Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/195/2006

Potvrdené rozhodnutím 5Co/193/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Zlaty Simkovej, v právnej veci žalobcu S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným 1. C. D. nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, X. Q. D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, obaja žalovaní zastúpení Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 17C/195/2006-462 zo dňa 15.05.2018 takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti t.j. okrem výroku o zastavení konania o protižalobe žalovaných v 1. a 2. rade. II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpeného JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovaným 1. Š.T. D., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, 2. Q. D., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, obaja žalovaní zastúpení Mgr. Mariánom Lipom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Konanie o protižalobe žalovaných v 1. a 2. rade z a s t a v u j e .

P r i z n á v a žalovaným vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Štátu - Slovenskej republike náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 30.11.2006 na tunajší súd žalobu proti pôvodne žalovanému S. D., bytom J. XX, o odstránenie stavby postavenej na parcele KN XXX/X - trvalé trávnaté porasty, o výmere 396 m2, zapísanej na LV č. XXX kat. územie J..

2. Žalovaný sa vyjadril tak, že parcela KN XXX/X neexistuje a nie je vo veci ani pasívne legitimovaný, lebo nie je vlastníkom parcely na ktorej je postavená stavba, ktorú žalobca žiada odstrániť.

3. Uznesením z 2.4.2007 súd pribral do konania na strane žalovaných Š. D. a Q. D., obaja bytom J. XX.

Uznesením zo 17.12.2012 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: „Súd určuje, že žalobca S. J., nar. XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom parciel v kat. území J., registra „C“ KN č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 88 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 16 m2 tak, ako sú znázornené geometrickým plánom X.. K. K. č. XXC/XXX/XXXX-XX/XXXX overeným Správou katastra dňa 7.6.2012 pod č. Z.- XXX/XX. Žalovaní sú povinní vypratať novovzniknuté parcely C-KN XXX/X a XXX/X kat. územie J., odstránením stavby, ktorá je postavená na týchto parcelách v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania.“

4. Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s vytyčovacím náčrtom X.. C., s LV č. XXX a XXX, výsluchom žalobcu, žalovaných a svedkýň C. J. a O. S. a tiež nariadením znaleckého

dokazovania znalcami z odboru geodézie X.. D., X.. A. a X.. K., súd vo veci rozhodol rozsudkom z 28.10.2013 tak, že:

„Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom parciel v kat. území J., registra „C“ KN XXX/X - zastavané plochy o výmere 88 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy o výmere 16 m2 tak, ako sú znázornené geometrickým plánom X.. K. K. č. XXC/XXX/XXXX-XX/XXXX overeným Správou katastra dňa 7.6.2012 pod č. Z.-XXX/XX.

Uložil žalovaným povinnosť vypratať novovzniknuté parcely C-KN XXX/X a XXX/X kat. územie J., odstránením stavby, ktorá je postavená na týchto parcelách v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zamietol protinávrh žalovaných v 2. a 3. rade.

Zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade.

Zamietol návrh žalovaných v 2. a 3. rade na prerušenie konania.

O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.“

5. Rozsudok odôvodnil tak, že z LV č. XXX kat. územie J. vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely KN XXX/X o výmere 396 m2 a z LV č. XXX kat. územie J. vyplýva, že žalovaní sú podieloví spoluvlastníci parciel C-KN XXX, XXX, XXX a XXX a to na základe darovacej zmluvy zo 4.11.2005.

Uviedol, že v priebehu konania bol vypracovaný znalecký posudok X.. S. D., zo záveru ktorého vyplýva, že sporná garáž sa nachádza na parcele C-KN XXX, zapísanej na LV č. XXX kat. územie J., teda vo vlastníctve žalovaných a nezasahuje do pozemku parcely E-KN XXX/X vo vlastníctve žalobcu. Zároveň skonštatoval, že rozsah užívania nehnuteľností žalovanými zodpovedá ich vlastníctvu.

Z výsluchu svedka geodeta X.. C. vyplynulo, že pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1992 v obci J. došlo k chybe. Svedok uviedol, že garáž je postavená na parcele žalobcu a zaberá 3 metre až 3,60 metra. Časť parcely KN-E XXX/X sa nachádza v parcele C-KN XXX.

V konaní bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok znalcom X.. C. A., ktorý konštatoval, že existujúce oplotenie hranice pozemku žalovaných z časti zasahuje vo výmere 19 m2 do pozemku vo vlastníctve žalobcu. Tvrdil, že garáž sa nachádza v plnom rozsahu na parcele registra KN-C XXX, teda na parcele vo vlastníctve žalovaných.

V konaní bol vypracovaný aj tretí znalecký posudok a to znalcom X.. K. K., ktorý konštatoval, že vlastnícke právo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a XXX kat. územie J. sú zapísané správne čo sa týka listín, nie však čo sa týka rozmerov nehnuteľností. Vyhotovil geometrický plán, na ktorom vytvoril dve parcely a to XXX/X a XXX/X a uviedol, že ide o súčasť parcely mpč. XXX/ X. Rozdiel výmer medzi parcelou KN-C XXX a parcelou EN XXX/X (vytvorená GP XXX-XXX-X), ktorý je 337 m2 vznikol spojením časti parcely EN XXXX/XX (vytvorená GP č. S. XX-Z.-XX/TECH-J.) vyznačené šedou farbou, časti parcely EN XXX/X (vytvorená GP XXX-XXX-X) vyznačené hnedou farbou šrafovaním pri tvorbe ZMVM v obci J.J. a časti, ktorá je vyznačená tyrkysovou farbou (vyznačené v prílohe 5). Na základe tohto znaleckého posudku bola pripustená zmena žalobného petitu uznesením zo 17.12.2012.

Súd vypočul aj svedkyňu C. J., manželku žalobcu, ktorá uviedla, že manžel jej hovoril o tom, že časť jeho pozemku zobrali D. neprávom. Nevedela sa vyjadriť k tomu, kedy bola postavená garáž, ale potvrdila, že spolu s manželom D. navštívili, ale k dohode o kúpe pozemku nedošlo.

Svedkyňa O. S., sestra žalobcu, uviedla, že žalovaní si prisvojili tri až štyri metre pozemku, ktorý by mal patriť jej bratovi. Na tomto pozemku postavili garáž a plot niekedy v 70-tych rokoch.

Na základe zisteného skutkového stavu súd konštatoval, že žalobca sa pôvodne domáhal odstránenia stavby - garáže postavenej S. D.Č.. Po vykonanom znaleckom dokazovaní žiadal určiť, že je vlastníkom dvoch novovytvorených parciel C-KN XXX/X a XXX/X a žiadal, aby tieto parcely boli žalovanými

vypratané. Keďže posledným znaleckým posudkom mal súd za preukázané, že garáž je postavená sčasti aj na parcelách C-KN XXX/X a XXX/X určil, že žalobca je vlastníkom týchto parciel a v súlade s ust. § 126 ods. 1 uložil žalovaným povinnosť tieto parcely vypratať. Zamietol protinávrh žalovaných v 2. a 3. rade, zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade a zamietol návrh žalovaných v 2. a 3. rade na prerušenie konania.

6. Uznesením z 5.12.2013 súd na základe návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia uložil žalovaným povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania so stavbou na parcelách C-KN XXX/X a XXX/ X v kat. území J., okrem takého, ktoré by viedlo k odstráneniu stavby z predmetných parciel. Zamietol návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovaným zdržať sa užívania stavby na parcelách C-KN XXX/ X a XXX/X.

