Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu : N.. H. L., Jaskový rad 189, 831 01 Bratislava, IČO: 41 126 301, konkurzný správca úpadcu: GOLDEN PARK, s.r.o., Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 36 740 357, zastúpený: JUDr. Jozef Polák, advokát, Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený Valko Marián & partners, s.r.o., Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 5.885.362,63 eur a odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 33Cb/189/2011-407 zo dňa 6.10.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/189/2011-407 zo dňa 6.10.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom č.k. 33Cb/189/2011-407 zo dňa 6.10.2016, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu, Okresný súd Bratislava I návrh žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Žalobca sa návrhom zo dňa 22.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 5.885.362,63 eur. Uznesením OS Ba I z 15.6.2011, č.k. 6K/25/2011, zverejnené v obchodnom vestníku z 22.6.2011, bol na majetok úpadcu GOLDEN PARK s.r.o., IČO: 36 740 357, vyhlásený konkurz a do funkcie konkurzného správcu ustanovený žalobca, N.. H. L.. Pri zostavení súpisu všeobecnej podstaty, žalobca zaevidoval pohľadávku vo výške žalovanej sumy, ktorú vo svojom majetku uviedol úpadca a veriteľský výbor udelil žalobcovi, záväzný pokyn k vymáhaniu predmetnej pohľadávky voči žalovanému. Úpadca vykonával činnosť sústrediacu sa na výstavbu projektu, apartmánového hotela v Kremnici. Úpadca objekt nadobudol ako rozostavaný a v súlade s projektovou a stavebnou dokumentáciou vyvíjal činnosť smerujúcu k dostavaniu a zobchodovaniu komplexu. Za účelom financovania stavebnej činnosti, oslovil právneho predchodcu žalovaného, spol. ISTROBANKA a.s. (ďalej ako „právny predchodca žalovaného“, alebo „Istrobanka“) a uzatvoril úverové zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytnutie účelových úverov na financovanie projektu. Išlo o úverovú zmluvu XXXXXXXXXXXX/XXXX (ďalej ako „ÚZ1“, alebo ako „úverová zmluva 1“), ktorej predmetom bolo poskytnutie strednodobého úveru úpadcovi na účely financovania a refinancovania nákladov súvisiacich so stavebnými prácami na projekte apartmánového hotela v sume 168.000.000,- Sk a úverovú zmluvu číslo XXXXXXXXXXXX/ XXXX, (ďalej ako „ÚZ2“, alebo ako „ úverová zmluva 2“), kedy išlo o kontokorentný úver na financovanie splatnej DPH v súvislosti so stavebnými nákladmi, s povoleným maximálnym debetným úverovým

rámcom 15.000.000,- Sk. Podľa ÚZ 1 sa banka zaviazala k poskytnutiu úveru a úpadca sa zaviazal čerpať poskytnutý úver do 30.6.2009 postupne, v súlade so zmluvou o dielo uzatvorenou dňa 1.8. 2007 so subdodávateľom stavebných prác. Úpadca sa zaviazal používať prostriedky výlučne na financovanie stavebných nákladov a iných nákladov v súvislosti s výstavbou a rekonštrukciou objektu Hotel Kremnička. Úpadca si riadne plnil svoje povinnosti úverového dlžníka a právny predchodca žalovaného bez udania dôvodu a bez oznámenia úpadcovi zastavila na prelome rokov 2008 a 2009 čerpanie úverových zdrojov, na čo úpadca reagoval opakovanými žiadosťami na uvoľnenie financií. Banka listom zo dňa 25.3.2009 uviedla, že dôvodom pozastavenia čerpania úverov malo byť porušenie článku 6 bod 9 úverovej zmluvy číslo 1, článku 6 bod 15 úverovej zmluvy číslo 1. V zmysle čl. 6 bod 9 ÚZ 1, úpadca sa zaviazal, že všetky výnosy z predaja bytov, nebyt. priestorov, garážových státí v apartmánovom hoteli, bude smerovať na uvedený projektový účet banky. Zároveň sa zaviazal, že všetky prostriedky na projektovom účte budú použité výhradne na financovanie na splácanie úveru a úhradu nákladov spojených s výstavbou projektu. Debetné operácie z projektového účtu mal vykonávať úpadca výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky. V prípade použitia prostriedkov na iný ako stanovený účel splácania úveru a financovania projektu, banka má oprávnenie nevykonať príkaz k úhrade z projektového účtu. Zároveň tento bod obsahuje ustanovenie, že banka je oprávnená pozastaviť čerpanie úveru a/alebo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v prípade porušenia týchto povinností. Žalobca žiadnu povinnosť z úverovej zmluvy neporušil a banka argumentovala, že niektoré úhrady časti kúpnych cien za apartmány neboli smerované na projektový účet a tak využila svoje právo neumožniť úpadcovi ďalšie čerpanie úveru. Právny predchodca žalovaného zároveň výslovne uviedol, že nevyužil svoje právo vyhlásiť úver za splatný, rozhodol len o neumožnení klientovi ďalej čerpať úver a snažil sa nájsť riešenie. Porušenie zmluvných povinností malo spočívať v úkone z 29.12.2008, ktorým si spoločnosť CISS Martin s.r.o. (zhotoviteľ stavby) jednostranne započítala časť svojej pohľadávky voči úpadcovi, za vykonané stavebné práce oproti svojím záväzkom spočívajúcim v povinnosti zaplatiť zálohy na kúpne ceny za 32 apartmánov. Spoločnosť CISS Martin s.r.o. bola dodávateľom stavebných prác v projekte a zároveň odkúpila časť apartmánov, za ktoré bola zaplatená kúpna cena tak, že si túto pohľadávku stavebná spoločnosť započítala s odmenou za stavebné práce. Úpadca informoval banku o tomto obchode a okrem zmlúv o budúcich zmluvách predložil príjmové a výdavkové pokladničné bloky z 29.12.2008 k zápočtu na kúpne ceny. Financujúca banka si túto dokumentáciu nesprávne vysvetlila ako porušenie čl. 6 bod 9 úverovej zmluvy 1, že sa malo jednať o hotovostné operácie, kedy budúci kupujúci preddavok na kúpnu cenu 10% nevložil na projektový účet, ale v hotovosti do pokladne úpadcu a preto sa pozastavilo čerpanie úveru. Pokladničné doklady však boli nesprávne vyhotovené a nezodpovedali skutočnosti, k hotovostným úhradám nedošlo. V ďalšom období sa uskutočnili stretnutia a komunikácia, ktorá mala smerovať k uzatvoreniu dodatku k úverovej zmluve a finančná spolupráca mala s bankou pokračovať. Dňa 18.6.2009 sa malo realizovať stretnutie a riešiť ďalší postup, ale z dôvodu na strane banky sa tak nestalo. Dňa 1.7.2009 došlo k výmazu obchodnej spoločnosti Istrobanka, a.s. a jej univerzálnym právnym nástupcom stal žalovaný. Žalovaný vyhlásil splatnosť úveru číslo XXXXXXXXXXXX/XXXX ku dňu 15.7.2009, ktorú splatnosť odôvodnil porušením článku 6 bod 9 úverovej zmluvy 1. K porušeniu povinnosti malo dôjsť tým, že prvé zálohy z kúpnej ceny za predaj nebytových priestorov neboli smerované na projektový účet, ale do pokladne spoločnosti úpadcu. K tomu istému dňu žalovaný vyhlásil aj splatnosť úveru XXXXXXXXXXXX/XXXX (kontokorent na DPH), podľa článku 7 bod 9 písmeno m Obchodných podmienok, podľa ktorého sa môže stať celý úver splatným, ak v prípade akéhokoľvek iného úveru poskytnutého žalovaným klientovi, ručiteľovi, záložcovi alebo pristupujúcemu dlžníkovi sú splnené podmienky na vyhlásenie splatnosti celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti. Obe úverové zmluvy boli predčasne ukončené vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa čl.6 bod 15 Obchodných podmienok úverovej zmluvy 1 a v súvislosti s týmto porušením, aj úverová zmluva č. 2. Oba úkony označil žalobca za absolútne neplatné.

