Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/88/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Marka Anovčina a členiek senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Evy Vékonyovej, v spore žalobcu Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ulica 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 566,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. – 278 zo dňa 24. mája 2023, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 566,60 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a intervenientovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 566,60 eur z dôvodu, že dňa 28.04.2014 utrpel D. C. (ďalej aj len „poškodený“) poškodenie zdravia v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným, a preto bol práceneschopný a žalobca menovanému vyplatil nemocenské dávky za obdobie práceneschopnosti od 28.04.2014 do 03.08.2014 vo výške 1 474,30 eur. Výplatou nemocenských dávok tak bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške 1 474,30 eur. Dňa 24.02.2015 bola žalovanému zaslaná Výzva č. XX/XXXX/ XXXX na dobrovoľné splnenie si povinnosti nahradiť škodu vo výške 1 474,30 eur, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských dávok. Výzvu žalovaný prevzal podľa poštovej doručenky dňa 02.03.2015. Na základe predmetnej výzvy žalovaný uhradil 15.12.2015 škodu vo výške 907,70 eur. Listom zo dňa 08.07.2016 bol žalovaný vyzvaný na úhradu zvyšnej sumy škody vo výške 566,60 eur, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou nemocenských dávok poškodenému. Sociálna poisťovňa uvedenú sumu eviduje stále ako neuhradenú. Do konania vstúpil na strane žalovaného intervenient, a to spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, ktorá je poistiteľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým žalovaný spôsobil škodu na zdraví D. C.. Z vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav: Z uznesenia Okresnej prokuratúry Skalica č. -16 zo dňa 12.01.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2015, súd zistil, že Okresná prokuratúra Skalica schválila podľa zmier medzi obvineným A. B. (žalovaný) a poškodeným D. C. a zastavila

trestné stíhanie proti obvinenému A. B., ktorému bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici, odbor kriminálnej polície Skalica ČVS: ORP-112/VYS-SI-2014 zo dňa 14.08.2014 podľa vznesené obvinenie pre skutok, naplňujúci znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 28.04.2014 v čase o 06.25 h v úseku E. - F. na ceste 1. triedy č. 51, v km 76,73 viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, EČV: B., ktorého je vlastníkom a držiteľom, pričom v dôsledku mikrospánku prešiel do protismeru, kde ľavou prednou časťou svojho vozidla narazil čelne do osobného motorového vozidla zn. G. H., EČV: B. XXXXX, ktoré viedol vlastník a držiteľ D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B., I. C. J. XX/XX, ktorý utrpel ťažké zranenia, a to tržnú ranu ľavého kolena, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu IV. rebra vpravo, s následnou embolizáciou do pľúc, s dobou liečenia spojenou s PN najmenej 2 mesiace podľa lekárskych správ B. B. K. a B. L. M., pričom požitie alkoholu u vodičov zistené nebolo a na vozidle zn. G. H. N.: B. XXXXX vznikla škoda vo výške cca 10 000,- eur a na vozidle Škoda Octavia, EČV: B. XXX L. vznikla škoda vo výške cca 4 000,- eur. V predmetnom uznesení je o.i. uvedené, že obvinený A. B. slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito vyhlásil, že spáchal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný a svojho konania ľutuje. Z potvrdenia o nemocenských dávkach, vyplatených Sociálnou poisťovňou, bolo zistené, že žalobca vyplatil poškodenému D. C., nemocenské dávky za obdobie od 28.04.2014 do 03.08.2014 v celkovej výške 1 474,30 eur. Z podania označeného ako „VÝZVA č. XX/XXXX/XXXX“ zo dňa 24.02.2015 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na uznanie a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť mu škodu, ktorá vznikla výplatou nemocenských dávok vo výške 1 414,30 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 02.03.2015. Výzvou č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 08.07.2016 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie sumy vo výške 566,60 eur, nakoľko žalovaný na základe predmetnej výzvy žalobcu zo dňa 24.02.2015 uhradil dňa 15.12.2015 len čiastočne škodu vo výške 907,70 eur. Výzva bola žalovanému doručená dňa 18.07.2016. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinného dôkazu - znaleckého posudku MUDr. Pamulu, nakoľko tento nebol podaný ako znalecký posudok v konaní. Z predmetného znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu č. XX/XX zo dňa 20.11.2016, ktorý si dal vypracovať sám poškodený D. C. v rámci posúdenia zranenia spôsobeného dopravnou nehodou dňa 28.04.2014, súd v časti „Doba PN“ zistil, že zranenie, ktoré poškodený utrpel, si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti na dobu približne zhodnú s dobou liečenia, resp. môže byť ešte cca o 1 týždeň dlhšia, pokiaľ je zlomenina lýtkovej kosti liečená sadrovou fixáciou, po ktorej je potrebná ešte rehabilitácia hybnosti. Celkovo doba práceneschopnosti pre dané zranenie zvyčajne trvá približne 4 - 5 týždňov. Vzhľadom k dobe liečenia zlomeniny lýtkovej kosti, táto ani nutnou rehabilitáciou nepredĺžila celkovú dobu liečenia. V danom prípade trvala práceneschopnosť od 28.04.2014 do 03.082014, t. z. niečo viac 3 mesiace, čo je doba adekvátna vzhľadom ku komplikácii, ktorá nastala. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa , o sociálnom poistení, o zdravotnej starostlivosti a zmene niektorých zákonov. Uviedol, že všeobecná lekárka poškodeného B. M. ako príslušný oprávnený subjekt podľa o zdravotnej starostlivosti a zmene niektorých zákonov posúdila dočasnú pracovnú neschopnosť poškodeného a rozhodla o dĺžke trvania dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného. Vo svojej výpovedi podrobne opísala zdravotný stav poškodeného, pričom dĺžku trvania práceneschopnosti poškodeného odôvodnila či už z hľadiska čo poškodený udával na kontrolách

- pretrvávajúce bolesti, ťažkosti, problémy s dýchaním (subjektívne hľadisko), ako aj objektívnymi nálezmi (špeciálne vyšetrenia). Podrobne vo výpovedi opísala, že subjektívne ťažkosti poškodeného boli potvrdené aj objektívnymi nálezmi na základe špeciálnych vyšetrení. Svoje rozhodnutie o dĺžke trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti opakovane potvrdila na pojednávaní konanom dňa 15.03.2023, kde o. i. uviedla, že: „Trvanie práceneschopnosti malo súvis s tými zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode s jej následkami. Zdá sa jej, že pán C. ju sám žiadal ukončiť práceneschopnosť, pretože chcel ísť do práce. Keby toto nežiadal a udával ťažkosti, pokračoval by v práceneschopnosti. Práceneschopnosť pána C. od 28.04.2014 do 03.08.2014 bola v priamej súvislosti s úrazmi spôsobenými pri dopravnej nehode zo dňa 28.04.2014. Práceneschopnosť pána C. pred 01.07.2014 mala súvis s utrpeným úrazom. Práceneschopnosť po 24.06.2014 odôvodňovali plánované ortopedické vyšetrenia, pľúcna kontrola s tým, že pán C. mal nariadenú injekčnú liečbu pľúcnej embolizácie do pľúc do 04.08.2014. Svedkyňa vychádzala zo správy B. B., pričom je možné, že to bol len ústny dohovor s internistkou B. M.. Svedkyňa vyčítala zo správy B. B., že v mesiaci júl 2014 na základe odborného nálezu z pľúcnej ambulancie B. B. bola pánu C. doporučená injekčná liečba embolizácie do pľúc do 04.08.2014 liečivom nízkomolekulovým heparínom (fraxiparín) z dôvodu liečby embolizácie do pľúc, hlbokých venóznych trombóz. Ak by pán C. túto liečbu nedostával, mohol by dostať masívnu embolizáciu s následkom smrti, teda potreboval túto liečbu. Dôvod trvania práceneschopnosti

