rozdiel zmiernili nasypaním štrku pred obrubníky.

3. Žalovaní v I. a II. rade sa vyjadrili prostredníctvom svojej právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 30.4.2018 k žalobe, ako aj k zmene žaloby žalobcov v I. a II. rade a vo svojom písomnom vyjadrení uviedli: Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor na LV č. 998, k.ú, Rybáre :

- parc. CKN 1423/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 261 m2,

- parc. CKN 1423/13 záhrady o výmere 94 m2,

- parc. CKN 1423/14 zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2,

- parc. CKN 1423/15 záhrady o výmere 15 m2,

- stavby rodinného domu so súp. č. 1786 postaveného na parc. CKN 1423/14, zapísaných pod B1 na mene žalobcu v druhom rade v podiele 1 k celku, a pod B2 na mene žalobkyne v prvom rade v podiele 1 k celku. V časti CLV je zapísané

- vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho priechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok parc. CKN 1423/13 v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 128/09 zo dňa 22.12.2009,

- a vecné bremeno na priznanie práva údržby a opráv inžinierskych sietí na parc. CKN 1423/15 v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 128/09 v prospech vlastníkov pozemkov parc. CKN 1423/8, parc. CKN č. 1423/11, parc. CKN 1423/12 - žalovaných v prvom a druhom rade. Žalovaní sme manželmi. Sme bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Zvolen, katastrálnom odbore na LV č. 1024 k.ú, Rybáre :

- parc. CKN 1423/8 trvalé trávne porasty o výmere 300 m2,

- parc. CKN 1423/11 zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2,

- parc. CKN 1423/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 70 m2,

- stavby rodinného domu so súp. č. 488 postaveného na parc. CKN 1423/11, zapísaných pod B1 na mene žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 1/1 k celku. V časti CLV uvedeného listu vlastníctva je zapísané

- vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho priechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok parc. CKN 1423/13 v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 128/09 zo dňa 22.12.2009,

- a vecné bremeno na priznanie práva údržby a opráv inžinierskych sietí na parc. CKN 1423/15 v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 128/09 v prospech vlastníkov pozemkov parc. CKN 1423/8, parc. CKN č. 1423/11, parc. CKN 1423/12 - žalovaných v prvom a druhom rade. Žalovaní sme bezdpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 1024 - pozemkov na základe Kúpnej zmluvy, vklad vlastníckeho práva ktorej bol zapísaný na základe V 854/97 v roku 1997. Stavba rodinného domu bola v náš prospech zapísaná ako rozostavaná stavba na základe Geometrického plánu č. 14/2002 a následne bola stavba rozostavaného rodinného domu zapísaná na list vlastníctva po priradení súp. č. pod 71/03 v roku 2003. Podľa predmetného LV sme bezpodieloví spoluvlastníci stavby rodinného domu so súp. č. 488, popisným č. 17. Uvedená výstavba rodinného domu bola povolená na základe Stavebného povolenia Okresného úradu vo Zvolene, odboru životného prostredia č.j. 97/04652-6rozh. zo dňa 2.4.1998. Uvedené povolenie sa stalo právoplatným dňa 27.4.1998. Užívanie stavby rodinného domu bolo následne povolené na základe Kolaudačného rozhodnutia Mesta Sliač č.j. 2003/16-SU zo dňa 16.5.2003. Kolaudačné rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 16.5.2003.

Na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 uzavretej medzi žalovanými v prvom a druhom rade na jednej strane, ako oprávnených z vecného bremena, a Ing. Milanom Kankom a Ing. Monikou Kankovou, bytom vo Zvolene, Lihoveckého 4, povinných z vecného bremena, dňa 16.8.2002 bolo v prospech žalovaných, ako vlastníkov nehnuteľností z LV č. 1024, zriadené vecné bremeno za nasledovných podmienok :

- vecné bremeno spočívalo v práve užívať cestu v šírke 4 m žalovanými, ich rodinnými príslušníkmi a návštevami nášho rodinného domu - t.j. právo pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok par. CKN 1423/7 v tej dobe vlastnícky patriacich manželom Kankovcom,

- právo údržby a opráv inžinierskych sietí na parc. CKN 1423/7,

- vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne. Následne boli vypracované dva geometrické plány zo strany ALL GEO Geodetická kancelária, Ing. Peter Fašang, s miestom podnikania 960 01 Zvolen, Na Štepnici 1 :

- GP č. 14/2002 zo dňa 13.3.2002, overeného Správou katastra dňa 18.3.2002 pod č. 152/02 - na zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práce údržby a opráv uložených inžinierskych sietí na parc. CKN 1423/7 vo vyznačenom rozsahu,

- GP č. 81/2002 zo dňa 13.8.2002, overeného Správou katastra dňa 19.8.2002 pod č. 470/02 - na zriadenie vecného bremena spočívajúcom v práve pešieho prechodu a prejazdu cez pozemok parc. CKN 1423/7 vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku č.1423/8. V čase zriadenia vecného bremena bol pozemok ( v súčasnosti patriaci žalobcom ) vedený len ako parc. CKN 1423/7. Až následne došlo k rozdeleniu pozemku na parc. CKN 1423/7, CKN 1423/13, CKN 1423/14 a CKN 1423/15. Geometrickým plánom č. 81/2002 bolo z dôvodu zriadenia vecného bremena na právo prechodu a prejazdu časť parcely CKN 1423/7 časť parcely o výmere 80 m2 vyňatá z pôdneho fondu a bola zmenená na zastavanú plochu a nádvoria ( parc. CKN 1423/13 ). Uvedené vecné bremená boli na list vlastníctva č. 998 - manželov Kankovcov zapísané pod V 2216/02. Uvedené vecné bremeno právo prechodu a prejazdu vzniklo ako potreba napojiť nehnuteľnosti a hlavne stavbu rodinného domu nás žalovaných na verejnú komunikáciu. Najbližšia verejná komunikácia bola ulica Mlynská, na ktorú bolo možné sa napojiť jedine cez pozemky v súčasnosti patriace žalobcom. Vznik vecného bremena ako prístup na verejnú komunikáciu bolo aj jednou z podmienok v rámci stavebného konania na vydanie stavebného povolenia z dôvodu splnenia povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Vecné bremeno vzniklo v roku 2002, odkedy žalovaní v prvom a druhom rade reálne užívame naše nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1024 a prístup k nim realizujeme vykonávaním práva z uvedeného vecného bremena. V čase, kedy vzniklo vecné bremeno bol pozemok zaťažený vecným bremenom vo vlastníctve manželov Kankovcov. Manželia Kankovci boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 998 v celkovej výmere 470 m2. Jednalo sa o parcely, ktoré sa nachádzali v intraviláne obce Sliač a boli určené na zástavbu rodinnými domami. Žalobcovia sa stali podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. 998 na základe Kúpnej zmluvy, z ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 464/10 dňa 9.4.2010. V čase, kedy žalobcovia v prvom a druhom rade kupovali predmetné nehnuteľnosti, sme žalovaní v prvom a druhom rade reálne mali náš rodinný dom postavený, užívali sme ho a realizovali sme právo z vecného bremena. Žalobcovia pri kúpe predmetných nehnuteľností rovnako kupovali nehnuteľnosti za účelom výstavby rodinného domu na trvalé užívanie. V čase, kedy žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 998, k.ú. Rybáre, vecné bremeno v prospech nás, žalovaných, bolo zapísané už 8 rokov. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia nadobúdali nehnuteľností s vedomím existencie vecného bremena zriadeného v náš prospech, ktoré ich ako vlastníkov obmedzuje vo výkone ich vlastníckeho práva. Vecné bremeno v prospech nás žalovaných bolo v čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami riadne zapísané v katastri nehnuteľnosti príslušného podľa katastrálneho územia. Od času, kedy žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam začali medzi nami nezhody vo veci reálneho výkonu vecného bremena. Uvedené problémy vyústili do niekoľkých súdnych konaní vedených na Okresnom súde vo Zvolene. V konaní č.k. 10 C 9/2014 sa žalobcovia domáhali zrušenia vecného bremena zriadeného v prospech nás, žalovaných. Súd ich žalobu Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. 10C 9/2014 zo dňa 16.6.2014 zamietol. Následne vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim Uznesením č.k. 16Co/1268/2014 zo dňa 11.6.2015 späťvzatie návrhu v odvolacom konaní zo strany žalobcov nepripustil.