3. Žalobca dôvodil absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) a tiež tým, že išlo o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 365 Obchodného zákonníka (ďalej ako „ObZ“). Žalobca žiadal, aby mu z tohto dôvodu, nahradil žalovaný škodu, ktorá neoprávneným ukončením úverových zmlúv vznikla, v súlade s § 268 a § 373 a nasl. ObZ. Tieto ustanovenia ukladajú povinnosť tomu, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, nahradiť škodu druhej strane a tiež povinnosť osoby ktorá spôsobila škodu porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu. Dôvod neplatnosti pre rozpor so zmluvou mal byť v tom, že neprišlo k porušeniu žiadnej povinnosti zo zmlúv žalobcom a neoprávnene žalovaný aplikoval dôvod pre vyhlásenie splatnosti. Podľa názoru žalobcu, k hotovostným platbám do pokladne neprišlo, ale šlo o zápočet. Zápočet nebol porušením ustanovení zmluvy. Tento právny úkon uskutočnila tretia osoba a nie žalovaný a zápočet smeroval

výlučne k úhrade nákladov spojených s výstavbou projektu, čo je v plnom súlade so zmluvami. Úpadca ani raz nepoužil prijaté finančné prostriedky z projektového účtu na žiadny iný účel. Žalobca oznámil právnemu predchodcovi žalovaného, plnenie povinnosti obchodovať časť apartmánov do zmluvne stanoveného termínu a predložil zmluvy o budúcich zmluvách, ktorých prílohou boli pokladničné doklady. Žalobca ďalej uviedol, že následných 6 mesiacov, kedy bolo vyplácanie úveru pozastavené, žalobcovi vznikali nadbytočné náklady a nakoniec, napriek tomu, že sa aj predchodca aj žalovaný predstierali, že hľadajú riešenie na nové úverové zmluvy, uvádzali tak vedome žalobcu do omylu, pretože bez oznámenia žalovaný zrazu zmluvy ukončil, hoci o tvrdenom dôvode vedel 6 mesiacov. Podľa úvahy žalobcu, boli naplnené zákonné predpoklady náhrady škody a to porušenie právnej povinnosti - v rozpore so zmluvou žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť a porušil zásadu poctivého obchodného styku, v súvise s týmto porušením vznikla žalobcovi škoda. Zastavenie financovania znemožnilo pokračovanie projektu, čím vznikli žalobcovi nadbytočné náklady a zmaril sa očakávaný zisk z predaja. Skutočná škoda predstavuje podľa jeho vyjadrenia navýšenie nákladov na realizáciu projektu - následné súdne konania, stav insolvencie a nemožnosť platiť zmluvným partnerom, vymáhanie pohľadávok zo strany veriteľov a napokon vstup do konkurzu. Ušlý zisk predstavuje nedosiahnutie výnosu z plánovaného predaja. Škodu žalobca vyčíslil z účtovnej evidencie úpadcu.

4. Žalobca tiež predložil list banky z 12.6.2009, ktorým požaduje predloženie dokumentácie a vysvetlenia, okrem iného tiež k jednorazovému zápočtu medzi spol. CISS Martin, s.r.o. a úpadcom, ku ktorým boli banke doložené príjmové a výdavkové pokladničné bloky. Žalovaný k listu z 15.7.2009, ktorým žalovaný vyhlásil splatnosť úveru č. 1, argumentujúc porušenie čl. VI bod 9 zmluvy 1 vyjadril v tom smere, že v uvedenom liste poukazuje na predloženie 32 zmlúv o budúcich zmluvách medzi úpadcom a CISS Martin s.r.o., z ktorých vyplýva, že boli uzatvorené dňa 17.6.2009 a úpadca ich predložil banke spolu s ftk. príjmových a výdavkových dokladov, z ktorých vyplýva že budúci kupujúci uhradil 10% kúpnych cien hotovosťou do pokladne úpadcu a nie na projektový účet. Žalovaný tiež poukazuje na list spol. CISS Martin s.r.o., ktorým na žiadosť banky oznámil, že kúpil nehnuteľnosti od úpadcu v hodnote 65,315 mil. Sk a časť kúpnej ceny uhradil v hotovosti pri podpise zmlúv. Následne banka vyzvala k vysvetleniu týchto skutočností, ktoré sú porušením čl. VI bod 9 zmluvy a odpoveďou bolo čestné prehlásenie úpadcu o tom, že do pokladne neprijal žiadnu hotovosť a išlo o jednostranný zápočet kupujúceho. Túto skutočnosť však žalovaný pojal ako porušenie čl. VI bod 9 písm. j), teda ako predloženie nepravdivých informácií a dokladov a v dôsledku čoho je banka tiež oprávnená rozhodnúť o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalovaný žiadal po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, vrátiť finančné prostriedky v hodnote 665.089,31 eur. Žalobca predložil jednostranný zápočet spol. CISS Martin s.r.o., ktorým si započítava pohľadávku 7.772.540,- Sk voči úpadcovi. Zápočet pozostáva z vyúčtovaných stavebných práv v sume 16.161.959,- Sk vyfakturovaných fa 5608 spol. CISS Martin s.r.o., oproti zálohe na kúpne ceny vyúčtované úpadcom vo fa OF038/2008 na sumu 1.363.870,- eur a fa OF042/2008 na sumu 6.408.670,- SK.

5. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil ustanovenia úverových zmlúv a vyhlásenie predčasnej splatnosti bolo vykonaním jeho práva z dôvodu na strane úpadcu, ktorý porušil viaceré povinnosti úverového dlžníka a naplnil dôvod pre ukončenie zmluvy podľa čl. 6 bod 9 úverovej zmluvy č. 1. Dňa 29.12.2008 predložil úpadca banke 32 zmlúv o budúcej zmluve z 17.6.2008 medzi spoločnosťou úpadcu ako budúcim predávajúcim a spoločnosťou CISS Martin s.r.o. ako budúcim kupujúcim. Úpadca predložil banke príjmové a výdavkové pokladničné doklady zo dňa 29.12.2008, preukazujúce hotovostné operácie medzi úpadcom a spoločnosťou CISS Martin s.r.o.. Doklady svedčia o tom že budúci kupujúci zaplatil v hotovosti do pokladne úpadcu sumu 1.363.870,- Sk a 6.408.670,- Sk. Doklady boli podpísané úpadcom aj obchodnou spoločnosťou CISS Martin s.r.o. O takto zaplatenej kúpnej cene sa vyjadril kupujúci listom zo dňa 20.2.2009 adresovanom banke, a to že 10% kúpnej ceny zložili v hotovosti pri podpise. Výnosy z predaja bytov nesmerovali na projektový účet, ale boli uhradené v hotovosti do pokladne úpadcu, v rozpore s čl. 6 bod 9 úverovej zmluvy číslo 1. Žalovaný poukázal aj na finančné operácie zo strany úpadcu, ktoré sú tiež porušením tohto článku zmluvy. Išlo o pokladničné doklady zo dňa 29.12.2008 preukazujúce hotovostné operácie, ktorými úpadca uhrádzal sumy v prospech obchodnej spoločnosti CISS Martin s.r.o. Jednalo sa o čiastočné úhrady faktúry 5608 vystavenej na základe zmluvy o dielo za zrealizované stavebné práce. Išlo o sumu 1.363.870,- Sk a 6.408.670,- Sk, ktoré vykonal úpadca v hotovosti a nie z projektového účtu a bez predchádzajúceho súhlasu banky. Právny predchodca žalovaného už v v predchádzajúcom období upozornil úpadcu, že z dokladov, ktoré predložil, vyplýva že nie všetky finančné toky sa realizujú cez projektový účet, čím sa zmluva porušuje a žiadal ho o vykonanie nápravy a striktné dodržiavanie zmluvy.

Napriek upozorneniu úpadca 29.12.2008 vykonal hotovostné operácie jednak vo vzťahu k výnosom z predaja, ako je vo vzťahu ku úhradám. Banka listom zo dňa 25.3.2009 poukázala na porušenie povinností a uplatnila právo pozastaviť ďalšie čerpanie úveru v zmysle článku 6 bod 9 a bod 15 úverovej zmluvy číslo 1. Úpadca predložil banke čestné prehlásenie zo dňa 11.6.2009, v ktorom uviedol, že príjmové a výdavkové doklady boli podpísané omylom, hotovostné operácie sa nevykonávali a išlo o jednostranný zápočet. Žalovaný neakceptoval postoj žalobcu v tom, že išlo o jednostranný zápočet tretej osoby, ktorý nevedel ovplyvniť a teda on zmluvu neporušil, navyše jednostranný zápočet je v súlade s čl. 6 bod 9 úverovej zmluvy, pretože sa nejedná o hotovostný úkon do pokladne ale iný spôsob zániku záväzku, pričom malo ísť o predaj apartmánov na jednej strane a platenie odmeny za stavebné práce, teda išlo o účel úveru, na ktorý bol určený. Žalovaný poukázal na nedôveryhodnosť tvrdenia o zápočte, ktorým sa podľa jeho názoru úpadca snažil „zachraňovať“ situáciu potom, ako sa banka dozvedela o hotovostných operáciách a pozastavila finančný tok. Zároveň pokiaľ by aj skutočne k zápočtom prišlo, nebol tento spôsob úhrady v súlade s povinnosťou všetky operácie realizovať cez projektový účet. Bolo na zodpovednosti úpadcu, dojednať si svoje zmluvné záväzky tak, aby ich realizácia bola súladná s úverovom zmluvou. Úpadca mal teda zabezpečiť v zmluvách o budúcich zmluvách také zmluvné dojednanie, ktorým by sa vylúčila možnosť jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok za účelom plnenia podmienok úverovej zmluvy číslo 1. Žalovaný poukázal aj na porušenie iného ustanovenia zmluvy úpadcom, ktoré oprávňovalo zmluvu ukončiť a to podľa článku 6 bod 14 úverovej zmluvy číslo 1, mal úpadca do termínu 30.6.2008, preukázať naplnenie objemu predaja nehnuteľností a to 40% plochy, alebo 56 bytov a do 31.12.2008 zvyšok. Úpadca žiadal o zmenu termínov a následne až dňa 29.12.2008 predložil 32 vyhotovení zmlúv s obchodnou spoločnosťou CISS Martin s.r.o., u ktorých žalovaný poukázal na nezrovnalosti, ktoré vzbudzujú nedôveryhodnosť celej transakcie a jej účelu. Zmluvy boli predložené banke dňa 29.12.2008, i keď boli datované dňa 17.6.2008, teda mohli byť dokladované v rámci termínu podľa zmluvy. Žalovaný poukázal na obsah zmlúv a pokladničných dokladov, z ktorých vyplýva že sa platilo do pokladne, čo potvrdil aj písomne dňa 20.2.2009 kupujúci. Keď banka tento postup namietala ako porušenie zmluvy, spol. CISS Martin s.r.o. a úpadca predložili čestné vyhlásenia zo dňa 11.6.2009, že k úhrade prvej splátky ceny došlo na základe jednostranného zápočtu a nie hotovosťou, čo odporuje prv predloženým dokladom a tvrdeniam. Žalovaný preukázal, že úpadca porušil povinnosti stanovené v článku 6 bod 9 a bod 14 úverovej zmluvy číslo 1, teda k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti prišlo oprávnene, keďže úpadca v priebehu trvania zmluvného vzťahu poskytol nepravdivé, neúplné informácie a doklady, respektíve tieto zatajil. Splatnosť úveru zo zmluvy číslo 2 vyplýva z článku 7 bod 9 písmeno m). Bol to práve úpadca, ktorý porušil zásadu poctivého obchodného styku, keď nerešpektoval svoje zmluvné povinnosti. Úpadca vykonával finančné operácie mimo projektového účtu, uvádzal klamlivé informácie a tiež porušil povinnosť splniť objem požadovaných predajov apartmánových bytov, ku ktorým sa zaviazal. V súbehu týchto okolností, mal žalovaný jednoznačne oprávnenie realizovať svoj nárok a zmluvy ukončiť, pričom takýto výkon práva nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Žalobca vo svojom návrhu nepreukázal výšku škody, ktorú si uplatňuje. Žalobca nepreukázal naplnenie žiadneho zo základných predpokladov na vznik nároku na náhradu škody voči žalovanému a preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