7. V dôsledku odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. XCo/XX/XXXX z 24.2.2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade a vrátil vec na ďalšie konanie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uložil povinnosť súdu prvého stupňa hodnotiť dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie veci z právneho hľadiska. Súd prvého stupňa mal uviesť, prečo považuje závery znaleckého dokazovania vyplývajúce z toho-ktorého znaleckého dokazovania za správne a prečo závery z iného znaleckého dokazovania vyplývajúce za správne nepovažuje. Súd prvého stupňa sa mal vyporiadať i s otázkou, či došlo alebo nedošlo k chybe čo do zápisu do katastra nehnuteľností a vypodiadať sa s otázkou, kedy, na základe čoho a na základe akého právneho predpisu nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak, ako ho žiadal určiť rozsudkom. Súd prvého stupňa sa má riadne zaoberať aj protinávrhom žalovaných v 2. a 3. rade čo do nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov vydržaním. A tiež sa musí vyporiadať s ich návrhom na prerušenie konania. Pokiaľ ide o vypratanie novovzniknutých parciel odstránením stavby, odvolací súd poukázal na nevykonateľnosť tejto časti rozsudku, vzhľadom na to, že ide o odstránenie stavby a režim uvedený v ustanovení § 135c OZ, ktorý je potrebné na danú vec aplikovať.

8. Keďže súd prvej inštancie zamietol žalobu proti pôvodne žalovanému S. D. a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť, v ďalšej časti konania súd označil za žalovaných v 1. rade - Š. D.O. a v 2. rade - Q. D..

9. Uznesením z 8.4.2016 súd zamietol návrh žalovaných v 1. a 2. rade na prerušenie konania. Žalovaní takýto návrh podali na pojednávaní dňa 7.10.2013, s cieľom umožniť stranám sporu a najmä žalobcovi previesť šetrenie ohľadne prípadnej chyby v katastrálnom operáte a to v súlade s katastrálnym zákonom. Až na základe výsledkov šetrenia by bolo možné v konaní pokračovať. Krajský súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že nič nebráni stranám sporu podať návrh na odstránenie chýb v katastrálnom operáte, ak takéto chyby sú zistené, čo do preverenia stavu a správnosti zapísaných údajov. Na chyby v katastrálnom operáte upozornil vo svojom znaleckom posudku znalec X.. K..

Na výzvu súdu právny zástupca žalovaných oznámil, že je potrebné vykonať dôkaz a to vyžiadaním písomného stanoviska Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, k obsahu a záverom znaleckých posudkov. Správny orgán by sa mal vyjadriť, či došlo k pochybnostiam pri evidencii vlastníckych vzťahov tak, ako to naznačil v posudku znalec X.. K.. Ani jedna zo strán však nepodala podnet Okresnému úradu, katastrálny odbor Humenné na prešetrenie, či došlo k chybe pri zápise údajov do katastra. Preto súd návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol ako predčasne podaný, lebo neprebieha žiadne konanie na inom orgáne, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ak by súd konanie prerušil, sám by nemohol pokračovať vo vykonávaní dokazovania a prípadne iniciovať konanie ohľadne správnosti zápisov v katastri nehnuteľností. Uznesenie o zamietnutí návrhu žalovaných na prerušenie konania nadobudlo právoplatnosť dňa 10.5.2016.

10. Po zrušení prvoinštančného rozsudku odvolacím súdom, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a to vykonaním ohliadky, výsluchom žalobcu a žalovaných, výsluchom svedkov S. D., K. D., C. J., O. S., vypočul znalca X.. K., oboznámil sa so správami Okresného úradu, katastrálny odbor Humenné, s listom vlastníctva, na ktorom sú zapísané parcely KN-C XXX/X a XXX/X.

11. Bola vykonaná ohliadka sporných nehnuteľností a bolo zistené, že dom žalovaných je situovaný uprostred pozemku, z pravej strany je dvor s hospodárskymi stavbami a z ľavej strany je dvor, cez ktorý je prístupová cesta do zadnej časti pozemku. Garáž je postavená na pravej strane a je k nej samostatný prístup cez bránu. Sporný pozemok je z dvoch strán oplotený železnými stĺpikmi a pletivom. Plot, ktorý oddeľuje parcely žalovaných od parcely žalobcu má dĺžku zhruba 15 metrov a bol postavený okolo roku 1968. Vizuálne bolo zistené, že plot bol postavený pred niekoľkými rokmi, lebo stĺpiky sú skorodované a pletivo je zarastené kríkmi. Pozemok žalobcu za týmto plotom je nepokosený, sú tam náletové buriny a dreviny, suchá tráva a kríky. Pozemok žalobcu je z troch strán obkolesený pozemkom žalovaných a z jednej strany je prístup na tento pozemok nemožný, lebo tam vedie železničná trať a priekopa, ktorá je prerastená kríkmi.

12. Z výpisu z LV č. XXX kat. územie J. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN-E XXX/ X - trvalé trávnaté porasty o výmere 396 m2. Žalobca túto parcelu nadobudol zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č. C. XXXX/XX z 11.11.2003.

13. Z LV č. XXX kat. územie J. vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KN-C XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2 a XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. C. XXXX/XXXX zo 4.11.2005.

14. Zo správy Okresného úradu Humenné, katastrálny odbor, vyplýva, že mu bolo doručené uznesenie OS Humenné sp. zn. XXC/XXX/XXXX-XXX a zápisom tohto uznesenia do katastra nehnuteľností boli parcely KN-C XXX/X a XXX/X zapísané na LV č. XXX kat. územie J. do podielového spoluvlastníctva Š. D. v podiele 1 a Q. D. v podiele 1. Uvedené parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. XXC/ XXX/XXXX-XX/XXXX a bola v katastrálnej mape obnovená pôvodná hranica pozemku KN-E XXX/X. Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporové konanie a rozhodnutie o oprave chyby nenahrádza, ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Účelom takéhoto konania nie je riešiť vlastnícky spor. Preto katastrálny úrad nemôže postupovať podľa § 59 Zák. č. 162/1995 Z. z. a v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte zmeniť vlastnícke právo k pozemkom. Zmenu vlastníckeho práva je možné vykonať na základe právoplatného rozsudku súdu, resp. dohody medzi dotknutými vlastníkmi.

15. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec bol v minulosti mimo iného aj vlastníkom parcely č. XXX/X a získal ju v priebehu rokov 1911 až 1913. Užíval ju až kým ju nezobralo družstvo. V čase, keď družstvo hospodárilo sa o pozemok nikto nezaujímal. Až niekoľko rokov po smrti otca si žalobca so súrodencami rozdelili všetky jeho pozemky. Žalobca mal sedem súrodencov a niektoré pozemky otec rozdelil medzi svoje deti ešte počas života. Žalobca nadobudol parcelu č. XXX po dohode so svojim bratom a tvrdil, že nadobudol aj novovytvorené parcely č. XXX/X a XXX/X. Pozemky si s bratom delili v roku 1992 a existuje o tom notárska zápisnica. Ďalej uviedol, že keď pozemok užíval jeho otec, tento nebol oplotený, iba sa kosil, pričom jeho otec vedel pokade mu pozemok patrí. Otec zomrel na Vianoce v roku 1967 a preto nemá vedomosť o tom, ako si právni predchodcovia súčasných žalovaných vymedzili hranice svojho pozemku, keď začali stavať rodinný dom. V tom čase pozemok jeho otca užívalo družstvo, ktoré na ňom hospodárilo. Keď rodina D. postavila garáž a plot, tak žalobcu k tomu nevolala. Sestra ho však upozornila, že D. stavajú garáž na jeho pozemku a dvakrát posúvali plot. On si však v kresťanskej viere myslel, že garáž stavajú na svojom. O tom, že časť garáže je postavená na jeho pozemkoch sa dozvedel krátko predtým, než podal žalobu na súd. Otec žalovaného v 1. rade v roku 1992 chcel od neho odkúpiť parcelu, ale nedohodli sa na cene, lebo žalobca spolu s bratmi chceli za užívanie časti ich parcely 15.000,- Sk, ale otec žalovaného v 1. rade s tým nesúhlasil. V tom čase žalobca ešte nebol výlučným vlastníkom parcely, ale súrodenci mu dali súhlas k tomu, že parcelu môže odpredať. Pokiaľ ide o plot, ktorý oddeľuje pozemky žalovaných a pozemok žalobcu, žalobca uviedol, že nevie kedy bol postavený, ale podľa jeho názoru bol dvakrát posúvaný do jeho pozemku, lebo pôvodne prebiehal len do polovice garáže a neskôr bol presunutý tak, že tvorí súbežnú čiaru s garážou.

16. Žalovaný v 1. rade uviedol, že jeho rodičia užívali pozemky po plot a po koniec garáže, odkedy ich kúpili a postavili garáž. Plot je určite pôvodný. Jeho rodičov v užívaní pozemkov nikto nerušil a žalobca sa nikdy nedomáhal vydania nejakej časti parcely alebo odstránenia garáže, kým nepodal žalobu na súd. Vedel, kde je garáž postavená, lebo k jeho rodičom často chodil na návštevu. Sám nevedel, že za garážou mu nejaký pozemok patrí, až kým sa žalovaní o to nezačali zaujímať.

17. Svedok S. D. (pôvodne žalovaný), otec žalovaného v 1. rade uviedol, že spolu s manželkou koncom 60-tych rokov kúpili pozemok, ktorého časť patrila cirkvi, časť železnici a časť súkromným osobám. V rokoch 1967 až 1969 postavili rodinný dom a v roku 1972 začali stavať garáž, pričom na výstavbu garáže nebolo v tom čase potrebné žiadne osobitné povolenie. Pred výstavbou garáže zavolali geodeta X.. H., ktorý pozemok vymeral a označil miesto, kde končí hranica ich pozemku. Garáž postavili tak, že zadná časť garáže bola postavená na hranice susedného pozemku. Žalobca ani jeho rodina v užívaní garáže nikdy nebránili, ani si nerobili žiadne nárok na tie pozemky, na ktorých bola garáž postavená. Od roku 1976 viedli rokovania o odkúpení pozemku patriacom rodine žalobcu, ktorý bol za ich plotom a teda aj za garážou. Samotný žalobca v tom čase ani nevedel, že pozemok patrí ich rodine a nebolo možné ho predať, pretože nebol majetkovoprávne vysporiadaný a žalobca mal siedmich súrodencov. Nikdy neviedli so žalobcom alebo jeho súrodencami rokovania o predaji časti pozemku, ktorá bola zastavaná garážou. Vždy jednali len o pozemku, ktorý bol za plotom. Napokon sa na kúpe nedohodli, lebo cena bola príliš vysoká. Až keď žalobca sa stal výlučným vlastníkom pozemku, zavolal tam geodeta a povedal, že garáž je postavená sčasti na jeho parcele. Svedok uviedol, že on a jeho manželka boli presvedčení o tom, že garáž majú postavenú na svojej parcele a nikto im v tom nikdy nebránil, ani ich nežiadal túto parcelu vydať. Žalobca a jeho rodina vedeli kde je garáž postavená, lebo sa často navštevovali. Svedok a žalobca boli drobnochovatelia, v garáži mali uskladnené chovateľské produkty a žalobca tam často chodil. So sestrou žalobcu sú kmotrovci a tá ich tiež často navštevovala. Teda svedok a jeho manželka boli presvedčení o tom, že garáž majú postavenú na svojom a nie cudzom pozemku. Keď pozemky kupovali, hranice pozemkov neboli nijako vymedzené, neboli tam žiadne ploty ani označenia, kde prebiehajú hranice pozemkov. Keď začali stavať dom bol vyhotovený geometrický plán a bolo im vydané stavebné povolenie. Až po výstavbe garáže v roku 1972 postavili aj plot a to poza garáž po hranici, ktorú vymeral geodet X.. H.Š.. Plot, ktorý teraz oddeľuje pozemok žalovaných od pozemku žalobcu je pôvodný, bol postavený najneskôr v roku 1976 a nikto s ním nemanipuloval.

18. Svedkyňa K. D., matka žalovaného v 1. rade, potvrdila skutočnosti uvádzané jej manželom. Zdôraznila, že pozemky, ktoré kupovali pre účely výstavby domu patrili rôznym vlastníkom, boli zanedbané, zarastené a neboli tam žiadne ploty, ani brázdy, ani hraničné kamene. Pred výstavbou domu bol pozemok zameraný geodetom a hranice pozemkov boli vymedzené drevenými kolíkmi. V rokoch 1972 až 1974 stavali garáž a to na svojom pozemku, ohraničenom drevenými kolíkmi tak, ako ich vymeral geodet. Garáž bola postavená tak, že od hranice susedného pozemku bola ponechaná tzv. „odlievka“, na ktorú mala stekať dažďová voda. Následne bol postavený plot, ktorý doteraz stojí a nikto ho nikam nepresúval. Svedkyňa uviedla, že ani ju, ani jej manžela nikdy nikto neupozornil na to, že by mali mať garáž postavenú sčasti na cudzom pozemku. Neurobil tak ani žalobca, ktorý ich často navštevoval, ani jeho sestra, s ktorou sú kmotrovci. V minulosti žalobca chcel predať pozemok za ich garážou a plotom, ale zistilo sa, že to nemá majetkoprávne vysporiadané. Až keď pozemok previedol na seba, zavolal geodeta a ten povedal, že garáž je na pozemku žalobcu v rozsahu 3 až 4 metre.

19. Svedkyňa C. J., manželka žalobcu, uviedla, že o pozemkoch jednala s rodičmi žalovaného v 1. rade prvýkrát vtedy, keď jej manžel sa stal výlučným vlastníkom parcely nachádzajúcej sa za garážou žalovaných. Povedala im, že garáž stojí na pozemku jej manžela a budú ju musieť presunúť.

20. Svedkyňa O. S.Á., sestra žalobcu, uviedla, že pozemok, ktorý teraz patrí jej bratovi, patril v minulosti ich otcovi, ktorý ho kosil a ona hrabala seno. Neskôr pozemok zobralo družstvo a hospodárilo na ňom. Otec žalovaného v 1. rade chcel pozemok kúpiť, lebo sa nachádzal za jeho plotom. Plot bol postavený okolo roku 1970, ale podľa jej názoru ho otec žalovaného presúval a to dvakrát, ešte pred výstavbou garáže. Ten plot, ktorý teraz stojí je asi pôvodný a bol postavený až po výstavbe garáže, ale bol posunutý. Potvrdila, že s rodičmi žalovaného sú kmotrovci a preto ich navštevovala.