by bol daný i po dátume 04.08.2014, pokiaľ by si pacient želal, pričom liečba fraxiparínom bola len jedným z dôvodov práceneschopnosti pána C.. Pri lekárskej kontrole pána C. svedkyňou dňa 24.06.2014 boli jej objektívnym nálezom konštatované zdravotné ťažkosti, pričom zistila, že mal akútny zápal hrdla, avšak tento s dopravnou nehodou nesúvisel. Podľa svedkyne by však práceneschopnosť pokračovala aj vtedy, ak by pán C. zápal hrdla nemal. Dôvod práceneschopnosti pána C. po 24.06.2014 bol objektivizovaný tým, že po kontrole z tohto dňa mal akútnu respiračnú infekciu a následne mal naplánovanú na 11.07.2014 pľúcnu kontrolu a tiež ortopedické vyšetrenie, kde udával bolesti kolien od havárie, pričom toto je potvrdené objektívnym nálezom od ortopéda“. Zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky nemocenského poistenia, alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dopustil zavineného protiprávneho konania tým, že spôsobil dopravnú nehodu tak, ako je uvedené v uznesení Okresnej prokuratúry Skalica č. -16 zo dňa 12.01.2015. Žalovaný svojím konaním spôsobil D. C. poškodenie zdravia, v dôsledku čoho žalobca vyplatil poškodenému dávky nemocenského poistenia za obdobie od 28.04.2014 do 03.08.2014 v celkovej výške 1 474,30 eur. Žalovaný dňa 15.12.2015 čiastočne uhradil škodu žalobcovi vo výške 907,70 eur. Zvyšnú škodu vo výške 566,60 eur žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil. V zmysle ustanovení , o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok. Právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu (). Sociálna poisťovňa ako žalobca tak splnila všetky zákonom stanovené predpoklady na úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, pričom žalobca výšku škody preukázal potvrdením o výške vyplatených dávok. Žalovaný a intervenient v konaní namietali dĺžku trvania práceneschopnosti poškodeného a akceptovali len práceneschopnosť trvajúcu do 30.06.2014 a tvrdili, že čo a týka pokračovania práceneschopnosti od 01.07.2014 nie je preukázaná príčinná súvislosť so zranením poškodeného pri dopravnej nehode. Tieto svoje tvrdenia však nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno. Naopak, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, najmä z predložených lekárskych správ poškodeného, z výpovede poškodeného D. C., svedkyne B. M.

- všeobecnej lekárky poškodeného v čase vystavenia a ukončenia PN poškodeného, z časti zdravotnej dokumentácie poškodeného a z listinného dôkazu - znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu č. XXX/XX vypracovaného dňa 20.11.2016, že trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti do 03.08.2014 poškodeného D. C. bolo opodstatnené a bolo v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré poškodený utrpel pri dopravnej nehode dňa 28.04.2014. Výsluchmi svedkov B. M. a D. C. bolo jednoznačne preukázané, že trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti do 03.08.2014 bolo dôvodné a bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.04.2014. Svedkyňa B. M. ako zákonom oprávnený subjekt pre určenie dĺžky trvania PN uviedla, že zranenia utrpené pri dopravnej nehode by odôvodňovali trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti v celkovej dĺžke 12 mesiacov, t. j. obdobie, počas ktorého vypláca Sociálna poisťovňa nemocenské, pričom toto je deklarované priznaným invalidným dôchodkom, ktorý poškodenému Sociálna poisťovňa priznala z titulu zranení utrpených pri dopravnej nehode. Z výpovedí svedkov je nepochybné, že v čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. ku dňu 04.08.2014 trpel poškodený D. C. viacerými závažnými ťažkosťami, a to bolesťami na hrudi z dôvodu zle zrastenej hrudnej kosti, bolesťami ľavého kolena, bolesťami „ľavej strany rebier“, mal sústavné problémy s dýchaním a bol injekčne liečený na pľúcnu embolizáciu. Pokiaľ ide o rozpor, či zlomenina ľavého predkolenia vznikla počas dopravnej nehody (na ktorý poukazoval intervenient), tento bol jednoznačne odstránený výpoveďou svedkyne B. M. ako aj poškodeného, ktorý uviedol, že ľavým kolenom prerazil prístrojovú dosku auta, k čomu doložil aj fotodokumentáciu. Je nepochybné, že k tejto zlomenine prišlo práve pri dopravnej nehode. Pred touto nehodou poškodený nemal žiadne problémy s ľavým kolenom. Po nehode mal silné bolesti, ťažko chodil, pričom sa mu pred dopravnou nehodou nestala žiadna udalosť, pri ktorej by mohol zlomeninu utrpieť. Ako uviedol aj MUDr. Pamula v doloženom listinnom dôkaze - znaleckom posudku „na vznik zlomeniny hlavice lýtkovej kosti bola potrebná relatívne silná intenzita pôsobiaceho násilia“. Vzhľadom k tomu nie je možné, aby poškodený utrpel zlomeninu nohy po dopravnej nehode bez toho, aby si nebol tejto skutočnosti vedomý. Nakoľko zlomenina ľavej fibuly nebola bezprostredne po nehode diagnostikovaná a liečená, je pochopiteľné, že liečenie tejto zlomeniny trvalo dlhšiu dobu než uvádza znalec. V nemocnici mu ranu iba ošetrili a zašili. Až z dôvodu pretrvávajúcich bolestí bol poškodený nútený hľadať

pomoc po vlastnej osi a až dodatočne na vyšetrení na ortopédii dňa 05.07.2014 bola zlomenina zistená

