Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/109/2010

Potvrdené rozhodnutím 3Co/167/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: BENC, s.r.o., so sídlom Prešov, Jesenná 8, IČO 36 506 451, právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Prešov, Hlavná 73, IČO 327646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C/109/2010-551 zo dňa 10.05.2018 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške nároku rozhodne súd 1.inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BENC, s.r.o., so sídlom Prešov, Jesenná 8, IČO 36 506 451, právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: Mesto Prešov, so sídlom Prešov, Hlavná 73, IČO 327646, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, v konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností s príslušenstvom, zakto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Slovenská republika, za ktorú koná Okresný súd Prešov, má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ul. 1.mája 32, 010 26 Žilina, má proti žalobcovi právo na náhradu výdavkov spojených so znaleckým dokazovaním v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

IV. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom došlým súdu dňa 30.01.2017 (pôvodne pridelená sp. zn. 11C/18/2007) sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 235 374,- Sk s príslušenstvom. Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2007 uzavretej medzi ním ako postupníkom a spoločnosťou Cartes s.r.o., Jesenná 12, Prešov ako postupcom, nadobudol do majetku pohľadávku voči žalovanému, ktorá vznikla postupcovi z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovaným nachádzajúcimi sa v k. ú. Prešov a v žalobe bližšie definovanými. Bezdôvodné obohatenie sa požadovalo za čas od 05.09.2006 do 27.11.2007. 1.1. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom OS Prešov - č. k. 11C/18/2007-112 zo dňa 30.01.2008 tak, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Na základe odvolania žalobcu, KS v PO rozsudkom č. k. 5Co/70/2008 zo dňa 17.03.2009 rozsudok OS Prešov potvrdil. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu, Ústavný súd SR nálezom č. k. III. ÚS 237/09-33 rozhodol tak, že vyššie uvedený rozsudok KS v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne KS v Prešove uznesením č. k. 5Co/22/2010-180 zo dňa 15.04.2010 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. 1.2. Po zrušení rozsudku bola vec v registri okresného súdu zapísaná pod sp. zn. 17C/109/2010.

2. Napriek rozsiahlosti spisu, súd sa v rámci odôvodnenia nebude zaoberať jednotlivými listinami sa v spise nachádzajúcimi okrem tých, ktoré majú pre jeho rozhodnutie význam.