21. Znalec X.. K. K., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, vrátane geometrického plánu, podal vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku, ale vyjadril sa aj k posudkom znalcov X.. D. a X.. A..

Znalec X.. D. dostal zadanie upresniť parcelu KN, na ktorej je umiestnená garáž. To znamená, že znalec mal len určiť číslo parcely, na ktorej je garáž postavená a na túto otázku zodpovedal správne, lebo uviedol, že sporná garáž ani časťou nezasahuje do pozemku E-KN XXX/X vo vlastníctve žalobcu. V čase vypracovania jeho znaleckého posudku bola parcela C-KN XXX zapísaná na LV č. XXX a priľahlou parcelou je parcela C-KN XXX, na ktorú však nebol v katastri založený list vlastníctva, ale je súčasťou parcely E-KN XXX/X, zapísanej na LV č. XXX kat. územie J.. Záver znaleckého posudku X.. D. je správny,

lebo úlohou znalca bolo len identifikovať parcelu, na ktorej stojí garáž a znalec správne urobil taký záver, že garáž stojí na parcele C-KN XXX a žiadnou svojou časťou nezasahuje do susednej parcely C-KN XXX, na ktorú ani nebol založený list vlastníctva.

Ako druhý v poradí bol vypracovaný znalecký posudok X.. A., ktorý dostal zadanie presne špecifikovať hranicu pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaných, určiť, či sporná garáž zasahuje do pozemku žalobcu a určiť. Znalec zodpovedal správne na otázku v takom znení, ako mu bola súdom uložená. Znalec zodpovedal len na to, aby špecifikoval priebeh hranice určitej parcely, ale neskúmal jej výmeru, lebo také zadanie nedostal. Zodpovedal len na otázku, kade prebieha hranica parcely C-KN XXX a odpovedal aj na to, či garáž zasahuje do pozemku žalobcu. Správna bola odpoveď znalca v tom, že nezasahuje, lebo garáž je postavená na parcele C-KN XXX, zapísanej na LV č. XXX.

To znamená, že prvý aj druhý posudok bol súdom zadaný len na určenie, na ktorej parcele sa garáž nachádza a správne bol daný záver, že sa nachádza na parcele C-KN XXX. Ani jeden znalec sa nezaoberal výmerou tejto parcely, keďže takéto zadanie nedostal.

Až uznesením zo 6.12.2000 nariadil súd doplnenie kontrolného znaleckého posudku X.. A. a až tam mu vymedzil otázky ohľadne odstránenia rozporov medzi zisteným skutkovým stavom a právnym stavom, so zohľadnením predchádzajúceho geometrického plánu a ďalej zistiť, či je správne zapísané vlastnícke právo žalobcu a žalovaných k sporným nehnuteľnostiam a vytýčiť hranice sporných pozemkov. Pre zaneprázdnenosť pôvodného znalca mal doplnok urobiť znalec X.. K., ktorý po konzultácii s konajúcou sudkyňou vypracoval ďalší znalecký posudok, vrátane geometrického plánu.

Na pojednávaní uviedol, že súčasťou posudku sú fotokópie kúpnych zmlúv a dohoda o zriadení práva osobného užívania nehnuteľností, na základe ktorých rodičia žalovaného nadobudli nehnuteľnosti na výstavbu domu, garáže a hospodárskych budov. Kúpna zmluva zo 4.9.1967 má odkaz na geometrický plán č. XXX-XXX-X. To znamená, že pôvodne boli parcely zapísané v pozemkovej knihe a v roku 1967 bol pre účely kúpnej zmluvy vyhotovený geometrický plán, na základe ktorého bola v katastri nehnuteľností zapísaná parcela EN XXX/X. Geometrický plán z roku 1967 je významný a dôležitý moment, lebo ním bola definovaná dĺžka parcely, ktorú rodičia žalovaného kúpili a dĺžka bola 34 m a 50 cm. Teda rodičia žalovaného kúpili v roku 1967 parcelu o dĺžke 34 m a 50 cm a po zápise listín do katastra nehnuteľností v roku 1975 bola vytvorená parcela EN XXX/X. Od roku 1975 až do roku 1984 nie sú v katastri žiadne záznamy o právnych úkonoch ohľadne tejto parcely.

V roku 1984 bol vyhotovený GEO-plán znalcom T. č. XXX-XXXX-XXX-XX a to na majetkoprávne usporiadanie parcely XXX/X. Znalec dedukoval, že právni predchodcovia súčasných žalovaných si objednali geometrický plán, lebo chceli odkúpiť časť parcely XXX/X, to znamená časť parcely za garážou. Pred výstavbou domu im patrila parcely EN XXX/X, ktorej po výstavbe domu zodpovedali parcely EN XXX a XXX/X. Keď bol vypracovaný v roku 1984 geometrický plán znalcom K. T., tak bola nesprávne v tomto geometrickom pláne určená dĺžka parcely na 37,70 metra, pretože správna dĺžka mala byť 34,50 metra. Teda znalec T. vymedzil koniec priamky, ktorá prechádzala od cesty až po koniec parcely EN XXX/ X a práve za touto parcelou chceli právni predchodcovia súčasných žalovaných odkúpiť časť mpč. XXX/ X. Táto parcela mala mať č. XXX/X, ale geometrický plán nikdy nebol zapísaný v katastri nehnuteľností.

Tento geometrický plán je veľmi dôležitý, lebo možno konštatovať, že právni predchodcovia súčasných žalovaných užívali po dĺžke parcelu v rozsahu 37,70 metrov, namiesto pôvodných 34,50 metrov. Z hľadiska údajov katastra neexistuje žiaden podklad k tomu, aby sa dalo zistiť, kedy došlo k predĺženiu tejto parcely a na základe čoho. Nespochybniteľne možno konštatovať, že v roku 1967, keď bol vytvorený prvý geometrický plán, dĺžka užívanej parcely mala byť 34,50 metra a v roku 1984, keď bol vytvorený druhý geometrický plán, bola 37,70 metra. Tu došlo k neúmyselnej chybe, keď znalec vypracoval tento geometrický plán, lebo si nevyhľadal pôvodný GEO-plán z roku 1967, ale v prírode zameral dĺžku užívaných parciel a to 37,70 metra. Znalec tieto dve dĺžky považoval za rovnaké, ale pri technických možnostiach v roku 1984 to nezistil, pretože rozdiel v teréne 2,2 metra znamenal v mape 1 mm. To znamená, že stotožnil užívací stav so stavom v katastri nehnuteľností, hoci tomu tak nebolo.

V rokoch 1992 až 1995 došlo k novému zameraniu a prečíslovaniu parciel EN, na základe ktorého parcela C-KN XXX zodpovedala parcelám EN XXX/X a XXX/X. Pri obnove katastrálneho operátu došlo k tomu, že príslušný znalec urobil meranie v teréne a nenašiel pevnú hranicu na odčlenenie

parciel XXX a XXX. Mal naniesť dĺžku 34,50 metra, ale prevzal geometrický plán z roku 1984, ktorý do katastra nikdy nebol zapísaný a dĺžku prepísal na 37,70 metra. Z toho vznikol predmet súčasného sporu, pretože neexistuje žiadna listina, ktorá by oprávňovala súčasných žalovaných alebo ich právnych predchodcov na užívanie parcely po dĺžke 37,70 metra, ale len 34,50 metra. Možno teda konštatovať, že v danom prípade došlo k druhej chybe geodeta, keď mimo reálneho merania naniesol dĺžku parcely z geometrického plánu znalca Tótha z roku 1984, hoci mal naniesť dĺžku z geometrického plánu z roku 1967. Túto skutočnosť si neoveril a neoveril ani to, že geometrický plán z roku 1984 nebol zapísaný do katastra.

