Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: THITANET MANAGEMENT LTD, so sídlom Michalakopoulou 25, 3rd floor, office 303, Nicosia - 1075, Cyprus, registračné číslo HE 373 625, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovaným: 1. V. F., S.. XX.XX.XXXX, M. X. M. XXXX/XX, XXX XX V., X. X. F., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XXX, XXX XX A., X. N. F., S.. XX.XX.XXXX, M. X. M. XXXX/XX, XXX XX V., Ž. W. X. - X. R. C.: F.. Q. Č., L., V. V. A. XX, XXX XX Q., X. Y. V., V..R..J.., V. V. Č. XXX, XXX XX R., E.: XX XXX XXX, X. X. F., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. Q. XX, XXX XX M., X. X. F., S.. XX.XX.XXXX, M. Q. Q. XX, XXX XX M., X. X. F., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XX, XXX XX R., X. X. C., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XX, XXX XX R., žalovaní v 5. - 8. rade zastúpení: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, o zaplatenie 69.561,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu M., č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.10.2021 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd M. (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. až 8. rade voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť C.E. (G. E. M. OF G.) E. H., so sídlom X. V. XX, Xrd floor, J. XXX, S. - XXXX, G., (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) sa predmetnou žalobou domáhal zaplatenia istiny 2.400 eur, odmeny v sume 31.536 eur, zmluvnej pokuty v sume 35.625,60 eur a zmluvnej pokuty vo výške 4 % z požičanej sumy 60.000 eur za každý, aj začatý mesiac omeškania od 08.06.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných ako aj náhrady trov konania.

3. Súd prvej inštancie aplikoval na daný právny vzťah , , § , , , , , , , (ďalej len „“).

4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 06.04.2010 JUDr. F. F. ml. ako veriteľ poskytol dlžníkovi V. F., nar. XX.XX.XXXX pôžičku v sume 60.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť do 06.10.2010. Pre prípad nesplnenia tohto záväzku účastníci zmluvy v čl. IV bode 4.1 dohodli zmluvnú pokutu vo výške 3 % z požičanej sumy za každý aj začatý mesiac omeškania. Uzavretím dohody o odmene 10 800 eur zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 sa účastníci dohodli na odmene vo výške 3 % mesačne z požičanej sumy, čo činí 1.800 eur mesačne a za celé obdobie pôžičky odmena predstavuje sumu 10.800 eur. Dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke sa pôvodný veriteľ a pôvodný dlžník dňa 15.12.2011 dohodli na zmene čl. IV. bodu 4.1 zmluvy o pôžičke zo 06.10.2010, tak, že pre prípad nevrátenia pôžičky najneskôr v termíne do 15.12.2012, sa pôvodný dlžník zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 4 % z požičanej sumy za každý aj začatý mesiac omeškania. Uzavretím dodatku č. 1 k dohode o odmene dňa 15.12.2011 sa pôvodní účastníci zmluvného vzťahu dohodli na povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi odmenu vo výške 1,8 % mesačne zo sumy 96.000 eur (pozostávajúcej z nesplatenej pôžičky vo výške 60.000 eur, nezaplatenej odmeny vo výške 10.800 eur a nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 25.200 eur), čo malo predstavovať sumu 1.728 eur mesačne a za obdobie od 15.12.2011 do 15.12.2012 sumu 20.736 eur. Pôvodný dlžník V. F., zomrel dňa 30.05.2015 a žalovaní v 1. až 3. rade sú dedičmi po poručiteľovi (dedičské konanie sa vedie na Okresnom súde M. pod sp. zn. XD/XX/XXXX). Podľa predložených listinných dôkazov, žalovaný v 4. rade a žalovaní v 5. až 8. rade ručiteľskými listinami zo dňa 15.12.2011 vyhlásili, že preberajú ručenie za včasné a úplné vrátenie pôžičiek, vrátane príslušenstva poskytnutých pôvodným veriteľom pôvodnému dlžníkovi, okrem iného aj podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku zo dňa 15.12.2011 na sumu 60.000 eur, vrátane jej príslušenstva. Z notárskej zápisnice sp. zn. S. Nz XX/XXXX S. XX/XXXX zo dňa 02.01.2012 vyplýva, že pôvodný dlžník (právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade) a žalovaní v 4. až 8. rade ako ručitelia pred notárkou JUDr. F. L. učinili vyhlásenie o uznaní záväzku a vyhlásenie povinných osôb o súhlase s exekúciou podľa Exekučný poriadok v znení neskorších zmien a doplnkov. V bode I. označenej notárskej zápisnice učinil pôvodný dlžník vyhlásenie špecifikujúce jeho záväzky voči pôvodnému veriteľovi vyplývajúce z obsahu zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010, ako aj z dohody o odmene, a dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a dodatku č. 1 k dohode o odmene zo dňa 15.12.2011. Zápisnica tiež obsahuje konštatovanie, že za včasné a úplné vrátenie pôžičky s príslušenstvom podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 prevzali ručenie žalovaní v 7. a v 8. rade. Notárska zápisnica ďalej v bode II. obsahuje vyhlásenie, že pohľadávka a jej príslušenstvo, vzniknutá na základe Zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1 popísaná v bode I. notárskej zápisnice je zabezpečená ručiteľskými vyhláseniami zo 6.4.2010 žalovaných v 7. a 8. rade a ručiteľskými vyhláseniami z 15.12.2011 žalovaných v 4. až 6. rade. Ďalej obsahoval špecifikáciu záväzku ručiteľov z poskytnutého ručenia. Bodom III. označenej zápisnice potom pôvodný dlžník ako aj žalovaní v 4. až 8. rade v postavení ručiteľov uznávajú svoj záväzok opísaný v bode I. a II. tejto notárskej zápisnice voči pôvodnému veriteľovi v plnom rozsahu čo do dôvodu i čo do výšky. Pôvodný dlžník aj žalovaní v 4. až 8. rade súčasne súhlasili s tým, aby sa v prípade nesplatenia pôžičky s príslušenstvom označená notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa v znení neskorších predpisov a vyhlásili, že s vykonateľnosťou právneho záväzku súhlasia.

