Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoKR/122/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členiek senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v právnej veci žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu: ZEPRIS s.r.o., so sídlom 900 41 Rovinka 324, IČO: 35 761 024, proti žalovanému: ZEPRIS s.r.o., so sídlom Mezi Vodami 639/27, 143 20 Praha, Česká republika, IČO: 251 17 947, zast.: Valko Marián & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o určenie neúčinnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/2/2016-179 zo dňa 22.06.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cbi/2/2016-179 zo dňa 22.06.2017 potvrdzuje.

II. Žalovanému sa trovy odvolacieho konania priznávajú v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní 28Cbi/2/2016 vydal dňa 22.06.2017 rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 02.11.2016 domáhal určenia, že záložná zmluva uzavretá medzi spoločnosťou ZEPRIS s.r.o. v konkurze a spoločnosťou ZEPRIS s.r.o., so sídlom v Prahe, špecifikovanú v bode 81 žaloby, je neúčinná voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci úpadcu ZEPRIS s.r.o. v konkurze a zároveň žiadal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vydať do konkurznej podstaty úpadcu peňažné plnenie, ktoré prijal od žalobcu a tretích osôb na uspokojenie svojej pohľadávky vo výške 120.000,- Eur titulom zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 25.01.2011 medzi spoločnosťou ZEPRIS s.r.o. v konkurze ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Žalobca ako odporovateľný úkon označil úkon úpadcu zo dňa 25.11.2011, kedy uzavrel so ZEPRIS s.r.o. Praha záložnú zmluvu, na základe ktorej zriadil na zabezpečenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o pôžičke záložné právo v prospech žalovaného. Dňa 25.11.2011 žalobca previedol na účet žalovaného sumu vo výške 180.000,- Eur titulom splatenia záväzku voči spoločníkovi a deň nasledujúci, t.j. dňa 26.11.2011 došlo k pripísaniu pôžičky českého ZEPRIS na účet úpadcu a úpadca obratom previedol na účet žalovaného sumu vo výške 952.061,12 Eur titulom splatenia záväzku voči spoločníkovi. Dňa 30.06.2011 úpadca poveril reštrukturalizačného správcu prípravou reštrukturalizačného posudku a dňa 18.07.2017 podal ZEPRIS návrh na povolenie reštrukturalizácie, pričom úpadkom vo forme platobnej neschopnosti mal nastať dňa 08.02.2011. Dňa 20.04.2012 žalovaný prihlásil do konkurzu pohľadávku vo výške 750.000 Eur ako pohľadávku na základe nesplateného zvyšku istiny vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.01.2011. Konkurz na majetok úpadcu bol

vyhlásený uznesením o konverzii s účinnosťou k 07.03.2012. Žalobca má za to, že zriadením záložného práva v prospech žalovaného ako spriaznenej osoby sa umožnila o splatenie pohľadávok žalovaného zo zálohu na úkor ostaných veriteľov. Uznesenie o odklade vykonateľnosti bolo doručené súdu dňa 19.07.2012, čím nadobudlo právoplatnosť a konkurz do tohto momentu prebiehal 135 kalendárnych dní. Nález Ústavného súdu SR v tejto právnej veci bol vydaný dňa 16.12.2015. Zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 13.05.2016 bol ustanovený správca do funkcie s účinkami 14.05.2016. Žalobca mal za to, že správca nemohol skôr uplatniť právo odporovať právnemu úkonu, t.j. pred dátumom 14.05.2016, čím deklaruje, že počet dní od vyhlásenia konkurzu do ustanovenia správcu neprekročil lehotu jedného roka ku dňu podania návrhu na konkurz. V časovom slede priebeh odporovateľnosti úkonu žalobca uviedol súdu prvej inštancie aj ďalšie skutočnosti, a to, že dňa 25.01.2011 bola uzavretá Zmluva o pôžičke so spriaznenou osobou podľa ust. § 9 ods. 1 písm. b) - žalovaným , v ten istý deň bola uzavretá Záložná zmluva, vyplatenie nerozdeleného zisku z finančných prostriedkov prijatej pôžičky jedinému akcionárovi a následne reštrukturalizácia z dôvodu platobnej neschopnosti úpadcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené 06.03.2012 a odporovateľný právny úkon - záložná zmluva je zo dňa 25.01.2011. Žalovaný podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.03.2017 uviedol, že nie je sporné v konaní, že bol vyhlásený konkurz a že následne uznesením zo dňa 15.06.2012 bol odvolaný Mgr. Ján Kováčik z funkcie SKP s určením, že má plniť až do ustanovenia nového správcu všetky povinnosti a vykonávať všetky oprávnenia správcu. Žalobca v konaní namietal uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Dňa 11.02.2016 nadobudol právoplatnosť nález ÚS SR, ktorým nevyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľov, medzi ktorými bol aj žalovaný a týmto momentom zanikli účinky odkladu vykonateľnosti, teda od 11.02.2016 bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu opäť vykonateľné. Teda od 07.03.2012 - 19.07.2012 uplynulo 135 dní účinkov konkurzného konania. V čase od 11.02.2016 do 02.11.2016 uplynulo spolu 266 dní, teda 35 dní po lehote jedného roka podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR"). Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 57, § 59, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 ZKR, ako aj podľa ust. § 122 ods. 2 ObčZ, v kontexte ust. § 199 ods. 9 ZKR. Súd prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že nakoľko bola žaloba doručená súdu dňa 02.11.2016, stalo sa tak po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie, a preto podľa ust. § 57 účinného v čase podania žaloby, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby, alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Na takto uvedených dôvodoch žalobu v celom rozsahu zamietol a ďalej sa už nezaoberal dôvodmi žaloby a nevykonával ďalšie dokazovanie. K právnemu záveru o uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie práva žalobcu dospel v kontexte skutočností, ktoré uviedol v bode 21 a 22 odôvodnenia. Na takto zistenom skutkovom základe, preto nárok žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.06.2017 podal žalobca odvolanie dňa 18.08.2017 elektronicky a následne dňa 21.08.2017 osobne do podateľne. Odvolanie je podané riadne a včas (odvolanie bolo doručené navrhovateľovi dňa 03.08.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 187). V odvolaní sa uvádza, že odvolanie žalobca podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd pri posudzovaní možnosti, resp. nemožnosti správcu konať za úpadcu v čase od odvolania správcu Mgr. Jána Kováčika dňa 26.06.2012 až do ustanovenia žalobcu ako nového správcu dňa 14.05.2016 vychádzal z uznesenia tunajšieho súdu vydanom pod sp. zn. 2R/4/2011, avšak do úvahy zobral len 1. časť znenia 1. výroku tohto uznesenia, pričom na zvyšnú časť neprihliadal. V zmysle 1. výroku tohto uznesenia bol odvolaný správca povinný až do ustanovenia nového správcu plniť povinnosti v nevyhnutnom rozsahu. V dôsledku uvedeného súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že v čase medzi odvolaním správcu Mgr. Jána Kováčika a ustanovením nového správcu - žalobcu, mal odvolaný správca možnosť konať za úpadcu v celom rozsahu všetkých oprávnení a povinností správcu. Už samotný výrok uznesenia súdu je nejednoznačný a nevyplýva z neho aké konkrétne úkony (činnosti) bol odvolaný správca oprávnený vykonávať až do ustanovenia nového správcu. Odvolateľ poukazuje na ust. § 42 ods. 3 ZKR. Navyše súd prvej inštancie opomenul aj ďalšiu veľmi zásadnú skutočnosť, a to, že správca Mgr. Ján Kováčik bol odvolaný z funkcie s účinnosťou ku dňu 26.06.2012. Následne dňa 19.07.2012 nadobudlo právoplatnosť uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 273/2012 zo dňa 11.07.2012, ktorým Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konaní 4CoKR/1/2012 zo dňa 07.02.2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 2R/4/2011 zo dňa 29.02.2012. V dôsledku odkladu vykonateľnosti uznesenia

o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu odvolaný správca Mgr. Ján Kováčik odo dňa 19.07.2012 objektívne nemohol vykonávať žiadne z oprávnení alebo povinností správcu v konkurznom konaní, nakoľko uznesenie o vyhlásení konkurzu nebolo vykonateľné. Odvolateľ poukazuje na ust. § 41 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Nakoľko odvolaný správca Mgr. Ján Kováčik nebol účastníkom konania v konaní vedenom pred ÚS SR, nález mu nebol doručovaný, a teda o rozhodnutí vo veci samej nemohol objektívne mať žiadnu vedomosť. Súčasťou správcovského spisu nie je predmetný nález Ústavného súdu SR. V nadväznosti na takto uvedené dôvody preto odvolateľ považuje za jednoznačné, že odvolaný správca nemohol mať vedomosť o vydaní nálezu, jeho právoplatnosti, a preto odôvodnenie súdu prvej inštancie, týkajúce sa počítania dní lehoty na podanie odporovacej žaloby, nepovažuje za vecne správne. V zmysle doručenej žaloby má za to, že dostatočne preukázal a odôvodnil svoju argumentáciu týkajúcu sa objektívnej nemožnosti podať odporovaciu žalobu do dňa ustanovenia žalobcu do funkcie. Až dňom ustanovenia žalobcu do funkcie, t.j. dňa 14.05.2016 bolo znovu možné podať odporovaciu žalobu zo strany správcu - žalobcu. Nečinnosť súdu pri ustanovení do funkcie nového správcu trvala viac ako 3 mesiace od právoplatnosti nálezu ÚS SR a toto považuje za nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého mohla úpadcovi vzniknúť škoda v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. V danom prípade nesprávnosť úradného postupu spočíva v tom, že znemožnilo osobe (žalobcovi) nadobudnúť práva, o ktoré sa podľa právneho poriadku môže uchádzať. Žalobcovi bolo znemožnené domáhať sa svojho práva v zmysle čl. 46 ods. 3, čím došlo k porušeniu zákazu denegatio iustitiae, ako jedného zo základných znakov právneho štátu. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 vo výroku I. a II. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu doložil prehľad základného spisu, tak ako je založený na č.l. 209-214.

4. Súd prvej inštancie doručil odvolanie žalobcu žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu dňa 31.08.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 215 spisu, aby sa v lehote vo výzve uvedenej písomne vyjadril. Odvolací súd konštatuje, že do spisu vedenom na súde prvej inštancie bolo doručené vyjadrenie označeného žalovaného, a to dňa 14.09.2017 (č.l. 217-219 spisu). Vo vyjadrení sa uvádza, že sa stotožňuje žalovaný s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Má za to, že žalobca podal žalobu po uplynutí lehoty a že v texte túto skutočnosť nespochybňuje. Poukazuje na ust. § 57 ods. 2 ZKR. Tvrdenia žalobcu o údajnom chybnom postupe pri ustanovení žalobcu do funkcie správcu úpadcu nemajú a nemôžu mať vplyv na obsah a výklad ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie rozsudok riadne a vyčerpávajúco odôvodnil. Nakoľko odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery zistené súdom prvej inštancie obsiahnuté v rozsudku, žiada aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Súd prvej inštancie vydal dňa 19.09.2017 uznesenie, ktorým umožnil odvolateľovi, aby sa vyjadril k odvolaniu v lehote do 10 dní. Predmetné uznesenie odvolateľ prevzal dňa 25.09.2017. Dňa 05.10.2017 doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného do podateľne súdu prvej inštancie. Z vyjadrenia vyplýva, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom smere, že v odvolaní nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, ani ich inak nespochybnil vo vzťahu k uplynutiu lehoty na podanie odporovacej žaloby. Má za to, že v odvolaní dostatočným spôsobom odôvodnil, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy nesprávny úradný postup pri ustanovení žalobcu za správcu. V uznesení o odvolaní nebolo špecifikované, čo možno považovať za práva a povinnosti v nevyhnutnom rozsahu, teda akých konkrétnych práv a povinností sa dané obmedzenie týka. Správca zotrváva na názore, že výrok uznesenia nie je možné vyložiť tak, že odvolaný správca mal vykonávať všetky oprávnenia plniť povinnosti, čo by zahŕňalo aj podávanie žalôb. V odvolaní bližšie špecifikoval aj právny a skutkový stav týkajúci sa odkladu vykonateľnosti uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu a jeho dôsledky, a preto sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v odvolaní a žiada zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne nesprávny.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.10.2017 umožnil protistrane, aby podala vyjadrenie k vyjadreniu odvolateľa k vyjadreniu k odvolaniu v lehote do 10 dní od doručenia. Uznesenie bolo protistrane doručené dňa 20.10.2017, tak ako vyplýva z doručenky na č.l. 225. Dňa 27.10.2017 bolo do podateľne súdu prvej inštancie doručené stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 05.10.2017 č.l. 227-33. Z vyjadrenia vyplýva, že medzi stranami nie je sporné, že žaloba je odporovacou žalobou podľa ust. § 57 ods. 2 a že ju možno podať len v prekluzívnej lehote jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. Poukazuje na vyhlásenie konkurzu dňa 07.03.2002. Dňa 19.07.2012 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Dňa 11.02.2016 nadobudol právoplatnosť nález ÚS SR zo dňa 16.12.2015, ktorým zanikli účinky

odkladu vykonateľnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. Od 11.02.2016 bolo rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka opäť vykonateľným. Nakoľko konkurzné konanie v období od 19.07.2012 do 11.02.2016 neprebiehalo, správca ani veriteľské orgány nemohli vykonávať funkcie v zmysle a neplynuli ani žiadne lehoty v zmysle ZKR. Odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (07.03.2012) do momentu odloženia vykonateľnosti rozhodnutia o odložení konkurzu (19.07.2012) uplynulo 134 kalendárnych dní. Nakoľko kalendárny rok má 365 dní, jeden rok trvania konkurzu uplynul 231 dní (365 - 134 = 231) od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ÚS SR, ktorým zanikli účinky odkladu vykonateľnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu. Jednoznačne teda možno konštatovať, že rok trvania konkurzu na majetok úpadcu uplynul dňa 28.09.2016. Nakoľko žalobca žalobu podal až dňa 02.11.2016, je teda nepochybné, že bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Vo vzťahu k funkcii správcu sa uvádza, že uznesením bol tento správca odvolaný z funkcie dňa 15.06.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.06.2012. Poukazuje v stanovisku aj na ust. § 42 ods. 3. Žalobca vykonáva funkciu správcu od 14.05.2016. Z uvedených skutočností vyplýva, že od 07.03.2012 vykonával funkciu správcu Mgr. Ján Kováčik, ktorý bol odvolaný k 26.06.2012. Podľa buď ustanovený správca, alebo súdom riadne poverená osoba má zákonom stanovené práva a povinnosti. Osoba Mgr. Jána Kováčik preto bola povinná vykonávať všetky práva a povinnosti, ktoré mu zákon ukladá. Opätovne zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym zákonným postupom je samostatným nárokom, ktorého úpravu, podmienky a spôsob uplatnenia upravuje zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov. Tvrdenia žalobcu preto v tomto konaní nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenia zákonnosti rozsudku. Pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, vyplývajúcu z uvedených skutočností, a to, že žalobca vykonáva funkciu správcu od 14.05.2016, pričom lehota jedného roka od začatia konkurzu na majetok úpadcu, a teda na podanie žaloby uplynula dňom 28.09.2016. Žaloba bola podaná dňa 02.11.2016, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty. K vedomosti o stave konania pred Ústavným súdom SR žalovaný v stanovisku uvádza, že mal vykonávať správca úpadcu svoje právomoci bez ohľadu na to, či mal alebo nemal vedomosť o náleze Ústavného súdu SR. Poukazuje na ust. § 75 ods. 1 ZKR. K výroku rozhodnutia o odvolaní správcu poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v súlade so zákonom a bez ohľadu na to, či súd odvolanému správcovi určí, alebo neurčí rozsah činností, ktoré je povinný vykonávať, je tento povinný plniť si voje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona. Otázka jednoznačnosti určenia právoplatnosti odvolaného správcu