Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/86/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa), v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., zastúpená advokátkou JUDr. Janou Hanulákovou, DiS., so sídlom E. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: v rade 1/ KONTAKT-SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 54 Staškov, IČO: 36 413 569, zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom P. XXX, XXX XX P., v rade 2/ vlastníci so stavebnými pozemkami parc. CKN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, k. ú. F., susediacich pozemkov a stavieb na nich stojacich, ako aj vlastníci susediacich stavieb, ktorých užívanie by mohlo byť navrhovanou stavbou priamo dotknuté, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007651-009 zo dňa 04.03.2021, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobkyni, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správy orgán prvého stupňa - Obec Staškov rozhodnutím Čj.: Výst.-S2019/8/R 29 zo dňa 15.01.2019 s poukazom na a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) povolil ďalšiemu účastníkovi v rade 1/ na podklade žiadosti zo dňa 05.11.2018 o vydanie stavebného povolenia stavbu - výrobno-skladová hala na pozemkoch KN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, v bodoch 1. až 7. vymedzil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby a rozhodol o námietkach žalobkyne vznesených v stavebnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žiadosť ďalšieho účastníka v rade 1/ o vydanie stavebného povolenia bola preskúmaná z hľadísk uvedených v , a bolo zistené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Dokumentácia spĺňa základné požiadavky na stavby podľa a a príslušné ustanovenia slovenských technických noriem. K projektu stavby sa vyjadrili SSD a.s. Žilina, UPC Slovakia s.r.o., TUV SUD Slovakia s.r.o., SC ŽSK, ORPD - ODI Čadca, SEVaK Žilina, Slovak Telekom a.s., OÚ Čadca, odbor starostlivosti o ŽP, ORHaZZ Čadca, Ministerstvo dopravy a výstavby SR a SPP Distribúcia Bratislava, ktoré stanoviská neboli protichodné a ani zamietavé a sú zahrnuté do podmienok stavebného povolenia. K námietke žalobkyne, ktorá v stavebnom konaní navrhla vypracovať svetelnú štúdiu dôvodiac, že výška stavby 11,6 m výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, správny orgán prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na stavebníkom predložené posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom stavby na rodinný

dom, umiestnenie navrhovanej stavby vyhovuje požiadavkám STN 73 0580 - 1 na preslnenie okolitých objektov a nespôsobí zníženie času preslnenia rodinného domu žalobkyne. Správny orgán prvého stupňa zamietol aj námietku žalobkyne, ktorá namietala, že na vedľajších parcelách sa nachádzajú chránené vodné živočíchy a chránené rastlinstvo, argumentujúc, aby sa k žiadosti ďalšieho účastníka vyjadrila aj CHKO Kysuce v nadväznosti na chránené územie NATURA 2000. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že podľa RÚSES okresu Čadca sa v záujmovom území ani v jeho bezprostrednom okolí nenachádza žiadna časť prírody vyžadujúca si osobitnú ochranu. Správa CHKO Kysuce neeviduje na dotknutej parcele, kde sa má uskutočniť stavba skladovej haly žiadnu časť prírody vyžadujúcu si osobitnú ochranu podľa zákona.

2. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/007651-009 zo dňa 04.03.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia po opise priebehu administratívneho konania, zhrnutí obsahu podaní účastníkov, ako aj citácií zákonných ustanovení uviedol, že preskúmavané stavebné povolenie je rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní, a preto rozsah jeho prieskumu je aj zo strany odvolacieho orgánu limitovaný znením ustanovenia a nasl. . Predmetom odvolacieho konania nie je teda preskúmavať zákonnosť a správnosť rozhodnutia a postupu stavebného úradu v územnom konaní, ktoré bolo už právoplatne skončené a voči ktorému odvolateľka odvolanie nepodala, ale len to, či stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia postupoval v súlade s týmto ustanovením v spojení s príslušnými vykonávacími predpismi a aj ako sa vysporiadal s námietkami uplatnenými účastníkmi k podkladom rozhodnutia zakladajúcom oprávnenie stavebníka stavbu uskutočniť. Žalovaný poukázal na územné rozhodnutie č. Výst.-S2017/287/R zo dňa 04.12.2017 a zdôraznil, že sa nevedel vysporiadať a nemohol ani stotožniť s odôvodnením krajského súdu (pozn. rozsudok Krajského súdu v Žiline s. zn. zo dňa 08.09.2020, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie žalovaného v aktuálnej veci), že z obsahu územného rozhodnutia nebolo preukázané predloženie projektovej dokumentácie, ktorá by riešila hmotové usporiadanie stavby, resp. objem obostavanej plochy tak, aby mohla žalobkyňa relevantným spôsobom posúdiť budúce tienenie navrhovanej stavby vo vzťahu k svojim nehnuteľnostiam. Z výrokovej časti územného rozhodnutia vyplýva, že stavebný úrad v územnom rozhodnutí určil požiadavky pre umiestnenie stavby na stavebnom pozemku, ako aj pre jej hmotové riešenie zahŕňajúce tak jej pôdorysné, ako aj výškové usporiadanie a tieto údaje boli odvolateľke predložené k nahliadnutiu, a teda jednoznačne známe. Odvolateľka námietky a pripomienky smerujúce k umiestneniu stavby, jej hmotovému riešeniu podľa predloženej dokumentácie k územnému rozhodnutiu, ktoré by mali mať za následok výrazný vplyv na svetelný tok spôsobujúci jeho zníženie a s obsahom ktorej sa mala možnosť v územnom konaní oboznámiť, jednoznačne nevzniesla a proti rozhodnutiu odvolanie ani nepodala. Žalovaný sa tiež nevedel vysporiadať a stotožniť ani s ďalším odôvodnením krajského súdu, že pôdorysné riešenie stavby, ktoré bolo zrejmé v územnom konaní, t. j. lichobežníkový pôdorys o známych rozmeroch a výška stavby definuje len zastavanú plochu stavby, avšak prečnievajúcu časť strešnej konštrukcie, balkóny, markízy a podobne nezahŕňa z dôvodu, že predložená dokumentácia k územnému rozhodnutiu s takýmito prečnievajúcimi konštrukciami ani neuvažovala. Odvolací orgán po opätovnom preskúmaní predloženej projektovej dokumentácie v intenciách a nasl. v spojení s príslušnými vykonávacími predpismi, jej porovnaním s dokumentáciou pre územné rozhodnutie odsúhlasenou stavebným úradom v územnom konaní a podmienkami určenými stavebným úradom v právoplatnom územnom rozhodnutí a na základe predložených kladných vyjadrení dotknutých orgánov dospel k rovnakému záveru, že predložená projektová dokumentácia požiadavky kladené na nebytové stavby, požiadavky určené stavebným úradom v územnom konaní spĺňala, a teda neboli naplnené zákonné dôvody, aby stavebný úrad uplatnil napríklad postup podľa (zmena územného rozhodnutia). Žalovaný poukázal aj na predložené svetlotechnické posúdenie a vyjadrenia dotknutých orgánov, ktorými bolo preukázané, že uskutočnením a užívaním stavby nebudú ohrozené verejné záujmy chránené zákonom a osobitnými predpismi. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne týkajúce sa tienenia jej nehnuteľnosti, žalovaný poukázal na svetlotechnický posudok vypracovaný C.. U. K., ktorý bol síce žalobkyňou namietaný, avšak ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval správny orgán za nadbytočné. Pokiaľ krajský súd v zrušujúcom rozsudku poukázal na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu nebolo preukázané doručenie svetlotechnického posudku žalobkyne, resp. že táto nebola upovedomená o tom, že takýto posudok ďalší účastník predložil a že má možnosť nahliadať do spisu, žalovaný uviedol, že príslušné ustanovenia a ani Správny poriadok kogentnú povinnosť stavebnému úradu doručovať spolu s oznámením podklady pre rozhodnutie alebo ich časť neukladajú. Odvolateľka, tak ako to vyplýva zo zápisnice z ústneho prejednania