6. K stanovisku žalovaného sa žalobca vyjadril a poukázal na skutočnosť, že o zápočte mal žalovaný vedomosť už v marci 2009, tieto skutočnosti boli vysvetlené a otáľal až do 15.7.2009, teda 6 mesiacov zdržoval vyplácanie úveru, alebo iným spôsobom riešenie veci a potom náhle zmluvu ukončil, čo bolo nepoctivé obchodné jednanie, nakoľko uvádzal týmto postupom úpadcu do omylu o tom, že spolupráca bude pokračovať, na čo sa úpadca spoliehal. Čo sa týka údajného porušenia povinnosti úpadcu podľa článku 6 bod 14 úverovej, objem predaja dosiahnutý nebol z objektívnych okolností mimo dosahu úpadcu, na čo požiadal o predĺženie lehoty a bolo mu vyhovené. Zároveň sa nejednalo o dôvod pre ktorý boli zmluvy ukončené, v odstúpeniach sa tento dôvod neuvádza a teda argumentovať nimi v rámci tohto konania je irelevantné.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a žalovaný, vypočul prednesy sporových strán a vypočul svedkov. Svedok N.. W. T., vypovedal k veci ako konateľ úpadcu. Potvrdil, banka od zmluvy ukončila a ako dôvod uviedla, že úpadca použil finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky spoločnosti CISS, čo nie je pravda, pretože stavebná spoločnosť kúpila 34 apartmánov a svoje pohľadávky, ktoré mala z titulu neuhradených faktúr za stavebné práce si jednostranne započítala s kúpnou cenou. Svedok N.. X. štatutár spol. CISS Martin s.r.o. spoločnosť mala pohľadávky z titulu stavebných prác a boli započítané s pohľadávkou úpadcu z titulu kúpnej ceny za predané apartmány. Svedok sa nevedel vyjadriť či boli k zápočtu podpísané aj príjmové a výdavkové

doklady. Čo sa týka listu zo dňa 20.2.2009, ktorý zaslala spoločnosť banke a uvádza, že časť kúpnej ceny bola hradená do pokladne, svedok uviedol, že na liste je jeho podpis, ale na samotný text si nespomína. Je možné, že listy písal na pokyn banky. Svedok poprel platby v hotovosti za apartmány. Svedok N.. W. J., v rozhodnom čase pôsobil ako riaditeľ pobočky Istrobanky. Vyjadril sa k zápočtu, ku ktorému síce mohlo prísť, ale tento postup nebol v súlade s úverovou zmluvou. Súd vypočul N.. S., ktorý bol zamestnancom a konateľom CISS Martin s.r.o. Spoločnosť vykonávala stavebné práce, ktoré úpadca nepreplácal z dôvodu že mu banka pozastavila čerpanie úveru a zúčastnil sa aj rokovaní s bankou. Keď banka prestala financovať projekt spoločnosť úpadcu vyhlásila konkurz. Keďže neboli preplácané platby za stavebné práce, kúpnu cenu stavebná spoločnosť zaplatila zápočtom. Súd vypočul aj účtovníčku úpadcu p. K., ktorá zaúčtovávala finančné transakcie ale nevedela sa k zápočtu, ani výdavkovým dokladom vyjadriť, na hotovostnú platbu si nespomína. Svedok Y.. Z.Á., založil spoločnosť úpadcu a kúpili rozostavanú budovu, do projektu bola pribratá aj spoločnosť CISS Martin s.r.o., čo bolo požiadavkou banky. Úpadca neporušil žiadne ustanovenie zmluvy, neprebehli žiadne hotovostné platby, bol tu len zápočet, o ktorom žalovaný vedel a všetko mu bolo vysvetlené. Následne banka prestala financovať projekt, čo spôsobilo jeho nedokončenie a tým bola úpadcovi spôsobená škoda.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, prednesmi sporových strán, výsluchom vyššie uvedených svedkov a znaleckým posudkom, ktoré predložil žalobca. Súd nevykonal výsluch navrhovaného svedka Y.. Y., ktorý je bývalý zamestnanec žalovaného a jeho právneho predchodcu a v úverovej dokumentácii je uvedený ako osoba ktorá vec za žalovaného vybavovala, i keď dokumenty nepodpisoval za žalovaného. Súd konštatoval, že s odstupom 7 rokov by táto výpoveď nemala relevanciu, ako aj že z jeho výpovede by nevyplynulo nič iného ako to, čo už mal za dostatočne preukázané, z iných dôkazných zdrojov. Zamietnutie tohto svedka súd považoval za výkon svojej zákonnej právomoci korigovať návrhy sporových strán, aby bolo konanie hospodárne a efektívne.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynul skutkový stav, ktorý súd viedol ku konštatovaniu, že je žaloba nedôvodná. Súd zhodnotil, že neboli preukázané zákonné podmienky pre nárok na náhradu škody a to, porušenie právnej povinnosti, vznik škody a vzájomná príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno preukázania podmienok na náhradu škody ležal na žalobcovi, ktorý z tejto skutočnosti odvíjal pre seba pozitívny výsledok. Súd konštatoval, že žalobca toto bremeno neuniesol a stotožňujúc sa s názorom žalovaného, že to bol práve žalobca, ktorý podmienky zmluvného vzťahu porušil, konštatoval že žalovaný právo zmluvu ukončiť mal. V konaní nebolo sporné uzatvorenie úverových zmlúv, ako ani podmienky poskytnutia finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté v určitej výške, na vopred jasne stanovený účel, projekt financovania apartmánového komplexu Kremnička. Z tohto dôvodu si zmluvné strany dojednali, že všetky finančné operácie, smerom od úpadcu k subdodávateľom, budú realizované výhradne na stavebné a súvisiace projektové účely a zároveň budú realizované bezhotovostne, cez vopred stanovený projektový bankový účet, so súhlasom banky. Zároveň bol povinný úpadca všetky platby prichádzajúce v rámci projektu, bude smerovať na účet, ako napríklad výnosy z predaja. Takého dojednanie, ktoré sporové strany nerozporovali, bolo explicitne dojednané v úverovej zmluve č. 1 čl. VI bod 9, ktorého výklad nebol sporný. Účelom tejto úpravy, podľa vyjadrenia žalovaného bolo, aby mohol ako financujúca banka, mať prehľad o finančných tokoch a stave projektu. Z totožného dôvodu bolo aj dojednané právo, v prípade porušenia tejto povinnosti, buď pozastaviť čerpanie úveru, a/alebo vyhlásiť úver za splatný a teda zmluvu ukončiť a to v súlade s poslednou vetou čl. VI bod 9 zmluvy 1. Zmluvné strany si dojednali časové ohraničenie, kedy mal úpadca banke preukazovať plnenie projektu. Podľa článku 6 bod 14 zmluvy 1, úpadca sa zaviazal dokladovať banke zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v rozsahu minimálne 40% z celkovej plochy bytov v apartmánovom hoteli, resp. 56 bytov v apartmánovom hoteli do 30.6.2008 a zvyšok 60%, resp. 84 bytov do 31.12.2008. Žalobca nepoprel, že v tomto termíne povinnosť nesplnil a požiadal banku o predĺženie termínov. Podľa článku VI bod 15 v prípade nesplnenia povinností uvedených v bodoch 9 až 14 tohto článku, banka je oprávnená neumožniť ďalšie čerpanie úveru a/alebo vyhlásiť celý úver spolu s príslušenstvom za splatný. Na tento článok sa žalovaný v liste z 15.7.2009 aj odvolal. Z listu z 10.10.2008 od právneho predchodcu vyplynulo, že upozornil úpadcu na nedodržiavanie čl. VI bod 9 zmluvy 1, keď vykonal určité hotovostné operácie, výberom obnosu z poklade a teda nie bezhotovostne na a z projektového účtu so súhlasom banky a zároveň banka žiadala vysvetlenie porušenia termínu na predloženie časového plnenia projektu podľa čl. VI bod 14 zmluvy. Žalobca žiadal o predĺženie termínu a dňa 29.12.2008 predložil 32 kusov Zmlúv o budúcej zmluve, všetky medzi ním a CISS Martin s.r.o. ako budúcim kupujúcim. Banke boli predložené fa 038/2008, na 1.363.870,- Sk a fa 042/2008 ktorou na 6.408.670,- Sk, ktorou boli fakturované časti kúpnych cien, príjmový a výdavkový blok zo dňa 29.12. 2008 na 1.363.870,- Sk a 6.408.670,- Sk od CISS Martin s.r.o.