5. Ďalej súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 60 000,- Eur bezhotovostným prevodom na jeho účet, čo okrem iného vyplýva aj z doloženej kópie hromadného príkazu na úhradu zo 7.4.2010. V súvislosti s posúdením dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie istiny 2 400,- Eur súd ďalej vychádzal z nesporných tvrdení sporových strán o tom, že na úhradu istiny dlhu spornej pôžičky v sume 60 000,- Eur ako aj ďalšej pôžičky z 15.12.2011 v sume 190 000,- Eur pôvodný dlžník uhradil dňa 5.4.2013 sumu 150 000,- Eur, dňa 7.6.2013 sumu 90 000,- Eur a vzhľadom na nepopreté tvrdenie žalovaných v 5. až 8. rade dňa 23.10.2013 zápočtom sumu 17 923,20 Eur. Keďže v zmysle v znení neskorších predpisov, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, dospel súd k záveru, že na úhradu nárokov z oboch špecifikovaných pôžičiek (zo 6.4.2010 a z 15.12.2011) pôvodný dlžník uhradil sumu 257 923,20 Eur, čo prevyšuje sumu 250 000,- Eur predstavujúcu súčet istín oboch poskytnutých pôžičiek. Preto najneskôr k 23.10.2013 došlo k plnej úhrade požičanej sumy 60 000,- Eur. Súd pritom nemal pochybnosti o tom, že všetky označené úhrady pôvodného dlžníka boli v prvom rade započítané na istinu oboch jeho záväzkov, čo napokon zodpovedá aj citovanej norme obsiahnutej v .

6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.07.2015 uzavretej medzi pôvodným veriteľom JUDr. F. F. ml. ako postupcom a právnym predchodcom žalobcu C.. so sídlom X. V. XX, Xrd D. XXX, S. - XXXX, G., registračné číslo A. XXX XXX ako postupníkom súd zistil, že podľa jej čl. IV, bodu 4. 1 pôvodný veriteľ postúpil právnemu predchodcovi žalobcu aj pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zmluvy a dohody o odmene v znení dodatku č. 1 dohody za odplatu dohodnutú v osobitnej Dohode o odplate, ktorá je predmetom tejto žaloby. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.03.2018 uzavretej právnym predchodcom žalobcu ako postupcom so žalobcom ako postupníkom súd zistil, že podľa jej čl. IV, bodu 4. 1 právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi aj pohľadávku zo zmluvy o pôžičke zo dňa 06.04.2010 v znení dodatku č. 1 zmluvy a dohody o odmene v znení dodatku č. 1 dohody za odplatu dohodnutú v osobitnej Dohode o odplate, ktorá je predmetom tejto žaloby. Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 19.03.2021 č.k. XC/XXX/XXXX-XXX súd pripustil, aby namiesto právneho predchodcu žalobcu do konania vstúpil na jeho miesto aktuálny žalobca z dôvodu, že po podaní žaloby na súde došlo dňa 27.03.2018 k uzatvoreniu zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená žalobcom v tomto konaní.

7. Zo spisu Okresného súdu M. sp. zn. XD/XX/XXXX vedeného v dedičskej veci po pôvodnom dlžníkovi, poručiteľovi V. F., súd prvej inštancie zistil, že žalovaní v 1. až 3. rade tvoria okruh dedičov po poručiteľovi, ktorým prislúcha dedičské právo. Uznesením č. k. XD/XX/XXXX-XXX zo dňa 10.02.2017 bola nariadená likvidácia dedičstva poručiteľa a v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie dedičské konanie nebolo skončené. Vec bola v štádiu likvidácie dedičstva, pri ktorej dochádzalo k speňažovaniu jeho aktív s tým, že dva z celkovo štyroch predmetov speňaženia, konkrétne obchodný podiel v žalovanom v 4. rade a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území M., obec Bartošovce, okres M., zapísané na LV č. XXXX na mene poručiteľa v podiele 1-ice už speňažené boli a do vlastníctva ich nadobudla L. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX A.. O uvedenom pritom bolo vydané uznesenie Okresného súdu M. č. k. XD/XX/XXXX-XXXX z 23.4.2021, právoplatné 26.5.2021 a uznesenie Okresného súdu M. č. k. XD/XX/XXXX-XXXX z 11.8.2021. Z obsahu dedičského spisu bolo ďalej zistené, že medzi prihlásenými pohľadávkami bola aj pohľadávka uplatnená právnym predchodcom žalobcu, ktorá je predmetom tohto konania.

8. Z výpisu z obchodného registra na osobu žalovaného v 4. rade bolo zistené, že právna subjektivita označenej spoločnosti ku dňu vydania rozsudku trvala, pričom od 28.07.2021 došlo k zmene osoby vlastníka a konateľa tejto spoločnosti, ktorým sa stala L. F..

9. Podľa štatistík o priemernej úrokovej miere z úverov poskytnutých v eurách zverejnených Národnou bankou Slovenska, priemerná úroková miera úverov poskytnutých v roku 2010 domácnostiam v segmente spotrebiteľských a ostatných úverov bola pri úveroch s fixáciou úrokovej sadby do 1 roka vo výške 6,39 %. Celkový priemer úrokových sadzieb nových úverových obchodov, t.j. nových úverových zmlúv medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas roku 2010 bol vo výške 6,96 %. Priemerná úroková miera úverov poskytnutých v roku 2011 domácnostiam v segmente spotrebiteľských a ostatných úverov (t. j. bez úverov na nehnuteľnosti) bola pri úveroch s fixáciou úrokovej sadby do 1 roka vo výške 6,91 %. Celkový priemer úrokových sadzieb nových úverových obchodov, t.j. nových úverových zmlúv medzi domácnosťami alebo nefinančnými spoločnosťami a bankou počas roku 2011 bol vo výške 6,82 %.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd nemal pochybnosti o tom, že medzi pôvodným veriteľom a pôvodným dlžníkom došlo dňa 06.04.2010 k uzavretiu prvej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej pôvodný veriteľ požičal pôvodnému dlžníkovi peňažné prostriedky v sume 60.000 eur, ktoré mali byť vrátené pôvodnému veriteľovi do dňa 06.10.2010. Neskôr bol dodatkom č. 1 k zmluve dohodnutý nový dátum splatnosti na deň 15.12.2012. Na úhradu istiny prvej pôžičky v sume 60.000 eur, ako aj druhej pôžičky zo dňa 15.12.2011 v sume 190.000 eur, pôvodný dlžník uhradil dňa 05.04.2013 sumu 150.000 eur a dňa 07.06.2013 sumu 90.000 eur a vzhľadom na nepopreté tvrdenie žalovaných v 5. až 8. rade dňa 23.10.2013 zápočtom sumu 17.923,20 eur. Pôvodný dlžník teda uhradil sumu 257.923,20 eur, čo prevyšuje sumu 250.000 eur predstavujúcu súčet istín oboch poskytnutých pôžičiek (60.000 + 190.000 eur). Preto najneskôr k 23.10.2013 došlo k plnej úhrade istiny poskytnutej pôžičky zo dňa 06.04.2010 vo výške 60.000 eur, ktorá je predmetom tohto konania.

11. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odmenu z pôžičky v celkovej sume 31.536 eur, súd poukázal na ust. v spojení s a . Pôvodný

veriteľ poskytol pôvodnému dlžníkovi pôžičku na obdobie 6 mesiacov, a to za odmenu dohodnutú vo výške 3 % mesačne z požičanej sumy, t.j. 36 % ročne z požičanej sumy, a to 10.800 eur za 6 mesiacov. Pri porovnaní s vyššie uvedenou priemernou úrokovou mierou úverov poskytnutých v roku 2010 domácnostiam v segmente spotrebiteľských a ostatných úverov pri úveroch s fixáciou úrokovej sadby do 1 roka vo výške 6,39 % ako aj s celkovým priemerom úrokových sadzieb nových úverových obchodov v roku 2010 vo výške 6,96 % je zrejmé, že úroková sadzba, za ktorú boli poskytnuté pôvodným veriteľom pôvodnému dlžníkovi dňa 06.04.2010 peňažné prostriedky, podstatne presahuje (5 až 6 násobne) obvyklé úrokové sadzby pôžičiek poskytovaných peňažnými ústavmi. Odmena za požičané peňažné prostriedky musí byť primeraná a v súlade s dobrými mravmi, a preto zákonné je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na situáciu dlžníka s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky zhodnocuje obvyklým spôsobom. V danom prípade však dohodnutá výška odmeny primeraná nie je. Námietky o rozpore odmeny v dohodnutej výške s dobrými mravmi preto považoval súd za dôvodné. Pri posudzovaní výšky odmeny dohodnutej za požičanie sumy 60.000 eur dodatkom č. 1 k dohode o odmene poukázal súd na celkovú dohodnutú výšku tejto odmeny, t.j. 20.736 eur, čo predstavuje v prepočte 34,56 % z dlžníkovi požičanej sumy 60.000 eur. Aj v tomto prípade pri porovnaní s vyššie zistenou priemernou úrokovou mierou úverov poskytnutých v roku 2011 domácnostiam v segmente spotrebiteľských a ostatných úverov pri úveroch s fixáciou úrokovej sadby do 1 roka vo výške 6,91 % ako aj s celkovým priemerom úrokových sadzieb nových úverových obchodov v roku 2011 vo výške 6,82 % je zrejmé, že úroková sadzba, za ktorú bola pôžička poskytnutá pôvodným veriteľom pôvodnému dlžníkovi v období od 15.12.2011 do 15.12.2012, peňažné prostriedky podstatne (až 5 násobne) presahuje obvyklé úrokové sadzby pôžičiek poskytovaných peňažnými ústavmi. Pre záver o podstatnom prevýšení obvyklej úrokovej miery odmeny nebola pre súd rozhodujúca v dodatku č. 1 dohody uvedená sadzba 1,8 % mesačne zo sumy 96.000 eur, keďže základ pre výpočet odmeny z nej bol navýšený aj o sumy finančných prostriedkov, ktoré pôvodný veriteľ pôvodnému dlžníkovi nikdy nepožičal (nezaplatená odmena a zmluvná pokuta za obdobie od 07.10.2010 do 14.12.2011). V opačnom prípade by veriteľovi bol priznaný úrok z úroku, alebo úrok zo zmluvnej pokuty, čo je v rozpore so zákazom anatocizmu.

12. K inštitútu zmluvnej pokuty súd uviedol, že ide o zmluvou určenú peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Má teda zabezpečovaciu funkciu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda ako funkciu prevenčnú, tak aj funkciu sankčnú, pretože predstavuje trest pre toho, kto povinnosť porušil (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Súbežné uplatňovanie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nie je vylúčené. Ustanovenie umožňuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím na vzniknutú škodu za stavu, že veriteľ nie je oprávnený žiadať náhradu škody popri zmluvnej pokute. Súd však môže zmluvnú pokutu aj nepriznať z dôvodu aplikácie , ak by bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, v takom prípade nemožno využiť moderačné právo vyplývajúce z . Aplikácia v spojení s a 41 spôsobuje neplatnosť samotného dojednania zmluvnej pokuty. Pre posúdenie jej súladu s dobrými mravmi je potrebné prihliadať na celkové okolnosti prípadu, za ktorých bola zmluvná pokuta dohodnutá. V tomto smere považoval súd za právne významné, že vrátenie poskytnutej pôžičky bolo zabezpečené nielen dohodnutou pokutou, ale aj ďalšími zabezpečovacími prostriedkami, a to ručením jednej právnickej osoby a ďalších, celkovo štyroch fyzických osôb (t. j. žalovaných v 4. až 8. rade). Tieto osoby za záväzok pôvodného dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku, ručili pre prípad jeho nesplnenia celým svojím majetkom. Navyše pôvodný dlžník a ručitelia, formou notárskej zápisnice, urobili vo vzťahu k tomuto záväzku písomné vyhlásenie o uznaní záväzku a o súhlase s exekúciou podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyjadrenia žalovaných v 5. až 8. rade vyplýva, že predmetný záväzok bol zabezpečený aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam konkretizovaným v zmluve o zriadení záložného práva zo dňa 15.12.2011. Vrátenie poskytnutej pôžičky nebolo zabezpečené len jedným, ale hneď viacerými spôsobmi zabezpečenia. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021 tvrdil, že pôvodný dlžník bol finančne solventný, venoval sa podnikateľskej činnosti, pričom požičané peňažné prostriedky mali byť použité ako vklad do jeho ďalšieho podnikania. Napriek tomuto rozsiahlemu zabezpečeniu pohľadávky bola zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 3 % z požičanej sumy 60.000 eur za každý začatý mesiac omeškania a od 15.11.2012 vo výške 4 %, pričom dohodnutá zmluvná pokuta vôbec nezohľadňuje výšku sumy, s ktorou sa potencionálne mohol pôvodný dlžník dostať do omeškania.

Dňa 05.04.2013 došlo k zníženiu omeškanej istiny pôžičky o 36.000 eur, čo však nemalo žiaden vplyv na výšku požadovanej zmluvnej pokuty. Zákonná výška úroku z omeškania v zmysle , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom v čase vzniku omeškania, bola 9 % ročne k 07.10.2010, teda 0,75 % mesačne, resp. 8,75 % ročne k 16.12.2012, teda 0,73 % mesačne z dlžnej sumy. Zmluvná pokuta teda bola dohodnutá so 4-5 násobne vyššou percentuálnou sadzbou, než ktorá predstavuje zákonný limit úrokov z omeškania. V posudzovanej zmluvnej pokute bola dohodnutá drakonická sankcia, ktorá je v rozpore s elementárnymi kritériami spravodlivého usporiadania právnych vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom. Súd žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu nemoderoval, ale priklonil sa k záveru o jej celkovom rozpore s dobrými mravmi, ktorý tak zakladá neplatnosť dohody v zmysle . Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a .

14. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súdna prax vo viacerých rozhodnutiach zaujala stanovisko, že pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Súd nemal svoje skúmanie obmedziť len na porovnanie dojednanej odplaty s úrokovou mierou obvyklou pri peňažných ústavoch, ale mal prihliadať na všetky okolnosti poskytnutia pôžičky. Fyzické osoby nepodnikajú s finančnými prostriedkami ako banky. Banky disponujú množstvom zabezpečeného kapitálu, s ktorým obchodujú. Na rozdiel od bánk, fyzické osoby nemajú možnosť kompenzovať dôsledky neúspešnosti jedného z produktov s úspešnosťou druhého. Súd prvej inštancie mal dojednaný úrok porovnať napr. s maximálnou výškou odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorú v danom čase upravovalo V zmysle nariadenia vlády, cit.: „výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona“. Priemerná hodnota RPMN bola v rozhodnom období pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením lízing od 3 do 6 mesiacov vo výške 23,87 %, čo by v nadväznosti na vyššie uvedené znamenalo, že najvyššia prípustná odplata pri takejto finančnej služby bola vo výške 47,74 %. Odôvodnenie rozhodnutia je však postavené výlučne na tom, že priemerná úroková miera bánk bola v rozhodnom období 6,39 %, resp. 6,96 % ročne, odmena dohodnutá dohodou o odmene zo dňa 06.04.2010 bola vo výške 3 % mesačne, čo predstavuje 36 % ročne z požičanej sumy. Súd však mal pri hodnotení primeranosti dojednanej odmeny prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu, okrem iného mal zohľadniť aj to, že veriteľom bola fyzická osoba, pôžička bola poskytnutá solventnej osobe, porovnanie s najvyššou prípustnou odmenou v zmysle nariadenia vlády a v neposlednom rade dobu, na ktorú bola pôžička poskytnutá. Rozhodnutie preto považuje za svojvoľné a arbitrárne, ktoré nie je náležite odôvodnené, nakoľko sa opiera len o konštatovanie, že dojednaná odplata podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru bánk. K zmluvnej pokute uviedol, že dáva súdu tzv. moderačné právo v prípade, ak považuje dojednanú zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú. Uvedené právo zákonodarca inkorporoval do konštrukcie právnej normy, aby poskytol súdu diskrečný priestor pri hodnotení okolností spôsobujúcich rozpor s dobrými mravmi, no predovšetkým z dôvodu preferencie zachovania platnosti právneho úkonu. Súd by mal tak dospieť k neplatnosti právneho úkonu v prípade, ak by nespĺňal zákonom stanovené podmienky, t.j. absencia písomnej formy podľa , prípadne vady podľa a . Tendencia súdov rozhodovať o absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute na základe jej výšky je neakceptovateľná a je dôkazom hrubého skresľovania a uplatňovania dobrých mravov v práve. Zásada zmluvnej voľnosti by nemala byť podriadená zásade rovnosti zmluvných strán, ktorej prejavom by mala byť vyváženosť zmluvy, pokiaľ ide o práva a povinnosti strán. Aj pokiaľ súd poukazoval na iné zabezpečovacie inštitúty, je takto dojednaná výška zmluvnej pokuty v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o súbeh úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, ide o legálnu kumuláciu týchto dvoch sankcií. Žalobca poukázal na to, že medzi stranami bolo sporné zaplatenie istiny pôžičky. Nie je pravdou, že žalobca výslovne v zmysle ust. výslovne nepoprel tvrdenia žalovaných, nakoľko v priebehu konania žalobca viackrát uviedol, že žalovaní neuhradili ani celú istinu. Na unesenie dôkazného bremena nepostačuje len tvrdenie, ale je nevyhnutný aj dôkaz. Dôkaz o zaplatení celej istiny žalovaní nepredložili. Súd poukázal na zápočet zo dňa 23.10.2013 na sumu 17.923 eur, pričom pri oboznamovaní listinných dôkazov na nariadenom pojednávaní súd žiaden zápočet neuvádzal. Na

základe uvedeného došlo zo strany súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko žalobca nemal možnosť sa k uvedenému dôkazu vyjadriť, a teda ho v zmysle ust. výslovne poprieť. Jedná sa o zápočet pôvodného dlžníka voči obchodnej spoločnosti, ktorej síce je pôvodný veriteľ spoločníkom, avšak sa jedná o absolútne zrejmý rozdiel v subjektoch. Je neprípustné, aby súd považoval za úhradu dlhu voči pôvodnému veriteľovi zápočet pohľadávky voči jednej z obchodných spoločností, ktorej je spoločníkom. Stotožnením fyzickej osoby, pôvodného veriteľa, s právnickou osobou došlo k prekvapujúcemu postupu konajúceho súdu a ku zásadnej arbitrárnosti postupu súdu v neprospech žalobcu. Do tohto konania bol pripojený spis konajúceho súdu pod sp. zn. 5G., do ktorého bol doložený aj príslušný zápočet. Súd pochybil, ak považoval tvrdenia žalovaných za preukázané z dôvodu údajného nepopretia, ak v spise disponoval predmetným zápočtom, z ktorého vyplýva, že sa jedná o zápočet medzi úplne odlišnými subjektami. Na základe vyššie uvedeného nepovažuje žalobca rozhodnutie súdu za riadne odôvodnené a presvedčivé. Požiadavka riadneho odôvodnenia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje procesné pochybenie spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces v zmysle .