Na základe týchto zistení znalec uviedol, že vyhotovil GEO-plán, ktorý je súčasťou jeho posudku a sú na ňom vyobrazené dve novovytvorené parcely C-KN XXX/X a XXX/X, ktoré boli vytvorené z parcely C-KN XXX a po odčlenení výmer novovytvorených parciel bola zostávajúca výmera určená ako novovytvorená parcela C-KN XXX/X. Novovytvorená parcela C-KN XXX/X je zastavanou plochou, to znamená, že ide o parcelu, ktorá je zastavaná časťou garáže a má výmeru 16 m2 a parcela XXX/X je nezastavaná a má výmeru 88 m2. To znamená, že na základe geometrického plánu z roku 1967 právni predchodcovia súčasných žalovaných nadobudli len tú časť, ktorá teraz tvorí parcelu C-KN XXX/X a v katastri neexistujú žiadne podklady k tomu, aby bolo možné konštatovať, že existuje listina, na základe ktorej došlo aj k nadobudnutiu parciel C-KN XXX/X a XXX/X. K pričleneniu výmer týchto dvoch parciel k parcele C-KN XXX došlo dvoma chybami a najmä vypracovaním GEO-plánu z roku 1984, ktorý ani nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. V projekte „OKO“ bol poňatý ako relevantný podklad. Znalec uviedol, že záver jeho znaleckého posudku nie je o tom, že na akej parcele stojí garáž, ale o tom, akú výmeru mala mať pôvodná parcela nadobudnutá v roku 1967. Ak pôvodní dvaja znalci dostali zadanie len zistiť, na ktorej parcele stojí garáž, tak túto otázku zodpovedali správne, že je to na parcele KN-C XXX, lebo až vypracovaním jeho geometrického plánu došlo k rozdeleniu tejto parcely tak, ako je to v GEO-pláne uvedené.

22. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie postupoval súd v intenciách zrušujúceho uznesenia.

Krajský súd uložil súdu prvého stupňa vyhodnotiť dôkazy vo vzájomnej súvislosti a najmä jednoznačne uviesť, prečo považuje za správne len závery jedného znaleckého posudku a nie iných.

23. Súd považoval za správne závery znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca X.. K., lebo tento vo svojej výpovedi pred súdom jednoznačne konštatoval, že jeho znalecký posudok nie je v rozpore ani so znaleckým posudkom znalca X.. D., ani znalca X.. A., naopak, s obsahom týchto znaleckých posudkov sa stotožnil.

Znalec X.. D. dostal zadanie upresniť parcelu KN, na ktorej je umiestnená garáž. Znalec konštatoval, že stav v teréne je totožný so záväzným stavom evidovaným v katastri nehnuteľností, to znamená, že žalobcovi patrí pozemok KN-E XXX/X o výmere 396 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXX a žalovaným patrí parcela C-KN XXX o výmere 1321 m2, zapísaná na LV č. XXX. Sporná garáž ani časťou nezasahuje do parcely E-KN XXX/X. Tak ako konštatoval znalec X.. K., znalec X.. D. vo svojom znaleckom posudku odpovedal len na otázku súdu, na ktorej parcele stojí garáž a nedostal zadanie porovnať reálny stav so stavom v katastri nehnuteľností aj pokiaľ ide o výmery parciel. Súd konštatuje, že tento znalecký posudok je v súlade so znaleckým posudkom X.. K. a preto ho súd hodnotí tak, že neodporuje neskôr vykonanému dokazovaniu.

Znalec X.. A. dostal zadanie presne špecifikovať hranicu pozemkov vo vlastníctve žalobcu a žalovaných a určiť, či sporná garáž zasahuje do pozemku žalobcu. Záver znaleckého posudku je taký, že garáž sa v plnom rozsahu nachádza na parcele C-KN XXX. Zároveň uviedol, že existujúce oplotenie hranice pozemku žalovaných sčasti zasahuje vo výmere 19 m2 do pozemku vo vlastníctve žalobcu. V tom čase však bolo predmetom konania len odstránenie stavby postavenej na parcele KN XXX/X a znalec konštatoval, že garáž je v celom rozsahu postavená na parcele C-KN XXX. Aj tento znalecký posudok súd hodnotil ako súladný so závermi neskoršieho znaleckého dokazovania, lebo až tretím znaleckým posudkom bola skúmaná výmera parciel.

Znalec X.. K. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX, vrátane geometrického plánu, lebo dostal zadanie odstrániť rozpory medzi zisteným skutkovým stavom a právnym stavom, so zohľadnením geometrického plánu z roku 1967, zistiť, či je správne zapísané vlastnícke právo žalobcu a žalovaných

k sporným nehnuteľnostiam, vytýčiť hranice sporných pozemkov podľa GEO-plánu z roku 1967 a určiť ako vznikol rozdiel medzi výmerou sporných pozemkov z roku 1967 a terajším právnym stavom. Teda až týmto uznesením súd poveril znalca, aby zodpovedal otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci a nielen otázku, na akej parcele stojí sporná garáž.

Znaleckým posudkom znalca X.. K. mal súd za preukázané, že vlastnícke právo žalobcu a právnych predchodcov súčasných žalovaných k sporným parcelám sú zapísané správne čo sa týka listín, nie však čo do rozmerov nehnuteľností. Rozpor medzi skutkovým a právnym stavom so zohľadnením GEO-plánu z roku 1967 je zohľadnený vytvorením dvoch nových parciel a to C- KN XXX/X a XXX/X, tak ako to znalec znázornil vo vyhotovenom GEO-pláne, pričom novovytvorené parcely sú súčasťou parcely mpč. XXX/X. Zároveň znalec v geometrickom pláne vyznačil hranicu sporných pozemkov a uviedol, že rozdiel výmer medzi parcelou C-KN XXX a parcelou EN XXX/X, ktorý je 337 m2 vznikol spojením časti parcely EN XXXX/XX pri tvorbe ZNVM v obci J. a časti, ktorá je vyznačená tyrkysovou farbou v prílohe č. 5 znaleckého posudku.

Súd teda konštatuje, že všetky tri vypracované znalecké posudky nie sú vo vzájomnom rozpore, ale dva z nich boli zamerané len na zistenie, na ktorej z parciel stojí garáž a až tretím posudkom boli zisťované skutočnosti významné pre dané konanie. Týmto posudkom bolo preukázané, že dvoma chybami, ktoré znalec podrobne popísal vo svojej výpovedi, došlo k tomu, že právni predchodcovia súčasných žalovaných kúpili pozemky o dĺžke 34,50 metra, ale v roku 1984 už užívali 37,70 metra a táto skutočnosť bola zaznamenaná v geometrickom pláne, ktorý nebol zaevidovaný v katastri nehnuteľností, ale pri neskoršom projekte „OKO“ bol zobratý ako záväzný. Teda parcely žalovaných, resp. ich právnych predchodcov majú väčšiu výmeru, než akú mali pri kúpe pozemkov. Preto znalec v geometrickom pláne vyznačil hranicu tak, ako by mala prechádzať, ak by výmera pozemkov patriacich žalovaným a žalobcovi bola súladná s geometrickým plánom z roku 1967. Znalec totiž konštatoval, že v katastri nehnuteľností sa nenachádzajú žiadne listiny ani iné podklady preukazujúce, že výmera parciel patriacich žalovaným by mala byť iná.