zo dňa 04.12.2018, ktorého sa riadne zúčastnila, požiadavku na vyhotovenie kópie predloženého svetlotechnického posúdenia neuplatnila a na ústnom pojednávaní len mechanicky zotrvala na svojich námietkach o znížení svetelného toku s požiadavkou na vyhotovenie svetlotechnického posudku, ktorý ale vyhotovený už bol a mala možnosť sa s jeho obsahom a závermi aj oboznámiť. Ďalší účastník v rade 1/ predložil aj bez výzvy Okresnému úradu Žilina dňa 21.09.2020 nový svetlotechnický posudok vypracovaný C.. U. K.. Žalobkyňa bola oboznámená s uvedeným posudkom ako novým podkladom pre rozhodnutie, pričom táto reagovala tvrdením, že posudok nerieši aj tienenie pozemku a požiadala o predĺženie procesnej lehoty. Následne relevantné vyjadrenie nezaslala ona ani ňou zvolená advokátka JUDr. Jana Hanuláková. Žalovaný poukázal na obsah uvedeného svetlotechnického posudku, ktorý opakovane zdôrazňoval, že uskutočnením stavby výrobno-skladovej haly nedôjde k zníženiu preslnenia a osvetlenia obytných miestností v rodinnom dome navrhovateľky. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na hroziace zatienenie pozemku, žalovaný odkázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.06.2014. Žalovaný ako účelové zamietol odvolanie aj v tej časti, v ktorej odvolateľka uviedla, že na vedľajších pozemkoch sa nachádzajú chránené vodné živočíchy a chránené rastlinstvo a navrhla, aby sa k tomu vyjadrila Chránená krajinná oblasť Kysuce v nadväznosti na chránené územie Natura 2000, pretože navrhovaná stavba môže tieto živočíchy a rastlinstvo ohroziť. Žalovaný zdôraznil, že podľa odborného vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky Správy chránenej krajinnej oblasti Kysuce v záujmovom území ani v jeho bezprostrednom okolí a ani priamo na stavebnom pozemku sa nenachádza žiadna časť prírody, ktorá by si vyžadovala osobitnú ochranu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval aj na námietky žalobkyne týkajúce sa hlučnosti výrobnej haly, ako aj odvedenia dažďovej vody, hoci zároveň konštatoval, že tieto neboli vznesené v koncentračnej lehote, na ktorú bola žalobkyňa upozornená. V podrobnostiach vysvetlil nedôvodnosť aj týchto námietok žalobkyne. Pokiaľ správny súd v odôvodnení zrušujúceho rozsudku poukázal na skutočnosť, že slovenské technické normy, na podklade ktorých bolo rozhodnuté skorším rozhodnutím, netvoria súčasť administratívneho spisu, žalovaný argumentoval tým, že žiaden právny predpis taxatívne nepredpisuje, že správny spis predkladaný súdu má obsahovať aj právne predpisy, podľa ktorých správny orgán vec posudzoval. Keďže Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky disponuje len jedným originálom slovenskej technickej normy, ktorú si za úhradu od Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR objednal a ktorá musí byť k dispozícii všetkým jeho zamestnancom konajúcim v odvolacích konaniach na úseku stavebného poriadku a s prihliadnutím na skutočnosť, že slovenskú technickú normu nie je možné rozmnožovať a rozširovať, požiadavke krajského súdu na jej založenie do spisu nebolo možné vyhovieť. Napokon žalovaný reagoval na právny názor vyslovený správnym súdom, ktorý odkázal na obsah nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.10.2012 a z ktorého vyplýva, že aj v prípade veľkého počtu účastníkov je potrebné, aby správny orgán najskôr zistil okruh účastníkov konania a ich počet, ako aj identifikoval ich aspoň podľa mena a priezviska. Žalovaný v reakcii na uvedené vyslovil nesúhlas s týmto právnym názorom a poukázal na iný nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 13.09.2016, ktoré poukazuje na štandardnosť doručovania písomností verejnou vyhláškou.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa, ktorá sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobkyňa poukázala na obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 08.09.2020, ako aj na podstatný obsah rozhodnutia žalovaného. Zdôraznila, že druhý svetlotechnický posudok jej bol doručený ako nový podklad pre rozhodnutie a žalovaný ju vyzval, aby sa v lehote 7 dní vyjadrila. Žalobkyňa využila svoje zákonné právo a vyjadrila sa, že predložený svetlotechnický posudok je rovnaký ako pôvodný, resp. sú rovnaké, akoby žiadne tienenie nebolo a zároveň požiadala predĺžiť lehotu na vyjadrenie o 30 dní, keďže nie je v jej silách sa kvalifikovane vyjadriť, keďže nie je technicky zdatná. Žalovaný oznámením zo dňa 07.01.2021 predĺžil lehotu na vyjadrenie na 30 dní. Žalobkyňa nemala dostatočný čas na vypracovanie svojho posudku, ktorý by preukázal opak, pretože mala za to, že predmetná stavba netieni len rodinný dom, ale aj pozemok. Žalobkyňa tiež oznámila, že pre pretrvávajúci lockdown sa jej nepodarilo zohnať ani kompetentného človeka na vypracovanie predmetného posudku. Pripojila aj plnú moc advokátky, v ktorej ju splnomocnila na zastupovanie v rámci ďalšieho konania. Žalovaný uviedol, že zástupkyňa prevzala oznámenie správneho úradu dňa 11.02.2021, v procesnej lehote nereagovala, resp. vyjadrenie klientky nedoplnila alebo nezmenila (z dôvodu karantény 14 dní nebolo možné sa vyjadriť ani požiadať o predĺženie lehoty). Podľa pokynov žalobkyne sa pokúšali zohnať kontakt na kvalifikovanú osobu, ktorá by vypracovala kontra-svetlotechnický posudok, pričom na pretrvávajúci stav pandémie nebolo možné ani v predĺženej lehote tento predložiť. Z uvedeného dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa v určenej procesnej lehote ani po jej predĺžení nepredložila relevantný dôkaz, teda svetlotechnické