15. Žalovaní v 1. až 3. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobca obsah pojmu „odmena za poskytnutie pôžičky“ subsumoval pod právny pojem „úrok za poskytnutie pôžičky“ majúc za to, že súd prvej inštancie sa právne nekorektne vysporiadal s otázkou primeranosti úrokov za poskytnutie pôžičky ako aj primeranosti právnymi predchodcami strán dojednanej zmluvnej pokuty. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za korektné, logicky vychádza zo samotných záverov dokazovania, ktoré súd správne právne posúdil jednotlivo aj vo všetkých súvislostiach. Vo vzťahu k samotnému skúmaniu procesných podmienok poukázali na návrh žalovaných v 1.-3. rade , ktorým navrhli vykonať dokazovanie pripojením a oboznámením spisu o prejednaní dedičstva sp.zn. XD/XX/XXXX po nebohom V. F., zomrelom dňa 29.05.2015. Uznesením Okresného súdu M. zo dňa 10.02.2017, č.k. XD/XX/XXXX-XXX súd nariadil likvidáciu dedičstva po poručiteľovi a vyzval všetkých veriteľov poručiteľa, aby oznámili svoje pohľadávky a ich výšku ku dňu smrti poručiteľa. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2017. Vzhľadom na predĺženie dedičstva a a a a nasl. žalovaní v 1.- 3. rade ako sukcesormi právneho predchodcu nie sú ani pasívne legitimovaní v tomto konaní. Preto aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol správne. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z a nasl. , a takto vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne posúdil, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. , teda náležite, presvedčivo a je preskúmateľné. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia

súd prvej inštancie, na tieto dôvody odkazuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia okresného súdu iba dodáva.

19. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strane konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31. augusta 2004) Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. 50/04 zo dňa 3. marca 2004).

20. K odvolacej námietke žalobcu, že dlžník neuhradil ani celú poskytnutú istinu, odvolací súd poukazuje, že vychádzajúc z nesporných tvrdení strán sporu je zrejmé, že na úhradu istiny dlhu prvej pôžičky zo dňa 06.04.20210 v sume 60.000 eur ako aj druhej pôžičky zo dňa 15.12.2011 v sume 190.000 eur, pôvodný dlžník uhradil platbou dňa 05.04.2013 sumu 150.000 eur, a dňa 07.06.2013 sumu 90.000 eur a vzhľadom na nepopreté tvrdenie žalovaných v 5. až 8. rade uhradil dňa 23.10.2013 zápočtom sumu 17.923,20 eur. Teda z obidvoch pôžičiek v celkovej výške 250.000 eur pôvodný dlžník uhradil sumu 257.923,20 eur, čo prevyšuje sumu oboch poskytnutých pôžičiek.

21. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Civilné sporové konanie je však ovládané aj sudcovskou koncentráciou konania, na základe ktorej na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, keď prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov. Súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021 uviedol, že má, okrem iného, za nesporné, že na úhradu pôžičky bola započítaná suma 17.923,20 eur dňa 23.10.2013. Na pojednávaní bol prítomný právny zástupca žalobcu, ktorý k ďalším návrhom na vykonanie dokazovania uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nerozporoval ani nedokazoval, že by na úhradu pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania, nebola započítaná suma 17.923,20 eur a nenavrhol žiadne ďalšie dokazovanie ani pred tým, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní 15.10.2021 (č.l.334-337), na ktorom zároveň bol napadnutý rozsudok vyhlásený. Preto námietku žalobcu, že súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva tým, že sa k uvedenému dôkazu nemal možnosť vyjadriť, odvolací súd považoval za nedôvodnú.

22. Vzhľadom na správny záver súdu prvej inštancie, že v predmetnom prípade došlo k úhrade istiny pôžičky, rozhodnutie v predmetnej veci záviselo aj na zistení, či úrok z pôžičky dojednaný stranami vo výške 3 % mesačne, t.j. 36 % ročne, podstatne neprevyšoval úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

23. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, do akej výšky možno dojednať úroky pri pôžičke peňazí medzi fyzickými osobami. S poukazom na by však nebolo možné veriteľovi priznať neprimerane vysoké úroky, pričom pomôckou môže byť porovnanie s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov dojednaná podľa , ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím

k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.04.2012 sp. zn. ).

24. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na úrokové sadzby možno považovať úrok dojednaný stranami vo výške 3 % mesačne (36 % ročne) za úrok, ktorý podstatne presahoval úrokovú mieru obvyklú v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pôžičke, t.j. v druhom štvrťroku 2010. Ak v apríli 2010 priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch predstavovala 6,82 % ročne, potom úrok vo výške 36 % ročne možno vyhodnotiť ako podstatne presahujúci túto priemernú úrokovú sadzbu 5 až 6 násobne, a preto nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytol veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. S ohľadom na zistený rozpor dohody o odmene ako aj dodatku č. 1 k dohode o odmene s dobrými mravmi, je táto časť posudzovaného právneho úkonu neplatná ( ) a prípadnému výkonu práva z neho plynúceho nemožno pre tento záver s poukazom na ust. vyhovieť.

25. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia dohodnutej zmluvnej pokuty z hľadiska jej primeranosti, pretože primeranosť zmluvnej pokuty nemožno hodnotiť len na základe výšky dohodnutej sadzby 3 %, resp. 4 % mesačne izolovane, ale aj v súvislosti s ďalšími okolnosťami, za ktorých bola dohodnutá. V zmysle uvedeného v danom prípade je potrebné prihliadnuť na to, že išlo o pôžičku síce vyššej sumy, a to na krátku dobu, pričom pôžička nebola dohodnutá ako bezúročná a zmluvná pokuta mala byť určená percentuálne z celkovej výšky požičanej sumy bez ohľadu na to, aká časť pôžička už bola vrátená. Hoci funkciou dohodnutej zmluvnej pokuty je okrem zabezpečenia povinnosti pôvodného veriteľa vrátiť poskytnutú pôžičku aj sankcionovanie omeškania so zaplatením istiny, resp. jej časti, dohodnutá zmluvná pokuta vôbec nezohľadňovala výšku sumy, s ktorou sa prípadne mohol pôvodný dlžník dostať do omeškania, keďže základom pre jej výpočet za každý začatý mesiac omeškania nie je dlžná, ale celkovo požičaná suma. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že takáto situácia po úhrade obidvoch poskytnutých pôžičiek (prvej zo dňa 06.04.2010 a druhej zo dňa 15.12.2011) nastala platbou zo dňa 05.04.2013, keď došlo k zníženiu omeškanej istiny pôžičky zo dňa 06.04.2010 o sumu 36.000 eur, ale toto zníženie dlhu, s ktorým bol pôvodný dlžník v omeškaní, nemalo žiaden vplyv na výšku požadovanej zmluvnej pokuty. Teda takto dohodnutá zmluvná pokuta vôbec nezohľadňovala intenzitu a význam porušenia povinnosti, ktorú zabezpečovala a veriteľom umožňovala, aby aj pri menej významnom porušení ňou zabezpečenej povinnosti (napr. pri omeškaní so zaplatením zostatkovej sumy 2.400 eur) sankcionoval dlžníka zmluvnou pokutou vo výške 1.800 eur, resp. od 15.12.2010 vo výške 2.400 eur mesačne. Takto dohodnutá zmluvná pokuta pre veriteľa umožňovala získanie neprimeraného obohatenia, ktorá je aj v rozpore s kritériami spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov medzi veriteľom a dlžníkom. Vzhľadom na tieto okolnosti, dohodnutú zmluvnú pokutu v sadzbe 3 % mesačne a neskôr dodatkom dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 4 % mesačne, teda 48 % ročne nemožno považovať za súladnú s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o zmluvnej pokute ( ), a preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak aj v tejto časti žalobu zamietol.

26. Keďže žalobcom uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolací súd podľa s odkazom na ods. 2 potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, a to v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, ktorý je rovnako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).