Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/54/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu: JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: Rada pre reklamu, so sídlom Šustekova 51, Bratislava, IČO: 31753124, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 074 369, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po vyhlásení uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. marca 2024, č.k. -93, takto

rozhodol:

Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. marca 2024, č.k. -93, zrušuje a konanie zastavuje .

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 11. marca 2024, č.k. -93 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 16.05.2024 zobral žalobu v celom rozsahu späť, keďže žalovaný v priebehu odvolacieho konania odložil sťažnosť, na základe ktorej bol vydaný sporný Arbitrárny nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu zo dňa 05.02.2024. Na základe uvedeného sa žalobca domáha, aby odvolací súd podľa pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie o nariadení neodkladného opatrenia zastavil a žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.05.2024 oznámil, že súhlasí so zastavením tohto konania len v prípade, ak súd zároveň rozhodne, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vo vyjadrení uviedol, že s návrhom týkajúcim sa trov konania nesúhlasí, keďže žalobca podal návrh nedôvodne, čo potvrdil aj súd, keď napadnutým uznesením návrh zamietol pre jeho nedôvodnosť. Žalovaný opakovane žalobcu upozorňoval, že konanie pred Arbitrážnou komisiou stále prebieha, Arbitrážny nález z 5.2.2024 nikde žalovaný nezverejnil a konanie pred Arbitrážnou komisiou naďalej prebiehalo. Napokon došlo v transparentnom konaní k zrušeniu Arbitrážneho nálezu a odloženiu sťažnosti proti žalobcovi. Má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto v zmysle ods. má súd priznať náhradu trov konania žalovanému. Zavinenie žalobcu pri zastavení konania je zrejmé z toho, že napriek rozhodnutiu a presvedčivému odôvodneniu súdu v uznesení podal voči nemu nedôvodné a nepodložené odvolanie. Zároveň žalobca bol žalovaným upozorňovaný (aj v tomto konaní vo vyjadrení z 22.2.2024), že jeho návrh je predčasný

a konanie o sťažnosti stále prebieha a môže skončiť aj v prospech žalobcu. To sa napokon stalo - upozornenie žalovaného sa potvrdilo a pravdepodobne preto žalobca zobral návrh späť.

4. Podľa , , ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

5. V prejednávanej veci vzal žalobca späť žalobu po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný sa k späťvzatiu návrhu vyjadril tak, že so zastavením konania súhlasil za podmienky, že súd zároveň prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný so späťvzatím návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia súhlasil. Nesúhlasil však s návrhom žalobcu, ako má odvolací súd rozhodnúť o nároku žalovaného na náhradu trov konania v prípade, že odvolací súd pripustí späťvzatie žaloby, uznesenie súdu prvej inštancie zruší a konanie zastaví. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia a pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

6. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Vo všeobecnosti platí, že ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, v zásade vzniká povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V predmetnej veci podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podľa ktorého by bol žalobca povinný zdržať sa zverejnenia Arbitrážneho nálezu Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu zo dňa 05.02.2024. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca proti predmetnému Arbitrážnemu nálezu podal žiadosť o preskúmanie nálezu zo dňa 07. februára 2024. Medzi stranami nebola sporná ani tá skutočnosť, že Arbitrážna komisia dňa 13.05.2024 opätovne posúdila predmetnú reklamu a sťažnosť na reklamu odložila. Podľa žalobcu pred rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k podstatnej zmene skutkových okolností, ktoré fakticky zapríčinil žalovaný v zmysle , keďže žalovaný odložil sťažnosť na základe, ktorej bol vydaný sporný Arbitrážny nález Arbitrážnej komisie Rady pre reklamu zo dňa 05.02.2024. Žalovaný s tvrdením žalobcu o procesnom zavinení zastavenia konania žalovaným nesúhlasil a mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca v dôsledku späťvzatia návrhu, a keďže nárok žalobcu bol predčasný z dôvodu prebiehajúceho konania o sťažnosti, ktoré môže skončiť aj v prospech žalobcu, čo sa napokon aj stalo, zobral žalobca návrh späť.

7. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -285 zo dňa 10.09.2009, v ktorom súd k zásade procesnej zodpovednosti za zavinenie uviedol: „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“

8. Vo svetle uvedeného odvolací súd dospel k zhodnému záveru s tvrdením žalobcu, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný, nakoľko požiadavka žalobcu vyjadrená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dôsledku konania žalovaného, ktorým bola odložená sťažnosť na reklamu, o ktorej bolo pôvodne rozhodnuté Arbitrážnym nálezom žalovaného zo dňa 05.02.2024, a o ktorom bol žalobca informovaný podaním z 13.05.2024 (čl. 127) stratilo opodstatnenie. Nárok na náhradu trov konania by preto prináležal žalobcovi, no keďže náhradu trov konania žalobca nepožadoval a v

späťvzatí žaloby žiadal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznať, odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).