V liste CISS Martin s.r.o. zo dňa 20.2.2009, ktorý bol banke predložený, spoločnosť uvádza, že kúpila nehnuteľnosti v sume 65,2315 mil Sk a 10% predmetnej sumy bolo zložených v hotovosti pri podpise zmlúv. Z listu banky z 25.3.2009, mal súd za preukázané stanovisko banky k tejto transakcii. Banka úpadcovi vytýka, že uhradením časti kúpnych cien v hotovosti do pokladne úpadcu, ako sa o tom vyjadril sám kupujúci, bolo porušené dojednanie o smerovaní všetkých platieb na projektový účet a banka využila svoje právo neumožniť úpadcovi ďalšie čerpanie úveru. Banka tiež reagovala na následné vyjadrenie úpadcu, že nešlo o hotovostnú operáciu, ale o zápočet, s tým, že ani tento spôsob nie je v súlade s požiadavkou čl. VI bod 9 zmluvy. V prípade vzájomných zápočtov pohľadávok je banke odopreté právo rozhodovať o vykonaní príkazu na úhradu z projektového účtu a financujúcej banke je taktiež upreté jej právo kontrolovať účelovosť použitia finančných prostriedkov. Banka nevyužila svoje právo vyhlásiť úver spolu s príslušenstvom za splatný, rozhodla len o neumožnení klientovi ďalej čerpať úver. Súd sa tiež oboznámil s vyjadrením ktoré dňa 11.06.2009 adresoval budúci kupujúci banke, v ktorom sa vyjadruje odlišne oproti prvému vyjadreniu k transakcii z februára 2009, kde uviedol, že bola časť kúpnej ceny uhradená v hotovosti do pokladne pri podpise zmlúv. V čestnom prehlásení CISS Martin s.r.o. banke oznamuje, že išlo o jeho jednostranný zápočet a že žiadne finančné prostriedky úpadcovi vyplatené do pokladne.

10. Súd v konaní riešil, či platba v hotovosti, resp. tvrdený jednostranný zápočet, je v súlade s platobnými podmienkami v čl. VI bod 9 zmluvy 1, teda či prišlo k porušeniu zmluvy žalovaným, ktorý úvery vyhlásil za splatné pre toto tvrdené porušenie a teda či spôsobil žalobcovi škodu. Podľa súdu, z dokazovania vyplynulo, že výnosy z predaja bytov nesmerovali výlučne na projektový účet, ale boli prevzaté do pokladne. Argumentácia žalobcu, že tieto doklady boli vystavené „omylom“ a išlo o jednostranný zápočet nebola akceptovaná a súd ju označil v kontexte okolností za snahu reparovať vzniknutú situáciu. Súd v zhode s názorom žalovaného konštatoval, že i pri pripustení teórie o zápočte, prišlo k porušeniu inej povinnosti zmluvy a to v poskytovaní pravdivých informácií úpadcom v čl. VI bod 9 písmeno j) Obchodných podmienok, čo bol ďalší dôvod pre vyhlásenie splatnosti úveru, okrem preukázaného v čl. VI bod 9. Súd konštatoval aj porušenie povinnosti v zmysle článku VI bod 14 úverovej zmluvy č. 1, čo žalobca nenamietal, pričom i keď tento dôvod ukončenia úverových zmlúv sa v liste banky z 15.7.2009 neuvádza. Súd konštatoval, že vyhlásenie splatnosti úverov bolo výkonom práva žalovaného a teda neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by mala za následok vznik škody tvrdenej žalobcom. Zároveň súd vyjadril pochybnosti o výške vyčíslenej škody, keďže žalobca vychádzal z tézy, že predaj by bol v rozsahu 100% a za cenu požadovanú úpadcom. U zmluvy č. 2, súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že šlo o oprávnené ukončenie podľa článku 7 bod 9 písmeno m Obchodných podmienok. O trovách súd rozhodol v súlade s § 255 a § 262 odsek 2 CSP.