nie je pre posúdenie zákonnosti rozsudku rozhodujúca. Je nepochybné, že podávanie odporovateľných žalôb, ktorých cieľom je ochrana majetku podliehajúceho konkurzu spĺňa podmienky rozhodnutia o odvolaní správcu a ust. § 44 ods. 3 ZKR. Žiada preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v napadnutej časti podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav prejednávanej veci a akými právnymi skutočnosťami sa zaoberal pri posudzovaní žaloby o určenie neúčinnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu. Odvolací súd konštatuje, že v konaní bolo za nesporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I dňa 29.02.2012 v konaní vedenom pod č.k. 2R/4/2011, ktoré bolo dňa 06.03.2012 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 46/2012. Na základe ust. § 99 ods. 9 bol konkurz na úpadcu vyhlásený dňom 07.03.2012 (za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku). Odvolací súd zároveň konštatuje, že je nepochybné a nesporné, že dňa 19.07.2012 nadobudlo právoplatnosť uznesenie ÚS SR zo dňa 11.07.2012 vydané v konaní pod č.k. II ÚS 273/2012, ktorým Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Od 19.07.2012 bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a túto skutočnosť považuje odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie za nespornú. Zároveň za nesporné považuje odvolací súd, že v období od 19.07.2012 do 11.02.2016 uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, nemalo titulom odkladu účinnosti, žiadne účinky. Nakoľko konkurzné konanie v období od 19.07.2012 do 11.02.2016 nemohlo prebiehať, správca, ani veriteľské orgány nemohli vykonávať žiadne funkcie, ktoré im vyplývajú zo zák. č. 7/2005 Z.z. Zároveň neplynuli v uvedenom období žiadne lehoty. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom prvej inštancie, ktoré sú obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia zo dňa 22.06.2017 konštatuje, že pokiaľ ide o lehotu na podanie odporovacej žaloby v prípade odkladu vykonateľnosti rozhodnutia, nejde o prekážku, ktorá voči správcovi odpadne až po

tom, čo mu je takéto rozhodnutie (v danom prípade rozhodnutie Ústavného súdu SR o zamietnutí ústavnej sťažnosti) doručené. Súd prvej inštancie preto vecne správne ustálil, že žaloba je podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty (§ 57 . Odvolací súd preto považuje záver súdu v tomto smere za vecne správny. Vedomosť o zániku prekážky konania (odklad vykonateľnosti) a vznik povinnosti titulom zániku účinkov odkladu vykonateľnosti vo vzťahu k vykonaniu úkonu (v danom prípade podania žaloby) sa odvodzuje od vydania rozhodnutia. V danom prípade je nutné lehoty a ich počítanie z hľadiska zániku práva odvodzovať od vydania rozhodnutia, ktoré zakladá vznik povinnosti na strane povinnej (oprávnenej) osoby (v danom prípade správcu) ako aktívne vecne legitimovaného na podanie odporovacej žaloby v konaní. Odvolací súd považuje za nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.2016 v konaní sp. zn. 2R/4/2011, zverejneným dňa 13.05.2016 v Obchodnom vestníku č. 92/2016, bol do funkcie správcu úpadcu ustanovený žalobca. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca vykonáva funkciu správcu úpadcu od lehoty 14.05.2016. Podstatou konkurzu je dosiahnuť pre veriteľov čo najvyššiu mieru uspokojenia, pričom jedným zo zdrojov uspokojenia je aj príjem z odporovateľných právnych úkonov, a preto prípadné sporné otázky, ktoré by bránili v uplatnení odporovacieho práva, v každom konkrétnom prípade individuálne a v jednotlivosti je nutné vykladať v záujme účelu konkurzu. Prípadná neistota vyvolaná procesným postupom súdu (neustanovenie nového správcu zo strany súdu prvej inštancie) by nemala byť na ťarchu uplatnenia odporovacieho práva v konaní. Na takto uvedenom a zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 v celom rozsahu.

9. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 vydaný v konaní pod č.k. 28Cbi/2/2016-179.

10. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ .