Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_6C-173-2011.pdf
PDF · 165.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/173/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: Obec I. so sídlom E. XX/XX, I., zast.: Advokátskou kanceláriou Puchalla, Slávik & Partners s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťová č. 24 proti žalovaným v 1. rade: D. Y., J.. X.X.XXXX, G. E. XX/XX, I. a v 2. rade: Z. Y., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XX/XX, I., obidvaja zast.: advokátom JUDr. Peter Jonáš, advokátska kancelária, Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29, o zaplatenie 11.068,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej v 1. rade D. Y. zaplatenia 11.068,- Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci november 2010 bol z účtu žalobcu č.XXXXXXXX/XXXX vedeného v pobočke I. Ú.I. G., M..N.., N. vyplatených prostredníctvom internet bankingu 11.068,- Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený tiež vo I. Ú. G., M..N.. Uvedená suma bola na predmetný účet uhradená postupne v 12 splátkach a to: dňa 10.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 12.11.2010 suma 68,40 Eur, dňa 16.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 18.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 19.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 22.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 23.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 24.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 25.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 26.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 29.11.2010 suma 1.000,- Eur a dňa 30.11.2010 suma 1.000,- Eur. Uvedené platby boli zaúčtované ako plat bývalého starostu Z. Y.. Sumy boli vyplatené na účet žalovanej v 1. rade a táto bola vyzvaná listom zo dňa 7.2.2011 na vrátenie platieb, pričom na tento list nereagovala. Následne žalobca žiadal o pripustenie do konania ďalšieho účastníka na strane žalovanej a to Z. Y., manžela žalovanej, žalovaného v 2. rade, bývalého starostu obce I..
2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili a navrhovali žalobu zamietnuť z dôvodu, že žiadnym spôsobom sa neobohatili na úkor žalobcu. Poukázali na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa 28.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.8.2010, a ktorým bolo zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006, č. uznesenia X/XM/XXXX, ktoré určilo starostovi plat ako úväzkový vo výške 70 %. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že je toho názoru, že ak ako starosta obce nastúpil do funkcie na plný úväzok, podľa zákona má právo na riadnu mzdu v plnej výške, teda 100 %. Čiastka, ktorú si uplatňuje žalobca predstavuje doplatenie platu starostu za obdobie rokov 2006 až 2010. Išlo o doplatenie zvyšku mzdy, t. j. 30 %, ktoré mu ako starostovi obce počas jeho funkcie nebola vyplatená. Pokiaľ sa týka úhrady na účet jeho manželky, jedná sa o spoločný účet.
3. Okresný súd Trebišov rozsudkom č.k. 6C/ 173/2011 - 226 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 11.068,00 Eur s 9
% ročným úrokom z omeškania počnúc od 28. 2. 2011 do zaplatenia a na trovách konania sumu 3.105,72 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu, vedený vo I., M..N.., Č. Ú.: XXX XXX XXX/ XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že bolo preukázané, že v mesiaci november 2010 boli žalovaným v 2. rade poukázané finančné prostriedky na účet žalovanej v 1. rade, jeho manželky a žalovaný v 2. rade mal od začiatku plné právo disponovať s týmto účtom. Žalovaný v 2. rade nesie osobnú zodpovednosť za vykonanie prevodov, ktorý bol vedený bankou, ako jediný užívateľ Internet-Bankingu k predmetnému účtu a podľa výpisu z účtu boli tieto prevody vykonávané v maximálnej výške denného limitu prevodov finančných prostriedkov týmto spôsobom. Toto konanie žalovaného súd považuje za konanie v rozpore so všeobecne záväznými predpismi obce, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obce, t. j. uznesenie Obecného zastupiteľstva I. č.X/X/XXXX zo dňa 16.2.2001. Podľa § 11 ods. 2 písm. a) tohto dokumentu je starosta obce oprávnený robiť mimo nakladania s majetkom v súlade so schváleným rozpočtom prevody len do výšky 331,93 Eur (10.000,- Sk). Rovnako v konaní bolo preukázané, že žalovaný v 2. rade porušil v zmysle interných predpisov pre hospodárenie s majetkom obce I. ktoré bolo schválené dňa 29.6.2004 uznesením č./X/XX/XXXX Obecného zastupiteľstva podľa interného predpisu č. X/XXXX o obehu interných dokladov, bod 3.1, starosta bol povinný pred prevodom finančných prostriedkov vo výške vyššej ako 331,93 Eur vopred vyžiadať súhlas obecného zastupiteľstva. Žalovaný v 2. rade sám potvrdil, že tento súhlas mu nikdy nebol daný. Právny úkon medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 1. rade, ktorým došlo k odoslaniu finančných prostriedkov na účet žalovanej v 1. rade bol zo zákona neplatný, pretože neboli splnené podmienky, ktorých splnenie si pre platnosť tohto úkonu vyžadujú všeobecne záväzné predpisy a interné predpisy obce. Podľa zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom znení nebol žalovaný v 2. rade ako starosta obce vytvoriť v mene a účet obce právny vzťah so žalovanou v 1. rade, lebo nemal súhlas obecného zastupiteľstva na takýto úkon. V danom prípade teda išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Súd vyhodnotil aj dôkazy predložené žalovaným a pokladal ich za nedôvodné. Žalovaní uvádzali ako právny titul doplatenie nevyplateného platu vo výške 30 % žalovanému v 2. rade. Poukázali na rozsudky Krajského súdu Košice a Najvyššieho súdu Bratislava a tiež na vznesený vzájomný návrh, resp. započítací prejav. Žalobca započítanie neuznal, lebo pohľadávka z titulu doplnenia rozdielu v plate nemá platný právny titul a namietal premlčanie nárokov žalovaného v 2. rade a zároveň nároky poprel. Podľa názoru súdu žalovaný v 2. rade nemal právny titul pre nadobudnutie finančných prostriedkov a to ani rozsudkom Krajského súdu Košice XS/XX/XXXX, ktorý zrušil uznesenie Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006, č. uznesenia X/XM/XXXX a rozsudkom Najvyššieho súdu Bratislava, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu Košice. Uplatnenie započítania alebo vzájomného návrhu zo strany žalovaného o sa súdu javí ako neurčité a pre súd neakceptovateľné a okrem toho neexistuje právny titul na nadobudnutie pohľadávky odporcu v 2. rade. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že na výplatnej listine a výplatnej páske v ktorej bolo poukázanie prostriedkov je uvedené, že tieto prostriedky boli poukázané ako finančná odmena a nie doplatok mzdy. Aj odmena musí byť priznaná a vyplatená až po schválení Obecným zastupiteľstvom.
4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a nárok žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladali na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedli, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Sú toho názoru, že v odôvodnení absentujú dôvody ktoré by preukazovali skutočností, ktoré viedli súd k rozhodnutiu tak, ako je to uvedené v jeho petite. Rozsudok teda považujú za nedostatočne odôvodnený. Dôvody rozsudku boli postavené hlavne na citovaní písomných podaní žalobcu, prípadne na podaniach žalovaných, chýbalo však vyhodnotenie. Sú toho názoru, že súd sa nevyporiadal dostatočne ani so započítacou námietkou žalovaného v 2. rade, ktorú si uplatnil vo svojom písomnom podaní dňa 9.1.2012. Opätovne poukázal na to, že žalovaná suma bola žalovanému v 2. rade vyplatená ako doplatok nevyplatenej mzdy. Bola riadne mzdovou účtovníčkou vypočítaná, čo táto aj potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní, je riadne zaevidovaná v mzdovom liste žalovaného v 2. rade, bola aj riadne zdanená a boli z nej zaplatené aj odvody. S poukazom na ust. § 11 ods. 4 písm. f/ a § 10 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, majú za to, že právomoc starostu obce v pracovnoprávnych vzťahoch je obmedzená právomocou Obecného zastupiteľstva, avšak vo vzťahu k starostovi obce má obecné zastupiteľstvo jedinú právomoc určovať jeho plat, odmenu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku a starosta môže vykonávať svoju funkciu ako úväzkový starosta iba z vlastného rozhodnutia a v takomto prípade mu patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej práce. Keďže uznesenie Obecného zastupiteľstva, ktorým bola stanovená mzda žalovanému v 2. rade bolo následne súdmi zrušené, v zmysle § 4 ods. 3 zákona
č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1. Majú teda za to, že keďže neexistovalo rozhodnutie o výške platu žalovaného v 2. rade, platí toto ustanovenie a teda v zmysle § 3 ods. 1 zákona starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení bol vypočítaný doplatok mzdy starostovi - žalovanému v 2. rade, pričom ide o minimálnu mzdu starostu bez akýchkoľvek príplatkov a takto bol tento doplatok žalovanému v 2. rade vyplatený na spoločný účet jeho a jeho manželky.
5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením č. k. 1Co/51/2013 - 288 zo dňa 10.12.2014 o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 6C/173/2011 - 226 zo dňa 24.7.2012 rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Uviedol, že pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu je potrebné vysporiadať sa s právne významnou otázkou, či žalovanému v 2. rade svedčil právny titul na prijatie uvedených peňažných prostriedkov, keďže iba v prípade jeho neexistencie by sa v jeho prípade jednalo o bezdôvodné obohatenie. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch rozsudku nevyporiadal s právne významnými otázkami pre posúdenie nároku. Tento v dôvodoch iba jednou vetou uviedol, že žalovaný nemal právny titul pre nadobudnutie uvedených finančných prostriedkov, tento svoj záver však žiadnym spôsobom neodôvodnil. V dôvodoch síce uviedol, že hodnotil aj dôkazy predložené žalovanými, žiadnym spôsobom však nekonkretizoval o ktoré dôkazy ide a akým spôsobom sa s nimi vyporiadal. Zároveň poukázal na to, že otázkou oprávnenia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu resp. obmedzovať jeho úväzok sa súdna prax už zaoberala, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009 8Sžo 215/2009.
6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
7. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije na všetky konania a to i konania začaté pred týmto dňom.
8. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi: a to pohybmi na účte na č.l. 6-8, výpisom z účtu žalobcu vedenom vo I. G. Y. na č.l. 9-11, výzvou na vrátenie finančných prostriedkov adresovanou žalovanej v 1. rade, rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 na č.l. 20, žiadosťou o doplatenie platu starostu adresovanou Obecnému úradu I., uznesením ustanovujúcej schôdze z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo 3.1.2003 č.l. 30; listom Okresnej prokuratúry Trebišov zo dňa 12.12.2008, rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 22.6.2010 č.l. 52, výplatnou listinou z č.l. 66, porovnaním mzdy starostu obce I. z roku 2010- január až júl 2010 na č.l. 67-68, odvodmi poistného za zamestnávateľa 38 % na č.l. 69, zápisnicou z 3. mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo I. konaného dňa 20.12.2006 č.l. 77, zápisnicou zo 6. mimoriadneho zasadnutia Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 19.1.2009, výpisom z uznesení Obecného zastupiteľstva vo I. schválených na 6. mimoriadnom zasadaní 19.1.2009, vyžiadaním vyjadrenia k rozsudku, potvrdením o využívaní služieb nonstop bankingu užívateľa Z. Y. na č.l. 88-89, zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce schválenými dňa 16.2.2001; internými predpismi pre hospodárenie s majetkom Obce I. č.X/XX/XXXX zo dňa 29.6.2004, uznesením ustanovujúcej schôdze z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 3.1.2003, číslo X/X/XXXX; pozvánkou starostu obce I. na základe zákona č.369/1991 Zb. o obecnom zriadení na deň 10.9.2010, úradným záznamom z 10.9.2010, uznesením Okresného riaditeľstva PZ Y. zo dňa 26.2.2010, výpisom z uznesení Obecného zastupiteľstva vo I. schválených na 3. mimoriadnom zasadnutí dňa 20.12.2006; listom Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy zo dňa 13.6.2011; platom starostu obce I. na rok 2010, 2009, 2008, 2007, výpočtom platu za december 2006; platom starostu obce na rok 2006, 2005; mzdovým listom za obdobie od 1.1.2010 až do 31.12.2010; výplatnou
páskou za mesiac október 2010 na č.l. 153-156; finančným výkazom o plnení rozpočtu subjektu verejnej správy na č.l. 159-166; mzdovou listinou za obdobie január 2010 až december 2010 Obec I., finančným výkazom o plnenie rozpočtu subjektu verejnej správy na č.l. 175-181; štvrťročným výkazom o práci za mesiac december 2010 č.l. 189-205, výpoveďou svedkyne M. G.V., ako aj ďalšími listinami, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
10. Z podanej žaloby, ako aj z výpovede žalobcu a jeho písomného vyjadrenia súd zistil, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia 11.068,00 Eur s príslušenstvom od žalovanej v 1. rade a to titulom bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu z dôvodu, že v mesiaci november 2010 bolo z účtu žalobcu č.XXXXXXXX/XXXX vedeného v pobočke I. Ú. G., M..N.., N. vyplatených prostredníctvom internet bankingu 11.068,00 Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený tiež vo I. B. Uvedená suma bola na predmetný účet uhradená postupne v 12 splátkach a to: dňa 10.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 12.11.2010 suma 68,40 Eur, dňa 16.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 18.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 19.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 22.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 23.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 24.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 25.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 26.11.2010 suma 1.000,- Eur, dňa 29.11.2010 suma 1.000,- Eur a dňa 30.11.2010 suma 1.000,- Eur. Platby boli zaúčtované ako plat bývalého starostu Z. Y.. Sumy boli vyplatené na účet žalovanej v 1. rade a žalovaná bola vyzvaná listom zo dňa 7.2.2011 na vrátenie platieb. Následne žalobca písomným podaním zo dňa 4.10.2011 (č.l. 27) žiadal o pripustenie do konania ďalšieho účastníka na strane žalovaného a to Z. Y., manžela žalovanej, bývalého starostu obce I.. Poukázal na to, že žalovaná v 1. rade svoje tvrdenia opiera o rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/68/2009, pričom v tomto konaní súd nerozhodoval o výške platu alebo o výške úväzku Z. Y. ako starostu obce I., ale ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia, ktoré je záväzné a rozhodovalo o zrušení uznesenia X/X/M/XXXX Obecného zastupiteľstva vo I. dňa 20.12.206. Žalobca poukázal na to, že z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR záväzne nevyplýva, žeby bol úväzok starostu obce vo výške 100 % ako tvrdí žalovaná v 1. rade. Žalobca poukázal na to, že obec nebola v tomto konaní riadne zastúpená, nakoľko v čase vydania rozhodnutia a v čase jeho doručenia konal Z. Y., hoci záujmy boli v rozpore so záujmami obce. Súdne konanie inicializoval on tak, že sa obrátil na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia na prokuratúru, ktorá následne podala po splnení procesných podmienok žalobu na súd. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v 2. rade tým, že si nechal poslať na účet svojej manželky uvedené finančné prostriedky, ignoroval platné uznesenie Obecného zastupiteľstva č.X/ X/XXXX. Toto uznesenie Obecného zastupiteľstva bolo platné až do prijatia uznesenia č.X/X/XXXX zo dňa 20.12.2006, ktoré bolo následne zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu. Rovnako poukázal na to, že Z. Y. ako riadny občan tejto obce mal možnosť sa oboznámiť s platným uznesením už pred nástupom do funkcie. Rovnako poukázal na súčasné znenie § 11 ods. 4 písm. i) Zákona o obecnom zriadení, ktoré určuje, že iba obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určiť plat starostu podľa osobitného zákona a tiež určiť 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu. Počas funkčného obdobie je možné zmeniť rozsah výkonu jeho funkcie na návrh starostu. Uvedené znenie však bolo do zákona o obecnom zriadení vložené novelou č.102/2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení, ktorý nadobúda účinnosť dňom 1.4.2010. Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu (č.l. 56) vyplýva, že uznesenie X/XM/XXXX bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu, a tým ostalo v platnosti uznesenie z roku 2003, ktoré sa v spise nachádza a podľa tohto uznesenia patril žalovanému v 2. rade plat podľa úväzku 70 %, teda on pracoval na úväzok ako doterajší starosta obce a poukázal na to, že bývalý starosta nikdy nemal schválené obecným zastupiteľstvom zvýšenie rozpočtu z ktorého by mohol čerpať finančné prostriedky. Rovnako poukázal na to, že príkaz na úhradu pokiaľ sa týka splátok, ktoré prevádzal na účet svojej manželky mal byť opatrený podpismi aspoň jedného z týchto poslancov, teda aj to bolo porušenie pri nakladaní s finančnými prostriedkami obce ako takými a hlavne poukázal na to, že bol porušený zákon o majetku obce. Bývalý starosta obce má právo nakladať z majetkom obce do výšky 333,00 Eur, vedome tak obišiel zákon. Žalobca vo vyjadrení (č.l. 86) poukázal na to, že je nepochybne preukázané, že v mesiaci november 2010 boli žalovaným v 2. rade finančné prostriedky žalobcu poukázané na účet žalovanej v 1. rade, ktorá je jeho manželkou a podľa ich spoločných vyjadrení mal plné právo disponovať s týmto účtom. Tieto prevody prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva realizoval žalovaný v 2. rade osobne, čo sám potvrdil viackrát vo svojich vyjadreniach a osobnú zodpovednosť za vykonanie prevodu potvrdzuje aj preukázaná skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol vedený v banke ako jediný užívateľ Internet Bankingu k predmetnému účtu. Podľa výpisu z účtu boli tieto prevody práve elektronickým spôsobom, pričom boli vykonané v maximálnej výške denného limitu prevodu finančných prostriedkov týmto spôsobom. Konanie žalovaného v 2. rade, ktorý previedol finančné prostriedky z účtu žalobcu
na účet ktorý nebol v jeho vlastníctve, nikdy nebol preukázateľne žalobcovi oznámený, považuje žalobca v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj aj za konanie v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi a internými predpismi obce, ktoré upravujú nakladanie s majetkom obce. Je významná aj skutočnosť, že spôsob nakladania s finančnými prostriedkami prostredníctvom Internet Banking nebol schválený obecným zastupiteľstvom a táto dohoda bola uzavretá s bankou bez vedomia tohto orgánu. Primárnym cieľom využitia tohto spôsobu nakladania s prostriedkami obce bola snaha o obídenie povinnosti nakladania s rozpočtovými prostriedkami za prísnej kontroly a v súčinnosti poslancov obecného zastupiteľstva. Za podstatnú skutočnosť považuje žalobca to, že žalovaný v 2. rade poslal sám sebe finančné prostriedky v priebehu jedného mesiaca, pred voľbami nového starostu a v rozpore so záväznými predpismi obce - Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce, ktorý bol schválený dňa 16.2.2001, uznesením obecného zastupiteľstva vo I. č. X/X/XXXX. Podľa § 11 ods. 2 tohto dokumentu je starosta obce oprávnený robiť mimo nakladania s majetkom v súlade so chváleným rozpočtom prevody len do výšky 331,93 Eur. Ďalej poukázal na to, že v zmysle interných predpisov pre hospodárenie s majetkom v obci I., ktoré boli schválené dňa 29.6.2004 uznesením č.X/XX/XXXX, podľa interného predpisu č.X z roku 2004 o obehu interných dokladov, bod 3.1, bol starosta povinný pred prevodom peňažných prostriedkov vo výške vyššej ako 331,90 Eur dopredu vyžiadať súhlas obecného zastupiteľstva. Tento súhlas nebol daný a vzhľadom na zistenie v priebehu konania obecnému zastupiteľstvu nebola žalovaným v 2. rade taká žiadosť nikdy predložená na rokovanie, hoci bol na jej predloženie povinný. A teda nebol oprávnený si túto sumu zaslať. Žalobca považuje právny úkon, ktorým došlo k odoslaniu finančných prostriedkov na účet žalovanej v 1. rade zo zákona za neplatný, nakoľko neboli splnené podmienky, ktoré vyžadujú všeobecne záväzné predpisy aj interné predpisy obce. Rovnako poukázal na zákon o majetku obce č.138/1991 Zb. v platnom znení v zmysle ktorého nebol žalovaný v 2. rade ako starosta obce oprávnený vytvoriť v mene a na účet obce právny vzťah so žalovanou v 1. rade, nakoľko v zmysle uvedeného zákona ako aj zákona o obecnom zriadení je starosta povinný mať na takýto úkon súhlas obecného zastupiteľstva. Žalobca je toho názoru, že žalovaný v 2. rade nastúpil do funkcie starostu nie na 100 % úväzok. Žalovaný v 2. rade mal pri nástupe do svojej funkcie vedomosť o podmienkach výkonu funkcie. Platné uznesenie Obecného zastupiteľstva č.X/X/ XXXX zo dňa 3.1.2003 schválilo obecné zastupiteľstvo obce I., aby upravilo výkon funkcie starostu na 70 % úväzok s tým, že uvedená výška úväzku určuje aj jeho odmenu v súlade so zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení platnom v čase rozhodovania tohto obecného zastupiteľstva. Žalobca poukázal na zápisnicu z konania 3. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006, kde v diskusii pred prijatím uznesenia o výške úväzku a platu žalovaného v 2. rade bolo za prítomnosti žalovaného v 2. rade uvedené, že predchádzajúci starosta mal plat úmerný výške 70 % úväzku a rovnako to vyplýva aj z predmetnej zápisnice. Žalovaný v 2. rade sa stotožnil s týmto faktom a vzatím skutočnosti, že úväzok starostu v danej obci je 70 % a zrejmé aj z konania žalovaného v 2. rade, keď navrhoval hlasovať o poslaneckom návrhu poslanca a súčasne prijaté uznesenie, ktorým sa mal opätovne ustanoviť úväzok starostu na 70 % podpísal a nechal ho zverejniť. Rovnako poukázal žalobca na skutočnosti, že žalovaný v 2. rade vedel minimálne tesne po svojom zvolení o tom, že jeho úväzok je 70 % a podľa toho aj konal. Ani zrušenie predmetného uznesenia však nemalo vplyv na platnosť predchádzajúceho uznesenia, ktorým obecné zastupiteľstvo opravilo úväzok starostu tiež na 70 %. V predmetnom konaní je súd povinný rešpektovať nespochybnené rozhodnutie obecného zastupiteľstva X/X/XXXX, nakoľko toto rozhodnutie nebolo nikdy vyhlásené za neplatné a nebolo platne a účinne zmenené po celú dobu výkonu funkcie starostu obce, odporcom v 2. rade. Žalobca rovnako poukázal na to, že v danom prípade tvrdenia žalovaného v 2. rade, že ide o doplatok nedoplateného platu vo výške 30 % nemá právny základ, nakoľko starosta má preukázateľne úväzok vo výške 70 % a priamo úmerne tomu mal riadne počas svojho funkčného obdobia vyplácaný aj plat. Iný právny titul neuviedli žalovaní počas celého konania a uvádzali právny titul, ktorý žalobca pokladá za neplatný. Žalobca sa vyjadril aj k problematike vzájomného návrhu, resp. vznesenej kompenzačnej námietky, ktorú uviedol právny zástupca žalovaného a poukázal na to, že započítanie neuznávajú, nakoľko pohľadávka z titulu doplatenia rozdielu v plate ako ju nadniesol žalovaný v 2. rade nie je pohľadávka s platným právnym titulom a žalovaní v konaní nepreukázali právny titul pre nadobudnutie finančných prostriedkov. Pokiaľ by aj takáto pohľadávka zo strany žalovaného existovala aj s platným právnym titulom v čase predmetného súdneho konania a vznesenia tejto kompenzačnej námietky už bola premlčaná, nakoľko od momentu kedy mal rozdiel platu podľa vyjadrenia žalovaných žalovanému v 2. rade prislúchať už uplynula 3-ročná premlčacia doba. Pokiaľ by žalovaný v 2. rade sa pokúsil o vzájomný návrh, žalobca namietal, že tento návrh neobsahoval podstatné náležitosti ktorých splnenie Občiansky súdny poriadok vyžaduje pre platnosť a účinnosť návrhu. Neobsahoval tento návrh ani návrh na vykonateľné rozhodnutie súdu a žalobca má vedomosť, že žalovaný v 2. rade
nezaplatil súdny poplatok spojený s takýmto návrhom. A rovnako tento návrh na doplatenie mzdy je tiež možné považovať za dožadovanie sa premlčaného plnenia a preto žalobca namietal premlčanie nárokov žalovaného v 2. rade, ktoré súčasne aj popiera. Vyjadrenie žalovaných o tom, že vzniesli vzájomný návrh pokladá žalobca za tendenčné a nevyvolávajúce procesné účinky. Žalobca poukázal na to, že na výplatnej listine a výplatnej páske, v ktorej bolo poukázanie prostriedkov, ktorých sa žalobca spätne vydania dožaduje, zaevidované je uvedené, že tieto prostriedky boli poukázané ako finančná odmena nie doplatok mzdy. Finančná odmena starostu môže byť priznaná a vyplatená až v prípade jej schválenia obecným zastupiteľstvom. Teda podľa tejto argumentácie žalovaných, ich nárok je neoprávnený, nakoľko nebol žalovanému v 2. rade nikdy priznaný príslušným orgánom. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.8.2012 (č.l. 167) pokladá konanie žalovaného v 2. rade v súčinnosti so žalovanou v 1. rade bez právneho základu a zároveň vykonané v rozpore s dobrými mravmi aj v rozpore s internými predpismi obce I., ktorým bolo konanie žalovaného v 2. rade podriadené. Plnenie poukázané žalovaným v 2. rade z účtu žalobcu na účet žalovanej v 1. rade, ktorého bol spoludisponentom, bolo vykonané z hľadiska všeobecne záväzných právnych predpisov bez právneho dôvodu a z hľadiska interných predpisov obce I. išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu. Rovnako žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie starostu o vyplatenie finančných prostriedkov nezahrnuté do rozpočtu na rok 2010 bez súhlasu obecného zastupiteľstva presahuje jeho právomoc a nemôže zakladať ani práva ani povinnosti. Uznesenie č.X/X/XXXX bolo podpísané starostom S.. Z. J. a uznesenie č.X/XM/XXXX bolo podpísané starostom Z. Y., žalovaným v 2. rade. Žalovaný v 2. rade ako starosta obce nemohol založiť záväzok obce a vyplatiť 11.068,- Eur ako verejné prostriedky obce na účet manželky na základe prisvojenia si právomoci, ktoré mu zákon zakazuje (nakladanie s majetkovými právami obce bez súhlasu zastupiteľstva) a preto obec ani nemohla vstúpiť do plnenia záväzku, pretože ten od začiatku neexistoval pre porušenia zákona. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nemohol nakladať s bežným účtom obce, ktorého nakladanie upravuje Obchodný zákonník podľa ktorého nakladať účtom je oprávnený majiteľ účtu Obec I., iná osoba ako majiteľ iba na základe plnej moci. Žalovaný v 2. rade ako starosta nakladal s účtom obce sám bez vedomia obecného zastupiteľstva, bez toho, aby podklad na úhradu dal schváliť jednou z osôb uvedených v podpisovom vzore. Rovnako poukázal aj na tú skutočnosť, že obec je oprávnená použiť prostriedky len na účely na ktoré boli v rozpočte obce schválené. Vyplatenie odmeny, resp. ani doplatok platu nebol predmetom rozpočtu roku 2010 a ani inventarizované záväzky z roku 2006, 2007, 2008, 2009 o predmetnej skutočnosti sa v účtovnej evidencii nenachádzajú a za rok 2010 inventarizácia nebola prevedená. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 2.2.2016 (č.l. 307) uviedol, že má za to, že uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/51/2013 zo dňa 10.12.2014 nasleduje obsolétny a prekonaný právny názor prezentovaný uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/215/2009 zo dňa 5.11.2009. Tento mylný názor bol vyslovený v dobe pred novelou zákona o obecnom zriadení č. 102/2010 Z. z. zo dňa 2.3.2010, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.4.2010, ktorá vôľu zákonodarcu vyjadruje expressi verbis práve v dôsledku dovtedajších nesprávnych interpretácií zákona o obecnom zriadení. Právna argumentácia uvedená v uznesení uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/51/2013 zo dňa 10.12.2014 a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/215/2009 zo dňa 5.11.2009 je v príkrom rozpore so všetkými všeobecne akceptovanými pravidlami výkladu právnych noriem. Súdnym rozhodnutím o zrušení uznesenia č. X/XM/XXXX právo na doplatenie zvyšnej časti úväzku pre žalovaného v 2. rade ako hmotnoprávny nárok nevzniklo. Uznesenie č. X/X/XXXX nebolo zrušené, a teda platí, že uznesenie je platné a platí prezumpcia správnosti a zákonnosti právnych aktov orgánov územnej samosprávy. Z uvedeného uznesenia obecného zastupiteľstva č. X/X/XXXX je nesporné, že funkcia starostu obce sa nevykonáva na plný úväzok, ale na úväzok 70 %. Právny titul žalovaného v 2. rade na prijatie uvedených peňažných prostriedkov neexistuje a žalovaný v 2. rade jeho existenciu nepreukázal, Tieto peňažné prostriedky boli vyplatené bez právneho dôvodu a navyše nesprávnym postupom v rozpore so zákonom, čím sa žalovaní obohatili na úkor žalobcu.
11. Z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj z písomných vyjadrení, ktoré súdu zaslali súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasia so žalobou, ktorú podal žalobca a navrhovali ju zamietnuť. Poukázali na to, že žalovaná v 1. rade potvrdila, že z účtu žalobcu v priebehu mesiaca november 2010 bolo na účet, ktorého je ona majiteľkou vyplatených spolu 11.068,00 Eur, ale v žiadnom prípade nesúhlasila s tým, že sa touto sumou bezdôvodne obohatila.
12. Žalovaná v 1. rade poukázala na to, že manželovi bol počas výkonu funkcie starostu v období roku 2006 až 2009, od obdobia od 1.1.2010 do 31.7.2010 vyplácaný plat vo výške 70 %. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
9.8.2010, a ktorým bolo zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006, č. uznesenia X/X/M/XXXX, ktoré určilo starostovi obce plat ako úväzkový vo výške 70 %. Následne po právoplatnosti citovaného rozsudku jej manžel, žalovaný v 2. rade podal na obec I. žiadosť o doplatenie platu starostu, dovolenky a úrokov z omeškania za spomínané roky. Jednalo sa o doplatenie zvyšku mzdy, t. j. 30 %, ktoré neboli jej manželovi ako starostovi vyplácané počas výkonu jeho funkcie. Poukázala na to, že síce ona je majiteľkou účtu, ale to ešte neznamená, že tieto posielané peniaze patria jej. Jej manžel od zriadenia tohto predmetného účtu mal a stále má plné dispozičné právo disponovať s týmto účtom. V žiadnom prípade sa tu nejedná o bezdôvodné obohatenie. Finančné prostriedky, ktoré boli prevedené na jej účet, ktorý je spoločným účtom vedeným vo I., boli prevedené na tento účet na základe žiadosti jej manžela, ktorý mal na to právny dôvod a ktorý mal právo rozhodnúť, na aký účet sa majú finančné prostriedky poukázať.
13. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 12.12.2011 (č.l. 54) uviedol, že on ako bývalý starosta obce I. nastúpil na výkon funkcie starostu na plný úväzok a preto sa na neho plne vzťahujú ust. § 3 ods. 1,2 a § 4 ods. 2 zákona 253/1994 Z. z. v platnom znení v čase výkonu funkcie starostu. Oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ust. § 11 ods. 4 písm. i) Zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu nemožno vykladať neobmedzene, t. j. bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva s inými zákonnými ustanoveniami, okrem iného aj s ustanovením § 13 ods. 11 Zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na špeciálnu právnu normu zákon č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý v citovaných ustanoveniach upravuje právne určenie platu starostu. Rovnako uviedol, že v danom prípade išlo o doplatenie zvyšku mzdy 30 %, ktoré mu ako starostovi obce počas výkonu jeho funkcie neboli vyplatené. V žiadosti, ktorú listom zo dňa 24.8.2010 podal na obec I., uviedol číslo účtu kam majú byť finančné prostriedky prevedené. Neskôr sa však rozhodol a ústne oznámil nové číslo účtu a požiadal zamestnankyňu obce, aby peniaze previedla na nový účet vedenom vo I. G., M..N... Majiteľkou spomínaného účtu je jeho manželka, žalovaná v 1. rade. Odo dňa zriadenia účtu stále mal a má plné dispozičné právo k tomuto účtu. Nemôže sa teda v danom prípade jednať o bezdôvodné obohatenie.
14. Z výpovede žalovaného v 2. rade zo dňa 25.6.2012 (č.l. 138) v 2. rade na pojednávaní je zrejmé, že z uznesenia zo dňa 20.12.2006 vyplýva, že obecné zastupiteľstvo vo I. určuje plat starostu ako úväzok vo výške 70 % s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100 % atď. Žalovaný v 2. rade uviedol, že predpokladal, že by mu mala obec doplatiť, keď bude na účte dostatočná suma finančných prostriedkov, pretože vykonával vtedy funkciu starostu obce, ale s obecným zastupiteľstvom túto vec neprejednával, stále si myslel, že keď je to tak v uznesení, tak raz sa mu táto odmena doplatí do výšky 100 %. V roku 2008 sa obrátil na Okresnú prokuratúru Y. v tejto veci. Následne, keď sa oboznámil so zákonmi, podal na prokuratúru písomný dotaz, aby preverili uznesenie, či je v súlade so zákonom. Žalovaný v 2. rade uviedol, že právnym titulom na vyplatenie finančných prostriedkov na účet svojej manželky bolo rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, keď sa stálo právoplatným a ktorým bolo zrušené uznesenie z roku 2006. Vtedy dal pokyn účtovníčke, aby vyplatila finančné prostriedky na účet jeho manželky. Uviedol, že nevie, či to vedelo obecné zastupiteľstvo, pretože on neinformoval obecné zastupiteľstvo o tom, či dáva vyplatiť finančné prostriedky z účtu obce na účet jeho manželky. On dal pokyn v čase výplatného termínu účtovníčke, aby mu doplatila časť tejto odmeny, ktorá mu patrí. Žalovaný v 2. rade uviedol, že si to mohol vyplatiť aj naraz, ale denný limit na interbankingu bol len 1.000,- Eur. Rovnako potvrdil, že nikdy nekonzultoval, resp. neinformoval obecné zastupiteľstvo o tom, keď dal príkaz na vyplatenie výplat a toto bola rovnako výplata. Uviedol, že ak by nedošlo k zrušeniu uznesenia na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach, a ak by bol na účte dostatok finančných prostriedkov, tak by na konci funkčného obdobia požiadal o doplatenie. Doplatok mzdy mu vypočítala ekonómka pani G..
15. Žalovaný v 2. rade svojim podaním zo dňa 9.1.2012 (č.l. 59) si uplatnil v zmysle § 98 O.s.p. vzájomným návrhom vyplatenie mzdových nárokov, t. j. doplatenie mzdy a ďalších mzdových nárokov v celkovej sume 11.068,- Eur. Vo svojom podaní poukázal aj na to, že nejde tu o vzájomný návrh, pretože žalovaný proti žalobcovi nežiada viac, ale uplatňuje si takú istú sumu, akú si uplatnil od neho žalobca. Poukázal na to, že urobil započítací prejav v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti návrhu, ktorou žalobca, čiže veriteľ, uplatňuje svoju pohľadávku proti žalovanému, čiže dlžníkovi, neuplatnil si viac. Ak by si uplatnil viac, než predstavuje žalovaná pohľadávka, išlo by v tejto prevyšujúcej časti o vzájomný návrh v zmysle § 98 O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné teda uzavrieť, že obrana nie je započítaním, prihliadnuc na definíciu započítania obsiahnutú v § 580 OZ. Z
tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom na započítanie je prejav vôle strany smerujúcich k zániku vzájomných pohľadávok, a že pohľadávky zanikajú v rozsahu v akom sa navzájom kryjú.
16. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 29.6.2012 (č.l. 151) trvali na tom, že suma 11.068,- Eur bola žalovanému v 2. rade vyplatená ako doplatok nevyplatenej mzdy a riadne táto suma bola vypočítaná mzdovou účtovníčkou, je evidovaná v mzdovom liste žalovaného v 2. rade, je zdanená, boli zaplatené odvody.
17. V písomnom podaní zo dňa 21.8.2017 (č.l. 328) a na pojednávaní dňa 17.5.2018 žalovaný v 2. rade uviedol, že na započítacej námietke netrvá.
18. V zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva žalobcu pod č. X/XM/XXXX bola určená mzda žalovaného v 2. rade s tým, že na základe tohto uznesenia sa žalovanému v 2. rade vyplácalo iba 70 % mzdových prostriedkov. Rozsudkom Krajského súdu Košice č. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.6.2010 bolo toto uznesenie zrušené. Vzhľadom k tejto skutočnosti poukázal právny zástupca žalovaného na ust. § 11 ods. 4 písm. j) a § 10 ods. 2 zákona č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších noviel, z ktorých vyplýva, že právomoc starostu obce v pracovnoprávnych vzťahoch je obmedzená právomocou obecného zastupiteľstva, avšak vo vzťahu k starostovi obce má obecné zastupiteľstvo jedinú právomoc, určovať jeho plat, odmenu a náhradu za nevyčerpanú dovolenku a starosta môže vykonávať svoju funkciu ako úväzkový starosta iba z vlastného rozhodnutia a v takomto prípade mu patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Keďže uznesenie obecného zastupiteľstva, ktorým bola stanovená mzda žalovaného v 2. rade bolo súdmi zrušené, v zmysle § 4 ods. 3 zákona č.253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa § 3 ods. 1. Keďže neexistovalo rozhodnutie o výške platu žalovaného v 2. rade, platí toto ustanovenie a teda v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok a násobku podľa § 4 ods. 1 plat podľa ods. 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu. Vzhľadom na túto skutočnosť pokladajú žalovaní nárok žalobcu za neopodstatnený.
19. Z výpovede svedkyne pani M. G. (č.l. 213) súd zistil, že na Obecnom úrade na základe dohody uzatvorenej medzi obcou I. a ňou a vykonávala ekonomické práce v období rokov 2008 alebo 2009 a 2010. Išlo o mzdy, výkazníctvo, účtovníctvo. Potvrdila, že urobila doplatok na mzde bývalému starostovi Z. Y. a na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu SR urobila výpočet rozdielom mzdy od kedy nastúpil na post starostu až do rozhodnutia súdu, že ruší to uznesenie. Vypočítala to, jednalo sa okolo 13.000,- Eur. Tento doplatok sa nemohol vykazovať ako mzda, ale ako odmena. Svedkyňa sa radila v Sociálnej poisťovni, v zdravotnej poisťovni aj na daňovom úrade a bolo jej povedané, že má to dať v plnej výške ako odmenu. Rovnako svedkyňa potvrdila, že takto to bolo zaevidované a riadne sa z toho zaplatila daň z príjmu fyzickej osoby. Svedkyňa potvrdila, že ju poprosil vtedajší starosta Z. Y., aby mu urobila porovnanie mzdy ústne, mal v rukách rozhodnutia súdov. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či v tom čase už bolo rozhodnutie súdu právoplatné. Rovnako svedkyňa potvrdila, že je možné, že sa pomýlila a že to dala do kolónky nepravidelných odmien. Svedkyňa sa nechcela vyjadriť, čo vlastne použila pri výpočte doplatku na mzde za obdobie január 2006 až do 1.8.2010.
20. Podľa uznesenia ustanovujúcej schôdze z 1. zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 3.1.2003, č.X/X/XXXX bod e) (č.l. 30), obecné zastupiteľstvo vo I. schvaľuje výkon funkcie starostu na úväzok 70 % a uvedená výška úväzku určuje aj jeho odmenu v súlade so zákonom národnej rady SR č.253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obce v znení neskorších predpisov.
21. Podľa zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vo I. z 3. Mimoriadneho zasadnutie Obecného zastupiteľstva vo I. konaného dňa 20.12.2006 (č.l. 75) bod č.10, starosta obce nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok, a preto prerušil pracovný pomer z dôvodu vykonávania verejnej funkcie.
22. Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva vo I. schváleného na 3. mimoriadnom zasadnutí dňa 20.12.2006, uznesenie č.X/XM/XXXX opätovne je zrejmé, že Obecné zastupiteľstvo vo I. určuje plat
starostovi obce ako úväzkový vo výške 70 % s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne navýši, plat starostu sa doplatí do výšky 100 %, ak bude dostatok finančných prostriedkov obecné zastupiteľstvo zváži aj odmeny starostovi a tiež poslancom.
23. Z výpisu z uznesení Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 19.1.2009, uznesenie č.X/XM/XXXX Obecné zastupiteľstvo vo I. potvrdzuje uznesenie č. X/XX/XXXX: Obecné zastupiteľstvo vo I. napravuje uznesenie č. X/XM/XXXX nasledovne: za slová 70 % sa kladie bodka, touto bodkou končí veta. Ostatná časť uznesenia sa zrušuje v plnom rozsahu pre predčasnosť a bezpredmetnosť vzhľadom na platnosť uznesenia č. X/X/XXXX. Z výpisu uznesenia Obecného zastupiteľstva vo I. chváleného na 6. mimoriadnom zasadnutí dňa 19.1.2009 okrem iného vyplýva, že uznesenie č. X/XM/XXXX obecného zastupiteľstvo vo I. potvrdzuje uznesenie č.X/XX/XXXX zo dňa 21.1.2009.
24. Zo štvrťročného výkazu o práci za mesiac december 2010 Štatistický úrad SR, plat výkazu, podpísaný vtedajším starostom za obecný úrad Z. Y. na č.l. 189 a z tlače výkazu „Zamestnanci a mzdy“ vyplýva, že v bode 17 je uvedené nepravidelné odmeny a predstavuje to čiastku 13.847,- Eur. Rovnako z dokladu „Zamestnanci a mzdy“ za obdobie 10/2010 až 12/2010 vyplýva, že nepravidelné odmeny v Eurách v sledovanom štvrťroku sú 13.847,13 pod por. č. 17. Aj zo mzdovej listiny za obdobie január 2010 až december 2010 je zrejmé, že táto sumu 11. 068,- Eur bola vyplatená žalovanému v 2. rade.
25. Zo zásad hospodárenia a nakladania s majetkom obce uznesením Obecného zastupiteľstva č. X/X/ XXXX je zrejmé, že podľa § 11, že starosta schvaľuje zmluvné prevody hnuteľného majetku do 10.000,- Sk a obecné zastupiteľstvo schvaľuje vždy všetky zmluvné prevody hnuteľného majetku nad 10.000,- Sk. Z interného predpisu pre hospodárenie s majetkom obce I. č. X/XX/XXXX schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva zo dňa 29.6.2004 a pre obeh účtovných dokladov, ide o interný predpis X/ XXXX a z tabuľkovej časti je evidentné, že sa jedná o obecnú kontrolu a schválenie prípustnosti operácie z ktorého je evidentné, že pred prevodom peňažných prostriedkov vo vyššej výške ako 331,93 Eur je povinný starosta vyžiadať súhlas Obecného zastupiteľstva.
26. Z predloženého rozsudku Krajského súdu Košice č. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010 (č.l. 20) bolo zistené, že Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci navrhovateľa Okresná prokuratúra Y. proti odporkyni Obce I. o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne X/XM/XXXX z 20.12.2006 takto: zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006, č. uznesenia X/XM/XXXX. Odôvodnil to tým, že predmetné uznesenie je v rozpore so zákonom Z obsahu administratívneho spisu obce I. mal súd za preukázané, že starosta obce Višňov nastúpil do funkcie na plný úväzok a preto sa na neho vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Aplikácia ustanovenia § 4 ods. 4 uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv. úväzkového starostu nie je preto možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ustanovení § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patrí rozhodovanie o plate starostu nemožno vykladať neobmedzene, t. j. bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva s inými zákonnými ustanoveniami, okrem iného s ustanovením § 13 ods. 11 zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na špeciálnu právnu normu - zákon č. 253/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý v hore citovaných ustanoveniach upravuje právne podmienky určenia platu starostu.
27. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 22.6.2010 bolo zistené, že ním bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/68/2009 zo dňa 28.1.2010. Odôvodnil ho tým, že nemôže akceptovať argument obce I., že napadnutým uznesením č. X/XM/XXXX zo dňa 20.12.2008 vydaným jej obecným zastupiteľstvom došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo výške 70 %, nakoľko výška tohto platu ako i výška 70% funkčného čiastočného úväzku vyplývala z právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č. X/X/XXXX zo dňa 3.1.2003. Starosta obce Z. Y. dňa 14.12.2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.
28. Podľa § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
29. Podľa § 11 ods. 4 písm. i) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu začatia vykonávania funkcie starostu žalovaným v 2. rade, t. j. 14.12.2006, Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra.
30. Podľa § 13 ods. 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.
31. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení účinnom ku dňu začatia vykonávania funkcie starostu , t. j. 14.12.2006, starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky 7) za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1. Plat sa zaokrúhľuje na celé stovky korún nahor. Plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.
32. Podľa § 4 ods .2 zákona č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.
33. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Zb. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu (úväzkový starosta), patrí plat v pomernej časti zodpovedajúcej rozsahu vykonávanej funkcie. Tento plat nemôže byť nižší ako súčin platu ustanoveného podľa § 3 a koeficientu 0,3.
34. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon že nejde o prípad, keď občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2Cdo 92/ 2010).
35. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považuje za nedôvodný, keďže v tomto konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaných došlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady na vznik záväzkového právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia.
36. Žalovanému v 2. rade bola žalovaná suma vo výške 11.068,- eur vyplatená ako doplatok nevyplatenej mzdy vo výške 30 % za obdobie 2006 - 2010, pričom táto bola riadne mzdovou účtovníčkou vypočítaná, je riadne zaevidovaná v mzdovom liste žalovaného v 2. rade, bola riadne zdanená a boli z nej zaplatené aj odvody. Právnym dôvodom na vyplatenie peňažných prostriedkov bola dikcia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v súlade so zákonom č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí. Súd svoje rozhodnutie oprel o rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/68/2009 - 13 zo dňa 28.1.2010, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 5Sžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010, ktorým bolo uznesenie Obecného zastupiteľstva vo I. zo dňa 20.12.2006 č. uznesenia X/XM/XXXX zrušené ako nezákonné. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý je pre žalobcu, ktorý bol v tomto konaní odporcom, záväzný, je na strane 3 uvedené, že z administratívneho spisu odporcu
- obce I. je preukázané, že starosta Obce I. - žalovaný v 2. rade nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok a preto sa na neho plne vzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Aplikácia ustanovenia § 4 ods. 4 uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv. úväzkového starostu nie je preto možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva dané v ustanovení § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu nemožno vykladať neobmedzene. V odôvodnení rozsudku Najvyššieho
súdu č. k. 5Sžo/125/2010 zo dňa 22.6.2010 na strane 3 je uvedené, že nie je možné akceptovať argumenty Obce I., že napadnutým uznesením č. X/XM/XXXX zo dňa 20.12.2006 vydaným jej obecným zastupiteľstvom došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo výške 70%, nakoľko výška tohto platu ako i výška 70 % funkčného čiastočného úväzku starostu vyplývala z právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č. X/X/XXXX zo dňa 3.1.2003. Z obsahu obecného spisu bolo zistené, že starosta obce I. Z. Y., dňa 14.11.2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.
37. Na základe uvedeného, nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný v 2. rade ignoroval uznesenie č. X/X/XXXX z ustanovujúcej schôdze, z prvého zasadnutia obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 3.1.2003, ktorým bol podľa žalobcu platne určený úväzok starostu vo výške 70 % a tomu aj zodpovedajúca výška platu, keďže opačný názor zastáva aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí.
38. Ako uviedol Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 1Co/51/2003 - 288 zo dňa 10.12.2014, otázkou oprávnenia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu resp. obmedzovať jeho úväzok sa súdna prax už zaoberala a zaujala v tomto smere záver, že z ust. § 11 ods. 4 písm. i/ Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2007 vyplýva právomoc obecného zastupiteľstva určovať plat starostu. Pojem „určovať plat starostu“ je presne definovaný, zrozumiteľný, bez pochybnosti o význame a vzťahuje sa len na stanovenie, určenie platu starostu. V žiadnom prípade sa nevzťahuje na určovanie pracovného úväzku starostu ako možného predstupňa k určeniu platu starostu; preto kompetencia obecného zastupiteľstva určovať plat starostu nesubsumuje určovanie úväzku starostu. Nemožno opomenúť skutočnosť, že samotní obyvatelia obce pred voľbami starostu boli uzrozumení s určitými podmienkami výkonu funkcie starostu, z ktorých jednou bol aj plný úväzok starostu. Preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo určilo okrem platu starostu aj jeho pracovný úväzok, konalo nad rámec zákona o obecnom zriadení a svojich kompetencií a v rozpore s ust. článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak by zákonodarca v podobe zákona o obecnom zriadení zveril obecnému zastupiteľstvu aj právomoc určovať pracovný úväzok starostu, bolo by to v ňom expresis verbis - t.j. výslovne uvedené. Takéto svojvoľne rozširovanie právomoci obecným zastupiteľstvom na otázky ktoré mu zákon nezveruje, je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Ústavy SR. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zákonodarca ani nezvažoval možnosť zveriť túto právomoc určovania pracovného úväzku starostu do rúk obecnému zastupiteľstvu, pretože na základe toho, by bolo možné aby obecné zastupiteľstvo určilo pracovný úväzok starostu aj na nula hodín denne, čím by znefunkčnilo jedného z dôležitých samosprávnych orgánov obce a to starostu. V prípade že by starosta hrubo alebo opakovane zanedbával povinnosti starostu, porušoval ústavu SR, ústavné zákony a ostatné všeobecne záväzne právne predpisy, obecné zastupiteľstvo môže postupovať podľa ust. § 13a ods. 3 písm. a/ zákona o obecnom zriadení a vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce o odvolaní starostu. V súvislosti s právomocou obecného zastupiteľstva určovať plat starostu Najvyšší súd SR uviedol, že aj táto právomoc je limitovaná zákonom č. 253/1994 Z. z. ktorý stanovuje minimálnu výšku mesačného platu starostu zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý pobyt. Obecné zastupiteľstvo nemôže určiť nižší plat, ako je uvedený v tomto zákone, teda nemôže určiť plat nižší, ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa § 4 ods. 1 (v závislosti od počtu obyvateľov); plat úväzkového starostu nemôže byť nižší ako súčet platu ustanoveného podľa § 3 a koeficientu 0,3 (§ 4 ods. 4 zákona č. 253/1994 Z. z.). Obecné zastupiteľstvo teda môže určiť plat starostu len v rozmedzí od tejto minimálnej hranice vyššie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009 8Sžo 215/2009).
39. Vzhľadom na to, že uznesenie č. X/XM/XXXX zo dňa 20.12.2006 bolo zrušené ako nezákonné a teda žalobca nemá právny titul na zníženie úväzku starostu a od toho sa odvíjajúceho zníženia mzdy starostu, pričom v rozhodnom období obecné zastupiteľstvo ani nemalo právomoc rozhodovať o výške úväzku starostu, žalovaný v 2. rade mal riadny nárok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení na doplatenie zvyšku mzdy vo výške 11.068,- eur, ktorá mu ako starostovi obce nebola vyplatená v období 2006 - 2010. Keďže neexistovalo rozhodnutie o výške platu žalovaného v 2. rade v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest, starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve, vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci rok a násobku podľa § 4 ods. 1 alebo násobku podľa § 4 ods. 7 (v tomto prípade 1,65 násobok). V zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení bol vypočítaný doplatok mzdy starostovi - žalovanému v 2. rade, pričom ide o minimálnu mzdu starostu bez akýchkoľvek príplatkov a takto bol tento doplatok žalovanému v 2. rade vyplatený na spoločný účet jeho a jeho manželky.
40. Čo sa týka žalovanej v 1. rade, súd má za to, že žalobca nepreukázal v čom spočíva bezdôvodného obohatenie na strane žalovanej v 1. rade, keďže žalovaný v 2. rade v konaní priznal, že finančné prostriedky z účtu žalovanej v 1. rade, ku ktorému má dispozičné právo, vybral on sám a teda na strane žalovanej v 1. rade k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nedošlo.
41. Čo sa týka započítacej námietky žalovaného v 2. rade, súd o tejto už nerozhodoval, nakoľko žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení zo dňa 21.8.2017, ako aj na pojednávaní dňa 17.5.2018 uviedol, že na nej netrvá.
42. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
43. Súd zároveň dodáva, že je povinný rešpektovať záväzný právny názor odvolacieho súdu, v ktorom tento poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.11.2009 8Sžo 215/2009.
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd im v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu 100% trov konania pred súdom prvej inštancie a aj pred odvolacím súdom proti žalobcovi.
45. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Podľa ust. §-u 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.