- už zhojená a bola nasadená liečba na bolesť. Taktiež bolo v konaní preukázané, že v čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti až doposiaľ poškodený trpí závažnými problémami s dýchaním. Nefunguje mu jedna pätina pľúc, bola mu diagnostikovaná absencia bránicového dýchania a výrazné paradoxné dýchanie. Napriek tomu, že diagnóza jeho dýchacích problémov bola stanovená až na základe funkčného vyšetrenia bránice dňa 12.05.2016, je nepochybné a v konaní preukázané, že tento problém vznikol práve pri predmetnej dopravnej nehode a problémy s dýchaním mal aj pred diagnostikovaním predmetného zdravotného problému, t. j. v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Práve subjektívne ťažkosti poškodeného viedli k následným vyšetreniam a k objektívnym nálezom. Predmetný zdravotný problém nevznikne až momentom, kedy je objektivizovaný výsledkom vyšetrenia, vtedy je len potvrdený, častokrát s odstupom niekoľkých mesiacov, nakoľko sa na špeciálne vyšetrenia častokrát čaká mesiace. Práve skutočnosť, že poškodenému bol tento problém diagnostikovaný až s časovým odstupom po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti, preukazuje, že poškodený mal pretrvávajúce zdravotné problémy aj po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré musel riešiť aj formou diagnostikovania, a ktoré u neho spôsobovali nepriaznivý zdravotný stav. Súd nesúhlasil s tvrdeniami intervenienta, že ak mu boli zdravotné problémy diagnostikované až s odstupom niekoľkých mesiacov po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, tak nebol u neho daný dôvod na trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti a všeobecný lekár mal dočasnú pracovnú neschopnosť skončiť skôr. Všeobecný lekár stanovuje a rozhoduje o dočasnej pracovnej neschopnosti na základe jednak subjektívnych ťažkostí pacienta, ktoré sa často diagnostikujú až s časovým odstupom a potom tiež podporne aj na základe špecializovaných vyšetrení. V čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti trpel poškodený ešte ďalším závažným postihnutím, a to silnými atakmi bolesti v rebrovej oblasti, ktorý problém mu však lekári v tej dobe nevedeli diagnostikovať a liečiť. Opäť až neskorším sonomuskuloskeletálnym a termovíznym vyšetrením dňa 28.10.2015 bolo zistené, že poškodený má potrhané šľachy a chrupavky pod rebrami, čo sa ťahá až po krčnú chrbticu, ktoré poškodenie je trvalé a nedá sa liečiť, ani operovať. Spôsobuje taký záchvat bolesti, kedy sa poškodený nemôže ani pohnúť, či nadýchnuť, čo opísal vo svojej výpovedi. Je nepochybné a jednoznačne preukázané, že v čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti netrpel poškodený „iba faryngytídou“, na ktorú poukazoval intervenient, ale trpel veľmi závažnými zdravotnými problémami, ktoré priamo súvisia s predmetnou dopravnou nehodou, a ktorými trpí doposiaľ, nakoľko sú trvalé a neliečiteľné. Sústavne užíva lieky od bolesti, ktoré mu spôsobuje zle zrastená hrudná kosť a potrhané šľachy pod rebrami, je kontrolovaný kvôli riziku trombózy, stáva sa mu, že kvôli záchvatom bolesti potrebuje záchranku. Z dôvodu bolestí má tiež problémy s vysokým krvným tlakom. Pokiaľ ide o správu B. B. z pľúcnej ambulancie, že dočasnú pracovnú neschopnosť je možné ukončiť k 30.06.2014, z výpovede B. M. vyplýva, že B. B. v tom čase nedisponovala vyšetrením, ktoré stanovilo diagnózu paradoxného dýchania a tiež neliečila poškodeného na iné zdravotné problémy. Ako sa vyjadril poškodený, z jej strany bolo liečenie ukončené, pokiaľ išlo o pľúca, ona už viac urobiť nemohla, preto do správy uviedla, že dočasnú pracovnú neschopnosť možno ukončiť k 30.06.2014. B. M. na toto reagovala vyjadrením, že dočasnú pracovnú neschopnosť nemohla ukončiť podľa odporúčaní B. B., nakoľko poškodený udával iné subjektívne ťažkosti (uvedené vyššie), ktoré si vyžadovali liečbu a pokračujúcu dočasnú pracovnú neschopnosť. Iba na naliehanie samotného poškodeného ukončila B. M. dočasnú pracovnú neschopnosť k 04.08.2014, pretože už chcel ísť do práce. Popri práci však naďalej prebiehalo liečenie jeho zdravotných ťažkostí, zháňal si vyšetrenia u odborných lekárov, čo by nepotreboval, keby nemal pretrvávajúce problémy. Súd preto nárok žalobcu považoval za jednoznačne preukázaný. Trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti do 04.08.2014 bolo nutné a bolo v záujme poškodeného a najmä bolo preukázateľne v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.04.2014. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že poškodený ku dňu ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti trpel viacerými závažnými zdravotnými problémami, ktoré boli v priamej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Súd mal za to, že nárok žalobcu je preukázaný, trvanie PN bolo v priamej príčinnej súvislosti so zdravotnými ťažkosťami poškodeného, ktoré utrpel v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.04.2014. A to nielen z dôvodu zranenia - zlomeniny hlavice ihlice ľavého kolena, ale aj z dôvodu závažného poranenia hrudníka, čoho následkom vznikli ďalšie následné závažné komplikácie, ktoré priamo ohrozovali život poškodeného, a ktoré odôvodňovali trvanie pracovnej neschopnosti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal z dôvodu, že tento si ju výslovne neuplatnil. Nakoľko bol intervenient na strane žalovaného úspešný pred odvolacím súdom, súd mu v zmysle priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient, uplatniac odvolacie dôvody podľa , a . Uviedol, že žalobný návrh nie je dôvodný, nakoľko je postavený na osobných neodborných názoroch svedkov a ignoruje resp. nesprávne interpretuje odborné závery kompetentných lekárov (znalcov) z odvetvia traumatológia a pneumológia v ich písomných lekárskych správach či posudku. Predmetom konania je určenie či PN v čase od 01.07.2014 do 03.08.2014 mala súvis s dopravnou nehodou z 28.04.2014 (ďalej len nehoda) alebo mala súvis s inými zdravotnými problémami poškodeného. Samotný žalobca tápa a neustále mení a opiera žalobu o inú príčinu trvania PN v čase od 01.07.2014 do 03.08.2014. Na začiatku to bol problém s ľavým kolenom, potom trombóza a teraz problémy so šľachami či chrupavkami rebier (zistené v novembri 2015, t. j. 1,5 roka po dopravnej nehode!). Toto sú zásadné skutočnosti, ktoré by mali byt' posúdené ako zmena žaloby, nakoľko neustále žalobca mení dôvody, pre ktoré mala byt' PN po 01.07.2014 v priamej príčinnej súvislosti s nehodou. Všetky uvedené zdravotné problémy boli odbornými špecialistami (MUDr. Pamula – traumatológ a B. B. - pneumológ) vylúčené v trvaní po 01.07.2014 a na základe ich odborných stanovísk bolo možné PN ukončiť k 01.07.2014. Z výsluchu B. M. bolo zistené, že nemá žiadne podklady, ktoré by odôvodňovali trvanie PN po 01.07.2014 z dôvodu dopravnej nehody a PN predlžovala iba preto, že to tak chcel pacient. Žalobca nepreukázal, že doba PN p. C. od 01.07.2014 do 03.08.2014 bola spôsobená konaním žalovaného. Práve naopak z dokazovania vyplynulo, že PN od 01.07.2014 trvala z iných zdravotných problémov, ktoré s dopravnou nehodou nesúviseli (zápal hrdla - faryngitída, či degeneratívne zmeny chrupavky kolena). Na dĺžku PN mala vplyv aj nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť (na ktorú poukazoval B. D. a aj znalec MUDr. Pamula), keď nebolo vykonané RTG vyšetrenie ľavej dolnej končatiny hneď po úraze, ale až po 2,5 mesiaci, kedy už bola iba konštatovaná úplne zhojená zlomenina hlavy ihlice ľavého kolena. Týmto teda nie je ani preukázané, kedy vlastne zlomenina vznikla a či mala súvis s nehodou. Ak teoreticky súvisela s dopravnou nehodou z 28.04.2014, PN by bola predĺžená tým, že o existencii zlomeniny nikto nevedel kvôli chýbajúcemu RTG vyšetreniu a p. C. na končatinu našľapoval, čo určite nebol režim, ktorý rýchlosti hojenia prospieval. Rovnako znalec MUDr. Pamula na str. 9 znaleckého posudku č. XXX/XX (ďalej aj len „posudok“) uviedol, že trombóza vznikla v dôsledku nepodávania profilaxie vzniku žilovej trombózy. Toto sú všetko okolnosti, ktoré nevyplývajú z konania žalovaného, ale zakladajú pasívnu legitimáciu príslušného zdravotníckeho zariadenia, na ktoré sa mal žalobca so svojím nárokom obrátiť. S touto otázkou sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko je táto otázka pre konanie podstatná a zo strany intervenienta opakovane vznesená. Súd síce na str. 14 rozsudku berie túto skutočnosť ako danú, keď uvádza: „Nakoľko zlomenina fibuly nebola bezprostredne po dopravnej nehode diagnostikovaná a liečená, je pochopiteľné, že liečenie tejto zlomeniny trvalo dlhšiu dobu než uvádza znalec.“. K tejto úvahe súdu interveniet uviedol, že znalec MUDr. Pamula vypracoval znalecký posudok v roku 2016, t. j. o nesprávnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti už vedel, poukázal na ňu a zohľadnil ju pri určení doby PN. Súd napriek tomu, že konštatoval predĺženie PN z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, žiadnym spôsobom neriešil námietky o pasívnej legitimácii žalovaného, nakoľko dlhšia PN nebola spôsobená jeho konaním, ale zdravotníckym zariadením, čo súd zjavne konštatoval ako dané. Navyše tým, že ľavé koleno nebolo žiadnym spôsobom vyšetrené bezprostredne po dopravnej nehode (RTG resp. MRI vyšetrenie), ale až po vyše 2 mesiacoch, sa potvrdzuje, že poškodený sa po úraze na bolesti kolena vôbec nesťažoval a nespomína to ani vo svojej výpovedi. Navyše vyšetrenia s takým časovým odstupom neumožňujú ani zistenie, kedy zaznamenané poškodenia vznikli (mohli vzniknúť pred nehodou ale aj po nej). Intervenient za zásadné považuje zistenia znalca z odboru traumatológia MUDr. Pamulu, ktorý konštatuje, že všetky zranenia, ktoré p. C. utrpel, boli ľahké, a že majú dobu PN v rozsahu 4-5 týždňov. Znalec sa vyjadroval priamo k otázke zásadnej pre toto konanie, a to k dĺžke PN pri zistených zraneniach. Koniec PN by tak pripadol ešte na prelom mesiacov máj - jún 2014 a jeho záver bol z hľadiska traumatologického v tomto jednoznačný. Pokiaľ ide o komplikáciu trombózy, MUDr. Pamula sa k dĺžke PN v súvislosti s dopravnou nehodou vyjadroval opatrne a skôr všeobecne, nakoľko znalec preukázateľne nedisponoval zásadnou lekárskou správou z ambulancie TAPCH zo dňa 16.06.2014, ktorá sa vyjadrila v tom smere, že „t. č. kompletne regresia, fluidothorax v regresii, PN možno k 01.07.2014 ukončiť“. Znalec jednoducho nemal k dispozícii vyjadrenie špecializovaného pľúcneho zariadenia zo 16.06.2014, ktoré popisuje zásadné zlepšovanie stavu embólie už od 07.05.2014 a doporučuje PN ukončiť k 01.07.2014. Pokiaľ teda znalec uviedol, že nebyť trombózy, tak PN by bola v trvaní iba 4-5 týždňov a trombóza bola vyriešená do 01.07.2014 a navyše bola dlhšia PN spôsobená neadekvátnou liečbou, nie je možné, aby za PN od 01.07.2014 do 03.08.2014 zodpovedal žalovaný. Žalovaný teda mohol zodpovedať za PN z traumatologického hľadiska najneskôr do prelomu

mesiacov máj - jún 2014. Ak by bolo preukázané, že aj za trombózu je zodpovedný žalovaný, tak aj z tohto dôvodu by zodpovedal za PN maximálne do dátumu 01.07.2014. Ako podporný dôkaz môže poslúžiť aj trestné rozhodnutie, kde sa v súvislosti s ľavou dolnou končatinou okrem tržnej rany neriešilo nič iné. MUDr. Pamula je jediný traumatológ, ktorý sa k dĺžke PN (4-5 týždňov) kompetentne vyjadril a tento posudok navyše vykonal na žiadosť poškodeného p. C.. Závery posudku MUDr. Pamulu sú nesporné, nakoľko ich žalobca nikdy nenamietol. K výpovediam svedkov vypočutých dňa 15.03.2023, na ktorých súd založil odôvodnenie vyhovenia žalobe, intervenient uviedol, že výpovede oboch svedkov namietal vopred ako nadbytočné, nakoľko v tomto konaní bola zásadná jediná odborná otázka a daní svedkovia neboli kompetentní ju zodpovedať. Uvedení svedkovia totiž nevedeli odborne posúdiť aká časť PN súvisela s dopravnou nehodou. V našom prípade ide o traumatologicko-pneumologickú otázku, ktorú zodpovedali odborné útvary ako ambulancia TAPCH (pneumológia) a MUDr. Pamula ako znalec z odboru traumatológia. Zásadnou je aj skutočnosť, že súd prvej inštancie veľmi mylne nerozlišuje medzi dobou PN a dobou liečby. Toto sú úplne rozličné doby, nakoľko v mnohých prípadoch je doba PN oveľa kratšia ako doba liečenia. Pacient v mnohých prípadoch môže pracovať aj keď ešte berie nejakú liečbu. V našom prípade mal poškodený administratívnu prácu a podľa vlastných vyjadrení ju mohol vykonávať oveľa skôr ako sa prestal liečiť. B. M. v plnej miere potvrdila, že nie je odborne spôsobilá na zodpovedanie otázky, či PN od 01.07.2014 bola v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, nakoľko sama opakovane pri výsluchu uviedla, že nie je ani ortopéd a ani traumatológ, aby vedela zodpovedať otázky týkajúce sa uvedených oblastí. Súd by mal v danom svetle hodnotiť aj odpoveď B. M., že PN aj po 01.07.2014 bola v priamej príčinnej súvislosti s nehodou. Ide o vysoko odbornú otázku a svedkyňa nemá problém na ňu odpovedať, ale zároveň iné otázky (zo strany odvolateľa) zodpovedať nevie. Keďže v danom prípade je nevyhnutné odborné posúdenie traumatológom a pneumológom na určenie dĺžky trvania PN, nemôže sa všeobecný lekár B. M. k takejto odbornej otázke relevantne vyjadrovať, navyše pokiaľ na predĺženie PN aj po 01.07.2014 v súvislosti s nehodou neexistuje v tom čase žiadna relevantná lekárska správa na to, aby mohla B. M. predĺžiť PN v súvislosti s nehodou. Pokračovanie PN po 30.06.2014 nemalo žiaden súvis s dopravnou nehodou z 28.04.2014, nakoľko dlhšiu PN mala pôvodne spôsobiť prasklina ihlice (MUDr. Švaro), čo sa nepreukázalo ako príčina trvania PN aj po 30.06.2014 a neskôr sa tvrdilo, že to mala byť embólia pľúc, čo je však rovnako vyvrátené lekárskou správou špecializovanej pľúcnej ambulancie zo dňa 16.06.2014, ktorá vyhodnotila embóliu pľúc k 01.07.2014 ako vyliečenú. Úplne absurdnou situáciou pri výsluchu B. M. bola odpoveď na otázku žalobcu, či trpel p. C. v čase ukončenia PN paradoxným dýchaním. Na túto otázku svedkyňa uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Následne súd zavolal do pojednávacej miestnosti svedka C. a vyzval ho, aby dal B. M. celú svoju zdravotnú dokumentáciu a následne ho zavolal znovu, aby jej ukázal, kde sa nachádza absolvovanie vyšetrenia u B. B.. Až na základe takýchto „pomôcok“ svedkyňa B. B. „vedela“ odpovedať na otázku s tým, že poškodený trpel paradoxným dýchaním na základe vyšetrenia z 12.05.2016. Nie je zrejmé ako mohla B. M. potvrdiť paradoxné dýchanie k dátumu 03.08.2014 na základe vyšetrenia z 12.05.2016 (po takmer 2 rokoch spätne), ale zásadné je, že takýto postup bol prísne v rozpore so zákonom, keď svedok nevedel odpovedať na otázku a následne mu bol poskytnutý materiál, ktorý si mal naštudovať, aby zodpovedal otázku. Toto nie sú veci, ktoré by svedok vnímal vlastnými zmyslami, ale bolo mu niečo dané do ruky, aby to prečítal. Navyše, čo je pre účely konania podstatné, svedkyňa uviedla, že v čase PN nebolo robené poškodenému p. C. žiadne vyšetrenie na paradoxné dýchanie, čím sa vlastne nepreukázala jeho existencia v čase PN. B. M. postupovala v rozpore s pokynom pneumológa B. B., ktorá uviedla, že PN je možné ukončiť k 01.07.2014, ale MUDr. Dubinská PN neukončila. PN nemôže trvať kým sa pacient sťažuje. Dĺžku PN určuje lekár na základe objektívnych výsledkov vyšetrení a nie na základe nepodložených tvrdení pacienta. B. M. nedokázala žiadnym relevantným lekárskym vyšetrením spred 01.07.2014 podložiť trvanie PN v súvislosti s nehodou aj po 01.07.2014. Existujú iba doklady o zápale hrdla - faryngitíde a degeneratívnych zmenách kolien liečených O. na výživu chrupaviek do oboch kolien. Pokiaľ ide o zdôvodňovanie trvania PN z dôvodu poberania injekcií Fraxiparínu, tak jeho užívanie nemá s trvaním PN žiadny súvis. Je to len preventívna injekčná liečba na zamedzenie tvorby zrazenín, ktorú si aplikujú pacienti sami či už doma alebo v práci. Človek je pri poberaní Fraxiparínu plne práceschopný, resp. jeho poberanie nemá na trvanie PN žiadny vplyv. Uvedené je všeobecne známe a potvrdzuje to aj špecializovaná ambulancia pneumológie v správe z 16.06.2014, kde je uvedené, že PN je možné ukončiť k 01.07.2014 a zároveň uvádza, že P. treba brat' do začiatku augusta 2014. Z výpovede B. M. dokonca vyplynulo, že v čase od nehody do 30.06.2014 nemala k dispozícii žiadne vyšetrenie ortopéda a nemala ani zaznačené od kedy ho to koleno malo bolieť. Aj z týchto súvislosti je postoj B. M. rozporuplný, keď sa odvoláva na to, že v čase poslednej kontroly 24.06.2014 mala preukázané, že PN trvá z dôvodu nehody aj ďalej. Pokiaľ ide o výsluch p. C., tak svedok by nemal prezentovať svoje

názory, resp. by súd nemal prihliadať na vlastné názory svedkov, a to či už pri riešení právnych alebo iných odborných otázok. Výsluch p. C. nemal byt' vôbec pripustený, nakoľko nie je kompetentný, aby odpovedal na to, či podľa jeho názoru PN trvala z dôvodu poranení pri nehode, resp. kedy podľa jeho názoru vznikli konkrétne zranenia. Ide tu o typicky príklad vkladania vlastného názoru svedka, ktorý má ambíciu ovplyvňovať právny názor súdu, čo je neakceptovateľné. Súvis jednotlivých zdravotných problémov s nehodou musí vyplývať z lekárskych správ, a to v danom prípade nie je dané. Názory svedka a jeho spájanie rôznych zdravotných problémov s nehodou nie je relevantné. Podľa toho, čo uviedol súd v odôvodnení, by mal byť vlastne p. C. invalid od momentu nehody. Pán C. ale v rokoch 2014-2019 stále pracoval a podľa vlastných vyjadrení svoju administratívnu prácu bol plne schopný vykonávať. Už len táto skutočnosť plne odporuje odôvodneniu, ktoré súd použil na vyhovenie žalobe. Odôvodnenie súdu prvého stupňa vníma intervenient ako veľmi všeobecné, nekonkrétne a rozporuplné, nakoľko je v zásade založené iba na tvrdeniach typu, že PN aj po 01.07.2014 je verifikovaná lekárskymi vyšetreniami, ale súd už neuvádza konkrétne akými. Ďalej je konštatované, že PN bola predĺžená nesprávnou zdravotnou starostlivosťou, ale už neuvádza o aký konkrétny čas. Rovnako súd uvádza množstvo zdravotných problémov žalobcu, kde ale chýba priama príčinná súvislosť s nehodou a súd nerozlišuje medzi dobou PN a dobou liečenia a rovnako súd žiadnym spôsobom nerieši vlastné vyjadrenie p. C., kde priamo sám potvrdil, že keďže mal administratívnu prácu, bol teoreticky a aj prakticky schopný ju vykonávať. Súd miešal dokopy všetky zdravotné problémy p. C. zrejme s cieľom argumentačne podporiť a zdôvodniť vyhovenie žalobe, ale v tomto konaní sa nerieši ani doba liečby a ani trvalé následky p. C. z dôvodu rôznych jeho zdravotných problémov. V tomto konaní sa rieši doba PN, ale iba v tej časti, ktorá má priamu príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou z 28.04.2014. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tieto kategórie súd nerozlišuje, rozhoduje skôr pocitovo, bez podkladu odborných lekárskych správ v rozhodnom čase. Nedôvodné je aj poukazovanie súdu na ust. v tom smere, že dočasnú PN posudzuje a rozhoduje o nej príslušný všeobecný lekár. Dĺžka a danosť PN nie je sporná. Sporná je príčinná súvislosť PN po dátume 01.07.2014 s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie vychádzal aj z nesprávnych skutkových zistení, keď svoje rozhodnutie o. i. oprel o zistenie v bode 14 rozsudku, kde uvádza, že B. M. údajne uviedla, že zranenia poškodeného by odôvodňovali dĺžku PN 12 mesiacov. Toto B. M. nikdy neuviedla a toto zistenie súdu je nesprávne. B. M. iba uviedla, že PN by ponechala p. C. dovtedy, pokiaľ by sa sťažoval na nejaké ťažkosti, a to maximálne do 12 mesiacov, kedy končí preplácanie PN každému pacientovi. Ide teda zjavne o nesprávne skutkové zistenie použité pri rozhodovaní súdu. Zásadným paradoxom B. M. bolo, že bez problémov uviedla, že celá doba PN mala súvis s nehodou (otázka traumatologicko-ortopedicko-pneumologická), pričom na cielené otázky uviedla, že nevie na ne odpovedať, keďže nie je ortopéd či traumatológ. Za zásadné považuje odvolateľ základné dôkazy, ktoré sú pre toto konanie nosné. Týmito dôkazmi sú závery špecialistov, ktorí sa priamo venovali dĺžke PN (nie dobe liečenia či trvalým následkom). Nie sú relevantnými dôkazmi výpovede svedkov, ktorí sa snažia svojimi laickými názormi posúvať dĺžku PN či dokonca určovať súvis PN s dopravou nehodou z 28.04.2014. Závery špecialistov, ktorí sa venovali práve dĺžke PN, sú jasné a podložené a všetky ostatné skutočnosti produkované žalobcom vníma odvolateľ iba ako špekulácie. Na základe uvedených skutočností intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh v plnom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu na plnú náhradu trov konania intervenientovi.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta uviedol, že žaloba nebola opretá a jej obsahom nie je žiadna konkrétna diagnóza, ktorú by žalobca v priebehu konania menil. Predmetom konania je zistenie, či trvanie predmetnej dočasnej pracovnej neschopnosti bolo v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.04.2014, teda v tejto súvislosti sa svedkovia vyjadrovali k jednotlivým diagnózam poškodeného. Týmito svedeckými výpoveďami bolo objasnené, že poškodený ku dňu ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti trpel viacerými závažnými zdravotnými problémami, ktorými by bez akýchkoľvek pochybností netrpel, keby nedošlo k poškodeniu jeho zdravia pri danej dopravnej nehode. Napriek tomu, že intervenient sústavne tvrdí, že po 01.07.2014 trvala PN poškodeného z dôvodu iných zdravotných problémov, vykonaným dokazovaním bolo toto jednoznačne vyvrátené a bolo potvrdené, že ku dňu 03.08.2014 trpel poškodený D. C. inými, do dnešného dňa pretrvávajúcimi zdravotnými problémami. Intervenient sa snaží preniesť zodpovednosť za poškodenie zdravia na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý jednoznačne zanedbal svoje povinnosti, keď poranené koleno poškodeného iba povrchovo ošetril bez RTG vyšetrenia a namieta, že toto zakladá pasívnu legitimáciu príslušného zdravotníckeho zariadenia na uplatnenie nároku žalobcu a vylučuje príčinnú súvislosť medzi trvaním PN aj z dôvodu poškodenia kolena pri dopravnej

nehode. Príčinná súvislosť tu je jednoznačne daná bez ohľadu na to, či zdravotnícke zariadenie postupovalo správne. Nebyť žalovaného, ktorý porušením svojich zákonných povinností spôsobil dopravnú nehodu, poškodený by žiadne lekárske ošetrenie nepotreboval. Všetky okolnosti veci sa týkajúce a všetky diagnózy, ktorými poškodený trpí do dnešného dňa, sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tvrdenie, že dlhšia PN nebola spôsobená konaním žalovaného, ale zdravotníckym zariadením, je účelové, nakoľko zanedbanie zdravotnej starostlivosti zrejme prichádza do úvahy iba v prípade liečenia kolena, nie však pri ostatných diagnózach. Intervenient poukazuje na znalecký posudok MUDr. Pamulu, z ktorého si vyberá jemu vhodné argumenty, t. j. napr. že znalec konštatoval, že všetky zranenia boli ľahké s dobou PN v rozsahu 4 – 5 týždňov a jeho záver bol z hľadiska traumatologického jednoznačný. Už však účelovo ignoruje záver znalca, ktorý na strane 12 uvádza: „V danom prípade trvala práceneschopnosť od 28.04.2014 do 03.08.2014, t. z. niečo viac ako 3 mesiace, čo je doba adekvátna vzhľadom ku komplikácii, ktorá nastala.“. Apeluje na to, že znalec nedisponoval v čase vypracovania znaleckého posudku zásadnou lekárskou správou z ambulancie TAPCH zo dňa 16.06.2014, v ktorej sa ošetrujúca lekárka B. B. vyjadrila, že PN možno k 01.07.2014 ukončiť. V tomto smere žalobca poukázal na to, že v čase, kedy B. B. urobila tento záver, ako aj v čase vypracovania znaleckého posudku, nebola poškodenému urobená komplexná diagnostika jeho zranení, znalec ani B. B. nevedeli, že poškodený trpí paradoxným dýchaním, že má potrhané šľachy pod rebrami, ktoré skutočnosti boli zistené až na základe vyšetrení, ktoré si poškodený zabezpečoval postupne sám. Napriek tomu, že intervenient namieta, že lekárske správy určujúce tieto diagnózy sú neprípustné, nakoľko tieto vyšetrenia boli urobené až s odstupom času, je podľa žalobcu tento postup logický z dôvodu, že objednávanie sa na dané vyšetrenia, ako aj hľadanie problému a zisťovanie, aké vyšetrenie je vlastne potrebné absolvovať, je spojené s dlhším časovým obdobím, čo poškodený vo svojej výpovedi vierohodne vysvetlil. Nebyť dopravnej nehody, pri ktorej poškodený utrpel závažné zdravotné problémy, nemal by poškodený dôvod „naháňať“ špecialistov a dožadovať sa vyšetrení, vďaka ktorým by zistil príčinu svojich bolestí a ostatných zdravotných ťažkostí. Vo svojej výpovedi dňa 15.03.2023 poškodený uviedol, že z dôvodu bolestí v oblasti rebier až po lopatky najprv v júni - júli 2015 absolvoval magnetickú rezonanciu. Z tohto vyšetrenia ale nemal žiaden nález a vyzeral ako simulant. Až na odporučenie lekárky sa spojil s B. Q., ktorý má na starosti športových hokejistov v Trenčíne. Toto trvalo niekoľko mesiacov a na vyšetrenie sa dostal až v novembri 2015. B. Q. mu urobil termovízne a sonografické vyšetrenie a až vtedy bolo konštatované, že má potrhané šľachy pod rebrami. Z uvedeného je zrejmé, že absolvovať jednotlivé špecializované vyšetrenia bolo značne komplikované a časovo náročné. Ale stále z toho vyplýva rovnaký logický záver, že nadväzovalo a bolo z dôvodu zranení, ktoré D. C. utrpel pri dopravnej nehode. V odvolaní intervenient ďalej napáda výpoveď B. M. a jej konkrétne doslovné vyjadrenia. B. M. okrem iného uviedla, že „PN by trvala dovtedy, pokiaľ by pacient chcel.“. Podľa názoru intervenienta má byť pánom PN lekár a nie pacient a PN má trvať iba dovtedy, pokiaľ sú tvrdenia pacienta podporené špecializovanými lekárskymi správami, resp. vyšetreniami. Z výpovedí svedkov je však nespochybniteľné, že PN netrvala z dôvodu žiadosti poškodeného, ale z dôvodu jeho pretrvávajúcich, dovtedy nediagnostikovaných problémov. Tento argument bol tiež vysvetlený tým, že poškodený bol na jednotlivé vyšetrenia objednaný a čakal na termín, preto nemal k dispozícii lekárske správy od špecialistov a aj preto B. M. neukončila PN skôr, nakoľko jeho subjektívne uvádzané ťažkosti boli objektivizované jeho celkovým poškodením zdravia, t. j. súčasne pretrvávajúcimi viacerými zdravotnými problémami vzniknutými pri dopravnej nehode a plánovanými vyšetreniami. O tom, že PN nebola predlžovaná na žiadosť poškodeného, svedčí aj jeho vyjadrenie, kedy sa v priebehu konania viackrát písomne, ale aj ústne do zápisnice vyjadril, že o ukončenie PN žiadal on sám, nakoľko B. M. si už s jeho problémami nevedela poradiť, on si ďalšie vyšetrenia realizoval po vlastnej osi a cítil sa dostatočne spôsobilý na výkon svojej práce. V ďalšom intervenient namieta aj výpoveď samotného poškodeného. Podľa názoru intervenienta súvis jednotlivých zdravotných problémov musí vyplývať z lekárskych správ. S týmto žalobca v celom rozsahu súhlasí a poukazuje na to, že všetky zdravotné problémy, ktoré poškodený pri svojej výpovedi uviedol, vyplývajú z lekárskych správ, ktoré doložil. Intervenient však nevidí súvis medzi dopravnou nehodou a týmito lekárskymi správami, nakoľko príslušné vyšetrenia boli urobené v niektorých prípadoch až s odstupom rokov. Žalobca nevidí dôvod, aby poškodený zavádzal súd a strany sporu tým, že by klamal o tom, kedy mu tieto zdravotné problémy vznikli. Poškodený nemá žiaden záujem na výsledku sporu, z ktorého nebude mať žiadny prospech, či vyhrá žalobca alebo žalovaný. Jeho zdravotný stav pred nehodou bol veľmi priaznivý, toto bolo zistené jeho výpoveďou, výpoveďou B. M., ako aj zdravotnou dokumentáciou. Neexistuje dôvod spochybňovať jeho výpoveď v tom, keď tvrdí, že všetky ním uvádzané ťažkosti, ktorými trpí do dnešného dňa, boli spôsobené dopravnou nehodou a až následne boli jednotlivé diagnózy stanovené (pomenované) príslušnými vyšetreniami. Z toho vyplýva,

že ak v čase PN uvádzal subjektívne ťažkosti, tieto jeho tvrdenia boli oprávnené a na základe týchto tvrdení jeho ošetrujúca lekárka správne rozhodla o trvaní PN. Počas PN po 01.07.2014 mal poškodený naplánované odborné vyšetrenia, magnetickú rezonanciu a vyšetrenie u ortopéda, čo taktiež zakladalo trvanie PN, a to v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Intervenient uvádza „Nie sú relevantnými dôkazmi výpovede svedkov, ktorí sa snažia svojimi laickými názormi posúvať dĺžku PN, či dokonca určovať súvis PN s dopravnou nehodou z 28.04.2014.“. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu by svedkovia úmyselne posúvali dĺžku PN. D. C., rovnako ako B. M., nemajú na výsledku sporu žiadny záujem, z rozhodnutia súdu im nevyplynú žiadne práva ani povinnosti. Ich výpovede preto žalobca považuje za objektívne a vierohodné a pre konanie podstatné, nakoľko ich výpoveďami boli objasnené dôležité skutočnosti a súvislosti. V súvislosti s uvedeným žalobca uviedol text svojho vyjadrenia zo dňa 27.04.2023. Žalobca sa v priebehu celého konania snažil zistiť objektívnu pravdu, navrhoval svedkov na preukázanie svojich tvrdení. Oproti tomu z konania žalovaného, resp. intervenienta bola cítiť iba účelovosť a snaha spor vyhrať bez ohľadu na to, aká je objektívna pravda. Žalovaný neprispel jediným zmysluplným dôkazom k osvetleniu situácie a namietal všetky svedecké výpovede navrhnuté žalobcom. Bazíruje na jedinej správe B. B., na ktorej postavil celú svoju stratégiu obrany, vypočuť B. B. však nenavrhol. Pokiaľ ide o závery znaleckého posudku, o ktoré sa intervenient opiera, žalobca nemá dôvod tento posudok spochybňovať, je z neho zrejmé, že trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti bolo v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, aj keď intervenient si tieto závery interpretuje podľa svojej potreby. Žalobca považuje napadnutý rozsudok za správny, zákonný a spravodlivý. Súd v potrebnom rozsahu zistil rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich podklade zaujal správne právne názory. Vzhľadom k tomu žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – intervenientom na strane žalovaného a so súhlasom žalovaného, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( v nadväznosti na ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bol boli oznámené v súlade s na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

5. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe na tom právnom závere, že žalobca uhradil svojmu poistencovi (D. C.) dávky nemocenského poistenia za práceneschopnosť trvajúcu od 28.04.2014 do 03.08.2014 (vrátane) ako následok zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a tým spôsobil D. C. poškodenie zdravia. Žalovaný a intervenient v konaní namietali dĺžku trvania práceneschopnosti poškodeného a akceptovali len práceneschopnosť trvajúcu do 30.06.2014 a tvrdili, že medzi pokračovaním práceneschopnosti od 01.07.2014 a zranením poškodeného pri dopravnej nehode nie je preukázaná príčinná súvislosť. Podľa súdu však tieto svoje tvrdenia nepreukázali, neuniesli dôkazné bremeno a súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného D. C. do 03.08.2014 bolo opodstatnené a bolo v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 28.04.2014.

6. Intervenient uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, a ).

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie intervenienta je dôvodné, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnutý rozsudok podľa zmeniť a žalobu zamietnuť.

11. Žalobcom uplatnený nárok je podľa žalobcu jeho škodou, ktorá mu vznikla výplatou dávok D. C. v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, ktorý dňa 28.04.2014 zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia menovaného. Skutočnosť, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu zdravia menovaného, a že tento bol následne práceneschopný a žalobca mu vyplatil nemocenské dávky, neboli sporné pokiaľ ide o trvanie práceneschopnosti do 30.06.2014 a do tohto dňa vyplatené dávky. Náhrada takto vyplatených dávok napokon nebola ani predmetom konania, keďže tieto žalovaný žalobcovi uhradil. Sporné bolo, či trvanie pracovnej neschopnosti po 30.06.2014 do 03.08.2014 bolo v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, t. j. s dopravnou nehodou, ktorú žalovaný spôsobil dňa 28.04.2014, a teda či nemocenské dávky vyplatené za obdobie od 01.07.2014 do 03.08.2014 sú škodou žalobcu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného.

12. Podľa súdu prvej inštancie bola práceneschopnosť poškodeného trvajúca do 03.08.2014 v priamej príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré menovaný utrpel pri dopravnej nehode dňa 28.04.2014, pričom súd prvej inštancie vymenoval dôkazy, z ktorých to mal preukázané a tiež skonštatoval, že žalovaný a intervenient nepreukázali a neuniesli dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, že pokračovanie práceneschopnosti D. C. od 01.07.2014 nie je v príčinnej súvislosti so zraneniami menovaného vzniknutých pri dopravnej nehode.

13. Podľa § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

14. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia tak osoba, ktorá sa dopustila zavineného protiprávneho konania (škodca), v dôsledku ktorého sociálna poisťovňa vyplatila dávky, je povinná takto vzniknutú škodu sociálnej poisťovni nahradiť. Poškodenou je sociálna poisťovňa a táto musí v spore okrem zavineného protiprávneho konania a vzniku škody preukázať, že je medzi nimi vzťah príčinnej súvislosti. Preukazovanie príčinnej súvislosti má pre úspech v spore mimoriadny význam a existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná.

15. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí bytˇ preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba „sprostredkovaný“ (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten

môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

16. V predmetnej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi zavineným protiprávnym konaním žalovaného (spôsobením nehody dňa 28.04.2014), v dôsledku čoho boli poškodenému spôsobené viaceré zranenia, a práceneschopnosťou poškodeného v trvaní do 03.08.2014 je priama príčinná súvislosť, a preto je žalovaný povinný nahradiť škodu žalobcovi za vyplatené nemocenské dávky aj za práceneschopnosť od 01.07.2014 do 03.08.2014.

17. Z uznesenia prokuratúry súd prvej inštancie zistil skutkový stav, že pri nehode dňa 28.04.2014 D. C. utrpel ťažké zranenia, a to tržnú ranu ľavého kolena, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu IV. rebra vpravo s následnou embolizáciou do pľúc s dobou liečenia spojenou s PN najmenej 2 mesiace. Zo znaleckého posudku MUDr. Mariána Pamulu č. XX/XX zo dňa 20.11.2016 súd prvej inštancie zistil, že zranenie, ktoré poškodený utrpel, si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti na dobu približne zhodnú s dobou liečenia, resp. môže byť ešte cca o 1 týždeň dlhšia, pokiaľ je zlomenina lýtkovej kosti liečená sadrovou fixáciou, po ktorej je potrebná ešte rehabilitácia hybnosti. Celkovo doba práceneschopnosti pre dané zranenie zvyčajne trvá približne 4 - 5 týždňov. Vzhľadom k dobe liečenia zlomeniny lýtkovej kosti, táto ani nutnou rehabilitáciou nepredĺžila celkovú dobu liečenia. V danom prípade trvala práceneschopnosť od 28.04.2014 do 03.082014, t. z. niečo viac 3 mesiace, čo je doba adekvátna vzhľadom ku komplikácii, ktorá nastala. Až z dôvodu pretrvávajúcich bolestí bol poškodený nútený hľadať pomoc po vlastnej osi a až dodatočne na vyšetrení na ortopédii dňa 05.07.2014 bola zlomenina zistená - už zhojená a bola nasadená liečba na bolesť. Súd tiež konštatoval, že nakoľko zlomenina ľavej fibuly nebola bezprostredne po nehode diagnostikovaná a liečená, je pochopiteľné, že liečenie tejto zlomeniny trvalo dlhšiu dobu než uvádza znalec. Podľa súdu prvej inštancie bolo v konaní preukázané, že v čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti až doposiaľ poškodený trpí závažnými problémami s dýchaním. Nefunguje mu jedna pätina pľúc, bola mu diagnostikovaná absencia bránicového dýchania a výrazné paradoxné dýchanie. Napriek tomu, že diagnóza jeho dýchacích problémov bola stanovená až na základe funkčného vyšetrenia bránice dňa 12.05.2016, je nepochybné a v konaní preukázané, že tento problém vznikol práve pri predmetnej dopravnej nehode a problémy s dýchaním mal aj pred diagnostikovaním predmetného zdravotného problému, t. j. v čase trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V čase ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti trpel poškodený ešte ďalším závažným postihnutím, a to silným atakmi bolesti v rebrovej oblasti, ktorý problém mu však lekári v tej dobe nevedeli diagnostikovať a liečiť. Opäť až neskorším sonomuskuloskeletálnym a termovíznym vyšetrením dňa 28.10.2015 bolo zistené, že poškodený má potrhané šľachy a chrupavky pod rebrami, čo sa ťahá až po krčnú chrbticu, ktoré poškodenie je trvalé a nedá sa liečiť, ani operovať.

18. Z daných skutkových zistení, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, nemožno vyvodiť právny záver, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla výplatou dávok za obdobie od 01.07.2014 do 03.08.2014 v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.

19. Zranenie poškodeného v podobe zlomeniny lýtkovej kosti bolo zistené až po vyše dvoch mesiacoch po nehode. Z vykonaného dokazovania nevyplýva a žiaden dôkaz nebol navrhnutý a vykonaný za účelom zistenia, aký konkrétny vplyv malo neliečenie tohto zranenia na dĺžku trvania práceneschopnosti. Pokiaľ zranenie nebolo po nehode bezprostredne diagnostikované a správne liečené, ide o takú okolnosť, ktorá môže mať zásadný vplyv na dobu jeho liečenia, ako aj na dobu trvania práceneschopnosti, a zároveň o okolnosť, ktorá narušuje vzťah príčiny a následku ako vzťahu, ktorý má byť priamy, bezprostredný a neprerušený. MUDr. Pamula konštatoval adekvátne trvanie PN vzhľadom na komplikácie, ktoré nastali. Ak má byť komplikáciou neskorá diagnostika a tým aj neliečenie jedného zo zranení poškodené včas, nemôže potom škodca zodpovedať z toho dôvodu za predĺženú práceneschopnosť.

20. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodnil aj tým, že poškodený mal potrhané šľachy a chrupavky pod rebrami, ako aj dýchacie problémy. Diagnózy poškodeného súvisiace s týmito zdravotnými problémami však boli stanovené až viac ako rok, resp. dva po dopravnej nehode a zároveň viac ako rok po ukončení práceneschopnosti poškodeného (dňa 28.10.2015 a dňa 12.05.2016). Ak by aj uvedené ťažkosti boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, tak už v čase, kedy boli diagnostikované, poškodený nebol práceneschopný, dokonca bol už viac ako rok práceschopný, a preto nemožno z uvedeného dospieť k záveru, že v dôsledku týchto diagnóz žalovaný zodpovedá za práceneschopnosť poškodeného. Na tomto mieste sa odvolací súd stotožňuje s názorom intervenienta, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi dobou práceneschopnosti a dobou liečenia, ktorá aj bez práceneschopnosti mohla byť dlhšia, avšak žalobca vypláca nemocenské dávky za dobu práceneschopnosti a nie za dobu liečenia bez práceneschopnosti. Aj B. B. z pľúcnej ambulancie skonštatovala, že dočasnú pracovnú neschopnosť je možné ukončiť k 30.06.2014 a pokiaľ súd prvej inštancie k tomu uviedol, že z výpovede B. M. vyplýva, že B. B. v tom čase nedisponovala vyšetrením, ktoré stanovilo diagnózu paradoxného dýchania a tiež neliečila poškodeného na iné zdravotné problémy, uvedené je pravdou, avšak znovu súd nerozlišuje medzi dobou liečenia a dobou práceneschopnosti, pričom pre právne posúdenie zodpovednosti žalovaného za škodu je vzhľadom na predmet sporu rozhodná iba doba práceneschopnosti, ktorá musí byť priamym, bezprostredným a neprerušeným následkom dopravnej nehody z apríla 2014, pričom táto ani z tých skutkových záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, nevyplýva, naopak je významne spochybnená absenciou včasnej diagnostiky a neliečením zlomeniny lýtkovej kosti, vyjadrením B. B. o možnom čase ukončenia PN poškodeného, ako aj vyjadrením znalca MUDr. Pamulu o celkovej dobe práceneschopnosti pre dané zranenie zvyčajne v dĺžke približne 4 - 5 týždňov.

21. Z daných skutkových zistení nie je možné dospieť k právnemu záveru o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi vyplatením nemocenských dávok za obdobie práceneschopnosti poškodeného v čase od 01.07.2014 do 03.08.2014. Za súčasného zistenia neliečenia jedného zo zranení poškodeného, za diagnostikovania dvoch zásadných zdravotných ťažkostí poškodeného viac ako rok po nehode, kedy, a čo je podstatné, už bol poškodený zároveň viac ako rok práceschopný, pri vyjadrení MUDr. Pamulu o obvyklej dobe práceneschopnosti pri daných zraneniach a pri vyjadrení B. B. o možnosti ukončiť PN nemožno ani vzhľadom na vyjadrenie svedkyne B. M. a samotného poškodeného dospieť k záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť vyplatením nemocenských dávok, a preto nie je možné na daný skutkový stav aplikovať právnu normu ust. § 238 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej má sociálna poisťovňa právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania.

22. V prejednávanej veci je z hľadiska predmetu sporu určujúcim (okrem splnenia ďalších zákonných predpokladov), aké dávky vyplatil žalobca v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, nie doba liečenia, ani bolesti a prípadné trvalé následky poškodeného. Súd prvej inštancie však nedôsledne rozlíšil uvedené kategórie, čo malo za následok aj nesprávne právne posúdenie veci v otázke zodpovednosti žalovaného za výplatu nemocenských dávok žalobcom.

23. Na základe uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení zodpovednosti žalovaného za vyplatenie nemocenských dávok žalobcom poškodenému za obdobie od 01.07.2014 do 03.08.2014, a preto podľa napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol.

24. Keďže odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa o trovách celého konania (prvoinštančného, ako aj odvolacieho), a to v zmysle . Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, v dôsledku čoho boli žalovaný a intervenient v konaní plne úspešní, a preto im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).