Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-76-2017.pdf
PDF · 161.85 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: MIKRON SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Svetlá 8, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 34 120 297, zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Podzámska 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. G. XXX/XX, H., zastúpený: JUDr. Martin Kanás, advokát so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o zaplatenie 114.098,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/4/2009 - 894 zo dňa 19. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Cb/4/2009 - 894 zo dňa 19. mája 2017 p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 68.672,68 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 68.672,68 eura od 13.09.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok); vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok); rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (III. výrok) a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a žalovanému v plnej výške a to v rovnakom pomere (IV. výrok).
2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1 až 3, § 420a ods. 1 až 3, § 427 ods. 1 až 2, § 428, § 429, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1, § 369a Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania dospel k skutkovým zisteniam o tom, že žalobca obstaral od svojho dodávateľa spoločnosti LEADWELL CNC MACHINES MFG., CORP so sídlom v Taichung 407, Taiwan, obrábací stroj SPU 40 CNC, v.c. U pričom tento bol obstaraný za účelom jeho prispôsobenia a následného predaja odberateľovi, a to spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., Topoľčany, s ktorým mal žalobca uzatvorenú kúpnu zmluvu na predaj predmetného obrábacieho stroja. Spoločnosť KOMPOZITUM s.r.o., Topoľčany objednala pre žalobcu u žalovaného vykládku CNC stroja autožeriavom, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom bol žalovaný, a to v sídle spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., Topoľčany. Na základe uvedeného bol stroj pristavený k výrobným halám spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., kde mal byť stroj
odovzdaný. Jedná sa pritom o CNC zariadenie - teda obrábací stroj veľkých rozmerov a hmotnosti, a preto ho bolo potrebné vyskladniť do výrobnej haly. Žalovaný bol zamestnancami spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., Topoľčany oboznámený s tým, aký druh tovaru je potrebné žeriavom vyskladniť do výrobnej haly. Na miesto vykládky sa dostavil žeriav žalovaného značky TATRA, EVČ H ktorým bola vykládka realizovaná. Pri vykládke CNC stroja autožeriavom sa žeriav prevalil aj so strojom, pričom dopadol do výrobnej haly, kde prevalil vnútornú priečku haly aj s dvojkrídlovými dverami. Pád nastal z výšky cca 2,5 metra a v dôsledku pádu stroja sa zlomila nosná časť strojového CNC zariadenia, ktorá úplne znefunkčnila stroj. Po vzniku škodovej udalosti bola táto skutočnosť oznámená na príslušnom Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, lebo v dôsledku pádu stroja bola zranená osoba A. N., ktorý v tom čase prechádzal chodbou na svoje pracovisko. Vo veci sa začalo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví pod ČVS: ORP-424/OSV-TO-2008. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. Milanom Podhradským, PhD., Šaľa, z ktorého záverov vyplynulo, že k porušeniu stability došlo prekročením nosnosti žeriavu po dosiahnutí vyloženia, pričom nosnosť bola prekročená dĺžkou výložníka a uhlom jeho sklonu. Nosnosť a stav viazacích prostriedkov nemala žiaden vplyv na vlastný pád. Podľa vykonaného šetrenia nebol žeriav spôsobilý na činnosť, ktorú vykonával a signalizačné zariadenie bolo už pred začatím výkonu nefunkčné, v dôsledku tohto konania žalovaného vznikla žalobcovi znefunkčnením CNC zariadenia škoda, ktorá pozostávala z obstarávacej ceny CNC zariadenia v sume 82.839,34 eura, cla v sume 2.236,67 eura, prepravy stroja z Taiwanu na Slovensko 2.960,90 eura, dodatočného zatesnenia a prispôsobenia stroja v sume 46.023,37 eura, prepravy stroja z Nových Zámkov do Topoľčian v sume 395,-- eura, spolu v sume 134.455,28 eura.
4. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu (keď žalovaný uviedol, že on nebol v žiadnom vzťahu so žalobcom) z dôvodu, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi na predmetnom CNC stroji, bola spôsobená prevádzkou autožeriavu, ktorého vlastníkom a prevádzkovateľom bol žalovaný. V danej veci bola škoda spôsobená realizáciou prác autožeriavom, ktorý obsluhoval zamestnanec žalovaného, teda prevádzkovou činnosťou autožeriavu - vecou použitou pri faktickej prevádzkovej činnosti žalovaného. Zo znaleckého posudku č. 42/2010 znalca Ing. Pavla Martineca jednoznačne vyplynulo, že predmetný cestný žeriav nebol spôsobilý na dvíhanie bremien ako výhradné technické zariadenie, pričom toto nemalo k termínu 26.03.2008 vykonanú platnú úradnú skúšku podľa vyhlášky č. 718/2002 Z. z. a taktiež autožeriav nemal v čase vykonania odbornej skúšky značku TI o poslednej úradnej skúške, a teda nespĺňa predpísané parametre pre vyhradené technické zariadenie. Žeriavnik - zamestnanec žalovaného nesmel obsluhovať predmetný cestný žeriav s vyradeným, nefunkčným alebo nesprávne zriadeným bezpečnostným zariadením EIP 028 A, čím vykonával zakázané manipulácie. Jednoznačne v konaní bolo preukázané, že na CNC stroji pádom vznikla škoda, a preto žalovaný zodpovedá za škodu podľa citovaného ustanovenia (§ 427 Občianskeho zákonníka), čo je osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý sa aplikuje pred všeobecnou úpravou zodpovednosti. Na vznik zodpovednosti stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkou autožeriavu a škodou spôsobenou činnosťou autožeriavu. Ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Nie je pritom rozhodujúce, či medzi žalobcom ako poškodeným a žalovaným ako prevádzkovateľom existoval zmluvný vzťah. Prevádzkovateľ zodpovedá za škodu poškodenému bez ohľadu na to, či činnosť vykonával pre neho, pre seba alebo svojho zmluvného partnera. V danom prípade bolo rovnako preukázané, že bezprostrednou príčinou vzniku škody bola prevádzková činnosť autožeriavu žalovaného, ktorý nebol spôsobilý na vykládku CNC stroja v priestoroch spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., Topoľčany, pričom predmetný autožeriav žalovaného nespĺňal predpísané parametre pre vyhradené technické zariadenie a nemal vykonanú platnú úradnú skúšku podľa vyhlášky č. 718/2002 Z. z. ani odbornú skúšku značky TI.
5. V konaní pred súdom prvej inštancie bola výška škody vyčíslená znalcom Ing. Pavlom Martincom v znaleckom posudku č. 38/2010 na sumu 114.098,55 eura ako hodnota bez DPH. Vzhľadom na uvedené žalobca na pojednávaní dňa 14.06.2011 vzal žalobný návrh čiastočne späť čo do sumy 20.356,73 eura, v ktorej časti bolo konanie zastavené a predmetom konania zostal nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 114.098,55 eura. Tento nárok súd prvej inštancie nemohol priznať v plnom rozsahu, keď musel zohľadniť námietku žalovaného, ktorá sa týkala faktúry č. 280100175 zo dňa 26.05.2008 vystavenej na sumu 1.368.500,-- Sk, v prepočte 45.425,87 eura (v žalobe uvádzané 1.386.500,-- Sk v prepočte 46.023,37 eura). Táto faktúra, vystavená S & S Sucharda s.r.o., sa týkala dodatočného zatesnenia a prispôsobenia stroja na obrábanie grafitu. Z oznámenia Daňového úradu Nové Zámky vyplynulo, že pri miestnom zisťovaní u daňového subjektu S & S Kovovýroba, s.r.o. (predtým S & S Sucharda
s.r.o.) bolo zistené, že daňový subjekt má v účtovníctve za rok 2008 zaúčtovanú faktúru č. 280100175 zo dňa 26.05.2008 s predmetom fakturácie „technologické štúdie“ v celkovej sume 5.950,-- Sk. Pri miestnom zisťovaní u daňového subjektu žalobcu bolo zistené, že tento má v účtovníctve za rok 2008 zaúčtovanú faktúru č. 280100175 zo dňa 26.05.2008 s predmetom fakturácie „vypracovanie technickej štúdie“ v celkovej sume 5.950,-- Sk. Z dôvodu, že predmetná faktúra na sumu 1.368.500,-- Sk v prepočte 45.425,87 eura nie je vedená v účtovníctve žalobcu, ale ani v spoločnosti S & S Sucharda s.r.o. - S & S Kovovýroba, s.r.o., nebolo možné túto sumu zohľadniť, a preto ju súd odpočítal zo sumy, ktorá je predmetom konania, t. j. 114.098,55 eura, a preto priznal žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 68.672,68 eura. Vo zvyšku z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
6. Súd prvej inštancie o úroku z omeškania rozhodol podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. s tým, že do omeškania sa žalovaný dostal následne po tom, ako bol listom žalobcu zo dňa 10.09.2008 vyzvaný na zaplatenie škody.
7. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v konaní, keďže žalovaný nezapríčinil čiastočné späťvzatie žalobného návrhu čo do sumy 20.356,73 eura, žiadna zo strán mená na náhradu trov konania právo. Vychádzal pritom z pôvodne uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 134.455,28 eura a priznanej sumy vo výške 68.672,68 eura, čo predstavuje úspešnosť žalobcu vo výške 51,07 % a úspešnosť žalovaného a neúspešnosť žalobcu vo výške 48,93 %. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd prvej inštancie za primeraného použitia ustanovenia § 255 CSP v spojení s § 253 a § 470 CSP, pričom trovy štátu vznikli pri úhrade odmeny znalcovi za znalecké dokazovanie ako i titulom svedočného, ktoré sú povinní uhradiť vzhľadom na výsledok konania žalobca a žalovaný, každý v rovnakom pomere.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
9. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne (nakoľko žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný), eventuálne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi ustanovenými v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Podľa žalovaného súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nešpecifikuje a nekonkretizuje podľa akého zákonného ustanovenia rozhodol o škode. Z právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí vyplynulo, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie bolo skúmať, či vznikol medzi účastníkmi záväzkovo-právny vzťah a v prípade, ak sa súd s týmto vysporiada a vykoná dokazovanie, má súd prvej inštancie toto následne posúdiť podľa § 421a Občianskeho zákonníka. Z výpovede svedka T. zo dňa 25.05.2015 bolo preukázané, že zo strany objednávateľa - spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o. sa vôbec so žalovaným nebavili o tom, komu sa bude fakturovať za vykládku a ani o tom, že by faktúra išla na iný subjekt. V spise sa nachádza objednávka od spoločnosti KOMPOZITUM pre žalovaného na vykládku stroja žeriavom, pričom závesné zariadenie a zaviazanie stroja zabezpečí dodávateľ. V rozpore s vykonaným dokazovaním je potom skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že spoločnosť KOMPOZITUM si objednala pre žalobcu u žalovaného vykládku stroja. V danom prípade sa jedná o osobitnú zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka, na ktorú je potrebné preukázať záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý v konaní preukázaný nebol. Žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nebol v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu so žalobcom a objednávka vykládky bola od spoločnosti KOMPOZITUM. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že laná, ktoré žalobca predložil znalcovi, boli iné ako tie, ktoré boli pri vykládke, teda s ktorými bol stroj vykladaný a spôsobila sa škodová udalosť. Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobca v konaní predložil a žiadal uhradiť faktúru č. 280100175 zo dňa 26.05.2008, ktorá neexistuje. Po tom, ako sa stala škodová udalosť, teda pád stroja, laná zaistila polícia, ktorá ich následne vydala žalobcovi a iba tento s nimi disponuje. Žalovaný má za to, že laná, ktoré žalobca predložil znalcovi Martincovi, nie sú tými lanami, ktorými bola robená vykládka, a preto táto skutočnosť mala za následok následný priebeh posúdenia znalcom ohľadne vzniku a príčin škody. Príčinou vzniku škodovej udalosti boli zlé viazacie laná, a teda skutočnosť, že laná nevydržali prekládku mala za následok, že sa pri prekládke natiahli a došlo k destabilizácii nákladu a následnému prevráteniu žeriavu. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v danej veci s prechodom nebezpečenstva škody na tovare podľa § 455 Obchodného zákonníka. Vykládku stroja objednávalo KOMPOZITUM u poškodeného, pričom KOMPOZITUM vôbec nešpecifikovalo žalovanému kto je vlastníkom stroja a ani to, že sa stroj vykladá pre iný subjekt. Ak by chcelo KOMPOZITUM len zabezpečiť vykládku stroja pre žalobcu, poskytlo by len kontakt žalobcovi
na žalovaného, a títo by si vzájomne doriešili spôsob a technické veci k vykládke. KOMPOZITUM spísalo objednávku na vykládku stroja u žalovaného, disponovalo s daným strojom (lebo iba na základe pokynov KOMPOZITUM mal byť stroj uložený na konkrétne miesto), a preto nebezpečenstvo škody na tovare prešlo na KOMPOZITUM, aj keď podľa dokumentov nemal byť jeho vlastníkom, ale podľa § 455 Obchodného zákonníka prevzalo tovar od predávajúceho, a preto žalovaný nemôže byť pasívne vecne legitimovaný, nakoľko za škodu zodpovedá KOMPOZITUM a ten si ju mal následne uplatniť u žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že súd mal preukázané záväzkovo-právne vzťahy medzi žalovaným a KOMPOZITUM ohľadne vykládky stroja, a preto žalovaný nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný poukázal na to, že v konaní na súde prvej inštancie nebola preverená skutočnosť, či stroj bol poistený iba počas prepravy z kamióna (a to do momentu, pokiaľ sa z kamióna nevzal), a to predložením poistnej zmluvy, a či poisťovňa už podľa tejto zmluvy neplnila žalobcovi poistné plnenie za škodovú udalosť. Súd prvej inštancie neuviedol, aký druh právneho vzťahu vznikol medzi KOMPOZITUM a žalovaným. V konaní pred súdom prvej inštancie teda nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného za škodu. V konaní bol preukázaný záväzkovo-právny vzťah medzi KOMPOZITUM a žalobcom, a preto súd prvej inštancie v danej veci nesprávne aplikoval všeobecnú zodpovednosť za škodu pred existenciou osobitnej zodpovednosti.
10. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný mal vo svojom odvolaní zrejme na mysli nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď namieta, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol záväzkovo-právny vzťah v zmysle ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pritom svoj právny záver založil nie na ustanovení § 421a Občianskeho zákonníka (a otázka záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa tak stala bezpredmetnou), ale na ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka, pričom z výsledkov znaleckého dokazovania vyplýva aj všeobecná zodpovednosť žalovaného podľa § 420 Občianskeho zákonníka, kde v ani jednom prípade sa záväzkovo-právny vzťah pre zodpovednosť každého, kto škodu spôsobí, nevyžaduje. Podľa slovenskej i českej súdnej praxe porušenie zmluvnej povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy. Z vykonaného dokazovania, najmä znaleckého, vyplynulo, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že prevádzkoval autožeriav nespôsobilý na výkon činnosti, na ktorý je určený a na ktorý bol použitý. Tvrdenia žalovaného o tom, že znalec mal k dispozícii iné laná než tie, ktoré mali byť použité pri vykládke a spochybňujúce mechanizmus vzniku škody vyplývajúci zo znaleckých posudkov, neboli v konaní preukázané a žalovaný k týmto skutočnostiam ani žiadne dôkazy nenavrhol vykonať. Žalobca popiera, že by predložil znalcovi iné laná ako tie, ktoré boli použité pri vykládke. Spôsob vzniku škody popísaný v znaleckom posudku zodpovedá skutočnému priebehu vzniku škodovej udalosti. K námietke žalovaného o tom, že súd prvej inštancie neposúdil prechod nebezpečenstva škody vo vzťahu k spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., žalobca uviedol, že súčasťou súdneho spisu je aj kúpna zmluva, ktorou mala spoločnosť KOMPOZITUM s.r.o. nadobudnúť stroj do vlastníctva až po dodaní, a teda z tejto zmluvy vyplýva dohoda, v zmysle ktorej vlastníkom stroja v čase jeho poškodenia bol žalobca. Žalobca ďalej, napriek tomu, že sám odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodal, vo vyjadrení k odvolaniu, že záver súdu prvej inštancie o nezohľadnení zhodnotenia stroja v dôsledku nezaúčtovania faktúry č. 280100175 nie je správny a nezodpovedá skutočnosti, keď otázka zaúčtovania nemá vplyv ani na výšku škody. Ani pri daňovej kontrole fakturovaná suma ako daňový výdavok spochybnená nebola, ale bola iba pochybením pracovníčky zaúčtovaná v inom mesiaci, ako správne mala byť. Znaleckým dokazovaním bolo pritom preukázané, že spadnutý stroj bol prerobený na obrábanie grafitu a mal hodnotu tejto funkcii stroja zodpovedajúcu tak, ako to vyplývalo zo znaleckého posudku. Žalovaný mal dostatok času na preukázanie svojich tvrdení, ktoré uviedol v odvolaní, a pre ktoré žiada zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom konkrétne dôkazy na uvedené skutočnosti zatiaľ nenavrhoval. Žalobca záverom uviedol návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, v ktorej zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 68.672,68 eura s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 13.09.2008 do zaplatenia potvrdil a aby žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného zaslal žalovanému s tým, že sa k nemu môže vyjadriť odvolacou replikou. Zásielka bola uložená na pošte dňa 30.06.2017. Žalovaný (konajúci v zastúpení právnym zástupcom - § 110 ods. 1 veta prvá CSP) zásielku neprevzal v odbernej lehote, a táto bola dňom 19.07.2017 vrátená. Súdu prvej inštancie sa zásielka vrátila dňa 21.07.2017, ktorým sa považuje podľa § 112 CSP za doručenú.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“) prejednal odvolanie žalovaného a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto je potrebné potvrdiť ho.
14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podaným návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 134.455,28 eura so 14,25 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy ročne od 13.09.2008 do zaplatenia na tom základe, že žalobca obstaral od svojho dodávateľa LEADWELL CNC MACHINES MFG.,CORP so sídlom v Taichung 407, Taiwan obrábací stroj SPU 40 CNC, v.c. U Obrábací stroj bol obstaraný za účelom jeho prispôsobenia a následného predaja odberateľovi, a to spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., so sídlom Dopravná 3A, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 112 146, s ktorým mal žalobca uzavretú kúpnu zmluvu na predaj predmetného obrábacieho stroja. Po dovoze obstaraného stroja do Slovenskej republiky tento upravil tak, aby vyhovoval potrebám kupujúceho a následne mu tento stroj mal dodať. Na základe uvedeného bol stroj pristavený k výrobným halám spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o., kde mal byť stroj odovzdaný. Nakoľko sa jedná o CNC zariadenie - obrábací stroj veľkých rozmerov a hmotnosti, bolo potrebné ho vyskladniť do výrobnej haly. Žalovaný bol oboznámený s tým, aký druh tovaru je potrebné žeriavom vyskladniť do výrobnej haly tak, aby žalovaný mohol zabezpečiť potrebné žeriavové zariadenie. Na miesto vykládky sa dostavil žeriav žalovaného značky TATRA, EVČ H ktorým bola vykládka realizovaná. Avšak pri vykládke stroja sa žeriav prevalil aj so strojom, pričom dopadol do výrobnej haly, kde prevalil vnútornú priečku haly aj s dvojkrídlovými dverami. Pád nastal z výšky cca 2,5 metra a v dôsledku pádu stroja sa zlomila nosná časť strojového CNC zariadenia, ktorá úplne znefunkčnila stroj. Po vzniku škodovej udalosti bola táto skutočnosť oznámená na príslušnom Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, lebo v dôsledku pádu stroja bola zranená osoba A. N., ktorý v tom čase prechádzal chodbou na svoje pracovisko. Vo veci sa začalo trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví pod ČVS: ORP-424/OSV-TO-2008. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok znalcom Ing. Milanom Podhradským, PhD, Šaľa, v ktorom znalec posúdil príčiny vzniku porušenia stability a následne pádu bremena žeriavu, posúdil otázku vzniku kývania pri spúšťaní bremena a posúdil otázku použitých viazacích prostriedkov, technický stav žeriavu a funkčnosť signalizačného zariadenia preťaženia žeriavu a posúdil funkčnosť signalizačného zariadenia preťaženia žeriavu a či bolo manipulované so žeriavom v súlade s právnymi predpismi. Zo záverov tohto posudku vyplynulo, že k porušeniu stability došlo prekročením nosnosti žeriavu po dosiahnutí vyloženia, pričom nosnosť bola prekročená dĺžkou výložníka a uhlom jeho sklonu. Nosnosť a stav viazacích prostriedkov nemala žiaden vplyv na vlastný pád. Podľa vykonaného šetrenia nebol žeriav spôsobilý na činnosť, ktorú vykonával a signalizačné zariadenie bolo už pred začatím výkonu nefunkčné, v dôsledku tohto konania žalovaného vznikla žalobcovi znefunkčnením CNC zariadenia škoda. Škoda pozostávala z obstarávacej ceny CNC zariadenia v sume 82.839,34 eura, cla v sume 2.236,67 eura, prepravy stroja z Taiwanu na Slovensko 2.960,90 eura, dodatočného zatesnenia a prispôsobenia stroja v sume 46.023,37 eura, prepravy stroja z Nových Zámkov do Topoľčian v sume 395,-- eura, spolu v sume 134.455,28 eura. Po vykonaní rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 8Cb/4/2009-602 zo dňa 08.11.2012. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca aj žalovaný odvolanie, o ktorých bolo rozhodnuté odvolacím súdom uznesením č. k. 26Cob/15/2013-639 zo dňa 13.06.2013 tak, že uvedený rozsudok č. k. 8Cb/4/2009 - 602 zo dňa 08.11.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení vecí súdu prvej inštancie a doplnení dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom.
15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
17. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
18. Podľa § 421a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
19. Podľa 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. 21. Podľa § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) v znení účinnom do 31.12.2008 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
22. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré sa týkali skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel z vykonaného dokazovania, nakoľko súd až na záver subsumuje zistený skutkový stav pod konkrétnu hmotnoprávnu normu.
23. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam žalovaný namietal viacero skutočností. Námietky žalovaného v tomto smere smerovali k tomu, že žalobca predložil znalcovi Ing. Martinecovi iné laná, ako tie, ktoré boli pri vykládke, čo malo následne vplyv na závery uvedené v znaleckom posudku. Žalovaný ďalej tvrdil, že príčinou vzniku škody a pádu stroja boli zlé viazacie laná, ktoré zabezpečoval dodávateľ. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie podľa žalovaného nepreskúmal, a žalovaný preto odvolaciemu súdu navrhol, aby sa vysporiadal s touto okolnosťou, a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania.
24. K námietkam žalovaného uvedeným v predchádzajúcom bode odvolací súd úvodom uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je aj za účinnosti Civilného sporového poriadku ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní dôkazov. Vymedzenie predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania (ktorí sú v civilnom sporovom konaní označovaní ako sporové strany), a to najmä od ich povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Súd musí mať jednak vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať a rovnako v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa ten-ktorý dôkaz vykonáva. Povinnosť tvrdenia znamená, že sporová strana musí uviesť skutkové tvrdenia, a to pravdivo a úplne. Dôkazná povinnosť znamená, že sporová strana musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Prejednacia zásada predstavuje aj určitý stimul (motiváciu) pre účastníkov konania, pretože ak zostanú pasívni vo vzťahu k splneniu povinnosti tvrdenia či dôkaznej povinnosti, môže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore. Pokiaľ účastník konania navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná dokazovanie dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania navrhovaného dôkazu (právna veta z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len „NS SR“ - sp. zn. 4 Cdo 262/2009 zo dňa 18.08.2010).
25. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (ak na vykonanie dôkazov bez návrhu boli splnené zákonné podmienky) je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia;
kto tvrdí, dokazuje. Účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (právna veta z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
- ďalej len „ÚS SR“ - sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015).
26. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených právnych záverov konštatuje vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvedeným v bode 23. odôvodnenia tohto rozsudku, že s týmito sa nemožno stotožniť. Ak žalovaný spochybňoval vykonané znalecké dokazovanie a tvrdil, že žalobca predložil znalcovi Ing. Martinecovi iné laná, ako tie, ktoré boli pri vykládke, bolo jeho povinnosťou súdu prvej inštancie predložiť alebo navrhnúť konkrétne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie žalovaného potvrdili. Žalovaný nezabezpečil a nenavrhoval súdu prvej inštancie vykonanie konkrétnych dôkazov, ktorými by bolo možné preukázať pravdivosť jeho tvrdenia. Naviac, žalovaný ani v odvolaní žiadny takýto dôkazný návrh neuviedol (s tým, že aby ho vôbec odvolací súd mohol pripustiť, musel by žalovaný preukázať aj splnenie podmienok na pripustenie tohto prostriedku procesnej obrany v odvolacom konaní podľa § 366 CSP). Obdobné závery platia v plnom rozsahu aj k tvrdeniu žalovaného o tom, že príčinou pádu stroja a vzniku škody boli zlé viazacie laná. Hoci žalovaný v odvolaní uvádza, že toto tvrdí od samého začiatku konania a že táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom súdom prvej inštancie preskúmaná, odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že aj vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu žalovaného bolo povinnosťou žalovaného uviesť konkrétne návrhy na vykonanie dôkazov, ktorých vykonaním by boli preukázané. Súd v civilnom sporovom konaní totiž nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú zodpovednosť (za výsledok konania) sporových strán. Takýmto postupom by sa súd vystavil riziku porušenia rovnosti strán. Z uvedeného dôvodu neobstojí odvolacia námietka žalovaného o tom, že súd nepreskúmal a nezaoberal sa tvrdením žalovaného o príčine vzniku škody. Naviac, je v absolútnom rozpore s pravidlami formálnej logiky, keď žalovaný skutočnosť, že žalobca predložil znalcovi Ing. Martinecovi iné laná, ako boli tie, ktorými bola robená vykládka vyvodzuje aj z toho, že žalobca podľa žalovaného žiadal uhradiť faktúru, ktorá neexistuje, a ktorú nemá evidovanú žalobca v účtovníctve. Odvolací súd na tomto mieste rovnako uvádza, že žalovaný tvrdí, že žalobca predložil iné laná ako boli tie, ktoré boli použité pri vykládke znalcovi Ing. Martinecovi. Avšak v konaní bol vykonaný aj dôkaz - znalecký posudok znalca Ing. Podhradského, ktorý dospel k rovnakým záverom ako aj znalec Ing. Martinec (a to vo vzťahu k príčine pádu žeriava, pričom aj tento uviedol, že nosnosť a stav viazacích prostriedkov nemala žiadny vplyv na vlastný pád žeriava). Žalovaný nenamieta, že by aj znalec Ing. Podhradský skúmal v rámci znaleckého dokazovania, predmetom ktorého bolo posúdenie príčiny pádu žeriava, iné laná, ako boli tie, ktoré boli použité pri vykládke. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že viazacie laná, ako vyplýva aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-424/OSV-TO-2008, ktorého obsah bol súdom prvej inštancie v rámci vykonávania dokazovania oboznámený, boli žalobcovi vrátené až po vyhotovení znaleckého posudku znalcom Ing. Podhradským. Skutkové zistenie o príčine pádu žeriava preto vzhľadom na uvedené bolo hodnoverne a dostatočne preukázané aj inými vykonanými dôkazmi, ktorých zákonnosť, či skutkové zistenia z nich zistené súdom prvej inštancie žalovaný v odvolaní nijakým spôsobom nenamieta.
27. Z vykonaného znaleckého dokazovania (viacerými znaleckými posudkami), keďže na posúdenie príčin pádu stroja boli potrebné odborné znalosti, jednoznačne vyplynul skutkový záver o tom, že k porušeniu stability došlo prekročením nosnosti žeriavu po dosiahnutí vyloženia, pričom nosnosť bola prekročená dĺžkou výložníka a uhlom jeho sklonu, pričom nosnosť a stav viazacích prostriedkov nemala žiaden vplyv na vlastný pád. Žeriav naviac nebol spôsobilý na činnosť, ktorú vykonával a mal nefunkčné signalizačné zariadenie, ktoré ak je vo funkčnom stave, signalizuje prekročenie určitej hranice nosnosti, čo môže viesť k odvráteniu porušenia stability.
28. Žalovaný v odvolaní rovnako uviedol, že z výpovede svedka T. bolo jednoznačne preukázané, že vykládku stroja si objednala spoločnosť KOMPOZITUM. Toto skutkové tvrdenie žalovaného je však v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že svedok M.V. na pojednávaní vypovedal, že vykládku u žalovaného objednával pre žalobcu, v ich mene, tak ako boli so žalobcom dohodnutí. Rovnako z tejto svedeckej výpovede vyplynulo, že faktúra vystavená spoločnosti KOMPOZITUM s.r.o. zo dňa 29.05.2007, ktorá mu bola predložená k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 25.05.2015, bola vystavená až rok pred škodovou udalosťou. K skutkovému zisteniu, ktoré žalovaný z tohto dôkazu vyvodil, a ktoré aj uvádza v odvolaní, nemožno vzhľadom na uvedené aplikáciou pravidiel formálnej logiky dospieť.
29. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie zastáva názor, že v prejednávanej veci nie je právne významné, či stroj bol poistený žalobcom, ak áno do akého okamihu alebo či poisťovňa poskytla žalobcovi už poistné plnenie. S poukazom na ustanovenie § 822 Občianskeho zákonníka totiž z poistenia zodpovednosti za škodu vzniká právo poistenému, ktorý spôsobil škodu, za ktorú zodpovedá, aby v prípade poistnej udalosti túto škodu za neho nahradil podľa poistných podmienok poistiteľ. Škodcom je však v danom prípade práve žalovaný (a nie žalobca), preto nie je právne významná v danej veci existencia poistenia žalobcovej zodpovednosti za škodu.
30. Aj s poukazom na uvedené vysporiadanie sa odvolacieho súdu s podstatnými námietkami žalovaného, ktoré tento vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie uviedol, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie o príčine vzniku škody, keď v odvolacom konaní nezistil existenciu žiadnych vád v skutkových zisteniach súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov je v odvolacom konaní, založenom na princípe neúplnej apelácie podľa § 383 CSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako je tento konštatovaný v odôvodnení napadnutého rozsudku.
31. Ostatné odvolacie námietky žalovaného uvedené v odvolaní sa týkali právneho posúdenia veci.
32. Rozhodná úprava procesného práva poskytuje odvolacím súdom možnosť potvrdenia nimi preskúmavaných rozhodnutí súdov prvej inštancie nielen v prípade možnosti stotožnenia sa so spôsobom rozhodnutia v prvej inštancii (rozumej s výrokom rozhodnutia, poskytujúcim odpoveď na otázku majúcu sa vyriešiť) aj s jeho odôvodnením, ale tiež v tých prípadoch, v ktorých odvolací súd považoval za vecne správny (akceptovateľný) iba výrok rozhodnutia prvoinštančného súdu. O druhý z práve spomenutých prípadov šlo (a naďalej pôjde) spravidla vtedy, keď odvolací súd mal (bude mať) za to, že dôvody vedúce súd prvej inštancie k vydaniu inak správneho rozhodnutia (opäť rozumej vo výroku) neobstoja vôbec, alebo tieto najmä v svetle odvolacích námietok nemusia byť postačujúcimi. Práve v objektívnej zrozumiteľnosti argumentácie súdu prvej inštancie potom treba hľadať kľúč ku korektnej odpovedi na otázku, dokedy ešte má odvolací súd dopĺňať (resp. nahrádzať) dôvody na podporu rozhodnutia súdu prvej inštancie sám, a v ktorých prípadoch už bude namieste, aby príležitosť na reparát poskytol tomu, na strane koho chyba nastala (obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 6 Cdo 69/2016 z 22.02.2017).
33. Odvolací súd úvodom tejto časti odôvodnenia uvádza, že preskúmaním napadnutého rozsudku dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku, avšak z iných právnych dôvodov v porovnaní s právnym posúdením veci vykonaným súdom prvej inštancie. Súčasne však odvolací súd nezistil v danej veci dôvody na to, aby príležitosť na reparát nesprávneho právneho posúdenia veci poskytol súdu prvej inštancie. Osobitne pri tomto rozhodnutí vzal odvolací súd do úvahy princíp hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) a celkovú dĺžku konania, keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa doručením žaloby súdu prvej inštancie dňa 21.01.2009.
34. Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 382 CSP odvolací súd uvádza, že vychádzal jednak z právneho názoru, ku ktorému dospela aj civilnoprocesná doktrína, podľa ktorej postup podľa ustanovenia § 382 neprichádza do úvahy, ak sa odvolací súd rozhodol napadnutý rozsudok potvrdiť, ale z iných právnych dôvodov. Výsledok konania je totiž totožný s výsledkom konania pred prvoinštančným súdom a v takom prípade by bolo zložité vyvodzovať zo zmeny právnej kvalifikácie situáciu, v ktorej došlo k odňatiu možnosti konať pred opravným súdom (napr. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1272; Mazák, J.: Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku 99/1963 Zb. § 213. Bratislava : ASPI, 2009). Odvolací súd však osobitne v tejto súvislosti prihliadol aj na skutočnosť, že žalovaný už v odvolaní namietal v rámci nesprávneho právneho posúdenia skutočnosť, že v danej veci malo byť aplikované ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka (teda ustanovenie, ktoré je práve podľa právneho názoru odvolacieho súdu v danej veci rozhodujúce), a teda bolo zachované aj procesné právo žalobcu vyjadriť sa k aplikácii ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka (vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, čo žalobca aj urobil). Z oboch uvedených dôvodov, preto odvolací súd opätovne nevyzýval postupom podľa § 382 CSP obe sporové strany na vyjadrenie sa k možnej aplikácii ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka ako rozhodujúceho v prejednávanej veci.
35. Súd prvej inštancie založil zodpovednosť žalovaného za škodu na ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka, upravujúceho inštitút zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.
36. Odvolací súd sa s uvedeným právnym posúdením súdu prvej inštancie nestotožňuje. Z ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sú: (a) udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku (resp. dopravy), (b) škoda a (c) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody.
37. V prípade dopravných prostriedkov, ktoré sú používané na výkon práce, považuje sa za prevádzku (na účely posúdenia prvého z vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku) iba činnosť súvisiaca bezprostredne s ich pohybom, nie však ich pracovná činnosť. Z hľadiska zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je tak rozhodujúci charakter činnosti, pri ktorej ku škode došlo. Komentárová literatúra v tejto súvislosti ako typické príklady uvedeného pravidla, ktoré je bez výraznejších problémov použiteľné vtedy, ak pohyb a činnosti s ním bezprostredne súvisiace možno zreteľne oddeliť od výkonu pracovnej činnosti, resp. poskytovania služieb prostredníctvom daného dopravného prostriedku, uvádza napr. autožeriav, ktorý po dopravení na určené miesto vykonáva činnosť pracovného stroja (ďalej napr. botel, ktorý po ukotvení poskytuje ubytovacie služby alebo double decker, ktorý po odparkovaní slúži ako kaviareň) (napr. Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol.: Občiansky zákonník I. a II. zväzok. § 427, s. 1403 - 1422).
38. Teda, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku nemožno vyvodzovať tam, kde škodu spôsobil pracovný stroj pri činnosti, ktorej slúži, okrem prípadu, ak túto činnosť nevykonáva a iba sa vlastnou motorickou silou prepravuje z jedného miesta na druhé - vtedy je škoda spôsobená osobitnou povahou dopravného prostriedku. Kategória motorových pracovných strojov môže zahŕňať rôznorodé stroje (samohybné rýpadlá, buldozéry, kombajny a pod.), ktorých prvotným účelom je výkon špeciálnych činností, ktorým je prispôsobená ich mechanika a sú k nim vybavené rôznymi technickými prostriedkami (hoci často majú pritom aj schopnosť prepravovať sa vlastnou motorickou silou).
39. V prejednávanej veci ide práve o prípad, keď škoda bola spôsobená pádom stroja, a to pri tom, ako po dopravení na určené miesto autožeriav vykonával pracovnú činnosť (prekládku obrábacieho stroja). Z už uvedených dôvodov, keď v prípade, ak škodová udalosť vznikla pri tom, ako autožeriav vykonával pracovnú činnosť, a nie pri činnosti súvisiacej bezprostredne s pohybom autožeriava, nie je škodová udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, a teda nie je naplnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť iba pri kumulatívnom (súčasnom) naplnení všetkých predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, už nesplnenie jedného má za následok právny záver o tom, že v prejednávanej veci nejde o nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.
40. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k právnemu záveru, že v prejednávanej veci je potrebné na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie aplikovať ako rozhodujúcu hmotnoprávnu normu ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Ide o špeciálny prípad zodpovednosti za nebezpečie, prípadne zodpovednosti za riziko, resp. zodpovednosti za výsledok.
41. Subjektom zodpovednosti upravenej v § 421a Občianskeho zákonníka je ktokoľvek, kto vec používal pri plnení svojho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo z právneho predpisu. V prípade zodpovednosti podľa tohto ustanovenia sa neskúma zavinenie škodcu, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť, teda zodpovedný subjekt sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť na základe žiadneho liberačného dôvodu. Už z výstavby odsekov § 421a Občianskeho zákonníka, ako aj z judikatúry, je zrejmé, že sa týka akýchkoľvek záväzkových vzťahov, pri ktorých sa pri ich plnení používajú veci. Uvedené predstavuje jeden zo základných predpokladov zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka.
42. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka sú: a) ku škode došlo v rámci záväzkového vzťahu, na základe ktorého došlo k plneniu, pri ktorom bol použitý určitý prístroj alebo vec, b) škodová udalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku, c) vznik škody, d) príčinná súvislosť medzi b) a c).
43. Prvotným predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je teda existencia záväzkového vzťahu medzi poškodeným a škodcom (na oboch stranách môžu vystupovať tak fyzické, ako aj právnické osoby). Nezáleží pri tom na druhu záväzkového právneho vzťahu (§ 489 Občianskeho zákonníka).
44. Odvolací súd, ako uviedol už vyššie v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného k vykonanému dokazovaniu a skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, mal zo svedeckej výpovede Juraja Čaplára za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko uvedený svedok objednával prekládku stroja práve v mene žalobcu, a preto aj faktúra za prekládku, v prípade ak by nedošlo k škode, mala byť vystavená na žalobcu. Uvedené skutkové tvrdenie podporujú aj ďalšie nepriame dôkazy, a to predovšetkým pripravená kúpna zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou KOMPOZITUM, z ktorej bolo pred súdom prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že vlastníkom stroja, ktorého prekládka autožeriavom bola objednaná, bol práve žalobca a tento ním mal byť až do uzavretia kúpnej zmluvy, následného odskúšania stroja technikom a podpísania preberacieho protokolu. Naviac, aj kúpna zmluva medzi žalobcom a kupujúcim - spoločnosťou KOMPOZITUM s.r.o. preukazuje dohodu o tom, že žalobca zabezpečí dodanie obrábacieho stroja. Vychádzajúc z uvedenej dohody, nie je zrejmé, aby napriek takejto dohode zabezpečoval vo svojom mene dodanie tovaru (prekládku autožeriavom) práve spoločnosť KOMPOZITUM s.r.o.. Na tomto mieste odvolací súd osobitne k odvolacej námietke žalovaného, podľa ktorej sa súd prvej inštancie nezaoberal v danej veci existenciou prechodu nebezpečenstva škody na tovare podľa § 455 Obchodného zákonníka, uvádza, že ide o inštitút aplikovateľný v obchodnom záväzkovom vzťahu založenom kúpnou zmluvou. Kúpna zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou KOMPOZITUM s.r.o. však nebola v čase realizácie prekládky obrábacieho stroju autožeriavom žalovaného uzavretá, teda medzi žalobcom a spoločnosťou KOMPOZITUM s.r.o. absentovala v danom čase existencia obchodného záväzkového vzťahu založenom kúpnou zmluvou a za týchto okolností preto ani aplikácia ustanovenia § 455 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy. Odhliadnuc však od uvedeného, ustanovenie § 455 Obchodného zákonníka je ustanovením dispozitívnym, od ktorého sa môžu zmluvné strany kúpnej zmluvy dohodou odchýliť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú povahou veci použitej pri plnení záväzku je v prejednávanej veci naplnený.
45. Vznik zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka ďalej predpokladá, že predmetom plnenia záväzku je určitá práca (činnosť), na vykonanie ktorej sa ako prostriedok použil prístroj alebo vec. Mimo existencie záväzkového vzťahu je základným predpokladom tejto zodpovednosti výskyt okolnosti - udalosti, ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku, a ktorá spôsobila škodu. Pod okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci, sa rozumejú jej vlastnosti a účinky, ktorými sa vec (prístroj, prípravok) prejavuje navonok. Za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci prístroja, príp. inej veci, sa samozrejme považuje aj situácia, keď škoda vznikla následkom vady prístroja, jeho nefunkčnosti alebo jeho nevhodnej, prípadne nedostatočnej obsluhy. Okolnosťou, ktorá má pôvod v jeho povahe, nie je len jeho vada alebo chýbajúca vlastnosť, ktorú by inak prístroj mal mať, ale predovšetkým jeho typické alebo charakterové vlastnosti, teda samotná povaha prístroja. Zodpovednosť podľa § 421a Občianskeho zákonníka je daná, ak konkrétne ujma bola spôsobená okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy prístroja alebo veci, ktoré boli použité ako prostriedok pri poskytnutí plnenia, teda aj v prípade, že použitá vec nebola vadná, ale práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Pre záver, či má škoda pôvod v povahe použitého prístroja alebo veci nie je relevantné, či ide o dôsledky rizika, ktoré je s použitím takéhoto prístroja alebo veci všeobecne alebo zvyčajne spojené. Nie je rozhodujúce ani to, či bezvadný a funkčný prístroj spôsobil škodu v dôsledku vonkajších okolností, či sú známe škodlivé účinky jeho použitia, alebo či ku škode dochádza úplne ojedinele. Právne posúdenie skutočnosti, či vzniknutá ujma má pôvod v povahe prístroja alebo veci, hoci i zistených za pomoci znaleckého dokazovania, prislúcha súdu. Z hľadiska posúdenia právnej zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka nie
je právne významné, či napr. došlo k zlyhaniu použitého prístroja, ale iba to, či medzi použitím prístroja a vzniknutou ujmou je príčinná súvislosť.
46. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie o tom, že v konaní bola jednoznačne preukázaná okolnosť - udalosť, ktorá má svoj pôvod v povahe veci, ktorá bola použitá pri plnení záväzku, a ktorá spôsobila škodu. Touto okolnosťou - udalosťou bolo prekročenie nosnosti žeriavu po dosiahnutí vyloženia, pričom nosnosť bola prekročená dĺžkou výložníka a uhlom jeho sklonu a skutočnosť, že žeriav nebol spôsobilý na činnosť, ktorú vykonával a signalizačné zariadenie žeriavu bolo už pred začatím výkonu činnosti nefunkčné. Žeriav bol pritom vecou, ktorú žalovaný použil pri plnení svojho záväzku voči žalobcovi, spočívajúcom v premiestnení obrábacieho stroja a uvedená okolnosť má svoj pôvod (zdroj) práve vo veci použitej pri plnení záväzku žalovaného. Aj tento druhý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prístrojom podľa § 421a Občianskeho zákonníka je v prejednávanej veci teda naplnený.
47. Ďalším, v poradí tretím predpokladom vzniku osobitnej zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je vznik škody pri použití prístroja alebo inej veci, pričom príčinou vzniku škody je okolnosť - udalosť, ktorá má svoj pôvod (zdroj) v povahe prístroja alebo použitej veci. Táto škodová udalosť môže vyplývať z vadnosti alebo funkčného zlyhania použitého prístroja či veci. Nie je pritom rozhodujúce, či škodová udalosť je udalosťou pravidelne alebo nepravidelne sa vyskytujúcou a ani to, či škodlivé pôsobenie tejto udalosti je známe alebo nie, alebo či sa vznik škody dal predvídať alebo či nie. Pre vznik zodpovednosti podľa § 421a Občianskeho zákonníka nie je dôležité ani to, či prístroj (použitá vec) je vo vlastníctve zodpovedného subjektu alebo ho má u seba len na základe nájomnej alebo inej podobnej zmluvy (napr. zmluvy o výpožičke).
48. Odvolací súd mal z obsahu spisu za jednoznačne preukázaný aj vznik škody u žalobcu, a to vo výške 68.672,68 eura, vypočítaná ako rozdiel medzi hodnotou 114.098,55 eura bez DPH (v ktorej výške vyčíslil škodu znalec Ing. Martinec v znaleckom posudku č. 38/2010) a sumy 45.425,87 eura (v ktorej výške bola súdu prvej inštancie predložená faktúra, ktorú však žalobca neevidoval v účtovníctve). Aj tretí predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je teda v prejednávanej veci naplnený. Odvolací súd ďalej na tomto mieste zdôrazňuje, že keďže žalobca nepodal v časti, v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá (a to v časti o zaplatenie sumy 45.425,87 eura, ktorú súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal len z dôvodu nepreukázania existencie faktúry vystavenej na túto sumu, hoci súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že obrábací stroj bol už v čase jeho prekládky žeriavom prispôsobený na obrábanie grafitu) odvolanie, nemohol odvolací súd ani len posudzovať, či výška škody nebola vyššia, ako ju ustálil súd prvej inštancie. Civilný sporový poriadok totiž v článku 16 ods. 3 základných princípov deklaruje princíp zákazu reformatio in peius (tzv. zákaz zmeny k horšiemu). Tento novo deklarovaný princíp procesnej úpravy zakazuje súdu konajúcemu a rozhodujúcemu o uplatnenom opravnom prostriedku rozhodnúť zásadne horšie, ako pre uplatniteľa opravného prostriedku vyplýva z napadnutého rozhodnutia. Uplatnenie princípu zákazu reformatio in peius je odôvodnené aj prostým vymedzením predmetu odvolacieho konania odvolateľom (v danom prípade žalovaným) - ak totiž odvolateľ vymedzil predmet odvolacieho konania len sumou, v ktorej nebol úspešný pred súdom prvej inštancie, je prirodzené a správne, že odvolací súd sa zaoberá len takto vymedzeným odvolacím predmetom (za predpokladu, že nie sú splnené podmienky, za ktorých odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania, čo však nie je prípad prejednávanej veci).
49. Napokon posledným štvrtým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na to, že zodpovednosť za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je objektívnou zodpovednosťou, nie je rozhodujúce, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil a či sa pri použití prístroja alebo veci dopustil protiprávneho úkonu. Zásadný význam má výlučne to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja alebo veci.
50. Odvolací súd má zhodne ako súd prvej inštancie z ním vykonaného dokazovania a skutkových zistení z toho vyplývajúcich za jednoznačne preukázané, že v prejednávanej veci existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou - okolnosťou majúcou pôvod v povahe použitej veci a vznikom škody, keď bez existencie výskytu danej udalosti majúcej pôvod v povahe použitej veci by nebola vznikla škoda. Aj posledný štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka je vzhľadom na uvedené v danej veci naplnený.
51. V prejednávanej veci sú teda naplnené všetky kumulatívne predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 421a Občianskeho zákonníka, ktoré je jedným zo špeciálnych ustanovení upravujúcich náhradu škody pri prevádzkovej činnosti. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou platí aj na vzťahy upravené Obchodným zákonníkom, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorá sa v obchodných vzťahoch zásadne nepoužije (§ 373 a nasl. Obchodného zákonníka). Odvolací súd však súčasne konštatuje, že ani právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa § 421a Občianskeho zákonníka (a nie podľa § 427 Občianskeho zákonníka) nemalo v danej veci vplyv na rozsah či spôsob náhrady vzniknutej škody (avšak to najmä s poukazom na princíp zákazu reformatio in peius, ku ktorému sa odvolací súd bližšie vyjadril v bode 48. odôvodnenia tohto rozsudku).
52. Vecne správny je napadnutý rozsudok aj v časti príslušenstva - úroku z omeškania, keď tento priznal súd prvej inštancie žalobcovi od prvého dňa omeškania s nahradením škody, na ktoré žalovaný vyzval žalobcu podaním zo dňa 10.09.2008, a to vo výške 14,25 % (teda v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 vzhľadom na absenciu dohody na úroku z omeškania vo výške o 10 % vyššej ako bola základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu).
53. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.
54. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník. 55. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.