Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CbPv-32-2019.pdf
PDF · 90.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10CbPv/32/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu BLUE BOSON, a.s., 821 05 Bratislava, Parková 2445/7, IČO: 50 216 465, zastúpeného advokátskou kanceláriou BBLegal s.r.o., 821 04 Bratislava, Galvaniho 2/A, IČO: 47 247 614, proti žalovanému Y. E., Q.. X. G. XXXX, XXX XX R., J. XX/XXXX, zastúpenému advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom, 080 01 Prešov, Grešova 7, o určenie majiteľa patentu, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobca je majiteľom patentu č. EP 1941216 B1, ktorý bol po udelení validovaný v štátoch: AT, BE, BG, CY, CZ, DE, DK, EE, ES, FI, FR, GB, GR, HU, CH, IE, IT, LU, LV, MC, NL, PL, PT, RO, SE, SI a TR k vynálezu „Spôsob fyzikálnej úpravy a/alebo vykurovania médií, najmä kvapaliny a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“ („Method for physically working and/or heating media, in particular liquids, and device for carrying out the method“ a „Method and device for physical heat treatment of liquid media“), ktorý je predmetom medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/ EP2006/010119 (B.) s názvom „METHOD AND DEVICE FOR PHYSICAL HEAT TREATMENT OF LIQUID MEDIA“ s dátumom podania 20. októbra 2006, s dátumom udelenia patentu 26. apríla 2007 a z nej odvodených všetkých ďalších patentov.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiada o určenie, že je majiteľom európskeho patentu č. EP 1941216 B1 s názvom METHOD AND DEVICE FOR PHYSICAL HEAT TREATMENT OF LIQUID MEDIA (ďalej len „európsky patent“). Pôvodcom technického riešenia patentu (vynálezu) je žalovaný. Európsky patent bol validovaný vo viacerých členských krajinách Európskeho patentového dohovoru. Práva k európskemu patentu žalobca získal na základe Zmluvy o prevode práva na riešenie (vynálezu) uzavretej žalovaným ako prevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom dňa 22. novembra 2018 (ďalej aj „zmluva o prevode práv“ alebo len „zmluva“). Napriek tomu žalovaný podaním námietok v konaní nemeckého patentového úradu zablokoval prevod práv (zápis zmeny majiteľa nemeckého národného patentu), v dôsledku čoho sa žalobca nemôže stať riadnym majiteľom patentu vo všetkých krajinách, kde bol validovaný. Námietky proti zápisu prevodu žalovaný odôvodnil tým, že podpis na zmluve nie je jeho. Nemecký patentový úrad (Deutches Patent- und Markeamt) prerušil konanie o prevode práv a uložil žalobcovi predložiť právoplatný rozsudok o určení majiteľa patentu, čím žalobca odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez tohto určenia sú jeho práva ohrozené a porušované, predovšetkým tým, že žalovaný podáva námietky voči prepisu majiteľa, najmä vo vzťahu k prepisu patentu v Nemecku. 2. Žalovaný žiada žalobu zamietnuť. Uvádza, že strany síce uzavreli zmluvu o prevode práv (už netvrdí, že zmluvu nepodpísal), ale žalobca ako nadobúdateľ práv si nesplnil povinnosti podľa zmluvy a súvisiaceho Memoranda o spolupráci podpísaného v rovnaký deň - 22. novembra 2018 (ďalej aj „memorandum“), v zmysle ktorého sa zaviazal uhradiť žalovanému okrem zmluvnej odplaty ešte 2 000
000 eur najneskôr do jedného roka od podpisu zmluvy. V dôsledku nesplnenia tejto povinnosti žalovaný ako prevodca odstúpil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy o prevode práv a táto zanikla s účinkami ex tunc. 3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného tvrdí, že si zmluvné povinnosti riadne splnil - previedol na žalovaného akcie spoločnosti BLUE BOSON, a.s. (žalobcu). K splatnosti odmeny uvedenej v bode 2.2 memoranda nikdy nedošlo, lebo základnou podmienkou vzniku nároku je jasne definovaná požiadavka „prevodu vlastníckych práv k Vynálezu v zmysle Zmluvy o prevode práva na riešenie zo dňa 22. novembra 2018“, čo sa doteraz nestalo práve pre aktívny odpor žalovaného, ktorý bráni zápisu zmeny majiteľa patentu v jednotlivých národných fázach, napr. v Nemecku. Žalovaný nedefinoval nezaplatenie odmeny podľa bodu 2.2 memoranda ako podstatné porušenie zmluvy, a preto nemohol od nej platne odstúpiť. Zmluva ani memorandum neupravujú možnosť zrušenia zmluvy z dôvodov, na ktoré sa odvoláva žalovaný. 4. Žalovaný navrhol zastavenie konania argumentujúc, že podľa čl. 24 bod 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“) Okresný súd Banská Bystrica nemá v spore právomoc konať a rozhodnúť, lebo jeho právomoc nemožno založiť podľa CSP a treba ju určiť podľa nariadenia. Sporný patent nemá účinky v Slovenskej republike (konanie bolo zastavené pre nezaplatenie poplatku), existuje len európsky patent s účinkami v iných členských štátoch Európskeho patentového dohovoru. 5. S ohľadom na uvedené súd v prvom rade musel reagovať na námietku právomoci, t.j. s otázkou, či má právomoc v spore konať a rozhodnúť. Článok 24 nariadenia určuje výlučnú právomoc súdu (súdov) členského štátu. Podľa bodu 4 tohto článku v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, majú výlučnú právomoc súdy členského štátu (bez ohľadu na bydlisko účastníkov), v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. 6. Súd má za to, že tento spor sa netýka ani registrácie, ani platnosti patentu. Predmetom sporu je určenie, či je žalobca majiteľom zmluvne nadobudnutého zapísaného európskeho patentu, ktorého zápis ani platnosť nie sú sporné. Súd skúmal účinky zmluvy vzhľadom na námietku žalovaného, že od zmluvy odstúpil pre nezaplatenie odplaty za prevod práv. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že ide o posúdenie účinkov zmluvy uzavretej dvomi subjektmi slovenského práva (slovenským štátnym občanom
- fyzickou osobou a slovenskou právnickou osobou), ktoré uzavreli zmluvu riadiacu sa slovenským právom (nevyplýva z nej, že by sa riadila iným právnym poriadkom). Podľa bodu 9.2 zmluvy sa strany dokonca dohodli, že spor zo zmluvy predložia na rozhodnutie výlučne slovenskému rozhodcovskému súdu (rozhodcovskému súdu zriadenému pri Slovenskej advokátskej komore), po podaní žaloby na súd však žiadna zo strán nenamietala, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Na právomoc rozhodcovského súdu súd prihliada len na základe námietky uplatnenej pri prvom procesnom úkone (§ 5 ods. 1 a 2 C.s.p.). Pretože taká námietka vznesená nebola, súd vo veci konal a rozhodol. 7. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 20. októbra 2020 súd konanie zastavil v prvej vete pôvodného žalobného návrhu (na určenie, že zmluva o prevode práva na riešenie je platná). 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami strán a listinnými dôkazmi v spise, najmä zmluvou o prevode práv a súvisiacim memorandom, odstúpením od zmluvy, výzvami z nemeckého patentového úradu, výtlačkami z patentových registrov. 9. Súd si nepripojil (ako navrhoval žalobca) trestný spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II, ČVS: K.-XXXX/X-T.-U.-XXXX-F. vo veci trestného oznámenia žalovaného s tvrdením, že nikdy nepodpísal zmluvu o prevode práv. V tomto konaní strany uzavretie zmluvy nerozporovali, preto súd tento dôkaz nevykonal. 10. Súd konštatuje, že sporu predchádzala dlhšia obchodná spolupráca strán (sprevádzaná viacerými súdnymi spormi), predmetom ktorej bolo odplatné využívanie výsledkov tvorivej duševnej činnosti žalovaného v oblasti úpravy vody. 11. Nie je sporné, že žalovaný je o. i. pôvodcom vynálezu s názvom „Spôsob fyzikálnej úpravy a/alebo vykurovania médií, najmä kvapaliny a zariadenie na vykonávanie tohto spôsobu“, ktorý je predmetom medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/EP2006/0101 a z nej odvodenej európskej patentovej prihlášky č. EP 1941216 B1, od ktorej sa ďalej odvíjajú národné patenty v jednotlivých členských štátoch Európskeho patentového dohovoru. 12. Žalobca na základe zmluvy o prevode práva na riešenie nadobudol právo využívať vynález (ktorý je predmetom európskej patentovej prihlášky) a vystupovať ako vlastník pred príslušným úradom/
úradmi priemyselného vlastníctva bez akéhokoľvek teritoriálneho alebo vecného obmedzenia. Prevodca (žalovaný) sa zmluvou zaviazal poskytnúť nadobúdateľovi (žalobcovi) súčinnosť vo všetkých veciach týkajúcich sa vynálezu, a to najmä v súvislosti s konaním o udelenie patentu. Predmetom zmluvy bol odplatný prevod práv k vynálezu - podľa bodu 6.1 zmluvy sa strany dohodli, že odmena za prevod práv k vynálezu je vyjadrená prevodom 10 % podielu na akciách v obchodnej spoločnosti BLUE BOSON SE (pozn. súdu - pôvodné obchodné meno žalobcu), a to najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy. Z dokumentov v spise (zoznamu akcionárov na č.l. 20 spisu) vyplýva, že nadobúdateľ (žalobca) previedol na žalovaného akcie v svojej obchodnej spoločnosti - táto skutočnosť v konaní taktiež nie je sporná. 13. Zmluva o prevode práv obsahuje v bode 6.2 ustanovenie v znení: Bližšie podmienky odmeny za prevod patentov na nadobúdateľa sú upravené v Memorande o spolupráci zo dňa 22. novembra 2018, ktoré upravujú pravidlá úhrady odmeny prevodcovi. Memorandum o spolupráci podpísané stranami zmluvy v rovnaký deň odkazuje na zmluvu a opakuje, že strany sa dohodli na prevode patentu za odplatu vo výške 10 % podielu na akciách na základnom imaní nadobúdateľa (bod 2.1). Nasledujúci bod memoranda 2.2 hovorí, že popri tejto odmene sa nadobúdateľ zaväzuje na základe podpory vynálezcu zaplatiť vynálezcovi finančné prostriedky vo výške 2 000 000 eur, ktoré nadobúdateľ práv uhradí vynálezcovi najneskôr do jedného roka odo dňa podpisu tejto dohody za splnenia podmienok prevodu vlastníckych práv k vynálezu v zmysle zmluvy o prevode práva na riešenie zo dňa 22. novembra 2018. XX. H.. J. Z., predseda predstavenstva žalobcu v čase podpisu zmluvy o prevode práv, v písomnom vyhlásení konštatoval, že žalobca (zastúpený ním ako predsedom predstavenstva a N. M. ako hlavným akcionárom žalobcu) sa so žalovaným dohodli, že žalovaný prevedie na žalobcu práva k patentom na úpravu vody, ktoré žalobca využíval na základe rámcovej licenčnej zmluvy. Odplata za prevod bola dohodnutá v podobe 10 % podielu na akciách v spoločnosti žalobcu. N. M. presvedčil žalovaného, aby na žalobcu previedol aj ostatné patenty, ktoré má, a to na úpravu snehu a iné, ktoré mali byť uhradené do jedného roku po podpise zmluvy (memoranda). 15. Žalobca po uzavretí zmluvy požiadal viaceré národné patentové úrady krajín, v ktorých bol európsky patent validovaný (nadobudol účinky) o prepis majiteľa patentu. Ako majiteľ patentu je zapísaný napr. v Českej republike, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a inde. O zápis požiadal aj v Nemecku, kde mu príslušný úrad listom zo dňa 18. novembra 2019 oznámil, že z dôvodu námietok proti zápisu je potrebné predložiť právoplatný rozsudok, v ktorom bude vysvetlené, kto je majiteľ patentu (preklad oznámenia nemeckého patentového úradu je na č.l. 141 spisu). 16. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa článku 64 ods. 2 Európskeho patentového dohovoru poskytuje európsky patent svojmu majiteľovi odo dňa oznámenia o jeho udelení zverejneného v Európskom patentovom vestníku v každom zmluvnom štáte, pre ktorý bol udelený, rovnaké práva, aké by mu poskytoval národný patent udelený v tomto štáte. Podľa článku 71 Európskeho patentového dohovoru európska patentová prihláška môže byť prevedená alebo môže založiť práva pre jeden alebo niekoľko určených zmluvných štátov. 17. Zmluvné strany môžu odstúpiť od zmluvy ak to ustanovuje zákon (napr. ako sankciu v prípade omeškania s platením kúpnej ceny) alebo v zmluve dohodnutých prípadoch. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a zanikajú všetky práva a povinnosti oboch strán, ktoré pre ne zo zmluvy vyplývajú. Ak nie je daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy, jednostranný právny úkon odstúpenia od zmluvy nemá právne účinky. 18. Vychádzajúc z toho, že odplata za prevod práv k vynálezu je v zmluve o prevode práv vyjadrená výlučne prevodom 10 % podielu na akciách obchodnej spoločnosti žalobcu a táto podmienka zmluvy bola splnená (skutočnosť ktorá v konaní nie je sporná), nie je podľa názoru súdu daný dôvod pre odstúpenie od zmluvy pre nezaplatenie odmeny za prevod patentu. Iné osobitné podmienky za splnenia ktorých možno od zmluvy odstúpiť v zmluve dojednané neboli. 19. Ak nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, platí stav usporiadania práv a povinnosti podľa zmluvy, teda stav, že žalobca na základe zmluvy nadobudol práva k vynálezu. V situácii, že žalobca nadobudol práva k európskemu patentu a v konkrétnej krajine (Nemecku) žalovaný bráni tomu, aby prišlo k zápisu zmeny majiteľa národného patentu, existuje bezpochyby naliehavý právny záujem, aby súd určil, že žalobca je majiteľom patentu, keď takéto osvedčenie výslovne požaduje nemecký patentový úrad pre
zápis prevodu. Vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno neistotu žalobcu ohľadom jeho práv odstrániť, v konaní je teda splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c) C.s.p.). Žalobca skutkovo preukázal (zmluvou o prevode práv), že nadobudol práva k európskemu patentu a súčasne preukázal naliehavý právny záujem (predloženou výzvou nemeckého úradu) na tom, aby súd určil, že je majiteľom patentu. Preto súd žalobe vyhovel. 20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania od žalovaného. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny (odvolacie dôvody), čo odvolateľ žiada (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.