Keďže jednotlivé znalecké posudky si neodporujú, súd ich hodnotil tak, že všetky preukazujú skutočnosť, že sporná garáž bola postavená na parcele C-KN XXX, ale pre rozdielnosť výmer bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, pričom znalec vytvoril dve nové parcely a to C-KN XXX/X a XXX/X a zostávajúcu výmeru C-KN XXX/X zosúladil s výmerou z roku 1967.

24. V zrušujúcom uznesení krajský súd nariadil vyporiadať sa i s otázkou, či došlo alebo nedošlo k chybe čo do zápisu do katastra nehnuteľností.

Pri zápise údajov do katastra nehnuteľností došlo k dvom chybám tak, ako ich popísal znalec X.. K., ale túto chybu nebolo možné odstrániť samostatným katastrálnym konaním, lebo Okresný úrad, správa katastra Humenné uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporové konanie a rozhodnutie nemôže nahrádzať rozsudok súdu o určení práva k nehnuteľnostiam. Účelom katastrálneho konania nie je riešiť vlastnícky spor. Zmenu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom je možné vykonať len na základe právoplatného rozsudku súdu, resp. dohody medzi dotknutými vlastníkmi. Ani jedna zo strán preto neiniciovala samostatné katastrálne konanie za účelom odstránenia chýb v katastri.

V zápise v katastri nehnuteľností došlo k dvom chybám a to, keď znalec K. T. v roku 1984 vyhotovil geometrický plán a namiesto toho, aby ako dĺžku parcely uviedol údaj z predchádzajúceho geometrického plánu z roku 1967, uviedol údaj podľa užívania parciel. Znalec X.. K. vysvetlil, že v roku 1984 technické možnosti nevylučovali takúto chybu, lebo rozdiel v teréne 2,2 metra znamenal v mape 1 mm. Znalec mal do geometrického plánu uviesť dĺžku parcely 34,50 metra, ale uviedol tam 37,70 metra. Druhou chybou bolo, že pri projekte „OKO“ príslušný pracovník poňal geometrický plán z roku 1984 ako relevantný, hoci tento nebol zapísaný do katastra, namiesto toho, aby vyhľadal a použil geometrický plán z roku 1967.

25. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa povinnosť riadne sa vyporiadať s otázkou, kedy, na základe čoho a na základe akého právneho predpisu nadobudol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak, ako ho žiada určiť rozsudkom.

Po vypracovaní tretieho znaleckého posudku a vyhotovení GEO-plánu, kde boli zapísané dve nové parcely žalobca žiadal a súd uznesením zo 17.12.2012 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalobca žiada určiť, že je výlučným vlastníkom parciel C-KN XXX/X - zastavané plochy o výmere 88 m2 a XXX/ X - zastavané plochy o výmere 16 m2 tak, ako sú znázornené geometrickým plánom X.. K. K.. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť vypratať novovzniknuté parcely.

Žalobca na preukázanie skutočnosti, že je vlastníkom novovytvorených parciel nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, ani nepredložil žiadne dôkazy a teda nevyužil prostriedky procesného útoku.

Tvrdil, že je vlastníkom novovytvorených parciel z dôvodu, že je vlastníkom parcely KN-E XXX/X, zapísanej na LV č. XXX kat. územie J.. Oboznámením sa s týmto listom vlastníctva mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN-E XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 396 m2 a to na základe zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z 11.11.2003.

26. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že v roku 2003, keď došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, mala parcela XXX/X 396 m2 tak, ako to vyplýva z príslušného listu vlastníctva. Súd má za to, že žalobca uzatvorením dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemohol nadobudnúť väčšiu výmeru, než mala parcela, ktorá bola predmetom dohody. Z listu vlastníctva vyplýva len skutočnosť, že žalobca je výlučným vlastníkom a že vlastníctvo nadobudol zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ale nie je z neho zrejmé, medzi kým táto dohoda bola uzatvorená. V konaní bolo preukázané, že žalobca pochádzal celkovo z ôsmych detí a tvrdil, že dohodu uzatvoril s bratom, ktorý je už nebohý. Žalobca nepredložil v tomto smere žiaden dôkaz a preto nebolo možné zistiť, kto bol podielovým spoluvlastníkom predtým, než sa žalobca stal výlučným vlastníkom a teda kto by mal žiadať o určenie vlastníckeho práva k terajším novovytvoreným parcelám C-KN XXX/X a XXX/X, keďže bolo preukázané, že výmera týchto parciel je odvodená od parcely E- KN XXX/X.

27. Nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám, lebo tieto parcely neboli súčasťou dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k parcele KN-E XXX/X a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je len jednou z možností nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom vlastnícke právo možno nadobudnúť aj inými spôsobmi, napríklad vydržaním, kúpou, dedením, darovaním a podobne, ale žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, aby preukázal, kedy, akým spôsobom a na základe akého právneho predpisu vlastnícke právo nadobudol, tak ako to vyplýva zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Nestačí poukázať na vlastnícke právo žalobcu k parcele E-KN XXX/X, lebo predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám C-KN XXX/X a XXX/X kat. územie J.J., ktorých vlastníkmi sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca nielen že netvrdil, akým spôsobom vlastnícke právo k týmto parcelám nadobudol, ale ho ani nepreukázal. Podľa názoru súdu, žalobca nemohol vlastnícke právo k týmto parcelám nadobudnúť dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k inej parcele s inou výmerou.

28. Preto žalobu žalobcu určenie vlastníckeho práva k parcelám XXX/X a XXX/X zapísaným na LV č. XXX kat. územie J. zamietol.

Keďže žalobca nepreukázal vlastnícke právo, nebolo možné vyhovieť žalobe ani v tej časti, kde žiadal uložiť žalovaným povinnosť vypratať tieto parcely, lebo v súlade s ustanovením § 126 ods. 1 OZ, len vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. V danom prípade sa žalobca domáhal vypratania parciel, ale nepreukázal vlastnícke právo k týmto parcelám a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

29. Krajský súd v Prešove v zrušujúcom uznesení nariadil súdu prvého stupňa riadne sa zaoberať i protinávrhom žalovaných čo do nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemkov vydržaním.

30. V priebehu konania došlo k zmene procesnej situácie, lebo na základe uznesenia okresného súdu z 5.12.2013 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovaným zdržať sa konania okrem takého, ktoré by viedlo k vyprataniu novovzniknutých parciel C-KN XXX/X a XXX/X kat. územie J.,

odstránením stavby postavenej na týchto parcelách, boli žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci týchto parciel. Vyplýva to z LV č. XXX, na ktorom sú vedené parcely KN-C XXX/X a XXX/X a to v podielovom spoluvlastníctve Š. D. a Q. D., u každého z nich po 1. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je darovacia zmluva zo 4.11.2005.

Na základe tejto skutočnosti žalovaní na pojednávaní dňa 21.11.2017 uviedli, že netrvajú na protinávrhu, ktorým žiadali určiť vlastnícke právo k týmto parcelám, lebo im chýba naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní ako vlastníci týchto parciel. Žalobca priamo na pojednávaní so späťvzatím protižaloby žalovaných súhlasil.

31. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví; o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Keďže žalovaní zobrali protižalobu o určenie vlastníckeho práva späť a žalobca s tým súhlasil, súd konanie o protižalobe zastavil.