11. Voči rozsudku podal žalobca odvolanie, podľa odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Za nesprávny mal názor súdu na neexistenciu porušenia zmluvy žalovaným, pri vyhlásením splatnosti úverov a považoval ho za arbitrárny. Podľa dôkazu tabuľka agendy pokladňa spol. úpadcu, bolo jednoznačne preukázané, že do pokladne nebola prijatá žiadna hotovostná platba dňa 29.12.2008 a ani žiaden iný deň. Úpadca neporušil čl. VI bod 9 úverovej zmluvy a nenastal dôvod zmluvu ukončiť. Rozhodnutie súdu bolo v extrémnom rozpore s výsledkami dokazovania. V liste z 15.7.2009, žalovaný iný dôvod ako čl. VI bod 9 zmluvy, neuvádza a napriek tomu, súd nespravodlivo odvodzoval, že zmluva mohla byť ukončená, aj pre uvádzanie nepravdivých údajov o zápočte a tiež pre nedodržanie termínu na predaj apartmánov do 30.6.2008. Súd mal takto znevýhodniť postavenie žalobcu, keď prihliadol aj k iným dôvodom, hoci ich sám žalovaný v odstúpení neuvádza. Žalobca poukázal na judikatúru a právnu teóriu, podľa ktorej sa dôvod pre odstúpenie od zmluvy, musí uviesť jednoznačne a následne dôvod nie je možné meniť. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie predpokladov pre náhradu škody a zopakoval argumentáciu o dôvode škody, porušení povinnosti žalovaným pre nenaplnenie dôvodu podľa čl. VI bod 9 zmluvy a príčinnú súvislosť, ktorá viedla k insolvencii, navýšení nákladov a ušlému zisku pre nedokončenie plánovaného stavebného projektu. Právny predchodca žalovaného bol so zápočtom oboznámený, situácia bola predmetom rokovaní a hľadaní riešenia. Banka vyjadrila, že právo úver vyhlásiť za splatný nevyužíva. Výsledkom rokovaní malo byť stretnutie o uzatvorení dodatku k úverovej zmluve, ktoré sa však z dôvodov na strane banky neuskutočnilo a následne po zlúčení s právnym nástupcom, žalovaný po 6 mesiacoch rokovaní, na prekvapenie žalobcu ukončil. Žalovaný hoci vedel o dôvode prečo sa úver nečerpá, uvádzal vedome žalobcu do omylu v tom, že bude na projekte pokračovať a týmto konaním prišlo k výkonu práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktoré nepožíva právnu ochranu. Žalobca tento postup vnímal ako svojvoľné zneužitie informácií ním poskytnutých a tieto žalovaný vyhodnotil ako rizikové. Výkon práva je šikanózny. Žalovaný mal bezdôvodne s cieľom zmariť

ďalšie čerpanie úveru, požadovať doplňujúce informácie, čo žalobca plnil a nakoniec po 6 mesiacoch rokovaní, žalovaný neoprávnene zmluvu ukončil. Súd sa s namietaným šikanóznym výkonom práva nezaoberal, čo spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia a nedostatočné odôvodnenie. Odmietnutie výsluchu svedka Y.. Y., bolo upretím práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca požadoval napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.

12. Žalovaný k podanému odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy. Nevypočutie svedka bolo realizáciou oprávnenia súdu, skutočnosti ku ktorým sa mal vyjadriť, už boli preukázané z iných dôkazov. Odôvodnenie rozsudku je plne v súlade s § 220 ods. 2 CSP. S poukazom na judikatúru (Uzn. NS SR 7MCdo 5/2013, II ÚS 251/04 a III. ÚS 209/04), odôvodnenie má obsahovať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a nemusí podrobne opisovať všetky tvrdené skutočnosti. Pre konanie bolo podstatné preukázanie predpokladov na náhradu škody a tomu sa súd dostatočne v odôvodnení venoval. Súd konštatoval správne, že prišlo k preukázaniu porušenia zmluvy žalobcom, nerealizovať finančné operácie mimo projektového účtu a na iný ako investičný stavebný účel. Bol preukázaný dôvod pre ukončenie zmluvy a realizácia tohto práva nie je jeho zneužitím, naopak bol to práve žalobca ktorý spôsobil aplikáciu tohto práva a on sám sa nesprával v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný namietol, že pri tvrdení o nemožnosti dôvodiť ukončenie zmluvy inak ako tým dôvodom ktorý je v liste z 15.7.2009 uvedený, ako aj argumentácii o dodatočnej nemožnosti tento dôvod meniť, žalobca sa síce obracia na určitú judikatúru, ale ju vôbec nekonkretizuje. Žalobca sa v konaní bránil tým, že išlo o zápočet, ktorý mal byť v súlade so zmluvou a navyše tento zápočet uskutočnila tretia osoba a nie on. Táto obrana nie je právne relevantná, pretože žalobca vedel aké má zmluvné podmienky s bankou. Mal prispôsobiť svoje subdodávateľské vzťahy tak, aby sa ich realizáciou nedostal do sporu s povinnosťami voči banke. Žalobca si mal v zmluvách s CISS Martin s.r.o. vylúčiť možnosť jednostranného zápočtu, čo je možné podľa rozhodnutia NS ČR 29Odo211/2002, ktorý umožňuje vylúčiť zo započítania dohodou pohľadávky, za iných okolností započítania schopné. Bolo zodpovednosťou žalobcu prispôsobiť zmluvy tak, aby nedochádzalo ku kolízii s úverovými povinnosťami. Úpadca je personálne prepojený s CISS Martin s.r.o. a jeho počínanie sa javí ako účelové. Žalobca oneskorene (29.12.2008) predložil 32 zmlúv, ktoré sú všetky z 17.6.2008. Bolo zvláštne prečo tieto zmluvy nepredložil v riadnom termíne do 30.6.2008 a žalovaný poukázal na pochybnosť, že tieto zmluvy ani nezodpovedali realite a sú nedôveryhodné aj pre absenciu overenia podpisov zmluvných strán. V texte listu z 15.7.2009 ako dôvod pre ukončenie zmlúv uvádza žalovaný jednak porušenie čl. VI bod 9 zmluvy 1 a keby sa aj nejednalo o hotovostné platby, ale o zápočet ktorým sa žalobca bráni, išlo opäť o porušenie zmluvy v predložení nepravdivých informácií, teda dôvod na ukončenie zmlúv pochádzal aj z čl. VI bod 9 písm. j) Obchodných podmienok. Súd zhodnotil správne, že tvrdenie o zápočte bola snaha o reparáciu žalobcu a tak či onak, aj zápočet je porušením zmluvy a dôvodom pre jej ukončenie, ako to uviedol žalovaný v liste z 15.7.2009. Prioritne sa však súd zaoberal dôvodom podľa čl. VI bod 9 zmluvy 1, ktorý mal za preukázaný a ostatné využil len ako podporné. Žalobca úmyselne interpretoval nesprávne rokovania od 29.12.2008 až do 15.7.2009. Počas tohto obdobia sa síce právny predchodca žalovaného vyjadril, že doposiaľ právo na ukončenie zmluvy nevyužíva, ale konštatoval porušenie zmluvy a oprávnene pozastavil čerpanie úveru. Následne, keďže prišlo k preukázaniu opakovaného porušovania zmluvy úpadcom, žalovaný sa oprávnene rozhodol toto právo využiť. Skutočnosť že toto právo nevyužil okamžite jeho právny predchodca neznamená, že sa tohto práva vzdal. Rokovania ktoré trvali 6 mesiacov sa týkali uzatvorenia nového úverového rámca a nie porušenia zmlúv, ktoré mohol žalovaný ukončiť. Žalobca banke predkladal odlišné, rozporné a nedôveryhodné doklady, porušoval zmluvu a práve jeho konanie je v rozpore s poctivým obchodných stykom. Žalovaný požadoval rozsudok potvrdiť.

13. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. O odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 10.5.2018, za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 a § 380 , nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Odvolací súd má za to,

že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli správne právne posúdené. Nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 a ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 CSP.

15. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. K odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva.

16. V konaní bolo podstatné preukázanie zákonných predpokladov na náhradu škody, ktoré správne definoval žalobca ako porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť. Žalobca ako subjekt vyvodzujúci z tvrdenia pre seba priaznivý výsledok, mal dôkazné bremeno preukázania týchto predpokladov. K porušeniu právnej povinnosti odvolací súd skúmal, či vyhlásením predčasnej splatnosti, ku ktorej prišlo listom z 15.7.2009, bola porušená zmluvná povinnosť žalovaného, ako prvý predpoklad vzniku škody. Žalovaný v liste konštatuje, že úpadca predložil 32 zmlúv s CISS Martin s.r.o. ako budúcim kupujúcim, z ktorých vyplýva, že malo dôjsť k dojednaniu predaja 32 apartmánov, pričom časť, 10% kúpnej ceny má byť zaplatená do 180 dní od podpisu a platba má byť realizovaná na projektový účet. K zmluvám úpadca predložil príjmové a výdavkové doklady. Na podnet banky, budúci kupujúci sa v liste z 20.2.2009 vyjadril, že 10% kúpnej ceny neuhradil na projektový účet ale pri podpise zmluvy, do pokladne úpadcu, čo je v rozpore s povinnosťou čl. VI bod 9 úverovej zmluvy 1. Žalovaný citujúc text tohto ustanovenia zmluvy konštatuje, že týmto spôsobom bola zmluvy porušená a podľa tohto článku uplatňuje právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy č. 1. Zároveň na str. 2 tohto listu poukazuje na následné tvrdenie úpadcu, že išlo o omyl a k hotovostnej platbe neprišlo, ale jednalo sa o zápočet, čo mala potvrdiť spol. CISS Martin s.r.o. čestným prehlásením z 11.6.2009. Žalovaný z tohto postupu oprávnene dedukoval, že mu boli poskytnuté dve protichodné tvrdenia o spôsobe platenia, pričom oba spôsoby sú v rozpore s čl. VI bod 9, keďže išli mimo projektový účet. Zároveň tieto protichodné informácie od klienta, banka vyhodnotila ako poskytovanie nepravdivých údajov, teda konštatuje v poslednom odseku listu, že bol naplnený aj dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti podľa čl. VI bod 9 písm. j) Obchodných podmienok. Odvolací súd má za to, že všetky listinné dôkazy predložené v konaní potvrdili pravdepodobný priebeh skutočností tak, ako si ich vysvetlil súd prvej inštancie. Medzi úpadcom a CISS Martin s.r.o. prišlo k určitej platbe, ktorá nebola realizovaná cez projektový účet, pričom o tejto platbe sám úpadca banku informoval. Potom ako sa banka voči tomuto postupu ohradila, snažil sa úpadca aj jeho zmluvný partner situáciu reparovať zápočtom. Zápočet sa však pri vzniknutých okolnostiach a pri personálnej prepojenosti, na ktorú aj žalovaný poukázal, javí ako účelová obrana klienta banky. Zámerom banky bolo, aby pri financovaní cez projektový účet, mala prehľad o operáciách a stave projektu, čo jej malo byť umožnené kontrolou výberov z účtu, ako aj vkladov na účet. Hotovostná platba do pokladne, ale aj zápočet jej toto právo znemožňovali a preto sa banka oprávnene bránila jednak pozastavením uvoľňovania prostriedkov a následne aj vyhlásením úverov za splatné. Svedkovia vypovedajúci v konaní, boli buď z prostredia na strane žalobcu, resp. spol. CISS Martin s.r.o., alebo zo spol. žalovaného. K týmto výpovediam je potom možné konštatovať, že ich vnímanie reality, aj s odstupom času, bude ovplyvnené záujmom ktorý v konaní zastávajú. Naproti tomu, listinné dôkazy, zmluvy o budúcej zmluvy, prehlásenie CISS Martin s.r.o. z 20.2.2009 a následné čestné prehlásenie z 11.6.2009 a ukončenie zmluvy z 15.7.2009, odvolací súd hodnotí ako objektívny zdroj informácií. Dôvodom na ktorý sa odvolal žalovaný vo vyhlásení splatnosti úveru 1, bolo prioritne porušenie povinnosti VI bod 9 zmluvy 1 a podporne namietol aj porušenie čl. VI bod 9 písm. j) Obchodných podmienok, keďže protichodné informácie o obchode s CISS Martin s.r.o. vyhodnotil ako nepravdivé informácie. Odvolací súd konštatuje, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, bolo právom žalovaného. Toto právo nevyužil jeho právny predchodca, pričom z obsahu čl. VI bod 9, posledná veta zmluvy 1 vyplýva, že porušenie povinnosti vykonávať platby cez projektový účet, môže banka sankcionovať jednak pozastavením čerpania a/alebo vyhlásením splatnosti úveru. Právny predchodca síce využil len časť práva, pozastavil čerpanie, ale práva zmluvu vyhlásiť sa splatnú, sa nevzdal. Právo vyhlásiť úver za splatný nie je časovo obmedzené, nepodlieha premlčaniu, ani preklúzii a teda je možné ho uplatniť počas celého trvania zmluvy. Žalovaný namietal že počas 6 mesiacov trvajúcich rokovaní, bol úmyselne uvádzaný do omylu, že bude v úverovej zmluve pokračovať. Jeho tvrdenie však nie je v súlade s obsahom listu z 25.3.2009 (č.l. 43), ktorý mu adresoval žalovaný. V tomto liste žalovaný