posúdenie vypracované inou oprávnenou osobou, ktorým by sa vyvrátili závery posudku predloženého stavebníkom. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného, že postup žalobkyne bol účelový a že jeho cieľom bolo spôsobiť prieťahy v konaní, pretože žalovaný orgán vedel o tom, že žalobkyňa sa pokúša zohnať kvalifikovanú osobu na vypracovanie svetlotechnického posudku, pričom nemožno hovoriť o jej nečinnosti, keďže v relevantnom čase bol vyhlásený núdzový stav a zákaz vychádzania. Rozporne tiež pôsobia vyjadrenia žalovaného, ktorý na jednej strane poukazoval na pasivitu žalobkyne, na druhej strane odkazoval na obsah slovenskej technickej normy, ktorá hovorí len o presvetlení a preslnení obytných priestorov v stavbách určených na bývanie. Podľa jej názoru postupoval žalovaný v rozpore s ustanoveniami § 32 a § 33 Správneho poriadku, pretože žalobkyni odňal zákonné právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, podmienkam, keďže išlo o otázku odbornú a najmä technickú, ktorá patrí do kompetencií znalca. Tiež zdôraznila, že vyjadrenie mal podať aj regionálny úrad verejného zdravotníctva, keďže sa v danom prípade jedná o veľkú líniovú stavbu, ktorá tieni nielen jej ale aj ostatným susedom, ktorí ani nemali možnosť sa vyjadriť, že takáto stavba sa bude realizovať (žalobkyňa mala za to a domnievala sa, že išlo o tzv. nástenkový tender). Stavebným povolením, ako aj rozhodnutím žalovaného, sú jednoznačne dotknuté vlastnícke práva žalobkyne, ako aj užívanie jej rodinného domu s pozemkami, a to najmä právo na súkromie, právo na pohodu a kvalitu bývania a právo na nerušené užívanie jej nehnuteľností, pretože povolená stavba bude zdrojom poškodzovania domu, najmä jeho základov, a tým dôjde k zásahu do jej vlastníckych práv garantovaných SR. Žalovaný úplne ignoroval a vôbec sa nezaoberal posúdením zatienenia pozemku žalobkyne, na ktoré poukázala a neobťažoval sa vysporiadať sa so skutočnosťou, že je ohrozená stabilita územia a susedných pozemkov, pričom priamo je dotknutý a ohrozený rodinný dom súp. č. XXX v katastrálnom území F.. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , a tiež na nález Ústavného súdu SR , v zmysle ktorých má každý právo na ochranu vlastníctva, resp. právo na pokojné užívanie majetku. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa nezaoberal všetkými námietkami žalobkyne, najmä čo sa týka tienenia (ale aj hlučnosti), keďže predmetom povoľovanej stavby je výrobno-skladová hala. Žalovaný doručoval predmetné rozhodnutie formou verejnej vyhlášky aj napriek tomu, že neskúmal počet a okruh účastníkov konania a týchto ani neuvádzal. Žalovaný mal najskôr zistiť okruh účastníkov konania, ich počet a identifikovať ich podľa mena a priezviska a až na základe toho mohol dospieť k odôvodnenému doručovaniu verejnou vyhláškou.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa sama a ani prostredníctvom zvolenej zástupkyne v určenej procesnej lehote a ani po jej predĺžení, t. j. v dobe trvajúcej viac ako 30 dní nepredložila relevantný dôkaz, a to iné svetlotechnické posúdenie vypracované inou oprávnenou osobou, ktorým by svoje tvrdenie o znížení svetelného toku do jej rodinného domu preukázala, resp. ktorým by vyvrátila závery urobené spracovateľom v posúdení predloženom stavebníkom. Rovnako nepredložila ani žiaden relevantný dôkaz, napríklad mailovú korešpondenciu, ktorou by preukázala svoje úsilie dať si vypracovať nezávislé svetlotechnické posúdenie a svoju nečinnosť zdôvodňovala len vyhláseným núdzovým stavom súvisiacim s pandémiou COVID-19. Žalovaný preto túto nečinnosť nemohol hodnotiť inak ako účelové konanie, ktorého cieľom bolo spôsobiť prieťahy v konaní a oddialiť vydanie nového odvolacieho rozhodnutia. Skutočnosť, že žalovaný neporušil zákonné práva žalobkyne, svedčí aj konanie prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina, ktorý po predložení správneho spisu a po preskúmaní postupu, ktorý odvolaciemu rozhodnutiu predchádzal, podnet žalobkyne, ktorý je totožný s dôvodmi uvedenými v žalobe, tento jej podnet bez prijatia opatrenia odložil. Ďalej žalovaný argumentoval, že pokiaľ ide o námietky žalobkyne vo vzťahu k presvetleniu jej pozemku, uvedené slovenské technické normy neriešia, keďže tieto sa zaoberajú požiadavkami presvetlenia vnútorných obytných priestorov v stavbách určených na bývanie, t. j. priestorov určených na trvalý pobyt ľudí. Preto konštatoval, že keďže neexistujú žiadne iné technické normy a ani iné právne predpisy, ktoré by taxatívne určovali prípustnú hranicu tienenia susedného pozemku, argumenty žalobkyne považoval za neopodstatnené. Ďalej žalovaný uvádzal, že predmetom konania nebola líniová stavba ale stavba s veľkým počtom účastníkov konania. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na potrebu vyjadrenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva, tento podal v rámci územného konania o umiestnení výrobno-skladovej haly dňa 17.03.2017 záväzné stanovisko, ktoré žalovaný vo vyjadrení citoval. K tvrdeniu, že v danom prípade išlo o tzv. nástenkový tender, sa žalovaný nemienil vyjadrovať, avšak poukázal na to, že vlastníci susedných pozemkov a stavieb vedomosť o prebiehajúcom konaní majú, keďže žalobkyňa danú vec medializovala. Ostatní vlastníci však žiadne námietky a pripomienky k podkladom stavebného povolenia neuplatnili. Navyše mal Okresný úrad Žilina za to, že žalobkyňa a ani jej zástupkyňa neboli týmito vlastníkmi legitimované na ich zastupovanie, a to ani v administratívnom konaní ani v súdnom konaní za účelom ochrany týchto vlastníckych alebo

užívacích práv. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na potrebu zistenia okruhu účastníkov konania minimálne označením ich mena a priezviska, s týmto sa žalovaný nestotožnil, pričom poukázal na účel sledovaný znením ustanovenia , preto nesúhlasil ani so závermi, ktoré prijal krajský súd v zrušujúcom rozsudku. Napokon žalovaný zhrnul, že žalobkyňa nepredložila v konaní žiaden svetlotechnický posudok, ktorým by preukázala svoje tvrdenia o neprimeranom zatienení jej rodinného domu, ani nepreukázala tvrdenia, že by sa snažila o vypracovanie takého posúdenia inou oprávnenou osobou. Z doposiaľ vykonaného dokazovania tiež nevyplýva, že by v dôsledku uskutočnenia stavby výrobnej haly mohlo dôjsť k zásahom do užívacích práv žalobkyne, keďže pre vydanie stavebného povolenia a pre uskutočnenie stavby boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady v zmysle vykonávacích predpisov ako aj slovenských technických noriem.

5. Ďalší účastník v rade 1/ vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto rovnako zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že žalobkyňa v koncentračnej lehote v zmysle a vzniesla námietky týkajúce sa zatienenia jej rodinného domu a možného ohrozenia chránených živočíchov a rastlín navrhovanou stavbou. Koncentračná zásada v stavebnom konaní znamená, že všetok záväzný skutkový materiál pre rozhodnutie musí byť zistený najneskôr pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len na tie skutkové okolnosti, ktoré boli stavebným úradom zistené a na tie námietky účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené. Ďalší účastník v rade 1/ odkázal na obsah rozsudku Krajského súdu v Žiline vydaný v tejto veci a zdôraznil, že jediným relevantným žalobným bodom podanej žaloby je iba bod týkajúci sa časti napadnutého rozhodnutia pojednávajúcom o námietke zatienenia rodinného domu súp. č. XXX (nie zatienenia pozemku, keďže uvedené nebolo predmetom námietky žalobkyne v koncentračnej lehote). Z podkladov napadnutého rozhodnutia a z jeho obsahu jednoznačne a nepochybne vyplýva, že posudzovaná stavba vôbec z dôvodu svojho umiestnenia (predmet územného konania) ani hmotového riešenia nezatieni rodinný dom žalobkyne a svetelné pomery po uskutočnení stavby budú rovnaké ako pred jej uskutočnením. Uvedený záver vyplynul z dvoch svetlotechnických posudkov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu a boli spracované oprávnenou osobou. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že jej správny orgán nevytvoril priestor na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia, uviedol, že žalobkyňa bola dňa 07.12.2020 priamo oboznámená s obsahom nového podkladu v administratívnom spise. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 04.03.2021; žalovaný poskytol žalobkyni 87 dní na to, aby sa pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadrila k podkladom, spôsobu ich zistenia a navrhla doplnenie podkladov. Svoje právo žalobkyňa využila dvakrát, a to dňa 16.12.2020 a dňa 18.01.2021. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na nebezpečenstvo zatienenia jej pozemku, k tomu ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že predmetom posudzovania v stavebnom konaní nie je umiestňovanie stavieb a rozstupy medzi stavbami, keďže tieto otázky už boli právoplatne vyriešené v územnom konaní s tým, že platí, že povolené odstupy umožňujú údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. V stavebnom povolení nemôže stavebný úrad povoliť iné minimálne odstupové a maximálne výškové umiestnenie stavby, ako vyplýva z územného povolenia. Žalobkyňa mohla uvedenú námietku týkajúcu sa umiestnenia stavby (odstupovej vzdialenosti) a z toho plynúcich účinkov podľa vyhlášky č. vzniesť v koncentračnej lehote v územnom konaní. Žalobkyňa však túto námietku vzniesla až po uplynutí všetkých do úvahy prichádzajúcich koncentračných lehôt (aj mimo koncentračnej lehoty v stavebnom konaní), a preto nie je možné na túto námietku ani prihliadať, napriek tomu dal žalovaný na túto otázku jednoznačnú, logickú a zrozumiteľnú odpoveď. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že predložený svetlotechnický posudok nie je objektívny, nekonkretizovala, z akého dôvodu by takýto záver prijala. K námietke, že vo veci sa mal vyjadriť regionálny úrad verejného zdravotníctva, ďalší účastník v rade 1/ poukázal na to, že takéto stanovisko bolo predložené v územnom konaní. Pokiaľ poukazovala na to, že v danej veci malo byť rozhodnutie doručované formou verejnej vyhlášky tak, že správny orgán si najprv zistí okruh účastníkov konania, k tomu ďalší účastník v rade 1/ uviedol, že uvedeným postupom žalovaného nebola žalobkyňa dotknutá na svojich právach. Iní účastníci konania nič nenamietali voči prvostupňovému rozhodnutiu, a takisto ako žalobkyňa mali, resp. majú možnosť uplatniť svoje práva v rovnakom rozsahu ako žalobkyňa, a to aj žalobou na príslušný súd.

6. Na pojednávaní dňa 12.04.2022 účastníci zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie zamietnuť vychádzajúc z nasledovných úvah.

8. V danej veci rozhodol žalovaný skorším rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/013643/Kod zo dňa 12.03.2019, ktorým preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom toto rozhodnutie Krajský súd v Žiline zrušil rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.09.2020. V danom rozsudku vyslovil Krajský súd v Žiline právny názor vo vzťahu k jednotlivým otázkam, ktoré boli v danom konaní vznesené, s tým, že tento bol pre žalovaného záväzný (, ). Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento sa vo viacerých bodoch konfrontoval so závermi prijatými krajským súdom, čo priamo odporuje spomínaným ustanoveniam . Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu, mohol vo veci podať kasačnú sťažnosť; neprislúchalo mu však právo produkovať argumenty, pre ktoré nemôže rešpektovať právny názor vyslovený krajský súdom v zrušujúcom rozsudku.

