Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-13-2018.pdf
PDF · 118.39 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci žalobcu: J.. Q. B., N. XX.X.XXXX, A. N. XX, A., zastúpený Q.. F. B., N. XX.XX.XXXX, A. N. XX, A. , proti žalovanému: ANACO FIN s.r.o., so sídlom Miletičova 550/1, Bratislava, IČO: 47 326 786, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá v zmluve OTP REFINANC EXPRESE číslo XXX/XXXX/XXSÚ dňa 27.5.2013 je neplatná.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva 100% náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou podanou na súd4.5.2018 domáhal, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretá v Zmluve OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XX B., dňa 27.05.2013 je neplatná. Vo svojej žalobe uviedol:,, Žalobca ako dlžník uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného OTP Bankou Slovensko a.s., Štúrova ul. Č, 813 54 Bratislava, IČO: 31318916 ( ďalej iba „právny predchodca“) Zmluvu o OTP REFINANC EXPRESE č. XXX/XXXX/XX B. (ďalej iba Zmluva“) dňa 27.05.2013. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov v celkovej výške 19 100 Euro, v mesačných splátkach 81,91 Euro, 118 splátok, posledná 119 splátka vo výške 79,87 Euro, k 24. dňu v mesiaci. (dôkaz - Zmluva č. XXX/XXXX/XX B., list zo dňa 9.1.2018 o postúpení pohľadávky) Zmluva bola uzatvorená s fyzickými osobami nepodnikateľom na strane dlžníka aj spoludlžníka, je úverovom vzťahu identifikovaný: menom a priezviskom, ako občan SR, dátum narodenia, rodné číslo a trvalý pobyt, číslom OP. Podľa §1 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženie platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. b.) cit. Zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv) na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podľa §2 písm. b.) cit. Zákona (v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv), na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Článok IX. Zmluvy obsahuje Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (ďalej iba „Dohoda o zrážkach“) , ktorá je súčasťou Zmluvy a čl. II Zmluvy - Zabezpečenie úveru uvedenou v čl. IX tejto zmluvy. Dohoda o zrážkach o mzdy (iných príjmov) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle §53 ods. 1 a ods. 2 a 5 Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ako spotrebitelia boli nútený Dohodu o zrážkach s veriteľom podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulovanej zmluvy o poskytnutí úveru.
Veriteľ si uvedeným spôsobom vynútil zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie úveru podľa čl. II. Zmluvu. Žalobcovia, ako spotrebitelia boli nútení dobrovoľne sa podrobiť vykonávaniu zrážkam zo mzdy bez možnosti ich vykonávaniu za predpokladu, že tieto si veriteľ môže uplatňovať bez súdom preskúmateľného nároku na výšku nárokovanej si pohľadávky zo strany veriteľa. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora Európskej únie. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad mojim majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho majetku navrhovateľky nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, musela byť žalobcom akceptovaná ako celok pozostávajúci zo zmluvy o spotrebiteľského úvere, dohody o zrážkach zo mzdy. Inak by nebol úver poskytnutý. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti K.). Na veci je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na eprimeranosti. Nárokovaná pohľadávky zo Zmluvy o OTP REFINANC EXPRESE Č.. XXX/XXXX/XXSU je premlčaná. vymáhaná na základe Dohody o zrážkach zo mzdy je premlčaná (posledná úhrada, ktorá vyvolala predčasnú splatnosť úveru v znení §565 OZ a ktorú aj právny predchodca žalovaného využil, bolo neuhradenie splátky k 20.3.2014), premlčacia doba začala plynúť 20.3.2014 a uplynula dňom 20.3.2017). Na základe Občiankeho zákona § 103 „ Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky“ Veriteľ - (predchodca žalovaného) si uplatnil právo zosplatnenia úveru až dňa 20.4.2015. Premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. To znamená odo dňa, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi ne z pohľadu § 563 OZ nesporne patrí aj požiadanie dlžníka o plnenie. A to mohol veriteľ urobiť hneď po vzniku dlhu. Actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť, a nie vtedy, kedy splatnosť z jeho strany skutočne nastala. Podľa § 53/9 Obč. zák. „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že banka si prvý krát mohol uplatniť svoje právo § 565 dňa 20.6.2014. Nakoľko si banka uplatnil svoje právo podľa § 565 OZ premlčacia doba začala plynúť podľa §103 v nadväznosti § 53/9 Občianskeho zákonníka dňa 20.03.2014 a uplynula dňom 20.03.2017.´´
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2021 uviedol:,, Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon musí určiť, že konanie s predmetom - určenie neplatnosti určitej právnej skutočnosti je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Podľa § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového poriadku platí : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o b) určení, či tu právo ie alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo c) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Aj z dôvodovej správny týkajúcej sa typov žalôb (dnešný § 137 CSP) vyplýva cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. “ Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 CSP, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Vzhľadom na obsah podanej žaloby je podľa žalovaného dôležité zdôrazniť, že dôvodom neplatnosti právneho úkonu vo všeobecnosti sú len také prípady / skutkové podstaty, kedy zákon určuje následok v podobe neplatnosti právneho úkonu. Takéto skutočnosti však žalobca ani neuviedol a ani nepreukázal. Popretie tvrdení o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom upravený spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka). Nejde teda o dohodu, ktorej podstata vyplýva z uplatnenia úplnej zmluvnej autonómie jej strán v tom smere, že by si samé naformulovali taký spôsob zabezpečenia úhrady pohľadávky, obsah vlastných práv a povinností a spôsob ich výkonu. Občiansky zákonník určuje dohodu o zrážkach zo mzdy ako jeden z regulovaných zabezpečovacích prostriedkov a upravuje spôsob jej realizáciu. Podľa Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou také ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa, a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Podľa § 53 ods. 1 : „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)?' Neprijateľnou podmienkou teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Chýba predpoklad, a to je odchýlenie sa od zákona, ďalej vytvorenie nerovnováhy, ktorá by bola porušením zákona a teda protiprávnou. Nakoniec aj samotná smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách výslovne uvádza, že ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) sa nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak by malo platiť tvrdenie žalobcu o dohode o zrážkach zo mzdy a jej neprijateľnosti, teda nepoužiteľnosti v spotrebiteľských právnych vzťahoch, považuje žalovaný za pochybný a zmätočný opakovaný postup zákonodarného orgánu. Ten vrakoch 2014 a 2015 prijal dve čiastkové právne úpravy, ktoré sa týkali uzatvárania nových dohôd o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy. Ani v jednom prípade ale sa nevychádzalo z toho, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dňa 01.05. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Jedným z právnych predpisov, ktoré uvedený zákon novelizoval, bol aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vo vzťahu k novo uzatváraným dohodám o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských vzťahoch bolo upravené
(§ 5a ods. 1, § 29b), že dohoda o zrážkach zo mzdy je prípustná, ak jej uzavretie zodpovedá určeným podmienkam. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo v zákone upravené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak teda ani v rámci zmien právnej úpravy týkajúcich sa dohody o zrážke zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy nebolo v zákone určené, že podmienkou pre výkon zrážok zo mzdy je predchádzajúce súdne rozhodnutie o pohľadávke, potom takúto ..povinnosť'4 či „predpoklad“ nie je možné požadovať nad rámec zákona. Súčasne z podanej žaloby nevyplýva, v čom by neexistencia predchádzajúceho súdneho rozhodnutia mala predstavovať dôvod neplatnosti právneho úkonu, a teda v čom sú dané znaky takej skutkovej podstaty, s ktorou nejaký zákon spája následok v podobe neplatnosti právneho úkonu. Tvrdenie žalobcu o existencii súdneho rozhodnutia ako podmienke vykonávania zrážok zo mzdy asi vychádza z pripomienok Európskej komisie vo veci sp. zn. C-30/12, pričom ide iba o názor tohto orgánu, ktorý sa zatiaľ v rozhodovacej praxi SD EÚ neprejavil. Napriek tomu, že tieto pripomienky boli už z 02.05.2012 a slovenský zákonodarca ich mal k dispozícii v čase prijímania zákona č. 102/2014 Z.z. a zákona č. 438/2015 Z.z., nedošlo v samotnej úprave zrážok zo mzdy a jej uplatnenia uvedenej v § 551 Občianskeho zákonníka k žiadnej takej zmene, aby sa vyžadovalo predchádzajúce súdne rozhodnutie, z čoho vyplýva, že vnútroštátnu právnu úpravu považuje aj zákonodarca za zákonnú a súladnú aj s právom EÚ. Pritom vo veci C-34/13 SDEÚ uviedol - „Ustanovenia smernice rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. “ Je teda zrejmé, že SD EÚ pri inom zabezpečovacom inštitúte, a to záložnom práve uviedol, že jeho mimosúdny výkon je prípustný. Rovnako to podľa žalovaného platí aj pri ďalšom zabezpečovacom inštitúte, a to dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá v § 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 5b ods. I zákona č. 250/2007 Z.z. nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky na základe súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať iba na základe požiadavky žalobcu nemožno. Popretie tvrdenia o premlčaní ako dôvode neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy Dôvodom neplatnosti právneho úkonu nie je tvrdenie o premlčaní nárokov vyplývajúcich či už z daného úkonu, alebo s ním súvisiaceho úkonu. Bez ohľadu na to, či tvrdenie o premlčaní je alebo nie je dôvodné. Popretie tvrdení žalobcu o vynútení si zabezpečovacieho prostriedku Žalobca ďalej tvrdí, že mu bol „vnútený zabezpečovací prostriedok na zabezpečenie úveru.“ Snaží sa tak zrejme navodiť dojem o protiprávnosti situácie tým, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere a jej obsahom je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Zo žiadnej časti podanej žaloby nevyplýva označenie takých skutočností (skutkových okolností), ktoré by preukazovali akýkoľvek spôsob donútenia žalobcu k uzavretiu úverovej zmluvy. Žalobca nebol nútený k uzavretiu ani psychicky a ani fyzicky. Je zavádzajúce zamieňať donútenie k právnemu úkonu z pohľadu § 37 Občianskeho zákonníka so situáciou, kedy jedna zmluvná strana definuje podmienky za ktorých je ochotná do zmluvného vzťahu vstúpiť a druhá ich akceptuje. Vtedy nejde o žiadny protiprávny stav. Uzavretie zmluvy nie je protiprávne, ide o realitu v bežnom živote tak ako nákupe v obchode, lístka do kina, uzavretí pracovnej zmluvy, uzavretí obchodných vzťahov a spolupráce a pod. Požiadavka úverového veriteľa na zabezpečenie splatenia pohľadávky je prirodzená a normálna v bankovej praxi. Tak ako dlžník nemá právo na poskytnutie úveru za ním predstavovaných podmienok, ani veriteľ nie je povinný poskytovať úvery bez toho, aby ich splatenie nebolo primerane zabezpečené. Samotná existencia zabezpečenia ešte ani nie je zárukou toho, že dôjde k splateniu úveru prostredníctvom zabezpečenia úveru. Dôvodom môže byť neuplatniteľnosť zabezpečovacieho prostriedku, obmedzenie alebo zákaz zo strany štátu a pod. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo a je legitímne. Ako vyplýva z vyššie označených zmien v právnej úprave, je to primerané a povolené pre oblasť spotrebiteľských úverových vzťahov aj k dnešnému dňu.
Pretože podaná žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy podľa konkrétneho ustanovenia právneho poriadku SR, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Súčasne žalovaný žiada priznať nárok 11a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, títo svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a navrhli vec prejednať v ich neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci; 5. Dňa 27.5.2013 právny predchodca žalovaného a žalobca uzavreli Zmluvu O OTP REFINANCE EXPRESE č.XXX/XXXX/XXSU, predmetom ktorej bolo poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v sume 19100€, s RPMN 9,29%, s pevnou úrokovou sadzbou 8,5% p.a., s 1. mesačnou anuitnou splátkou vo výške 238,08€ s termínom splátky 24.7.2013,2-118 anuitnou splátkou vo výške 238,08€ splatnou 24. deň v mesiaci, 119. anuitnou splátkou vo výške 237,73€ splatnou 24.5.2023. S konečnou splatnosťou úveru 24.5.2023. Článok 9 tejto Zmluvy obsahuje body 1,2,3,4,5 v tomto znení; 1) Dlžník týmto zabezpečuje v zmysle§ 551 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky banky vo výške 19100.00 €, s príslušenstvom a poplatkami z tejto zmluvy o úvere, resp. z odstúpenia od tejto zmluvy o úvere, zrážkami zo mzdy (iných príjmov), ktorú (é) poberá od platiteľa mzdy (platiteľa iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou): Obchodné meno: Q. B.-P. B., B.:: N. XXXXX/XX, XXX XX A., J.Y.: XXXXXXXX - platiteľ mzdy (iných príjmov) Dlžníka Q. B. Obchodné meno: A.. F. B., sídlo: R. XX, XXX XX A.. J.: XXXXXXXX · platiteľ mzdy (iných príjmov) Dlžníka F. B..Y.. ,Zrážky sa budú vykonávať vo výške, ktorá zodpovedá maximálne prípustnej výške zrážok podľa. . predpisov upravujúcich zrážky zo mzdy (iných príjmov) pri výkone rozhodnutia. Okamihom, keď sa platiteľovi mzdy (iných príjmov) táto dohoda predloží, nadobúda Banka proti platiteľovi mzdy (iných príjmov) právo na výplatu uvedených zrážok. Ak dôjde k zmene platiteľa mzdy (iných príjmov), predloží sa táto dohoda novému platiteľovi mzdy (iných príjmov) a povinnosť vykonávať zrážky má tento novy platiteľ mzdy (iných príjmov) .. 2) V Prípade, ak Dlžník nebude riadne a včas plniť svoje záväzky z tejto zmluvy, o úvere alebo z odstúpenia od nej Banka žiada platiteľa mzdy (iných príjmov). aby jej uvedenú sumu zrážok poukazoval vždy v deň výplaty, mzdy (iného príjmu) na účet Banky ktorého číslo mu Banka písomne oznámi a to až do doby, pokiaľ mu Banka písomne neoznámi, že jej pohľadávka s príslušenstvom a poplatkami je splatená. 3) Dlžnik súhlasí s tým, aby mu platiteľ mzdy (iných príjmov) vykonával zrážky podľa bodu 1 a2 tohto článku zmluvy a poukazoval ich Banke. Dlžník súhlasí, aby Banka predložila túto zmluvu o úvere jeho platiteľovi mzdy resp. iných príjmov/zamestnávateľovi za účelom vykonávania zrážok zo mzdy (iných príjmov) v prípade, ak Dlžník nebude riadne a včas plniť svoje záväzky z tejto zmluvy o úvere alebo z odstúpenia od nej. 4) Banka ďalej žiada platiteľa mzdy (iných príjmov), aby v prípade zmeny zamestnania Dlžníka,. (ukončenia pracovnoprávneho vzťahu) informoval o tom Banku a postúpil túto dohodu -zmluvu o úvere novému zamestnávateľovi (platiteľovi iných príjmov), s čím Dlžník súhlasí. V prípade, ak novy zamestnávateľ nie je známy, vráti ·túto dohodu-zmluvu o úvere Banke. 5) Podľa tejto dohody sa budú vykonávať· zrážky zo mzdy resp. iných príjmov aj od ďalších platíteľov mzdy ( iných príjmov) od ktorých bude Dlžník poberať mzdu resp. iný príjem. 6. Listom zo dňa 21.12.2017 právny predchodca žalovaného otp banka oznámil žalobcovi ,že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalovaného .
7. Listom zo dňa 19.1.2018 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy dlžníka- žalobcu, s tým že sa ako veriteľ oprávnene domáhajú uspokojenia nehradenej splatnej pohľadávky vo výške 21 707,79€ k 22.12.2017.
8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
9. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného od 01.03.2007) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 27.5.2013 právny predchodca žalovaného OTP Banka Slovensko a.s., a žalobca uzavreli ZMLUVU O OTP REFINANCE EXPRESE č.XXX/XXXX/XXSU, predmetom ktorej bolo poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru v sume 19100€, s RPMN 9,29%, s pevnou úrokovou sadzbou 8,5% p.a., s 1. mesačnou anuitnou splátkou vo výške 238,08€ s termínom splátky 24.7.2013,2-118 anuitnou splátkou vo výške 238,08€ splatnou 24. deň v mesiaci, 119. anuitnou splátkou vo výške 237,73€ splatnou 24.5.2023. S konečnou splatnosťou úveru 24.5.2023. Článok 9 - Dohoda o zrážkach zo mzdy tejto Zmluvy obsahuje body 1,2,3,4,5. Uzavretá dohoda v bode 1. okrem iného zakotvuje, že zrážky sa budú vykonávať vo výške, ktorá zodpovedá maximálne prípustnej výške zrážok, podľa predpisov upravujúcich zrážky zo mzdy (iných príjmov) pri výkone rozhodnutia.
Súd má za to, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy dojednaná medzi účastníkmi je takým ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že na platnosť právneho úkonu z pohľadu určitosti tejto dohody o zrážkach sa vyžadovalo jednoznačné určenie výšky splátok v peňažnom vyjadrení a nie len odkaz na iné ustanovenia právnych predpisov. Pokaľ táto náležitosť nebola dojednaná medzi zmluvnými stranami, uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy treba hodnotiť ako neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti. Na základe takto neplatného právneho úkonu žalovanému preto neprislúcha právo uplatňovať si u zamestnávateľa žalobcu zrážky zo mzdy. Žalobca preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení, a to listinným dôkazom založeným v spise, ktorý preukazuje, že žalovaný ako veriteľ požiadal písomne zamestnávateľa žalobcu, aby vykonával žalobcovi zrážky zo mzdy. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným ustanoveniam súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
23. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v 100% výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).