na str. 2, oznamuje úpadcovi, že síce sa situácia posunula vpred a to vo veci uzatvorenia dodatku k úverovej zmluve, avšak zároveň žiada úpadcu, aby najneskôr do 3.4.2009 písomne potvrdil, že netrvá na uvoľnení čerpania úveru, inak bude banka nútená postoj vo veci dodatku prehodnotiť. Z tohto listu vyplýva, že predmetom rokovaní neboli prísľuby o uvoľnení čerpania pôvodného úveru, nakoľko sa žalovaný voči tejto žiadosti ohradil. Je potom v rozpore s tvrdením žalobcu, že bol úmyselne uvádzaný do omylu, keď už v marci 2009, si musel byť vedomý, že rokovania ktoré sa viedli, smerovali k uzatvoreniu dodatku a nie k uvoľneniu pozastavených financií. Odvolací súd konštatuje, že sa tento postup banky javí ako štandardný, pri porušení povinností dlžníkom. Zároveň išlo o aplikáciu práva, ktorá nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, tak ako to tvrdí žalobca, keďže je preukázané listom z 25.3.2009, že uvádzaný do omylu nebol. Žalovaný ako právny nástupca banky, ktorá pozastavila čerpanie úveru, nadobudol zlúčením, všetky práva a povinnosti právneho predchodcu a teda aj právo zmluvu ukončiť. Žalobca tiež namietal, že mal žalovaný určitým spôsobom zneužiť informácie, ktoré mu dobrovoľne poskytol. Odvolací súd konštatuje, že poskytovanie pravdivých informácií ohľadne projektu, financovaného bankou, bolo povinnosťou úpadcu a keďže žalovaný zlúčením vstúpil do všetkých práv a povinností právneho predchodcu, tieto informácie získal, komunikoval s úpadcom a nijakým spôsobom tieto nezneužil, čo ani v konaní žalobca nepreukázal. Pokiaľ ide o dôvody pre vyhlásenie splatnosti, v texte listu 15.7.2009, išlo o dva dôvody, ktoré boli v konaní preukázané. Zároveň vyšlo najavo že si žalobca ani nesplnil povinnosť dokladovať predaj apartmánov do 30.6.2008, teda podľa čl. VI bod 14 zmluvy 1, čo však súd konštatoval ako podporný argument. Žalobca v odvolaní argumentoval judikatúrou, ktorú nekonkretizoval, a ktorá pri odstúpení od zmluvy vyžaduje definovanie dôvodov, ktoré následne nie je možné meniť.

17. Zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade s §§ 497 - 507 Obchodného zákonníka. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť, ak to tento alebo iný zákon umožňuje. Podľa § 507 ObZ: „Ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel alebo ak ich na dohodnutý účel nemožno použiť, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.“ Dôvod pre ukončenie zmluvy bol jednak zmluvnými stranami dojednaný v čl. VI bod 9 zmluvy 1 a pri účelovom úvere vyplýva aj z cit. § 507 ObZ. Z obsahu tohto zákonného ustanovenia, ako ani zo zmluvy, nevyplýva, že obsahom odstúpenia musí byť aj uvedenie dôvodu. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009, ktoré k tejto veci uvádza nasledovné stanovisko, z ktorého vyberá odvolací súd: „Pre odstúpenie od zmluvy tam, kde zmluva bola uzavretá písomne, platí, že aj odstúpenie musí byť písomné; inak zákon pre odstúpenie od zmluvy nevyžaduje žiadnu zvláštnu formu, preto odstúpiť od zmluvy možno písomne aj ústne. Obč. zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“. Argumentácia žalobcu v tom, že dôvody pre ktoré tvrdí žalovaný svoje právo zmluvu ukončiť, sú iné ako tie ktoré sú obsahom listu z 15.7.2009, jednak nie sú založené na realite a kedy aj boli, táto skutočnosť by nespôsobovala neplatnosť vyhlásenia splatnosti úveru.

18. Žalobca požadoval zaplatenie škody vo výške 5.885.362,63 eur. Táto vychádza z bližšie nedefinovaných nárokov, ktoré si uplatňujú veritelia voči úpadcovi pre pozastavenie projektu, ďalej uvádzal žalobca že prebiehajú súdne spory a teda náklady na ne, sú súčasťou tejto sumy a tiež poukázal na ušlý zisk. Podľa názoru súdu nebola výška škody ani jej vznik preukázané. Najmä pokiaľ ide o ušlý zisk, vychádzal žalobca z ideálneho stavu predaja 100% apartmánov za ním požadovanú kúpnu cenu, čo nie je možné považovať za ušlý zisk, keďže tento ideálny stav nie je z hľadiska reality očakávaný, alebo dokonca vysoko pravdepodobný, teda ho nie je možné považovať za ušlý zisk. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy o tom, že v budúcnosti mal uzatvoriť konkrétne zmluvy, s konkrétnym výnosom tvoriacim tento ušlý zisk, ale definoval túto sumu len stavom, ktorý on považoval za ideálny. Ušlý zisk musí byť z hľadiska náhrady škody konkretizovaný ako stav, ktorý by reálne nastal, s určitou dávkou pravdepodobnosti, keby neprišlo k škodovej udalosti. Nemôže sa jednať o predstavu poškodeného o ideálnom výnose, ktorý si želá dosiahnuť, ale konkrétne plánované, príp. pre budúcnosť dojednané obchodné zisky, ktoré boli zmarené. Žalobca teda nepreukázal ani vznik ani výšku požadovanej škody.

19. V súvislosti s vyššie uvedeným, nakoľko neprišlo k porušeniu právnej povinnosti, žalobca nepreukázal výšku škody a ani príčinnú súvislosť, ktorá mala byť dôvodom pre zmarenie jeho obchodných príležitostí, odvolací súd konštatuje že neuniesol dôkazné bremeno a jeho návrh bolo potrebné zamietnuť. Pokiaľ sa jedná o výsluch svedka Y.. Y., odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V konaní boli skutočnosti dostatočne preukázané. Nevypočutie svedka je oprávnením súdu, ktorý z postavenia inštitúcie vedúcej konanie, má právomoci usmerňovať aj dokazovanie.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť ako vecne správny. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 33Cb/189/2011-407 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný na 100% a preto mu súd priznal nárok vo výške 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .