Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/2322/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX/ XX, XXX XX S., zast. JUDr. Andrej Pataky, advokát, Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, o vymoženie: 7.726,67 € s príslušenstvom, v exekúcii sp.zn. 202EX 14/20 súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený podal súdu dňa 16. 12. 2019 návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 7.726,67 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu: Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: , zo dňa 12.06.2019, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre Arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní pred ustanoveným rozhodcom Mgr. Richard Mošať, LL.M.

2. Okresný súd Banská Bystrica, poverením zo dňa 09.01.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn 202EX 14/20.

3. Povinný podal súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2020 návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom súd rozhodol Uznesením sp.zn. zo dňa 19.11.2020 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a oprávnenému určil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi trov konania 72,- Eur (vrátane DPH), oprávnenému a ani povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.

4. Na podklade sťažnosti oprávneného zo dňa 09.12.2020 vydal Okresný súd v Banskej Bystrici Uznesenie sp.zn. , zo dňa 09.09.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2021, ktorým Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , zo dňa 19.11.2020 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Ako vyplýva z rozhodnutia sťažnostného súdu, pokiaľ sťažovateľ v podanej sťažnosti podrobil kritike uznesenie vyššieho súdneho úradníka založené na jeho právnom závere, že rozhodcovská doložka zakladala právomoc rozhodcu rozhodovať akékoľvek záväzky len z dohody o uznaní dlhu (rozhodca tak podľa jeho názoru mohol rozhodovať výlučne spory z dohody o uznaní dlhu) a teda potom rozhodcovská zmluva vylučovala právomoc rozhodcu rozhodovať spor z pôvodnej úverovej zmluvy, sťažnostný súd je opačného názoru. Vzhľadom k tomu, že predmetom dohody o uznaní dlhu je pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške 4769,84 eur definovaná ako záväzok zo zmluvy č. 0023173481, ktorú sa povinný zaviazal uhradiť

oprávnenému za podmienok stanovených v dohode, je nepochybné, že rozhodcovská doložka sa s ohľadom na svoje znenie vzťahuje aj na záväzok zo zmluvy č. 0023173481 (uznesenie Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. dňa 09.06.2020). Na základe dohody o uznaní dlhu mala povinná možnosť svoj dlh z pôvodnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. 0023173481splatiť. Rozhodcovská zmluva sa preto vzťahuje aj na záväzky, ktoré vyplývajú z pôvodnej úverovej zmluvy, pretože tieto záväzky boli zahrnuté do dohody o uznaní dlhu a bol dohodnutý spôsob ich splácania. Čo sa týka skutočného úmyslu strán pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, je dôvodné predpokladať, že cieľom zmluvných strán nebolo rozhodcovskému súdu predkladať spory o platnosť dohody o uznaní dlhu a jeho splatení v splátkach, ale práve o nárokoch zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré boli predmetom uznania a ktoré sa povinný zaviazal za dohodnutých podmienok splácať. Sťažnostný súd mal za to, že povinný v priebehu rozhodcovského konania nijak nespochybnil skutočnosť, že by konajúci rozhodcovský súd konal o spore, na ktorý sa uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevzťahuje a ani z tohto dôvodu nepodal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nebolo úlohou exekučného súdu v tomto smere vykonávať rozsiahle dokazovanie, otázkou právomoci spotrebiteľského rozhodcovského súdu bolo potrebné sa zaoberať v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku. Bolo preto prednostne povinnosťou povinného namietať v priebehu rozhodcovského konania, že spotrebiteľským rozhodcovským súdom rozsudkom bol rozhodnutý spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala. V exekučnom konaní má potom vzhľadom na znenie exekučného poriadku význam len posúdenie, či prípadne došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Sťažnostný súd podľa v spojení s Exekučného poriadku rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka zrušil. V zmysle , vyšší súdny úradník je právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí viazaný. Sťažnostný súd tiež skonštatoval, že sa nezaoberal ďalšími námietkami povinnej uplatnenej v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a to jej argumentáciou, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá. Vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vyššiemu súdnemu úradníkovi, aby sa tento podrobne vysporiadal aj s ostatnými vznesenými námietkami povinného v exekučnom konaní; povinnosťou vyššieho súdneho úradníka bude súčasne rozhodnúť opätovne aj o trovách konania (ďalej len „uznesenie o sťažnosti“).

5. Súd, vychádzajúc z právneho záveru uznesenia o sťažnosti, po vrátení veci opätovne poukazuje na dôvody uvedené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 12.03.2020. Povinný považuje poverenie na vykonanie exekúcie za vydané v rozpore so zákonom a v rozpore s ustanovením § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorého súd je sám povinný preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy; konkrétne poukázal na znenie v písm. d), písm. f) citovaného ustanovenia. K tomuto poukázal na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Súd sa podľa názoru povinného neoboznámil riadne s predloženými dokladmi. Povinný považuje spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za neplatný právny úkon v zmysle , pre rozpor s , ktorá z dôvodu neplatnosti nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola zložená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky zákonné dôsledky, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná, s poukazom aj na uznesenie NSSR z 10. októbra 2012, sp.zn. . Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie NS SR z 18. septembra 2012 sp. za. ). Povinný poukazuje na článok I. Základné ustanovenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v ktorom je konštatované postavenie stáleho rozhodcovského súdu, ako aj definícia spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa V čl. II. Predmet zmluvy, bolo dohodnuté, že „všetky spory, ktoré vyniknú z Dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 5162191 podpísanej veriteľom dňa 06.11.2018 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu“. Formulárová spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje v závere vyhlásenie dlžníka: „S uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súhlasím a zároveň vyhlasujem, že som bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy". Povinný poukazuje na to, že zmluva

bola uzatvorená na strane veriteľa dňa 06.11.2018 v Bratislave a na strane dlžníka dňa 21.11.2018 v Lendaku. Rovnako datovaná je formulárová predtlačená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 5162191, z ktorej vyplýva, že povinný ako dlžník uznáva svoj záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 23173481 zo dňa 19.02.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s.. Správca za VÚB, a.s. Celková dlžná suma 8.117,31 Eur pozostáva z istiny 2.041.51 Eur, ostatného príslušenstva a úrokov z omeškania. Povinný teda nebol osobitne informovaný a poučený zo strany veriteľa o dôsledkoch uzavretia zmluvy, nakoľko zmluva mu bola doručená poštou ako formulár s vyznačením miesta podpisu. Povinný, ako spotrebiteľ mal poskytnutú Quatro kartu, pôžičkovú kartu; na základe zmluvy č. 0023173481 jej bol poskytnutý úverový rámec 27.000,- Sk veriteľom Consumer Finance Holding a.s. ešte dňa 19.02.2008, kedy sa povinný zaviazal na pravidelné mesačné splátky. Predmetná zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch; ide o odplatnú zmluvu o úvere uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom s dojednanou odloženou platbou. Zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy č. 5162191 nepochybne vyplýva, že sa vzťahuje k riešeniu sporov z Dohody o uznaní záväzku podpísanej dňa 06.11.2018 veriteľom. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie spotrebiteľskej zmluvy, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva ( ). Podľa , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva, uzavretá pred 01.01.2015, sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy, uzavretej pred 01.01.2015, môže spor, spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, po 01.01.2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc a neskôr aj vydal rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom na podklade Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 06.11.2018, pričom z tejto vyplýva: „všetky spory, ktoré vyniknú z Dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 5162191 podpísanej veriteľom dňa 06.11.2018“. Samotné uznanie záväzku predstavuje iba zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi účastníkmi dohody vznikol inou zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára, zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok trvá v čase uznania. Povinný poukazuje na to, že oprávnený zaslal predmetné uznanie dlhu povinnej s dlhom, ktorý už bol premlčaný a jednoznačne takto konal voči spotrebiteľovi v rozpore s dobrými mravmi, keď uvádzal v predmetnej dohode, že dlžník má vedomosť a premlčaní dlhu a jeho následkoch (bod 2. Uznanie záväzku). Záväzok povinného v tomto prípade však vznikol nie jeho uznaním, ale titulom neplnenia si povinností na základe žiadosti o vydanie pôžičkovej karty Quatro, ako je uvedené vyššie, v zmysle ktorej holi povinnej poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca 27.000,- Sk, ktoré sa povinná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach, na ktorú sa ale spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Takto vymedzená právomoc rozhodcovského súdu umožňuje prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len spor medzi účastníkmi dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky y splátkach. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť žalobu oprávneného na plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s. Povinný má teda za to, že rozhodcovský rozsudok je nulitný exekučný titul, s poukazom napr. na rozhodnutie v totožnej veci (KS Trenčín zo dňa 27.09.2018) a navrhuje exekúciu zastaviť v zmysle , Exekučného poriadku (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“).

6. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 27.03.2020 so zastavením exekúcie nesúhlasil. Poukázal na exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý podľa názoru oprávneného nemožno preskúmať s poukazom na Z.z o rozhodcovskom konaní. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa , má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu; v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak uplatňuje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako rozsudkom všeobecného súdu (Uznesenie NSSR zo dňa 26.09.2011). Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý podklad pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Konajúci exekučný súd je príslušný iba ako exekučný súd a nie je vecne príslušný konať ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne

skúmal súlad plnenia s hmotným právom, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu - exekučnému titulu, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojim vlastnoručným podpisom rozhodcovskej zmluvy dňa 21.11.2018 vyjadril súhlas s jej uzatvorením, na základe ktorej súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom. Súčasťou rozhodcovskej zmluvy bolo riadne poučenie povinného o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s možnosťou podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní. Rozhodcovská zmluva, podľa oprávneného, neobsahuje žiadne zložité a zavádzajúce právne formulácie, je napísaná zrozumiteľne a viditeľným písmom, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa povinný nemal s ním možnosť oboznámiť. Oprávnený poukázal na znenie jednotlivých ustanovení Z z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), , , , , citovaného zákona. Taktiež sa odvoláva aj na Dôvodovú správu k ustanoveniu , s cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom sa rozhodnúť, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej zmluvy zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť nešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní; spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej zmluvy. Predmetné ustanovenie treba vykladať eurokonformne, v zmysle znenia smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady 93/13/EMS). Podľa odseku 1 písm q) Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory neupravené právnymi stanoveniami výhradne arbitrážou. V predmetnej právnej veci riešil spor arbitrážou (rozhodcovským konaním) oprávnený a nie povinný. Okrem toho nie je splnená ani podmienka existencie sporu neupraveného právnym ustanoveniam. Podľa záveru súdnej a odbornej judikatúry, ako aj iných jazykových verziách smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy 2009, č. 8. s. 293 a nasl.). Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02. 03.2011, sp. zn. , pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. 168/05 vo veci Elisa Mana Mostaza Oaro proti Centro Móvil Milénium SL v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného sudu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodil z toho ďalšie dôsledky. Rozsudok NSČR zo dňa 29.06.2010 sp.zn. , uvádza, že popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore bolo uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj že ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Oprávnený zastáva názor, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne a nie je v rozpore s ustanoveniami , ani v rozpore so o ochrane spotrebiteľa a ani v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Návrh na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za bezpredmetný s účelom zastaviť, alebo upustiť od vykonania exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie nemožno využiť ako opravný prostriedok, ktorým sa napáda exekučný titul. Predmetom takého návrhu môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, ktoré však nastali až po vzniku exekučného titulu. Povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok v ustanovení Exekučného poriadku, oprávnený teda nesúhlasí so zastavením exekúcie (ďalej len „vyjadrenie oprávneného“).

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak (okrem iného),

f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory,

3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,

8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie, môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2.....Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.

12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Súd, po vrátení veci posúdil návrh na vykonanie exekúcie, poverenie vydané súdnym exekútorom a návrh na zastavenie exekúcie včítane všetkých dokumentov a vyjadrení, vezmúc do úvahy právny záver rozhodnutia o sťažnosti zistil, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Súd z doložených listín konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený po zákonnej lehote, t.j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku; povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.01.2020, návrh na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 12.03.2020).

15. Súd k tomuto uvádza, že ako exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno (dôkazná povinnosť) ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Len takýto návrh má odkladný účinok. V prípade oneskoreného návrhu na zastavenie exekúcie môže účastník konania namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2, teda po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, resp. po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. S prihliadnutím na , súd kedykoľvek počas konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť („procesné podmienky“).

16. Exekučný súd má za nepochybné, že oprávnený doložil ako exekučný titul rozsudok stáleho rozhodcovského súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, t.j. stály rozhodcovský súd dospel k záveru,

že jeho právomoc je založená podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

17. Exekučný súd bol oprávnený a zároveň povinný pri skúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie riešiť otázku, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.z. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v tomto prípade podľa Z.z , t.j. aj to, či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa. Podľa uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. februára 2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

18. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

19. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

20. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,

b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,

c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,

d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a

e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

21. Podľa , spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

22. Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

23. Súd preskúmal Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavretú dňa 21.11.2018 (ďalej len „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva“), ktorá uvádza v článku I. - Základné ustanovenie, bod 1.: Stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie stály rozhodcovský súd s názvom Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 45 744 971 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd"), ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa 25.5.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia číslo SRS006. Zriaďovateľ Stáleho rozhodcovského súdu, Záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 bol zapísaný do registra záujmových združení právnických osôb vedeného Okresným úradom Bratislava pod registračným číslom OU-BA-OVVS1-2015/012700. Jeho členmi sú Slovenská arbitrážna, s. r. o., IČO: 47 245 484 a Slovenské centrum právnej asistencie n.o., IČO: 457 41 344. V Článku II. - Predmet zmluvy uvádza: „Všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 5162191, podpísanej veriteľom dňa 06.11.2018 (ďalej len „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor“), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. V Článku III - „Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi“, Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie s obsahom podľa Prílohy č. 1 k . .

24. Súd mal k uvedeným skutočnostiam za preukázané, že stály rozhodcovský súd v čase rozhodovania disponoval povolením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , teda súd bol spôsobilý na rozhodnutie spotrebiteľského sporu a súčasne týmto súdom ustanovený rozhodca Mgr. Richard Mošať, LL.M. bol v čase rozhodovania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (číslo povolenia R 019).

25. Súd zistil, že dňa 19. 02. 2008 bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava, IČO: 31320155 a povinným uzatvorená Zmluva č. 23173481 - Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej aj ako „Spotrebiteľská zmluva “), na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155 (v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding, Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2017 postúpila Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava, IČO: 31320155, ako „Postupca“ na spoločnosť ESO KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, ako na „Postupníka“, t.j. oprávneného v tomto exekučnom konaní, pohľadávku zo Spotrebiteľskej zmluvy (Zmluvy č. 23173481 - Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro).

26. Oprávnený (ako Veriteľ) a povinný (ako Dlžník), s uvedením údajov o Pôvodnom veriteľovi: Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, uzatvorili dňa 21.11.2018 Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej aj ako „Dohoda"), v ktorej sa uvádza v článku 2. Uznanie záväzku: Dlžník podľa týmto uznáva, čo do právneho dôvodu a výšky, záväzok voči Veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazníka: 23173481, zo dňa 19.02.2008 s

Pôvodným veriteľom (ďalej len „Zmluva“). Celková dlžná suma vo výške 8.117,31 Eur pozostáva z Istiny vo výške 2.041,51, z Ostatného príslušenstva podľa Zmluvy 5.563,63 Eur a z Úroku z omeškania 5,15% ročne zo sumy 3.191,51 eur za dobu od 02.12.2017 do dňa splatnosti poslednej splátky....“ Článok 3., bod 3.1. uvádza: Dlžník sa zaväzuje splatiť svoj záväzok voči Veriteľovi v 11 pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 150,00 Eur a 12. zvýšenej splátky vo výške 6.405,59 Eur k 30. dňu v mesiaci...“

27. Podľa ( účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 19.2.2008 (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

30. Podľa , spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

33. Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

34. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

35. Súd v uvedeným skutočnostiam uvádza, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zo dňa 21.11.2018 bola uzavretá písomne na osobitnej listine. Vznik spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.

36. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

37. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

38. Súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že Dohoda a Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva boli uzatvorené v ten istý deň, neznamená, že spotrebiteľ, teda povinný bol v postavení účastníka zmluvy s nižšou vyjednávacou silou a úrovňou informovanosti, s nemožnosťou ovplyvniť výber súdu, ktorý bude vec prejednávať. Povinný mal možnosť voľby a to aj podľa „Dotazníka k Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskej zmluve“, ktorý podpísal dňa 21.11.2018, a to na

osobitnej listine (ďalej „Dotazník“), v rámci ktorého bola povinnému poskytnutá osobitná voľba, okrem iného aj možnosť vyjadriť súhlas, či nesúhlas s vyhlásením, že povinnému boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, tiež možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, osobitne bola poskytnutá možnosť vyjadriť súhlas, či nesúhlas, že povinný chce rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. Povinný výslovne zaznačil súhlas ku všetkým vyhláseniam v Dotazníku. Uzavretie samotnej Dohody (ani Spotrebiteľskej zmluvy) nebolo nijako podmienené výslovne tým, či povinný zvolí možnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd sa v tomto smere stotožnil s vyjadrením oprávneného. Z predložených listín tiež nijako nevyplýva, že by si uzavretie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vymienil oprávnený. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle , ako aj zákonné poučenie v čl. III, v bodoch 11. až 13, tak ako vyžaduje Príloha č. 1 k zákonu - . Takto je daná možnosť voľby pre povinného, t.j. dovolávať sa svojich práv aj na všeobecnom súde žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku s tým, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie; zákonné poučenie tiež obsahuje aj ustanovenia o následkoch podpisu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, včítane upovedomenia, že stály rozhodcovský súd je povinný skúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je koncipovaná tak, aby povinný (ako priemerný spotrebiteľ) tomuto zneniu nemohol porozumieť. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy, súd konštatuje, že nejde o zmluvu neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. povinného. Rozhodcovskú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle platnom a účinnom v rozhodnom období.

39. Súd za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva napĺňa všetky zákonné predpoklady, aby bola na jej základe založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť.

40. Čo sa týka námietky povinného, že „Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť žalobu oprávneného na plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty VÚB, a.s.“ (spotrebiteľská zmluva zo dňa 19.02.2008), súd dáva znovu do pozornosti právny záver sťažnostného súdu, tak ako vyplýva napríklad z bodu 21. odôvodnenia, kde sa uvádza: „Pokiaľ sťažovateľ v podanej sťažnosti podrobil kritike uznesenie vyššieho súdneho úradníka za ložené na jeho právnom závere, že rozhodcovská doložka zakladala právomoc rozhodcu rozhodovať akékoľvek záväzky len z dohody o uznaní dlhu (rozhodca tak podľa jeho názoru mohol rozhodovať výlučne spory z dohody o uznaní dlhu) a teda potom rozhodcovská zmluva vylučovala právomoc rozhodcu rozhodovať spor z pôvodnej úverovej zmluvy, sťažnostný súd je opačného názoru. Vzhľadom k tomu, že predmetom dohody o uznaní dlhu je pohľadávka oprávneného voči povinnému vo výške 4769,84 eur definovaná ako záväzok zo zmluvy č. 0023173481, ktorú sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za podmienok stanovených v dohode, je nepochybné, že rozhodcovská doložka sa s ohľadom na svoje znenie vzťahuje aj na záväzok zo zmluvy č. 0023173481 (uznesenie Nejvyššího soudu Českej republiky sp. zn. dňa 09.06.2020). Na základe dohody o uznaní dlhu mala povinná možnosť svoj dlh z pôvodnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy č. 0023173481 splatiť. Rozhodcovská zmluva sa preto vzťahuje aj na záväzky, ktoré vyplývajú z pôvodnej úverovej zmluvy, pretože tieto záväzky boli zahrnuté do dohody o uznaní dlhu a bol dohodnutý spôsob ich splácania. Čo sa týka skutočného úmyslu strán pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, je dôvodné predpokladať, že cieľom zmluvných strán nebolo rozhodcovskému súdu predkladať spory o platnosť dohody o uznaní dlhu a jeho splatení v splátkach, ale práve o nárokoch zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ktoré boli predmetom uznania a ktoré sa povinný zaviazal za dohodnutých podmienok splácať.

41. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tieto výslovne v návrhu na zastavenie exekúcie nemôžu byť namietané. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde v náleze pod sp. zn. -31 vyslovil: „...Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal“ (napr. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 05.08.2016). Okolnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu sa teda môžu uplatniť v základnom konaní, nie vo vykonávacom konaní. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Z uvedeného dôvodu súd nemôže v exekučnom konaní vykonávať dokazovanie za účelom preukázania skutkového stavu, ktorý predchádzal vydaniu exekučného titulu, napr. aplikáciu hmotného práva s tým súvisiace pomery z uzavretých zmlúv a pod., ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu, alebo sa týkajú vydania exekučného titulu. Úlohou exekučného súdu nie je náprava

prípadných chýb v základnom konaní; napr. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. , zo dňa 26.07.2012:.. „Exekučné konanie je konaním vykonávacím, a preto exekučný súd sa v jeho priebehu v zásade nemôže zaoberať hmotnoprávnymi námietkami, ktoré povinná mala a mohla uplatniť v základnom konaní, t.j. v konaní, v ktorom bol exekučný titul (súdne rozhodnutie) vydaný. ...“ V prípade, že by exekučný súd vyhodnotil skutkový stav a tomu zodpovedajúcu aplikáciu ustanovení hmotného práva, už by neprimerane konal ako súd tretej inštancie, t.j. ako súd vykonávajúci nápravu, čo exekučnému súdu neprislúcha.

42. Súd konštatuje, že vydaný rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia, ako z hľadiska formálneho, tak aj z hľadiska materiálneho. Je vydaný orgánom, ktorý v čase rozhodovania mal právomoc vo veci konať a rozhodovať, a to na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej podľa (v čase po 01. januári 2015). Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré možno považovať za nekalé, postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle v platnom a účinnom v rozhodnom období. Súd k tomuto nevidí žiaden rozpor ani z hľadiska obsahu a formy rozhodcovského rozsudku z pohľadu podľa osobitného predpisu . Hmotnoprávne legitimovaný z exekučného titulu je oprávnený, ktorému je priznané právo voči povinnému a povinný, ktorý je zaviazaný k povinnosti. Povinný nepreukázal, že dobrovoľne ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie určenú povinnosť splnil - úhradu vymáhanej pohľadávky a povinný nijako neosvedčil, že exekučný titul je v súčasnosti zrušený, čím sú dané zákonné predpoklady na vymáhanie neuhradenej sumy v plnom rozsahu. Povinný nepreukázal, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tak ako bol v tomto rozsudku v jeho závere poučený.

43. Súd v danej veci nezistil žiadne iné dôvody zastavenia exekúcie v rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku, t.j. neboli zistené okolnosti, spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dôvody podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné (nejde o cudzí exekučný titul; exekučný titul je vydaný v Slovenskej republike), nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu (ktoré by nastali po vydaní exekučného titulu).

44. Z uvedených dôvodov, súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.