V konaní č.k. 18 C 43/2017 sa žalobcovia domáhali vydania neodkladného opatrenia, Ktorým mal súd nám žalovaným nariadiť zdržať sa pri výkone vecného bremena všetkých úkonov a konaní presahujúcich rámec našich práv vyplývajúcich z vecného bremena, najmä :

- Pri každom výkone vecného bremena riadne uzamknúť bránu oplotenia slúžiacu na vstup na výkon vecného bremena, e neponechávať toto v otvorenom stave,

- Neprenechávať tretím osobám kľúče na uzamykanie brány,

- Neumožňovať vstup tretím osobám na pozemok CKN 1423/13 za iným účelom, ako je výkon vecného bremena,

- Pri výkone vecného bremena neumožňovať vstup tretím osobám na pozemok parc. CKN 1423/13 bez prítomnosti nás žalovaných,

- Bez výslovného súhlasu žalobcov neumožňovať vstup tretím osobám na pozemky susediace s pozemkom, ktorého sa výkon vecného bremena týka,

- Nevykonávať na bráne zásahy alebo zmeny , ktoré by znamenali poškodenie brány. Okresný súd vydal dňa 09.11.2017 Uznesenie, ktorým návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim Uznesením č.k. 16Co 26/2018 zo dňa 21. februára 2018 Uznesenie Okresného súdu vo Zvolene potvrdil. Následne žalobcovia v prvom a druhom rade sa domáhajú v tomto konaní ďalšej zmeny v podstate vecného bremena. Občiansky zákonník upravuje vecné bremená v ustanoveniach § 151n a nasledujúcich. V zmysle ustanovenia § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. V zmysle tohto zákonného ustanovenia vzniklo na LV č. 1024 ako aj LV 998 k.ú. Rybáre vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor vecné bremeno, ktorým vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. 998 ( žalobcov v prvom a druhom rade ), obmedzil v ich vlastníckom práve, ako povinných z vecného bremena, strpieť užívanie parc. CKN 1423/13 ( pôvodne parc. CKN 1423/7 ) peším prechodom a prejazdom autom v prospech oprávnených z vecného bremena vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. 1024 ( žalovaných v prvom a druhom rade ) a parc. CKN 1423/15 právom opráv a údržby inžinierskych sietí nami žalovanými. Žalobcovia v prvom a druhom rade pri kúpe predmetných nehnuteľností si boli, resp. mali byť vedomí, obmedzení ich vlastníckeho práva, ktoré vecné bremeno obsahovalo. Vecné bremeno, tak ako je využívané zo strany nás žalovaných v prvom a druhom rade, je realizované od roku 2002 v nezmenenej forme a rozsahu. Vlastnícke právo žalobcov v prvom a druhom rade, ako základné ústavné právo, na ktoré sa žalobcovia vo svojich vyjadreniach odvolávajú, je riadne zákonne, v intenciách Zmluvy o zriadení vecného bremena obmedzené, nie je im však z našej strany žiadnym spôsobom bránené v jeho realizácii. Vlastnícke právo žalobcov v prvom a druhom rade zaväzuje a jeho výkon zo strany žalobcov v prvom a druhom rade nemá byť voči nám žalovaným v prvom a druhom rade v žiadnom prípade šikanózny. Rozsah vecného bremena, ako je stanovený zákonom - niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať je v súlade so Zmluvou o zriadení vecného bremena a aj s reálnym vykonávaním nášho práva z vecného bremena. Vecné bremeno žalovaní v prvom a druhom rade môžeme vykonávať ako jediný prístup k našim nehnuteľnostiam a ako jediné napojenie na verejnú komunikáciu pešo ako aj vozidlom. Reálne uvedené právo z vecného bremena vykonávam len žalovaný v druhom rade, nakoľko predmetné nehnuteľnosti užívam sám. Vznik vecného bremena žalobcovia v prvom a druhom rade označujú ako účelový. Uvedená skutočnosť je pravdivá. Účelom vzniku uvedeného vecného bremena bolo v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona splnenie zákonnej podmienky, že stavba rodinného domu musí byť napojená na verejnú komunikáciu. Jediný možný prístup a splnenie uvedenej zákonnej povinnosti a povinnosti pre skolaudovanie rodinného domu bolo zriadenie vecného bremena cez prac. CKN 1423/13. Parc. CKN 1423/8, ktorá je vo vlastníctve nás žalovaných v prvom a druhom rade je susednou parcelou s parc. CKN 1423/2, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade vo Zvolene, katastrálnom odbore pre k.ú. Rybáre na LV č. 989 na mene Evy Satmárovej, nar. 01.11.1956, trvale bytom Sliač, Cikkerova 8 v podiele 1 k celku a na mene Ing. Emila Lovániho, nar. 23.10.1954, trvale bytom Sliač, Družstevná 4 v podiele 1 k celku. Uvedená parcela je v extraviláne obce Sliač, nie je priamo napojená na verejnú komunikáciu. Cez uvedenú parc. CKN 1423/2 pokračujúc cez parc. CKN 34/1, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade vo Zvolene, katastrálnom odbore pre k.ú. Rybáre na LV č. 1022 na mene Evy Satmárovej, nar. 01.11.1956, trvale bytom Sliač, Cikkerova 8 v podiele 1 k celku a na mene Ing. Emila Lovániho, nar. 23.10.1954, trvale

bytom Sliač, Družstevná 4 v podiele 1 k celku, sa dá dostať na verejnú komunikáciu, ktorá je postavená na parc. CKN 34/3, ktorá je zapísaná na Okresnom úrade vo Zvolene, katastrálnom odbore pre k.ú. Rybáre na LV č. 1246 na mene Mesta Sliač v podiele 1/1 k celku. V čase, kedy bolo vecné bremeno na parcele žalobcov v prvom a druhom rade zriadené, boli parc. p. Satmárovej a Ing. Lovániho v extraviláne obce a neboli zaradené do územného plánu Mesta Sliač. Jediné riešenie pripojenia našich nehnuteľností žalovaných v prvom a druhom rade na miestnu komunikáciu teda bolo viesť prístup cez parcelu žalobcov v prvom a druhom rade. Je pravdou, že následne bol vypracovaný Územný plán obce, podľa ktorého mal developer záujem o výstavbu niekoľkých rodinných domov s vlastnou infraštruktúrou. Uvedený plán počítal s napojením našich nehnuteľností žalovaných v prvom a druhom rade na novovzniknutú miestnu komunikáciu, ktorá mala byť postavená na parc. p. Satmárovej a Ing. Lovániho. Uvedený projekt sa však do dnešného dňa nezrealizoval a ani nie je v blízkej dobe predpoklad jeho realizácie a teda vyriešenia prístupu našich nehnuteľností iným alternatívnym spôsobom. Vecné bremeno tak, ako bolo zriadené na prechod pešo a prejazd motorovým vozidlom, je :

- Jednak na bežné vstupovanie osôb za účelom vstupu na pozemky a nehnuteľnosti žalovaných v prvom a druhom rade. Rozsah osôb, v prospech ktorých je toto vecné bremeno zriadené je špecifikovaný jednak samotnou zmluvou a zápisom na správe katastra - v prospech vlastníkov pozemkov a jednak je v zmysle ustálenej judikatúry odvodené aj v prospech tretích osôb, ktoré nás navštevujú ( R 14/88 str. 121 ). Vecné bremeno v rozsahu užívania nehnuteľností žalobcov v prvom a druhom rade pešo je najmä v čase, kedy je mrazivé počasie, a podklad, ktorý žalobcovia v prvom a druhom rade na parcele vecného bremena realizovali, sa mrazom zvýši a nie je možné riadne otvoriť bránu na vstup autom. Jednak na vjazd motorovým vozidlom. Ani zmluva ani iný právny predpis neurčuje, že by sa malo jednať len o vjazd osobným motorovým vozidlom.

- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie :

- v ustanovení § 7 ods. 1 určuje, že stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie,

- v ustanovení § 7 ods. 2 určuje, pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.

- V ustanovení § 45 ods. 1, podľa ktorého rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.

- V ustanovení § 45 ods. 1, podľa ktorého rodinný dom má mať vymedzený priestor na ukladanie odpadu z domácnosti. Ak nemožno takýto priestor situovať v dome, treba vymedziť priestor na nádobu na odpad z domácnosti na pozemku rodinného domu.

- Podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v § 82 ods. 1 - Prístupová komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 m. ( toto poukazujú žalobcovia v prvom a druhom rade ), ale podľa § 82 ods. 3 Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh.

- § 82 ods. 4 - Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.

