Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/77/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného N. G. za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, f/ Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. 04. 2022, konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , zo dňa 17.05.2021, takto

rozhodol:

Podľa , , z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp.zn. zo dňa 17.05.2021 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa rozhodujúc sám u k l a d á obžalovanému N. G., nar. XX.XX.XXXX, podľa Tr. zák., , Tr. zák., , Tr. zák. , , Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa Tr. zák. súd podmienečne o d k l a d á výkon trestu odňatia slobody a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním, ktorý bude vykonávať probačný a mediačný úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Podľa Tr. zák. u s t a n o v u j e obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Podľa Tr. zák. u k l a d á obžalovanému povinnosť ospravedlniť sa U. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom P. kamennom moste XX, X..

odôvodnenie:

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , zo dňa 17.05.2021 bol obž. N. G. uznaný za vinného zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/, f/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. f/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. e/, f/ Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil tým, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode s doposiaľ nezisteným spolupáchateľom dňa 15. 06. 2017 asi 0 10.00 h potom, ako spoločne prišli k rodinnému domu v obci X., na ul. P. M. U. č. XX/XX, bez oprávnenia a súhlasu užívateľa rodinného domu vošli cez zatvorenú, neuzamknutú vstupnú bránu na dvor oploteného pozemku jeho rodinného domu, následne vošli cez zatvorené, neuzamknuté vchodové dvere do kuchyne uvedeného rodinného domu, kde tam sa nachádzajúceho imobilného (bez ľavej nohy) užívateľa domu t. č. nebohého L. Y. ho N. G. zahováral pod zámienkou rozmenenia finančnej hotovosti a zároveň druhý doposiaľ nestotožnený páchateľ nepozorovane vošiel do vedľajšej miestnosti - obývačky, odkiaľ zo stolíka vedľa postele odcudzil červenú obálku s finančnou hotovosťou 850,- Eur a bielu obálku s občianskym preukazom a kartou poistenca t. č. už nebohého L. Y. a následne z domu N. G. s doposiaľ nezisteným páchateľom odišli na doposiaľ nestotožnenom motorovom vozidle nezisteného evidenčného čísla a takýmto konaním t. č. už nebohému L. Y., naposledy trvale bytom X., ul. P. M. U. č. XX/XX v zastúpení dcéry U. I. spôsobili celkovú škodu vo výške 850,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m) a h), § 38 ods. 2, 4, § 41 ods. 1 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne. Súčasne ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) sa zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. M. U. XX, X., škodu vo výške 850,- Eur.

Svoje rozhodnutie o uznaní viny prvostupňový súd odôvodnil tým, že hoci obž. N. G. vinu v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní odmietal, usvedčovaný bol predovšetkým na základe rekognície, ktorej sa zúčastnil svedok N. a poškodený Y., ktorí obaja pri rekognícii zhodne uviedli, že ho opoznávajú na fotografii. Ďalej svedok N. v rámci rekognície a aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že išlo o osobu sediacu v dodávke. Samosudca pritom neakceptoval námietky obžalovaného v prípravnom konaní, ani na hlavnom pojednávaní o ohľadne legality rekognície, ktoré obe rekognície považoval prvostupňový súd za zákonné a legálne. Vo vzťahu k údajom manželky a sestry obžalovaného ohľadne vlastníctva bielej dodávky a ohľadne zdržiavania sa obžalovaného v kritickom čase na území Maďarska, v tejto súvislosti považoval tieto výpovede za nepravdivé a nevierohodné, i vzhľadom na termín (pondelok), kedy sa mala oslava uskutočniť. S poukazom potom na výpoveď poškodeného, ktorý opoznal obžalovaného podľa fotodokumentácie, dospel prvostupňový súd k záveru, že i sám obžalovaný bol v dome poškodeného. Z uvedených dôvodov sa preto prvostupňový súd v plnom rozsahu stotožnil s právnou kvalifikáciou konania, kde poškodený bol osoba vyššieho veku a rovnako tak osoba zdravotne ťažko postihnutá.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu samosudca v odôvodnení rozsudku konštatuje, že prihliadol v prípade obžalovaného na dve priťažujúce okolnosti a to že už bol v minulosti súdne trestaný tak, ako to vyplýva z odpisu z RT v Maďarskej republike a že v danom prípade sa dopustil viacerých trestných činov. Samosudca v prípade obžalovaného poľahčujúcu okolnosť nezistil. Z uvedeného dôvodu preto došlo k modifikácii základnej trestnej sadzby vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností, kde uložil obžalovanému trest na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby a to s poukazom na motív, spôsob spáchania činu a všetky okolnosti prípadu. Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trest odňatia slobody, zaradil obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V neposlednom rade v zmysle ust. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej U. I. škodu vo výške 850,- € s tým, že sa nestotožnil s názorom obhajoby, že škoda nie je správne vyčíslená a nebola súčasťou dedičského konania.

Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie obžalovaný s tým, že neskôr toto odvolanie doplnili obaja obhajcovia obžalovaného.

Vzhľadom na zásadnú zmenu stanoviska obžalovaného k vine, ktorú obžalovaný uskutočnil prostredníctvom svojho obhajcu pred uskutočnením verejného zasadnutia, považoval krajský súd za právne irelevantné len to, že ide výlučne o odvolanie do trestu.

Dňa 27.01.2022 obdržal Krajský súd v Banskej Bystrici okrem ospravedlnenia obžalovaného súčasne i žiadosť o odročenie verejného zasadnutia v predmetnej trestnej veci, ktoré verejné zasadnutia sa mala uskutočniť dňa 27.01.2022 s tým, že obžalovaný sa rozhodol urobiť na verejnom zasadnutí vyhlásenie o svojej vine a uhradiť spôsobenú škodu a preto požiadal o odročenie termínu verejného zasadnutia s tým, že do nového termínu verejného zasadnutia mieni obžalovaný škodu v plnej výške uhradiť a na najbližšom verejnom zasadnutí urobiť vyhlásenie. Z uvedeného dôvodu bolo verejné zasadnutie odročené, pričom v priebehu odročenia verejného zasadnutia obhajca obžalovaného predložil krajskému súdu dňa 01.03.2022 fotokópiu poštového poukazu , z ktorého vyplýva, že škodu vo výške 850,- € obžalovaný poškodenej uhradil.

Na verejnom zasadnutí dňa 11.04.2022 obžalovaný uviedol, že svoje konanie ľutuje, priznáva sa, že spravil skutok, ktorý je v obžalobe a škodu uhradil, pričom platba, ktorá je uvedená na poštovom poukaze, prebehla bez problémov. Súčasne sa na verejnom zasadnutí chcel ospravedlniť obžalovaný poškodeným.

V záverečnom návrhu obhajca obžalovaného, vzhľadom na zásadné stanovisko obžalovaného a na skutočnosť, že škoda bola uhradená, navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a aby uznal obžalovanému dve poľahčujúce okolnosti a to, že sa doznal a oľutoval skutok a taktiež zaplatil spôsobenú škodu a aby následne obžalovanému uložil trest odňatia slobody, ktorý nie je spojený s reálnym výkonom trestu. Intervenujúca prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí prehlásila, že akceptuje tieto dve poľahčujúce okolnosti, t. j. doznanie a oľutovanie a nahradenie škody, avšak navrhla, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vzhľadom na závažnosť konania.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd, vzhľadom i na zmenu postoja obžalovaného vo vzťahu k zavineniu, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

V prvom rade treba konštatovať, že doznanie a oľutovanie skutku je významná poľahčujúca okolnosť, ktorú môže obžalovaný uskutočniť nielen v priebehu prípravného konania, resp. hlavného pojednávania, ale aj v rámci odvolacieho konania, t. j. i v konaní pred odvolacím súdom. V danom prípade obžalovaný pred odvolacím súdom sa doznal a svoje konanie účinne oľutoval. Súčasne obžalovaný i nahradil spôsobenú škodu a vyjadril ochotu ospravedlniť sa poškodenej. Všetko toto sú významné skutočnosti, ktoré pri rozhodovaní o treste je potrebné vziať v úvahu.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na zmenu pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku, krajský súd konštatoval, že pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností bol 2:2, a preto obžalovanému bol ukladaný trest v rozpätí základnej trestnej sankcie v rozmedzí od 3 rokov do 10 rokov.

Obžalovaný bol doposiaľ 5-krát súdne stíhaný v Maďarskej republike za menej závažnú trestnú činnosť , kde naposledy bol trestne stíhaný v roku 2015 za skutok spáchaný v roku 2012. Ide teda o staršie odsúdenia, pričom obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k navrhovanému nepodmienečnému trestu , ktorý navrhol v záverečnom návrhu krajský prokurátor, krajský súd poznamenáva, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody musí byť ultima ratio, t. j. posledná možnosť. Vždy je povinnosťou súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, či uloženie alternatívneho trestu nemôže lepšie naplniť účel trestu i vo vzťahu k poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, motívu konania, ako aj správania sa obžalovaného. V danom prípade krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu postoja obžalovaného pred verejným zasadnutím, nie je potrebné obžalovanému ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody a že v danom prípade možno uložiť trest uložený na samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 rokov a možno tiež trest podmienečne odložiť na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, za súčasného uloženia obmedzenia, resp. povinnosti a to ospravedlniť sa poškodenej v priebehu plynutia skúšobnej doby. Takto uložený trest považuje krajský súd za zákonný a spravodlivý a za trest, ktorý môže naplniť svoj účel a to nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

S poukazom na hore uvedené dôvody senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol pomerom hlasov 3:0 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.