9. Aj napriek opakovaným argumentom žalovaného, z akého dôvodu sa nemôže stotožniť s názorom Krajského súdu v Žiline vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 08.09.2020, pričom tento postup odporoval procesnej úprave, bol správny súd aktuálne na základe správnej žaloby oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného len v medziach žalobných bodov (, ). Z ustanovenia (Základné princípy) ods. 5 vyplýva, že konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu. To znamená, že správny súd poskytuje ochranu právam tej osoby, ktorá si tieto aktívne uplatňuje. Pokiaľ dôjde v konaní k čiastkovým procesným pochybeniam nemajúcim vplyv na právne postavenie žalobcu, môže na ne správny súd poukázať v rámci nezáväzných úvah (viď odseky 19 až 22 tohto rozsudku).

10. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil nasledovné skutočnosti.

11. Rozhodnutím Obce Staškov č. j. Výst. - S2017/287/R 1487 zo dňa 04.12.2017 o umiestnení stavby, ktoré v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Žilina č. OU ZA-OVBP2-2018/010766/KRA zo dňa 04.06.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018, bolo vyhovené žiadosti ďalšieho účastníka v rade 1/ zo dňa 11.10.2017 na umiestnenie stavby - výrobno-skladovej haly na pozemkoch v katastrálnom území Staškov KN č. 2431/2, 2463/9, 2463/47, 2463/48, 2463/49, 2463/50, 2463/52, 2463/61, 2146/1, 2464/2, 2464/3, s tým, že navrhovaný objekt bude pozostávať z prevažujúcej časti z jednopodlažnej výrobno-skladovej budovy s nepravidelným lichobežníkovým pôdorysom šírky od 17,19 do 29,66 m a dĺžky 44,70 m so strechou pultovou s nepravidelným sklonom, ktoré svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením bude plniť výrobno-skladovú funkciu. Vnútorný priestor bude riešený administratívnou stavbou pozostávajúcou zo šatní, sociálnych zariadení a kancelárskych priestorov. Stavebný úrad pre umiestnenie stavby na pozemku určil podmienky 1 až 4 vo výroku svojho rozhodnutia, okrem iného aj výšku hrebeňa strechy od +0,00 +9,768 až +11,286 m.

12. Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že dňa 05.11.2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť ďalšieho účastníka v rade 1/ o vydanie stavebného povolenia na stavbu

- výrobno-skladová hala na vyššie označených pozemkoch k. ú. Staškov. Správny orgán prvého stupňa oznámil začatie stavebného konania (č.j.: Výst. S2018/18/ R 1339 zo dňa 13.11.2018) formou verejnej vyhlášky a nariadil ústne pojednávanie na deň 04.12.2018 s poučením, že účastníci konania môžu svoje námietky k návrhu uplatniť najneskoršie na tomto pojednávaní, v opačnom prípade nebudú vzaté do úvahy. Žalobkyňa podala dňa 03.12.2018 správnemu orgánu prvého stupňa námietky v písomnej podobe, v ktorých uviedla, že po oboznámení sa s projektovou dokumentáciou zistila, že navrhovaná stavba veľmi výrazným spôsobom zatieni jej rodinný dom, č. s. XXX stojaci na parcele CKN 2466/1 a 2466/5 v katastrálnom území F.. Navrhla, aby bola vypracovaná „svetelná štúdia“, pretože výška stavby 11,60 m veľmi výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu. Projektant mal vziať túto skutočnosť do úvahy a táto skutočnosť nie je nikde riešená. Ďalej namietala, že na susedných parcelách sa nachádzajú chránené vodné živočíchy a rastlinstvo a navrhla, aby sa k zámeru vyjadrila Chránená krajinná oblasť Kysuce v nadväznosti na chránené územie NATURA 2000. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2018 v neprítomnosti žalobkyne uložil správny orgán ďalšiemu účastníkovi v rade 1/ povinnosť predložiť správnemu orgánu „osvetľovaciu štúdiu“ a stanovisko Okresného úradu Čadca, Odboru starostlivosti o životné prostredie. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je svetlotechnický posudok C.. U. K.,

autorizovaného stavebného architekta s vyznačeným dátumom vyhotovenia 17.12.2018 s označením „Posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom novostavby RD“. Ďalší posudok predložil ďalší účastník v rade 1/ dňa 19.11.2020 („Posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom novostavby RD“, zo dňa 02.11.2020, vypracovaný C.. U. K.).

13. Zhrnúc žalobné body formulované v podanej správnej žalobe možno konštatovať, že tieto obsahovali nasledovné argumenty. Žalobkyňa tvrdila, že nemohla z dôvodu vyhláseného núdzového stavu predložiť svoj posudok, ktorý by preukázal „opak“ (zrejme vo vzťahu k už predloženým svetlotechnickým posudkom), keďže mala za to, že predmetná stavba netieni len rodinný dom, ale aj pozemok, pričom k posudku sa mal vyjadriť aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Tiež poukazovala na skutočnosť, že v dôsledku rozhodnutia žalovaného dochádza k zásahu do jej vlastníckeho práva, práva na súkromie, ako aj práva na pohodu a kvalitu bývania. Zdôraznila tiež ohrozenie v podobe poškodenia jej domu, ohrozenie stability územia, ako aj možnú hlučnosť. Napokon tvrdila, že aj keď žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie verejnou vyhláškou, potom mal najskôr zistiť okruh účastníkov konania, ich počet a identifikovať ich podľa mena a priezviska, pričom až na základe toho bolo dospieť k odôvodnenému doručovaniu verejnou vyhláškou.

14. Je zrejmé, že žalobkyňa v stavebnom konaní vzniesla jedine námietku „výrazného obmedzenia svetelného toku“ vplyvom stavby ďalšieho účastníka v rade 1/ na rodinný dom žalobkyne (popri námietke poškodenia chránených druhov živočíchov a rastlín vplyvom stavby, ktorú však neučinila predmetom žaloby). Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobkyňa namietala aj ďalšie skutočnosti (ktoré namietala aj v podanej správnej žalobe), a to najmä, že stavba ďalšieho účastníka bude zdrojom poškodzovania jej rodinného domu, v dôsledku absencie odvodnenia stavby, zdrojom hlučnosti, bude narúšať právo na súkromie, pohodu a kvalitu bývania a nerušené užívanie nehnuteľnosti žalobkyne. Správny súd konštatuje, že všetky žalobkyňou vznesené námietky formulované v žalobných bodoch (okrem námietky, ktorú žalobkyňa uplatnila v administratívnom konaní podaním zo dňa 03.12.2018, v zmysle ktorej bude stavba ďalšieho účastníka zdrojom výrazného obmedzenia svetelného toku k rodinnému domu žalobkyne), neboli vznesené v súlade s ustanovením , teda najneskôr pri ústnom pojednávaní nariadenom stavebným úradom, o čom bola žalobkyňa poučená. Pokiaľ tieto námietky neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle , je potrebné konštatovať, že námietky žalobkyne sa prekludovali. Nebolo preto povinnosťou správnych orgánov na ne prihliadať a nemôžu z tohto dôvodu už tvoriť ani predmet správneho súdneho prieskumu.

15. Jediným žalobným bodom, ktorým sa správny súd mohol zaoberať pri prieskume postupu žalovaného boli námietky zatienenia rodinného domu žalobkyne, ku ktorej otázke boli v konaní vypracované C.. U. K. dva svetlotechnické posudky, posledný dňa 02.11.2020. Žalobkyňa nevzniesla voči posudkom žiadne vecné námietky, v žalobe argumentovala predovšetkým porušením jej procesných práv, ktoré malo spočívať v neumožnení vyhľadať inú odborne spôsobilú osobu, ktorá by vypracovala posudok potvrdzujúci žalobkyňou formulované námietky. V súvislosti s uvedeným akcentovala skutočnosť, že mienila preukázať, že sporná stavba netieni len jej rodinný dom, ale aj pozemok. Argument o zatienení pozemku vzniesla žalobkyňa až v správnom súdnom konaní, po uplynutí prekluzívnej lehoty podľa , preto na uvedené správny súd neprihliadal. Pokiaľ ide o porušenie procesných práv žalobkyne, táto v žalobe neprodukovala žiadne tvrdenia o komunikácii s príslušným znalcom, preto nebolo jasné, či vôbec vykonala konkrétne kroky na zabezpečenie tzv. nového posudku, či oslovila znalca, či ju znalec odmietol, prípadne žiadal dlhšiu lehotu na vypracovanie posudku z dôvodu pandémie a podobne. Doklady o e-mailovej komunikácii predložené na pojednávaní na správnom súde dňa 12.04.2022 nesvedčia o tom, že by žalobkyňa konala v súlade s výzvou správneho orgánu, ktorý účastníčke poskytol lehotu na vyjadrenie k svetlo-technickému posudku, pričom túto aj predĺžil. Z označených dokladov tiež nevyplýva, z akého dôvodu doposiaľ nepredložila ďalší posudok, pokiaľ spochybňovala posudky predložené ďalším účastníkom v rade 1/. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.04.2022 navrhla vykonať znalecké dokazovanie na potvrdenie tienenia nehnuteľností, takýto návrh bol zamietnutý, keďže argumentácia žalobkyne spochybňujúca už vyhotovené posudky bola nekonkrétna a nemohla preto tvoriť základ pre ďalšie dokazovanie ( veta druhá ). Napokon je potrebné dodať, že správny súd nie je súdom skutkovým ale sudom právnym, pre správny súd je podľa rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky, ktoré má na mysli ustanovenie , pre ktoré by správny súd mal sám vykonať dokazovanie, t.

j. dokazovanie nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa a nešlo o rozhodnutie v konaní podľa , , , , .

16. Podľa vyhlášky č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.

17. Z obsahu právnej úpravy, ako aj zo stabilnej judikatúry vyplýva, že pojem „pohoda bývania“ sa spája s konaním o umiestnení stavby, nie s konaním o stavebnom povolení, z ktorého dôvodu v tejto časti nebolo dôvodné bližšie reagovať na argumentáciu žalobkyne.

18. Ostatné žalobné body už nemohli byť dôvodom správneho súdneho prieskumu, k čomu sa správny súd už vyjadril v odsekoch 14 a 15 tohto rozsudku.

19. Vo vzťahu k žalobnému bodu týkajúcemu sa nutnosti zistiť okruh účastníkov, ktorým sa doručuje rozhodnutie verejnou vyhláškou, a to vo forme formulovania ich zoznamu, čo správne orgány opomenuli vykonať, správny súd poukazuje na skutočnosť, že v správnom súdnom konaní je možné v zásade poskytnúť ochranu právam iba tej osobe, ktorá ich aktívne uplatňuje (, ), nie inej osobe, ktorá takúto požiadavku nevzniesla. Z uvedeného dôvodu, prípadné procesné nedostatky v procesnom postupe, pokiaľ ide o označenie ďalších účastníkov a následné doručovanie týmto osobám, nemohli byť základom pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného.

20. Aj napriek záverom prijatým v odseku 19 tohto rozsudku, správny súd odkazuje na obsah zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Žiline s. zn. zo dňa 08.09.2020, ktorý v odseku 21 uviedol, že „naostatok opätovne obiter dictum pre úplnosť správny súd k záverom žalovaného o naplnení podmienok pre doručovanie stavebného povolenia verejnou vyhláškou v intenciách citovaného ust. správny súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS. 69/2011 zo dňa 18.10.2012, zo záverov ktorého plynie, že na to, aby mohlo byť stavebné povolenie doručované verejnou vyhláškou v zmysle vo väzbe s ust. z dôvodu veľkého počtu účastníkov, je potrebné, aby správny orgán (stavebný úrad) najskôr zistil okruh účastníkov konania, ich počet a identifikoval ich aspoň podľa mena a priezviska. Až na základe toho je možné dôjsť k odôvodnenému rozhodnutiu o doručovaní verejnou vyhláškou. Okrem toho je identifikácia účastníkov konania potrebná aj na to, aby sa účastník konania mohol dozvedieť, že je účastníkom konania, čo mu len z uvedenia parcelných čísel nemusí byť zrejmé. Správny súd konštatuje, že v administratívnom spise absentuje akýkoľvek podklad (najmä výpisy z listov vlastníctva dotknutých susedných parciel), z ktorého by bolo možné vyvodiť závery o tom, že v danom prípade ide o konanie s veľkým počtom účastníkov, pričom účastníci neboli správnym orgánom prvého stupňa ani žalovaným v administratívnom spise a v stavebnom konaní identifikovaní aspoň menom a priezviskom, aby bola identifikovaná potreba doručovať v konaní verejnou vyhláškou z dôvodu veľkého počtu účastníkov a súčasne boli zachované procesné práva týchto účastníkov. Tento nedostatok však nebol dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného, nakoľko žalobkyňa nedoručenie rozhodnutia žalovaného jej osobe nenamietala, s rozhodnutím žalovaného sa oboznámila, keďže formulovala voči nemu žalobné námietky. Napokon je potrebné dodať, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná pre podanie žaloby ( ) domáhajúc sa ochrany práv iných účastníkov stavebného konania“.

21. Správny súd považoval za potrebné reagovať (nad rámec žalobných bodov) na závery žalovaného o neprípustnosti pripojenia slovenských technických noriem, na podklade ktorých rozhodol, do spisu, čo odôvodňoval odkazom na ustanovenia , vrátane regulácie o sankciách za neoprávnené rozmnožovanie STN a tiež absencie normy, ktorá by ukladala povinnosť správneho orgánu prekladať spolu so spisom aj právne predpisy, podľa ktorých bolo rozhodnuté. K uvedenému treba podotknúť, že bol zrušený s účinnosťou od 01.04.2018. V danom prípade slovenská technická norma mala charakter podkladu rozhodnutia podľa a Správneho poriadku, preto mala byť súčasťou spisu.

22. Napokon je nutné poukázať aj na nedôslednosť správneho orgánu v spôsobe vedenia administratívneho spisu, ktorý bol správnemu súdu predložený bez riadneho usporiadania, s listinami očíslovanými v spojených súboroch (pri ktorých bolo navyše zjavné, že boli opakované zošité, teda pravdepodobne sa manipulovalo s listinami tvoriacimi daný súbor), bez očíslovania každého listu a navyše obsahoval dokumenty územného i stavebného konania bez ich technického rozdelenia (ide o osobitné administratívne konania). Administratívny spis žalovaného, z ktorého správny súd vychádza pri svojom rozhodovaní, tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci. Za „spisy žalovaného správneho orgánu“ súdna prax považuje úplný, riadne zažurnalizovaný a originálny spisový materiál orgánu verejnej správny v danej veci, pričom spis musí obsahovať aj originály dokladov o doručení rozhodnutí, aby nevznikli pochybnosti o postupnosti jednotlivých procesných úkonov a o úplnosti spisu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Takéto kritériá predložený spis správneho orgánu nespĺňal, pretože nebol chronologicky usporiadaný a jednotlivé listy neboli očíslované (nemožno číslovať súbory listín, pretože to môže viesť k možnej manipulácii so spisom). Aj napriek týmto defektom s ohľadom na viazanosť správneho súdu žalobnými bodmi bolo možné vo veci preskúmať postup správnych orgánov a vo veci rozhodnúť.

23. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni podľa a contrario tak, že žalobkyni, ktorá úspech v konaní nemala, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia a contrario. Náhradu trov nepriznal ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 1/ k žalobe a ďalšie procesné podania neboli jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez týchto vyjadrení. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.