- § 82 ods. 5 - Každá neprejazdná jednopruhová prístupová komunikácia dlhšia ako 50 m musí mať na konci slučkový objazd alebo plochu umožňujúcu otáčanie vozidla. Z uvedených ustanovení vyplýva jednak naše právo na umiestnenie garáže, resp. parkovacieho miesta na našich parcelách, ku ktorým je možné sa vozidlom dostať len využívajúc vecné bremeno v rozsahu, ako je v súčasnosti zriadené. Zároveň náš rodinný dom má byť dostupný na plnenie základných potrieb spojených s riadnym užívaním nehnuteľnosti - doručovanie pošty, odvoz komunálneho odpadu, zásah bezpečnostných zložiek - hasičského zboru, záchranného zboru, stavebné úpravy. Vecné bremeno bolo zmluvne zriadené ako bezodplatné. Podľa ustanovenia § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

V zmysle Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 boli povinnými z vecného bremena vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. 998 Okresného úradu Zvolen, katastrálneho odboru v čase uzavretia Zmluvy o zriadení vecného bremena, t.j. Ing. Milan a Ing. Monika Kankovci. Následne prevodom vlastníckeho práva na žalobcov v zmysle ustanovenia § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka prešlo vecné bremeno na nadobúdateľov. V zmysle uvedeného ustanovenia tak na strane oprávneného ako aj povinného z vecného bremena prechádza uvedené vecné bremeno s prevodom vlastníckeho práva, nakoľko bolo zriadené in rem. Podľa ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto konania vzniklo v prospech žalovaných na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 ( týkajúce sa práva prechodu a prejazdu cez parc. CKN 1423/13 a právo údržby a opráv inžinierskych sieti na prac. CKN 1423/15 ). Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Toto zákonné ustanovenie rovnako počíta s napojením nehnuteľnosti na komunikáciu cestou, nie chodníkom. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by v prospech žalovaných nebolo zriadené vecné bremeno na základe zmluvy, bolo by možné zo strany žalovaných žiadať o súdne zriadenie vecného bremena, nakoľko pre žalovaných, ako vlastníkov nehnuteľnosti podľa LV č. 1024 je možný iný prístup len cez pozemky vlastnícky patriacich žalobcom. Cez susedné parcely vo vlastníctve p. Emila Lovániho a p. Evy Satmárovej nie je možné v súčasnosti po reálnej komunikácii vstúpiť na nehnuteľnosti žalovaných, nakoľko nie je na to žiadny právny titul - nájomná zmluva, vecné bremeno, resp. iné a uvedený pozemok nie je upravený ako komunikácia, jedná sa o zarastenú parcelu, dlhodobo neužívanú. Zriadenie vecného bremena cez pozemky p. Lovániho a spol. nie je v súčasnej dobe možné ani po právnej stránke, ani technickej. V zmysle ustanovenia § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Vecné bremeno v prospech žalovaných bolo zriadené v roku 2002. Žiadna podstatná zmena pomerov od tohto času nenastala ani na strane oprávnených ani na strane povinných z vecného bremena. Vecné bremeno je jediným zaručením pre žalovaných, aby bolo možné z nehnuteľností žalobcov mať prístup na verejnú komunikáciu. Žiadne iné alternatívne riešenie, ktorým by bolo možné zabezpečiť nám žalovaným priamy prístup na verejnú komunikáciu, neexistuje. Žalovaný v druhom rade som jediným reálne využívajúcim dané vecné bremeno, nakoľko v danom rodinnom dome žijem sám. Zásah do vlastníckeho práva žalobcov je preto minimálny a žiadnym spôsobom pri mojom životnom režime, kedy ráno odchádzam do práce a popoludní sa vraciam z práce, t.j. len v priemere 2 razy za deň využívam bránu žalobcov, ich vo výkone vlastníckeho práve neobmedzuje. Nehnuteľnosť žalovaných - rodinný dom by z našej strany žalovaných mohol byť užívaný 4 člennou rodinou. Z uvedeného vyplýva, že rozsah využitia vecného bremena je oveľa menší, ako by to bolo v prípade, že by vecné bremeno užívali 4 členovia rodiny žalovaných ( žalovaní a naše dve deti ). Žalovaný v druhom rade nie som schopný na verejnú komunikáciu sa dostať iným spôsobom, ako prechodom, resp. prejazdom, cez pozemok vo vlastníctve žalobcov. Podstatnou zmenou pomerov, tak ako to má na mysli predmetné zákonné ustanovenie, by bola situácia, kedy by sme sa žalovaní v prvom a druhom rade stali napr. vlastníkmi parc. CKN 1423/2 a parc. CKN 34/1, cez ktoré sa dá následne napojiť na verejnú komunikáciu. V prípade, že by sme boli vlastníkmi uvedených parciel bolo by z našej strany možné realizovať prístup na verejnú komunikáciu cez vlastné pozemky a preto by bolo v rozpore s účelom vecného bremena zaťažovať žalobcov obmedzujúc ich vlastnícke právo. Takáto situácia však nenastala a ani nie je reálne takýto stav docieliť. Zmenou pomerov nemožno chápať stav, kedy žalobcovia v prvom a druhom rade majú záujem na časti parcely, ktorá je zaťažená vecným bremenom si zrealizovať prístrešok na drevo, resp. iné stavby na lepšie využitie ich domu.

Žalovaní sa domnievame, že žiadny hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami z vecného bremena nevznikli, neexistujú - od vzniku vecného bremena toto nebolo rozšírené, resp. iným spôsobom upravené v prospech žalovaných a preto by žalobcovia mali v plnej miere rešpektovať výkon našich práv a neznemožňovať nám riadny výkon našich vlastníckych práv a práv z vecného bremena. V zmysle uvedeného ustanovenie aj v prípade zrušenia vecného bremena zákon upravuje povinnosť, podľa ktorej sa vecné bremeno ruší za primeranú náhradu. V prípade, že žalobcovia ako primeranú náhradu by navrhovali sumu, za ktorú by bolo možné odkúpiť od p. Satmároej a p. Lovániho časť ich parciel a umožniť tak prístup na verejnú komunikáciu, jedná sa o vzťah s tretími osobami, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania a preto im nie je možné súdnym rozhodnutím ukladať akékoľvek povinnosti. Pani Stamárová a p. Lováni v súčasnej dobe nie sú ochotní vypracovať geometrický plán na odčlenenie časti parcely v šírke potrebnej na realizáciu stavby cesty, a následne ho odpredať žalobcom a ani žalovaným. O takejto možnosti sme aj za účasti Mesta Sliač už niekoľkokrát mali snahu rokovať, avšak bezvýsledne. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V zmysle ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. V zmysle ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka je v medziach zákona vlastník oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv. Z uvedeného vyplýva, že aj my žalovaní máme rovnaké právo užívať svoje nehnuteľnosti, ku ktorým sa dá reálne pešo aj autom dostať len realizáciou vecného bremena. Máme právo na výkon nášho vlastníckeho práva, ktoré je rovnako chránené ako vlastnícke právo žalobcov. Ak žalobcovia tvrdia, že pripravili svoj pozemok na stavebné úpravy, ktoré čakali, že ako oprávnení z vecného bremena zrealizujeme, takéto právo nemáme - nemôžeme nakladať s nehnuteľnosťami žalobcov a stavebne upravovať ich pozemky. Parc. CKN 1423/7, ako pôvodná parcela, na ktorej bolo zriadené vecné bremeno bola v katastri nehnuteľností vedená ako zastavené plochy a nádvoria. V čase zriadenia vecného bremena bola uvedená parcela aj reálne spevnená a zhutnená plocha, cez ktorú bolo možné realizovať aj prejazd vozidlom. Následne žalobcovia, ako vlastníci uvedenej parcely, požiadali Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor o zmenu kultúry predmetnej nehnuteľnosti a v súčasnej dobe je parcela zaťažená vecným bremenom vedená ako záhrady. Po zmene kvalifikácie uvedenej parcely žalobcovia reálne vybrali asi 20 cm spevnenej plochy, čím sa jednak znížil profil prístupovej cesty a jednak parcelu zmenili na plochu skôr určenú za pestovanie ako prejazd vozidlami. Uvedená skutočnosť má preto za následok, že prejazdom z parcely, ktorá je vo vlastníctve nás žalobcov, a ktorá je spevnená, vozidlom vchádzam na parcelu, ktorá je pokrytá len zeminou, ktorá nie je spevnená ani inak stavebne upravená na prejazd vozidiel a následne opäť vchádzam na spevnenú plochu, ktorú žalobcovia pokryli dlažbou. Uvedená dlažba však nie je správne stavebne technicky položená a preto v čase mrazov sa podklad dvíha a nie je možné riadne otvoriť bránu. V prípade, že teda žalobcom vznikla škoda, ktorá mala byť spôsobená „ nesprávnou technikou jazdy “, nesú žalobcovia za takto vzniknutú škodu zodpovednosť. V prípade, že by pozemok stavebne neupravovali na záhrady, nebolo by k škode došlo. Využitie uvedenej časti pozemkov na záhradu na pestovanie zeleniny a ovocia, je preto vylúčené. Takéto využite je však vylúčené podstatou vecného bremena, nie správaním sa žalovaných. Žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov, cez ktoré realizujeme naše vecné bremeno. Ako žalovaní by sme sa podieľali na nákladoch, ktoré žalobcom vznikajú na zabezpečenie uvedenej parcely. Nakoľko však žalobcovia aj v prípade predchádzajúcej dohody s nami realizujú svoje stavebné práce však jednak v rozpore so stavebnými postupmi ( odstránenie spevnenej časti pozemku, na ktorej sa realizuje prejazd vozidlami, pokrytie časti pozemku dlažbou bez jej riadneho stavebného položenia - kedy sa v mrazoch dvíha, osadenie brány, ktorá je uzamknutá reťazou, ktorá nie je určená na denno denné používanie ) a jednako podľa vlastného vkusu a skúseností, nie je možné riadne na uvedené práce prispievať. Tieto práce žalobcov totiž vedú nie k zlepšeniu ale k zhoršeniu stavebného aj vizuálneho hľadiska parcely zaťaženej vecným bremenom. Stavebné úpravy žalobcov na predmetných nehnuteľnostiach nie sú stále a zámer žalobcov vzhľadom na naše zlé vzťahy nie je možné zistiť. O zmene úprav na predmetnej nehnuteľnosti predkladám fotografie.

Zároveň poukazujem na skutočnosť, že monitorovanie pohybu žalovaného v druhom rade v rozsahu ako to je zaznamenané aj na dôkazoch, ktoré žalobcovia predkladajú v konaní, považujem za zásah do mojich osobnostných práv. Ochrana majetku žalobcov nemôže byť v rozpore s ochranou mojej osobnosti a moje šikanovanie a moje monitorovanie. Žalobcovia sa snažia úplne nám znemožniť výkon našich práv z vecného bremena. Žiadny iný vstup na naše pozemky, ako cez pozemky žalobcov nie je možný. Je preto pre nás nutné, aby sme sa k vlastným nehnuteľnostiam dostali cez pozemky žalobcov, na ktorých je za tým účelom zriadené uvedené vecné bremeno. Naše snahy o umožnenie riadneho a dôstojného vstupu na vlastné nehnuteľnosti neviedli do dnešného dňa k žiadnemu konsenzu a preto je medzi nami dosť nezhôd, ktoré sú riešené súdnou cestou. Na základe vyššie uvedených skutočností máme žalovaní za to, že

- nedošlo jednak k žiadnej podstatnej zmene okolností, ktorá by bola podkladom pre zrušenie vecného bremena,

- jednak obmedzenie výkonu vecného bremena len na prechod nie je v súlade s našimi vlastníckymi právami ( právo na parkovanie pre vlastným domov, právo prístupu k našej nehnuteľnosti, odvoz TKO, donáška pošty, zásah bezpečnostných zložiek - právo na zdravotnú rýchlu starostlivosť, zásah požiarnikov a pod. ), o takomto zúžení nie je podľa nášho názoru zo strany súdu možné rozhodnúť,

- finančné prostriedky, ktoré žalobcovia míňajú na vedenie už tretieho súdneho konania by mohli použiť na riadne upravenie pozemku zaťaženého vecným bremenom a v prípade, že by takéto úpravy viedli k vyriešeniu sporu a k možnosti riadneho a dôstojného výkonu vecného bremena, žalobcovia uvedené náklady uhradíme. Na základe vyššie uvedeného žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.

4. Okresný súd Zvolen, uznesením č.k. 13C/24/2017-103 zo dňa 2.5.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.5.2018 pripustil zmenu žaloby nasledovne: „Súd obmedzuje vecné bremeno zapísané na Liste vlastníctva č. 998, v Časti C: Ťarchy v prospech žalovaných, zriadené Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.08.2002, V 2216/02 spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motor. vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13, tak, že žalovaní sú oprávnení užívať pozemok parc. č. 1423/13 na prechod pešo v šírke 1,50 m, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne, ktorý bude na ten účel vyhotovený. Žalovaní 1/ a 2/ sa zaväzujú na náhradu trov konania.“

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcov v I. a II. rade, oboznámením sa s prednesom žalobkyne v I. rade, žalobcu v II. rade, oboznámením sa s prednesom právnej zástupkyne žalovaných v I. a II. rade, s prednesom žalovanej v I. rade, s prednesom žalovaného v II. rade, obhliadkou na mieste samom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to výpisom z LV č. 998, pre k.ú. Rybáre, výpisom z LV č. 1024, pre k.ú. Rybáre, Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002, geometrickým plánom na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č.: 1423/7 zo dňa 12.3.2002, žiadosťou o zmenu geometrického plánu, žiadosťou o prešetrenie a oznámenie - odpoveď zo dňa 12.4.2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcov v I. a II. rade na prvom pojednávaní, konanom dňa 15.1.2018 zistil, že sa pridržiava písomne podanej žaloby. Žiadal žalobe vyhovieť, v prípade potreby boli pripravení zabezpečiť príslušný geometrický plán.

7. Súd z prednesu žalobkyne v I. rade na pojednávaní konanom dňa 15.1.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K veci uviedla, že je skutočne pravdou, že v čase, keď kupovali predmetný pozemok, na ktorom si neskoršie postavili rodinný dom, tak vedeli o existencii a zriadení tohto vecného bremena. Ona osobne sa domnievala, že do budúcna sa to bude dať zmeniť. Bohužiaľ k tomu nedošlo. Oni kúpili predmetný pozemok a s týmto vecným bremenom a podľa nej nebola nijaká zvýhodnená cena, oproti iným pozemkom, na ktorých nebolo zriadené vecné bremeno. V čase, keď kupovali predmetný pozemok, tak boli dohodnutí aj s iným susedom, že vyriešia túto situáciu nejakým iným vhodným spôsobom, avšak tento sused potom nepristúpil na ich vzájomnú dohodu. V tom čase k veci uviedla, že podľa jej názoru, vecné bremeno v tej forme, ako bolo zriadené, je neprimerane veľké. V prípade, že keby sa obmedzilo predmetné vecné bremeno zo šírky 4 m na šírku 2,75 m, tak podľa jej názoru to bude určite lepšie.

8. Súd z prednesu žalobcu v II. rade, na pojednávaní konanom dňa 15.1.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. K veci uviedol, že on tak isto si bol vedomý, že v čase kúpi predmetného pozemku, že bolo zriadené vecné bremeno v rozsahu 4m, avšak on si v tom čase myslel, že to doriešia iným vhodným spôsobom, toto sa im však nepodarilo. V danom prípade jemu sa hlavne jedná o to, že hlavne žalovaný v II. rade využíva to svoje oprávnenie z vecného bremena z jeho pohľadu nie vhodným spôsobom, nakoľko cez celú šírku 4m chodí cez ich pozemok a doslova dá sa povedať, že je potom zoraný tento pozemok. Oni majú záujem proste o to, aby sa toto vecné bremeno obmedzilo na tú šírku 2,75m a vybudovali by sa riadne pásy, cez ktoré by potom chodil na svoj pozemok cez ich pozemok, hlavne v tomto prípade žalovaný v II. rade. Žalobca v II. rade si nevedel vysvetliť, prečo žalovaný v II. rade s takýmto postupom nesúhlasí.

9. Súd z prednesu žalovanej v I. rade na pojednávaní, konanom dňa 15.1.2018 zistil, že táto k veci uviedla, že samozrejme ona vie o tom, že bolo zriadené vecné bremeno a oprávnení boli oni a povinní bola rodina Kanková, pričom Ing. Kanková je jej sestrou a pôvodný plán bol taký, že vlastne dve sestry si postavia pri sebe domy. Neskoršie od toho zišlo, avšak bolo zriadené vecné bremeno. K veci ďalej uviedla, že ona využívala ako oprávnená predmetné vecné bremeno približne do roku 2005 a v tom čase bola vlastníčkou predmetných pozemkov jej sestra, teda ona do reálneho kontaktu so žalobcami neprišla. Žalobkyňa v I. rade nemá ani reálnu vedomosť o tom, akým spôsobom predmetné vecné bremeno využíva žalovaný v II. rade, pričom ona naposledy bola na týchto pozemkoch v roku 2005 a od vtedy tam nebola. Za daných okolností, momentálne nesúhlasila s predmetnou žalobou.

10. Súd z prednesu žalovaného v II. rade na pojednávaní, konanom dňa 15.1.2018 zistil, že podľa jeho názoru žalobcovia v I. a II. rade nemali presné informácie a vedomosti ohľadne zriadenia vecného bremena a o konkrétnej zmluve o zriadení vecného bremena, na základe ktorej bolo toto vecné bremeno zriadené žiadne informácie nemali a to vedel z toho dôvodu, že túto zmluvu im poskytol on až potom, keď postavili predmetný rodinný dom a to na ich vyzvanie. Žalovaný v II. rade si myslí, že po oboznámení sa s obsahom tejto zmluvy o zriadení vecného bremena žalobcovia ostali prekvapení, nakoľko potom nastali medzi nimi ďalšie spory, súvisiace s týmto vecným bremenom. K veci uviedol, že ešte pred tým, ako žalobcovia postavili predmetný rodinný dom, tak bolo využívané predmetné vecné bremeno cez ich pozemky a to tým spôsobom, že dokonca bola spevnená cesta na ich pozemku, za účelom prechádzania cez ich pozemok a za účelom využívania tohto vecného bremena, pričom toto bolo používané približne 10 rokov a bola táto cesta klasifikovaná aj na liste vlastníctva, ako bola užívaná na spevnenú plochu. K veci ďalej uviedol, že ešte za vlastníctva rodiny Kankových, tak predmetný pozemok a cesta cez tento pozemok bola klasifikovaná ako spevnená cesta a pokiaľ má vedomosť, potom sa stal vlastníkom predmetného pozemku pán Mrkvan a on preklasifikoval túto časť pozemku na trávnatú plochu a potom, keď sa stali vlastníkmi tohto pozemku žalobcovia, tak dokonca preklasifikovali tento pozemok na sadovnícky. Približne v roku 2014 alebo v roku 2015 mu bolo bránené a to v priebehu dvoch rokov vo využívaní predmetného vecného bremena a to tým spôsobom, že táto spevnená cesta bola vybágrovaná do hĺbky cca. 20 cm a v tom období vôbec nemohol tadiaľ chodiť svojím motorovým vozidlom, ani nikto iný. K veci ďalej uviedol, že on žiada návrh zamietnuť a nesúhlasil s tým, aby bolo obmedzené vecné bremeno zo 4m na šírku 2,75m a to z tohto dôvodu, že okrem svojho vozidla bude potrebné, aby sa dostal k svojim pozemkom a k svojmu rodinnému domu aj s iným vozidlom, napr. za účelom odstránenia nejakého materiálu, ktorý sa tam nachádza, napr. stavebná búda a pod. Tak isto je potrebné, aby tam prešlo aj nákladné vozidlo. On si osobne myslí, že cieľom žalobcov je likvidácia predmetného vecného bremena tak, ako bolo zriadené.

11. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 zistil, že sa pridržiavajú ich písomných vyjadrení, ako aj svojho písomného podania, v rámci ktorého navrhli zmenu žaloby a to zo dňa 15.4.2018 a zároveň poukázal na pripojené listinné dôkazy.

12. Súd z prednesu žalobkyne v I. rade na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k ich písomným podaniam, ktoré urobili, ako aj k vyjadreniu ich právneho zástupcu.

13. Súd z prednesu žalobcu v II. rade na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 zistil, že aj on sa v celom rozsahu pripája k ich doterajším vyjadreniam, ako aj k vyjadreniu ich právneho zástupcu.

14. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalovaných v I. a II. rade na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k ich písomnému vyjadreniu, ktoré zaslali súdu, týkajúceho sa zmeny žaloby zo dňa 30.4.2018.

15. Súd z prednesu žalovaného v II. rade na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 zistil, že sa v celom rozsahu pripája k prednesu svojej právnej zástupkyne, ako aj k písomným podaniam, ktoré boli súdu zaslané.

16. Súd z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. 998 zo dňa 28.6.2018 pre k.ú. Rybáre zistil, že v časti A: Majetková podstata je uvedené parc. č. 1423/7, vo výmere 261 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1423/13, vo výmere 94 m2 - záhrady, parc. č. 1423/14, vo výmere 77 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 1423/15, vo výmere 38 m2 - záhrady, rodinný dom súp. č.1786 na parcele1423/14. V časti B: Vlastníci sú ako vlastníci v podiele každý po 1 uvedení žalobkyňa v I. rade a žalobca v II. rade, Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva-V 464/10 z 9.4.2010-88/10. V časti C: Ťarchy je uvedené: vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motor. vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13 v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 zo dňa 22.12.2009 a vecné bremeno na priznanie práva údržby a opráv uložených inžinierskych sietí na parc. č. 1423/15 v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 zo dňa 22.12.2009 v prospech vlastníkov pozemkov 1423/8, 1423/11, 1423/12, Ing. Matuščáka Jozefa, nar. 19.03.1965 a Evy MUDr., nar. 18.09.1964, V 2216/02 - 280/02, 4/10.

17. Z výpisu LV č. 1024 zo dňa 28.6.2017 pre k.ú. Rybáre súd zistil, že v časti A: Majetková podstata sú zapísané parc. registra „C“, parc. č. 1423/8, vo výmere 300 m 2 - trvalé trávnaté porasty, parc. č. 1423/11, vo výmere 100 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 1423/12, vo výmere 70 m2 - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. 488 na parc. č. 1423/11. V časti B: Vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení ako vlastníci v 1/1 Ing. Jozef Matuščák, nar. 19.3.1965 a MUDr. Eva Matuščáková, nar. 18.9.1964. Titul nadobudnutia: Kúpna zmluva -V-854/97-108/97. V časti C: Ťarchy je okrem iného uvedené: vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motor. vozidiel cez pozemok parc. č. 1423/13 v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 zo dňa 22.12.2009 a vecné bremeno na priznanie práva údržby a opráv uložených inžinierskych sietí na parc. č. 1423/15 v rozsahu vyznačenom v GP č. 128/09 v prospech vlastníkov pozemkov 1423/8, 1423/11, 1423/12, Ing. Matuščáka Jozefa, nar. 19.03.1965 a Evy MUDr., nar. 18.09.1964, V 2216/02 - 280/02, 4/10.

18. Zo Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 súd zistil, že bola uzavretá medzi Ing. Milanom Kankom, nar. 13.1.1966 a Ing. Monikou Kankovou, nar. 25.12.1968, obaja bytom Lihoveckého č. 4 vo Zvolene, ako povinnými a žalovanými v I. a II. rade, ako oprávnenými, pričom účastníci tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena pešieho prechodu a prejazdu motor. vozidiel cez parc. č. 1423/7, zapísanú na LV č. 998, k.ú. Rybáre, ktorej vlastníkmi boli povinní v zmysle geometrického plánu č. 81/2002, na priznanie práva a prechodu cez pozemok parc. č. 1423/7, vyhotoveného geodetickou kanceláriou ALL GEO Zvolen dňa 12.8.2002, Ing. Petrom Fašangom, v prospech Ing. Jozefa Matuščáka a MUDr. Evy Matuščákovej, ako bezpodielových spoluvlastníkov susediaceho pozemku, parc. č. 1423/8, 1423/11 a 1423/12, zapísaných na LV č. 1024 pre k.ú. Rybáre tak, že oprávnení, ich rodinný príslušníci aj ich návštevy sú oprávnení užívať cestu v šírke 4m pre príchod, príjazd, odchod a odjazd cez pozemok, ktorý bude vyznačený priamo v teréne a to osadením kovových tyčiek a kameňov a povinní sú povinní umožniť užívať cestu na prechod a prejazd cez pozemok, uvedený v článku 1. vlastníkom pozemkov, uvedených v článku 2, ich rodinným príslušníkom a návštevníkom. Vlastníci nehnuteľností, uvedených v článku 2 (oprávnení) práva zodpovedajúce tomuto vecnému bremenu prijímajú a vlastníci nehnuteľností, uvedenej v článku 1. (povinní) tejto zmluvy sú povinní toto právo trpieť. Účastníci sa dohodli na tom, že vecné bremeno je zriadené bezodplatne. Vecné bremeno podľa tejto zmluvy sa stane platným dňom podpísania zmluvy všetkými jej účastníkmi a právne účinné dňom rozhodnutia o povolení vkladu do Katastra nehnuteľností s tým, že do doby vkladu sú účastníci svojimi prejavmi viazaní. V prípade, že vklad do katastra nehnuteľností nebude povolený, zmluva sa ruší. Účastníci sa dohodli, že vecné bremeno môže zaniknúť podľa ust. § 151 p) Občianskeho zákonníka.

19. Súd z listinného dôkazu, označeného ako vec: Žiadosť o prešetrenie a oznámenie - odpoveď zistil, že Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor touto odpoveďou zo dňa 12.4.2018 odpovedá žalovanému v II. rade, pričom v tejto odpovedi je uvedené: Okresný úrad (ďalej OÚ) Zvolen, katastrálny odbor na podnet Vašej žiadosti o prešetrenie a oznámenie prijatej dňa 15.03.2018, v zmysle § 57 ods. 1 zákona NS SR č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností

() v znení noviel prešetril v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností (ďalej KN) zápisy o zmene druhu pozemku a zmene výmer parcely č. 1423/7 ako aj vecného bremena týkajúce sa tejto parcely, katastrálne územie Rybáre. Vo Vašej žiadosti žiadate o prešetrenie ohľadom zmeny druhu pozemku a zmeny výmery u parcely registra C KN č. 1423/7. Bolo zistené, že parcela C KN č.1423/7 trvalé trávne porasty s výmerou 780 m2, zastavaná plocha nádvorie s výmerou 160 m2 bola zapísaná na list vlastníctva číslo 998 na základe právnej listiny kúpnej zmluvy V-601/96 zo dna 01.04.1996 - 40/96, vklad do KN bol povolený správnym orgánom 12.04.1996 medzi predávajúcimi Ing. Milanom Kankom, narodeným 26.10.1939 s manželkou Martou rodenou Šestákovou, nar. 30.01.1942 ako predávajúcimi a kupujúcimi Ing. Ľuboslavom Šestákom, nar. 02.02.1946 s manželkou Ing. Jiřinou Šestákovou rodenou Červinkovou, nar. 13.03.1946, v podiele 1/1. Geometrickým plánom č. 14204045-9/97, ktorý tvoril technický podklad ku kúpnej zmluve V-854/97 zo dňa 24.03.1997-108/97, bola parcela C KN č. 1423/7 trvalé trávne porasty s výmerou 780 m2, zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 160 m2 rozdelená na parcelu C KN č. 1423/7, trvalé trávne porasty s výmerou 390 m2 a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 80 m2 a parcelu C KN č. 1423/8, trvalé trávne porasty s výmerou 390 m2 a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 80 m2. Na základe kúpnej zmluvy V 854/97 zo dňa 24.03.1997 vklad vlastníckeho práva povolený 02.05.1997, medzi predávajúcimi Ing. Ľuboslavom Šestákom s manželkou Jiřinou rodenou Červinkovou a kupujúcimi Ing. Milanom Kankom narodeným 13.01.1966 s manželkou Ing. Monikou Kankovou rodenou Štrausovou, narodenou 25.12.1968 bola odpredaná parcela C KN č. 1423/7, trvalé trávne porasty s výmerou 390 m2 a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 80 m2 a zároveň parcela C KN č. 1423/8, trvalé trávne porasty s výmerou 390 m2 a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 80 m2 bola odpredaná Ing. Jozefovi Matuščákovi, narodenému 19.03.1965 s manželkou MUDr. Evou Matuščákovou rodenou Štrausovou, nar. 25.12.1968. Zmluvou o zriadení vecného bremena V-2216/2002-280/02 zo dňa 16.08.2002, vklad do KN povolený dňa 18.09.2002 uzavretej medzi povinnými z vecného bremena Ing. Milanom Kankom s manželkou Ing. Monikou Kankovou na jednej strane a oprávnenými z vecného bremena Ing. Jozefom Matuščákom s manželkou MUDr. Evou Matuščákovou na druhej strane bolo po vzájomnej dohode zriadené vecné bremeno vo forme pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez parcelu C KN č. 1423/7 zapísanú na liste vlastníctva č. 998 v zmysle geometrického plánu č. 81/2002 vyhotoveného geodetickou kanceláriou ALL GEO Zvolen dňa 12.08.2002 pre vlastníkov susediacich pozemkov parciel C KN č. 1423/8, C KN č.l423/11 a C KN č.1423/12 a to Ing. Jozefa Matuščáka s manželkou MUDr. Evou Matuščákovou. Účastníci sa v zmluve o zriadení vecného bremena 1/2216/2002 dohodli na priznaní práva údržby a opráv inžinierskych sietí na parcele č 1423/7. Darovacou zmluvou V-1500/09 zo dňa 10.08.2009-269/09 bola parcela C KN č. 1423/7, trvalé trávne porasty s výmerou 390 mi a zastavané plochy a nádvoria s výmerou 80 m2 darovaná zo strany Ing. Milana Kanku s manželkou Ing. Monikou rodenou Štrausovou obdarovanému Tomášovi Mrkvanovi, narodenému 31.08.1986 v podiele 1/1. Vlastník Tomáš Mrkvan podal na OÚ Zvolen, katastrálny odbor listinu žiadosť o zmenu geometrického plánu s geometrickým plánom, ktorá je na správnom orgáne evidovaná pod číslom R- 905/09-4/10 zo dňa 22.12.2009. Účel geometrického plánu bol na oddelenie pozemkov parc.č.l423/13,14,15 a na zriadenie vecného bremena na pozemkoch parc.č.l423/ 13,15. Uvedený geometrický plán č.128/09 zo dňa 11.12.2009 vyhotovila Ing. Smolková Beáta, Geodetické práce V.P. Tótha 17, Zvolen. Predmetným geometrickým plánom boli vytvorené nové parcely a to C KN č. 1423/13, trvalé trávne porasty s výmerou 94 m2, C KN č.1423/ 14, zastavaná plocha s výmerou 80 ml, C KN č. 1423/15, trvalý trávny porast s výmerou 38 m2. Parcele C KN č.1 423/7, trvalý trávny porast bola znížená výmera na 258 m2. Kúpnou zmluvou V-464/10 zo dňa 09.04.2010 vklad do KN povolený dňa 09.04.2010 odpredal predávajúci Tomáš Mrkvan nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. 998 kupujúcim Ivanovi Magnusekovi, narodenému 26.12.1973, v podiele 1/2 a Ing. Dane Fáberovej, narodenej 27.10.1976, v podiele 1/2. Na základe žiadosti o zmenu údajov a zmeny druhu pozemku, evidovanej na OÚ Zvolen, katastrálnom odbore pod číslo R-349/12 a zapísanej do KN pod číslom zmeny 122/12, ktorú podali vlastníci Ivan Magnusek a Ing. Dana Fáberová bol u parciel C KN č. 1423/7, trvalé trávne porasty s výmerou 258 mi, C KN č. 1423/13, trvalé trávne porasty s výmerou s výmerou 94 m2, C KN 1423/15 trvalé trávne porasty s výmerou 38 m2 zmenený druh pozemku trvalé trávne porasty na druh pozemku záhrady. Žiadosťou o zápis geometrického plánu č.37056565-2/12, ktorý vyhotovila Ing. Smolková Beáta, Geodetické práce \/.P. Tótha 17, Zvolen na zameranie novostavby rodinného domu na parcele č.1423/14 a zmenu druhu pozemkov p.č.1423/7 a 1423/14. Listina evidovaná na správnom orgáne pod číslo R- 350/12 a zapísaná do KN bola pod číslom zmeny 124/12. Geometrickým plánom č.37056565-2/ 12 boli zmenené výmery parciel C KN č.1423/7, zastavaná plocha a nádvorie z výmery 258 m2 na výmeru 261 m2 a C KN č. 1423/14, zastavaná plocha a nádvorie z výmery 80 m2 na výmeru 77 m2.

20. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 18C/43/2017-46 zo dňa 9.11.2017 zistil, že týmto uznesením Okresný súd zamietol návrh žalobcov v I. a II. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali voči žalovaným v I. a II. rade uloženia povinnosti zdržať sa pri výkone vecného bremena, spočívajúceho v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel cez pozemok žalobcov v I. a II. rade, C-KN 1423/13 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 128/09 zo dňa 22.12.2009, zapísaného v časti C: Ťarchy, listu vlastníctva č. 998, obec Sliač, k.ú. Rybáre, ako aj mimo výkonu práv z vecného bremena a všetkých úkonov a konaní presahujúcich rámec ich práv z vecného bremena, najmä pri každom jednotlivom výkone vecného bremena riadne uzamknúť bránu oplotenia, slúžiacu na vstup do predmetu vecného bremena a neponechávať túto v neuzamknutom stave, neprenechávať tretím osobám kľúče od uzamykania brány oplotenia, neumožňovať vstup na pozemok C-KN parc. č. 1423/13 tretím osobám za iným účelom, než je riadny výkon vecného bremena, pri výkone vecného bremena neumožňovať vstup tretím osobám na pozemok C-KN, parc. č. 1423/13 bez osobnej prítomnosti a dozoru aspoň jedného zo žalovaných, bez výslovného súhlasu žalobcov neumožňovať vstup tretích osôb na pozemky vo vlastníctve žalobcov C-KN 1423/7, 1423/14, 1423/15, susediace s pozemkom C-KN, parc. č. 1423/13 a nevykonávať na bráne oplotenie, jej častiach ako aj na častiach ďalších oplotení a pozemkov, C-KN parc. č. 1423/7, 1423/13, 1423/14 a 1423/15 zásahy alebo zmeny následkom ktorých by bolo poškodenie ich funkčnosti, alebo zníženie úrovne zabezpečenia ochrany obydlia, alebo iných vecí vo vlastníctve žalobcov. Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie s tým, že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/26/2018-95 zo dňa 21.2.2018 uznesenie Okresného súdu potvrdil. Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto uznesení okrem iného uviedol: Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že medzi stranami ide o vzájomný, dlhodobo pretrvávajúci spor vyplývajúci zo susedského spolužitia a zároveň z výkonu práv z vecného bremena. Žalobcovia okrem tvrdených zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov namietali aj voči samotnému rozsahu vecného bremena viažuceho sa k pozemku žalobcov. V tejto súvislosti na okresnom súde iniciovali spor týkajúci sa vecného bremena. Je nutné prisvedčiť argumentácii žalobcov, že aj výkon práv z vecného bremena musí mať svoje hranice. Odvolací súd ale zdôrazňuje, že pokiaľ žalobcovia opakovane namietali voči vstupu žalovaného 2/ a tretích osôb na ich pozemok, ide o výkon práv, ktoré žalovanému 2/ ako osobe oprávnenej z vecného bremena bezpochyby patria. Prejav vôle žalobcov, že nesúhlasia, aby žalovaní umožnili vstup na ich pozemky tretím osobám bez ich osobnej prítomnosti a dozoru je pre navrhovaný zásah do práv z vecného bremena a ich obmedzenie, nedostatočný. Okresný súd správne konštatoval, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami a nepreukázali vážnosť ohrozenia ich práv. Nad rámec dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súd dopĺňa, že obmedzením prechodu tretích osôb cez pozemok žalobcov by bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práv z vecného bremena. Žalovaní majú okrem iného právo na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, prípadne na využívanie poštových služieb, s ktorými službami je nepochybne spojený vstup tretích osôb cez pozemok žalobcov. Zo spisu totiž vyplynulo, že prístup k pozemkom žalovaných je možný jedine prechodom cez pozemky žalobcov.

21. Právna zástupkyňa žalovaných v I. a II. rade na pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018 navrhla doplniť dokazovanie, vyžiadaním si z katastrálneho odboru Okresného úradu Zvolen jednak darovacej zmluvy, ktorou manželia Kankovci darovali predmetné nehnuteľnosti pánovi Mrkvanovi a prípadne aj kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobcovia v I. a II. rade odkupovali predmetné nehnuteľnosti od pána Mrkvana a to z toho dôvodu, či v tej pôvodnej kúpnej zmluve bol odkaz na vecné bremeno a či došlo nejakým spôsobom k akceptácii, resp. k rokovaniu ohľadne zníženia kúpnej ceny a či táto kúpna cena nezohľadňovala toto vecné bremeno a či teda žalobcovia mohli vedieť o rozsahu vecného bremena ja zo samotnej zmluvy, nielen z listu vlastníctva. Zároveň žiadala doplniť dokazovanie, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen č.k. 10C/9/2014.

22. Právny zástupca žalobcov v I. a II. rade vo svojom záverečnom prednese uviedol: Vážený súd, my v celom rozsahu trváme na podanom návrhu, poukazujeme na to, aj z dnešného pojednávania vyplýva, že navrhovatelia v čase uzatvárania zmluvy mali vedomosť o vecnom bremene tak, ako toto bolo zapísané do Katastra nehnuteľnosti, dotknutú zmluvu o vecnom bremene nemali k dispozícii. Ťažiskovo taktiež poukazujeme na okolnosti, na ktoré sme už poukazovali v predchádzajúcich podaniach, teda že v čase od zriadenia vecného bremena došlo k zmenám, teda k nepomeru v zmysle § 151 ods. 3, kde poukazujeme na to, že aj v zmysle právnej teórie a právnej praxe, za takúto zmenu možno považovať aj zmenu správania v osobách účastníkov z daného vecného bremena. Preukázali sme z vykonaného dokazovania, že na strane žalovaného v II. rade dochádza k správaniu, ktorým vzniká nepomer, ktorý

spôsobuje zvýšené náklady na strane žalobcov, ktorí nemajú žiadnu protihodnotu v súvislosti s vecným bremenom. Žalobcovia sa v minulosti domáhali aspoň čiastočnej úpravy vzájomných vzťahov medzi účastníkmi vecného bremena prostredníctvom súdu, viď. uvedené konania č. 18C. V tomto konaní súd neposkytol zákonnú ochranu žalobcom, žalobcom teda neostalo nič iné, len domáhať sa úpravy vzájomných vzťahov a zúžením vecného bremena touto formou, aby tým došlo k odstráneniu nepomeru medzi výhodou, ktorú má strana žalovaných z uvedeného vecného bremena a nevýhodou, ktorá je na strane žalobcov, spočívajúca v uvedených zvýšených nákladov, v poškodzovaní ich majetku a celkovo v skutočnostiach, ktoré boli bližšie opísané v jednotlivých podaniach žalobcov. Vzhľadom na uvedené, navrhujeme, aby súd rozhodol v zmysle žaloby, ako aj jej zmeny a sme toho názoru, že rozsah vecného bremena tak , ako sme ho navrhli upraviť, bude pre žalovaných dostačujúci a teda opakujem, navrhujeme rozhodnúť v zmysle podaného návrhu a pre prípad úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania. Právny zástupca žalobcov viac k veci neuvádza.

23. Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne žalovaných v I. a II. rade zistil, že táto vo svojom prednese uviedla: Vážený súd, my žiadame návrh tak, ako je zo strany žalobcov prednesený v ústnej a podaný v písomnej forme zamietnuť a to najmä z týchto dôvodov. Samotný žalobcovia na dnešnom pojednávaní uznali, že v čase, kedy nadobúdali predmetné nehnuteľnosti vedeli o vecnom bremene, v rozsahu tak, ako je užívané zo strany najmä žalovaného v II. rade do dnešného dňa. Vecné bremeno tak, ako bolo v roku 2002 zriadené bolo v šírke 4 m na peší prechod a prejazd motorovými vozidlami. Poukazujem na list, ktorý bol dnes zo strany súdu čítaný a to odpoveď Okresného úradu, katastrálneho odboru, z ktorého vyplýva, že od roku 2002, kedy pri zriadení vecného bremena na predmetných nehnuteľnostiach bola kultúra tejto parcely vedená ako zastavané plochy a nádvoria. Neskôr pán Mrkvan zmenil túto kultúru na trvalé trávnaté porasty a následne žalobcovia v I. a II. rade zmenili kultúru tejto parcely na záhrady. V takomto rozsahu sa dnes aj žalobca v I. a II. rade k tejto parcele stavajú a takýmto spôsobom asi majú záujem ju aj využívať. Zmena kultúry tejto parcely však nemôže viesť k tomu, aby bolo obmedzené vecné bremeno a to najmä právo prejazdu motorovými vozidlami cez uvedené vecné bremeno. K žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane žalobcov, ani žalovaných žiadnym spôsobom nedošlo. Celý čas, celé pojednávanie poukazujeme najmä na to, že rozsah vecného bremena zavkladovaný, na základe zmluvy umožňoval prechod a prejazd jednak žalovaným, ich rodinným príslušníkom a v zmysle platnej judikatúry rozhodnutia najmä 14Rom/1988 aj všetkým tretím stranám, ktoré svoje právo z vecného bremena odvodzujú od oprávnených z vecného bremena, to znamená od žalovaných v I. a II. rade. Preukazovanie právneho dôvodu, pre ktorý eventuálne tretie osoby majú vstupovať a môžu vstupovať na pozemky žalovaných nie je možné, aby preukazovali zakaždým žalobcom v I. a II. rade. Odkazujem najmä na svoje písomné vyjadrenie, v ktorom poukazujem jednak na správne konanie stavebného úradu, kde jednak zo zákona je povinnosťou, aby nehnuteľnosti boli napojené na miestnu komunikáciu a jednak aj na všetky ostatné právne predpisy, na základe ktorých žalovaní majú právo na doručovanie pošty, na odvoz tuhého komunálneho odpadu, na prípadné stavebné úpravy a na bezodkladnú zdravotnú starostlivosť, príp. zásah iných bezpečnostných zložiek. Rozsah ustanovení zákona, ktoré žalobcovia vo svojom vyjadrení citovali, boli len prvé odseky uvedených zákonných ustanovení. Vo svojom písomnom vyjadrení odkazujeme na ďalšie, ktoré naozaj znemožňujú zrušiť vecné bremeno, najmä právo prejazdu cez uvedené nehnuteľnosti. Zmena pomerov tak, ako to má na mysli zákon, v tomto rozsahu by bola možná len vtedy, to čo sme deklarovali, ak by sa žalovaný v I. a II. rade stali vlastníkmi časti parciel, ktoré v súčasnosti patria pani Satmárovej a pánovi Lovánimu, cez ktoré by eventuálne poza pozemok žalobcov bolo možné vytvoriť či už trvalú, alebo akýmkoľvek spôsobom komunikáciu na napojenie sa na miestnu komunikáciu. Ohľadne prípadného takéhoto napojenia prebiehali v minulosti niekoľké rokovania, preukazovali to aj žalobcovi a v I. a II. rade, bohužiaľ tá komunikácia alebo to územné konanie ani do dnešného dňa nie je reálne a tým pádom nie je možné žiadnym iným spôsobom nehnuteľnosti žalovaných napojiť na miestnu komunikáciu, či už autom alebo pešo. Preto k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane ani žalobcov, ani žalovaných nedošlo. Podstatná zmena pomerov nastala jedine v komunikácii medzi účastníkmi konania, ale tá neodvodzuje právny základ na zrušenie vecného bremena. Poukazovali sme aj na tú skutočnosť, že ak by aj právo prejazdu nebolo zriadené už zmluvou o vecnom bremene, žalovaní by mali zo zákona právo žiadať, aby súd zriadil vecné bremeno, napojenie na cestu nehnuteľností žalovaných v I. a II. rade. Situácie, ktoré vznikajú na danom pozemku, či už nešetrnou jazdou, ako to nazýva žalobca v II. rade, alebo zničením ich majetku, sú najmä správaním sa žalobcov, ako takých. Na základe tých dokumentácií, ktoré aj tu boli dnes prezentované vyplýva, že už predtým, ako nadobudli žalobcovia predmetné pozemky, jednalo sa o spevnenú plochu, po ktorej chodili aj nákladné vozidlá k stavbe žalovaných, keď dochádzalo k jej výstavbe. Roky rokúce takýmto spôsobom tam tie autá jazdili a jazdia. Správaním žalobcov v I. a

II. rade, ich stavebnými úpravami bol pozemok a jeho podklad zmenený s tým, že ak žalobca uvádza, že na časti pozemku urobili spevnenú plochu a druhú doslova vybagrovali a celú tú spevnenú plochu, ktorá tam jednak mala aj stavebné podložie, aj rokmi bola spevnená, že to mali zabezpečiť žalovaní. Toto nie je možné, nakoľko sa jedná o pozemok žalobcov, preto žiadne úpravy, žiadny zásah do ich vlastníctva v tomto rozsahu nám zákon ani neumožňuje. Stavebnými úpravami zo strany žalobcov v I. a II. rade, ktoré sú jednak nepredvídateľné a ktoré sa rokmi menia, došlo k stavu podložia tak, ako to vidíme na tých záberoch s tým, že zo strany žalovaných táto plocha je spevnená, preto prejazdom práve cez túto nespevnenú tam vznikajú tie koľaje, ktoré potom znehodnocujú bohužiaľ majetok žalobcov, ale to keď dáme príklad, že je to kultúra záhrady a vystavali by tam záhon ruží, alebo záhon jahôd, prejde potom žalovaný, tak takisto náhrada škody za toto, ak oni nešetrne pristupujú k svojmu vlastníctvu nie je možné spätne žiadať od žalovaných a v tomto rozsahu žalobcovia ani nerozšírili svoj petit o náhradu škody za znečistenia alebo za akékoľvek znehodnotenie ich nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov máme teda za to, že k zmene pomerov nedošlo, nie je možné obmedziť takýmto spôsobom výkon vecného bremena len na prechod pešo, nakoľko naozaj žalovaný má nárok na zabezpečenie tých úkonov, ktoré som spomínala, či už rozvoz pošty, odvoz TKO, alebo zdravotný zásah, stavebné úpravy, dovoz dreva a pod. a na druhej strane máme za to, že v zmysle katastrálneho zákona a vyhlášky ku katastrálnemu zákonu, podkladom pre zápis vecného bremena do katastra nehnuteľnosti je aj geometrický plán. Keďže zo strany žalobcov nebol vypracovaný geometrický plán, rozsudok tak, ako ho požadujú vydať nie je v tejto časti vykonateľný, pretože takýto geometrický plán nebol predmetom súdneho konania, preto nie je možné takýto rozsudok vydať. V prípade úspechu si žiadame priznať náhradu trov a náhradu trov právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa žalovaných viac k veci neuvádza.

24. Civilný sporový poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania, nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie účastníkov konania. Súd návrh právnej zástupkyne žalovaných na doplnenie dokazovania vo vyššie naznačenom smere zamietol a to z toho dôvodu, že podľa názoru súdu, súd mal dostatok dôkazov na to, aby vo veci mohol meritórne rozhodnúť, pričom súd poukazuje, že samotný žalovaný v I. a II. rade mali dostatok času, aby označili predmetné dôkazy s tým, že tieto dôkazy označili až na poslednom pojednávaní, konanom dňa 17.5.2018, a preto aj z dôvodu hospodárnosti súd navrhnuté dôkazy na doplnenie dokazovania nevykonal.

25. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

26. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

27. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

28. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

29. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

30. Podľa § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.

31. Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.

32. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

33. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými, resp. bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom tieto nehnuteľnosti sú susediacimi nehnuteľnosťami. Vecné bremeno, spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu motorových vozidiel vzniklo na základe Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002, ktorým boli vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. 998 obmedzení v ich vlastníckom práve a ako povinní z vecného bremena boli povinní strpieť užívanie parc. č. C-KN 1423/13 (pôvodne parc. č. C-KN 1423/7), v prospech vlastníkov nehnuteľností zapísaných na LV č. 1024, oprávnených z vecného bremena. Nakoľko predmetné vecné bremeno bolo zriadené in-rem, následne v dôsledku prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam prešlo uvedené vecné bremeno na žalobcov v I. a II. rade. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli v konaní sporné. Z navrhovaného znenia petitu žalobného návrhu súd zistil, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali obmedzenia existujúceho vecného bremena z dôvodu vzniku hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávnených, teda žalovaných v I. a II. rade, v dôsledku zmeny pomerov. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná zmena pomerov a to v tom zmysle, že od zriadenia vecného bremena, Zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 16.8.2002 došlo k zmene povinných, keďže žalobcovia v I. a II. rade sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a tak isto došlo k zmene pomerov v tom zmysle, že žalobcovia na predmetnom pozemku postavili rodinný dom. Súd však dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom, viaznucim na ich pozemku a oprávnením žalovaných, spočívajúcom v užívaní predmetného pozemku, ako prístupovej cesty k ich nehnuteľnostiam.

35. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Vecné bremená, spojené s vlastníctvom nehnuteľností prechádzajú s vlastníctvom vecí na nadobúdateľa. V prípade vecných bremien (zriadených in-rem), ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti má obmedzenie vlastníka a právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka. Ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti v prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena. Súdna prax dospela k záveru, že okrem osoby priamo oprávnenej z vecného bremena môžu určité osoby realizovať niektoré z neho vyplývajúce práva (napr. právo vstupovať na pozemok zaťažený vecným bremenom majú príslušníci rodiny a domácnosti oprávneného subjektu, právo prechodu alebo prejazdu cez pozemok môžu užívať aj osoby, ktoré k oprávnenému subjektu prichádzajú na návštevu, porovnaj R14/1988). Tieto osoby nie sú priamo oprávnené z vecného bremena, od oprávneného subjektu iba odvodzujú niektoré svoje oprávnenia a teda podľa názoru súdu

aj tieto osoby môžu využívať predmetné vecné bremeno tak, ako je to vyššie uvedené. Skutočnosť, či kupujúci pri uzatváraní kúpnej zmluvy postupujú s náležitou obozretnosťou, t.j. či pri dojednávaní kúpnej ceny bolo prihliadnuté k existujúcemu vecnému bremenu, nemá na podmienky pre obmedzenie vecného bremena vplyv. V čase, keď žalobcovia nadobudli predmetné pozemky, zapísané na LV č. 998, teda v roku 2010, mali vedomosť o existencii ťarchy na pozemku parc. č. 1423/13 vo forme vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, keď v tom čase bolo toto vecné bremeno v katastri nehnuteľností zapísané. Žalobcovia v I. a II. rade kupovali predmetné pozemky ako stavebný pozemok na účely výstavby rodinného domu, k čomu následne aj došlo. Súd má teda za to, že bolo na žalobcoch v I. a II. rade, aby si predmetné obmedzenie svojho vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zohľadnili v kúpnej cene nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka a zároveň si museli byť vedomí, že aj po výstavbe ich rodinného domu budú v danom rozsahu vo svojom vlastníckom práve v časti týchto nehnuteľností obmedzovaní, a preto ich súčasný zámer na dotknuté časti pozemku umiestniť dreviny, ktoré vizuálne, ale aj funkčne oddelia pozemok užívaný v rámci vecného bremena od zbytku žalobcami užívaného pozemku a tiež mienia dotknutú časť pozemku použiť ako priestor pre uskladnenie palivového dreva je právne irelevantným bez ohľadu na to, ako je druh pozemku v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti vedený, keďže takéto využitie tohto pozemku je v rozpore s podstatou existujúceho vecného bremena, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

36. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že zmena pomerov môže spočívať aj v osobných pomeroch účastníkov a môže vzniknúť aj zmenou v správaní sa účastníkov a poukazujú na to, že v dôsledku zmeny v správaní sa hlavne žalovaného v II. rade došlo k zmene pomerov, v dôsledku ktorej vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom, ktoré zaťažuje žalobcov a výhodou žalovaných, ktorá im z vecného bremena plynie a to s poukazom na to, že žalovaný v II. rade svojim správaním pri výkone vecného bremena, spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom poškodzuje ich majetok a to jednak úmyselným devastovaním, rozorávaním, nevhodnou technikou jazdy časti pozemku, ktorý tvorí predmet vecného bremena, ako aj následným nadmerným znečisťovaním druhej spevnenej časti pozemku, hlinou a kamenivom, čím ohrozuje výkon ich vlastníckych práv, tu súd zastáva názor, že takéto dôvody by mohli prichádzať do úvahy na podanie žaloby o náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. na podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd teda dospel k záveru a to aj po obhliadke na mieste samom, že v súčasnosti prístup žalovaných v I. a II. rade k ich rodinnému domu a k ďalším priľahlým nehnuteľnostiam nie je zabezpečený žiadnym iným spôsobom, ako výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a z dokazovania tiež vyplynulo, že prístup k pozemkom žalovaných je možný zaťial jedine prechodom cez pozemky žalobcov. Súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by spôsobila vznik hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného a preto žalobu zamietol. 37. Súd sa zameriaval len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastavené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a nakoľko žalovaný v I. a II. rade mali úspech v spore v celom rozsahu, a preto im prislúcha nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v I. a II. rade. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).