2.1. Je potrebné zdôrazniť, že súd je v rámci rozhodovania o žalobe viazaný skutkovým stavom, z ktorého si žalobca návrhom uplatnený nárok uplatňuje (tzv. substancovanie prednesu) a nie vykonaným právnym posúdením (zásady iura novit curia). 2.2. Skutkovým stavom podľa názoru súdu môže byť aj listina o právnom úkone, z ktorej žalobca právo na návrhom uplatnené plnenie vyvodzuje. V prejednávanej veci žalobca vyvodzuje svoje právo na plnenie zo Zmluvy o postúpení pohľadávok nachádzajúcej sa na č. l. 51 pôvodného spisu 11C/18/2007, kde sa nachádza kópia zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretá podľa § 524 medzi zmluvnými stranami Cartes s.r.o. ako postupcom a Benc s.r.o. ako postupníkom (ďalej aj „rozhodujúca zmluva“). Zmluva je podpísaná nečitateľnými podpismi za Cartes s.r.o. a za Benc s.r.o.. Ako vyplynulo z ďalšieho dokazovania, za spoločnosť Cartes s.r.o zmluvu podpísal p. D. C. a za spoločnosť Benc s.r.o. mala byť zmluva podpísaná jej konateľom p. U. V.. 2.3. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného bola vznesená námietka voči pravosti podpisu U. V. na tejto zmluve, súd opakovane žiadal od žalobcu originál tejto zmluvy za účelom umožnenia vykonania znaleckého dokazovania, ktoré žalovaný navrhoval. Na uvedenú žiadosť žalobca súdu odpovedal tak, že originál zmluvy k dispozícii nemá. 2.4. Akonáhle zo strany žalovaného bola vznesená požiadavka na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom overenia pravosti podpisu U. V. na rozhodujúcej zmluve, došlo zo strany žalobcu k právnej argumentácii, že takáto požiadavka je irelevantná s odvolaním sa na § 526 ods. 2 OZ, podľa ktorého - ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Keďže v prejednávanej veci oznámenie pohľadávky dlžníkovi vykonal postupca, dlžník nebol oprávnený sa podľa názoru žalobcu domáhať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca v širokom rozsahu predložil súdu judikatúru NS ČR, ktorá vychádza z názoru zastávaného žalobcom. Žalobca sa ďalej odvolával aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Obo 1/2009 z 10.02.2010, v ktorom NS SR uviedol, že § 526 ods. 2 výslovne ustanovuje, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že dlžník nielenže nemá povinnosť ale dokonca ani právo zisťovať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. 2.5. Po vykonaní znaleckého dokazovania na pravosť podpisu U. V. na rozhodujúcej zmluve, súd rozumie odporu žalobcu a všemocnej snahe zabrániť súdu zaoberať sa pravosťou tohto podpisu s poukazom na existujúcu judikatúru. Súd z hľadiska odborného z väčšinou záverov uvedenou žalobcom v citovaných rozhodnutiach NS ČR súhlasí, avšak napriek rovnakému zneniu § 524 - 526 v SR aj ČR, vychádzajúc z čl. 2 je súd viazaný rozhodovaním najvyšších súdnych autorít SR, pod ktoré NS ČR nepatrí. Preto okresný súd pri riešení tejto otázky vychádzal z rozhodnutia NS sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktorého vážnosť je zvýšená tým, že ide o tzv. zbierkové rozhodnutie R - 46/2009 a podľa ktorého: „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal. Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo. Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“ 2.6. Zároveň vzhľadom na to, že súd mal k dispozícii znalosť o tom, že v obdobnom konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 12C/18/2007 bol podpis U. V. vyhodnotený súdnym znalcom - grafológom ako falzifikát, javila sa snaha žalobcu zabrániť súdnoznaleckému prieskumu podpisu na rozhodujúcej zmluve ako logická, avšak žiadnym spôsobom súdu prvého stupňa nemohla zabrániť v súdnoznaleckom skúmaní podpisu aspoň na predloženej kópii zmluvy, keďže jej originál žalobca predložiť odmietol. 2.7. Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 9Co/140/2015 zo dňa 27.06.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Prešov sp. zn. 12C/18/2007 zo dňa 25.11.2014 - „ Okresný súd Prešov (ďalej len „súd

prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu spoločnosti Benc s.r.o. proti Mestu Prešov zamietol. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.1.2007, od ktorej odvíjal žalobca v tomto konaní svoju aktívnu legitimáciu, nebola podpísaná vtedajším konateľom žalobcu p. U. V.. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, postupca dňa 15.1.2007 len sám podpísal zmluvu o postúpení pohľadávky z toho istého dátumu a v tento deň nebola opatrená, ako vyplynulo zhodne aj z výpovede svedka H. D., podpisom vtedajšieho štatutárneho zástupcu žalobcu p. U. V.. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/ >, vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/> a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> účinného ku dňu 15.1.2007 (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 40 ods. 1- 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 524 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery súdu prvého stupňa a len na ich doplnenie uvádza nasledovné: V predmetnej veci sa žalobca domáha voči žalovanému zaplatenia pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľností žalovaným nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných na LV č. XXXXX, a to parcely č. B. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely CKN č. XXXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalobca mal predmetnú pohľadávku nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 uzavretej medzi ním ako postupníkom a R. Z. ako postupcom, pričom predmetné postúpenie oznámil žalovanému postupca listom zo dňa 15.1.2007. So zreteľom na žalovaným vznesenú námietku aktívnej vecnej legitimácie skúmal súd prvého stupňa, či sa žalobca skutočne stal majiteľom postupovanej pohľadávky. Vo vzťahu k tejto skutočnosti vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, oboznámením sa s rozhodnutím oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru v H. zo dňa 2.1.2007, ako aj znaleckým dokazovaním týkajúcim sa posúdenia sporného podpisu U. V., ktorý mal zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 ako jediný konateľ žalobcu podpísať. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že dňa 15.1.2007 zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal len R. Z. ako postupca. Vzhľadom na skutočnosť, že konateľ žalobcu (postupníka) F. B. sa nenachádzal v tom čase na území Slovenskej republiky, bola mu predmetná zmluva zaslaná na podpis poštou, a teda ku jej podpisu v predmetný deň ani dôjsť nemohlo. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX naviac vyplynulo, že na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007 nie je pravý podpis U. V., čím nebola zachovaná písomná forma vyžadovaná v zmysle § 524 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> ako predpoklad platného postúpenia pohľadávky. So zreteľom na uvedené konštatoval súd prvého stupňa absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2007, z toho dôvodu aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia

tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009 <http://merit.slv.cz/2Cdo205/2009>). Vo vzťahu k námietke žalobcu, že ak postupca oznámil dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, vyvolá tento notifikačný úkon zamýšľané právne následky aj vtedy, ak k postúpeniu vôbec nedošlo, aj keď zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, odvolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi tým, kto je veriteľom pohľadávky (teda komu svedčí hmotnoprávne oprávnenie, a teda aj aktívna vecná legitimácia) a tým, či sa dlžník zbaví povinnosti plniť plnením inej osobe ako veriteľovi. Samotné oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkovi nemá vplyv na zmenu veriteľa, a teda ani na aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie si postupovanej pohľadávky. Na základe neplatnej zmluvy o postúpení nedochádza podľa názoru odvolacieho súdu ku zmene veriteľa, akokoľvek razantne by bola takáto skutočnosť dlžníkovi oznamovaná. Oznámenie môže mať vplyv len na posúdenie toho, či dlžník plnil svoj dlh s oslobodzujúcim účinkom. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.“ 2.8. Potom ako žalobcovi bolo zrejmé, že súd pristúpi k znaleckému skúmaniu podpisu U. V. na rozhodujúcej zmluve, podľa súdu vediac, že podpis na tejto zmluve nie je pravým podpisom U. V. (rovnaký scenár ako vo veci 12C/18/2007), predložil žalobcu súdu Zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l. 325), a to úplne rovnakého znenia ako má rozhodujúca zmluva, avšak s tým rozdielom, že za spoločnosť Benc s.r.o. bol podpísaný p. D. C. (ktorý zmluvu podpísal aj za postupcu Cartes s.r.o.) na základe písomnej plnej moci zo dňa 21.02.2005, ktorá sa nachádza na č. l. 326 spisu. Súd vychádzajúc z právneho názoru, že v prejednávanej veci za skutok, ktorý je predmetom konania treba považovať uplatnenie pohľadávky na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky - rozhodujúcej zmluvy, žiadal od žalobcu, ako písomne, tak aj na pojednávaní konanom dňa 10.05.2018, či je potrebné predloženie tejto zmluvy chápať ako zmenu žaloby, ktorou sa podľa § 140 ods.2 C.s.p. (Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.) rozumie aj zmena rozhodujúcich skutkových okolností, alebo nie. Zároveň mu vysvetlil, že v prípade, ak nebude túto zmenu navrhovať, súd sa nebude predloženou zmluvou na č. l. 325 v tomto konaní zaoberať, pretože síce podľa § 124 ods.1 C.s.p. (Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.), že súd posudzuje každý procesný úkon podľa jeho obsahu, avšak zároveň platí, že súd tak nemôže urobiť proti výslovnej vôli strany konania, a to o to viac, ak je zastúpená právnym zástupcom.

3. Na základe návrhu žalovaného a uznesenia súdu, tak Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity vypracoval znalecký posudok č. 155/2017 (č. l. 368 a nasl.), kde dospel k záveru, že pri analýze sporného podpisu sa nejedná o originálnu písomnosť ale o kópiu. Sporné podpisy, ktoré sa na tejto kópii nachádzajú je tak možné skúmať len ako izolovaný jav. Metódami písmo znaleckého skúmania nie je možné skúmať, či podpisy na pôvodných origináloch sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby, alebo či boli podpisy na písomnosti prenesené pomocou technických prostriedkov. Pri analýze sporného podpisu na rozhodujúcej zmluve dospel znalecký ústav k záveru, že originál sporného podpisu na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.01.2017 nachádzajúcej sa v kópii na č. l. 51 spisu Okresného súdu Prešov 17C/109/2010 nie je pravým podpisom U. V..

4. V súvislosti s požiadavkou žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne pravosti podpisu U. V. na rozhodujúcej zmluve, žalobca súdu predložil ďalšiu v poradí už tretiu zmluvu o postúpení pohľadávky (č. l. 227), úplne rovnakého znenia ako rozhodujúca zmluva, resp. ako zmluva kde za postupníka Benc s.r.o. je podpísaný pán C., s podpisom U. V., ktorý bol znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva označený za pravý podpis. Rovnako ako v prípade zmluvy, resp. listiny s názvom „Zmluva o postúpení pohľadávky“, ktorá bola podpísaná za Benc s.r.o. zástupcom, pánom C., ani táto zmluva z č. l. 227 nebola žalobcom urobená predmetom konania.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov: Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 37 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1, 2, 3 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Podľa § 524 ods. 1 Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 526 ods. 1, 2 Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Podľa § 525 ods. 1 Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa § 13 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa. Podľa § 133 ods. 1,2 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba.

6. Keďže súd vedel o vyššie citovanom rozhodnutí KS v Prešove sp. zn. 9Co/140/2015 nemohla mu žiadna judikatúra citovaná žalobcom zabrániť postupovať v konaní tak, aby jeho rozhodnutie bolo zákonné a spravodlivé a teda, aby sa vyvrátilo alebo potvrdilo podozrenie žalovaného o tom, že podpis postupníka na rozhodujúcej zmluve je pravý alebo nie. Správnosť tohto postupu bola potvrdená aj následným konaním žalobcu, ktorý predložil ďalšie dve zmluvy týkajúce sa postúpenia tej istej pohľadávky s rovnakým textom, jednej s pravým podpisom U. V. a druhej s pravým podpisom pána C., ktorý konal ako zástupca postupníka. Súd sa na tieto okolnosti žalobcu prítomného na pojednávaní priamo pýtal, pýtal sa ho teda:

- akým spôsobom došlo k podpisu jednotlivých zmlúv,

- aká bola logika podpisu zmluvy najprv konateľom spoločnosti Benc, s.r.o. a rovnako aj zástupcom spoločnosti Benc, s.r.o. pánom C. z toho hľadiska, že načo bolo potrebné podpisovať zmluvu aj zástupcom, ak bol prítomný samotný konateľ spoločnosti? 6.1. Tu treba zdôrazniť, že súd pri vyhodnocovaní odpovedí, či už svedka, alebo strany sporu na jeho otázky, sa nezaoberá len ich vecnou správnosťou ale aj spôsobom ako títo odpovedajú. Treba uviesť, že žalobca, resp. jeho konateľ pán C. odpovedal na tieto otázky vyhýbavo, jednoducho tým, že si na nič nepamätá vzhľadom na dĺžku konania. Za použitia logických pravidiel zmýšľania tomuto súd nemôže uveriť, keďže zmluvy o postúpení pohľadávky mali byť podpisované dňa 15.01.2007 a konanie sa začalo 30.01.2007, teda napriek tomu, že to bolo pred 10-timi rokmi, súd by očakával, že na rozhodujúce skutočnosti si žalobca pamätať bude práve preto, že tieto sa nedejú s odstupom niekoľkých rokov, keď vec mohla upadnúť do zabudnutia, ale naopak, táto do zabudnutia upadnúť nemohla práve preto, že je predmetom súdneho konania.

7. Súd teda dospel k záveru, že nemožno priznať ochranu nároku uplatnenému žalobu, keďže tento nárok bol založený na zmluve, ktorá sa ukázala ako neplatná podľa § 39 OZ, z dôvodu nedostatku pravého podpisu jednej zo zmluvných strán a to postupníka. 7.1. Zároveň sa nemôže súd vyhnúť hodnoteniu konania žalobcu ako účelového počnúc tvrdením o tom, že si nič nepamätá, pokračujúc odmietnutím predloženia originálu rozhodujúcej listiny ako aj predkladaním ďalších listín. Súdu sa javí, že žalobca vždy, ak došlo k riziku, že ním predložená rozhodujúca zmluva môže byť vyhodnotená v jeho neprospech, bol pripravený poskytnúť súdu novú listinu o postúpení tej istej pohľadávky už s odstránenou vadou. Preto súd považuje konanie žalobcu za špekulatívne, a aj preto mu nebolo možné poskytnúť súdnu ochranu.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 259 C.s.p. - Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rovnako má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % aj znalecká organizácia, pričom jej nárok sa týka zvyšku priznanej sumy za vypracovanie znaleckého posudku, ktorá nebola hradená z preddavku zloženého v priebehu konania. Rovnako má právo na náhradu trov konania aj štát, ktorý čiastočne preddavkoval znalecké dokazovanie.

9. Vzhľadom na zaujatý právny názor súdu, nepovažoval tento za potrebné vykonať dôkaz znaleckým posudkom č. 2 vypracovaným Technickou univerzitou v Košiciach, ktorý bol predložený žalobcom na pojednávaní konanom dňa 10.05.2018.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.