32. Právny zástupca žalovaných uviedol, že ak by súd posudzoval vlastníctvo parciel inak, než to vyplýva z údajov v katastri, najmä ak by malo byť určené vlastnícke právo v prospech žalobcu, tak žalovaní ako procesnú obranu uviedli skutočnosti, dôsledkom ktorých došlo k vydržaniu vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu súčasných žalovaných. Predložil kúpnu zmluvu z roku 1967, na základe ktorej právni predchodcovia nadobudli parcelu EN XXX/X a na tejto parcele v roku 1974 postavili garáž a v užívaní tejto parcely boli dobromyseľní a ničím nerušení. Poukázal na ustanovenie Zák. č. 509/1991, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník a ktorým bolo možné vydržať vlastnícke právo. Boli splnené všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva právnych predchodcov súčasných žalovaných, lebo mali nehnuteľnosti nepretržite v držbe minimálne 10 rokov, boli dobromyseľní pri ich užívaní a nikým neboli rušení, pričom vstupom do držby bola kúpna zmluva z roku 1967. Tieto nehnuteľnosti boli súčasným žalovaným darované zmluvou z 2005.

33. Aj keď protižaloba o určenie vlastníckeho práva sporných parciel v prospech žalovaných bola vzatá späť a konanie o nej bolo zastavené, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k novovzniknutým parcelám KN-C XXX/X a XXX/X ešte právnymi predchodcami súčasných žalovaných a súčasní žalovaní ich nadobudli darom v roku 2005, lebo výmera týchto parciel bola súčasťou parcely KN-C XXX tak, ako to popísal znalec X.. K. vo svojej výpovedi pred súdom.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia žalovaného v 1. rade koncom 60-tych rokov minulého storočia od viacerých subjektov kúpili parcely a uzatvorili tiež zmluvu o osobnom užívaní pozemkov a na takto nadobudnutých nehnuteľnostiach postavili rodinný dom. V rokoch 1972 až 1974 postavili garáž a následne plot oddeľujúci ich pozemok od pozemku žalobcu, ktorý v tom čase užívalo Jednotné roľnícke družstvo. Rodičia žalovaného v 1. rade tvrdili, že plot postavili na hranici pozemku tak, ako ho vymeral geodet X.. H.. Svedkyňa C. J., sestra žalobcu síce tvrdila, že tento plot bol dvakrát presunutý a to pozemku ich rodiny, ale táto skutočnosť nebola ničím iným preukázaná. Naopak, pri ohliadke sporných nehnuteľností bolo zistené, že plot je pôvodný, schátraný, čiastočne skorodovaný a prerastený kríkmi a náletovou burinou. Svedkyňa tvrdila, že plot bol pôvodne postavený tak, že zasahoval do polovice garáže a neskôr bol presunutý tak, že prechádza poza stenu garáže. Takáto argumentácia je nelogická, lebo ak rodičia žalovaného v 1. rade najprv postavili garáž a až potom plot, nič im nebránilo v tom, aby plot postavili poza garáž namiesto toho, aby ho neskôr presúvali, najmä za situácie, že za ich pozemkom už bol len pozemok, ktorý obhospodarovalo družstvo. Navyše bolo preukázané, že najmä táto svedkyňa často navštevovala rodičov žalovaného v 1. rade, lebo boli kmotrovci a ak by mala vedomosť o tom, že presúvajú plot do pozemku jej rodiny, tak by to nedovolila. Samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že on žil v dobrej kresťanskej viere v tom, že rodičia žalovaného v 1. rade majú garáž postavenú na svojom pozemku. Rovnako tak rodičia žalovaného v 1. rade vo svojich výpovediach uviedli, že boli presvedčení o tom, že garáž majú postavenú na svojom pozemku, lebo hranica bola určená a vymeraná znalcom - geodetom. Nikto ich v užívaní garáže a teda ani pozemkov nerušil, nerobil si žiadne nároky a to až do podania žaloby žalobcom v roku 2006.

35. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.

36. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

37. Držba predstavuje faktický stav, ktorý je právne upravený a i právne chránený. Držiteľ vykonáva svoje „skutočné panstvo“ nad predmetom držby v rozsahu danom zákonom. Držba podľa § 129 ods. 1 predpokladá faktické ovládanie predmetu držby a úmysel držiteľa mať predmet držby za vlastný, resp. pre seba. Podstata faktického ovládania spočíva vo fyzickom držaní, t. j. reálnom užívaní nehnuteľnosti. Pri dobromyseľnej držbe sa predpokladá presvedčenie držiteľa so zreteľom na všetky okolnosti, že je vlastníkom veci a iba oprávnená držba môže viesť k vydržaniu vlastníckeho práva. Úmysel držiteľa nakladať s vecou ako s vlastnou a vykonávať právo pre seba je vnútorným subjektívnym presvedčením držiteľa, ktoré sa navonok prejavuje nakladaním s predmetom držby. Nepochybne bolo preukázané, že rodičia žalovaného v 1. rade vstúpili do držby novovytvorených parciel minimálne v roku 1974, keď na ich časti postavili garáž a parcely užívali v dobrej viere, že im patria.

38. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

39. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

40. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 11.1.1992. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

41. Podľa § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

42. Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Tým, že je vydržanie originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva, sa posilňuje aj postavenie vydržateľa ako vlastníka, lebo ten neodvodzuje svoje vlastnícke právo od svojho predchodcu.

43. Rodičia žalovaného v 1. rade vstúpili do držby sporných nehnuteľností za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (rok 1974), ktorý držbu a vydržanie vlastníckeho práva až do novelizácie zákonom č. 131/1982 Zb. t. j. do 1.4.1983 vydržanie neupravoval, ani nepoznal. Až novelou, zákonom č. 131/1982 Zb. účinným od 1.4.1983, sa v §§ 132a a 135a novo upravila ochrana držby a vydržania, s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983. Vydržanie sa týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol určený pre pozemky (ich časti), ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k nim totiž nadobúdal štát a občan nadobúdal len právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku (§ 135a ods. 2 v znení platnom do 31.12.1991).

44. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 bola zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. účinným od 1.1.1992. Z prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 OZ, v nadväznosti na prijatú prax a judikatúru vyplýva, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby uskutočnenú pred 1.1.1992 a to aj vtedy, ak ide o vydržanie veci, ktorá nemohla byť predmetom vydržania pred týmto dňom. Najvyšší súd SR v konaní 7MCdo 7/2012 uviedol, že ak držiteľ pozemku tento užíval pred 1.1.1992 domnievajúc sa, že mu patrí právo osobného užívania pozemku a ak užíval tento pozemok od 1.1.1992, domnievajúc

sa, že je vlastníkom pozemku, potom sa držba pozemku pred 1.1.1992 započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1.1.1992 napĺňa pojem oprávnená držba definovaný v ustanovení § 130 ods. 1 OZ, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu patrí. Ak je totiž držba pozemku podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako neoprávnenú na účely vydržania podľa § 134 OZ. Tiež preto, že ustanovenie § 872 ods. 6 výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právnych predchodcov práva osobného užívania. Je pritom irelevantné, že toto ustanovenie upravuje oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.1.1992.

