Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_5Csp-33-2021.pdf
PDF · 101.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/33/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanej: R. U., B.. XX.XX.XXXX, X. J. XX, o zaplatenie 1.598,87 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy vo výške 1.598,87 eur s príslušenstvom. Takúto žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.08.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb so spoločnosti Slovak Telekom, a. s. s tým, že žalovaná bola uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a. s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb, pričom tá sa dohodla na pravidelnom splácaní ceny za poskytované služby podľa cenníka. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej služby, a to priloženými faktúrami, pričom tie žalovaná neuhradila, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania. Okrem toho žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu z titulu porušenia zmluvných povinností, ktorá bola vypočítaná v zmysle vzorca obsiahnutého v uzavretej zmluve s tým, že podľa názoru žalobcu táto zmluvná pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou tak ako to definuje § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
2. O podanom návrhu bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorý sa však žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, či navrhuje pokračovať v súdnom konaní. Právny zástupca žalobcu následne elektronickým podaním (čl. 59) požiadal o pokračovanie v súdnom konaní, a preto upomínací súd dňa 27.05.2021 upovedomil o postúpení veci a vec postúpil tunajšiemu súdu.
3. Súd následne doručil žalobu žalovanej a vyzval ju v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), aby sa k nej vyjadrila. Žalovanej bola žaloba doručená riadnym spôsobom, pričom sa k nej nevyjadrila.
4. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa vykonalo pojednávanie v jeho neprítomnosti. Tohto pojednávania sa tiež nezúčastnila žalovaná a svoju neúčasť neospravedlnila. Z uvedených dôvodov tak súd vykonal pojednávanie v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
5. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy, a to: postúpenie veci (čl. 1), návrh na vydanie platobného rozkazu, listinné dôkazy (čl. 11-14), podací hárok (čl. 15), faktúry (čl. 16-17), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.09.2019, dodatok (čl. 18-19), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 19-20), súhlas so spracovaním údajov (čl. 21), prefotený OP (čl. 22), výzva na zaplatenie - predžalobná výzva, faktúry (čl. 23-30), dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (čl. 31-32), identifikačné údaje účastníka (čl. 33-34), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 34-36), listinný doklad (čl. 37), zmluva o poskytovaní verejných služieb (čl. 38-40), platobný rozkaz (čl. 45), výzva zo dňa 24.05.2021, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 59), upovedomenie o postúpení veci zo dňa 27.05.2021, uznesenie (čl. 71), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 87), zmluva o postúpení pohľadávok, posledná výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.03.2019, podací hárok (čl. 98), príloha č. 1 (čl. 99), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 116-119 ako aj čl. 134, 145) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 14.07.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, služba „Mobilný internet“ ako aj dodatok k takejto zmluve, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb „Mobilný internet L“. Doba viazanosti bola dojednaná 24 mesiacov, pričom zmluvné strany si dojednali, že adresou pre zasielanie písomných listín žalovanej je V.Š. XXX. Akciová kúpna cena dátového zariadenia „Huawei Router“ bola dojednaná 1,- euro, neakciová maloobchodná cena 49,- eur s tým, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby bol dohodnutý vo výške 100,- eur. Zmluvná pokuta ako základ, resp. počiatočná suma, ktorá bude klesať, bola dojednaná 148,- eur. Súčasťou tejto zmluvy bola dojednaná aj zmluvná pokuta pre porušenie záväzku viazanosti, ktorá okrem iného spočíva v tom, že žalovaná nezaplatí cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Súčasťou takejto zmluvy bol aj „Súhlas so spracúvaním údajov účastníka na marketingové účely“ a prefotený občiansky preukaz žalovanej. Právny predchodca žalobcu faktúrou zo dňa 22.11.2017 vyúčtoval žalovanej sumu 436,08 eur, faktúrou zo dňa 22.12.2017 sumu 173,05 eur, faktúrou zo dňa 22.01.2018 sumu 79,49 eur, faktúrou zo dňa 22.02.2018 sumu 94,30 eur, faktúrou zo dňa 22.08.2018 sumu 427,60 eur ako zmluvné pokuty a faktúrou zo dňa 22.10.2017 sumu 389,35 eur. Okrem toho dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 06.11.2017 sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanej poskytovať služby „Happy akciová ponuka“ - „Mobilný Hlas“ s dobou viazanosti 24 mesiacov s tým, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby predstavoval sumu 50,- eur. Neakciová maloobchodná cena za dátové, resp. koncové zariadenie bola dojednaná vo výške 339,- eur a akciová kúpna cena takéhoto zariadenia vo výške 9,- eur. Základ zmluvnej pokuty ako počiatočná suma, z ktorej bude klesať, bola dojednaná vo výške 380,- eur. Zároveň právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb balík služieb zo dňa 14.07.2017, na základe ktorej žalovanej bol poskytnutý balík „1P - AKCIA“ s dobou viazanosti 24 mesiacov, program služieb „Doma Happy XL.“ V tejto zmluve bola tiež dojednaná zmluvná pokuta. Okrem toho zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.11.2017 bol poskytnutý žalovanej program služby „Happy XL“ s tým, že jej bolo poskytnuté koncové zariadenie „Huawei P10 Lite.“ Adresou pre zasielanie písomných listín žalovanej bola B. XXXX/XX, Ž.. Výzvou zo dňa 19.08.2020 právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Právny zástupca žalobcu predložil e-mailovú komunikáciu zamestnancov právneho predchodcu žalobcu - spoločnosti Slovak Telekom a. s. v súvislosti s reklamáciou, ktorú vybavovala žalovaná, pretože tá reklamovala faktúry, ktoré jej boli vyúčtované. Dňa 19.09.2019 bolo oznámené postúpenie pohľadávky, pričom výzva na zaplatenie, predžalobná výzva právneho zástupcu žalobcu bola odoslaná na poštovú prepravu v zmysle podacieho hárku (čl. 15 a nasl.) dňa 26.08.2020. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu, aby preukázal splnenie osobitných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. uviedol, že predkladá poslednú výzvu na úhradu pohľadávky spolu s časťou hromadného podacieho hárku týkajúceho sa žalovanej, ktorou právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú v súlade s § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. Keďže žalovaná túto dlžnú sumu neuhradila, právny predchodca žalobcu po uplynutí viac ako 90 dní zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku žalobcovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom a žalobcom zo dňa 29.07.2019 vyplýva, že bola postúpená pohľadávka týkajúca sa žalovanej, čo vyplýva aj z prílohy č. 1 (čl. 99). Zároveň právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 11.03.2019 vyzvať žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy /list označený ako posledná výzva na zaplatenie pohľadávky/, pričom doručenie takejto výzvy mal preukazovať podací hárok (čl. 98) zo dňa 11.03.2019. Táto výzva bola doručovaná žalovanej na
adresu J. XX. Z výpisu z Obchodného vestníka vyplýva, že na žalovanú nebol vyhlásený konkurz resp. oddĺženie.
7. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
10. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
11. Podľa § 545 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
12. Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a) 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b). Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
13. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bolo uzavretých viacero zmlúv resp. dodatkov, ktoré mali formulárový charakter s tým, že právny predchodca žalobcu uzatváral tieto zmluvy ako právnická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania telekomunikačných resp. elektronických služieb a žalovaná uzatvárala tieto zmluvy ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tieto zmluvy boli vopred pripravené právnym predchodcom žalobcu a žalovaná nemohla ovplyvniť ich obsah, ale musela ich prijať ako celok alebo odmietnuť. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná uzatvárala takéto zmluvy v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, a preto súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaná postavenie spotrebiteľa s poukazom na § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd najskôr preskúmal aktívnu legitimáciou žalobcu a dospel k záveru, že ten nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal zákonné splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávok. Osobitný zákon č. 351/2011 Z. z. upravuje osobitným spôsobom podmienky, ktoré musí podnik splniť pri postúpení pohľadávky. Jednou z nich je aj preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Podľa názoru súdu ide o obdobný postup ako v prípade § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách s tým, že nedodržanie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (napr. Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 <aspi://module='JUD'&link='JUD2861325SK'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zo dňa 24.04.2018 ). V predmetnom spore tak žalobca nepredložil žiadnu osobitnú výzvu jeho právneho predchodcu, ktorá by bola žalovanej účinným spôsobom doručená pred postúpením pohľadávky. Žalobca síce predložil súdu ako listinný dôkaz poslednú výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 11.03.2019, ktorá bola adresovaná žalovanej na adresu J.. XX ako aj podací hárok / čl. 98/ z ktorého okrem iného vyplýva, že táto výzva bola odoslaná na poštovú prepravu za účelom jej doručenia žalovanej dňa 11.03.2019 avšak išlo o doručovanie na adresu, ktorá nebola dohodnutá ako adresa pre zasielanie písomných listín v zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14.07.2017 / adresa pre zasielanie písomných listín bola dojednaná V. XXX/ resp. v zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.11.2017 /adresa pre zasielanie písomný ch listín bola dojednaná B. XXXX/XX, Ž./. Okrem toho aj vystavené faktúry boli adresované žalovanej na adresu V. XXX. Z uvedených dôvodov tak takáto posledná výzva na zaplatenie pohľadávky nebola účinným spôsobom doručená žalovanej pred postúpením pohľadávky. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR nemožno platne dojednať nevyvrátiteľnú domnienku ani fikciu, že určitá zásielka obsahujúca právny úkon sa považuje za doručenú len na základe jej odoslania bez toho, aby došla do sféry adresáta. Princíp doručovania právnych úkonov ako podmienka ich účinnosti vyplýva nielen z § 45 Občianskeho zákonníka, ale je jednou z hlavných zásad súkromného práva. Je neprípustné, aby k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností účastníkov právnych vzťahov dochádzalo na základe prejavu vôle konajúceho subjektu bez toho, aby mal adresát minimálne objektívnu možnosť sa s týmto úkonom oboznámiť - ak má byť určitý právny úkon uskutočnený jednou osobou významný pre inú osobu, musí mať táto osoba aspoň príležitosť spoznať jeho obsah (musí dôjsť do jej dispozičnej sféry). Dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t. j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby (spravidla v záhlaví zmluvy) s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe. Týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta, pričom už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 <aspi://module='JUD'&link='JUD3822628SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>). Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovanej, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: I. ÚS 246/2019 z ktorého okrem iného vyplýva, že: „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaná mala úspech v súdnom konaní, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, a preto jej súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).