45. Podmienkami pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba.

46. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že právni predchodcovia súčasných žalovaných splnili všetky tieto podmienky, lebo predmetom vydržania boli nehnuteľnosti, ktoré boli spôsobilé na vydržanie. Subjektom vydržania boli rodičia žalovaného v 1. rade, ktorí sú fyzickými osobami, občanmi Slovenskej republiky. Boli oprávnenými držiteľmi, lebo boli presvedčení o tom, že im novovytvorené parcely patrili. Zároveň bolo preukázané, že tieto parcely užívali minimálne od roku 1974, lebo vtedy bola ukončená výstavba garáže na časti týchto parciel. Počas plynutia vydržacej doby, ktorá bola nepretržitá, neboli v užívaní parciel nikým rušení. Teda po splnení horeuvedených podmienok priamo zo zákona nastal právny následok a to vznik vlastníckeho práva právnych predchodcov súčasných žalovaných k teraz vytvoreným parcelám C-KN XXX/X a XXX/X a nevyžaduje sa k tomu už žiadne konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.

47. Vlastníkmi novovytvorených parciel sú podľa zápisu v katastri nehnuteľností súčasní žalovaní, ktorí ich nadobudli darom v roku 2005. Pri nadobudnutí sporných parciel boli dobromyseľní, lebo ich nadobudli od rodičov žalovaného v 1. rade, ktorých považovali za vlastníkov, pričom darovacou zmluvou č. V XXXX/XXXX nadobudli aj výmeru novovytvorených parciel, lebo táto výmera bola súčasťou parcely KN- C XXX, zapísanej na LV č. XXX kat. územie J., ktorá v čase darovania mala výmeru 1321 m2. Tu súd poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3.2016, podľa ktorého vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Žalovaní v 1. a 2. rade nemohli mať žiadnu vedomosť o chybách, ku ktorým došlo pri zápisoch do katastra nehnuteľností v roku 1984 a v rokoch 1992 až 1995, keď bol realizovaný projekt „OKO“. V zmysle citovaného nálezu ústavného súdu je treba z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Ak nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, ako aj na individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo od rodičov žalovaného v 1. rade, ktorí ich užívali nepretržite minimálne 30 rokov (do podania žaloby na súd) a nadobúdatelia vlastníckeho práva nemali žiadnu pochybnosť o vlastníckom práve svojich predchodcov. Naopak, žalobca a jeho súrodenci nevedeli o tom, kde presne má prebiehať hranica ich pozemku, o čom svedčí skutočnosť, že často navštevovali rodičov žalovaného v 1. rade, mali vedomosť o tom, kde je postavená garáž a nerobili si žiaden nárok ani na časť ich parcely.

48. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Keďže súd žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva a vypratanie nehnuteľností zamietol, žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní úspešní v celom rozsahu. Konanie o ich protižalobe bolo zastavené len z dôvodu, že ich kataster nehnuteľností zapísal ako podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Ako úspešnej strane sporu im preto súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu a to proti žalobcovi, ktorý úspešný nebol.

50. Súd skúmal pomery strán sporu pre prípadné uplatnenie ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa tohto ustanovenia súd neprizná náhradu trov konania len celkom výnimočne, pričom sa prihliada na osobné,

majetkové ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania žaloby, postoje strán v konaní ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania tak na oprávneného, ako aj na povinného.

51. Preto súd skúmal osobné a majetkové pomery strán a zistil, že žalobca je dôchodca a poberá dôchodok vo výške 463 eur. Má minimálne úspory a žiaden majetok vyššej hodnoty, len pozemky, ktoré nadobudol. Rodinný dom daroval dcére a zaťovi a za prenajatú pôdu dostáva naturálie. Nemá veci vyššej hodnoty a dôchodok používa na zabezpečenie základných životných potrieb.

52. Obaja žalovaní sú držiteľmi živnostenských oprávnení, pričom žalovaný v 1. rade má predajňu záhradkárskych a chovateľských potrieb, pričom má minimálny zisk mesačne vo výške asi 400 eur. Žalovaná v 2. rade je kaderníčka a za predchádzajúci rok dosiahla stratu 16 000 eur z dôvodu kúpy motorového vozidla. Potrebu odôvodnil žalovaný v 1. rade tým, že jeho matka je onkologický pacient a musia ju voziť do Košíc, takže potrebovali druhé auto. Inak má žalovaná v 2. rade mesačný príjem asi 400 eur. Žalovaní majú dve deti vo veku 18 rokov, ktoré sú v 3. ročníku strednej školy. Bývajú v rodinnom dome, ktorý im darovali rodičia, ktorým musia zabezpečiť doživotné bývanie a starostlivosť. Mimo áut a domu nemajú žiaden majetok vyššej hodnoty. Keďže majú dve autá, platia leasingové splátky a zabezpečujú všetky potreby celej rodiny, najmä stravu, ošatenie, potreby deťom do školy a podobne. Po zaplatení všetkých poplatkov im zostáva príjem zhruba po 400 eur u každého z nich.

53. Teda majetkové pomery žalobcu a žalovaných sú porovnateľné, keďže žalobca má dôchodok vo výške príjmu žalovaných. Žalovaní sú však pracovne činní, majú vyššie výdavky a majú vo výchove a starostlivosti dve deti, ktoré navštevujú strednú školu. Majetkové pomery strán neodôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP.

54. Žalobca podal žalobu o určenie vlastníckeho práva, pričom žalovaní svoje postoje nemenili, vlastnícke právo žalobcu neuznávali, ale mali záujem odkúpiť celú parcelu žalobcu za ich pozemkom, čím by sa ďalšiemu sporu predišlo. Žalobca nesúhlasil s kúpnou cenou a nakoniec ani so samotným predajom pozemku, hoci z troch strán je tento pozemok obkolesený parcelami žalovaných a jediný prístup na pozemok žalobcu je cez železničnú trať a priekopu. Žalobca tento pozemok riadne neudržiava, čo bolo zistené ohliadkou sporných nehnuteľností.

55. Bolo preukázané, že k nesprávnym údajom v katastri došlo chybou dvoch pracovníkov - geodetov, bez akéhokoľvek zavinenia žalovaných alebo ich právnych predchodcov. Teda súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov úspešným žalovaným ani z iných, než majetkových dôvodov.

56. O trovách štátu vo vzťahu k žalobcovi ako neúspešnej strane konania súd rozhodol tak, že Slovenskej republike právo na náhradu trov konania nepriznal.

57. Žaloba bola podaná na súd dňa 30.11.2006, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obsahoval ustanovenie § 148 ods. 1, podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Nový procesný kódex (CSP) ekvivalent ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. neobsahuje a o náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti O. s. p. rozhoduje všeobecný súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 CSP, resp. podľa § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Vo vzťahu k štátu mal súd za preukázané, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu, vzhľadom na jeho majetkové pomery. Ak by súd rozhodoval o trovách štátu podľa ustanovení O. s. p., náhrada trov konania by štátu nebola priznaná, lebo u žalobcu existovali dôvody pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Aj keď tento princíp súčasná právna úprava nepozná, pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 257 je potrebné zohľadniť mimo iného aj majetkové pomery strán a to, akým spôsobom by strana, ktorej náhrada trov konania nebude podľa tohto ustanovenia priznaná, bola majetkovo znevýhodnená, prípadne poškodená. Súd má za to, že nepriznaním náhrady trov konania štátu nevznikne štátu majetková ujma, najmä za situácie, že žalobca je starobným dôchodcom a jeho majetkové pomery neumožňujú štátu nahradiť trovy, ktoré vznikli pri zabezpečení znaleckých posudkov potrebných pre rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.